19. schôdza

Hej, ďakujem. Pripomínam členom sociálneho výboru, zajtra ráno o 8.30 h v pravidelnej miestnosti. Ďakujem.

Ústavnoprávny výbor bude v pondelok o štrnástej.

Výbor pre financie a rozpočet bude v pondelok o šestnástej.

Ja chcem oznámiť len kolegom z hospodárskeho výboru, že výbor budeme mať v pondelok o štrnástej hodine v našej zasadacej miestnosti.

Výbor zajtra pre verejnú správu a regionálny rozvoj o ôsmej hodine pri Michalskej bráne.

Mám procedurálny návrh, aby vedenie Národnej rady do zajtra zabezpečilo kópie predvolebných sľubov vládnych strán (reakcie z pléna), aby sme konali, aby sme konali v súlade so sľubom poslanca, v ktorom každý z nás sme prisahali na ústavu, sme hovorili jedno veľmi dôležité... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem. Chcem len upozorniť členov zahraničného výboru, že rokovanie je zajtra ráno o ôsmej hodine tam, kde zasadá výbor pre európske záležitosti. Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, rok 2023 bol druhý rok môjho funkčného obdobia ako komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím, celkovo ôsmy rok na tomto úrade.
Ako sme na tom s dodržiavaním ľudských práv osôb so zdravotným postihnutím v Slovenskej republike dnes, je obsahom mojej správy komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2023, ktorú vám týmto predkladám.
Často ako komisárka dostávam otázku, ako vnímam stav dodržiavania ľudských práv osôb so zdravotným postihnutím na Slovensku, a či za osem rokov, počas ktorých som vo funkcii komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím, sú badateľné zmeny k lepšiemu. Odpovedám, že som optimistka, že spoločnosť pomaly ale isto robí kroky k zlepšovaniu dodržiavania práv osôb so zdravotným postihnutím. Je však pravdou, že máme pred sebou ešte veľký kus cesty. Ľudia so zdravotným postihnutím sa naďalej stretávajú s diskrimináciou a prekážkami, ktoré im bránia zúčastňovať sa rôznych aktivít, zúčastňovať sa na živote v spoločnosti na rovnakom základe ako ostatní. Bežne sa im napríklad upiera právo na začlenenie sa do školy, na pracovisko, na nezávislý život v komunite, právo voliť, zúčastňovať sa na športových, kultúrnych aktivitách, používať sociálnu ochranu, mať prístup k spravodlivosti. Súhlasiť s lekárskym ošetrením alebo ho odmietnuť, či slobodne vstupovať do právnych záväzkov, ako je otvorenie bankového účtu, dedenie, či kúpa nehnuteľnosti.
V prvom rade by som chcela vyzdvihnúť, že rok 2023 bol rokom, v ktorom sme prijali najviac individuálnych podnetov od ľudí so zdravotným postihnutím ich príbuzných a rôznych ďalších subjektov v celej osemročnej histórii Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Aj keď táto správa môže vzbudiť znepokojenie, že práva týchto ľudí sú viac porušované ako v minulých rokoch, ja skôr vnímam, že ľudia so zdravotným postihnutím sú si viac vedomí svojich ľudských práv, sú odhodlaní sa ich domáhať a za ne bojovať.
Celkom teda k 31. 12. 2023 bolo doručených od roku 2016 na úrad komisára 4 804 podnetov. V roku 2023 to bolo 758 upozorňujúcich na rozhodnutia orgánov verejnej správy konania alebo opomenutia konania, ktoré v konečnom dôsledku vnímajú ľudia so zdravotným postihnutím ako zasahujúce do ich ľudských práv. Z týchto individuálnych podnetov bolo posudzovanie ukončené 634 prípadoch. Z tejto štatistiky teda vyplýva, že priemerne boli pri počte 250 pracovných dní doručené 3 nové podnety denne. Na čo som však teda upozornila, na čo by som však rada upozornila, je skutočnosť, že tieto individuálne podnety vybavujú na úrade 6 právnici v trvalom pracovnom pomere, čo znamená mimoriadne pracovnú záťaž každého jedného právnika. Na úrade sa teda musí denne ukončiť priemerne tri a pol podnetov pri 220 pracovných dňoch, ak počítame 250 pracovných dní mínus 30 dní dovolenky. Vybavovanie individuálneho podnetu potom zahŕňa posudzovanie viacerých rozhodnutí, napríklad, v správnom konaní vydaných viacerých rozhodnutí I. stupňa, posudkov, ako aj rozhodnutie orgánov verejnej správy II. stupňa. Právnici úradu taktiež pomáhajú spisovať odvolania alebo žaloby na Správny súd a kasačné sťažnosti, pričom nie je výnimočné, že napríklad v mnohých individuálnych podnetoch evidovaných ako jeden podnet podávateľ podnetu namieta viacero, dva aj desať rozhodnutí, napríklad, úradu práce o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia alebo žiada v jednom podnete o pomoc na riešenie niekoľkých životných situácií, napríklad, v oblasti darovania, dedenia, prevodu nehnuteľnosti, susedských sporov.
