23. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vyložím si takto notebook, ale nemám tam nálepky, tak snáď nikto nebude protestovať.
No, k tomuto zákonu by som povedal niečo opozičné, ale v zásade som si uvedomil, keď som si naštudoval pripomienky z MPK, že opozičnú robotu za nás už spravilo ministerstvo školstva, pretože keď si pozriete pripomienky z MPK, tak ministerstvo školstva k tomuto zákonu dalo pomerne zásadné pripomienky, tri zásadné pripomienky, ktoré ale neboli vyhodnotené, pretože ministerstvo školstva za zvláštnych okolností ich stiahlo. Ten, kto bol úradník, tak vie, čo to znamená. To znamená, že niekde na vláde si sadol pán podpredseda vlády Kmec k pánovi Druckerovi a povedal mu, prosím ťa, počúvaj ma, pán Drucker, neviem, aké ma krstné meno, Tomáš, povedal mu, počúvaj ma, Tomáš, tvoji ľudia mi sem hodili nejaké pripomienky k môjmu zákonu, čo sú to za hlúposti, veď sme sa dohodli, že ja to teda predložím, tak prečo mi to bombardujete. A na to pán minister Tomáš Drucker povedal, jasné, vieš čo, poradím sa, ja im poviem. A potom im povedal a oni tie pripomienky stiahli.
No ale tie pripomienky sú zaujímavé a v kontexte toho, čo tento zákon má robiť, teda má umožniť úradu podpredsedu vlády vypisovať výzvy na dotácie v oblasti vedy a výskumu, tak veľmi k veci sa vyjadrili kolegovia z ministerstva školstva, ktorých týmto pozdravujem, a teda snáď im takáto malá rebélia nespôsobí problém, pokračujte v tom. Pre potreby prvého čítania ja len teda odcitujem tie pripomienky, aby tu zazneli, pretože sú validné, ale teda v tom kontexte celého zákona teda poviem, že prečo s tým majú kolegovia na školstve problém. No problém s tým majú preto, že dlhodobo výskum a vývoj a podpora výskumu a vývoja je na Slovensku veľmi roztrieštená, fragmentovaná, iks organizácií poskytuje iks dotácií a teraz to bude iks plus jedna, pretože ešte aj podpredseda vlády si povedal, že aj on chce poskytovať dotácie v oblasti vedy a výskumu a je to v príkrom rozpore s tým, čo sme si povedali v rámci plánu obnovy, že chceme dosiahnuť. V rámci plánu obnovy sa povedalo, že budeme konsolidovať, nejakým spôsobom upratovať to, kto môže a nemôže poskytovať dotácie a má sa znížiť počet subjektov, ktoré dotácie na vedu a výskum poskytujú. Táto vláda robí presný opak. A na to práve upozornili aj kolegovia z ministerstva školstva. Ale teda keďže prebehla tá diskusia na vláde pravdepodobne, tak museli pripomienky stiahnuť. Takže ja ich prečítam.
Prvá pripomienka ministerstva školstva je, že žiadajú zosúladiť tento zákon s kompetenčným zákonom, pretože v rámci kompetenčného zákonu Úrad vlády Slovenskej republiky má plniť úlohy strategickej a metodickej koordinácie v oblasti výskumu a vývoja a inovácií a poskytovanie dotácií nie je vecou stratégie a metodiky. Čiže napádajú to, že takúto kompetenciu ministerstvo teda úrad podpredsedu vlády ani nemá a žiadali, aby teda bol tento zákon stiahnutý z tohto dôvodu. Trošku to krátim, aby som sa stihol venovať všetkým trom pripomienkam.
Tá druhá pripomienka je tiež zaujímavá, pretože trošku hovorí aj o tom procese, ako tento zákon vznikol. Ministerstvo školstva hovorí: Návrh zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu podpredsedu vlády pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku nebol súčasťou plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2024. Čiže neplánoval sa takýto zákon vôbec prijímať. To znamená, že pán Kmec s tým prišiel tak pod pazuchou, že si to vymysleli a buchli to rovno do procesu. A rovnako nemá oporu ani v programovom vyhlásení vlády a Pláne obnovy a odolnosti Slovenskej republiky. Zároveň nemá oporu ani v Národnej stratégii výskumu, vývoja a inovácií a jej akčnom pláne. Inými slovami, niečo ste si vymysleli, nie je to súčasťou žiadnych plánov, prosím, stiahnite to. Ja to preložím do ľudskej reči, čo hovoria kolegovia zo školstva kolegom od pána Kmeca. Vzhľadom na to, že nový zákon zavádza zásadnú systémovú zmenu v oblasti podpory výskumu, vývoja a inovácií, máme za to, že skrátené MPK nie je opodstatnené. To bolo ešte aj v skrátenom MPK. Odôvodnenie
===== 60.
