22. schôdza

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, hoci o tomto zákone sa už hovorilo celkom dosť, začnem krátkym pripomenutím, o čo sa jedná, o čo v ňom ide. Tento návrh nezaradeného poslanca Rudolfa Huliaka, ktorý mňa tu neprestáva udivovať, že nie je ani len schopný prísť do tejto rokovacej sály ani v prvom čítaní, ani v druhom čítaní a riadne si ho obhájiť, ešte aj na výbore úplne zbabelo ukončil rozpravu bez toho, aby bola zďaleka dokončená. No takýto je odvážny, takto mu na veciach záleží, že ani len nedokáže prísť do tejto rokovacej sály, a tým pádom a tú diskusiu, ktorú by sme tu chceli viesť, tak ju viesť nebudeme môcť, pretože, pri všetkej úcte, som presvedčená o tom, že zvyšok tých poslancov, ktorí to predkladajú, nevedia v skutočnosti, čo predkladajú.
Tento návrh je vysoko škodlivý pre našu prírodu, je vysoko škodlivý pre naše prírodné bohatstvo, pre naše prírodné dedičstvo, niečo, čo by sme mali z podstaty toho slova dedičstvo, niečo, čo by sme mali chrániť aj my a je našou povinnosťou chrániť to pre naše deti a pre ďalšie generácie. A garantujem vám, hoci pán poslanec Huliak sa veľmi rád zaštiťuje vidiekom, tento zákon s tými pozmeňujúcimi návrhmi nepomôže ani ľuďom na vidieku ani zďaleka. Tento zákona sa teda venuje, paralyzuje dobrovoľnú stráž prírody a stráž prírody ako takú, rozšíri veľmi výrazným spôsobom možnosti vjazdu motorových vozidiel do chránených území a ako sme tu mali možnosť už počuť, boli k nemu na poslednú chvíľu bez riadnej diskusie, bez možnosti riadnej diskusie prilepené dva toxické pozmeňujúce návrhy. A ja opakujem, je to vysoko škodlivé pre našu prírodu, ľuďom na vidieku to nijakým spôsobom nepomôže a opäť ozvučím aj ten paradox, že toto predkladajú ľudia, ktorí sa tvária že sú národniarmi, pritom jediné, čo robia ľudia okolo SNS, nominanti, aj tí, čo sedia tu v tejto Národnej rade a venujú sa téme životného prostredia a ochrany prírody, tak jediné, čo robia, je, že spoločne krok po kroku ničia naše prírodné dedičstvo, niečo, čo patrí nám všetkým, a teda najnovšie aj pozmeňujúcimi návrhmi podávanými na poslednú chvíľu.
A tým rovno aj začnem, lebo to je vlastne najaktuálnejšie.
Počuli sme tu teda pozmeňujúci návrh pána poslanca Garaja. Ja som presvedčená, že pán poslanec Garaj netuší, netuší, čo v skutočnosti podáva a o čo v tejto veci ide. Ale teda aj pre vás všetkých, aby ste vedeli, lebo teda veľa sme sa toho nedozvedeli, to vystúpenie bolo také, ako bolo.
No tak tento pozmeňujúci návrh ruší možnosť verejnosti a odborným mimovládnym organizáciám zapájať sa v správnych konaniach, ktoré sa týkajú zákona o ochrane prírody a krajiny, zapájať sa ako účastník. No, znie to tak procedurálne, znie to tak nehmotne, ale kľudne si to zhmotnime to konkrétnych situácií. Sú to konania, ktoré sa týkajú povoľovania ťažby v našich chránených územiach, sú to konania, ktoré sa týkajú výstavby v našich chránených územiach, udeľovania výnimiek podľa tohto zákona, takže kľudne si predstavte tú Demänovskú dolinu, ako vyzerá, ako dopadla, kľudne si predstavte tie rozsiahle územia národných parkov, tu všade sa o tom, či sa bude ťažiť, či sa bude stavať, rozhoduje v konaniach, do ktorých, ak táto novela prejde, nebude môcť verejnosť a odborné mimovládne organizácie vstupovať. Práve takýmito krokmi, že mohli v skutočnosti do tých konaní vstupovať, sa podarilo naozaj v minulosti veľmi veľa zachrániť, doslova státisíce stromov, hektáre lesov, ktoré by inak skončili ako holoruby. Podarilo sa zachrániť tisíce stromov v mestách, pretože aj toho sa týka tento zákon, a tam tak isto je možnosť sa zapojiť do konaní. Podarilo sa zachrániť pred výrubmi pramenné oblasti, a to fakt už nie je sranda, takýmto spôsobom zasahovať do niečoho, čo vieme, že v čase klimatickej zmeny už nie je samozrejmosťou, naše zdroje pitných vôd a podarilo sa tak isto zabrániť divokej výstavbe hotelov alebo zjazdoviek. To všetko sa podarilo vďaka tejto možnosti, ktorá dnes v zákone je.
No a my sme si teda vypočuli v tom odôvodnení, že táto zmena, ktorá sa ide realizovať, je preto, pretože tu, pretože sa tu deje, tento inštitút dáva možnosť na obštrukcie a preťahovanie procesov. A opäť tak ako pri celom tomto zákone sme sa nedozvedeli jeden konkrétny prípad, kedy sa tak dialo. Nedozvedeli sme sa jednu konkrétnu situáciu, kedy teda dochádzalo k tej obštrukcii a k tým šialeným prieťahom, pre ktoré treba robiť takúto zmenu bez debaty a na poslednú chvíľu.
No ale ja vám môžem povedať veľmi konkrétne, kedy to pomohlo, kedy táto možnosť bola naozaj životne dôležitá. Sú to stovky a stovky prípadov, ale za všetko hovorí napríklad, že sa podarilo ochrániť 50-tisíc stromov pri Raslaviciach, to je konkrétnych 50-tisíc stromov, to je konkrétna obec, kde na tom záležalo miestnym obyvateľom, ktorí proste žijú v tejto oblasti, je to ich životné prostredie, ktoré si chceli ochrániť a podarilo sa to vďaka tomuto inštitútu, že je v zákone. A bola to napríklad aj ťažba roby na severovýchode Slovenska, tam tie pokusy boli na viackrát, a tak isto sa podarilo tejto škodlivej činnosti zabrániť vďaka tomu, že takýto inštitút existuje v tom zákone. No a že to nie je obštrukcia, že to nie sú prieťahy, tak o tom vypovedá to, že tie úrady tej verejnosti, tým aktívnym občanom, tým mimovládnym organizáciám dali za pravdu. Lebo jediné, čo sa dialo, nie obštrukcia a preťahovanie, je to, že v skutočnosti tí aktívni ľudia, aktívna verejnosť a mimovládne organizácie ako v iks ďalších prípadoch suplujú úlohu štátu. Presne toto sa tu roky deje, že títo ľudia, ktorým záleží na ochrane našej prírody, na ochrane životného prostredia, sa zapájali a suplovali tým úlohu štátu, pretože štát je ten, ktorý sa má zaoberať v prvom rade tou ochranou. Ale keďže či už nemá na to kapacity, alebo nemá na to dostatočné kompetencie, tak sa do toho zapojili ľudia, ktorým na tom skutočne záleží a majú tie odborné znalosti a úrody im dali za pravdu.
Tak aké obštrukcie a prieťahy? No nijaké.
A ja sa aj pýtam, že ako toto konkrétne ustanovenie má byť potom pre tých ľudí na vidieku ktorými sa tak radi zaštiťujete. Ja budem veľmi rada, pán Garaj, keď aj vy mi odpoviete na túto otázku, lebo tí ľudia, tí obyvatelia vidieka v tých Raslaviciach nechceli, aby tých 50-tisíc stromov bolo vyťatých a tí ľudia viacerých dediniek na severovýchode Slovenska, či to bolo Smilno, Oľka, alebo ďalšie, tak isto nechceli, aby sa im tam ťažila tá ropa, tak mi povedzte, že ako tým chránite záujmy vidieka, nijako. Tento pozmeňujúci návrh veľmi konkrétne vyzerá ako na objednávku od nejakých developerských skupín, ktoré už majú pripravené projekty výstavby v chránených územiach, ktoré veľmi rýchlo predložia, ak toto prejde.
