19. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.
Pani poslankyňa, máte pravdu, že žiadna iniciatívna správa, žiadne uznesenie Európskeho parlamentu nie je pre členské štáty záväzné, ani nevyplýva zo zmluvy, že ho musia členské štáty aplikovať. Všetky tieto dokumenty sa používajú ako argumenty, ako piár na to, aby bol vyvinutý tlak na členské štáty, aby to tak urobili. Ja som počula ix razy v tej a v tej rezolúcii, v tej a v tom a v tom uznesení bolo toto a členské štáty to ešte neurobili. No veď to ani nemusia urobiť, ale kto z ľudí, kto z ľudí, občanov Európskej únie vie rozdiel medzi smernicou, direktívou a uznesením Európskeho parlamentu.
To znamená, že to menenie myslenia ľudí, lebo si myslia, že keď Európsky parlament prijal nejaký dokument, tak je záväzný, to je pre členské štáty, to je ten nástroj, ktorý sa používa na to, aby sa tá mienka menila. Inak by to, inak by to tí predkladatelia nerobili. Robila som niekoľko uznesení. Keby som nechcela, aby to ovplyvnilo myslenie ľudí, napríklad aby sa nediskriminovali ženy a ich práca bola neohodnotená, keď sa starajú o deti, no robila som to preto, aby si to tí ľudia uvedomili, že tieto ženy by mali byť za svoju starostlivosť v rodine aj spoločnosťou odmenené a táto ich činnosť by mala byť zarátaná do hrubého domáceho produktu.
Čiže ja to všetko, neni tuná toľko, toľko priestoru, ale môžeme sa niekedy o tom porozprávať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Nuž keď to potrebujete počuť aj z mojich úst, tak áno, nemá legislatívnu povahu to uznesenie Európskeho parlamentu. Čiže ja tomu rozumiem, čo hovoríte, akurát, že tu je iný problém a preto ja hovorím o subsidiarite, že jasné, že keby navrhli taký, takúto smernicu alebo nariadenie, tak by sme sa voči tomu okamžite postavili. To uznesenie toho, ani... (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené) nemohli urobiť, lebo je to proti tým základným princípom. To uznesenie v sebe obsahuje prvky, ktoré nás navádza a ktoré nám v podstate berie tú našu národnú kompetenciu si túto kultúrno-etickú otázku vysporiadavať sami. To nie je o tom, že oni priamym spôsobom útočia na princíp subsidiarity. Oni to robia úskočne cez návrh nového ľudského práva, to je prvá vec, na ktorej ja momentálne nevidím žiadne argumenty, ani tu v pléne nezazneli žiadne argumenty, prečo by malo byť právo na potrat nové ľudské právo a zaradené do charty.
A po druhé, to uznesenie samotné sa rozporuje a požaduje členské štáty, aby nebrali do úvahy výhradu vo svedomí. Ja si myslím, že keby bola, keby bolo právo na potrat zaradené do charty základných ľudských práv, tak mi povedzte vy, odpovedzte mi na otázku, že či by sme mohli regulovať potraty v jednotlivých krajinách. Do akej miery ale? Nie, nie je to pravda. Nemohli by sme rozhodovať o tom v jednotlivých štátoch, pretože by to bolo základné ľudské právo a každý, kto by prišiel a požiadal by o interrupciu, tak by mu bola poskytnutá. (Reakcia z pléna.) No je, ľudské práva sa uznávajú. (Reakcia z pléna.) Áno, ľudské práva sa uznávajú a rešpektujú. A teda vy hovoríte, že sme prišli do sporu, že sme tu vytiahli nejakú vojnu kultúrnu. Tak vôbec to neni mojím cieľom.
Mojím cieľom je, aby sme si túto otázku mohli doma určovať sami, aby sa to nedostalo do charty základných ľudských práv, lebo jednak to nie je základné ľudské právo a jednak by nám to zobralo kompetenciu rozhodovať o potratoch a o tejto zdravotnej politike v miere a intenzite, ktorú my sami chceme a rozhodneme sa tuná na domácej pôde.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Keďže opakovanie je matkou múdrosti a veľa sa tu bavíme o matkách, tak ešte raz, ak začleníme právo na interrupciu do charty, tak tým nevznikne žiadne právo na super potrat v akomkoľvek momente, v akejkoľvek situácii a tak ďalej. Neodoberie sa tým kompetencia členských štátov aj naďalej definovať právny rámec na to, aby v ich národných právach proste interrupcie boli vykonávané tak alebo inak. Ja som vám to hovorila už aj v rozprave, aj vo faktických poznámkach. Napríklad pre Slovensko by sa absolútne nič nezmenilo. Zmenilo by sa niečo pre krajinu, ktorá by absolútne zakázala interrupcie. Tomu chce zamedziť Európska únia, aby toto nespravila žiadna krajina. Vám ide očividne o opak, vy by ste veľmi radi obmedzili interrupcie až tak, že by boli de facto znemožnené, z čisto ideologického hľadiska, samozrejme, a v tomto vám chce Európska únia zabrániť.
Vy ste dokonca povedali tu, že Európsky parlament toto robí úskočne. No jediné, čo je úskočné, je predniesť tu uznesenie, hovoriť, že vlastne sa jedná o princíp subsidiarity a našu suverenitu, ktorú chceme chrániť a tak ďalej a pritom sa tu snažiť iba hovoriť neustále o interrupciách a rozdúchavať kultúrne vojny. Toto ja považujem za úskočné.
A posledná vec, lebo pani kolegyňa Plaváková sa bude venovať tejto otázke tak rozsiahlejšie, ale vy ste nazvali právo na interrupciu novým ľudským právom. Ústavný súd, rok 2007, pripomínam opäť pre tých, ktorí si nevšimli, teraz je rok 2024. Čiže žiadne nové ľudské právo.
Ak tej výhrade vo svedomí, to je tak zase na dlhšie, tak ja sa opäť prihlásim s faktickou poznámkou.
Ďakujem.

Pán predkladateľ, ja musím zareagovať na ten váš argument, že údajne keď to bude v charte, tak už potom nebudeme môcť nič regulovať. Však pozrime sa, koľko práv máme v charte, koľko práv máme v európskom dohovore ľudských práv. A chcem sa spýtať, že to tu všetci seniori naprieč Európskou úniou majú rovnaké právo sociálneho zabezpečenia? Všetky deti naprieč Európskou úniou majú úplne všetky rovnaké štandardy? Všetci ľudia, ktorí majú právo na manželstvo, majú naprieč Európskou úniou rovnocenné podmienky, aby do nich mohli vstupovať?
A keď sa vám toto nepáči, tak sa spýtam, však právo protestovať je základné ľudské právo, len prednedávnom sme si ho tu obmedzili a v rozpore s tým, aký je štandard v rámci Európskej únie. Takže prosím vás, pokiaľ chcete používať právnické argumenty, tak si to najskôr naštudujte. (Potlesk.)

Dievča sa pýta svojho chlapca: "A ty si aké znamenie?" "Dinosaurus." "Ale však také neexistuje." A on hovorí: "Žiadne z nich neexistuje." Právo na potrat neexistuje, preto ho nechceme mať v charte ľudských práv, lebo neexistuje. A ďalšia vec je, okrem toho, že hovoríte stále, že len nebudeme môcť zakázať potraty, výhrada vo svedomí.
Ďakujem, Rasťo, že to pripomínaš.