V správe za rok 2023 sa dočítate o životných osudoch ľudí so zdravotným postihnutím z rôznych oblastí života prerozprávaných do 40-tych príbehov, ktoré sme spracovali v spojení s jednotlivými článkami dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím a špecifikáciou ich porušení a uložených opatrení na nápravu zasahujúcemu orgánu verejnej správy. Z hľadiska prezentovania prístupnosti informácií aj pre ľudí, ktorí majú ťažkosti s porozumením, pretože mám informáciu o tom, že táto správa sa využíva aj na rôzne edukatívne účely v občianskych združeniach, ktoré zastupujú ľudí so zdravotným postihnutím, sme z týchto 40-tych príbehov vybrali 6, ktoré sú prerozprávané a napísané v ľahko zrozumiteľnom jazyku, takému, ako chcem prezentovať, že je nevyhnutné vnímať, že je tu aj skupina ľudí, ktorá takto ľahko zrozumiteľný jazyk potrebuje k tomu, aby sme jej poskytli všetky relevantné informácie. V kontexte teda týchto individuálnych podnetov je otázka, ako teda dopadlo to posudzovanie, aký bol výsledok.
V roku 2023 z ukončených podnetov bolo konštatované porušenie dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím celkom v 18 čl. dohovoru s celkovým porušením 122 porušení. Pre porovnanie, v roku 2022 ich bolo 75 a za celé obdobie do 31. 12 . 2023 bolo konštatované celkovo 909 porušení dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Reálne je o týchto skutočnostiach v správe zobrazený graf. Akých porušení sa však tieto závery týkali.
Z grafov č. 11 a 12, ktoré nájdete na str. 39 až 40 v správe vyplýva, že najčastejšie konštatovaným článkom dohovoru a porušovaným článkom bol čl. 9, ktorý zaväzuje Slovenskú republiku umožniť osobám so zdravotným postihnutím, aby mohli žiť nezávislý spôsob života a plne sa podieľať na všetkých aspektoch života. Za týmto účelom Slovenská republika musí prijať príslušné opatrenia, ktoré im zabezpečia na rovnakom základe s ostatnými prístup k fyzickému prostrediu, k doprave, k informáciám a komunikácií, vrátane informačných, komunikačných technológií a systémov, a to tak v mestských ako aj vidieckych oblastiach. Žiaľ, v praxi vidíme, že sa to tak často nedeje, respektíve zmena v tejto oblasti sa deje príliš pomaly. Bariéry a prekážky rôznych oblastiach nášho života si totiž veľakrát začneme uvedomovať až vtedy, keď nás alebo našich blízkych začnú obmedzovať.
Už len taká zlomená noha vám dokáže značne skomplikovať život, o čom som sa žiaľ, aj ja presvedčila aj sama, keď som tesne po úraze v septembri 2021 absolvovala jeden z výjazdových dní komisárky s tímom v meste. Vtedy si každý z nás uvedomí, aké je zložité absolvovať tak triviálne veci, ako je napríklad dostať sa na chodník alebo na zástavku hromadnej dopravy alebo do vozidla hromadnej dopravy, či vojsť do priestorov obchodov alebo napríklad budov určených pre verejnosť.
V roku 2023 sme prešetrovali podnety, ktoré sa týkali obmedzenia prístupnosti a sťažených životných podmienok v oblastiach architektonických bariér, komunikačných bariér, účasti na kultúrnom živote, rekreácií, záujmových aktivitách, súčasne tiež, problémy týkajúce sa vyhradeného parkovania, obmedzenia v doprave a prepravy osôb so zdravotným postihnutím a bytovej problematiky. Čo sa týka architektonických bariér, každoročne riešime podnety, v ktorých s obmedzenou mobilitou ľudia odkázaní na invalidný vozík žiadajú o pomoc pri odstránení architektonických bariér. Bezbariérové budovy sú skôr výnimkou ako pravidlom. V podnetoch posudzovaných v roku 2023 sa osoby so zdravotným postihnutím so sťaženou mobilitou, teda nehovoríme o, len o ľuďoch, ktorí sú odkázaní na invalidný vozík, ale aj na taký, ktorý používajú napríklad rôzne zdravotné pomôcky, ako barle, sa sťažovali na bariérové vstupy do bytových domov a iných verejných budov, ako sú pošty, mestské úrady či zdravotnícke zariadenia. Namietali, že ak aj je vybudovaná rampa, táto rampa je nebezpečná, strmá, že bezbariérový prístup nezabezpečuje takým spôsobom, aby bol bezpečný, má veľký sklon. Teda osoby, odkázané na invalidný vozík, takýto vstup nevedia zvládnuť.
