19. schôdza

Vážený pán predsedajúci, pani kolegyne poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 399. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 424 z 22. augusta 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, je to iba jedna krátka, ale veľmi dôležitá poznámka.
Tu hovoríme o dôchodkovom systéme, o I. a II. pilieri, o výplate dôchodkov z II. piliera, je to podľa mňa veľmi vážny návrh zákona a pri všetkej úcte k pani poslankyni, pochopiteľne, takéto návrhy by mala predkladať vláda a takéto návrhy by mali prejsť riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním.
To je všetko.

Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rudolf Huliak, Andrej Danko, Milan Garaj, Dagmar Kramplová a Adam Lučanský.
Jeden z hlavných cieľov navrhovanej právnej úpravy je odstrániť neprimerane prísne a obmedzujúce zákazy pre obyvateľstvo, odbremenenie orgánov štátnej správy od zbytočnej administratívnej záťaže, ako aj posilnenie práv vlastníkov nehnuteľností v chránených územiach.
V predloženom návrhu zákona sa upravuje jazdenie a státie s motorovými vozidlami v území s II. stupňom ochrany podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Dôvodom úpravy je zjednodušenie princípu prístupu najmä k nehnuteľnostiam v týchto územiach, ako aj sprístupnenie územia v súvislosti s výkonom rybárskeho práva, včelárstva a podobne. Za týmto účelom bola zavedená nová možnosť používať motorové vozidlo aj na účelových cestách a prístupových poľných cestách. Ďalej bola upravená zákonná výnimka zo zákazu vjazdu a státia motorovým vozidlom pre vlastníkov, správcov, nájomcov pozemkov alebo správcu vodného toku a to tak, aby sa predmetná výnimka vzťahovala aj na príjazd k takémuto pozemku cez iné pozemky.
Tiež sa stanovuje všeobecné oprávnenie zamestnancov orgánov ochrany prírody jazdiť alebo stáť s motorovým vozidlom v chránených územiach a pohybovať sa mimo vyznačeného turistického chodníka alebo náučného chodníka za hranicami zastavaného územia obce v chránených územiach od III. stupňa ochrany.
Zároveň sa navrhuje zrušenie zákazu v II. stupni ochrany jazdiť na bicykli, trojkolke, kolobežke alebo samovyvážacom vozidle na pozemkoch za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty, miestnej komunikácie, účelovej komunikácie a vyznačenej cyklotrasy, ktorý je v tomto stupni ochrany prírody nepodstatný, neopodstatnený.
Ďakujem.

154.
Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a stanovisko ministerstva hospodárstva. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory, tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, najprv krátke hutné zhrnutie k tomuto zákonu. Nenechajte sa oklamať touto atmosférou piatkového poobedia. Ono to vlastne možnože aj sedí tej strane SNS, pretože strana SNS na čele s Rudolfom Huliakom, ktorý teda neprišiel tento zákon do prvého čítania obhajovať, predkladá zákon, ktorý je zásadnou ranou pre našu prírodu, pokiaľ by prešiel. Aj musíme pomenovať ten paradox, že ho predkladajú práve tí ľudia, ktorí sa ako prví budú búchať do hrude ako tí národniari. Je pre mňa nevysvetliteľné, ale tak nevidíme to len na Slovensku, že naše prírodné dedičstvo idú ničiť práve ľudia, ktorí sa nazývajú národniarmi, ktorí hovoria o hodnotách, ale to prírodné dedičstvo im akosi nič v skutočnosti, nič to pre nich neznamená. Strana SNS totiž ničí všetko, čo jej príde pod ruku, a keď sa, keď sa poslancom a poslankyniam niekto postaví, tak v skutočnosti len útočia a zastrašujú, ale nie sú schopní nič chrániť, nie sú schopní nič tvoriť. A pre mňa je to, opäť zdôrazním, nepochopiteľné, pretože podľa mňa je máločo vlasteneckejšie, ako chrániť našu prírodu, ako chrániť našu krásnu krajinu.
Toto je novela zákona, ktorá znamená amnestiu pre štátneho tajomníka Filipa Kuffu za jeho nelegálnu jazdu na štvorkolke v Národnom parku Poloniny. To je fakt. Je to novela, vďaka ktorej v prírode jednoznačne pribudne áut, motoriek, štvorkoliek s negatívnym dopadom na prírodu, na lesy aj na tú poľovnú zver a jednoznačne aj s negatívnym dopadom na ľudí, ktorí si do tej prírody chodia oddýchnuť.
Je to novela, ktorá pokiaľ prejde, paralyzuje kontrolu nelegálnej činnosti v našej prírode, takže môžme očakávať výraznejšiu mieru pytliactva, spanilé jazdy na motorkách po lesoch, v prírode alebo nelegálne výruby.
