22. schôdza

Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dnes sa na pôde parlamentu stretávame, aby sme prejednali otázku odvolania ministra spravodlivosti pána Borisa Suska.
Odvolanie ministra je vážny krok a v mene klubu KDH chcem povedať, že pán Susko už nemá našu dôveru a mal by byť odvolaný z postu ministra spravodlivosti. Dovoľte mi, aby som predložil hlavné dôvody pre toto stanovisko.
Ministerstvo spravodlivosti má kľúčovú úlohu pri zlepšovaní efektívnosti a transparentnosti justičného systému. Jedným z hlavných prísľubov pána Suska pri jeho nástupe do funkcie bola reforma justičného systému, ktorá mala zvýšiť rýchlosť a transparentnosť súdnych konaní a zlepšiť podmienky pre prácu sudcov a prokurátorov. Napriek tomuto prísľubu vidíme len minimálny pokrok, naopak, problémy s dlhými prieťahmi v súdnych konaniach pretrvávajú, nedostatky v infraštruktúre súdnictva nie sú riešené a namiesto modernizácie sa procesy často ešte viac komplikujú. Tento stav brzdí spravodlivosť a zvyšuje frustráciu občanov, ktorí očakávajú, že spravodlivosť bude dostupná a efektívna.
Pôsobenie pána ministra bolo kritizované aj na medzinárodnej úrovni. Viaceré organizácie monitorujúce stav právneho štátu a ľudských práv upozorňujú na pretrvávajúce problémy v slovenskom súdnictve. Slovenská republika čelí kritike pre pomalé konania, porušovanie práv obvinených či odsúdených a nedostatky v oblasti prístupu k spravodlivosti. Naše medzinárodné renomé týmto trpí, a to aj čase, keď potrebujeme budovať dôveru partnerov v rámci Európskej únie a medzinárodných inštitúcií.
Jedným z najzávažnejších problémov, ktoré vyvolávajú pochybnosti o pôsobení pána Suska, je jeho politická zaujatosť a možné ohrozenie nezávislosti justičného systému. Ako minister spravodlivosti má byť zárukou nestrannosti a nezávislosti súdov, no jeho kroky a vyjadrenia naznačujú, že rezort pod jeho vedením je čoraz viac vystavený politickým tlakom. Vidíme znepokojujúce signály zasahovania do procesov výberu sudcov a ovplyvňovania rozhodnutí nezávislých inštitúcií, ktoré môžu podkopať dôveru občanov v spravodlivosť. Právny štát stojí a padá na nezávislosti súdnictva, ak je tato zásada ohrozená, ohrozuje to celý demokratický systém.
Minister spravodlivosti Boris Susko začiatkom svojho mandátu presadil novelu trestných kódexov, ktorá vzbudila veľmi negatívne reakcie. Kritický pohľad na tento legislatívny krok odhaľuje niekoľko problémov, ktoré je potrebné zdôrazniť.
Jednou z hlavných výhrad voči spôsobu, akým bola novela prijatá, je rýchlosť legislatívneho procesu. Zmeny v trestnom práve by mali prejsť dôkladnou a odbornou verejnou diskusiou, aby sa zabezpečilo, že budú reflektovať záujmy a potreby spoločnosti. Pri tak citlivých témach, ako sú trestné sankcie a procesy, je potrebné vyhnúť sa unáhleným rozhodnutiam, ktoré môžu mať dlhodobé negatívne dôsledky na spravodlivosť. Novely môžu priniesť disproporcionalitu medzi rôznymi trestnými činmi. Trestný systém by mal byť navrhnutý tak, aby tresty odrážali závažnosť zločinu a individuálne okolnosti. Ak však dôjde k zmene výšky trestov pri niektorých skutkových podstatách bez toho, aby sa prihliadalo na širší kontext môže to viesť k nespravodlivostiam. Otázne je, či navrhované zmeny dostatočne zohľadňujú túto proporčnosť a ochranu práv jednotlivcov.
Aj keď dnes vieme, že rozhodnutím Ústavného súdu tieto novely trestných kódexov sú účinné, čo treba rešpektovať, musíme neustále poukazovať, že spôsob, arogancia, akou tieto novely boli prijaté, sú v rozpore minimálne so zásadami úcty voči občanom. Musíme si uvedomiť, že tieto zmeny trestných kódexov priamo vplývajú na všetkých žijúcich v tejto krajine. A tu vidíme, že minister Susko plnil len politické zadanie, nie spoločenskú objednávku.
Aj my v KDH sme boli za to, aby sa upravil ako Trestný zákon, tak aj Trestný poriadok, nie však spôsobom, ako sa to udialo. Proces vnímame aj ako prejav neúcty voči nám poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. Tým minister Susko len deklaroval, že on osobne prijíma zodpovednosť za celý priebeh, ako aj výsledok noviel trestných kódexov.