V prípadoch, keď, kde takáto bezpečná, v prípadoch, kde takáto bezpečná rampa nie je, sú skutočne ľudia so zdravotným postihnutím, ich príbuzní veľmi kreatívni. V osemnástom príbehu, ktorý je na strane 260 predloženej správy, opisujeme podnet pána Milana, ktorý je odkázaný na invalidný vozík a neskutočne sa tešil na svadbu svojej vnučky. Svadobný obrad sa mal konať v nádhernej obradnej miestnosti na Radnici Košického Starého mesta, ktorá je skutočným skvostom medzi sobášnymi sieňami na Slovensku, žiaľ, do tejto sobášnej miestnosti neexistuje bezbariérový prístup. A tu sa naozaj prejavila kreativita ľudí, keď svadobčania nenechali pána Milana bez pomoci a jeden zo svadobčanov zobral pána Milana do náručia a vyniesol ho až do sály. Cestou späť sa scenár zopakoval. Takže ženích vynášal svoju babičku do sobášnej siene na rukách, tiež ako príbuzný pána Milana. Je to však naozaj také úsmevné. Pán Milan sa cítil bezmocne, veľmi nedôstojne a ponížene, veľmi sa aj s manželkou, ktorá sa ho sprevádzala hanbili. Boli sklamaní, že v 21. storočí je prístup do takej krásnej sobášnej siene plný prekážok. Pokazilo im to radosť z celej udalosti.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, žiaľ, nie je nič výnimočné, že takéto bariéry existujú v budovách štátnych úradov a verejných inštitúcií, ktoré by mali byť svojou prístupnosťou príkladom dobrej praxe aj pre ostatných. Takto sa v roku 2023 opäť potvrdil problém aj s debarierizáciou pôšt. Túto debarierizáciu riešime od roku 2016, čo svedčí o zdĺhavosti tohto procesu. Mnohé pošty sú v súčasnosti pre osoby so zdravotným postihnutím nedostupné. V roku 2023 Slovenská pošta plánovala zrealizovať iba jeden bezbariérový prístup, a to do pobočky Pošty v Ružomberku. Mala som možnosť sa presvedčiť o tomto priestore, ako bol vybudovaný v auguste tohto roku, kedy sme boli na výjazdovom nie v Ružomberku, žiaľ, žiaľ tento prístup nespĺňa všetky požiadavky bezbariérovosti, pretože dvor, dvere, ktoré sú vstupnými dverami, nie je možné otvoriť zo strany človeka, ktorý je odkázaný na invalidný vozík. Potrebuje ďalšiu asistenciu, aby mu niekto tie dvere otvoril. Podľa vedenia Slovenskej pošty však najčastejšími príčinami, prečo jednotlivé pobočky nemajú vybudované bezbariérové prístupy, sú náročné a komplikované technické riešenia, obmedzené finančné prostriedky, nevôľa prenajímateľov, vlastníkov budov, keďže mnohé tieto budovy sa nachádzajú v prenajatých priestoroch. Vystáva tu teda otázka, že či nie, nie je dôležité uvažovať nad tým, že by sa napríklad zrušil monopol Slovenskej pošty na poskytovanie týchto služieb a umožnil by sa poskytovať takému subjektu, ktorý bude mať pre ľudí so zdravotným postihnutím viac pochopenia.
Čo sa týka bezbariérovosti, ďalej sa v uplynulom roku prešetrovali podnety, v ktorých osoby s obmedzenou mobilitou upozorňovali na bariérové vstupy alebo bariérové vnútorné priestory v štátnych inštitúciách, čo im spôsobuje prekážky pri vybavovaní ich záležitostí na úradoch. Sťažovali sa, že nie vždy majú možnosť zaparkovať na vyhradenom parkovacom mieste, a to najbližšie ku vchodu budovy, prípadne parkovacie miesto nie je správne označené alebo dostatočne široké...