No po novom totiž, ak sa máme baviť konkrétne, že ako sa to vykoná, toto znemožnenie možnosti byť účastníkom v konaní, tak po novom tí ľudia, ktorí sa dnes mohli normálne zapájať ako účastníci konania, sa budú môcť zapojiť iba ako zúčastnená osoba, čo ponúka v porovnaní veľmi slabé možnosti, napríklad tam neexistuje ani možnosť sa odvolať. Je to v rozpore jednoznačne s právom Európskej únie, ktoré nám ako verejnosti zabezpečuje všetkým v Európskej únii takéto právo zaoberať sa vecami verejnými, zaoberať sa naším životným prostredím a mať v tom reálne aj nejaký hlas. Okrem toho je to v rozpore aj už tradične s Aarhuským dohovorom, no a ja som presvedčená, že v tom odôvodnení, ktoré tu nebolo prečítané celkovo, ale máme ho k dispozícii v rámci pozmeňujúceho návrhu, tak ja som presvedčená, že tam je uvedené klamstvo.
Píše sa tam totiž, že zúčastnená osoba môže podať žalobu, ale pritom máme k dispozícii rozsudok Európskeho súdneho dvora, ktorý hovorí, že toto nie je možné, takýto precedens sme tu už mali. Bolo to konkrétne v roku 2016 a presne ten rozsudok hovorí, že zúčastnená osoba ako inštitút nestačí, nie je to postačujúci návrh pre verejnosť, ani mimovládne situácie. Ja hovorím, že túto situáciu sme tu už mali, máme o tom rozsudok, na základe ktorého sa potom tá situácia aj zrýchlene v parlamente po liste Európskej komisie opravovala, aby nám neboli pozastavené európske fondy a toto si, pán poslanec Garaj, toto si beriete na zodpovednosť.
Dobre, to je k prvému pozmeňujúcemu návrhu, ktorý tu bol teda predložený bez toho, aby o ňom mohla byť napr. aspoň na výbore vedená riadna diskusia. Zopakujme si, že táto novela okrem toho prináša amnestiu pre konkrétneho štátneho tajomníka Filipa Kuffu za jeho nelegálnu jazdu na štvorkolke v Národnom parku Poloniny, na to určite nezabúdajme, toto je celá novela na objednávku aj pre tento prípad. Okrem toho znefunkčňuje dobrovoľnú stráž prírody, ktorá v našej prírode robí absolútnu väčšinu kontrolnej činnosti, robí to dobrovoľne, štát na tom ušetrí a táto novela jej činnosť paralyzuje, čím sa znásobí jednoznačným spôsobom nelegálna, nelegálne aktivity v našej prírode. Pripravme sa teda na spanilé jazdy na motorkách, štvorkolkách, pripravme sa na nelegálne výruby, ničenie prírody, pripravme sa na zabíjanie chránených druhov, pretože tomuto všetkému bude v chránených územiach v prírode otvorené pole pôsobnosti.
No a táto novela zavádza aj a povoľuje plošné vjazdy vozidiel do chránených území, v prírode to bude znamenať viac áut, motoriek, štvorkoliek. Nebude mať kto, aj tam, kde to stále bude zakázané, nebude to mať kto kontrolovať a toto všetko bude rušiť nielen nás pri rekreácii, veď kto chce pri svojej cyklotúre a na turistike a tak vo všeobecnosti uskakovať nejakým autám z cesty, alebo kto chce počuť ten rev motoriek a štvorkoliek, ktoré sa budú preháňať niekde po hrebeňovkách? No nikto z nás. Ale bude rušiť aj zver vrátane toho medveďa, s ktorým tu máme dlhodobo problém a vieme si predstaviť, ako v takýchto stresujúcich situáciách bude reagovať.
No a okrem týchto bodov, tak aby sme nezabudli na iný pozmeňujúci návrh, ktorý bol predložený dva týždne, hádam dva týždne dozadu na výbore, kde ale bola veľmi predčasne ukončená možnosť debaty. Tam sme sa zďaleka nedostali cez všetky body a nedostali sme sa ani k tomu pozmeňujúcemu návrhu a jednoznačne si zaslúži našu pozornosť. Pretože opäť je to systematický krok proti prírode, proti ochrane prírody, a preto si absolútne stojím za tým, že SNS, klub SNS a ľudia, nezaradení poslanci, už ako to nazývať, títo ľudia okolo nerobia nič iné, iba systematické kroky na ničenie našej prírody, pretože ochrana prírody je pre nich len prekážkou, niečo, čo im stojí v ceste a treba to za každú cenu odstrániť. No a ten pozmeňujúci návrh, tentokrát to bol, aha, mám tu hneď aj pána poslanca Kvorku, je to jeho pozmeňujúci návrh a mňa fakt mrzí, že sme sa o tom nemohli rozprávať na tom, na tom výbore. Opäť je to niečo, čo tá úprava, ktorá sa tam zavádza, rovnako ako v pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Garaja, je nespojitá s tým pôvodným zákonom, s jeho odôvodnením, ktoré niekedy spomínal možno v nejakých televíznych reláciách pán poslanec Huliak, lebo teda v tejto, do tejto rokovacej sály obhajovať ho nechodí, tak tieto pozmeňujúce návrhy s tým vôbec nesúvisia. Jednoducho bola, zrazu sa tu zbadala príležitosť, že otvárame zákon o ochrane prírody a krajiny a jasné, z každej strany poďme ho oslabiť najviac, ako vieme.
Nič relevantné sme sa k tomuto nedozvedeli, ani teda na výbore, ani v dôvodovej správe. J to len taká zloba pridaná na poslednú chvíľu, ale je to veľmi nebezpečná zmena, ktorá ide opäť proti ochrane prírody. A po novom teda ak orgán ochrany prírody nevydá záväzné stanovisko v lehote na to určenej, tak iný zákon bude môcť určiť, ako sa s touto situáciou vyrovnať, a to napr. aj tak, že trebárs na rozhodnutie o výstavbe v národnom parku, či začatí ťažby nejakého nerastu v chránenom území, tak už nebude to stanovisko, čo to urobí s prírodou a so životným prostredím nás všetkých, tak už ho trebárs nebude treba.
A vieme veľmi dobre a vedia to aj predkladatelia alebo teda tí, pre ktorých to predkladajú, vie to veľmi dobre aj pán minister Taraba, vie to veľmi dobre aj pán poslanec Huliak, že orgány ochrany prírody sú dlhodobo personálne poddimenzované a toto je, toto nie je spôsob, ako zefektívniť procesy, ako ich zrýchliť s nejakou víziou pozitívnej zmeny pre nás všetkých. Toto je len spôsob, ako využiť, že tá ochrana nášho životného prostredia, niečo, čo ovplyvňuje naše zdravie a čo ovplyvňuje, akú budúcnosť budeme mať, tak že je to tu, že to tu nikdy nebolo prioritou, nikdy to tu pre žiadnu vládu nebolo prioritou. Pre túto to je prekážkou a ideme využiť tento fakt, že to prioritou nebolo, že je to dlhodobo, či finančne, kompetenčne, personálne poddimenzované a našli sme si cestu, ako im zobrať dôležitú kompetenciu.
A pán poslanec Kvorka, vy ste sa tu naposledy pri predkladaní iného pozmeňujúceho návrhu, to bolo vtedy k vodnému zákonu, ohradili a ja vás aj zacitujem. Citujem teda: "Viete, ja nie som človek, ktorý by si dal takéto veci na sebe urobiť. Keby sa o to voľakto pokúsil, tak by mu bolo hore kopcom ľahšie ako dolu kopcom, to si zapamätajte. A som tu preto a bol som zvolený tu do tohto parlamentu kvôli tomu, aby som tu odvádzal prácu, ktorá je odo mňa požiadaná, a aby som ju odpracoval a urobil tak, ako je to najlepšie v prospech občanov Slovenskej republiky."
No a treba si pripomínať, ako skončil tento zákon, tento vodný zákon s vaším pozmeňujúcim návrhom? Veď bol vetovaný vaším vlastným prezidentom Pellegrinim kvôli obsahu vášho pozmeňujúceho návrhu.
Tak ja to nechám trošku vyznieť. Sú to pekné slová. Treba robiť tak, aby bolo čo najlepšie pre občanov Slovenskej republiky. Treba robiť tak, ale treba, aby to neboli len slová, aby za tým niečo bolo. Nenechajte sa takýmto spôsobom využívať, pretože vaše meno je na tých pozmeňujúcich návrhoch, pán Kvorka, v tom prípade vodného zákona, ktorý bol kvôli tomu vetovaný vaším vlastným prezidentom. Vaše meno je rovnako na pozmeňujúcom návrhu k, tom prvom, k tomuto, k tejto novele zákona o ochrane prírody a krajiny a vaše meno, pán Garaj, zmizol, to som si nevšimla, tak vaše meno, pán Garaj, kdekoľvek ste, bude na tom pozmeňujúcom návrhu, ktorý ste nám čítali pred chvíľou a obe urobia nezvratné škody v našej prírode. Ja vám garantujem, že tieto zákony sa budú opätovne naprávať skôr či neskôr, či za tým bude teda list Európskej komisie, alebo si počkáme na to dlhšie, ale tie škody, ktoré sa urobia už v prírode, tá výstavba, tie výruby, to už nenapravíme a bude to vaša zodpovednosť, vás všetkých.
