19. schôdza

Na vyše vystúpenie evidujem jednu faktickú poznámku.
Pán poslanec Ledecký.

Ja by som chcel zareagovať len naozaj jednou holou vetou, že, pán poslanec Prostredník, s vaším vystúpením sa na 100 % stotožňujem.
Ďakujem.

Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Jeden pán poslanec, pán poslanec Bužo, nech sa páči.

Ďakujem za slovo.
Trošku sa ma dotklo toto vystúpenie a absolútne nerozumiem tým dôvodom, ktoré teraz pán kolega Prostredník obhajoval. Trošku sa asi, asi míňame tomu zámeru, ktorému ja rozumiem. A hovorím z vlastnej skúsenosti, nebudem hovoriť možno teraz tak politicky, ale budem hovoriť viac od srdca, aký dopad má pastorácia, cirkev, to je jedno, či katolícka, apoštolská, bratská, alebo všetky tie registrované cirkvi na Slovensku. Chcem na začiatku povedať, že keď sa bavíme o tých pastoračných pracovníkov, pracovníkoch, pardon, tá pracovná sila, alebo tí ľudia, ktorí by sa mali stať tými pastoračnými pracovníkmi, sú pripravení. Tých ľudí netreba pripravovať. To sú ľudia, ktorí v tých organizáciách, cirkvách, spoločenstvách, misiách roky dobrovoľne pracujú. Roky dobrovoľne strácajú čas, svoje vlastné financie a svoje srdce do toho dávajú.
Myslím si osobne a verím, že aj mnohí tu v tomto pléne mi dáte za pravdu, že a budem sa opakovať. Ak niečo funguje a prináša dobro aj pre ten verejný záujem, prečo to nevyužiť? Prečo nepodporiť nástroj, prečo nevziať kľúč do ruky, ktorý prináša výsledky? A výsledky mnohokrát väčšie než projekty alebo veci, ktoré tu fungujú desaťročia a nepriniesli žiaden dopad. Poznám mnoho organizácií, ktoré chodia do rómskych osád a nosia tam potraviny, nosia tam šatstvo, nosia tam veci. Viete, kde skončia tie veci na konci dňa? Za osadou na smetisku. Toto chceme podporovať? Alebo si vyberieme ten kľúč, ktorý nemení výzor tých Rómov, ale ktorý sa snaží formovať ich vnútro, ich myseľ a chce im priniesť tú socializáciu. Ja si myslím, pán kolega, že sociálna práca s cirkvou je veľmi prepojená. Ak toto budeme chcieť oddeliť, tak tá sociálna práca nebude mať ten zmysel.
My Rómovia, hovorím, my Rómovia, lebo ja som sám Róm, sme národ, ktorý je veľmi duchovný, ktorý má tradíciu a korene v duchovnosti. A ak chcete priniesť Rómom nové zmýšľanie, novú myseľ, otvorene vám poviem, že sociálnou cestou to nedosiahnete. A preto tie výsledky a dopady v rómskych komunitách, tam, kde cirkev pôsobí spolu so sociálnou prácou, s nejakými spolkami, má výsledky. Spiš, Zemplín, okolie Vranova, kde gréckokatolícka cirkev, rímskokatolícka cirkev, apoštolská cirkev, bratská cirkev, kde dennodenne každý týždeň sa s tými ľuďmi stretávam, majú také výsledky, ako nikto iný. Tých ľudí priniesli z bodu A do bodu B. A toto je merateľné. Nie teória bod A, ktorá si myslí, že ak budeme dávať dotácie, ak budeme kupovať, ak im všetko dáme zadarmo, tak ich prinesieme do bodu B. Je to veľmi zlá cesta.
Práve naopak, zoberme tú zodpovednosť, zoberme zodpovednosť za veci, ktoré fungujú a držme ich. Nenechajme ich len tak. Cirkev tu robí prácu pár desaťročí a má výsledky. A myslím si osobne, mám, som vyštudovaný sociálny pracovník, moja odbornosť je v sociálnej oblasti a dokonca aj moja práca, ktorou som ukončil moje štúdium magisterské, bola zameraná na porovnávanie cirkvi a sociálnej práce a prepojenie medzi nimi.
Viete, čo som zistil, keď som robil prieskum? Že sociálna práca samotná nikdy neprinesie ten dopad taký, ako keď sa spojí cirkev a sociálna práca, sociálna služba. A môžme si tu myslieť, ako to budú zneužívať, tak ako pán Prostredník hovoril, pastoračné centrá pre vysokošk... a prečo nie? Vysokoškoláci si nezaslúžia takúto službu? Prečo nie?
A ďalší argument, je to cielené na menšiny, je to cielené na tých, ktorí to najviac potrebujú. Na chudobných.
A verte mi, vedel by som vám hovoriť hodiny o tom a hodiny rozprávať o tých dobrých ako keby príkladoch, ktoré... Päťdesiatroční chlapi, ktorí si urobili stredné školy vďaka tomu, že ich niekto viedol a formoval. Gambleri, ktorí prestali hrať, alkoholici, ktorí prestali piť. Rodičia, ktorí si začali uvedomovať, aké je dôležité nosiť deti do školy.
A to už nebol vplyv terénnej sociálnej práce, komunitného centra, ale ich uvedomenia si. Ja osobne si myslím, že presne toto je nástroj, ktorý buduje inak ako sociálna práca. Sociálna práca ukazuje cestu, takto by si to mal robiť, takto by si to mal robiť. Nie. Pastoračná činnosť mení myslenie ľudí. Ja sám som si prešiel pastoračnou činnosťou. A keď som bol deviatak na základnej škole, prvýkrát som sa stretol s Rómom, ktorý mal vysokú školu. A viete, čo som si vtedy povedal? Budem taký istý, presne. A presne tie pozitívne vzory, že my nemusíme vytvárať tých pastoračných pracovníkov, oni sú. Aj pani Holečková povedala, ako to narástlo medziročne. Tí ľudia sú pripravení, tí ľudia majú aj vzdelanie, tí ľudia sú odhodlaní vzdelávať sa. A myslím si, že aj ten program v tom celom, v tej celej novele bude mať v sebe zahrnuté nejaké vzdelávanie a otvorí to takú možnosť tým ľuďom vzdelávať sa, že to nie sú ľudia, ktorí by nechceli. Opakujem sa, mnohí to robia roky dobrovoľne.
A ja si myslím, že je na čase, aby štát si to zobral za svoje. Aby štát zobral vec, ktorá funguje a povedal áno, zachováme si to. To je jedno, kto to podá, opozícia alebo koalícia. Ak to nechcete zobrať, lebo to je koaličné, kľudne to nepodporte a potom to predložte vy. Len využite ten potenciál, ktorý tam je. Využite to, že môžme naozaj aj tú rómsku komunitu dostať z bodu A do bodu B. Že áno, jasné, musia sa uvoľniť aj nejaké financie na to, ale ten dopad a tá využiteľnosť, trvácnosť je omnoho dlhodobejšia, ako keď sa dá nejaký projekt, ktorý skončí a skončí aj jeho úmysel, skončí jeho dianie. Ľudia si povedia, no čo sme z toho mali? Ale myslím si, že pastorač... som o tom presvedčený, verím tomu, ináč by som sa tu nepostavil, tí pastorační pracovníci sú zmyslom dlhodobej práce v rómskych komunitách a dlhodobej udržateľnosti a budovaniu novej pracovnej sily, nových ľudí, ktorí budú mať tú zmenu zmýšľania, ktorí nebudú mať zmenu vo výzore, o to nám nejde. Verte mi, ak sa mení myseľ, potom sa mení aj výzor.
Ale to, že my tým najchudobnejším dáme ošatenie, alebo im dáme prácu na pár mesiacov, to neprinesie udržateľnosť v tých rómskych osadách, v tých najchudobnejších lokalitách. A opakujem sa, nakoniec, tí ľudia sú pripravení v každej jednej cirkvi. Ja to poznám, ja som tam medzi nimi, ja vidím tú dobrú prácu, ten prínos, ktorý má väčší, ako keby ten vyšší záujem. A to nie je iba o tom, že zamestnáme nejakých ľudí, dáme im prácu. Nie, je to o tom, že tí ľudia formujú vedu a pravidelne pracujú s určitou skupinou ľudí, ktorí majú vyšší zámer než len to, že sa zmenia. Lebo my im dávame duchovno. A toto je viac, než matéria.
Ďakujem a verím, že nájdeme spoločný nejaký konsenzus pre prijatie tejto novely.
Som veľmi vďačný. Vďaka.