=====

... prekážky pri vybavovaní ich záležitostí na úradoch. Sťažovali sa, že nie vždy majú možnosť zaparkovať na vyhradenom parkovacom mieste a to najbližšie ku vchodu budovy, prípadne parkovacie miesto nie je správne označené alebo dostatočne široké. Ďalej sme prešetrovali podnet osoby s ťažkým zdravotným postihnutým, ktorá vykonávala trest odňatia slobody v Ústave pre výkon trestu odňatia slobody v Želiezovciach, ktorá sa sťažovala, že v objekte ústavu nie je zabezpečený bezbariérový prístup. Strava sa podáva v jedálni, pričom všade sú schody, po ktorých nevládze chodiť. Bariérovosť vnútorných priestorov ústavu potvrdil aj riaditeľ ústavu. V zdravotníckych zariadeniach je zase najčastejším problémom absencia bezbariérových toaliet pre osoby s obmedzenou mobilitou, ale častým problémom sú aj bariérové vstupy a bariérové vnútorné priestory. V podnetoch týkajúcich sa oblastí komunikačných bariér osoby so sluchovým postihnutím upozorňovali na nedostupnosť tlmočníkov a na nezabezpečenie vhodných podmienok na komunikáciu na súdoch alebo v bankách. Máme niekoľko podnetov, kedy človek s týmto postihnutím uzavrel bankovú zmluvu bez toho, že by mal možnosť si prizvať tlmočníka do slovenského posunkového jazyka. Keďže banky týmito tlmočníkmi nedisponujú, tak akákoľvek tretia osoba, ktorá by bola prítomná pri bankovom obchode je vyhodnotená ako osoba, ktorá nemá právo na informácie, keďže sa jedná o bankové tajomstvo. Prešetrovali sa podnety, v ktorých nás osoby so sluchovým postihnutím upozornili na zhoršenie situácie s poskytovaním tlmočníckej služby v trnavskom kraji. Sťažovali sa, že ak chcú objednať viaceré termíny na tlmočenie, tieto sú nedostupné, pretože tlmočníci sú vyťažení a majú veľa objednávok na poskytovanie tlmočníckej služby. V oblasti vyhradeného parkovania možnosť doručených podnetov zhrnú tieto problémy. Zavedenie poplatkov za regulované parkovanie na území niektorých zón hlavného mesta Bratislavy aj pre osobných asistentov a opatrovateľov osôb s ťažkým zdravotným postihnutím. Rušenie vyhradených parkovacích miest na území mesta Košice, zrušenie bezplatného parkovania a zmena pravidiel parkovania pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na území mesta Trenčín, spoplatňovanie parkovania pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na území mesta Nitra, nepridelenie vyhradeného parkovacieho miesta alebo nepredloženie platnosti povolenia vyhradeného parkovania, čo má za následok nedostatok vyhradených parkovacích miest pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím pred bytovými domami. Ukladanie pokút za parkovanie na vyhradenom parkovacom mieste. Veľa podnetov súviselo s meniacou sa politikou parkovania v mestách a zavedením systémov regulovaného parkovania. Preskúmala som preto všeobecne záväzné nariadenia v Bratislave, v Trenčíne aj Nitre, ktoré svojimi zmenami parkovacej politiky akoby pozabudli, že v mestách žijú aj skupiny ľudí tí najzraniteľnejší. Tí, ktorí nemajú auto na to, aby to pre nich znamenalo luxus, ale nutnosť a pre tých parkovanie aj pár metrov ďalej im neposkytuje dostatočný a bezpečný komfort. Aj keď regulované parkovanie je potrebné zaviesť, musíme si zároveň uvedomiť, že prijatím novej právnej úpravy nemôže dôjsť k zhoršeniu podmienok života ľudí so zdravotným postihnutím. Zaväzuje nás k tomu Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý sme ratifikovali 25. júna 2010. Považujem preto mestá a obce za kľúčového partnera pri riešení rôznych životných situácií osôb so zdravotným postihnutím a preto som podpísala minulý rok memorandum o spolupráci so Združením miest a obcí Slovenska. Verím, že podpisom tohto memoranda sa zlepší komunikácia aj s tými primátormi miest alebo starostami obcí, ktorí si obľúbili praktiku vysťahovania ľudí so zdravotným postihnutím z obecných alebo mestských nájomných bytov a to bez primeranej bytovej náhrady len tak na ulicu bez súdneho rozhodnutia. Starostom a primátorom pritom priamo zákon o obecnom zriadení ukladá povinnosť starať sa o svojich obyvateľov obzvlášť, ak sú to ľudia so zdravotným postihnutím a seniori a títo sa ocitnú v nepriaznivej životnej situácii. Jedným z takýchto podnetov bol prípad opísaný v 21. príbehu na strane 281, keď starostka obce Ohrady vypovedala nájomnú zmluvu a osobu so zdravotným postihnutím vyzvala, aby sa do konca apríla 2023 vysťahovala. Pričom nájomná zmluva bola uzavretá až do 30. septembra 2023. Zatiaľ sa nám podarilo zabrániť