Ja myslím, že tá debata okolo, okolo toho zákona tu bola už naozaj pomerne rozsiahla v tomto pléne, len mňa hnevá, že je taká jednostranná. Že dávame otázky, dávame argumenty a neprichádza to z tej druhej strany a ja teda zbytok toho svojho vystúpenia, keďže vlastne o tej dobrovoľnej stráži prírody, o vjazdoch do chránených území som hovorila pomerne rozsiahlo v prvom čítaní, teraz sme sa pomerne rozsiahlo porozprávali o týchto pozmeňujúcich návrhoch. Ja využijem ten zbytok času na to, aby som možno aspoň vyvrátila a povenovala sa nejakým hoaxom a nepravdám, ktoré sa tu za tie posledné týždne a mesiace šírili, pretože zase na tom nešťastnom výbore, ktorý by mal byť presne to miesto, kde to budeme robiť, tak na to priestor nebol vytvorený, opäť bol svojvoľne ukončený. Ja sa priznám, že aj čo som sa rozprávala s kolegami a kolegyňami, tak takáto prax nie je na inom výbore a je to jeden z tých dôvodov pre iný bod programu, ktorý budeme mať, a to je odvolávanie jeho predsedu.
No ale teda povenujem sa tým hoaxom, ktoré sa tu šírili. Veľa sa nahovorilo o tom, že tá dobrovoľná stráž prírody, ktorá vykonáva vo verejnom záujme kontrolnú činnosť vo veci ochrany prírody a krajiny, čo je naše ústavou garantované právo, na to tiež nezabúdajme, tak to je tá, ktorá zabezpečuje väčšinu tej činnosti v teréne. Okrem toho nám pomáha chrániť alebo teda okrem toho chráni a pomáha ľuďom priamo v teréne. Sú známe prípady, že toto sú tí ľudia, ktorých máte šancu stretnúť v tej prírode, keď sa vám stane nejaký úraz na bicykli alebo bol známy príklad paraglajdistu, ktorý ostal uviaznutý. Toto sú tie prípady, keď vám pomôžu, pomôže dobrovoľná stráž prírody, ktorej je oveľa viac a pohybuje sa v tom danom teréne.
Je to inštitút, ktorý je známy v Nemecku, v Česku, Francúzku, v Taliansku, v Rakúsku a nikde neexistuje to, čo táto novela chce zaviesť, a to, že tá stráž prírody, ak tento zákon prejde, bude môcť zasahovať iba na vlastných pozemkoch alebo so súhlasom majiteľa alebo správcu daného pozemku. Čo pri rozdrobenosti toho vlastníctva, kto si kedy otvoril kataster, tak je jasné, že jednak tieto súhlasy, prečo by ich kto podával, keďže vieme z praxe, že to bývajú práve aj tí majitelia, žiaľ, ktorí takúto nelegálnu činnosť vykonávajú v lese, ale prečo by, prečo by jednoducho takéto súhlasy vydávali a kto by si ich pýtal od stoviek subjektov na to, aby tá kontrolná činnosť v nejakom kompetenčnom území, čo väčšinou býva chránená krajinná oblasť celá, aby to dávalo zmysel, kto by si ich v praxi vedel vypýtať. Jednoducho je to úplne nemysliteľné. A v tých krajinách, ktoré som vymenovala, to nie je nejaký slovenský výmysel, tak v tých krajinách to nikde takto, samozrejme, nefunguje.
No ale my sme počuli v rámci toho odôvodňovania, že proti tej dobrovoľnej stráži prírody je veľmi veľa sťažností a že zneužívajú svoje právomoci. Toto je jednoducho nepodložený hoax. Uveďme si za všetko štatistiku z roku 2023, keď boli podané štyri podnety na tie stovky členov dobrovoľnej stráže prírody, z čoho nula bolo vyhodnotených ako opodstatnených. A to, čo sme počuli aj na výbore z úst koaličných poslancov, sú jednoducho nepodložené anekdoty. A ja hovorím, ak máte zážitky, že sa niekto v tom lese, dobrovoľná stráž prírody nechová v poriadku, alebo teda nechová správne, nechová vhodne, tak treba podať podnet a riešiť to. Ale nemôžeme my tvoriť legislatívu v tomto štáte, ktorá ovplyvňuje fungovanie celej spoločnosti, na základe zopár príbehov na úrovni jedna babka povedala.
Ďalším, ďalšou nepravdou, ktorá sa v tejto veci šírila ohľadom dobrovoľnej stráže prírody, bolo, že dobrovoľná stráž prírody vraj zasahuje hocikde, má vraj celoslovenskú pôsobnosť a riaditelia národných parkov alebo iných chránených území nevedia, kde sa dobrovoľná stráž prírody pohybuje. No tak toto sú vyložene klamstvá, pretože dobrovoľná stráž prírody má územnú pôsobnosť veľmi jasne a presne určenú nanajvýš na územie daného chráneného, danej chránenej krajinnej oblasti alebo daného národného parku. Nemajú celoslovenskú pôsobnosť, tak ako to má profesionálna stráž prírody alebo napríklad aj rybárska stráž. Je zo zapísané a zaregistrované na okresnom úrade a oni to majú zapísané vo svojich preukazoch. Takže toto je jednoducho veľmi ľahko vyvrátiteľné klamstvo, dobrovoľná stráž prírody nemá celoslovenskú pôsobnosť.
Ak a zase ja hovorím, ak sa stane prípad, že niekto, kto nemá pôsobnosť v danom národnom parku, začne proste riešiť nejaký prípad, tak treba podať podnet, na to tu máme predsa tie inštitúcie. Ale nemôžeme si z toho vymýšľať príbehy, na základe ktorých opäť ideme meniť pravidlá, ktorými sa riadi celá naša, naša spoločnosť.
Takisto riaditelia tých daných chránených území vedia, kto sa u nich pohybuje, pretože každá správa napríklad národného parku má svojho koordinátora, tých dobrovoľných strážnikov prírody.
Majú na to informačný systém, kde si zapisujú služby, akože mne je až trápne, že sa tu musíme takýmto spôsobom o tom rozprávať. Toto je normálne systém, ktorý funguje, ak sa vyskytne nejaká anomália, niekto robí niečo protizákonne, treba podať podnet, veď hádam vieme, že aj medzi policajtami sú nepoctiví, ktorí porušia pravidlá, ale ideme, ideme rušiť políciu kvôli tomu ? Nemyslím si.
Ďalším, ďalším takým, nepravdou, ktorá sa tu šírila je, že dobrovoľná stráž prírody dáva hrozne vysoké pokuty, aj 300 eur. No tak dobrovoľná stráž prírody udeľuje pokuty úplne rovnakým systémom ako akékoľvek iné kontrolné zložky, v ich prípade je to v rozmedzí 0 až 300 eur a je to na základe tých zákonných podmienok podľa závažnosti toho daného činu. A ak niekto s touto pokutou nesúhlasí, tak sa neudelí a postúpi sa to na správne konanie už mimo dobrovoľnej stráže prírody, tak ja neviem, kde je jednoducho problém. My tu tie nástroje máme, oni vydávajú tie pokuty v rámci zákona, keď má niekto s tým problém, nech to nezaplatí a postúpi sa to na správne konanie.
A nie vytvárať tu o tom príbehy, že tu máme nejakých, neviem akých, vykonštruované, šikanátorov, hej, ktorí chodia po tej prírode a vydávajú, neviem aké, vysoké pokuty. Jednoducho na to máme konkrétne pravidlá a máme, ak sa nám vyskytnú pochybenia, máme na to konkrétne nástroje, ako to riešiť.
Potom máme, samozrejme, už taký bežný, bežné vyhlásenie, ktoré má šíriť strach a nenávisť voči týmto ľuďom, ktoré opakoval viackrát aj pán minister Taraba, že teda títo dobrovoľní strážnici sú nebezpeční a používajú hmaty a chvaty. No tak to je možno, neviem, či je novinka, ale áno, zo zákona môžu používať primerané donucovacie prostriedky, aby zabránili tej danej protiprávnej činnosti, ktorá sa deje, či už kvôli bezpečnosti ľudí, alebo aj seba.
A presne pre tento dôvod musia prechádzať preskúšavaním, preto majú skúšky spôsobilosti a sú na nich kladené kvalifikačne minimálne rovnako tak vysoké nároky, ako na tých profesionálnych strážnikov, ak nie aj vyššie.
