19. schôdza

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, poslanci z poslaneckého klubu SaS v prvom čítaní podporili návrh novely zákona o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín napriek tomu, že je to návrh predložený koaličným poslancom a že bol súčasťou toho problematického balíčka piatich kultúrnych návrhov. Návrhov z oblasti kultúry, ktoré obchádzali riadny legislatívny proces, ale v tomto prípade sme uprednostnili obsah a skutočnosť, že premieta uznanie existencie vietnamskej menšiny v rámci právneho systému Slovenskej republiky do schém Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.
A súhlasím s pani poslankyňou Jaurovou v tom, že ide zrejme o obchádzanie riadneho legislatívneho procesu. Na druhej strane táto zmena je tak zásadná, je to tak z môjho pohľadu na hrane toho, čo môže ísť aj ako poslanecký návrh zákona, lebo nemá to negatívne dopady napríklad na žiadne iné menšiny. Otázka, či zvýšiť o jedno percento na prevádzku fondu z prostriedkov fondu, je, skôr by som povedal, že technická ako nejaká zásadná a ten hlavný zámer, teda že sa podarí ukotviť v systéme fondu na podporu umenia vietnamská menšina, sa tým, sa tým naplní. Treba oceniť aj to, že teda na rozdiel od tých fondových zákonov neprichádzajú tu žiadne pozmeňujúce návrhy, teda okrem technických v druhom čítaní, a teda nemení sa, nemení sa charakter toho návrhu.
Čo sa týka rýchlosti, áno, môže byť poslanecký návrh rýchlejší, ale v tomto prípade, myslím, že to tak nebolo myslené, pretože už v samotnom pôvodnom návrhu zákona je prechodné ustanovenie, ktoré hovorí, že sa tie nové ustanovenia týkajúce sa vietnamskej menšiny neuplatnia v roku 2024, čiže od samého začiatku ten návrh zákona počíta s tým, že až od roku 2025 to začne fungovať, čiže z tohto pohľadu, že či by to bolo schválené v marci, alebo, alebo by to bolo schválené v decembri, tak zásadne sa nič, nič na tom nemení.
Otázka je a tá pochybnosť tu ostane, že či to bol naozaj len nosič ako tie ostatné návrhy zákonov z toho päťbodového balíčka, alebo, alebo nie, to sa možno už ani nedozvieme nikdy, ale teda z tých piatich návrhov zákonov z oblasti kultúry, ktoré pán poslanec Michelko a skupina poslancov SNS predložili, tak pri troch to bolo úplne zjavné, teda pri Fonde na podporu umenia a Audiovizuálnom fonde a pamiatkovom zákone bolo zjavné, že to je iba nosič, ku ktorému v druhom čítaní má pribudnúť tá skutočná zmena prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu. V prípade Fondu na podporu umenia a Audiovizuálneho fondu sa tak aj stalo, v prípade, v prípade pamiatkového zákona našťastie, našťastie nie. V prípade zákona o múzeách a galériách, tam si myslím, že ten návrh bol zlý od samého začiatku, lebo tam už v tom pôvodnom návrhu zákona bol obsiahnutý, obsiahnutý ten zámer.