No a podáva ju poslanec teda, ktorý tu dnes nie je, ale je jej hlavným hovorcom, poslanec, ktorý mal tú ambíciu byť ministrom životného prostredia. No našťastie sa ním nestal, nanešťastie máme za ministra hneď druhého najhoršieho kandidáta a spoločne dnes systematicky ničia naše prírodné dedičstvo a aj záruku zdravého životného prostredia. A ja opäť hovorím, nenechajte sa oklamať a hovorím najmä k vám, poslancom a poslankyniam koalície, nenechajte sa oklamať.
Prejdime si teda postupne, prečo je tento zákon takým obrovským problémom pre našu prírodu. Ako prvú som spomenula amnestiu pre štátneho tajomníka Filipa Kuffu, nič iné totiž za tým nie je. Ak si spomínate na jeho let vrtuľníkom ponad Národný park Malá Fatra a v tomto prípade zapieral všetko, čo sa zapierať dalo. Zapieral, že by to bol problém, zapieral, že by ten vrtuľník letel nelegálne, zapieral aj to, že v ňom sedel, hoci sme mali nahrávku, hoci sme mali k dispozícii video, tváril sa ako nesvojprávny, že on, keď mu povie niekto, že má nasadnúť do vrtuľníka, sadnúť na štvorkolku alebo do džípu, alebo na skúter, tak on tak urobí, no a ten záver dnes už poznáme. Ten let bol skutočne nelegálny, štátny tajomník, ktorý má chrániť našu prírodu, letel na palube vrtuľníka, ktorý letel nelegálne, ale v tomto prípade mal to šťastie, že mohol vinu zvaliť na pilota a aj tak urobil. Inak predpokladám, keby sa tak nestalo, že je súčasťou tejto novely, o ktorej dnes hovoríme, aj táto úprava, aby Filip Kuffa dostal svoju amnestiu aj za tento prípad.
Ako druhé sa v jeho prípade v tejto súvislosti s týmito nesvojprávnymi konaniami, kedy on teda nasadne do toho vrtuľníka, na tú štvorkolku vždy, keď mu niekto povie, že treba, sa hovorilo o jazde štvorkolkou na lesnej ceste v Národnom parku Poloniny, respektíve... áno, v Národnom parku Poloniny, na ktorú je podľa dnešnej úpravy potrebná výnimka. No a správa národného parku o ničom takomto nevedela napriek tomu, že hovoríme o štátnom tajomníkovi z rezortu mini... teda z rezortu životného prostredia, ktorý má na starosti práve ochranu prírody. To znamená, aspoň ja to tak vnímam, v mojom svete by jednak mal poznať zákony a mal by vedieť, čo sa smie a čo sa nesmie v rámci legislatívy, o ktorú sa má starať, a mal by ísť aj príkladom. To sa, samozrejme, nestalo, tam sme opäť počuli všelijaké vykrúcačky, dokonca sa zaňho postavil v týchto, oboch týchto prípadoch aj minister životného prostredia Tomáš Taraba, ktorý povedal, že, citujem: "Môže ísť kam chce z titulu štátneho tajomníka." No ja nepoznám niečo, čo by viac symbolizovalo papalášizmus ako to, že si niekto môže robiť, čo chce, ísť, kam chce, len preto, že je štátny tajomník.
No a teda riešenie v tomto prípade tej štvorkolky, keďže tam to nebolo na koho zvaliť, je, že Filip Kuffa si vybavil papalášsku výnimku ako na objednávku v novele, o ktorej dnes hovoríme. Toto je totiž mentálny svet politikov, političiek SNS. Nepoznajú zákony, nechápu, že platia aj pre nich, to bolo veľmi-veľmi zjavné z toho, z toho konania, nevedia potom prežiť, ak im oponujete, ak sa im postavíte, tak sú agresívni, útočia, to sme tiež veľmi dobre videli na výbore, ktorý sme k tomuto zorganizovali, no a riešením pre nich nie je to, že by sa dovzdelali, alebo by si urobili nejakú poctivú analýzu, ktorá by zahŕňala aj nejaký prínos pre bežných ľudí alebo riešenie na problémy, ktoré majú bežní smrteľníci, ale pre nich je riešenie nasilu pretláčaná zmena zákona, ktorá vyhovuje im a pre nich blízkym osobám.