A zase ja sa pýtam, kde sú tie podnety, ktoré toto riešia? Kde sú tie podnety, ktoré riešia agresívne nájazdy dobrovoľnej stráže prírody?
No a potom možno môj obľúbený hoax, ktorý zaznel aj od poslancov strany HLAS na výbore, je, že dobrovoľná stráž prírody bola fajn vec, ale že za minulej vlády to proste prebujnelo a dostali nové kompetencie. Tak ja by som chcela pripomenúť, že najväčšia kauza s dobrovoľnou strážou prírody bola v roku 2019, čiže za Petra Pellegriniho. Týkala sa Oravskej priehrady a je úplne zjavné, že medzi týmito zložkami, už tradične všetci vieme, že medzi ochranou prírody, lesníctvom, poľovníctvom, jednoducho to napätie tu existuje, do nejakej miery je prirodzené a treba ho, samozrejme, riešiť, treba s tým rátať. Ale to bola tá najväčšia kauza, čiže to napätie tu, to napätie tu je dlhodobo, to nie je nejaký nový element.
No a bol to práve Peter Pellegrini, za jeho vlády sa uskutočnilo jediné posilnenie kompetencií dobrovoľnej stráže prírody za tie ostatné roky. Za minulej vlády nebola jedna novela, ktorá by riešila ich kompetencie a, naopak, bol to Peter Pellegrini, to bola teda vláda SMER-u v roku 2019, ktorá im zvýšila kompetencie. Tak sa teraz netvárme, že sa niečo, niečo stalo teraz za tie posledné roky.
Dalo by sa ešte veľa hovoriť o tom, čo tu bolo všeličo porozprávané za tie posledné týždne. Nebol na to dostatok priestoru, tu tiež sme sa museli venovať tým pozmeňujúcim návrhom. Ja to možno ukončím tým, že či pán poslanec Huliak, alebo aj ostatní navrhovatelia, opakovane sa zaštiťujete aj v tejto veci vidiekom a ja cestujem po Slovensku, hoci som z Bratislavy, celkom dosť a naposledy som bola aj na Novohrade a ja sa vám priznám, že ja som fakt nepočula, že fuh, všetko je super, len teda tie vjazdy do druhého stupňa ochrany autom, to je to, čo mi chýba v živote, alebo že akože dosť dobrý život mám, len keby mi tá dobrovoľná stráž prírody, toľko ma neotravovala.
Toto nikde nepočujete, pretože ľudí trápi zdražovanie, kde ste im zvýšili DPH, ľudí trápi nedostupnosť v zdravotníctve, ľudí trápi, že nemajú kanalizácie a vodovody, napriek tomu dostanú teraz menej peňazí z envirofondu. Toto sú veci, ktoré trápia ľudí na vidieku.
Táto novela zákona im nijako život nezjed... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem pekne, ja som to hovoril už pri prvom čítaní, ale zopakujem to aj tentokrát. Teda predkladáte návrh zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorý podľa vás nemá vplyvy na životné prostredie, čo je teda naozaj neuveriteľné.
A tá druhá vec je ohľadom tej racionalizácie, o ktorej hovoríte v dôvodovej správe, tak tam sa píše o tom, že v podstate, aby som bol úplne presný, budem citovať: "Ďalším z hlavných cieľov zákona je upraviť územnú pôsobnosť členov dobrovoľnej stráže prírody. Tá je aktuálne spravidla nastavená na pomerne rozsiahle územia, napríklad celé kompetenčné územia správ chránených krajinných oblastí alebo prípadne na celé územie Slovenskej republiky. Doplnením, resp. upravením pôsobnosti členov dobrovoľnej stráže prírody sa zužuje ich územná kompetencia na pozemky v ich vlastníctve, správe, nájme alebo obhospodarovaní, alebo na iné pozemky po písomnej dohode s ich vlastníkom, správcom, nájomcom, pričom dôjde k racionalizácii výkonu ich činnosti."
Čiže touto logikou vašou by sme mohli povedať, že keby sme úplne zrušili celú dobrovoľnú stráž prírody, tak by sme najviac zracionalizovali to všetko okolo toho. Čiže naozaj neuveriteľné veci tam sú napísané, a teda pozmeňujúci návrh absolútne nerieši nič z tohto, práve naopak, ešte prikladá viac dreva do tohto ohňa. Ďakujem.

Pani poslankyňa Stohlová, vo svojom vystúpení ste niekoľkokrát zaútočili, nepoviem slovo hlúpe, ale použijem slovo úplne zbytočne na poslanca, predkladateľa tejto novely Ing. Milana Garaja a jeho odbornosť. Tak chcem vám dať do pozornosti, keďže to neviete, že má vysokoškolské štúdium, ktoré sa týka aj oblasti životného prostredia. Veľa rokov pracoval v tejto oblasti, naďalej ako starosta takisto sa stretáva s ochranou životného prostredia a v záujmových združeniach pôsobí naďalej.
Takže v budúcnosti si, prosím, najprv preverte informácie, lebo asi len vaša nevedomosť, alebo snaha o zvýraznenie svojej výnimočnosti vás viedla k tomu, aby ste sa takýmto spôsobom prezentovali. A ešte ste použili mnoho zas opakujúcich sa floskúl a už som teda vás upozornila, že bolo by fajn, keby ste išli na nové školenie, kde vás naučia nové, lebo toto, čo neustále dokola opakujete, je už smiešne a trápne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, ja musím uznať, Tamara, že toto bolo jedno z top vystúpení, ktoré si tu podala, ale aj tak mám silný pocit, že súčasní poslanci vládnej koalície to nepochopili a nepochopia to, lebo asi noty znejú inak. Ale ja by som chcel dodať, že takisto ako bolo povedané, že trošku ma, je zarážajúce, že v novele zákona, keď sa spomínajú vplyvy, že bude to mať, že to bude mať žiadny dopad na životné prostredie, je to smiešne, lebo bude mať výrazne negatívny dopad na životné prostredie, takže by ma celkom zaujímalo, že z čoho sa vychádzalo v rámci tohto zákona, že čo je vlastne ten žiadny.
A poviem úprimne pravdu ako čím ďalej, tým viac mám pocit, že súčasná vládna koalícia dehonestuje už toto ministerstvo. Tie zákony, ktoré sú predkladané, nie sú, nie sú pre občanov, nie sú pre ochranu životného prostredia. Tie zákony vytvárate pre papalášizmus, pre vašich ľudí a pre nikoho iného. Ako týmto zákonom chcete ochrániť životné prostredie? Nijako. Beriete kompetencie, ničíte životné prostredie a verím tomu, že prídete onedlho s návrhom, že toto ministerstvo sa bude musieť premenovať na ministerstvo pre developerov alebo pre ničenie životného prostredia, už to nechám na vás, akože ste veľmi kreatívni poslednú dobu, respektíve posledné mesiace, ale momentálne tento zákon neprináša nič pre ľudí a nič pre životné prostredie, práve naopak, ničíte ho.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, aj tebe, Tamara, za tvoje vystúpenie.
Je to paradox, že nezaradený poslanec Huliak, ktorý sa tak rád stavia do pozície morálnej polície, nemá ani dostatok slušnosti, aby prišiel do tohto pléna obhájiť svoj vlastný návrh zákona. Neprišiel ani v prvom čítaní, neprišiel v druhom čítaní, lebo sa mu zjavne diskutovať nechce a nechce sa mu ani čeliť absolútne adekvátnym otázkam. Nechce sa mu argumentovať na základe faktov a dát, čoho dôkazom bolo aj prerokovanie tohto jeho legislatívneho návrhu na výbore pre životné prostredie a pôdohospodárstvo, keď ako jeho vlastný predseda uťal diskusiu. Síce na to nebol pádny dôvod a kým kolegyňa Tamara Stohlová si pre túto diskusiu dokonca vypýtala dáta cez infožiadosť a argumentovala konkrétnymi údajmi, tak pán Huliak ju buzeroval vetami, "to nie je nič nové", to je štandard jeho, zlý štandard, ako napríklad "prejdite k veci, kolegyňka". Nehovoriac o tom, že na strane opozície boli konkrétne, na faktoch postavené otázky, kým koalícia argumentovala argumentmi typu, hádam nechcete spochybňovať moje životné skúsenosti.