No a v prípade Fondu na podporu kultúry národnostných menšín viem si teda predstaviť aj to, že to nebol nosič, lebo, lebo tá zmena, ktorú obsahuje samotný návrh, je dôležitá a je potrebná. Vietnamská menšina už dlho funguje v Slovenskej republike, žijú tu medzi nami Vietnamci, pracujú tu, chodia do škôl, majú tu svoje kultúrne aktivity, sú súčasťou našej spoločnosti a som rád, že teda aj v priebehu minulého volebného obdobia som mal možnosť sa podieľať cez rôzne grémiá, kde sa to riešilo na tom, že vietnamská, že Vietnamci na Slovensku boli oficiálne uznaní za národnostnú menšinu a že sa to teraz premieta aj do legislatívy vrátane zákona o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín. Toto je zásadná vec, dôležitá vec, podľa môjho názoru je dôležitejšia, aj keby sme mali nejaké pochybnosti povedzme o tom, o tom pridaní jedného percenta na prevádzku fondu, tak toto je, toto je dôležitejšie. Aj z tohto dôvodu som rád, že tam nepribudli nejaké veci, ktoré by, ktoré by povedzme boli neprijateľné pre opozíciu a mali by sme potom pochybnosti, že ktorú stranu váh máme uprednostniť, keď by tam boli veci, ktoré by z nášho pohľadu deformovali pôsobenie, pôsobenie fondu, ale to uznanie vietnamskej menšiny je dôležité, takže tu tú dilemu nebudeme mať a aj pri hlasovaní o návrhu zákona ako celku návrh zákona podporíme a dúfam, že sa na to nájde širšia podpora a že aj veľká časť opozície za ten zákon nakoniec zahlasuje.
Máme zhodu v tom, že je potrebné zmeniť aj fungovanie Fondu na podporu kultúry národnostných menšín širšie a systémovejšie, ako len že sa tam doplní vietnamská menšina. Som rád, že máme zhodu v tom, že to nemá byť cez poslaneckú novelu alebo nebodaj dokonca cez pozmeňujúci návrh k poslaneckému návrhu, ale že to má ísť riadnym legislatívnym procesom, aj keď teda tá informácia, že to má v rukách pán Machala, ma optimizmom nenapĺňa, ale bude riadny legislatívny proces, bude možnosť sa k tomu vyjadriť, takže ja sa už nejdem teraz o tom ďalej, ďalej rozvádzať.
Ale keď som už teda spomenul aj tých päť, aj tých päť zákonov, ktoré išli na začiatku v jednom balíku, tak opakujem tú otázku, na ktorú som nedostal odpoveď, keď som ju položil v rámci faktickej poznámky, že či pán predkladateľ vie niečo o osude tej novely zákona o Audiovizuálnom fonde, kde podľa dostupných informácií neboli vymenovaní do 15. augusta členovia rady ministerkou, ktorí vymenovaní byť mali, a teda sme v situácii, ktorá nie je v súlade so zákonom.
Ďakujem.

Nechcel som faktickou, aby som teda povedal, čo odznelo v diskusii, takže neni tu už pán Mikloško, no čo už. Chcem mu odpovedať, že ja si hlboko uvedomujem, že pokiaľ chceme niečo presadiť a ovplyvniť aj exekutívu ministerstva kultúry, musíme mať korektné pracovné, pokiaľ možno aj priateľské vzťahy, takže žiaden otvorený ani skrytý konflikt medzi mnou a pánom Machalom nie je, naopak, stretávame sa pravidelne a snažíme sa ovplyvňovať. To je asi jediná cesta, ako naozaj urobiť tie zákony čo najprijateľnejšie, takže tento konflikt naozaj nefunguje.
Chcem ešte tiež odpovedať, len už tu nie je, že pán Grutka nebola moja nominácia. Ľudí, ktorých som ja odporučil, za nimi si plno stojím, sú to naozaj kvalifikovaní ľudia, nespochybniteľné profesné autority, tak ako som povedal.
Čo sa týka Audiovizuálneho fondu, tak viem o tom, že dekréty na menovanie členov Audiovizuálneho fondu sú už u ministerky na podpis. V zásade ľudia sú vybraní a sú to ľudia tiež, ktorí majú profesnú skúsenosť z oblasti audiovízie, takže nejaká technická vec, možno jeden človek tam ešte chýba. Aj čo sa týka Fondu na podporu umenia, tam sa musela robiť nová výzva pre samosprávy, lebo nejak neprišlo to podľa tohto, tak to sa zdržalo a je tam ešte jeden človek okrem nominácií samospráv, ja verím, že v extrémne krátkom čase, do týždňa najneskôr by mali byť kompletné Rada Fondu na podporu umenia, Audiovizuálneho fondu. Jasné, ide to pomalšie, ako by sme chceli, robíme všetko, čo je v našich silách, a jedine tak, keď bude spolupráca medzi výborom a ministerstvom, tak to môžme aj niekde aj pozitívne posunúť. Určite žiadne nejaké interné vojny k ničomu nepovedú, ja si to hlboko uvedomujem a myslím, že aj ministerstvo, aj ja, ktorý komunikujem, tak naozaj dokážeme komunikovať, dokážeme sa ovplyvňovať, argumentovať. Takže toľko k tomu.