vysťahovaniu pána s mentálnym postihnutím, ale starostka obce sa naďalej pokúša vysťahovať ho. V januári 2024 podala na súd návrh na vypratanie bytu, my sme vstúpili do tohto súdneho konania podľa § 10 ods. 2 písm. g) zákona 176/2015 o komisárovi. Ďalej sme riešili podnet spracovaný v 22. príbehu na strane 285, ktorou sa obyvatelia bytového domu v Trenčianskych Tepliciach sťažovali, že im mesto Trenčianske Teplice nepredĺžilo nájomné zmluvy. V mestských nájomných bytoch bývali niekoľko rokov, tieto byty následne mesto rozhodlo vypratať, v apríli 2023 im mesto oznámilo, že im nájomnú zmluvu už nepredĺži, pretože štandardne sa tie nájomné zmluvy uzatvárali na jeden rok s opciou predĺženia, ak teda samozrejme ten nájomník plnil všetky povinnosti. Dokonca mesto ich vyzvalo, aby do konca júna 2023 byty vypratali. Mesto im nezabezpečilo žiadnu bytovú náhradu. Nájomníci nemali kam ísť, niektorí nemali žiadnu rodinu. Hrozilo, že sa stanú ľuďmi bez domova. Nájomnú zmluvu im mesto v lete predĺžilo do konca septembra 23. Čo sa však potom stalo? Tento čas od júla do septembra to sú tri mesiace, im mesto poskytlo na to, aby si títo seniori našli svoje vlastné bývanie bez pomoci mesta. Niektorí mali rodinu, niektorí sa presťahovali ku kamarátom, niektorí do zariadenia pre seniorov. Tu je však ako obrovský problém, pretože začiatkom októbra 23 svoje dlhoročné užívané byty teda opustili a mesto odpojilo byty od elektriky, vody a následne proste tí seniori si zobrali len svoje osobné veci, ktoré stále teda dúfali, že budú môcť zotrvať v týchto bytoch. Zástupkyňa mesta sa dostavila do tohto bytového domu v sprievode príslušníka mestskej polície. Nájomníci si teda museli vziať so sebou nevyhnutné veci a zo strachu a pod nátlakom byty opustiť. Následne technické služby mesta vymenili zámky, hoci nájomníci v izbách mali ešte svoje veci. Podľa samosprávy opustili bytový dom všetci obyvatelia dobrovoľne. Mesto v súvislosti s odovzdávaním bytov nezaznamenalo akýkoľvek problém a žiadna osoba vraj nemusela byť deložovaná či vyprataná proti svojej vôli. Stále hovoríme o konaní bez súdneho rozhodnutia o vyprataní. Konanie mesta považujem za nezákonné. Podala som podnet na preskúmanie zákonnosti postupov primátorky mesta na Generálnu prokuratúru. Vo veci začal vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa. Osudy seniorov medzi ktorými sú ľudia so zdravotným postihnutím sledovalo takmer celé Slovensko prostredníctvom celkovo jedenástich televíznych, rozhlasových a printových reportáží všetkých slovenských médií s celoplošným pokrytím najskôr na prelome septembra, októbra, neskôr v novembri 23. V tejto téme však ďalej v konaní ďalej pokračujeme, keďže trestné konanie bolo zastavené, podali sme sťažnosť proti tomuto zastaveniu. Ďalšie podrobnosti k tejto problematike sú uvedené v správe kapitoly 24 bezbariérová prístupnosť. Keď sa však opätovne vrátim k jednotlivým konštatovaniam porušenia jednotlivých článkov Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím na druhom mieste sa umiestnilo porušenie práva na spravodlivosť podľa čl. 13 Dohovoru spolu s čl. 28, ktorý zakotvuje práva na primeranú životnú úroveň a primeranú sociálnu ochranu. Spojenie týchto článkov nás neprekvapuje, nakoľko už niekoľko rokov zaznamenávame podnety na dlhé rozhodovacie lehoty Sociálnej poisťovne aj úradov práce o invalidných dôchodkoch, o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a odstraňovania sociálnych dôsledkov tohto ťažkého zdravotného postihnutia. V roku 2023 pretrvával nedostatok posudkových lekárov na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny. Nedostatok vyčlenených finančných zdrojov zo strany štátu ako aj nárast žiadateľov o príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Tieto faktory majú za následok, že čoraz viac ľudí so zdravotným postihnutím sa ku kompenzáciám nedostane a sú odkázaní na svojpomoc, ktorá ale často nie je možná. Ľudia so zdravotným postihnutím a ich rodiny sa potom často dostávajú do zúfalých životných situácií. Žiadatelia opakovane čelili nedodržiavaniu lehôt na rozhodovanie zo strany úradov práce a prieťahom v konaniach napríklad pri žiadostiach o príspevky na kompenzácie dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Riešenie by mala priniesť reforma posudkovej činnosti a reforma financovania sociálnych služieb, ktoré sa pripravujú v rámci Plánu obnovy a odolnosti. Ako aktívni členovia pracovných skupín sme v roku 2023 intenzívne