Tak ja chcem len pripomenúť, že my sme v tejto ustanovizni nie od toho, aby sme prijímali zákony na základe životných skúseností, ale sme tu od toho, aby sme prijímali na dátach založené politiky rešpektujúce vedu a ústavu. Nato sme predsa skladali poslanecký sľub, na ústavu v tomto pléne. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Pani poslankyňa Kramplová, no, ja vám to nechám, kľudne, je, môže sa vám to zdať, že opakujem floskuly, ale je v nich, ako povedal aj tuto kolega, je v nich veľa dát, faktov, argumentov, o ktorých sa dá diskutovať, o ktorých sa dá viesť diskusia. Ale z vášho vystúpenia sme sa vlastne nedozvedeli nič, o čom by sme, čo by, čo by mohlo podnietiť tú diskusiu. Dozvedeli sme sa niečo zo životopisu pána poslanca Garaja a ja vám aj poviem, z čoho som vychádzala, lebo ja som tá posledná, čo, čo bude chcieť tuto súdiť druhých ľudí, ale ja som vychádzala z veľmi konkrétnej veci pri tom hodnotiacom úsudku pána poslanca Garaja. Ja mu neberiem jeho vzdelanie, ale ja som vychádzala z toho odôvodnenia toho pozmeňujúceho návrhu, v ktorom jednoducho sú napísané nezmysly. Je tam napísané, že v minulosti mohol správne rozhodnutia preskúmať súd len na základe návrhu účastníka konania.
V súčasnosti podľa zákona č. 162/2015 Z. z., čiže správny súdny poriadok, môže správnu žalobu podať aj osoba, ktorá nebola účastníkom konania, ale napríklad zúčastnená osoba.
Tak ja sa pýtam teda, je to šanca na reparát, ja kľudne zmením aj ten svoj hodnotiaci úsudok, že z ktorého ustanovenia toho správneho súdneho poriadku, pán Garaj, ste, teda pán Garaj vyvodil, že zúčastnená osoba má právo podať správnu žalobu. To je moja veľmi konkrétna otázka, ja som myslela, že úplne nemá zmysel ju pokladať. Je to v tomto odôvodnení, ja som presvedčená, že je to nezmysel. Z toho som teda usudzovala, že pán poslanec nevie úplne, o čom hovorí v tomto prípade, že bol použitý podobne ako pán poslanec Kvorka vedľa neho sediaci, ale ja si veľmi rada vypočujem a budem veľmi rada, ak sa pán poslanec prihlási do rozpravy a odpovie mi na túto otázku. Ďakujem.

vymazať

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovi, k tomuto návrhu zákona som sa snažil vystúpiť v prvom čítaní, vystúpim aj v druhom čítaní, obzvlášť po teda aktualizačnej vsuvke, hej, že v spoločnej správe prišli nejaké zmeny, ktoré ešte, myslím, posilňujú to, prečo je tento návrh zákona problematický.
My žijeme v takej zvláštnej memorandovej dobe, samé memorandá, hej, memorandum s pánom Huliakom, memorandum o masle, neviem, čo bude ďalší stupeň, či už potom prejdeme k dekrétom, zatiaľ stále ešte vládneme cez zákony, a teda premiér robí memorandá a chlapci zo SNS robia návrhy zákonov, ktoré vlastne nevznikla potreba, hej, preto, načo vznikli, lebo ten zákon vznikol na ochranu prírody a doba si nevypýtala novelizáciu toho zákona na ochranu prírody, lebo sme zistili, že v niečom ju nechránime dobre. Ale my do zákona o ochrane prírody vkladáme niečo, čo bude poškodzovať prírodu. Nuž takto si tu my žijeme v tejto našej malej karpatskej zemi, nech sa páči.
Takže ja sa pokúsim povedať nejaké riziká, ktoré z toho plynú. Ja si splním svoju povinnosť, za to beriem peniaze, že som na to upozornil, už či to padne, nepadne, neviem, na úrodnú pôdu. Nevylučujem, že keď si niektoré skutočnosti overím a prejde vám spoločná správa, prejdú vám pozmeňováky, že vás ešte budem trápiť v treťom čítaní. Vy to robíte, nie ja, ja proste, keď niečo robím, robím poctivo, čiže ak mám tretie čítanie a môžem sa vyjadriť, keď si niečo overím, tak ešte prípadne ma musíte strpieť aj v treťom čítaní pri samotnom hlasovaní, nevylučujem to. Tento návrh zákona vlastne spôsobí to, že, ja som mal jedného môjho známeho, ktorý, sadli na motorku v Bratislave, vyviezli sa hore na Karpaty a skončili s motorkami na Babej hore pomaly, proste dali to cez hrebene, hej? Strašne bol taký nešťastný, že už sa to nedá, tak neviem, či loboval teraz za tento návrh zákona, ale prísne vzaté tento návrh zákona mu to znova umožní, že proste sadne v Bratislave a skončí na Babej hore pod horárňou a dole tam v tom bufete si dá nejaké pivo a ešte sa teda s kamarátmi zasmejú, že super, super je to na tom Slovensku, že tu môžeme takto hučať po hrebeňoch. Prísne vzaté, to, čo predkladáte, to naozaj umožní, takýto, by som povedal, extenzívny výklad tejto novej právnej úpravy. A aktualizačný moment toho, tie pozmeňováky v spoločnej správe, je, že vlastne čo som prekvapený, že vlastne tam vkladáte, by som tak pre ľahšie pochopenie nazval, že pytliacku doložku, hej, že vlastne takú pytliacku doložku. Vysvetlím za chvíľočku, že prečo si myslím, že by som to takto mohol nazvať. Zase, samozrejme, v krajine, kde vy národniari ste nominovali za šéfa TANAP-u pytliaka, sa teda môžu čudovať len tí, ktorí sa ešte doteraz nečudovali, čo ste zač, ale tak áno, čiže už meníte aj zákony na svoj obraz. Čiže nie menujete pytliaka za šéfa TANAP-u, ale ešte mu teda uspôsobujete aj zákony, aby teda nič nebránilo pytliačeniu v horách, v lesoch, v chránených krajinných územiach, národných parkoch.
Cizelujete tam niektoré skutočnosti, ktoré prípadne, keby mi navrhovatelia vedeli povedať, že či to čítam správne, alebo vyvrátiť, nie, pán Hlina, nečítate to správne. Ale z toho návrhu, z toho ide des a hrôza, lebo z toho návrhu vyplýva, že tam meníte napríklad, a ja budem teraz hovoriť, ospravedlňujem sa tým, čo nemajú až takú znalosť a ponor do toho zákona, že budem tu musieť sa odvolávať cez paragrafy, ale tak to je, lebo ináč to vysvetliť nebudem vedieť. Oni cizelujú napríklad v § 13 ods. 3 písm. c) aj skutočnosť, aby teda nevzniklo nedorozumenie, že je nevyhnutné dvojnásobné povolenie. To znamená, že ak už raz vydá niekto povolenie, alebo má povolenie na vjazd v zmysle zákona o lesoch, tak úplne stačí, aby už vôbec žiadne iné povolenie nemusel mať. Tam vznikala asi nejaká nejednoznačnosť a teraz v spoločnej správe ste to upresnili, dokonca do dôvodovky ste to tam aj napísali, aby nevzniklo nedorozumenie, už nie je potrebné každé ďalšie v akomkoľvek stupni ochrany. Zjednodušene, ak to čítam správne, to znamená, že doteraz ste pri nejakom niekde museli mať, okrem toho, že s tým súhlasil vlastník, hej, a boli ste nejaká strana účastná v zmysle zákona o lesoch, mohli ste byť buď vlastník, nájomca, alebo poľovník, hej, tak ešte bolo nevyhnutné pri nejakých stupňoch ochrany si vyžiadať dodatočný súhlas ochrany prírody. Nebude potrebný, už nebude potrebný, úplne stačí, keď vlastník pozemku vydá povolenie. A dokonca to v tej dôvodovke máte napísané, že v akomkoľvek stupni ochrany, dúfam, že to čítam správne. Hovorím, presvedčte ma, že to čítam zle, ale tak je to tam napísané. Čiže aby nevznikla pochybnosť, je vyvrátená tým, že stačí úplne jedno povolenie, čiže akékoľvek ďalšie povolenie z pohľadu ochrany prírody nie je potrebné. Zaujímavý posun, fázový, hej?
