22. schôdza

Dámy a páni, ďakujem pekne za slovo. Ja nebudem tak dlho rozprávať, nepotrebujem 30 minút. Pár bodov, ktoré sú v tomto návrhu zákona.
Opäť je to in memoriam Zuzana Dolinková. Nie je to vaša zásluha ani vina, čo ste nám tu predložili, ale je to dobré. Čiže hneď na úvod poviem, klub SaS je pripravený toto v prvom čítaní podporiť a budeme čakať, aké pozmeňováky sa vyroja v druhom čítaní. Verím, že niektoré tam budú potrebné, ale bojím sa, aby tam neprišli nejaké nášlapné míny. Veľmi vás prosím, pán minister, sú to vaše prvé veľké zákony tu v parlamente, dohliadnite na to, aby tam neprišli veci, ktoré tam prísť nemajú. A ak neprídu hlúposti a prídu zmysluplné zmeny, myslím si, že nájdete celkom pekný prierez podpory aj medzi opozičnými poslancami, čo je potrebné pre zdravotníctvo, ak tie zmeny majú byť také, ktoré prežijú aj nejakú prípadnú zmenu vlády.
No, niektoré body som si vybral z tohto návrhu zákona, aby som o nich porozprával trošku viac, lebo sa mi nedalo počúvať úplne všetko, čo som počul od predrečníkov. Takže anestéziologické ambulancie. Anestéziologické ambulancie na Slovensku prakticky neexistujú, pretože všetky anestéziologické pracoviská sú len a výlučne v nemocniciach, je to súčasť nemocničných pracovísk. Anestéziologická ambulancia môže dnes existovať len v ústavnom zdravotníckom zariadení. Napriek tomu sa ale hromada zdravotnej starostlivosti, ktorá vyžaduje anestéziologickú starostlivosť, poskytuje aj mimo nemocníc, v ambulanciách, v jednodňovkách a tí anestéziológovia majú problém poskytnúť tento typ starostlivosti v takomto nastavení. Ak potrebuje niekto predoperačné anestéziologické vyšetrenie, a môžme debatovať o tom, či je to dobre nastavené, je to zle nastavené, tu s Peťom Stachurom budem súhlasiť absolútne, že máme to zjednodušiť ten proces. Ale dnes je ten proces taký, aký je. A dnes, keď chcete ísť do jednodňovky na operáciu, na plánovanú výmenu niečoho, nejakej súčiastky v tele, máte problém získať anestéziologické vyšetrenie, pretože musíte ísť do nemocnice, ktorá s tou operáciou nemá nič spoločné, pretože to je v jednodňovke, nie v tej nemocnici, a musíte somrovať u nejakého anestéziológa, aby bol ochotný urobiť nejaký typ vyšetrenia, kde on ani nie je konzument toho výsledku toho vyšetrenia.
Niekoľko samosprávnych krajov preto v minulosti vydalo povolenia na poskytovanie jednodňovej zdravotnej starostlivosti aj anestéziológom, vzhľadom na to, že anestéziologické jednodňovky zakázané neboli. Výsledkom bolo, že úrad pre dohľad cez svojho zamestnanca sa povyhrážal na prokuratúre, krajských prokuratúrach a krajské prokuratúry začali konať voči samosprávnym krajom za nelegálne vydávanie povolení týmto pracoviskám. To znamená, my sme sa síce pokúsili napríklad v Bratislavskom kraji zachrániť situáciu a vydali sme také povolenia. Máme tu protest prokurátora, ktorý spochybňuje, či vôbec takéto ambulancie mohli, teda takéto jednodňové pracoviská mohli vôbec vzniknúť. Ja sa veľmi teším z toho, že sa toto dostáva znovu do zákona a že opäť, že legalizujeme veci, ktoré, kvôli ktorých nás naháňajú, naháňa prokurátor.