Súčasťou kritiky je aj obava, že prísnejšie pravidlá môžu viesť k zneužívaniu moci zo strany štátu. Ak legislatíva poskytuje viac nástrojov na zvýhodnené tresty, je dôležité zabezpečiť, že nedôjde k narušeniu základných práv a slobôd občanov. Kriticky sme upozorňovali, že v demokratickej spoločnosti by nástroje trestného práva mali byť používané len s najväčšou opatrnosťou a vždy s ohľadom na právny štát.
Dnes už ale vnímame aj dôsledky účinnosti noviel trestných kódexov. Aj keď sa minister Susko snaží bagatelizovať dopady tejto nezmyselnej novely trestných kódexov, keď sa vyjadril, že odmieta vyjadrenia o tom, že v súvislosti s novelou Trestného zákona sa zvýšil počet drobných krádeží v obchodoch. Fakt je taký, že obchodníci varujú a poukazujú na zvýšený počet krádeží v obchodoch, zvyšuje sa počet krádeží kolobežiek, celkovo sa počet krádeží zvýšil rádovo v desiatkach percent. Áno, možno štatisticky to nebude nárast trestných činov, ale výrazný nárast spáchaných priestupkov. A povedzme si pravdu, že dnes nie sú inštitúcie poverené riešením priestupkov kapacitne a technicky vybavené na vyriešenie zvýšeného počtu priestupkov.
Teda aký to bude mať dopad? No taký, že týmto páchateľom sa nič nestane. Ďalšia významná skutočnosť, ktorej dôsledkom je novela trestných kódexov, je, že sa nám tu rozmohol taký nešvár, ktorým je zvýšená kriminalita cudzincov.
Ďalší dopad prijatých noviel je počet prepustených ľudí. Minister spravodlivosti Boris Susko ešte v auguste tvrdil, že pre novelizáciu bude prepustených 158 ľudí, ale zo štatistiky Zboru väzenskej a justičnej stráže vyplýva, že v súvislosti s novelou bolo prepustených osem obvinených z výkonu väzby a 409 odsúdených z výkonu trestu odňatia slobody, teda znova ďalší príklad toho, ako minister Susko zľahčuje fakty, pretože nie sú pozitívne, a bráni sa pozrieť skutočnosti do očí.
Celý proces prijatia noviel trestných kódexov, ignorácia argumentov, ktoré sme predkladali počas legislatívneho procesu, ktoré sa nakoniec ukázali, ako správne, neustále novelizovanie noviel trestných kódexov, skratová reakcia vládnej koalície na vyhrážky z úrovne Európskej únie a zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu v júli, kedy sa schvaľovala ďalšia novela Trestného zákona, pretože bolo ohrozené čerpanie z Plánu obnovy a odolnosti, a kedy znova raz sa ukázalo, že týmto schválením sú viac chránené prostriedky EÚ ako naše lokálne. Toto všetko sú dôvody, ktoré preukazujú, že je namieste, aby minister Susko čelil odvolávaniu, a mal by byť z pozície ministra odvolaný.
Teraz sa chcem vyjadriť k postupu v prípade bývalého špeciálneho prokurátora.
Dušan Kováčik bol odsúdený za závažné trestné činy spáchané v čase, kedy zastával v rámci systému prokuratúry vysoké postavenie v pozícii špeciálneho prokurátora. A toto je potrebné pre historickú pamäť opakovať dookola. Musíme si konečne uvedomiť, že sú to činy spáchané v čase, keď mal byť na strane práva a spravodlivosti a mal obhajovať princípy a zásady poriadku, práva a spravodlivosti, tak on sa spreneveril týmto hodnotám. A čo je horšie? Mal politické krytie! V čase keď každý poukazoval na to, že zametal všetky kauzy, nepodával obžaloby, nepostupoval tak, ako sa od neho očakávalo, sa preukázalo, že si svoje postavenie a moc užíval nevídaným spôsobom, korupčným. A práve toto správanie podkopalo základy právneho štátu a dôvery v spravodlivosť na Slovensku.
Ako špeciálny prokurátor, jeho povinnosťou bolo bojovať proti najzávažnejším formám organizovaného zločinu a korupcie, namiesto toho podľa súdu s týmito živlami spolupracoval, čím priamo poškodil fungovanie spravodlivosti v krajine. Rozsudok nad Kováčikom bol výsledkom dlhoročnej práce orgánov činných v trestnom konaní, ktoré preukázali, že jeho činy boli mimoriadne závažné.