Čiže môže sa naozaj stať, že z tých našich lesov, hôr, lesov a lúk sa stane eldorádo. Vieš, pomaly pravdou je, že neni kade jazdiť, vznikajú zápchy. To myslím, Trnka chodil, nie, po hrádzi, hej, že robili sa zápchy do Bratislavy, tak chodil po hrádzi ako generálny prokurátor. No tak teraz zase upravíme zákony, že keď vznikne niekde nejaká zápcha, kúpite si 4x4, hej, tak obídete zápchu cez hrebene, možno to naozaj pôjde rýchlejšie. Jediné, čo budete potrebovať, súhlas jedného z vlastníkov nejakého fliačku po ceste. Prísne vzaté, je to tak. Niekto, kto vlastní nejaký fliačik, cez ktorý pôjdete, tak vám dá súhlas, alebo vám to prenajme a vy vlastne sa k tomu pozemku budete môcť dostať aj cez iné pozemky, lebo vlastne máte užívací titul k tomu pozemku, ku ktorému idete.
Ja viem, že sa to tak čudne počúva, ale toto naozaj predkladáte. Naozaj predkladáte to, že sa z tých lesov stane takéto eldorádo a títo ľudia budú takto mávať. Už keby ich náhodou niekto zastavil, a to prídem v druhej časti, že z pohľadu nejakej ochrany prírody, tak oni sa takto z toho vykúpia alebo vykĺznu z toho, ale však podľa zákona je všetko v poriadku. Toto predkladáte, naozaj to predkladáte, pán Garaj, viete o tom? Rozmenili ste si to úplne na drobné? Ešte ste považovali za dôležité cizelovať ustanovenia, čo môže, alebo nemôže robiť ochranca prírody v druhom, resp. v treťom stupni ochrany. Počúvajte dobre.
Takže vlastne v tom druhom stupni ochrany teoreticky tým autom okrem poľovníkov, vlastníkov a ten, čo si od niekoho niečo prenajme, hej, tak ešte sa vrátim k tým motorkárom, keď si ten kamarát prenajme hore pri Polhore, pod Babou horou od niekoho, od nejakého urbárnika alebo od nejakého majiteľa kúsok, fliačik nejaký, lesa, povie, že tam má les prenajatý, tak môže z tej Bratislavy sa k tomu fliačiku dostať. Čiže vy teraz hovoríte v tom § 13 pri druhom stupni ochrany, že môže sa dostať alebo používať auto na tých cestách, ktoré ste tiež si dali tú prácu a ste ich definovali, aj orgán štátnej ochrany prírody. Čo znie úplne logicky, však jasné, ale doplnili ste do spoločnej správy iba počas výkonu, aby nevzniklo nedorozumenie, tak v dôvodovke ste dokonca explicitne povedali nie kedykoľvek, to znamená iba vtedy, keď bude v práci. Dali ste si tú prácu, aby ste to naozaj takto vytunovali, aby bolo zrejmé a jasné, že iba počas pracovnej činnosti, rozmeníme na drobné za chvíľu.
A v § 14 pri treťom stupni ochrany idete ešte ďalej, lebo v § 14 pri treťom stupni ochrany neriešite to z pohľadu vstupu autom, ale vstupu toho orgánu ochrany prírody na mimo vyznačené chodníky. Lebo teraz vlastne orgán štátnej ochrany môže ísť aj mimo vyznačených turistických chodníkov, môže, ale teraz ste si viete čo dali urobiť? Dali ste si tú prácu, že ste doplnili do pozmeňovacej, do spoločnej správy, že iba v pracovnej dobe, resp. iba počas výkonu. To znamená, on keby mal že podozrenie, že sa tam niečo deje, že tam pytliačia, strelili kamzíka, ja neviem, zaškrtili, vystrieľali stádo vlkov, on nemôže zísť z toho chodníka, pokiaľ nie je v pracovnej dobe. Nuž viete, teraz keď si to znova delíme, delíme, delíme. Je ich málo, dobrovoľných ste sparalyzovali a tých profíkov, teraz im hovoríte, chlapci moji zlatí, robte, čo robíte, ale iba v pracovnej dobe.
Dal som si tú prácu, dneska som volal, že ako je to s tou pracovnou dobou alebo neni. Nemajú šancu, nemajú, nestíhajú, nadčasy im nikto nepreplatí, v zásade robia, majú dynamickú pracovnú dobu, ale od rána, ja neviem, od ôsmej do štvrtej, do piatej. Čiže zjednodušene, cez víkendy a po šiestej strieľajte, čo to dá, lebo vlastne aj keby tam, on nemôže prísť, on nemôže, ten orgán štátnej ochrany nemôže ku vám prísť a zadokumentovať nejakú činnosť, ktorú vy robíte, keď ju budete robiť mimo chodníka turistického, lebo on to nemôže robiť. Vy ste si dali tú prácu, že ste to explicitne napísali dokonca do dôvodovky, aby nevznikla najmenšia pochybnosť, že tam otravujete nejakých poľovníkov, lebo poľovníci môžu. Poľovníci môžu kedykoľvek ísť mimo turistického, ale ochranca prírody iba počas svojho výkonu. No nie je to celkom zaujímavé? Čiže pojme nejaké podozrenie, je dom, ale nedá mu to, ale nemôže ísť, lebo neni v práci. Nemôže ísť, keby náhodou tam prišiel, tak ho, poľovníci mu strelia do zadku a, pardon za výraz, a povedia mu, ty odchod, tuná nemáš čo robiť, tu teraz kraľujeme my.
To ste naozaj tam dali, pán Garaj, viete o tom? Je to tam. Ja neviem, nechápem, že proste tak úplne jasne a zrejme ste povedali vyslať odkaz poľovníkom, všetko je v poriadku, nič sa netrápte, nestrieľajte kamzíky na turistických chodníkoch, streľte ho trošku bokom, ten ochranca tam nemôže byť, pokiaľ nebude v pracovnej dobe.
Zaujímavé, nie? Zaujímavá skutočnosť, neni to tak? Vyvráťte mi to a povedzte mi, že zle to čítam, neviem čítať zákony, nerozumiem tomu, veľmi rád si túto argumentáciu, argumentačnú paľbu od vás vypočujem.
Takže toto si dali tú prácu, hej, že do spoločnej správy sa toto dostalo. Možno práve preto bolo potrebné uťať tamtú diskusiu, aby si to náhodou niekto nevšimol. Samozrejme, už tu aj kolegyňa hovorila, dochádza k paralýze dobrovoľných strážcov, to znamená tých profi strážcov je málo, nestíhajú a už teraz to môžu robiť iba v pracovnej dobe, mimo pracovnej doby nie. A trebalo ešte sparalyzovať tých dobrovoľných, tých, ktorí si dajú do batôžku Májku a dva rožky a ak chcú ísť chrániť prírodu, tak tých teraz seknete po krížoch, tak. Všetci vieme, o čom hovoríme. Máme uhorské dedičné právo. V zásade aj tento fliačik, kde je Národná rada, ešte možno keby niekto dlho hľadal, tak nájde ešte doteraz nevysporiadaný nejaký majetkový podiel. Proste slížik, slížik, slížik, hej? Nemáte šancu, nemáte šancu disponovať súhlasom v zásade na výkon nejakých činností, hej, pri celom tom, celej tej ploche.
Lebo zrazu zistíte, že ste teraz na pozemku Fera Mrkvičku a keď pôjdete dva kroky ďalej, tak už to neni Fero Mrkvička, ale to je Jano Mrkvička.
Čiže áno, vy ste chceli teda, neviem, čo bolo zámerom zákonodarcu, ako ste to chceli predať, ale zámerom zákonodarcu podľa mňa, tých, čo to predkladáte, bolo sparalyzovať výkon dobrovoľnej stráže prírody. Zdá sa, že sa vám to podarí.
Čiže toto som považoval za potrebné povedať, splnil som si moju poslaneckú povinnosť, upozornil som na tieto skutočnosti. Nemám z toho dobrý pocit. Vlastne vkladáte, do zákonov na ochranu prírody vkladáte niečo, čo poškodzuje prírodu. Neviem, veci by mali dávať logiku. Mali ste možno predložiť zákon, viete, to je také to skrývanie sa za niečo. Mali ste predložiť návrh zákona, nového zákona na vjazd motorových vozidiel do prírody a krajiny, hej, takto ste to mali nazvať. V rámci toho zákona by ste povolili všetkým, čo niekde niečo vlastnia, aby tam mohli prísť a aby tam aj ich kamaráti mohli prísť, stačí si spraviť nejakú dohodu o podnájme, nájme, správcovstve a môžu tam prísť aj kamaráti toho, kto to vlastní, vlastne môžu tam prísť všetci. Proste z prírody môže byť eldorádo. Takýto zákon ste mali predložiť, v rámci toho zákona by došlo k zrušeniu, to sa bežne robí, pán Garaj, že v rámci toho nového zákona, ktorý by ste nazvali teda, že spravme eldorádo z prírody, by ste zrušili v zákone o ochrane prírody ustanovenie 13a, 13c, to by ste zrušili, to by si málokto všimol, hej, že proste by sa to zrušilo, nebolo by to platné a vlastne mali by ste zákon, ako z prírody urobiť eldorádo.