A rozšírim to ešte o jednu pochvalu a som rád, že sme boli pri tom ako Bratislavský samosprávny kraj, že sme to iniciovali, a to je anestéza v zubných ambulanciách. Prosím pekne, ťažko ošetriteľné deti, ťažko ošetriteľní pacienti. Dnes na to, aby ste ošetrili chrup autistickému dieťaťu, je to almost mission impossible. To decko vám tam nevydrží, potrebujete ho nejakým spôsobom sedovať, nejakú sedáciu, analgosedáciu alebo ideálne anestézu. Akurát takých pracovísk na Slovensku nemocničných, kde vám urobia nejaké zubné ošetrenie, sú dve na celom Slovensku pre všetkých pacientov, ktorých máme že desaťtisíce? Pracoviská také dobrodružnejšie, ktoré sa venujú zubnému lekárstvu, používajú rajský plyn. To už je 150 rokov overená metóda. Akurát nie je to úplne lege artis, pretože naše papiere o štandardnom postupe toto nepoznajú a je to do dobrého počasia, keď sa niečo pokafre v tej zubnej ambulancii, obávam sa, že nebude tá zubná ambulancia ťahať za dlhšiu časť povrazu, keď to bude úrad pre dohľad preskúmavať. A tých pacientov je tu veľa. Tá potreba je tu obrovská. Ja sa veľmi teším, že sa nám podarilo v spolupráci aj so sekciou zdravia ministerstva zdravotníctva dostať túto anestéziologickú starostlivosť do zubných ambulancií. Budem veľmi rád, keď to tam teda naozaj zostane.
Skríningy, to už tu zaznelo, zaznelo o skríningoch dosť. Boli tu Amazonky u nás na zdravotníckom výbore a poprosili nás, aby sme toto podporovali, tak skúsim splniť to, čo som im vtedy sľúbil. Disease... nie, ešte, ešte disease management program, ešte optimálna sieť.
Nie som veľký fanúšik slova optimálna sieť, sieť ambulancií, pretože to bude veľká alchýmia, akým spôsobom sa dopracujeme k nejakému číslu. Bude to arbitrárne číslo, pretože bude vychádzať, ak som si čítal dobre návrh vyhlášky ministerstva zdravotníctva, ktorým sa má tá optimálna sieť vypočítavať, tak bude sa to vypočítavať podľa odhadovaného množstva návštev u danej špecializácie. Ak na budúci rok odhadujeme, že bude milión návštev u internistov, tak z toho budeme vychádzať a na to budeme nastavovať minimálnu sieť. Prosím pekne, toto je stavanie domu od strechy.
Najprv si povedzme, že koľko tých návštev je naozaj oprávnených, a poďme redukovať počet tých návštev a neprispôsobujme tú sieť a veľkosť tej siete našim nekonečným potrebám. Lebo keď ľudia budú môcť, tak budú navštevovať všetky typy ambulancií. Pre časť populácie, nehovorím pre všetkých, pre časť populácie je to spôsob kultúrneho alebo spoločenského vyžitia. Poďme sa pozrieť na to, aby sme nemali 12 návštev za rok u lekára, aby sme ich mali šesť a potom sa poďme baviť o optimálnej sieti. Lebo optimálnu sieť pre 12 návštev za rok u lekára, no tak naozaj také ropné vrty ani zlaté bane na Slovensku nemáme.
No, čo je však dôležité pri tej optimálnej sieti, som rád, že ideme si vyčistiť databázu a budeme hovoriť o tzv. verejne dostupných ambulanciách. V štatistikách, pán minister, ako asi to už viete, ale tak pre istotu vám to zdôrazním. V štatistikách, ktoré vám NCZI bude nosiť... Odbočka, NCZI máte spáliť plameňometom do tla, lebo inak sa nepohnete z miesta, tie dáta, ktoré vám budú nosiť z NCZI a budú vám ukazovať, že koľko máme akých ambulancií a že vlastne je to super, fasa, tak je pravdou, že významná časť tých ambulancií sú virtuálne ambulancie na papieri, lebo nie sú verejne dostupné. A doteraz v tých štatistikách boli všetci že happy, aha, pozrite sa, my tu máme v Bratislavskom kraji tuším 25 pľúcnych ambulancií. Len dostať sa k pľúcnemu lekárovi v Bratislave je naozaj náročná vec, pretože z tých 25 ako len šesť ambulancií sa nachádza v Univerzitnej nemocnici Bratislava pri klinike pneumológie a ftizeológie, jednej aj druhej, a nie sú verejne dostupné, lebo sú enem pro nás a pro naše deti, pre našich transplantovaných pacientov, pre ľudí s nejakou fibrózou pľúc a podobne, ale nie pre bežného pacienta, ktorý potrebuje liečiť svoje chronické ochorenie. Čiže som rád, že sa tu uplatňuje, teda upravuje tá definícia, čo je to verejne dostupná ambulancia, a že tie konziliárne, príjmové ambulancie vo väzniciach, ktoré nie sú verejne dostupné, nebudú do týchto vzorcov vstupovať.