Aby som bola konkrétna, v tomto zákone, o ktorom sa rozprávame, respektíve v tej novele, po novom všetci zamestnanci orgánov ochrany prírody bez ohľadu na to, čo idú riešiť, kedy to idú riešiť, kam to idú riešiť, bez špeciálneho pracovného zdôvodnenia alebo účelu budú môcť chodiť do všetkých chránených území plošne motorovým vozidlom a rovnako sa budú môcť voľne pohybovať aj mimo turistického chodníka. Ja si myslím, že teda kľúčová je tá záležitosť, samozrejme, s motorovým vozidlom. A len to nie je ani možné vyjadriť ten priepastný rozdiel medzi bežnými smrteľníkmi, pre ktorých platia nejaké pravidlá aj s tým voľným pohybom mimo turistického chodníka, a zrazu si štátny tajomník vybaví výnimku tak, aby on bez ohľadu na to, kam ide, čo ide, v akom čase, v pracovnom čase, či má nejaký účel, jednoducho môže ísť, kam chce, a môže ísť autom. Opäť zdôrazňujem, toto nie je nič iné ako papalášizmus.
Druhý dôsledok, ktorý som spomínala, je príroda plná áut. Okrem úpravy špeciálne na mieru pre štátneho tajomníka táto novela upravuje ustanovenia, ktoré vznikli práve pre neúnosnú mieru pohybu motorových vozidiel či áut, ale aj motoriek a štvorkoliek v chránených územiach. Veľa ľudí s tým má skúsenosť, v niektorých častiach Slovenska je to naozaj alebo teda bola to v minulosti, bol to veľký problém, dnes s tým máme problém stále tam, kde nie je možnosť dostatočne to kontrolovať. Takýto pohyb motoriek, štvorkoliek, mne sa stáva, stávalo bežne, že som motorkárov stretla naozaj v tých najprísnejšie chránených územiach, na vrcholoch, v prírodných rezerváciách. Je neodškriepiteľné, myslím si, že je úplne pochopiteľné, ako toto ruší nielen prírodu, ale aj samotných návštevníkov v prírode.
A ja teraz netvrdím, že ten zákon, tak ako dnes vyzerá, je dokonalý, určite je čo zlepšovať aj v zákone o ochrane prírody a krajiny, ale strana SNS v tomto ide na to úplne opačne a situáciu len zhoršuje. A opäť, nie je to negatívny dopad len pre prírodu, ale aj pre ľudí, ktorí, bežných smrteľníkov, ktorí do tej prírody chcú chodiť či za rekreáciou alebo za športom. Pravidlá uvoľňujú takým spôsobom, že po novom sa zvýši pohyb motorových vozidiel najmä v chránených krajinných oblastiach, ale napríklad aj v ochranných pásmach národných parkov, to znamená v druhom stupni ochrany. Sú to naozaj rozsiahle územia. A okrem toho zavádzajú ďalšie akože drobné úpravy, ktoré stanovujú výnimky, kedy ten vjazd motorovým vozidlom, do ktorého opäť poviem, že patria aj motorky, aj štvorkolky, sa jednoznačne zvýši a zintenzívni. Toto bude dôsledok, že sa budeme, na mnohých aj turistických a cyklistických trasách sa budeme uskakovať autám, ktoré tam budú po novom môcť jazdiť.
No a ako taká krásna bodka za tým je, že v dôvodovej správe nájdeme, že táto novela je bez vplyvu na životné prostredie, tak treba to asi, neviem, ako o tom chcú presvedčiť verejnosť, ktorá bude vidieť tie olejové škvrny v prírode, ktoré pribudnú, ktorá bude počuť ten hluk, ktorá bude vidieť tie zrazené zvieratá, pretože zrazu v prostredí, v ktorom majú mať ten priestor na život, bude jazdiť oveľa viac motorových vozidiel.
Tretím dôsledkom, ktorý som spomínala v úvode, je príroda bez dohľadu. Aby to dielo skazy bolo dokonané, tak strana SNS navrhuje de facto znefunkčniť stráž prírody. Pre tých, ktorí možno nepoznajú úplne túto terminológiu alebo kto to teda tá stráž prírody je, tak na Slovensku máme jednak profesionálnu stráž prírody a dobrovoľnú stráž prírody. A ten rozdiel, hlavný rozdiel je, že tá profesionálna je teda v nejakom pracovnoprávnom vzťahu, sú to teda zamestnanci a zamestnankyne, a tá dobrovoľná sú ľudia, ktorí to robia vo voľnom čase. Ale rovnako, rovnako je ustanovovaná týmto zákonom, koná vo verejnom záujme, je to kontrolná funkcia zriadená zákonom o ochrane prírode a krajiny. Robia to zadarmo, robia to dobrovoľne s vlastným vybavením, s vlastnými prostriedkami, s vlastnými autami, vyžaduje si ich činnosť zloženie skúšok spôsobilosti, a tak sa často stáva, paradoxne, že títo ľudia, dobrovoľná stráž prírody je kvalifikovanejšia ako tá profesionálna, ktorá je zamestnávaná štátom. A ja im teda aj z tohto miesta týmto ľuďom chcem poďakovať za ich prácu, lebo si myslím, že za prácu sa má ideálne platiť, a keďže oni to robia zadarmo a vo svojom voľnom čase a povieme si, s akými výsledkami, tak ja im teda chcem v mene Progresívneho Slovenska poďakovať za ich prácu.