Na vaše vystúpenie evidujem päť faktických poznámok.
Ako prvý pán poslanec Prostredník.

Pán poslanec Bužo, reagovali ste viac menej na mňa vo vašom vystúpení.
Ďakujem, cením si vaše poznámky, ale myslím, že sme sa celkom neporozumeli. Ja som vyslovene povedal, že oceňujem prácu každého a aj prácu cirkví na poli inklúzie marginalizovaných komunít. Čo však kritizujem v tomto predloženom návrhu, je zmiešanie sociálnej práce a duchovnej, náboženskej práce. Ak cirkvi konajú nejakú prácu, už dnes prijímajú štátnu podporu na túto prácu, na svoju duchovenskú činnosť. Ak chcú konať sociálnu prácu, už dnes podľa zákona 308/1991 môžu zriaďovať zariadenia sociálnej služby. Hovorili ste o tom, že pochádzate z prostredia sociálnej práce. Sociálna práca je prísne regulovaná oblasť, a preto ak táto novela navrhuje, že cirkvi budú garantovať obsah tejto sociálnej práce, tak v tom vidím problém. Čiže je potrebné vyčistiť toto riešenie. Samozrejme, spoločnosť má oceniť prácu každého, kto prispieva k inklúzii akýchkoľvek vylúčených skupín, ale je potrebné to robiť legislatívne čisto, systémovo a nie takýmto zmiešavaním. Nehovoril som ani o tom, že by napríklad pastoračné univerzitné centrá zneužívali nejakým spôsobom zákon, ja som len poukázal na to, že touto novelou by sa ich zamestnanci stali zamestnancami vo verejnom záujme. A to neviem, či vôbec tie univerzitné pastoračné centrá samotné aj by chceli.
Ďakujem.