No a na záver, disease management program a programy podpory zdravia. Osobne som to robil viac ako 10 rokov. Som hlboko presvedčený, že je to správny spôsob, ako sa dá manažovať zdravotná starostlivosť v takých komplexných prípadoch, ako sú chronické ochorenia. Chronické ochorenie totiž nevyžaduje jedného lekára. Chronické ochorenie, povedzme si že diabetes mellitus, cukrovka, si vyžaduje súčinnosť asi šiestich-siedmich špecializácií, ktoré interagujú s tým pacientom. Je tam diabetológ, je tam všeobecný lekár, samozrejme. Je tam diabetológ, je tam link na očného lekára, na nefrológa, na cievneho lekára, na neurológa. A každú z týchto dispenzárnych návštev ten pacient musí absolvovať, všade musí nejaký režim dodržiavať. Je to potrebné koordinovať, merať, zosúlaďovať. Toto by mohli robiť lekári, ja sa tomu nebránim, len lekári to nerobia. Každý z tých lekárov, ktorí túto vymenovanú zdravotnú starostlivosť poskytujú, sú samostatné eseročky. Oni sú platení za výkon, nie za koordináciu tej starostlivosti. A ten, kto má motiváciu ku koordinácii starostlivosti o chronického pacienta, je zdravotná poisťovňa, lebo keď sa tomu pacientovi poskytne všetko podľa guidelineu, raz za rok to očné pozadie pri tom diabete, keď sa mu vyšetria tie obličky. Keď sa mu vyšetria tie periférne cievy a nervy, tak je výrazne menšia šanca, že sa dekompenzuje, pôjde do nemocnice a bude to stáť desaťnásobok tých peňazí.
Je enormným záujmom zdravotnej poisťovne robiť dobrý disease management program a dnešná doterajšia legislatíva im to nie úplne umožňuje. Ja som za to, umožnime to tým zdravotným poisťovniam robiť a ja by som bol išiel ešte ďalej. Umožnime zdravotným poisťovniam zdieľať aspoň časť klinických dát. Do nich nevidia. Platia za tie laboratórne výsledky, ale nevidia to číslo. Pri hypertenzii je zaujímavé vedieť, akú hladinu kália mal pacient v krvi, pretože od toho závisí, či ten postup lekára následne pri zvolení liečby bol správny, alebo nebol správny.
Ja som veľmi rád, že teda, pán minister, je toto v tom návrhu zákona, a na rozdiel od kolegu Stachuru ja budem určite podporovať disease management programy, lebo je to niečo, čo pomôže slovenským pacientom a poistencom zdravotných poisťovní a môžu sa tu zdravotné poisťovne medzi sebou predháňať v lepších riešeniach tejto situácie.
Ďakujem.

Pán poslanec Stachura.

No, Tomáš, ďakujem za dobré, odborné vystúpenie. Poviem ti zopár vecí, ktoré k tomu mám, čo sa týka tých anestéziologických ambulancií. No, predoperačné vyšetrenie je súčasť anestéziologického výkonu. Ja som robil tiež v jednodňovke, teda v inom systéme, a jednoducho ja som nepotreboval vlastnú ambulanciu na to, aby som urobil predoperačné vyšetrenie a následne urobil anestézu aj v jednodňovej... jednodňovke, hej? Čiže ja nevidím dôvod, veď je tu poskytovateľ, ten má nejakú dohodu a anestéziológ okrem toho, že urobí nejaký výkon anestézy, môže urobiť aj predoperačné vyšetrenie. Načo potrebuje k tomuto ambulanciu? Nerozumiem.