Profesionálnej stráže je pomerne málo. Tie čísla hovoria, že na celé Slovensko je ich okolo sto s tým, že dobrovoľnej stráže prírody je násobne viac, pri chránených krajinných oblastiach hovoríme, že by mohlo ísť až okolo 500 ľudí. Tento nepomer som aj ja, alebo opakovane zaznieval aj pri mojich letných výjazdoch po národných parkoch, kde som sa rozprávala s ľuďmi na správach národných parkov, kde veľmi často práve tie pozície strážcov prírody sú nenaplnené, alebo sú to ľudia, ktorí v skutočnosti robia inú pracovnú činnosť, inú náplň, a sú to častokrát prvé miesta, ktoré sa rušia, napríklad pri tom, ako minister Taraba avizoval, že sa bude o 30 %, myslím, sa budú znižovať stavy na národných parkoch, tak sú to často tie prvé miesta, ktoré sa rušia. A tak napríklad v Národnom parku Poloniny, kto poznáte túto časť Slovenska, viete si predstaviť, aké obrovské územie to je, funguje jeden strážca prírody. Jeden človek, ktorý má kontrolovať, či sa na území neporušuje zákon o ochrane prírody a krajiny, ktorý má riešiť, môže riešiť pytliactvo, ktorý môže riešiť nezákonné výruby, nezákonné vjazdy, nezákonné jazdy štvorkolkami, motorkami, čímkoľvek. Jeden človek, ktorý to fyzicky absolútne nemá šancu stíhať.
Pristavím sa teraz teda nielen pri tých počtoch, v ktorých je úplne zjavné, že to gro, to jadro tej kontrolnej činnosti spočíva na dobrovoľnej stráži prírody. Pristavím sa ale aj pri tej kvalifikácii, ktorú som už čiastočne spomínala pri tých profesionálnych, tých zamestnancov. Sú to často úplne bežní zamestnanci správy, pracovníci bez vyškolenia, zbrojného preukazu, špeciálneho vzdelania v oblasti práva alebo bezpečnosti, ktorí si často v rámci svojej práce musia plniť iné úlohy. Takéto im prichádzajú pokyny a to znamená, nemajú kvalifikáciu a nemajú priestor venovať sa tej činnosti stráženia, v niektorých prípadoch, nevravím, že všade a vždy. Čo je na tom teda celkom paradoxné, už sme sa bavili o tom, že na dobrovoľnú stráž prírody sú vyvíjané väčšie očakávania, sú vyvíjané väčšie požiadavky napriek tomu, že robia zadarmo. A ja teda odtiaľto musím povedať, že čo mi príde ako posledná kvapka, že minister životného prostredia opakovane klame o tom, klame o dobrovoľnej stráži prírody, hovorí o nich pomaly ako o teroristoch, ktorí nemajú žiadne vyškolenie, ktorí len chodia po prírode a otravujú ľudí a využívajú na nich chmaty a vyťahujú zbrane, čo je úplná hlúposť, sú to častokrát kvalifikovanejší ľudia, na ktorých máme vyššie požiadavky ako na zamestnancov správ národného parku, a ministrovi, zjavne preňho nie je problém takéto klamstvá opakovane vyslovovať.
Pozrime sa teraz na výsledky. Podľa štatistík Štátnej ochrany prírody za rok 2023 dobrovoľná stráž prírody, konkrétne jej 45 členov, zaznamenalo, nahlásilo, riešilo 1 124 porušení zákona. Keď si to porovnáme s profesionálnou strážou prírody, jej 37 členov za rok 2023 riešilo 472 porušení zákona. Opäť vidíme ten obrovský rozdiel, opäť vidíme, kde je jadro tej kontrolnej činnosti.
Pozrime sa aj na tú nákladovú stránku. Profesionálna stráž prírody nás ročne stojí alebo teda v roku 2023 nás stála na mzdách vyše 360-tisíc eur s tým, že 22-tisíc eur ešte navyše bolo na cestovných náhradách. Dobrovoľná stráž prírody, opakujem, robí svoju činnosť dobrovoľne a zadarmo a stála nás iba na cestovných náhradách 28-tisíc, pretože to je jediná vec, na ktorú majú nárok. To znamená, keď vynaložia nejaké náklady na cestovné, tak toto im štát uhrádza.