Ešte raz, žiadam vás o podporu tohto zákona, je dôležitý a verím, že v utorok bez problémov prejde.
Ďakujem.

Vážené dámy, vážení páni, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky ide vlastne zákon do druhého čítania o príspevku na pohreb, ktorým sa mení, ktorým sa zvyšuje príspevok na pohreb zo sumy 76 eur na sumu 200 eur, čím vlastne reflektuje na infláciu a zmeny cien pohrebných služieb za posledných 17 rokov. Táto suma bola menená predtým vyhláškou, teraz vlastne ideme tento príspevok zmeniť zákonom.
Ďakujem za podporu a, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rudolfa Huliaka, Dagmar Kramplovej, Andreja Danka a Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb v znení neskorších predpisov, ako bolo spomínané, pod tlačou 346a.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 335 z 13. júna 2024 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a výboru pre sociálne veci. Určila zároveň výbor pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Predmetný návrh zákona prerokovali a odporučili návrh Národnej rade Slovenskej republiky schváliť všetky určené výbory.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod č. III tejto spoločnej správy vyplývajú tri pozmeňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 3 v IV. časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor odporúča návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich návrhov schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 58 z 10. septembra 2024. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informoval o výsledku o rokovaniach výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň určil poslancov Alenu Novákovú a Janu Vaľovú za náhradníkov spravodajcu.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

.

Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, kolegovia, v zmysle § 73 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky uvádzam a predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov.
Účelom návrhu je poskytnúť úľavu občanom a právnickým osobám, ktoré disponujú malými zdrojmi elektrickej energie, tým, že ich oslobodí od povinnosti platenia spotrebnej dane, samozrejme, od registrácie na spotrebnú daň a tiež ich oslobodzuje od povinnosti preukázania, preukazovania záruky pôvodu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. To znamená, že predkladaný návrh výrazne zníži administratívnu záťaž pri malých zdrojoch elektrickej energie a zároveň na druhej strane tiež výrazne zníži administratívnu záťaž pri príslušných štátnych orgánoch, pričom strata príjmov, ktorá tu evidentne bude, je, teda tzv. negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy a tieto straty sú prakticky bezvýznamné, resp. nie sú úmerné k nákladom vynakladaným pri administratívnej a kontrolnej činnosti príslušných štátnych orgánov, myslím tým najmä colné úrady, ktoré majú túto kontrolu vykonávať.
Pri súčasne platnom oslobodení od spotrebnej dane pri malom zdroji energie, elektrickej energie s celkovým inštalovaným výkonom do 10 kW je strata pre rozpočet verejnej správy určená odborným odhadom vo výške cirka 270-tisíc eur a pri návrhu zákona definovanom vyššom inštalovanom výkone, to znamená do 50 kW, sa táto strata navýši o 30-tisíc eur a táto strata bude pri potenciálne odhadovanom vyššom apetíte tých malých zdrojov od 10 do 50 kW výkonu nahradená možno desiatimi-pätnástimi zdrojmi, ktoré si pri odbúraní tejto byrokracie nainštalujú určite takéto zdroje z obnoviteľných zdrojov energie a len na dépeháčke u desiatich-pätnástich takýchto inštalovaných zdrojov bude táto strata pre štátny rozpočet vykrytá a ja očakávam, že v prípade, že bude tento zákon prijatý, tak to bude nie desať-pätnásťnásobný nárast, ale možno stonásobný nárast pre najmä takých malých, drobných živnostníkov, ktorí sa vedia hýbať v tom rozmedzí od 10 do 50 kW a ktorých oslobodíme od povinnosti platiť spotrebnú daň, registrácie a takisto ich oslobodíme od tej, v úvodzovkách, byrokracie alebo teda zbytočnej administratívnej záťaže pri preukazovaní záruky pôvodu elektriny.