Presne tak, výhrada vo svedomí je jedna z kľúčových, jeden z kľúčových inštitútov, ktoré každý štát má mať možnosť aplikovať a užívať a myslím si, že je veľmi dôležité, aby sme to pre zdravotníkov zachovali a nenechali Európsky parlament, aby nám do tohto práva vstupoval. Aby nevstupoval nielen nám, ale aj iným členským štátom Európskej únie, tak ako sa to snaží robiť v uznesení, ktoré prešlo parlamentom v Európe a zároveň, veď to je začiatok procesu. To je začiatok procesu, vy to veľmi dobre viete, kde budú presne tieto ideologické veci ďalej, posúvať ďalej a budú z toho na základe aj súdneho aktivizmu vyrábať ďalšie a ďalšie práva a povinnosti pre tých, ktorí s touto ideológiou nesúhlasia.
Samozrejmé, že nič také, ako právo na potrat neexistuje. Vy tu hovoríte o tom, že náš Ústavný súd rozhodol o tom, že by mala byť interrupcia a aborty ženám v zdravotníctve legálne prístupné. Ja rozumiem Ústavnému súdu, prečo tak hovorí. Ťažisko v tomto prípade dáva na komfort ženy a jej súkromie a ja si myslím, že toto odôvodnenie je už dávno prekonané a že by sme mohli, keď bude na to v pléne vôľa ďalších tridsiatich poslancov, podať nový a ďalší návrh na Ústavný súd, pokiaľ ide o zosúladenie toho, že či, čo je to ochrana života, v akej miere ju treba aplikovať, pokiaľ ide o nenarodený život.

Ďakujem, pán predsedajúci.
=====

Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel by som na začiatok oceniť dve vyjadrenia. Jedno pána poslanca Škripeka a jedno pani poslankyne Kosovej a oceňujem ich v tom, že povedali niečo osobného, bolo to pozitívne, napriek tomu, že máme rozdielne názory, tak to oceňujem. Ja si vážim každého človeka, ktorý, ktorý sa vážne zamyslí nad situáciou, vyhodnotí si ju a snaží sa rozhodnúť čím lepšie. Oceňujem to rozhodnutie a toto vyjadrenie pani poslankyne Kosovej, aj keď sa môžme baviť o tom, ako si predstavujem realizáciu niektorých vecí. Rovnako som už spomínal, že oceňujem aj príklad alebo svedectvo od pána poslanca Škripeka. Myslím si, že toto by sme mali si tak uvedomiť, že iste sme v parlamente, iste je tu Ústava Slovenskej republiky, rôzne dokumenty slovenské, právne, medzinárodné a som rád, ak sa k tomu vyjadrujú aj právnici. Ale my nezastupujeme len právnikov. Poslanci a myslím, že drvivá väčšina nie sú, nie sú právnici a je dobré, že sú tu aj právnici, že máme medzi asistentami právnikov, môj asistent je právnik profesionál. Takže je to v poriadku, ale je to vysoko osobná vec. Ak hovoríme o živote, ak hovoríme o nenarodenom živote, je to niečo veľmi citlivé a nie je to len otázka, či zacitujeme z takej charty alebo z takého rozhodnutia Ústavného súdu, ale že keď sa naozaj pozrieme ešte hlbšie. A myslím si, myslím si a dúfam v to, že medzitým, že v tom až taký rozpor medzi nami nie je, že filozoficky sme za život. Vy síce tvrdíte, že keď ste za interrupcie, vtedy ste za život, to som počul dneska prvýkrát a budem sa nad tým musieť hlbšie zamyslieť, lebo naozaj mi to nejde dohromady a možno teda keď ste za život, tak by ste mohli prísť v nedeľu do Košíc. Ten program tam začína 12.30 myslím, že taký spoločný, potom sú nejaké vyjadrenia, vystúpenia, 13.30. až 14.30. začína samotný pochod. Myslím, že viacerých z nás, aj to spomenuli, tam stretnete. Nie je to pochod proti potratom alebo proti niekomu, je to pochod za život. Takisto boli spomenuté už v rozprave mnohé veci, čo s tým úzko súvisia. Napríklad organizácie, ktoré pracujú v prospech života, v prospech matiek nenarodených, ale aj narodených detí. Viete, pre nás to nie je až taký rozdiel, lebo ja verím, že sú také dva, nazvem to, že absolútne momenty v existencii človeka. Počatie a smrť. Medzitým je ľudskou bytosťou, tak ako to Braňo Škripek dobre povedal. Pred narodením to nie je mačička, ani psíček, je to proste človek v nejakom štádiu vývoja. Takisto ako deti, ktoré napríklad nedosiahnu nejakú mentálnu, mentálnu úroveň, tak nie sú pokladané menej za človeka len preto, lebo napríklad nie sú mentálne na úrovni dvadsiatich rokov, ale na úrovni troch rokov, lebo majú nejaké mentálne znevýhodnenie, ale bereme ich ako plnohodnotných ľudí. Tak takisto dieťa v lone matky je plnohodnotný človek a to je dôvod, to je dôvod, prečo sa zastávame. A ešte jedna vec, že naozaj za tieto deti častokrát nemá kto hovoriť a preto hovoríme. Oni nemajú volebné právo a ja neobviňujem matky, že sú vrahyne a dokonca ja si myslím, že každá matka je nastavená skôr pozitívne, keď zistí, že čaká dieťatko. Ale viete, ono je to také zvláštne, že no rozprával nám to jeden manželský pár. Čakali prvé dieťatko a všetci im gratulovali. Hovorili, kedy sa narodí, gratulujeme vám k dieťatku a tak ďalej. A potom zistili, bohužiaľ, že to dieťatko vysoko pravdepodobne je zdravotne postihnuté, znevýhodnené. Ešte teda v lone matky a mnohí z ich priateľov začali, prestali nazývať, prestali hovoriť o dieťatku a začali hovoriť to. Dajte to preč. Ako keby to je problém aj v našej spoločnosti, aj v tomto parlamente, aj v tom diskurze, že, že akoby to záviselo od nejakej našej svojvôle a ja absolútne, absolútne neodcudzujem a nepozerám sa zhora na, na ľudí, lebo aj otcovia majú v tom svoje miesto, ktorí, ktorí začnú s tým zápasiť, lebo to je veľmi ťažká vec, veľmi ťažká. Ale povedať, že riešením v 21. storočí je jedine ukončiť, prerušiť život. Keby som povedal, že tuto pánu spravodajcovi preruším život, no tak prerušenie znamená ukončenie. Ono sa k tomu nedá už vrátiť, to nám je jasné. Hej. Asi by nesúhlasil, ani ja by som s tým nesúhlasil. Že myslím si, že mám aj iné riešenia ako to urobiť takto a poďme sa o nich baviť. A dokonca my nemusíme mať ani teraz dnes rovnaký názor na to, ako to vyriešiť a myslím si a teraz úprimne, že tu to čo vy nazývate kultúrnou vojnou, ktorá existuje a prebieha, tu v pléne dneska nevykopol Rasťo Krátky, ale jednak ako hovorí on, reaguje na, na uznesenie z Európskeho parlamentu, ktoré predložil aj váš poslanec a takisto potom vystúpenie pani poslankyne, ktorá teda tu takmer 30 minút hovorila veľmi emotívne a veľmi ostro. Áno. Je to niečo silné, je to niečo emotívne, ale je to veľmi dôležité, aby sme si to my na pôde slovenského parlamentu prebrali a aby sme naozaj tým nenarúšali myšlienku Európskej únie. Chcem vás poprosiť, že ja by som rád sa venoval téme, keď ma nechcete počúvať ako častokrát hovorí pán predsedajúci, keď predsedá, že pre tých je salónik. Môžte sa pokojne porozprávať a mne to nebude vadiť. Myšlienka Európskej únie je veľmi, veľmi dobrá myšlienka. Európska únia ako, ako, ako organizácia inštitúcia dostala Nobelovu cenu za mier, ja sa veľmi rád venujem histórii a skutočne tá história vojen, strašných vojen na tomto území bola dlhodobá, dlhotrvajúca, strašné množstvá životov a strašné množstvá majetku sa zničili a Európska únia je jedným z prostriedkov mieru v Európe, že hlavne Francúzi a Nemci proste spolupracujú a obchodujú a nevedú vojny a nezatiahnu do toho celú Európu a je to veľmi dobrá myšlienka a bolo by veľmi smutné, keby sme naozaj my tu teraz mali urobiť nejaké rozbroje na základe takých viet, viet alebo vecí, ktoré, ktoré hovoria o tom, že máme nejaké ľudské právo. Kde sa to zobralo ľudské právo na potrat? Je tu možnosť potratu. Možnosť tu je. Áno aj na Slovensku máme aktuálne podľa zákona, majú vo Francúzsku, majú v zásade všade v Európe, ale kde sa zobral, že je to ľudské právo a že to musí byť v Charte ľudských práv popri práve na život. Ak hovoríte o práve ženy na súkromie, samozrejme kto z nás pochybuje o tom, že žena má právo na súkromie a ctíme ho čo sa týka počatia dieťaťa, čo sa týka prežívania tehotenstva. Ale my tu hovoríme o tom, že je tu právo na život verzus právo na súkromie. No tak právo na život má prednosť. Takže ja vás povzbudzujem, skúsme o tom pokojne uvažovať pozitívne, ja navrhujem, aby sme podporili uznesenie pána poslanca Krátkeho a ak nie, ak proste to nezíska väčšinu, tak aby teda vláda Slovenskej republiky pri rokovaniach v Európe a v Európskej rade, v Rade, v Európskej rade, aby naozaj prezentovala stanovisko, že my si to chceme vyriešiť tu doma a myslím si, že sme naklonení tomu, riešiť to pozitívne. Ďakujem.