Druhá vec, čo sa týka tých anestéz u zubárov. Áno, je to super. Je to problém, naozaj niektorí sa k tomu nevedeli dostať, ale tu by som tiež upozornil na to, ako je to zadefinované, počúvajte: "Subjektívne a objektívne príznaky porúch poznávania, vnímania emočného stavu." No keď trošku zaglosujem, tak aj pán Kotlár by mal nárok na celkovú anestézu pri každom zubnom vyšetrení. Jednoducho to proste je tak široká definícia, že to bude problém. My nemôžme nechať tak široko zadefinovanú túto možnosť, pretože tu budú robiť, tu budú sa chcieť dať celkovo uspávať viacerí ľudia. Takže pozor na to! Myslím si, že tu to treba upraviť a zlepšiť.
No, a čo sa týka toho, čo si spomínal, toho disease management programu, okej, však ja opäť opakujem, nie som proti, prečo to majú robiť zdravotné poisťovne a prečo to doteraz nerobili? Však čo im zabraňovalo to robiť doteraz? Prečo nemanažovali túto starostlivosť u chronických pacientov? To teraz sa zobudili alebo potrebujú naozaj na to zmenu, zmenu zákona, aby to začali robiť? Je to, samozrejme, naviazané na určité financie, predpokladám, že tam je ten hlavný dôvod. Takže toto tiež nerozumiem.

Pani poslankyňa Bajo Holečková.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Ja sa opäť vrátim k tým ťažko ošetriteľným pacientom u zubárov. Skutočne je obrovský problém ošetriť deti na autistickom spektre, epileptikov alebo deti s Downovým syndrómom. Tí rodičia naozaj cestujú, poviem úplne že konkrétny prípad, zo stredného Slovenska chodia za zubárom do Košíc. Asi si viete predstaviť, aké to musí byť náročné s takým autistom cestovať niekoľko hodín, potom ho čaká ešte zákrok v zubnej ambulancii a znovu cesta späť. Často tieto rodiny, ktoré zväčša majú naozaj aj finančné problémy, idú deň dopredu a berú si nejaký hotel. Ja presne neviem, že ako to má byť správne zadefinované, ako povedal pán poslanec Stachura, či je to široko, či neširoko, ale ja to vítam v tomto návrhu, lebo to výrazne uľahčí život týmto rodinám, ktoré to naozaj majú veľmi komplikované, a teda ak sa nájde nejaká lepšia definícia, ja budem veľmi rada, ale bola by som nerada, ak by to, ak by to vypadlo zo zákona, lebo na toto tie rodiny skutočne čakajú.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán poslanec Szalay.

Ďakujem pekne.
Od konca. Ďakujem veľmi pekne, pani kolegyňa. Ja som komunikoval a veľká vďaka patrí Platforme rodín detí so zdravotným znevýhodnením, ktorí nás oslovili na župe s touto témou. Obrovská vďaka aj verejná patrí pánovi Moravčíkovi, prezidentovi zubnolekárskej komory, ktorý na to naskočil a prišiel na ministerstvo. Obrovská vďaka patrí generálnemu riaditeľovi Čvapekovi, pán minister, toho si nevymeňte, toho ani Dolinková nevymenila, akože ten vám tú sekciu ešte drží nad hladinou. A celkom dobrá komunikácia prebehla aj s anestéziológmi, takže verím, že z tohto môže nakoniec vyjsť zjednodušenie prístupu k zdravotnej starostlivosti pre takých pacientov, ktorým radšej, a pozor, neraz vytrhali všetky zuby z úst, aby nemuseli chodiť k zubárovi, pretože návšteva zubára u takého ťažko ošetriteľného pacienta bol horor pre tú celú rodinu. Čiže neraz skončili tí ľudia úplne bez zubov, tí pacienti.