...prosím stiahnite to. Ja to preložím do ľudskej reči, čo hovoria kolegovia zo školstva kolegom od pána Kmeca. Vzhľadom na to, že nový zákon zavádza zásadnú systémovú zmenu v oblasti podpory výskumu, vývoja a inovácii, máme za to, že skrátené MPK nie je opodstatnené, to bolo ešte aj v skrátenom MPK. Odôvodnenie je len všeobecné „potreba predloženia do NR SR". Čiže zákon potrebujeme prečo? Pretože ho potrebujeme predložiť. Výborné odôvodnenie. Všimli si kolegovia zo školstva, že také asi nestačí. A žiadame teda pred ďalším legislatívnym postupom tento materiál prerokovať s ústrednými orgánmi štátnej správy, v ktorých vecnej pôsobnosti je výskum a vývoj, a teda ministerstvo školstva a inovácie, ministerstvo hospodárstva. Potom ešte nejaké detaily o tom, že v skutočnosti sa má pripravovať nový zákon o nejakej koncepčnej podpore vedy a výskumu a vývoja, a teda mali to kolegovia od pána Kmeca vložiť do tohto zákona, ktorý je súčasťou legislatívneho plánu vlády. To hovoria kolegovia zo školstva.
No a tá tretia pripomienka je asi najzásadnejšia, pretože tomu sa teda má zmysel venovať a budeme sa určite tomu venovať medzi prvým a druhým čítaním, pretože kolegovia z ministerstva školstva, naozaj si to veľmi cením, že nám takto pomáhajú, hovoria, že žiadame, aby pred pokračovaním ďalšieho legislatívneho procesu úrad podpredsedu vlády od pána Kmeca zabezpečil stanovisko Európskej komisie, že návrh je v súlade s plánom obnovy a odolnosti a nedochádza tak k zvráteniu plnenia súvisiaceho míľnika. Upozorňujeme, že zámerom reformy jedna v komponente deväť plánu obnovy a odolnosti, reforma riadenia, hodnotenia a podpory v oblasti vedy, výskumu a inovácií, bola konsolidácia grantových agentúr v rámci ministerstiev v uplatňovaní princípov dobrého riadenia a efektívnosti a jednotný systém inštitucionálneho hodnotenia a inštitucionálneho financovania výskumu a vývoja. Tento zákon robí presne opačné.
Čiže kolegovia z ministerstva školstva upozorňujú kolegov od pána podpredsedu vlády Kmeca, že to, čo predložil, môže byť v rozpore s už splneným míľnikom v rámci plánu obnovy a odolnosti a ako všetci vieme, zvrátenie míľnika v pláne obnovy nie je možné a môže tak spôsobiť, že budeme musieť nejaké peniaze do Európskej únie vracať, resp. že nám bude zase zablokovaná nejaká ďalšia platba z plánu obnovy.
Podľa mňa veľmi zásadné pripomienky, aj boli označené ako zásadné, je veľmi na škodu, že boli stiahnuté a tým pádom sa k nim úrad podpredsedu vlády nijakým spôsobom nemusel vyjadrovať. Asi si to teda vybavili s pánom Druckerom nejak na vláde. Každopádne to, čo v tých pripomienkach zaznieva, je stále pravda, napriek tomu, že to ministerstvo školstva muselo stiahnuť, to nič nemení na tom, že to stále pravda je. Čiže tento zákon aj podľa nášho názoru môže byť v rozpore s už splneným míľnikom v rámci plánu obnovy, v ktorom sme sa zaviazali nejakým spôsobom konsolidovať poskytovanie dotácií v oblasti vedy, výskumu a inovácii. Tento zákon robí presne opačné.