Ďakujem. Ďakujem, Rišo, že to vieš dať teraz do pokojnejšej roviny, lebo to je to naozaj žiadúce a som rád, že aj ty si si všimol, že naozaj sme sa snažili nenapádať tie dámy panie poslankyne z Progresívneho Slovenska a ani nevyvolávať to čo tu nazvali, že sme tu chceli dať kultúrnu vojnu. No a správne hovoríš a zdôraznime to. To právo na potrat neexistuje. Áno je taká možnosť. A zaujímavé, že v tom 48. keď sumarizovali zoznam ľudských práv, tak si uvedomili tvorcovia, že existuje právo na život, že je nescudziteľné, že je neodňateľné, že je nepopierateľné, ale tie ostatné nápady už dovymýšľavať nové práva, to sa deje teraz posledných dvadsať rokov. Tak zaujímavé, že vtedy na to nedošli. No tak len taká poznámočka, že to naozaj nemôžme chcieť mať v Charte základných práv Európskej únie hoci a znovu to poviem, v tom Európskom parlamente množstvo ľudí so všelijakými tými novými európskymi hodnotami prišli, takže oni povedali, že to sú európske hodnoty a zaujímavé, že tie európske hodnoty sú do obrovskej mieri len súhrnom individualizmu nárokovania si, že ja, ja, ja mám právo, ja to chcem, ja to môžem, ja to musím mať. No a ja mám taký pocit, že tá filozofia nabrala rozmer, že povyšujem práva jednotlivca nad dobro skupiny a toto je vážna vec. Takto sa bude spoločnosť a jej fungovanie len rútiť do chaosu a do neuskutočniteľných vecí, lebo takto nemôžme fungovať. Práva jednotlivca nie sú väčšie a lepšie alebo svätejšie ako dobro celej skupiny, aby fungovala.

Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, 27. júna 2024 som Národnej rade Slovenskej republiky predložil moju v poradí štvrtú správu o činnosti prokuratúry a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti, tentokrát za rok 2023. Splnil som si tak svoju ústavnú a zákonnú povinnosť ako najvyšší predstaviteľ prokuratúry Slovenskej republiky, zodpovedný za riadny chod a činnosť prokuratúry.
Účelom predloženej správy je poskytnúť vám súhrnnú informáciu o plnení úloh prokuratúry, jej aktivitách a poznatkoch o stave zákonnosti zistených v priebehu roku 2023. Ide o poznatky, ktoré prezentujú rezortný pohľad na vývoj trestnej politiky. Správa je vypracovaná na základe poznatkov a podkladov predložených všetkými zložkami prokuratúry Slovenskej republiky cez okresné prokuratúry, krajské prokuratúry a Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky vrátane v tom čase ešte Úradu špeciálnej prokuratúry.
Správa je rozdelená do šiestich častí a má dve prílohy. Príloha 1 obsahuje štatistické dáta o činnosti prokuratúry, na ktoré odkazuje aj textová časť správy.
Prílohu č. 2 predstavuje zákonom predpokladanú prílohu, a to je stanovisko generálneho prokurátora, ktoré bolo vydané v roku 2023 na návrh komisie na vydávanie záväzných stanovísk.
Prevažná časť správy o činnosti prokuratúry za rok 2023 prezentuje trestnú oblasť, ktorá predstavuje jadro pôsobnosti prokuratúry a je obsiahnutá v jej II. časti. Oboznámite sa v nej so základnými informáciami o činnosti prokuratúry v trestnej oblasti, získate všeobecné informácie o stave a vývoji kriminality a informácie o stave a vývoji kriminality pri vybraných druhoch trestnej činnosti vrátane tých, ktoré tvoria priority rezortu prokuratúry. Okrem toho táto časť poskytuje aj pohľad na postup prokurátorov pri výkone dozoru nad zachovávaním zákonnosti v predsúdnom konaní, to znamená aj v konaní pred začatím trestného stíhania aj po začatí trestného stíhania.
V správe nie je opomenutá ani prieskumná činnosť generálneho prokurátora na trestnom úseku a jeho oprávnenie podávať mimoriadne opravné prostriedky. K tomu sa v rámci úvodného slova následne bližšie vyjadrím.
Súčasťou správy je prvýkrát od roku 2016 aj prezentovanie poznatkov o stave zákonnosti získaných pri plnení úloh Úradom špeciálnej prokuratúry ako osobitnej súčasti Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2023. Dôvodom je to, že došlo k zmene právnej úpravy, na základe ktorej bola v roku 2024 táto osobitná súčasť Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zrušená. Tieto dáta sa nachádzajú v časti III správy.
Ďalšia nezanedbateľná časť, ku ktorej sa bližšie vyjadrím, samozrejme, v úvodnom slove, je činnosť a pôsobnosť prokuratúry na netrestnom úseku, ktorá spočíva vo výkone dozoru prokurátorov nad dodržiavaním zákonnosti orgánmi verejnej správy a v ich účasti v civilnom procese a v správnom procese. Táto časť je venovaná IV. a VI. časti správy.
Pokiaľ ide o pôsobnosť prokuratúry vykonávanú v roku 2023, túto vykonávali v roku 2023 prokurátori 54 okresných prokuratúr, ôsmich krajských prokuratúr a prokurátori Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. Jednotlivé štatistické dáta týkajúce sa počtov prokurátorov a obsadenosti prokuratúry vyplývajú, vyplývajú zo správy a nateraz to nie je potrebné rozoberať.
Ak dovolíte, oboznámil by som vás so základnými údajmi, ktoré považujem za potrebné uviesť z hľadiska činnosti prokuratúry na trestnom úseku najskôr. Treba povedať, že rok 2023 bol v porovnaní s rokom 2022 charakterizovaný miernym zvýšením nápadu vecí v trestných registroch, predstavoval 1 %. Do trestných registrov napadlo 56 644 nových trestných vecí s tým, že bol zaznamenaný medziročný nárast počtu vybavených trestných spisov. To znamená, udržal sa pozitívny trend pomeru vybavených vecí k pomeru vecí, ktoré nanovo napadli v prospech vybavených vecí.