No a k Petrovi Stachurovi. Ja disease management program so zdravotnou poisťovňou som robil od roku 2012. To znamená, že zdravotné poisťovne to robili a robia to, akurát keď to robia v legislatíve, ktorá tomu nie je naklonená, tak sa tam musia robiť ako rôzne škrabania sa za druhým uchom cez hlavu. Rôzne veci sa robia výrazne komplikovanejším spôsobom, neuľahčuje to tej zdravotnej poisťovni ani o milimeter, a tento návrh zákona tej zdravotnej poisťovni to významným spôsobom uľahčuje. Skrátka je to poznatok z aplikačnej praxe, aby sa tie disease management programy robili jednoduchšie a najmä aby ich začali robiť aj ostatné zdravotné poisťovne. Zatiaľ v tejto chvíli ako najväčší príklad dobrej praxe disease management programu na Slovensku má len zdravotná poisťovňa Dôvera. Ak je záujem, viem sa o tom s kýmkoľvek hodiny rozprávať.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Baláž.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený minister, dámy a páni, ja som sa prihlásil do rozpravy naozaj krátko, len preto, aby som zvýraznil niektoré body, ktoré tu síce aj boli povedané, ale niektoré ktoré tu neboli povedané a ktoré si myslím, že sú strašne dôležité, aspoň pre mňa teda, si myslím, ale myslím, že aj uznáte, že sú dôležité celkove. Tak tie veľmi dôležité body začnem.
Pre mňa je extrémne dôležitý bod administratívny pracovník v zdravotníctve. To je vec, ktorá nás posunie dopredu. My všetci máme problémy s pracovníkmi v zdravotníctve, nemáme dostatok kvalifikovaných ľudí. Administratívny pracovník v zdravotníctve môže odbremeniť ľudí, ktorí majú kvalifikáciu pracovať v zdravotníctve, v prácach, ktoré takúto kvalifikáciu nepotrebujú mať.
Ďalší bod, ktorý považujem za dôležitý, telemedicína. Ja som bol prekvapený, že ste to nikto nepovedali. Telemedicína dokonca dáva teraz legislatívny rámec pre telemedicínu v celom systéme zdravotnej starostlivosti. Telemedicína je to moderné, ako zdravotníctvo pôjde do budúcnosti, a bez telemedicíny nevieme robiť. Viete, že existuje spoločnosť pre telemedicínu, ktorá je súčasťou Slovenskej lekárskej spoločnosti, kde je urobené veľmi veľa práce, a na poli telemedicíny nás čaká strašne veľa práce tiež. Tak toto sú pre mňa také dve rozhodujúce, dva rozhodujúce body, ale potom je tu veľa bodov, ktoré ste už aj spomínali.
Ja by som sa ešte raz pristavil pri zubnolekárskej starostlivosti v celkovej anestéze. Považujem ju za extrémne dôležitú. Už, pani Holečková už odišla, ale chcel by som povedať, že v stredoslovenskom kraji nemusia chodiť do Košíc, v Banskej Bystrici poskytujeme takýmto deťom zubnú starostlivosť v celkovej anestéze, takže neni to len Košice. Takže robíme to, lebo rozumieme tomu, že aké je to, aké je to dôležité.
Aby som vás nezdržiaval, existuje tu potom nejaký súbor vecí, ktoré ja považujem za veľmi dôležité aj do budúcnosti, a to je spolupráca medzi rezortom sociálnych vecí a rezortom zdravotníctva, čo sa týka e-péeniek. E-péenky môže vystavovať, už bude ich mať, bude rozšírená škála ľudí, ktorí to môžu vystavovať, tým pádom si odbúrame tie zbytočné návštevy, o ktorých tu všetci hovoríme. Lebo my máme 12 návštev síce v zdravotníckych zariadeniach v ambulanciách, ale z tých dvanástich je možno polovica iba tých efektívnych, že tam niekto niečo robí, inakšie tam iba niekto príde a len sa tam zaznamená nejaký bod. Takže takto to je. Takže tá e-péenka je strašne dôležitá. Ono to bude súvisieť ešte potom aj s tým zákonom, ktorý príde z NCZI, ako budú chodiť tie dáta, ale to teraz nechcem už ďalej rozprávať.