Opakujem to, kontrolná činnosť v našich chránených územiach, v našich národných parkoch je a stojí na dobrovoľnej stráži prírody, je to aj celkom hanba, mali by sme to meniť, mali by sme posilňovať, kľudne aj zlepšovať a reformovať ich fungovanie, ale určite nie ničiť ich činnosť. Povedzme si niečo teda o tom, ako konkrétne táto novela k tomu pristúpila.
Je to, bolo by to aj celkom ako smiešne, keby to v skutočnosti nebola taká zásadná, taký zásadný negatívny krok voči našej prírode, po novom bude dobrovoľná stráž prírody môcť kontrolovať len na vlastnom pozemku. Tak ja neviem, ja také pozemky nevlastním, ja nefungujem v prostredí, kde teda nejaké statky by sa vlastnili. Je úplne absurdné, že by mohli kontrolovať činnosť len na vlastných pozemkoch. Sú to ľudia, ktorí, to nie sú tí majitelia a vlastníci, sú to úplne bežní ľudia so vzťahom k prírode, ktorí... je úplne, úplne absurdné a nezmysluplné, aby sa to mohlo vzťahovať len na ich vlastné pozemky, alebo teda druhá možnosť je tá, že tak budú môcť robiť so súhlasom vlastníkov danej, danej oblasti, daného pozemku. No a to si určite viete každý aj z vlastnej skúsenosti predstaviť, že mnohokrát pri jednej parcele ide o stovky, stovky vlastníkov, s ktorými by mali oni uzatvárať nejaké dohody na to, aby mohli takúto, takúto kontrolnú činnosť vykonávať. A povedzme si, že tá kontrolná činnosť má predsa zmysel robiť v nejakom kompetenčnom území, napr. chránenej krajinnej oblasti. Nemá zmysel stanoviť si jednu parcelu, ja neviem, desať hektárov, hej, kde budeme kontrolovať a už o susedný pozemok nie, lebo tam už teda je tých vlastníkov 300 a s nimi nemáme šancu sa dohodnúť.
Pôsobí to ako malá úprava, ale keď si to takto povieme, je úplne jasné, že sa tým znemožňuje kompletne tá kontrolná činnosť, ktorú majú vykonávať. A treba tiež povedať, keď už by sme akože skočili na túto hru, že ideme získavať tie súhlasy od majiteľov, veľmi často sú to práve, alebo teda sú prípady, keď majitelia pozemkov tú nelegálnu činnosť sami vykonávajú alebo ju tolerujú, čiže počítať s ich súhlasom v tomto prípade je opäť absurdné, kľudne si dajme nejakú analógiu s políciou, ktorá by mohla vyšetrovať, len ak by mala súhlas podozrivých. No, to znamená, že takouto úpravou de facto znemožnia dobrovoľnej stráži prírody vykonávať kontrolnú činnosť, akoby nezostane im žiaden priestor na to, kde by sa mohli realizovať.
A teraz sa pozrime na tú dôvodovú správu, ktorá ešte k tomu prišla. Už sme si hovorili niečo o tom vplyve na životné prostredie. Ja chcem znova zdôrazniť, že ako môže táto novela, a to sa teda pýtam aj poslancov, poslankýň SNS, ktorí tento návrh predkladajú, ako môže nemať vplyv na životné prostredie, ak ruší jadro kontrolnej činnosti, dodržiavanie zákona o ochrane prírody a krajiny v chránených územiach. Ako je to možné? Pretože práve aj z tých štatistík, čo sme si hovorili, je zjavné, že práve dobrovoľná stráž je tá s tými preukázateľnými výsledkami, je tá, ktorá robí jadro kontrolnej činnosti.
Druhá absurdita z dôvodovej správy je to, že to nebude mať vplyv na rozpočet. No, rušíme niečo, čo štát vlastne dostáva zadarmo, a máme teda akoby na výber dve možnosti, buď teda ich činnosť, tie výsledky, tých 1 124 porušení zákona, ktoré zistili v roku 2023, buď to nahradia platení, profesionálni strážcovia, čo nutne nás bude stáť niečo a bude to mať vplyv na rozpočet. Videli sme, že ide v prípade týchto miest o stovky tisíc eur, alebo sa teda ministerstvo, ak teda môžem hovoriť ministerstvo, lebo tým, že to predkladá strana SNS, pán Taraba je nominant SNS a vlastne vyjadrili podporu tomuto zákonu, tak druhá možnosť je, že sa vlastne rozhodli rezignovať na túto činnosť, rezignovať na dodržiavanie zákona, kontrolnú činnosť v našich chránených územiach, aj tých najvzácnejších. Čudovala, ale chcem tu pripomenúť, že táto povinnosť kontrolovať dodržiavanie zákonov nám vyplýva z národnej legislatívy a vyplýva nám aj z medzinárodných záväzkov.