Vybavených bolo 59 965 vecí, čo je s rokom predchádzajúcim nárast o 2,7 %.
Trestné stíhanie vedené proti konkrétnym osobám bolo ukončené vo vzťahu k 29 313 osobám. Obžaloba bola takým prevyšujúcim alebo majoritným spôsobom vybavenia trestných vecí, obžaloba bola podaná na 24 148 osôb, čo je vlastne 82,4 %. Medzi páchateľmi trestných činov prevyšovali muži – 83,6 %, zvyšok ženy.
Pokiaľ ide o mladistvých páchateľov, považujem za potrebné sa pri tejto problematike zastaviť bližšie po tom, čo dokončím tieto štatistické dáta.
Pokiaľ ide o podiel cudzincov na skladbe stíhaných trestných činov, ten predstavoval 5,1 %, čo je o 0,8 % viac ako v predchádzajúcom roku. Bolo stíhaných 1 500 cudzincov.
Nezanedbateľným štatistickým ukazovateľom je aj údaj o počte stíhaných osôb, ktoré sa trestnej činnosti dopustili pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky, a tu je ten údaj tiež nie veľmi optimistický a ani potešujúci, keďže trestnej činnosti sa pod vplyvom týchto návykových látok dopustil každý piaty páchateľ. To znamená, podiel predstavoval 20,6 %, pri mladistvých to predstavovalo 8 %, ale zároveň treba uviesť, že napr. pri trestnom čine domáceho násilia asistovala návyková látka v takmer 35,58 %. Je to neskutočne negatívny údaj a svedčí o tom, že problematika požívania návykových látok v Slovenskej republike nie je na požadovanej úrovni.
Ak dovolíte, venoval by som sa niekoľkými slovami kriminalite mladistvých. Otázka starostlivosti o najzraniteľnejšie skupiny, obhajoba a ochrana ich práv, starostlivosť o práva tých najzraniteľnejších skupín a zvlášť teda mladistvých a detí je dlhodobou prioritou prokuratúry Slovenskej republiky a ja osobne ju považujem za moju absolútnu prioritu, a tak sa prejavuje na úseku trestnom, ako aj na úseku netrestnom, čo následne budem dokladovať najmä tou pôsobnosťou na netrestnom úseku.
Pokiaľ ide o kriminalitu mládeže, zaznamenali sme nepriaznivý trend. Došlo k nárastu trestnej činnosti o... teda mladistvých, teda osôb od 14 do 18 rokov, o 4 % na 1 391 osôb, ale napr. v obvode Krajskej prokuratúry Banská Bystrica v porovnaní s rokom 2023 došlo k nárastu až o 15,6 %. Kontinuálny nárast počtu trestne stíhaných mladistvých zaznamenal aj obvod Krajskej prokuratúry Trnava, v ktorej obvode od roku ´21 do roku ´23 došlo k nárastu až o 38 %.
Pokiaľ ide o kriminalitu tých najmladších trestne zodpovedných osôb od 14 do 15 rokov, tá sa podieľala na kriminalite mladistvých 41 %. To je neskutočný údaj, ktorý predstavuje oproti roku 2022 nárast o 14 %. Najvýraznejší nárast v tejto vekovej skupine evidujú krajské prokuratúry, alebo obvod krajských prokuratúr Nitra o 29 % a Krajská prokuratúra Košice 15 %.
V roku ´23 došlo oproti predchádzajúcemu roku, teda ´22, aj k nárastu obžalovaných mladistvých, a to až o 10 %. Ale zvlášť alarmujúci je údaj o náraste počtu obžalovaných mladistvých recidivistov, to znamená tých, voči ktorým už v minulosti boli využité, použité prostriedky trestného práva, ale zjavne bez účinku, kde tento nárast predstavoval 37 %.
Svedčí to o nízkej účinnosti výchovných opatrení uložených teda predchádzajúcimi potrestaniami.
Z hľadiska regiónov najviac prípadov trestnej činnosti bolo evidovaných v Košickom kraji a tam zvlášť okresy Spišská Nová Ves, Trebišov, kde podiel kriminality mladistvých na celkovej kriminalite predstavoval 8 %, a v Prešovskom kraji obvody okresných prokuratúr Prešov, Vranov nad Topľou a Humenné, kde predstavoval tento podiel dokonca 10 %.
Z hľadiska štruktúry kriminality tá majoritná je trestná činnosť majetková, predstavuje až 50 %, z toho krádeže predstavovali 38,4 %. Až 35 % trestných činov krádeže bolo spáchaných mladistvými mladšími ako 15 rokov. To je tiež alarmujúci údaj.
Z tej štruktúry trestnej činnosti je nepotešiteľným aj údaj o počte trestných činov proti životu a zdraviu, to znamená násilných trestných činov, ktorých bolo 161 a z nich až 60 % predstavovalo úmyselné ublíženie na zdraví. To znamená nie nedbanlivostné, ale úmyselné.
Z tých údajov štatistických, ktorými disponujeme, možno vyvodiť ten záver, že pokiaľ ide o starostlivosť o mládež a vykonávanie všetkých opatrení smerujúcich k tomu, aby mládež bola vychovávaná v zdravom prostredí, aby z nej aj tým výstupom bola zdravá mládež, je tu vlastne zlyhanie celej spoločnosti. To neni úloha orgánov činných v trestnom konaní. My sme represívny orgán, sme na konci toho reťazca. Samozrejme, zúčastňujeme sa preventívno-výchovných aktivít, ale tie zjavne z hľadiska celého komplexu tých opatrení nie sú ani jediným, ani rozhodujúcim a ani postačujúcim.
Pokiaľ ide o priority prokuratúry, tam je dlhodobo našou prioritou snaha o odnímanie výnosov z trestnej činnosti, zaisťovanie majetku, ktorý jednak má pôvod v trestnej činnosti, jednak ktorý môže slúžiť na páchanie trestnej činnosti alebo je na základe toho majetku zadovážený iný majetok. Tu treba povedať, že s tým úzko súvisí finančné vyšetrovanie ako nástroj predchádzajúci zaisťovacím úkonom. Finančné vyšetrovanie bolo vykonané v 1 256 trestných veciach, čo je o 203 vecí viac ako v predchádzajúcom roku. Proste evidujeme ten kontinuálny nárast a zvýšenie aktivity aj prokurátorov, aj policajtov v tomto smere. V roku 2023 bol zaistený majetok v celkovej hodnote 30 210 376 eur, z toho hodnota majetku zaisteného v rámci pôsobnosti Úradu špeciálnej prokuratúry predstavoval 15 651 502 eur, čo je dané alebo čo bolo dané charakterom a povahou trestných činov a výškou škody alebo rozsahu, v ktorých bola daná pôsobnosť Úradu špeciálnej prokuratúry.
Do problematiky zaisťovania majetku a odnímania výnosov trestnej činnosti zasiahlo svojím spôsobom aj rozhodnutie pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky z 20. septembra 2023, ktorým vyslovil protiústavnosť niektorých ustanovení Trestného zákona súvisiaceho s trestom prepadnutia majetku, na základe čoho prokurátori museli preskúmať všetky veci, v ktorých došlo k zaisteniu majetku, a zaujať názor, či sú dané dôvody na prezaistenie alebo zrušenie, alebo ďalšie trvanie zaistenia. Po takomto preskúmaní došlo k zrušeniu zaisteného majetku v celkovej hodnote 1 178 510 eur.