komunikovali s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, bližšie o týchto aktivitách píšeme v kapitole 214 tejto správy. Rovnako rozhodovanie Sociálnej poisťovne o žiadostiach o invalidných dôchodok trvá aj niekoľko mesiacov až po roky. Takmer vo všetkých prípadoch sú prieťahy v konaní odôvodnené nedostatkom posudkových lekárov a inak tomu ani nebolo ani v roku 2023. V tomto ohľade vítam, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky konečne pristúpilo k riešeniu tohto problému a novelou 273 z roku 23, ktorá vložila do zákona o sociálnom poistení prechodné ustanovenie účinné od 1. augusta 2023 ide o § 67o) podľa ktorého lekárovi stačí preukázať jeden rok praxe v zdravotníckom zariadení, aby sa mohol prihlásiť na pozíciu posudkového lekára Sociálnej poisťovne. Aj keď oceňujem snahu, dúfam, že táto novela nebude mať na úkor kvality posudzovania zdravotného stavu žiadateľov o invalidný dôchodok negatívny dopad. Väčšina podnetov v oblasti sociálneho poistenia bola totiž rovnakého druhu. Nespokojnosť s postupom posudkového lekára pri určené invalidity, podávatelia podnetov namietali nedostatočné vyhodnotenie predložených lekárskych správ, namietali, že dokonca absolútne neboli tieto správy vyhodnotené, popreté boli. Už niekoľko rokov poukazujem na to, že systém invalidných dôchodkov je potrebné reformovať. Pozitívnou správou v tejto oblasti je, že ministerstvo práce sa už touto myšlienkou intenzívne zaoberá a dúfam, že bude v tejto snahe pokračovať. Ďalej sme na úrade s veľkým očakávaním prijali novelu opatrenia č. 6/2009, ktorým sa ustanovuje zoznam stavebných materiálov a zariadení a maximálne zohľadňované sumy a ich ceny o novelizáciu, ktorú som žiadala od roku 2016. Sumy týchto materiálov a stavebných prác boli naposledy stanovené v roku 2009. Ceny a druhy materiálov a prác spojené s úpravami v interiéry a v exteriéry dlhodobo nezodpovedali súčasným cenám a novým technológiám. V tabuľkách materiálov a prác, ktoré sa používali pri schvaľovaní výšky peňažného príspevku na úpravu bytu alebo rodinného domu boli pätnásť rokov rovnaké ceny. Opatrením č. 415/23 účinným od 1.11. ...
=====

interiéri a exteriéri, dlhodobo nezodpovedali súčasným cenám a novým technológiám. V tabuľkách materiálov a prác, ktoré sa používali pri schvaľovaní výšky peňažného príspevku na úpravu bytu, alebo rodinného domu boli 15 rokov rovnaké ceny. Opatrením č. 41523 účinným od 1. 11. 2023, došlo k navýšeniu položiek, v niektorých prípadoch aj o 100 % a súčasne boli doplnené a rozšírené položky najmä v časti zdravotechnika, zariaďovacie predmety a obklady. Osoby so zdravotným postihnutím sa na mňa opakovanej obracajú aj s návrhmi a podnetmi na úpravu legislatívy v súvislosti s poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažko zdravotného postihnutia, pri ktorých sa nárok na priznanie a poskytovanie posudzuje okrem iného, podľa výšky príjmu fyzickej osoby s ťažkým fyzickým postihnutím. Napriek úprave sumy životného minima, dochádza k situáciám, keď žiadatelia ostávajú bez absolútnej finančnej pomoci zo strany štátu. Aj v uplynulom roku podávatelia poukazovali aj na ešte stále vysokú infláciu, ktorá má dopad na poskytované peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia ako napr. pri peňažných príspevkoch na kúpu pomôcok a zdvíhacích zariadení, keď má osoba so zdravotným postihnutím spoluúčasť pri kúpe pomôcky.
Do záznamu pomôcok sú zaradené pomôcky určené na kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia v oblasti mobility a orientácie, v oblasti komunikácie, alebo v oblasti sebaobsluhy s prihliadnutím na mieru a efektívnosť tejto kompenzácie. V prípade vyššieho doplatku sa stáva, že osoba so zdravotným postihnutím zruší peňažný príspevok, ktorý jej bol priznaný, pretože financie na spoluúčasť na cele pomôcky si nedokáže doplatiť.
Štát dlhodobo nereagoval ani na vyššie ceny osobných motorových vozidiel, ktoré spôsobila inflácia. Ponúkané príspevky na kúpu osobného motorového vozidla osobám s ťažkým zdravotným postihnutím často nestačili na to, aby si spolu so svojou spoluúčasťou mohli dovoliť kúpiť hoci len ojazdené auto, novelou zákona sa už od 1. augusta 2023 dvojnásobne zvýšil štátny príspevok pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, teda aj na úpravu bytu, rodinného domu, alebo garáže. Zvýšenie príspevku sa týkalo aj príspevkov na účely kúpy osobného motorového vozidla, za čo si dovolím aj na tomto mieste povedať, veľké ďakujem.