Lenže vy sa zbabelo schovávate za, vy meníte zákon o ochrane prírody, hej, a vlastne spôsobujete to, že ju naozaj ničíte. Neviem, či sa dá ešte zaapelovať, že nerobte to. Neviem, kde teda bol taký obrovský problém, komu to tak strašne vadilo, hej, že je to tak, ako to je. Kde vznikla tá absolútna potreba, že áno, že idete na huby a potrebujete zbierať huby z auta, sú aj takí, hej, že proste auto v obývačke. Mali ste takého podnikateľa, však to bol podnikateľ v poľnohospodárstve, Roda, ktorý z tejto biedy vytrieskal Ferrari, mal ho v obývačke, aby ho ľudia v Michalovciach videli, že mal, hej? Tak máte aj teraz znova možno nejakých podnikateľov, veľkých latifundistov, ktorí sú majitelia a potrebujú zbierať huby z auta. No tak ste im teda doniesli návrh zákona, ktorý im to umožní.
A čo my všetci ostatní, tak to len uvidíme, hej? Takže ja som si dovolil upozorniť na riziká.
Ďakujem pekne.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som v druhom čítaní vystúpil k návrhu poslancov Huliaka, Danka, Garaja, Kramplovej a Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Rokujeme o návrhu novely zákona o ochrane prírody a krajiny v druhom čítaní, preto sa sústredím vo svojom vystúpení na pozmeňujúci návrh, konkrétne na ten pozmeňujúci návrh, ktorý pred chvíľou odznel v rozprave. Pán poslanec Garaj ho ako predkladateľ začal čítať v úvodnom slove, a teda neuniklo pozornému uchu pána predsedajúceho Danka, že v zmysle rokovacieho poriadku sa pozmeňujúce návrhy prednášajú v rozprave, nie v úvodnom slovo, tak pána poslanca Garaja zarazil a zabezpečil, že ten pozmeňujúci návrh bol prečítaný až v rozprave, a teda v súlade so zákonom o rokovacom poriadku.
Napriek tomu si dovolím upozorniť na drobnú nepresnosť, ktorá, neviem, či je len drobná, ale ten pozmeňujúci návrh je nesprávne označený, pretože je označený ako doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Garaja k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, pričom nerokujeme o návrhu skupiny poslancov Národnej rady, rokujeme o návrhu, a tak je to uvedené aj na stránke Národnej rady, návrhu poslancov Huliaka, Danka, Garaja, Kramplovej a Lučanského. Tak len teda kladiem otázku, či je v poriadku, ak pozmeňujúci návrh nemá priamo vo svojom označení uvedené to, čo je zverejnené na webovej stránke Národnej rady. Aj keď je, samozrejme, jasné, že ktorého návrhu zákona sa to týka, ale domnievam sa, že toto je pomerne vážna odchýlka, teda prípadne dávam na zváženie pánovi poslancovi, či by nepodal ten návrh, ak ho teda chce podať spôsobom, ktorý by tieto pochybnosti nevyvolával.
No a teraz niečo nielen k formálnej veci, ale aj k obsahovému aspektu tohto pozmeňujúceho návrhu. Priznám sa, že keď ho pán poslanec prednášal, teraz už keď ho prednášal v rozprave riadne, tak som mal silný pocit déja vu. Predchádzajúci bod rokovania bola novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám, teraz rokujeme o novele zákona o ochrane prírody. Účelom oboch noviel je obmedziť nejaké práva, ktoré sú garantované aj ústavou, v tom predchádzajúcom prípade je to právo na prístup k informáciám, tým, že sa zavedie nejaká kategória informácií, ktorých dohľadanie je mimoriadne rozsiahle a budú môcť povinné osoby vyžadovať za ne poplatok.
V tomto prípade sa obmedzuje právo na životné prostredie, a teda oslabuje sa ochrana prírody, ide ten návrh zákona, samotný návrh zákona v rozpore s tým, čo má uvedené zákon vo svojom označení. V jednom prípade právo na informácie, v druhom prípade ochrana prírody. V oboch prípadoch ide o poslanecké návrhy zákonov, teda návrhy zákonov, ktoré zasahujú do, či už základných práv a slobôd, alebo chráneného verejného záujmu na ochrane prírody. Zasahujú negatívnym spôsobom a napriek tomu nie sú predkladané ako vládne návrhy zákonov, ku ktorým existuje riadne pripomienkové konanie, ku ktorým sa môže riadnym spôsobom vyjadriť verejnosť, ale ako poslanecké návrhy zákonov, čiže ako akási skratka, ktorá eliminuje riadne pripomienkové konanie.
A nielen to, v prípade oboch návrhov zákonov sú priamo v pléne, deň pred hlasovaním v druhom a treťom čítaní, ktoré bude zajtra o jedenástej, predkladané pozmeňujúce návrhy, poslanecké pozmeňujúce návrhy, ktoré ešte viac uťahujú tie skrutky. V prípade zákona o slobodnom prístupe k informáciám ide o navrhované predĺženie lehoty na vybavenie infožiadosti o polovicu, z ôsmich pracovných dní na dvanásť pracovných dní, čiže opäť oslabenie práva na informácie. V prípade novely zákona o ochrane prírody pozmeňujúcim návrhom, ktorý zaznel v druhom čítaní v pléne, prídu občianske združenia, ktoré sa zaoberajú ochranou životného prostredia, ochranou prírody a krajiny, o postavenie účastníkov konania a ich postavenie sa zmení na postavenie zúčastnených osôb. Čiže obmedzí sa právo verejnosti vyjadrovať sa k veciam, ktoré súvisia s ochranou životného prostredia a zapájať sa do konaní podľa zákona o ochrane prírody. Je to až neuveriteľné, aká podobnosť medzi týmito dvoma pokusmi, v oboch prípadoch v réžii SNS, tu existuje a oba pokusy narúšajú právo občanov či už požadovať od štátnych úradov a iných verejných inštitúcií informácie, alebo právo vyjadrovať sa ku konaniam týkajúcim sa životného prostredia. Zaujímavý je aj spôsob, akým predkladatelia svoj návrh zdôvodňujú, a tu by som rád odprezentoval list, ktorým občianske združenie, lesoochranárske združenie Vlk sa obracia práve v súvislosti s predneseným pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Garaja na poslancov Národnej rady. Predpokladám, že ste ten list dostali alebo dostanete. Ja by som si dovolil tu podstatné pasáže z neho zacitovať: "Vážený pán poslanec Migaľ," citujem z listu, tak ako je zverejnený, ako je zverejnený na webovej stránke lesoochranárskeho združenia Vlk, zrejme teda hlavným adresátom je pán poslanec Migaľ, tak dúfam, že on ho už má naštudovaný, "vážený pán poslanec Migaľ, v aktuálnom zasadaní Národnej rady je v programe novela zákona o ochrane prírody a krajiny, ku ktorej predložila skupina poslancov návrh na zrušenie postavenia účastníka konania pre združenia, ktoré sa zaoberajú ochranou životného prostredia. Predkladatelia návrhu nepravdivo uvádzajú, že ak postavenie účastníka podľa zákona o ochrane prírody a krajiny pre mimovládne organizácie zaoberajúce sa ochranou prírody bolo v tomto zákone zavedené v súlade so smernicami Európskej únie, ktoré vyžadujú, aby mohlo byť rozhodnutie podľa tohto zákona napadnuté takýmto občianskym združením na súde, táto otázka už bola vyriešená tým, že zákon č. 162/2015 Správny súdny poriadok už priznáva možnosť podania správnej žaloby aj združeniu, ktoré nie je účastníkom konania a že v súčasnosti je v súlade s právom Európskej únie, ak majú občianske združenia postavenie zúčastnenej osoby. Toto tvrdenie nie je pravdivé a je v rozpore s rozsudkom veľkej komory Súdneho dvora EÚ C-243/15 z 8. novembra 2016, podľa ktorého", a nasleduje teraz obsiahlejší citát niektorých bodov tohto rozsudku, konkrétne bod 66: "V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že čl. VI ods. 3 smernice 92/43 zavádza postup predbežnej kontroly vychádzajúci zo striktného kritéria na vydanie súhlasu, ktorý obsahuje zásadu obozretnosti a umožňuje účinne predchádzať narušeniu integrity chránených území v dôsledku zamýšľaných plánov alebo projektov, keď zaväzuje príslušné vnútroštátne orgány odmietnuť vydanie súhlasu s plánom alebo projektom, ak pretrvávajú pochybnosti o neprítomnosti škodlivých vplyvov týchto plánov alebo projektov na integritu takýchto území." Je tam odvolávka na rozsudky zo 7. septembra 2024 a zo 14. januára 2016.