Čo sa týka aktivity prokurátorov v prípravnom konaní v roku 2023, tu s takým celkom uspokojením môžem konštatovať, že prokurátori napriek zvýšenému nápadu zvýšili aj svoju aktivitu a prístup k využívaniu oprávnení prokurátora v prípravnom konaní, ktorými disponuje podľa ustanovení Trestného poriadku. Takto došlo pri previerkovej činnosti spisov k vykonaniu 81 913 individuálnych previerok spisov, čo predstavuje nárast oproti predchádzajúcemu roku o 7,8 %. Je to, samozrejme, ten najtradičnejší a najúčinnejší nástroj na efektívny výkon dozoru v prípravnom konaní trestnom, kedy, kedy sa prokurátor oboznamuje priebežne so stavom vyšetrovania a môže zaujímať stanoviská a upravovať prípadne postup policajtov. Takto upravený postup policajtov v prípravnom konaní bol v 21 183 prípadoch, kedy využil prokurátor oprávnenie dať policajtovi záväzný pokyn, čo je opäť o 6,5 % viac ako v predchádzajúcom roku. S tým súvisí aj inštitút vrátenia vecí policajtovi na doplnenie po tom, čo mu bolo skončené vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie a bol mu predložený spis či už s návrhom na podanie obžaloby, alebo na iné rozhodnutie, kde tento inštitút bol využitý v 1 950 prípadoch, došlo k nárastu o 4,4 %, čo signalizuje, že napriek tej aktivite v rámci dozoru previerkovej, pokynovej, kvalita činnosti orgánov Policajného zboru nebola taká, akú by sme si predstavovali a aká by bola žiaduca. Je to veľa prípadov 1 950, aj keď z celkového počtu vybavených vecí takmer 60-tisíc je to, samozrejme, nie veľký počet.
S kvalitou práce policajtov, ale niekedy aj s rozdielnosťou pohľadu na riešenie právneho posúdenia vecí súvisí aj oprávnenie prokurátora zrušiť nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutie policajta v prípravnom konaní a takýchto rozhodnutí bolo zrušených 2 473, čo je viac o 1,4 % oproti predchádzajúcemu roku. Opäť to má vypovedaciu hodnotu ku kvalite činnosti. Prokurátori rozhodli o 8 186 podaných sťažnostiach, čo je znovu o 1,3 % viac. Tu však nemožno tento ukazovateľ vyhodnocovať negatívne vo vzťahu ani k policajtom, ani prokurátorom, pretože je to právo subjektov trestného konania uplatniť svoje právo a našou povinnosťou je, samozrejme, rozhodovať.
Pokiaľ ide o štatistický údaj o účasti úkonov prokurátorov v prípravnom konaní, ktorých bolo 3 190, tu treba povedať, že došlo k zmene spôsobu štatistického vykazovania, ktorý nebol jednotný na prokuratúrach v Slovenskej republike a boli tam v predchádzajúcich obdobiach evidované aj úkony, ktoré nie sú typickými úkonmi prípravného konania, a preto došlo k poklesu o 23,1 %, ale to je čiste z dôvodu štatistického vykazovania.
Takým nástrojom reagujúcim na najzásadnejšie pochybenia policajtov v prípravnom konaní je aj oprávnenie prokurátora odňať vec policajtovi a prikázať ho na konanie inému. V takomto... toto oprávnenie využili teda prokurátori v 84 prípadoch.
Ako som už spomenul, bol zaznamenaný medziročný nárast počtu vybavených spisov o 2,7 % a dosiahla sa vyššia vybavenosť spisov v porovnaní s počtom novonapadnutých spisov za totožné obdobie predchádzajúceho roku. Zachoval sa aj pozitívny trest každoročného znižovania počtu rozpracovaných trestných vecí. A napriek tomu, že došlo k zvýšeniu aktivity prokurátorov a vybaveniu viacerých trestných vecí, musím konštatovať, že došlo k miernemu zvýšeniu počtu trestných vecí, pokiaľ hovoríme o veciach do jedného roka, dvoch rokov a troch rokov, ale z hľadiska štatistického sú to zanedbateľné počty. Pri trojročných veciach to bolo plus 21 vecí, pri dvojročných o 23 vecí viac a pri jednoročných 116. V kontexte s medziročným nárastom vybavených vecí, hovorím, to bolo takmer 60-tisíc bez pár vecí, bez 25 vecí, možno tento stav charakterizovať ako relatívne stabilný. Správa, samozrejme, obsahuje veľmi podrobné údaje o dôvodoch, pre ktoré nebolo možné skončiť prípravné konanie v tých lehotách jedného, dvoch a troch rokov, a tie sú prakticky totožné alebo sa opakujú s tými dôvodmi z rokov predchádzajúcich.
Pokiaľ ide o súdne konanie, činnosť prokuratúry bola charakterizovaná a to aj práve v dôsledku toho, že od počiatku toho, ako som nastúpil na prokuratúru, veľmi striktne trvám na dodržiavaní zákonnosti, možno, možno až viac, ako by bolo niekomu príjemné, podiel oslobodených osôb na obžalovaných osobách predstavoval len 2,6 %. Ale tam sú aj prípady zaplateného výživného, čo je vlastne pozitívne a vlastne sa dosiahol účel trestného stíhania. Pri oslobodených osobách opäť došlo k 14-percentnému poklesu počtu oslobodených osôb, pri počte obžalovaných osôb tam bolo 0,4 % menej.
Ukazovateľom alebo ďalším takým ukazovateľom v súdnom konaní o kvalite práce prokurátorov a trvaní na zákonnosti je údaj o odmietnutých obžalobách, ktorý sa spravidla deje pri závažnom porušení práv, predovšetkým práv obhajoby. Takýchto vecí z tých obžalovaných bolo odmietnutých len 1 %, teda z 24 148 osôb bolo 1 %, to je 48 vecí na celom Slovensku.
Aj pokiaľ ide o plynulosť konania na súdoch, musím povedať, že oproti tomu roku 2022 došlo k miernemu zlepšeniu stavu, kedy sme sťažnosti pre nečinnosť podali v 183 veciach, čo je o 142 vecí menej ako v predchádzajúcom roku.
Teraz mi dovoľte niekoľko slov k agende, ktorá, ktorá spoločnosť zaujíma alebo rozdeľuje už niekoľko rokov, a to je činnosť prokuratúry v prieskumnej agende. A musím tu opäť len zopakovať, že oprávnenie generálneho prokurátora tak v prípravnom konaní, ako aj pri možnosti a oprávnení podať dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu druhostupňového súdu jednak spĺňa, pokiaľ ide o prípravné konanie, nápravu nezákonných rozhodnutí neprípustne zasahujúcich do individuálnych práv fyzických a právnických osôb, ale zároveň aj zjednocujú aplikačnú prax jednak prokurátorov a pokiaľ ide o dovolania, aj súdov. Musím zdôrazniť, že inštitút zrušenia právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní sa v podmienkach prokuratúry aplikuje so zohľadnením zásady subsidiarity a výlučne len v tých prípadoch, keď porušenie zákona alebo toho, nápravu toho nezákonného stavu nemožno zabezpečiť inými právnymi prostriedkami, predovšetkým procesnými nástrojmi dozorového prokurátora. Inak povedané, ak ide o tak zásadné porušenia zákona, ktoré nie je možné odstrániť v neskoršom štádiu konania a už vôbec nie v konaní súdnom. Z hľadiska... táto stať je inak oproti minulým rokom alebo oproti rokom, keď predkladali správu o činnosti moji predchodcovia, je podstatne rozsiahlejšia, podstatne podrobnejšia a venuje sa tak štatistickým dátam o počte podaných návrhov, žiadostí o preskúmanie zákonnosti právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní, ako aj o počte rozhodnutí, ktorým bolo teda vyhovené, ale aj vcelku podrobne o dôvodoch, ktoré viedli mňa ako generálneho prokurátora k tomu, že som pristúpil k takémuto rozhodnutiu.