No, v dôvodovej správe sa ako jeden z hlavných dôvodov, prečo sa toto má realizovať, hovorí, že sa má znížiť zneužívanie výhod, ktorými disponujú títo dobrovoľní strážcovia prírody. No a ja sa teda pýtam, že čo sú to tie výhody, keďže to robia zadarmo. A keby sme teda mali pocit, že dobre, tak nebude to na finančnej stránke, ale že si tým nejako kompenzujú svoju potrebu uplatňovať moc, tak sa môžme pozrieť aj na ďalšie štatistiky, konkrétne v roku 2023 boli, bolo podaných na tých stovky členov dobrovoľnej stráže prírody štyri, štyri sťažnosti na týchto členov dobrovoľnej stráže prírody, z čoho vyhodnotených ich ako opodstatnených bola nula. Tak zjavne je to obrovský problém, zneužívajú výhody kade-tade, využívajú svoje vlastné prostriedky, vybavenie, autá, robia to zadarmo vo voľnom čase a nikto sa na nich v skutočnosti nesťažuje. Znie to opodstatnene.
A pripomínam, aby sme o tom zneužívaní výhod hovorili, aj v akom rámci to je, činnosť dobrovoľnej stráže prírody je riadená a kontrolovaná orgánom ochrany prírody a napr. taká poľovnícka stráž, na ktorú teda, predpokladám, že pán Huliak by nesiahol, si stráži vlastne vlastný záujem. Nemá vedenie a jej spôsobilosť osvedčuje len mimovládna organizácia Slovenská poľovnícka komora. Toto je normálne riadne riadené a kontrolované orgánom ochrany prírody.
Ak sa chceme pozrieť možno do zahraničia, že možno to robíme nejako zle, tak v Českej republike je okolo 1 500 členov dobrovoľnej stráže prírody, v Rakúsku by to malo byť okolo 2 000 až 3 000 ľudí, ktorí takúto činnosť vykonávajú. Je to teda bežná záležitosť, nástroj, s ktorým sa stretneme aj v okolitých krajinách.
No a keď som hovorila o tom, že trebárs taká poľovnícka alebo rybárska stráž riešia akoby vlastný záujem, tak si pripomeňme, že ochrana prírody a dobrovoľná stráž prírody nerieši vlastný záujem, ale chráni niečo, čo je nás všetkých, ochraňuje naše ústavné právo na priaznivé životné prostredie, robia to zadarmo, vo voľnom čase, s vlastným vybavením a nikto sa na nich nesťažuje.
Záver je teda jednoduchý a len jeden. Strane SNS nevyhovuje dozor v našej prírode a chcú sa teda zbaviť aj niečoho, čo tvorí jadro kontroly aj v tých našich najvzácnejších územiach. No a nebola by to SNS, keby v skutočnosti ten návrh nedovrzala, lebo ja hovorím, že oni nevedia poriadne robiť, ani keď ide o ich vlastný zlý záujem, lebo ja toto jednoznačne vyhodnocujem, že za tým je zlý záujem. V tom návrhu sú aj gramatické chyby, aj sa zavádzajú ťažkopádne pojmy, ktoré trebárs nepoznajú iné, relevantnejšie zákony, to odôvodnenie nedáva zmysel, operuje sa tým v ňom napr. aj s tým, že sa majú posilniť práva vlastníkov území v chránených územiach, napr. teda tým, že im umožníme príjazd na ich pozemky vlastnými autami, ale už nikto nerieši práva tých ľudí, ktorí vlastnia pozemky, cez ktoré títo vlastníci nehnuteľností budú môcť jazdiť. To znamená, že dovoľujeme jazdiť ľuďom cez cudzie pozemky bez akéhokoľvek právneho vzťahu, ale to už je opomenuté, lebo nás zaujíma iba istá skupina.
No a takou bodkou za tým je, že toto je novela iba zákona o ochrane prírody a krajiny, ale niektoré z tých pravidiel, ktoré sa uvoľňujú touto novelou, sa v skutočnosti nachádzajú aj v iných zákonoch. My máme taký, takú trošku nešťastie v legislatíve, že niektoré sa riešia v zákone o ochrane prírody a krajiny, niečo sa rieši v zákone o lesoch, niečo sa rieši v zákone o poľovníctve, a tu teda narážame na to, že do prírody sa podľa tohto zákona bude môcť trebárs jazdiť vo väčšom, ale zákon o lesoch nám to stále nedovoľuje. A teraz ľudia, samozrejme, zo všetkých tých telegramových účtov a livestreamov a ja neviem čoho, čo všetko používa napr. pán Huliak na komunikáciu, zistia, že čo dobré pre nich, pre ľudí vykonali, teda že budú môcť chodiť autami viac do lesa, no a ľudia tak urobia a porušia zákon, pretože neriešia zároveň úpravu v zákone o lesoch. Ja hovorím, že dobre tak, ale kto si to v skutočnosti zlizne? Ľudia.