Čiže oslobodenie od dane z elektrickej energie pre malé zdroje je v návrhu zákona upravené tak, aby znížilo finančné zaťaženie domácností a právnických osôb, ktoré je minimálne pri tej spotrebnej dani, a ktorí investovali do alternatívnych zdrojov energie, najmä solárne panely a podobne, ale táto úľava má za cieľ podporiť využívanie obnoviteľných zdrojov energie a svojím dielom tiež prispieť k sebestačnosti, energetickej sebestačnosti dotknutých osôb.
Pán podpredseda, ďakujem, skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a ministerstva hospodárstva. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám novelu Notárskeho poriadku, ktorej cieľom je zvýšenie vekovej hranice pre výkon notárskeho úradu zo súčasných 67 rokov na 70 rokov veku notára.
Tento limit bol zavedený do Notárskeho poriadku 1. januára 2014, išlo o pozmeňujúci návrh k poslaneckému návrhu zákona, pričom dôvodová správa porovnávala najmä tú skutočnosť, že iné právnické profesie, ako sudcovia, prokurátori, majú tiež zákonom stanovený vekový limit, kedy im končí po dosiahnutí určitého veku výkon funkcie. Nezohľadňovalo sa však to, že v prípade sudcov a prokurátorov ide o právnické profesie upravené v Ústave Slovenskej republiky, že ide o zamestnancov štátu, ktorí majú osobitné hmotné a sociálne zabezpečenie. Naopak, Ústava Slovenskej republiky sa o notároch nezmieňuje, ide o výkon slobodného povolania, ktorého výkon po ekonomickej báze vykonávajú notári skôr ako samostatne zárobkovo činné osoby.
Taktiež je potrebné povedať, že v rámci krajín Európskej únie patrili notári medzi posledných, ktorí nemali v zákone upravený vekový limit na ukončenie výkonu funkcie, a z nám najbližších štátov ohľadom tejto právnej úpravy je stanovený vekový limit, tak ako navrhujeme, 70 rokov v Českej republike, v Rakúsku aj v Maďarsku. Preto si dovoľujem požiadať kolegov o podporu tohto zákona.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Hlavným účelom návrhu zákona je doplniť platný a účinný právny rámec pre zostavovanie dôchodkovej prognózy podľa zákona 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ďalej len zákon č. 461/2003, a ďalšie dôchodkové schémy.
Predmetný zákon už obsahuje ustanovenia upravujúce vyhotovovanie dôchodkovej prognózy na účel informovania poistenca o jeho predpokladaných dôchodkových nárokoch z dôchodkového poistenia a starobného dôchodkového sporenia z I. a II. piliera. Občania však v súčasnosti nemajú relevantné informácie o ich celkovom budúcom zabezpečení na dôchodok, ak sa o ne sami nezaujímajú a aktívne ich nevyhľadávajú.
No a cieľom tohto návrhu zákona je, aby sa poistenec dozvedel o predpokladanej budúcej úrovni svojho dôchodkového zabezpečenia v jednom komplexnom dokumente a podporilo sa tým jeho finančné plánovanie v súvislosti s plánovaným odchodom do dôchodku. No a ambíciou návrhu zákona je čo najskôr dosiahnuť aj včlenenie o prognóze doplnkového starobného dôchodku z doplnkového dôchodkového sporenia a prognóze dôchodku alebo programového výberu z celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu do samotnej dôchodkovej prognózy.
No a cieľom návrhu zákona je zlepšiť aj podnikateľské prostredie a to tým, že sa zníži administratívna záťaž všetkých zamestnávateľov a zároveň splní tým vláda svoj sľub, ktorý má z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončila som.