Zdôrazňujem, že generálny prokurátor nemá možnosť úvahy, či uplatniť, alebo neuplatniť tento inštitút, ak zistím porušenie zákona, zásadné porušenie zákona, som povinný tento inštitút aplikovať. Veľmi podrobne sa k tomu, samozrejme, vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky.
Pokiaľ ide o štatistické údaje, z nich je úplne zrejmé, že oproti predchádzajúcim rokom, keď zoberieme roky od roku 2016, došlo k veľmi zásadnému nárastu počtu týchto oprávnení, že subjekty trestného konania sa dožadujú preskúmania zákonnosti rozhodnutí a postupu v prípravnom konaní, a bolo doručených prokuratúre 728 takýchto podaní. Tie predchádzajúce roky boli 608, 638, 523, a dokonca už keď som nebol generálny prokurátor, ich bolo 457, 499, 466. To znamená najvyšší počet z hľadiska nápadu.
Z hľadiska absolútnych čísiel, v ktorých som vyhovel týmto žiadostiam alebo návrhom, opäť za to obdobie od roku 2016 alebo 2015 to bolo aj v absolútnych číslach najmenej. Bolo to 78 trestných vecí. Predchádzajúce roky boli 83, 89, 85, dokonca moji predchodcovia v roku 2018 až 92 rozhodnutí zo 499 návrhov. Opäť 2016. rok 92, 86.
Podiel týchto, týchto vybavených vecí pozitívnym spôsobom, že boli zrušené, na celkovom nápade predstavoval 10,71 %. 10,71 %. Ten kontinuálne od môjho nástupu ide dole. Predchádzajúce roky – 13,65; 13,95. A moji predchodcovia – 16,25; 19,25; 18,44; 18,45; 15,13. Tam každú piatu vec generálny prokurátor, ktorá mu prišla na stôl, zrušoval. Takže musím, musím v tomto smere odmietnuť tie slová, ktoré hovoria o akomsi nadužívaní či zneužívaní, neprimeranom využívaní a tak ďalej.
A iste ihneď, ihneď padne otázka od tých, ktorí sa nestotožňujú s týmto inštitútom, ale v akých veciach to bolo, voči akým osobám. Tak tu musím úplne jasne povedať, že prokurátor nemôže rozlišovať trestné veci podľa osoby páchateľa ani podľa charakteru veci. Jediným kritériom pri posudzovaní zákonnosti alebo nezákonnosti rozhodnutia a postupu, ktorý mu predchádzal, je to, či došlo, alebo nedošlo k porušeniu zákona. A vo všetkých prípadoch, v ktorých došlo k zrušeniu, došlo k zásadnému porušeniu zákona. A ja sa budem opakovať a tak ako v predchádzajúcich rokoch opäť poviem, že nie je možné, nie je možné sústavne, sústavne atakovať a spochybňovať toho, koho zákonnou a ústavnou povinnosťou je dohliadať nad zákonnosťou konania a v prípade identifikovania nezákonnosti na ňu reagovať tak, ako mu ukladá zákon. Konečne by sa malo poukázať na toho alebo na tých, ktorí porušujú ten zákon.
Pokiaľ išlo o Úrad špeciálnej prokuratúry, je to časť III správy. V roku 2023 z hľadiska štatistických napadlo do trestných registrov teda prípravného konania 332 vecí v roku 2023. To bolo o 23,68 % menej ako v roku 2022. Rovnako aj v registri, v registri pred začatím trestného stíhania, spravidla sa tam zapisujú trestné oznámenia, došlo, došlo k pomerne významnému poklesu nápadu vecí, bolo ich 924. Oproti roku 2022 to bolo o 202 vecí menej. Došlo aj k poklesu trestne stíhaných osôb za organizovaný zločin, tak ako je, ako vyplýva z obsahu správy.
Pokiaľ išlo o korupčné trestné činy, bolo v roku ´23 stíhaných 160 páchateľov, čo je o osem osôb menej ako v predchádzajúcom roku. Obžalovaných bolo 76 osôb, čo je o sedem osôb menej ako v predchádzajúcom roku. A odsúdených bolo 90 osôb, čo je o 28 osôb menej ako v predchádzajúcom roku.
Pokračoval trend pomerne vysokého počtu podaných trestných oznámení za korupčné trestné činy a za trestný čin ohýbania práva. Pri trestnom čine, pri trestných činoch korupčných, to nie je v správe, ale bolo ich 315 a pri ohýbaní práva to bolo 101.
Čo sa týka, čo sa týka extrémistickej kriminality, tam je dlhodobo relatívne stabilný stav z hľadiska počtov stíhaných osôb, obžalovaných osôb a osôb, ktoré boli právoplatne odsúdené. Jednotlivé druhy a charakter tých trestných činov je popísaný v časti III správy. Bolo stíhaných 88 osôb, čo je len o päť osôb menej ako v predchádzajúcom roku. Obžalovaných bolo 30 osôb, čo je o 14 menej, a 57 osôb bolo odsúdených.
Z hľadiska trestného stíhania pre trestné činy poškodzovania finančných záujmov Európskej únie, ten stav je relatívne stabilný už dlhé roky a bolo tam stíhaných 56 osôb a obžalovaných 30 osôb spravidla v súbehu s trestným činom subvenčného podvodu.
Pokiaľ ide o aktivitu v prípravnom konaní zo strany prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry, vykonali 264 previerok vyšetrovacích spisov a dali 72 záväzných pokynov. Policajtom vrátili po skončení vyšetrovania 21 vecí a zrušili 68 nezákonných rozhodnutí. V deviatich veciach odňali vec vyšetrovateľovi a v 362 prípadoch rozhodli o sťažnostiach podaných proti rozhodnutiam policajtov.
Ak dovolíte, prešiel by som stručne k časti správy týkajúcej sa netrestného, netrestného úseku. Je to veľmi dôležitá oblasť, ktorá je možno neprávom zaznávaná alebo bagatelizovaná. Len si treba uvedomiť, že netrestná pôsobnosť prokuratúry má významný vplyv na... k tomu, aby prispievala činnosť prokuratúry k upevňovaniu právneho štátu a k ochrane, ochrane verejného záujmu a, samozrejme, práv a chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.
Ja si ešte jednu vec nájdem, sekundu, momentík. (Rečník chvíľu listoval vo svojich podkladoch.)
Takže ak dovolíte, k činnosti prokuratúry v rámci dozoru nad dodržiavaním zákonnosti orgánmi verejnej správy. V roku 2023 bol tak ako v predchádzajúcich rokoch dozor realizovaný príslušnými prokurátormi, špecialistami na oblasť netrestnú, a to jednak vybavovaním podnetov fyzických a právnických osôb, jednak vykonávaním previerok a taktiež aj využívaním vlastných poznatkov, zvlášť poznatkov vychádzajúcich z kooperácie trestného a netrestného úseku prokuratúry. V roku 2023 prevažovala najmä agenda vo veciach stavebných, priestupkové veci, oblasť školstva, rozsiahla agenda sa týkala aj územnej samosprávy. Celkovo bolo podaných 3 308, alebo bolo uplatnených opatrení prokurátorov 3 308, a to je protestov a upozornení, čo je nárast oproti roku 2022 o 463. Zároveň, ako som už spomenul, sa získavali aj poznatky z trestného úseku, prípadne z medializovaných informácií. V tejto súvislosti by som mohol poukázať na prípad liečebného dobu Machnáč v Trenčianskych Tepliciach, kde prokurátor Generálnej prokuratúry podal protest proti rozhodnutiu Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, ktorým bolo zamietnuté odvolanie účastníka konania proti rozhodnutiu o zastavení vyvlastňovacieho konania k pozemkom a k stavbe liečebného dobu Machnáč. Predseda úradu vyhovel protestu prokurátora a zrušil protestom napadnuté rozhodnutie. Ale možno spomenúť aj prípad, kedy na úseku ochrany životného prostredia prokurátor Krajskej prokuratúry v Nitre podal protest proti čerpaniu vody z geotermálneho vrtu v Podhájskej, jej využívaniu a následného vypúšťania vody do miestneho potoka. Aj tomuto protestu bolo vyhovené.