No a na záver, ja zase len zdôrazním, že ten zákon aj to, čo rieši táto novela, vjazdy, fungovanie dobrovoľnej stráže prírody, to všetko sa dá vylepšovať. To všetko, je tam priestor, dokonca je tam jeden bod novelizačný, s ktorým sa úplne stotožňujem. Dá sa to vylepšovať, lenže táto novela v skutočnosti de facto nevylepšuje, ale ničí: ničí dobrovoľnú stráž prírody a ničí našu prírodu tým, že do nej vo veľkom zintenzívňuje prístup negatívnym faktorom. Ak tento zákon prejde, tak tá situácia bude obdobná ako po prijatí novely Trestného zákona, že budeme jednoznačne vidieť viac tých negatívnych dopadov v prírode, lebo ich povolíme, a budeme ich vidieť viac aj preto, pretože zamedzíme kontrolnej činnosti, pretože tú rušíme.
A teda opäť vyzývam poslancov koalície, poslankyne koalície, aby tento návrh jednoznačne nepodporili. Ak sa tak stane, ak ten zákon prejde, tak ja urobím všetko pre to, aby každý, kto bude uskakovať tým autám v prírode, kto bude nachádzať tie upytliačené zvieratá a bude sa snažiť nahlasovať tie nelegálne výruby, aby im bolo jasné, že strana SNS je tá, ktorej za to treba ďakovať.
Ďakujem pekne, to je všetko. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ja len veľmi krátko. Som starosta štvrté volebné obdobie a mám skúsenosti s obmedzovaním obyvateľstva na vidieku samozvanými pseudoochranármi. Znovu vám opakujem, jeden z hlavných cieľov je odstrániť neprimerane prísne a obmedzujúce zákazy pre obyvateľov vidieka, pre nás. Dôvodom úpravy je zjednodušenie prístupu najmä k nehnuteľnostiam v týchto územiach v súvislosti s výkonom rybárskeho práva, včelárstva a podobne.
A úplne na záver, my chceme otvoriť krajinu pre obyvateľov Slovenska, nie zavádzať platené turnikety na vstup.
K dobrovoľnej stráži len toľko, sú aj dobrí a sú aj takí, ktorí len znepríjemňujú život nám návštevníkom. Ja napríklad som sa pri svojej činnosti stretol s veľa sťažnosťami a s rôznymi kovbojmi, ktorí sa hrali na niečo, čo nie sú.
Veľmi pekne ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ja by som chcela v prvom rade poďakovať kolegyni Stohlovej, ktorá sa naozaj intenzívne venuje ochrane našej prírody, a za to by sme mali byť všetci vďační, pretože to robí naozaj pre nás všetkých. A mne je naozaj ľúto, že prírodu na Slovensku postihla taká skaza ako minister Taraba či strana SNS, lebo je smutné, že tu máme národnú stranu, ktorá systematicky ničí jedno z našich najväčších bohatstiev, ktorým je práve naša príroda. A dokonale ukazuje aj svoju zbytočnosť pri riešení problémov ľudí, lebo aj dnešné rokovanie, kde tu máme niekoľko návrhov zákonov zo strany SNS, je toho krásnym dôkazom. Veď čo ich zaujíma, aby Kuffa mohol jazdiť na štvorkolke po lese, aby mohli lietať na vládnom špeciáli, alebo vešať vlajky na rozpadnuté štátne budovy. No, naozaj ohromné, toto skutočne ľuďom na Slovensku extrémne pomôže. A nielenže to nikomu nepomôže, ešte ničia aj to, čo patrí všetkým ľuďom na Slovensku, a to je práve, práve príroda.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
No, je to presne tak, ako povedala pani kolegyňa. Vy meníte a dopĺňate zákon o ochrane prírody a krajiny a ustanovujete všeobecné oprávnenie pre zamestnancov jazdiť alebo aj stáť s motorovými vozidlami v chránených územiach, pohybovať sa mimo vyznačených turistických chodníkov alebo náučných chodníkov s hranicami zastavaného územia obce v chránených územiach od tretieho stupňa ochrany a zároveň hovoríte, že tento zákon nemá žiadne vplyvy na životné prostredie. Tak to je snáď naozaj že zlý žart. Veď to už naozaj neobstojí ani v humorných reláciách.