Ani v roku 2023 nedošlo k zmenám pri schvaľovaní opatrovateľského príspevku pre deti s autizmom a Aspergerovým syndrómom. Už v roku 2019 som navrhovala v novele zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu schváliť opatrovateľský príspevok pre deti s autizmom a Aspergerovým syndrómom. V odporúčaniach adresovaných vláde Slovenskej republiky podľa § 11 ods. 1 zákona č. 176/2015 a komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím som navrhla, aby zjednotila legislatívu, legislatívnu a systémovú nezrovnalosť pri posudzovaní odkázanosti u detí s ochoreniami kategórie duševné poruchy a poruchy správania, teda zmeny aj v prípade detí s autizmom, alebo s Aspergerovým syndrómom, ktoré v súčasnosti nemajú zabezpečené dostatočné sociálne služby a ich opatrovatelia, rodičia márne žiadajú o peňažný príspevok na opatrovanie. Uvedené bolo zohľadnené iba pri vyhotovení parkovacieho preukazu, pričom však väčšina týchto detí potrebuje mať celodenný dohľad dospelej osoby. Napriek nedoriešeným, zostáva naďalej nedoriešeným, zostáva aj problém vyplatených peňažných príspevkov za priznané hodiny osobnej asistencie za obdobie od podania žiadosti až po vydania rozhodnutia, hlavne pokiaľ ide o doplatok, ktorý reálne nie je možné podľa zákona vyplatiť ak ide o doplatenie týchto príspevkov na navýšené hodiny osobnej asistencie, alebo priznané hodiny osobnej asistencie, pokiaľ ide o prelom kalendárneho roka od podania žiadosti.
Riešili sme podnety v zamestnanosti a medzi ne patria podnety týkajúce sa sprostredkovania zamestnania poradenstvom, zamestnanie poradenstva pri hľadaní zamestnania, tiež ohľadom neposkytnutia, resp. pozastavenia poskytovania príspevku na zriadenie chránenej dielne, alebo chráneného pracoviska a v oblasti pomoci štátu, formou peňažných príspevkov na kompenzáciu. Ďalšie podobnosti sú uvedené v kapitole 2.1. Legislatívne riešenia však nie sú všemocné, nakoniec je aj tak najdôležitejšie to, ako sa táto legislatíva aplikuje v praxi na úradoch práce. To, čo dokáže jeden úrad, ktorý bol zriadený týmto štátom na to, aby zraniteľným ľuďom pomáhal, dokazuje príbeh Táni, ktorá má Aspergerov syndróm a dnes už má 21 rokov. Vzhľadom na stúpajúci počet týchto diagnóz, bude pre vás zaujímavé vypočuť si, že napriek tejto diagnóze, ktorá sa u Táni prejavuje sťaženou orientáciou v cudzom prostredí a potrebou podpory pri sociálnom začlenení, vychodila základnú školu a tri ročníky odborného učilištia. Má veľa záľub, čítanie, návštevy, knižnica, wellness, masáže, plávanie, modeling, návštevy starej matky, či bohoslužieb. Nakupovanie, je veľkou fanúšičkou futbalu. S podporou a asistenciou dokáže byť plne začlenená do bežného života a aby jej bol zabezpečený nezávislý spôsob života. Tánina mama sa pritom s odmietavými stanoviskami úradu práce stretávala už od Táninho detstva, keď jej neschválili príspevok na opatrovanie. Museli to zvládnuť bez finančnej podpory štátu. Mama nemohla naplno pracovať, pretože musela Táňu sprevádzať pri všetkých aktivitách aj na ceste do školy a zo školy. Začiatkom roka 2020, keď mala Táňa sedemnásť rokov, požiadala o príspevok na osobnú asistenciu, ktorú jej reálne aj mama poskytuje. Žiaľ, Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto, žiadosť o príspevok na osobnú asistenciu neschválil. Táňa sa s našou pomocou odvolala a keďže nebola úspešná, napadla rozhodnutie odvolacie orgánu žalôb na krajskom súde.