Previerková činnosť prokurátorov bola zameraná na oblasť ochrany prírody a krajiny, slobodný prístup k informáciám, stavebné konania, zákonnosť rozhodovania Policajného zboru v priestupkovej agende.
Zvláštnu pozíciu má, majú orgány prokuratúry k orgánom územnej samosprávy a vykonávaniu aktivít vo vzťahu k orgánom samosprávy. A tu dlhodobo na základe našej pomerne aktívnej činnosti a vzťahu s orgánmi územnej samosprávy musíme konštatovať, že najmä malé obce, malé územné obvody nie sú schopné v súlade so zákonom postupovať najmä vo veciach preneseného výkonu štátnej správy. Nemajú na to vytvorené ani personálne, ani materiálne podmienky. Nie sú, nie sú vybavení ani odborne a tomu zodpovedá aj činnosť na úseku prenesenej štátnej správy.
Vo všeobecnosti možno konštatovať, že úroveň rozhodovania orgánov štátnej správy vo všeobecnosti nie je na požadovanej úrovni. K eliminácii poruchových javov vyskytujúcich sa v činnosti orgánov verejnej správy prispieva, by malo prispievať predovšetkým stabilné právne prostredie, tam si položme otázku, či je stabilné právne prostredie, ako aj stabilizovaný, dostatočne početný a odborne pripravený personálny aparát. Týmto orgány územnej samosprávy, žiaľ, v mnohých prípadoch nedisponujú. Prokuratúra tieto okolnosti nemôže zásadným spôsobom ovplyvniť. Samozrejme, my našou činnosťou tie zásadné pochybenia, vieme na nich poukázať a je vecou potom orgánov územnej samosprávy na nich reagovať, ale my ich sami napraviť nemôžeme.
V tejto súvislosti možno jedna, jedna poznámka a tá súvisí aj s našou debatou na ústavnoprávnom výbore, keď sme viedli s pani poslankyňou Kolíkovou o úlohách prokuratúry v rámci správneho súdnictva. Dozor nad dodržiavaním zákonnosti orgánmi verejnej správy a kontra správne súdnictvo, či je potrebné, aby prokuratúra takýmito kompetenciami disponovala, alebo to nie je potrebné, a máme tu špecializované správne súdnictvo, ktoré by to malo nahradiť. Tu musím povedať, že bolo by to veľká chyba, ktorej by sa štát dopustil, ak by zasiahol do týchto kompetencií prokuratúry v oblasti, v oblasti správneho práva, pretože pri porovnaní správneho súdnictva a dozoru prokuratúry je možné nájsť rovnaké, ale aj rozdielne črty. Jednotiacim znakom je to, že sa zabezpečuje zákonnosť v postupe a rozhodovaní orgánov verejnej správy pri výkone verejnej správy so zameraním na ochranu práv fyzických a právnických osôb.
Najvýznamnejším rozdielom je, že výlučne správny súd má právomoc zrušiť nezákonné rozhodnutie orgánov verejnej správy, prípadne ho v rámci plnej jurisdikcie nahradiť svojím vlastným. Na rozdiel od toho právne prostriedky dozoru prokurátora v tejto oblasti, to je protest a upozornenie, majú vždy voči orgánom verejnej správy návrhový charakter. Pri ich aplikácii sa totiž dáva správnym orgánom možnosť odstrániť prokurátorom namietanú nezákonnosť v rámci vlastného rozhodovania alebo postupu.
Zároveň treba povedať, že správne súdy poskytujú ochranu subjektívnym právam, kdežto dozorová činnosť prokuratúry aj objektívnemu právu. Účelom nadväznosti správneho súdnictva a netrestného dozoru prokuratúry je najmä odbremenenie správneho súdnictva, pričom prokuratúra a jej činnosť je takým, takým filtrom, prostredníctvom ktorého sa rýchlejšie, účinnejšie a hospodárnejšie môže odstrániť nezákonnosť a dokonca aj v tých prípadoch, keď takýto stav nezákonnosti vyhovuje všetkým účastníkom konania. V konečnom dôsledku takto netrestný dozor prokuratúry prispieva k znižovaniu zaťaženosti správnych súdov. To je, to je k správnemu súdnictvu.
Pokiaľ ide o činnosť prokuratúry v civilnom procese, predovšetkým boli využívané návrhové oprávnenia na uloženie ochrannej výchovy, teda v konaniach vo veciach ochrany maloletých. To opäť súvisí s prioritou prokuratúry a s činnosťou prokuratúry vo vzťahu k ochrane záujmov najzraniteľnejších, ktorými nepochybne deti sú. Prokurátori podávali aj návrhy na nariadenie neodkladných opatrení vo veci dočasného zverenia maloletého alebo návrhy na pozbavenie rodičovských práv a povinností. Áno, napríklad návrh bol podaný na matku maloletej dcéry, ktorá bola odsúdená za trestný čin výroby detskej pornografie, pretože vyhotovila pornografické fotografie maloletej dcéry a zdieľala ich v rámci elektronickej komunikácie.
Boli podávané aj návrhy vo veciach obmedzenia spôsobilosti na právne úkony. Opäť aj v tejto oblasti je nevyhnutný a využíva sa inštitút spolupráce medzi trestným úsekom a netrestným úsekom. Tam sa preukázala efektívnosť, zvlášť môžem poukázať na taký, taký prípad, ono to bolo aj medializované, išlo o prípad pozemkov v katastrálnom území Veľké Zálužie, kde neoprávnená osoba v rozpore so zákonom získala k pozemkom vlastnícke právo a následne ich predala poľnohospodárskemu družstvu. Neoprávnený vlastník teda nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v rozpore so zákonom osvedčením vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva a následne bol za túto protiprávnu činnosť právoplatne aj odsúdený za zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Prokurátor Krajskej prokuratúry Nitra podal v rámci netrestnej pôsobnosti žalobu o určenie vlastníctva k pozemkom, ku ktorým mal ku dňu smrti vlastnícke právo zosnulý vlastník a ktoré malo tvoriť dedičstvo po zosnulom. Súdy vyhoveli žalobe prokurátora a určili, že zosnulý vlastník mal k pozemkom vlastnícke právo ku dňu smrti. Uplatnením zákonného oprávnenia prokurátora v civilnom sporovom konaní ako účinného nástroja na odňatie nezákonne získaného majetku sa stali teda pozemky po zosnulom vlastníkovi predmetom dedičského práva.
Nedá mi v tejto súvislosti, pokiaľ hovoríme o netrestnej pôsobnosti prokuratúry a opäť súvisiacich s ochranou maloletých, nepoukázať na aktivity pri využívaní dozoru prokurátora podľa § 18 zákona o prokuratúre, teda miesta, kde je obmedzená osobná sloboda alebo sú držané osoby bez súhlasu na základe rozhodnutia súdu a kde sme, kde sme nastavili novú koncepciu aplikácie a prístupu práve k tejto agende na netrestnom úseku. A čo ma zvlášť teší, sa to aj uchytilo a tri také významné aktivity boli v roku 2023. Tá najzásadnejšia, ktorá vyvolala, ktorá vyvolala pomerne živú diskusiu, bolo vykonanie previerkovej činnosti v trinástich reedukačných centrách po celom území Slovenskej republiky, kde boli zistené skutočne zásadné a závažné porušenia práv detí, ku ktorým by v 21. storočí v demokratickej spoločnosti dochádzať nemalo. Ja teraz nebudem hovoriť tie jednotlivé porušenia, ku ktorým, ku ktorým došlo. Táto správa je na webovom sídle Generálnej prokuratúry, bola predmetom prejednávania aj výboru pre sociálne veci a výboru pre školstvo, ktorých som sa aj zúčastnil, a ja som, teda musím poznamenať, požiadal aj o vystúpenie v pléne Národnej rady, ale nebolo, nebolo teda urobené zadosť tejto mojej žiadosti a nebolo o nej rozhodnuté, ale v zásade celá spoločnosť sa dozvedela o tom stave, k akému, ako pristupuje, ako pristupuje štát k starostlivosti o neplnoleté osoby v Slovenskej republiky, a došlo už aj, už aj k prijatiu niektorých opatrení, ktoré by mali reagovať a ktoré by mali tento stav zvrátiť.