A konečne keď spravodlivosť zasiahla a bývalý špeciálny prokurátor bol vo výkone trestu, prišiel na scénu minister Susko. Podanie dovolania v prospech Dušana Kováčika vytvára nebezpečný precedens. Ak minister spravodlivosti intervenuje v prípade vysokého štátneho úradníka, ktorý bol odsúdený za trestné činy spojené s korupciou, vysiela to signál, že politická a osobná lojalita môže byť dôležitejšia než rešpektovanie spravodlivosti. Takéto kroky otvárajú dvere pre ďalšie politicky motivované zásahy do nezávislého súdnictva v budúcnosti. Slovensko sa už v minulosti stretlo s vážnymi problémami v oblasti politizácie justičného systému, a preto by sme mali byť obzvlášť opatrní pri vytváraní podobných precedensov.
Jedným zo základných pilierov právneho štátu je nezávislosť súdnictva. Súdne rozhodnutia musia byť rešpektované, pokiaľ sú výsledkom spravodlivého procesu a na základe riadneho dokazovania. Zásahy zo strany výkonnej moci do rozhodovania súdov, najmä v takto závažných prípadoch, predstavujú vážne ohrozenie nezávislosti súdnictva. Minister spravodlivosti má zodpovednosť za ochranu tejto nezávislosti, nie za jej podkopávanie. Minister Susko svojím podaním dovolania spochybnil nielen prácu súdov, ale aj orgánov činných v trestnom konaní, ktoré prípad Kováčika vyšetrovali a dokázali jeho vinu. Toto podanie vyvoláva dojem, že ministerstvo spravodlivosti nie je ochotné akceptovať rozhodnutia súdov, ak sú tieto rozhodnutia politicky nepohodlné, alebo sa dotýkajú vplyvných osôb.
Krok ministra spravodlivosti je nepochybne vnímaný ako politicky motivovaný. Dušan Kováčik bol dlhodobo spájaný s vládnymi a politickými štruktúrami, ktoré mu poskytovali krytie v čase jeho pôsobenia ako špeciálneho prokurátora. Jeho odsúdenie bolo vnímané ako symbolický krok k obnoveniu spravodlivosti v krajine a boj proti korupcii na najvyšších miestach. Tým, že minister Susko podal dovolanie a umelo prerušil výkon rozhodnutia súdu, je tento krok vnímaný ako snaha o ochranu svojich ľudí. Tento typ politického zasahovania do spravodlivosti nielenže znižuje dôveru občanov v právny štát, ale zároveň oslabuje úsilie v boji proti korupcii.
Je potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie o podaní dovolania nie je len odbornou záležitosťou právneho posúdenia, ale má aj hlboký morálny a spoločenský význam. Verejnosť vníma rozhodnutie v prípade Kováčika ako dôležitý krok v boji proti korupcii a zneužívaniu moci. Tým, že minister Susko zasiahol do toho procesu, postavil sa proti verejnému záujmu a proti hodnotám, ktoré by mal ako minister spravodlivosti chrániť. A v tejto súvislosti chcem zdôrazniť, že vo veľmi krátkom čase po podaní dovolania a podmienečného prepustenia z výkonu trestu iný súd v inej kauze potvrdil, že bývalý špeciálny prokurátor zobral úplatok. Aby som bol objektívny zatiaľ tento rozsudok nie je právoplatný, ale prešiel už prvým testom na súde prvého stupňa a uspel. Bývalý špeciálny prokurátor Kováčik je korupčník. Minister Susko ho prepustí z výkonu trestu? To sme naozaj museli takto morálne klesnúť, že záujmy mocných sú viac ako spravodlivosť? Sú viac ako potreba vyrovnať sa z minulosťou?
Trošku odbočím, ale ak zoberiem do úvahy kauzu pána Babiša, poslednú známu, a dohodnutý zmier, tak minister Susko bol v riešení našej minulosti v podstate vizionár. Ak teda hodnotíme kroky ministra Suska, tak zásahy do rozhodnutí, ktoré majú za cieľ potrestať korupčné praktiky na najvyšších miestach, sú jasným signálom, že sa na Slovensku stále nepodarilo dosiahnuť stav, kde by bola spravodlivosť rovnaká pre všetkých. Pán minister týmto činom ukázal, že jeho záujem, nie je ochrana spravodlivosti, ale ochrana vplyvných osôb pred dôsledkami ich činov. Minister spravodlivosti však svojím podaním dovolania vyslal občanom signál, že aj tí najvyššie postavení štátni funkcionári môžu očakávať ochranu či uľavenie od zodpovednosti, ak majú dostatočne silné politické a mocenské krytie. To je v priamom rozpore s princípmi právneho štátu, kde platí, že nikto nie je nad zákonom.
Na záver. Kritika ministra Suska nepochádza len z radov politickej opozície, ale aj z radov odborníkov, sudcov, advokátov a občianskej spoločnosti. Viacerí sudcovia a predstavitelia právnickej obce otvorene vyjadrili obavy z krokov a postojov ministra spravodlivosti. Právo a spravodlivosť sú oblasti, ktoré musia byť vnímané ako spravodlivé, nestranné a transparentné. Ak však občania a odborná verejnosť prestávajú dôverovať vedeniu ministerstva, je to jasný signál, že minister si neplní svoje povinnosti.