Zároveň plnením míľnika v rámci plánu obnovy bola metodika, ako sa majú vyhodnocovať dotácie v oblasti vedy, výskumu a inovácii. Nepôjdem do detailov, ale jeden z tých princípov tej metodiky je, aby o takýchto dotáciách rozhodovali komisie s účasťou zahraničných odborných autorít. Tento zákon takéto niečo v sebe nezahŕňa. Čiže pripúšťa aj možnosť, že peniaze do vedy a výskumu zase budeme robiť inak, ako sme si predsavzali v pláne obnovy, že zase to budú komisie, v ktorých nebude musieť byť účasť nejakých zahraničných odborných autorít v oblasti vedy a výskumu. Čiže je to krok späť. Je to potencionálne porušenie už splneného míľnika v rámci plánu obnovy. Pripomienky ministerstva školstva sú stále validné a upozorňujeme na ne teraz v prvom čítaní, vrátime sa k tomu aj v druhom čítaní, túto problematiku si naštudujeme do väčšieho detailu, ale už teraz upozorňujem, že toto bude problém a aj touto cestou ďakujem kolegom z ministerstva školstva za to, že si plnia svoju úradnícku povinnosť a na takéto veci na vláde, teda v rámci MPK upozornili, a zaujímal by ma názor teda pána podpredsedu vlády Kmeca, ktorý tu, žiaľ, nie je, ale teda, neviem, v zastúpení asi mi nepovie pán minister, takto tu, žiaľ, diskutujeme. By ma zaujímalo, že prečo si myslí, že tie pripomienky teda už sú nerelevantné. Podľa mňa relevantné stále sú, aj po prečítaní tohto zákona mám ten istý názor a potencionálne tu ideme do rizika zablokovania peňazí z plánu obnovy a odolnosti.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Rozpracované
Vystúpenia
14:32
Vystúpenie 14:32
Boris SuskoNa úrovni Európskej únie dochádza k zmene právneho nástroja na...
Na úrovni Európskej únie dochádza k zmene právneho nástroja na základe potreby odstrániť transpozičné a aplikačné rozdiely v členských štátoch v záujme podpory voľného pohybu tovaru na vnútornom trhu Európskej únie a zabezpečenia vysokej úrovne ochrany zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov. Nové nariadenie nielen aktualizuje a precizuje doteraz platné povinnosti hospodárskych subjektov, ale reaguje aj na nové výzvy, napríklad narastajúci online predaj výrobkov, vrátane predaja cez online trhoviská. Nariadenie o všeobecnej bezpečnosti výrobkov predstavuje tzv. záchrannú sieť. Vzťahuje sa na všetky výrobky, pre ktoré na úrovni Európskej únie nebola prijatá osobitná regulácia, napr. výrobky, pre ktoré na úrovni, napr. výrobky starostlivosti o deti, vybavenie fitnes centier, bicykle, nábytok či náradie. Niektoré ustanovenia, napr. o cezhraničnej výmene informácií o nebezpečných výrobkoch, postupe hospodárskych subjektov pri spätnom prevzatí nebezpečných výrobkov a osobitné povinnosti prevádzkovateľov online trhov, sa však budú vzťahovať na všetky výrobky, vrátane harmonizovanej oblasti.
Nariadenie o všeobecnej bezpečnosti výrobkov je priamo aplikovateľné. Návrh zákona len špecifikuje niektoré povinnosti hospodárskych subjektov, najmä požiadavky na jazykový režim informačných povinností, ktoré hospodárske subjekty musia plniť voči spotrebiteľom, upravuje pôsobnosť orgánov verejnej správy, dohľad, sankcie a vnútroštátnu spoluprácu pri výmene informácií o nebezpečných výrobkoch.
Návrh zákona bude mať negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na informatizáciu spoločnosti, služby verejnej správy pre občana, na životné prostredie, nebude mať sociálne vplyvy, ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, cieľom vládneho návrhu zákona o všeobecnej bezpečnosti výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov je implementácia nariadenia Európskeho parlamentu a rady č. 988/2003 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, ktoré nahrádza doposiaľ platnú a účinnú smernicu Európskej únie z roku 2001.
Na úrovni Európskej únie dochádza k zmene právneho nástroja na základe potreby odstrániť transpozičné a aplikačné rozdiely v členských štátoch v záujme podpory voľného pohybu tovaru na vnútornom trhu Európskej únie a zabezpečenia vysokej úrovne ochrany zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov. Nové nariadenie nielen aktualizuje a precizuje doteraz platné povinnosti hospodárskych subjektov, ale reaguje aj na nové výzvy, napríklad narastajúci online predaj výrobkov, vrátane predaja cez online trhoviská. Nariadenie o všeobecnej bezpečnosti výrobkov predstavuje tzv. záchrannú sieť. Vzťahuje sa na všetky výrobky, pre ktoré na úrovni Európskej únie nebola prijatá osobitná regulácia, napr. výrobky, pre ktoré na úrovni, napr. výrobky starostlivosti o deti, vybavenie fitnes centier, bicykle, nábytok či náradie. Niektoré ustanovenia, napr. o cezhraničnej výmene informácií o nebezpečných výrobkoch, postupe hospodárskych subjektov pri spätnom prevzatí nebezpečných výrobkov a osobitné povinnosti prevádzkovateľov online trhov, sa však budú vzťahovať na všetky výrobky, vrátane harmonizovanej oblasti.