Čo by som ale odporučil, je, keď už sa bavíme o ochrane prírody a prírode ako takej, sú tam akútnejšie, sú tam, sú tam horúcejšie problémy, ktoré by bolo treba riešiť. Spomeniem v rýchlosti len dva. Napríklad je veľká škoda, že neriešime napríklad to, aby vydanie stavebných, aby vydávanie stavebných povolení na dobudovanie vodovodov a kanalizácií netrvalo napríklad tisíc dní. Lebo aj také prípady na Slovensku, žiaľ, máme. Taktiež je veľká škoda, že napríklad neriešime ten už dlho rokov ťahajúci, dlhé roky ťahajúci sa problém, že odbory starostlivosti o životné prostredie na okresných úradoch stále spadajú pod ministerstvo vnútra a nespadajú pod ministerstvo životného prostredia, ktoré by malo gestorovať, samozrejme, aj tieto odbory starostlivosti o životné prostredie na okresných úradoch a tak ďalej a tak ďalej. Mám veľmi málo času, nemôžem pokračovať. Ale my sa napriek, my sa namiesto toho venujeme opäť takýmto nezmyslom, ktoré nie sú navyše ani dobre prepracované, dobre odôvodnené, s gramatickými chybami a tak ďalej.

Vážená pani poslankyňa, vyjadrím sa ja k tomu, čo ste povedali. Toto je klasický príklad, kde treba veľmi citlivo vážiť záujmy súkromného majiteľa a všeobecný záujem štátu. Je to, fakt to je vždy veľmi ťažká vec.
A poviem k tomu ešte ďalšiu, ďalšiu vec, že vždy sú dôležité, samozrejme, jasné, jednoznačné pravidlá. Ale to je stále málo, veľmi dôležité je aj ich vymáhateľnosť. Ja sám som mimoriadne znepokojený, ja mám rád prírodu takisto, keď vidím ako sa, kto sa všetko pohybuje v tých našich lesoch, a keď ma ide prejsť bicykel na chodníku, ktorý preňho, ktorý mu vôbec nepatrí, tomu cyklistovi, a keď ešte keď sa ohradím, tak ide ma zmlátiť, hej? Tej agresivity je obrovské množstvo v našej prírode, vlastne takisto ako v celej spoločnosti, ale človek by čakal, že ľudia si idú oddýchnuť do prírody a tá agresivita tam kvitne šialeným spôsobom. Preto, ak majú byť jasné pravidlá, ten zákon musí byť taký, aby bol vymáhateľný. To znamená, ak je ochrana záujmov v prírode nedostatočne vymáhaná, tak treba to jednoznačne zmeniť. S tým, v tom s vami úplne súhlasím.
Tiež som proti tomu, aby tento zákon umožňoval vjazd tých spomínaných štvorkoliek a motoriek a tak ďalej do prírody. Preto ak tento zákon smeruje k tomu, že to bude voľnejšie, tak jednoznačne ako to treba, to treba zatrhnúť, to ako nie je riešenie.
Vy ste spomínali, že sú tam niektoré nejasnosti, napríklad keď niekto dostane prístup, povolenie prístupu na svoj pozemok, tak musí prejsť cez iné pozemky. Áno, je to vážna vec, preto hovorím aj, nevyznám sa veľmi v tomto zákone, priznám sa, ja len principiálne sa k tomu vyjadrujem. Zákon by mal byť napísaný úplne jasne, jednoznačne a opakujem, mal by byť vymáhateľný. A takto treba aj pristupovať k navrhova... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
No, myslím si, že, a ďakujem pekne za vystúpenie, myslím si, že to najmenej, čo občan by mohol od politika očakávať, je, že zvládne moc, ktorá mu bude daná do rúk. No ale presne tieto štvorkolkové výlety, helikoptérové výlety, to proste presne ukazuje, že ako to proste či už Kuffovci, alebo pán Taraba proste túto moc nezvládajú. A ďalším, vlastne ďalšou ukážkou toho sú presne takéto zákony, ktoré, ktoré búrajú to, čo roky fungovalo. To je presne ďalšia ukážka arogancie moci. No ja verím, že práve, práve proste takéto konanie otvorí, otvorí, otvorí ľuďom oči a v ďalších voľbách jednoducho takto arogantným politikom ten priestor nedajú. A už len nakoniec, že áno, ak majú v SNS pocit, že niečo napríklad na dobrovoľných ochrancoch prírody nefunguje, veď tak dobre, tak treba to upraviť, treba povedať, kde je problém, ale nie to proste zbúrať, zrušiť. Tak, myslím si, že bolo by dobré skutočne, keby sa aj vládna koalícia pozrela na to, čo sem bolo dodané a sama vlastne rozsúdila tento zákon.
Ďakujem pekne ešte raz za veľmi obsažné a veľmi dobré vystúpenie. Ďakujem.