Ja som dokonca po tom, čo bolo zverejnené to zhodnotenie, osobne s pánom námestníkom a s vedúcou príslušného oddelenia na Generálnej prokuratúre navštívil Reedukačné centrum Trstín a osobne som sa presvedčil o absolútne katastrofálnom stave. Skutočne tie deti žili jak zvieratá. Dokonca ani nie jak zvieratá, horšie jak zvieratá, lebo to by človek ani vlastného psa nenechal takto žiť. Reakciou, reakciou na jednak tú správu a jednak tie následné kroky, ktoré boli vykonané, rokovania, spoločná, spoločná pracovná skupina a tak ďalej, došlo, došlo k zrušeniu týchto reedukačných centier v Trstíne a v Bystričanoch, kde bola tá situácia zvlášť, zvlášť vypuklá a tá nezákonnosť bola úplne, úplne jasná.
V rámci, v rámci aktivít netrestného úseku musím poukázať aj na zhodnotenie, ktoré vykonala napríklad Krajská prokuratúra v Trenčíne a opäť sa týka starostlivosti o maloletých, alebo nazvime to nedospelé osoby, a išlo o vykonanie komplexného zhodnotenia stavu zákonnosti v postupe a rozhodovaní vybraných orgánov verejnej správy na úseku ochrany pred zneužívaním alkoholických nápojov vo vzťahu k maloletým s tým, že bolo vykonaných v rámci kraja 47 previerok a na základe tých previerok sa, samozrejme, zistilo, zistili vážne porušenia zákona a vážne nečinnosti. Zistilo sa aj to, že napríklad len 6,16 % obcí v rámci kraja Trenčianskeho malo prijaté všeobecne záväzné nariadenia, ktoré by upravovali túto oblasť, a aj tie, čo boli prijaté, neboli v súlade so zákonom. Zistila sa nečinnosť správnych orgánov pri rozhodovaní o správnych deliktoch, to znamená, že sa vôbec, vôbec sa nekonalo, prípadne vybavili veci pohovorom, na čo neboli splnené podmienky.
A rovnako bolo vykonané opäť už zo strany centrálne, zo strany Generálnej prokuratúry zhodnotenie stavu zákonnosti v postupe a rozhodovaní orgánov sociálnej, sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Opäť v tom, teda v roku 2023, kde sme vykonali spoločne s krajskými a okresnými prokuratúrami 75 previerok, z ktorých rezultovalo 119 upozornení ako prokurátorských opatrení, z toho 78 upozornení smerovalo voči obciam, preto závery a zistenia, ktoré by mali prispieť teda k zefektívneniu činnosti v tejto oblasti, boli zaslané aj Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ale aj združeniu miest a obcí. Tu treba povedať, že sme opäť pri každej previerke zistili porušenia, pochybenia v postupe príslušných orgánov v sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kurately, ale aj miest, obcí a mestských častí, ktoré boli vo veľkej väčšine prejednané a opatrenia prijaté v rámci prerokovaní protokolov o vykonaní previerok, ale aj teda podaním tých upozornení, ktoré som spomenul.
Také najzásadnejšie porušenia, ktoré boli zistené, alebo nedostatky. Niektoré porušenia skôr, vyplývajú skôr z objektívneho stavu a možno, možno z toho, že tá právna úprava by si zaslúžila niektoré doplnenia a precizáciu, bolo nedodržiavanie povinnosti navštíviť maloleté dieťa v zariadení na výkon rozhodnutia súdu riadne a včas, nevypracovanie plánov sociálnej práce s rodinou dieťaťa, neplnenie informačnej povinnosti voči súdu riadne a včas, nezohľadnenie súrodeneckých a rodinných väzieb dieťaťa pri zmene zariadenia a podobne, ale zistili sme aj paušálne nevyužívanie kompetencie uloženia výchovného opatrenia. Práve toto je taký kameň úrazu, že jednak nie sú na to vybavené personálne úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, teda ich orgány kurately, a jednak sa stretávajú títo zamestnanci aj s nedostatočným finančným ohodnotením, ale aj náročnosť z hľadiska procesu, pretože k takýmto opatreniam prichádza v rámci správneho konania a keď už aj je uložené, je, nie je možnosť vymožiteľnosti takéhoto, takéhoto rozhodnutia, čo je, čo je medzera zákona, a teda uprednostňujú skôr tie dobrovoľné formy spolupráce, len tie závisia od súčinnosti s rodičmi, ktorí nie vždy sú ochotní spolupracovať a tak teda prenášajú tú rozhodovaciu činnosť na orgán, ktorý má nesporne tú najvyššiu autoritu, a to je súd, a teda tým, že podávajú návrhy priamo na súd.
Pokiaľ som hovoril o obciach, mestách a mestských častiach, tam bolo zistené porušovanie povinností miest a obcí predkladať najmenej raz za šesť mesiacov orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately správu o sociálnej situácii rodičov dieťaťa. Tieto povinnosti si mestá, obce, teda môžme povedať, že neplnia, resp. si ju plnia len na vyžiadanie toho príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ale niekedy je to, samozrejme, spôsobené aj objektívnou, objektívnym stavom, kedy nemajú vedomosť o tom, že súd vydal príslušné rozhodnutie, alebo nevedia, že je na ich území niekto bez, ktorý tam býva bez povolenia pobytu, a teda nemôžu ani objektívne takúto, takúto správu podať, lebo o tom nevedia. Je vecou, že rozhodnutia súdov sa nedoručujú obciam, mestám a územným, teda tým mestským častiam, a teda sú odkázaní na spoluprácu teda s orgánmi kurately.
To je z mojej strany také najzásadnejšie, najzásadnejšie skutočnosti rezultujúce zo správy o činnosti a možno aj mimo tej správy, ale prameniace v činnosti prokuratúry za rok 2023. Ja som presvedčený o tom, že prokuratúra Slovenskej republiky si v roku 2023 plnila svoje ústavné a zákonné kompetencie, za čo patrí vďaka mojim kolegyniam a kolegom, pretože napriek tej celkovo napätej celospoločenskej atmosfére dokázali s nadhľadom a prehľadom vykonávať svoju pôsobnosť bez ohľadu na verejnú mienku, bez ohľadu na názory či stanoviská médií, alebo nebodaj politikov. Za to vám, vážené kolegyne, vážení kolegovia, patrí moja vďaka.
Ja zároveň verím, že tie skutočnosti, ktoré sú v tejto správe, a som si istý, že je obsiahlejšia, podrobnejšia, má väčšiu vypovedaciu hodnotu ako tie správy, ktoré boli v ostatných rokoch, predchádzajúcich prijaté, prispejú aj k napĺňaniu vašich zákonných a ústavných kompetencií a prijatiu a upraveniu prípadného právneho rámca, ktorý prispeje k ochrane záujmov fyzických, právnických osôb, štátu a že prispeje k budovaniu právneho štátu a spravodlivosti.
Ďakujem veľmi pekne.