Nariadenie o všeobecnej bezpečnosti výrobkov je priamo aplikovateľné. Návrh zákona len špecifikuje niektoré povinnosti hospodárskych subjektov, najmä požiadavky na jazykový režim informačných povinností, ktoré hospodárske subjekty musia plniť voči spotrebiteľom, upravuje pôsobnosť orgánov verejnej správy, dohľad, sankcie a vnútroštátnu spoluprácu pri výmene informácií o nebezpečných výrobkoch.
Návrh zákona bude mať negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na informatizáciu spoločnosti, služby verejnej správy pre občana, na životné prostredie, nebude mať sociálne vplyvy, ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
14:35
Vystúpenie spoločného spravodajcu 14:35
Justín SedlákKonštatujem, že...
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 31. januára 2025 a v gestorskom výbore do 3. februára 2025.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
27.11.2024 o 14:35 hod.
JUDr.
Justín Sedlák
Videokanál poslanca
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o všeobecnej bezpečnosti výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač č. 585. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 31. januára 2025 a v gestorskom výbore do 3. februára 2025.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Rozpracované
14:37
Vystúpenie 14:37
Boris SuskoÚčelom predloženého návrhu zákona je zapracovanie zmien, ktoré vyplynuli z delimitácie agendy, aplikačnej praxe, precizovania vybraných ustanovení, ako aj zjednotenie...
Účelom predloženého návrhu zákona je zapracovanie zmien, ktoré vyplynuli z delimitácie agendy, aplikačnej praxe, precizovania vybraných ustanovení, ako aj zjednotenie úpravy pre ďalšie fungovanie samostatného Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku. Na základe preloženého návrhu Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku bude môcť poskytovať dotácie v oblastiach znalostnej ekonomiky, výskumu, vývoja, inovácií alebo transferu poznatkov a implementácie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si požiadať o podporu uvedeného návrhu zákona.
Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si na dnešné rokovanie predložiť vládny návrh zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku.
Účelom predloženého návrhu zákona je zapracovanie zmien, ktoré vyplynuli z delimitácie agendy, aplikačnej praxe, precizovania vybraných ustanovení, ako aj zjednotenie úpravy pre ďalšie fungovanie samostatného Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku. Na základe preloženého návrhu Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku bude môcť poskytovať dotácie v oblastiach znalostnej ekonomiky, výskumu, vývoja, inovácií alebo transferu poznatkov a implementácie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si požiadať o podporu uvedeného návrhu zákona.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
14:38
Vystúpenie spoločného spravodajcu 14:38
Igor VálekNávrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, a zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako...
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, a zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 31. januára 2025 a gestorský výbor do 3. februára 2025.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
27.11.2024 o 14:38 hod.
Ing.
Igor Válek
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, a zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 31. januára 2025 a gestorský výbor do 3. februára 2025.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Rozpracované
14:40
Vystúpenie v rozprave 14:40
Ján HargašNo, k tomuto zákonu by som povedal niečo opozičné, ale v zásade som si uvedomil, keď som si naštudoval pripomienky z MPK, že opozičnú robotu za nás už spravilo ministerstvo školstva, pretože keď si pozriete pripomienky z MPK, tak ministerstvo školstva k tomuto zákonu dalo pomerne zásadné pripomienky, tri zásadné...
No, k tomuto zákonu by som povedal niečo opozičné, ale v zásade som si uvedomil, keď som si naštudoval pripomienky z MPK, že opozičnú robotu za nás už spravilo ministerstvo školstva, pretože keď si pozriete pripomienky z MPK, tak ministerstvo školstva k tomuto zákonu dalo pomerne zásadné pripomienky, tri zásadné pripomienky, ktoré ale neboli vyhodnotené, pretože ministerstvo školstva za zvláštnych okolností ich stiahlo. Ten, kto bol úradník, tak vie, čo to znamená. To znamená, že niekde na vláde si sadol pán podpredseda vlády Kmec k pánovi Druckerovi a povedal mu, prosím ťa, počúvaj ma, pán Drucker, neviem, aké ma krstné meno, Tomáš, povedal mu, počúvaj ma, Tomáš, tvoji ľudia mi sem hodili nejaké pripomienky k môjmu zákonu, čo sú to za hlúposti, veď sme sa dohodli, že ja to teda predložím, tak prečo mi to bombardujete. A na to pán minister Tomáš Drucker povedal, jasné, vieš čo, poradím sa, ja im poviem. A potom im povedal a oni tie pripomienky stiahli.