Na základe všetkých týchto dôvodov som presvedčený, že pán Boris Susko by mal byť odvolaný z funkcie ministra spravodlivosti. Jeho pôsobenie v tejto funkcii nie je v súlade s hodnotami a cieľmi, ktoré si ako krajina v oblasti spravodlivosti a právneho štátu stanovujeme. Potrebujeme ministra, ktorý bude schopný garantovať nezávislosť súdnictva, zabezpečiť efektívnu a transparentnú správu vecí verejných a bojovať proti korupcii s plnou rozhodnosťou a nasadením. K tejto chvíli je zrejmé, že pán Susko tieto očakávania nesplnil.
Jednou z najväčších výziev pre rezort spravodlivosti na Slovensku je boj proti korupcii, ktorá dlhodobo podkopáva dôveru občanov v štátne inštitúcie. Minister Susko však v tejto oblasti nepreukázal dostatočnú rozhodnosť a jasnú víziu. V dobe, keď je korupcia jedným z hlavných problémov našej krajiny, potrebujeme ministra, ktorý bude bojovať proti korupcii transparentne a bez ohľadu na politické tlaky. Namiesto toho vidíme pasivitu a nedostatok aktivity v presadzovaní systémových zmien, ktoré by zabezpečili účinný dohľad nad verejnými financiami a trestanie korupčných činov. Pán minister nedokázal vytvoriť podmienky, ktoré by umožnili efektívne vyšetrovanie a stíhanie veľkých korupčných káuz.
Skončím osobnou spomienkou na to, čo sme zažili tu v sále parlamentu prvý deň na prvej schôdzi parlamentu v januári po novom roku. Keď sme začali rokovanie o Trestnom zákone, prišiel do sály premiér Robert Fico, ktorý podal ruku a poprial šťastný nový rok poslancom, ale iba svojim koaličným poslancom na tej strane a hore.
Fico v minulosti hovoril vždy, že mu záleží na krajine, na bežných ľuďoch, ale záležalo mu iba na jeho blízkych, iba na tých, ktorých potrebuje, aby vládol, a posledný rok to už ani neskrýva. Myslím, že koaliční kolegovia si zobrali príklad z toho, čo povedal pán podpredseda Andrej Danko, aby na nás nereagovali, kaš... no nepovedal kašľali, iným spôsobom, dneska ich tu skoro vôbec nemáme, nevadí, tak či tak to dokončím.
Ja som si vtedy uvedomil, že by som veľmi rád mal premiéra, predsedu parlamentu aj prezidenta, ktorým záleží na všetkých občanoch. Rád by som tu mal premiéra, ktorý podá ruku aj koaličným, aj opozičným poslancom a s ktorými spolu hľadáme dobré pre náš štát.
Robert Fico posledný rok ani nezakrýva to, že mu záleží na jeho blízkych a na tých, ktorých potrebuje, aby vládol. Slovensko je ale krajina pre všetkých ľudí, ktorí tu žijú, nielen pre „našich ľudí“ blízkych vládnej koalícii. Spravodlivosť je dôležitá pre túto krajinu. Každý minister, o to viac minister spravodlivosti, by mal byť príkladom. Aký to dávame príklad mladým ľuďom? Dnes je to rok, čo sme skladali poslanecký sľub, a ja si dávam otázku, čomu to čelíme, čo to naozaj riešime miesto toho, aby sme priamočiaro a efektívne pomáhali ľuďom, našim občanom. Je to veľmi, veľmi smutné.
Milí kolegovia z vládnej koalície, ste zodpovední svojím štýlom vládnutia a svojím správaním aj za to, aká je celá spoločnosť rozdelená a negatívne nastavená. To, čo vyčítame ministrom v parlamente dnes, je toho neoddeliteľnou súčasťou. Dnes rokujeme o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Borisovi Suskovi, poverenému riadením ministra spravodlivosti Slovenskej republiky. Áno, je to o dôvere. Toto je skutočný dôvod, pre ktorý vás odvolávame, pán minister, nie ako ste dnes povedali, že to robíme len pre svoje osobné záujmy. Toto je vaša propaganda. A aj keď vieme, že v utorok koalícia s najväčšou pravdepodobnosťou svorne ministra Suska podporí a minister formálne dôveru nestratí, som presvedčený, že v skutočnosti ju u drvivej väčšiny občanov už stratil.
A jedno P. S. celkom na záver – kolegovia z koalície, prosím, nehovorte tu dnes o monster procesoch, lebo tým urážate tisícky politických väzňov počas komunistického režimu. (Potlesk.)