Bod 67: "Hoci je však vo veci samej nesporné, že lesoochranárske združenie Vlk sa v určitej miere mohlo zúčastniť konania o vydanie súhlasu ako zúčastnená osoba, čo mu najmä umožnilo predložiť vzhľadom na stanovisko orgánu na ochranu prírody tvrdenia, ktorými sa malo preukázať, že projekt, o ktorý ide vo veci samej, sa môže dotknúť integrity chráneného územia. Toto postavenie nie je rovnocenné postaveniu účastníka konania."
Bod 69: "Zo skutočnosti v spise, ktorý má Súdny dvor k dispozícii vyplýva, že ak by sa lesoochranárskemu združeniu Vlk priznalo postavenie účastníka konania, umožnilo by mu to aktívnejšie sa podieľať na rozhodovacom procese tým, že by mohol podrobnejšie a podstatnejšie rozvinúť svoje tvrdenia o rizikách narušenia integrity chráneného územia zamýšľaným projektom, pričom príslušné vnútroštátne orgány by navyše mohli zohľadniť tieto tvrdenia pred vydaním súhlasu a realizáciou tohto projektu."
Bod 70: "V tejto súvislosti vnútroštátny súd okrem iného uviedol, že pokiaľ je plnoprávnym účastníkom konania iba samotný navrhovateľ, nie je možné vylúčiť, že vzhľadom na neúčasť organizácie na ochranu životného prostredia, akou je lesoochranárske združenie Vlk, na správnom konaní v postavení účastníka konania, nebudú uvedené, ani zohľadnené tvrdenia zamerané na ochranu životného prostredia, v dôsledku čoho by nebol dosiahnutý základný cieľ konania uvedeného v čl. VI. ods. 3 smernice 92/43, t. j. zabezpečenie vysokej úrovne ochrany životného prostredia."
Z citovaného je zrejmé, že nejde iba o možnosť obrátiť sa na súd pre tieto občianske združenia. Z uvedeného je zrejmé, že podľa uvedeného rozsudku veľkej komory Súdneho dvora Európskej únie je potrebné, aby subjekty, v našom prípade občianske združenia zaoberajúce sa ochranou životného prostredia, mohli do procesu vstupovať vo fáze konania a uplatňovať tam v potrebnom rozsahu svoje pripomienky a vyjadrenia a upozornenia na možné porušenie zákona. Čo v prípade, že budú degradované z účastníkov konania na zúčastnenú osobu, nebudú môcť v takej miere a plnohodnotne robiť.
Dokončím list lesoochranárskeho združenia Vlk: "Platné znenie zákona umožnilo zachrániť státisíce stromov vo voľnej krajine, ktoré mali byť protizákonne vyrúbané. Zachránili detviansky región pred ekologicky neprijateľnou ťažbou zlata, obyvateľov severovýchodného Slovenska pred zbytočnou ťažbou ropy. Mnohé posledné zdroje vody v podhorských oblastiach neboli zničené práve preto, že sa obyvatelia dozvedeli o pripravovaných ťažbách v záveroch horských dolín s cennými prameňmi pitnej vody. Žiadam vás preto, aby ste za túto zmenu zákona nehlasovali a predišli tak škodám, ktoré budú spôsobené prehrou Slovenskej republiky v spore, ktorý otvorí Európsky súdny dvor. Ďakujem za aktívnych občanov, ktorí sa snažia pomáhať tejto krajine. Podpísaný Juraj Lukáč, lesoochranárske združenie Vlk."
No, teda v časti zdôvodnenia, že tá úprava správneho súdneho poriadku, čo sa týka možnosti obrátiť sa na súd aj pre zúčastnené osoby ,ak teda ide o občianske združenie zaoberajúce sa ochranou prírody a krajiny, je dostačujúca. Myslím, že argumentácia lesoochranárskeho združenia Vlk je plne postačujúca a vyvracajúca, že ten podstatný argument zo strany predkladateľov platí.
Ale sú tam aj ďalšie body v odôvodnení toho pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Garaja, ktoré ma, ktoré ma zaujali a ktoré tiež považujem za nepravdivé, alebo teda prinajmenšom nijako nepodložené. A tvrdí sa tam napríklad, že navrhovaná úprava vychádza z potreby obmedziť zneužívanie postavenia účastníka konania zo strany občianskych združení, ktoré často vznikajú účelovo za účelom obštrukcie správnych konaní. No jedným zo združení, ktoré využíva možnosť byť účastníkom konania, aktívne do tých konaní vstupuje, je napríklad lesoochranárske združenie Vlk. A budeme snáď tvrdiť, že lesoochranárske združenie Vlk vzniklo účelovo za účelom obštrukcie správnych konaní, pri tom všetkom, čo lesoochranárske združenie Vlk robí pre ochranu prírody, pre ochranu, ochranu divočiny a nielen v konaniach týkajúcich sa, týkajúcich sa zákona o ochrane prírody.
Tá argumentácia v odôvodnení pokračuje. Práve toto právo byť účastníkom konania bývalo v mnohých prípadoch zneužívané na obštrukcie povoľovacích konaní, pričom dôvod odvolania bol často len nesúhlas bez ďalších vecných námietok. Tak jednak opäť tu chýba nejaká analýza, nejaká štatistika v koľkých prípadoch, kde a aké následky to malo, že niekto účelovo vstupoval do konaní, ale budem si pomáhať práve tým lesoochranárskym združením Vlk. Ak lesoochranárske združenie Vlk vstupovalo do nejakých konaní, tak to nebolo len o tom, že nesúhlasia, nemajú ďalšie vecné, vecné námietky, ale býva tam vecná argumentácia.
"Účelovo", ďalej citujem z odôvodnenia, "účelovo vzniknuté občianske združenie sa často prihlasovalo do konaní orgánov štátnej správy ochrany prírody a krajiny, avšak v priebehu konania sa nezapájali, nevyjadrovali sa k podkladom rozhodnutia a neúčasťou na ústnych pojednávaniach alebo miestnych obhliadkach prispievali k zbytočnému predlžovaniu konania. Po vydaní rozhodnutia sa následne odvolali bez uvedenia vecných dôvodov." Opäť lesoochranárske združenie Vlk podozrivé z toho, že zneužíva právo byť účastníkom konania, naňho podľa vás platí, že, že sa obracajú na orgány štátnej správy oblasti ochrany prírody bez toho, aby uvádzali konkrétne argumenty, iba uvedú, že nesúhlasia, odvolajú sa bez, bez uvedenia vecných dôvodov a potom sa oni obracajú na súdy, v mnohých prípadoch, a tie súdy im v mnohých prípadoch dávajú za pravdu, čo asi nerobia tie súdy bez toho, aby, aby boli uvedené vecné dôvody. Navrhovaná úprava zníži podľa predkladateľov pozmeňujúceho návrhu administratívnu záťaž orgánov štátnej správy ochrany prírody, urýchli povoľovacie konania a zamedzí zneužívaniu práva podať odvolanie bez vecného odôvodnenia.
Opäť mám strašný pocit déja vu s tým, čo sme sa tu rozprávali v pléne pred niečo vyše hodinou, ak si občania a verejnosť uplatňujú svoje práva, tak v očiach Slovenskej národnej strany je to zneužívanie práva. Či už ide o situáciu, keď sa verejnosť dožaduje informácií od orgánov verejnej moci, čo sa majú čo občania dožadovať informácií od štátnych orgánov, alebo ide o právo na ochranu životného prostredia a občanov alebo ich organizácie, ktoré sa zapájajú do konaní podľa zákona o ochrane prírody a krajiny, v snahe chrániť verejný záujem, v snahe chrániť životné, životné prostredie. Občania, mimovládne organizácie, občianska spoločnosť a verejnosť vôbec sú za strany súčasnej moci vnímaní ako akýsi obťažujúci element, ktorý ruší štát pri, pri tom, ako vykonáva svoju moc. A je jedno, či ide o všeobecný výkon moc a požiadavku nejakých informácií, alebo ide o takú vec, ako je štátna správa na úseku ochrany životného prostredia.
Takže hoci je ten list lesoochranárskeho združenia Vlk adresovaný všetkým poslancom, tak nemám veľké ilúzie, že by poslanci Slovenskej národnej strany, ktorí s takýmito nesprávnymi zmenami prichádzajú, naňho počuli, ale tak dúfam, že aspoň časť koaličných poslancov si tú argumentáciu prečíta a zoberie k srdcu.
Ďakujem.