Krajský súd v Žiline túto žalobu zamietol, a tak opätovne s našou pomocou napadla rozsudok krajského súdu katačnou sťažnosťou na Najvyšší správny súd, ktorý konečne konštatoval, že ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina pracovisko Kysucké Nové mesto rozhodli nesprávne. Bližšie podrobnosti k týmto jednotlivým rozhodnutiam sú uvedené práve v tom štvrtom príbehu v správe. Čo je však dôležité a na čo vás chcem osobitne upozorniť je skutočnosť, že až koncom roka 2023, teda takmer štyri roky od podania žiadosti, sa Táňa dopracovala k príspevku na osobnú asistenciu. Avšak vzhľadom na to, že konanie trvalo veľmi dlho, Tánina mama sa musela zamestnať, pretože nemala žiadny iný príjem. Táňa, keďže ju nemal kto sprevádzať do školy, nedokončila maturitnú skúšku nadstavbovej školy. Ak by úrad práce aj ústredie práce konali inak už skôr, mohlo sa predísť takémuto trpkému koncu. Táňa by mohla chodiť do školy, urobiť si maturitu, venovať sa svojim záľubám, presne tak ako to garantuje Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím. Namiesto toho štátne úrady svojím postupom udupali Tánin potenciál. Znemožnili jej socializačné aktivity, ktorých tréning je pre ňu aj v rámci jej diagnózy dôležitý, ba dokonca jej nepriamo znemožnili až prístup k vzdelaniu. A zároveň pripravili tento štát o jedného daňového poplatníka, ktorý mohol byť aktívny na trhu práce a nebyť odkázaný iba na štátnu pomoc.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, príbehom Táni, ktorej príbeh sa začal už v detstve, keď nedostali s mamou žiadnu pomoc, napriek svojej diagnóze a snahe o začlenenie do spoločnosti, sa otvára ďalšia veľká téma spracovaná v správe, ktorou je téma inkluzívneho vzdelávania. V oblasti vzdelávania a školstva sa zameriavame najmä na dodržiavanie prístupnosti vzdelávania pre osoby so zdravotným postihnutím a odstraňovanie zbytočných bariér. V poslednom období sa v rámci legislatívnych zmien podarilo skompletizovať novelizáciu školských predpisov zameraných na vytvorenie inkluzívnejšieho a podporujúcejšieho prostredia vo vzdelávaní, čo sa však premietlo do povedomia žiakov a rodičov, ale zatiaľ menej do praxe škôl. Paradoxom je, že neprístupnosť vzdelávania pre deti so zdravotným postihnutím pozorujeme nielen vo vzťahu k bežným školám, ale aj v špeciálnom školstve, a to najmä v prípade žiakov s poruchou autistického spektra, ktorí najviac čelia neprijímaniu na vzdelávanie, ale aj vylučovaniu na domáce vzdelávanie, čo sa rovná samoštúdiu, bez riadneho odborného vedenia a podpory. Z nášho pohľadu je absolútne neprijateľné, aby najnižšiu podporu v prístupe k vzdelávaniu dostávali tí, ktorí ju potrebujú najviac. Obdobne sa s takým prístupom stretávajú aj deti s epilepsiou. Zo všetkých typov škôl sa začínajú ako najmenej inkluzívne profilovať stredné odborné školy, ktoré diskriminačným spôsobom obmedzujú prístup detí so zdravotným postihnutím k vzdelávaniu už v rámci prijímacieho konania.
V prípade prejavu zdravotného postihnutia v rámci štúdia, žiaci čelia vo zvýšenej snahe školy o ich vylúčenie, nakoľko naďalej prevláda názor, že do stredných odborných škôl deti so zdravotným postihnutím nepatria. Takéto presvedčenie však nemá žiadny racionálny ani právny základ. Čo sa týka podnetov na riešenie v oblasti vzdelávania, apelujeme na to, aby sa čo najskôr a čo v najširšej miere začali v školách využívať tzv. podperné opatrenia, aby neostali len teóriou na papieri. Sú veľmi dobrou odpoveďou na existujúce bariéry, v prístupe k plnohodnotnému inkluzívnemu vzdelávaniu. Apelujeme ďalej na to, aby sa pokračovalo vo vytváraní proinkluzívnej kultúry v školskom prostredí, ale aj širšej spoločnosti, ktorá sa inklúzii bráni, resp. ju vníma ako ohrozujúcu až nebezpečnú, a to väčšinou z dôvodu pretrvávania predsudkov vo vzťahu k rôznym zdravotným postihnutiam, či diagnózam.
Apelujeme na to, aby sa dôsledne kontrolovali podmienky, ktoré si školy stanovujú v rámci prijímacích konaní a podrobnejšie sa spracovali usmernenia metodiky k zákazu diskriminačných podmienok pri prijímacom konaní na vzdelávanie. Žiadame a apelujme na to, aby sa dôsledne kontrolovalo akým spôsobom školy využívajú možnosť vzdelávania žiaka niektorou z foriem osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky, najmä využívanie individuálneho vzdelávania a vzdelávania podľa individuálneho učebného plánu. V akých prípadoch školy jednotlivé formy aplikujú a či táto aplikácia je v súlade so zákonom, alebo účelom.
V rámci vzdelávania na vysokých školách apelujeme na novelizáciu vyhlášky o minimálnych nárokoch študenta so špecifickými potrebami, nakoľko svojím obsahom je príliš vágna, nezodpovedá rozsahu primeraných úprav, ktoré je potrebné zo strany vysokých škôl realizovať, aby bolo možné štúdium na vysokej škole označiť za plne prístupné pre osoby so zdravotným postihnutím. Ako príklady dobrej praxe, ktorým sa vždy teším a upriamujem na ne pozornosť, je vytvorenie špecializovaných tried pre žiakov s poruchou autistického spektra v Základnej škole Pavla Dobšinského v Rimavskej Sobote, či kooperatívny a iniciatívny prístup Špeciálnej základnej školy v Martine a Základnej školy v Turanoch v snahe zabezpečiť žiačke možnosť čerpať dotácie na stravu. Okrem vzdelávania je však jedným z legitímnych očakávaní rodiča starajúceho sa
====