Ďalej si myslím, že je dôležitý bod zoznam zdravotných výkonov a jeho náležitostí. To je extrémne dôležité pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, lebo bude sa môcť urobiť záznam o trvaní zdravotného výkonu v minútach, ohodnotenie zdravotného výkonu v bodoch alebo cenách, pravidlá tvorby bodov alebo cien, ako aj vyjadrenie, či je zákon plne, alebo čiastočne hradený a tak ďalej a tak ďalej. To je strašne, strašne dôležité.
Rovnako za veľmi dôležité považujem novú verejnú optimálnu sieť špecializovaných ambulancií a verejne dostupné ambulancie. Veľmi dôležité.
Starostlivosť o duševné zdravie, dúfam, že aj tu v parlamente budeme robiť podujatie, ktoré sa bude venovať duševnému zdraviu. To je vec, ktorú naozaj potrebujeme, a sú ľudia, ktorí sa tomu venujú a sú veľmi šikovní. A je to vec, ktorú potrebujeme.
A s tým duševným zdravím, do toho zakomponujem ešte vlastne úpravu používania obmedzujúcich prostriedkov. My tu s pani Stavrovskou dlhodobe riešime vždy tie problémy, že kto a ako, a ona má pre mňa extenzívnejší výklad pravidiel. Ja, čo pracujem v zdravotníckych zariadeniach, tak mám a vidím tie priame veci, ktoré sa tam dejú. Mám troška k tomu benevolentnejší charakter a tak ďalej. Tu sa to pekne upraví v zákone. Takže to považujem za naozaj dôležité.
Ja som zaťažený na skríning, a preto sa teším, že síce je to podľa odporúčania Rady Európskej únie, ale to bude rozdelenie a úprava skríningov, kde sa bude aj vymedzovať niektoré pojmy v skríningoch a tak ďalej. Takže...
Sú tu ešte body, ja nechcem ich veľmi rozvádzať, aby som vás nezdržiaval, ako sú prevzatie pacienta medzi nemocnicami. Niečo, čo sme si mysleli alebo ktoré sme my zažili, čo dlhšie pracujeme, že to je úplne normálne, teraz to normálne nie je, a predsa ten pacient musí putovať od tých nižších k vyšším a od tých vyšších k nižším, tak to má byť, tak je to celé vymyslené, myslím si, že je to správne.
Dám ešte pár highlightov, ktoré tu mám pripravené. To je predpis liekov pri prepustení osoby z nemocnice na 28 dní, čo je tiež dôležité pre to, aby ste nemuseli ísť hneď za lekárom, ale mali ste tie lieky. A veľmi dôležité, ja som urológ, operujeme prostaty, ľudia sa niekedy pocikávajú po tých operáciách, my im môžeme predpísať pomôcky s tým, že počas hospitalizácií im predpíšeme pomôcky a nemusia ísť niekde k svojmu lekárovi, aby si to, aby si to pýtali.
Teším sa z tohto zákona aj z toho, čo sme už tu mali, z toho predchádzajúceho. Oveľa viac sa ešte teším, ktorý tu bude, to je ten zákon o NCZI, o ktorom, ja považujem ho za extrémne-extrémne dôležitý. Nebudem teraz o ňom vystupovať, lebo zrejme v druhom čítaní budem mať pripravené nejaké pozmeňujúce návrhy, ale ďakujem všetkým, čo tu vystúpili, lebo v zásade cítim takú všeobecnú podporu tomuto zákonu a dúfam, že nájde to aj odozvu v tom hlasovaní. A ak bude treba niečo zmeniť, tak ja si myslím, že pán minister tiež a my na výbore zdravotníctva sme pripravení vypočuť si každý dobrý návrh.
Ďakujem veľmi pekne.

Pani poslankyňa Bajo.