No ale tie pripomienky sú zaujímavé a v kontexte toho, čo tento zákon má robiť, teda má umožniť úradu podpredsedu vlády vypisovať výzvy na dotácie v oblasti vedy a výskumu, tak veľmi k veci sa vyjadrili kolegovia z ministerstva školstva, ktorých týmto pozdravujem, a teda snáď im takáto malá rebélia nespôsobí problém, pokračujte v tom. Pre potreby prvého čítania ja len teda odcitujem tie pripomienky, aby tu zazneli, pretože sú validné, ale teda v tom kontexte celého zákona teda poviem, že prečo s tým majú kolegovia na školstve problém. No problém s tým majú preto, že dlhodobo výskum a vývoj a podpora výskumu a vývoja je na Slovensku veľmi roztrieštená, fragmentovaná, iks organizácií poskytuje iks dotácií a teraz to bude iks plus jedna, pretože ešte aj podpredseda vlády si povedal, že aj on chce poskytovať dotácie v oblasti vedy a výskumu a je to v príkrom rozpore s tým, čo sme si povedali v rámci plánu obnovy, že chceme dosiahnuť. V rámci plánu obnovy sa povedalo, že budeme konsolidovať, nejakým spôsobom upratovať to, kto môže a nemôže poskytovať dotácie a má sa znížiť počet subjektov, ktoré dotácie na vedu a výskum poskytujú. Táto vláda robí presný opak. A na to práve upozornili aj kolegovia z ministerstva školstva. Ale teda keďže prebehla tá diskusia na vláde pravdepodobne, tak museli pripomienky stiahnuť. Takže ja ich prečítam.
Prvá pripomienka ministerstva školstva je, že žiadajú zosúladiť tento zákon s kompetenčným zákonom, pretože v rámci kompetenčného zákonu Úrad vlády Slovenskej republiky má plniť úlohy strategickej a metodickej koordinácie v oblasti výskumu a vývoja a inovácií a poskytovanie dotácií nie je vecou stratégie a metodiky. Čiže napádajú to, že takúto kompetenciu ministerstvo teda úrad podpredsedu vlády ani nemá a žiadali, aby teda bol tento zákon stiahnutý z tohto dôvodu. Trošku to krátim, aby som sa stihol venovať všetkým trom pripomienkam.
Tá druhá pripomienka je tiež zaujímavá, pretože trošku hovorí aj o tom procese, ako tento zákon vznikol. Ministerstvo školstva hovorí: Návrh zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu podpredsedu vlády pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku nebol súčasťou plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2024. Čiže neplánoval sa takýto zákon vôbec prijímať. To znamená, že pán Kmec s tým prišiel tak pod pazuchou, že si to vymysleli a buchli to rovno do procesu. A rovnako nemá oporu ani v programovom vyhlásení vlády a Pláne obnovy a odolnosti Slovenskej republiky. Zároveň nemá oporu ani v Národnej stratégii výskumu, vývoja a inovácií a jej akčnom pláne. Inými slovami, niečo ste si vymysleli, nie je to súčasťou žiadnych plánov, prosím, stiahnite to. Ja to preložím do ľudskej reči, čo hovoria kolegovia zo školstva kolegom od pána Kmeca. Vzhľadom na to, že nový zákon zavádza zásadnú systémovú zmenu v oblasti podpory výskumu, vývoja a inovácií, máme za to, že skrátené MPK nie je opodstatnené. To bolo ešte aj v skrátenom MPK. Odôvodnenie
===== 60.
...prosím stiahnite to. Ja to preložím do ľudskej reči, čo hovoria kolegovia zo školstva kolegom od pána Kmeca. Vzhľadom na to, že nový zákon zavádza zásadnú systémovú zmenu v oblasti podpory výskumu, vývoja a inovácii, máme za to, že skrátené MPK nie je opodstatnené, to bolo ešte aj v skrátenom MPK. Odôvodnenie je len všeobecné „potreba predloženia do NR SR". Čiže zákon potrebujeme prečo? Pretože ho potrebujeme predložiť. Výborné odôvodnenie. Všimli si kolegovia zo školstva, že také asi nestačí. A žiadame teda pred ďalším legislatívnym postupom tento materiál prerokovať s ústrednými orgánmi štátnej správy, v ktorých vecnej pôsobnosti je výskum a vývoj, a teda ministerstvo školstva a inovácie, ministerstvo hospodárstva. Potom ešte nejaké detaily o tom, že v skutočnosti sa má pripravovať nový zákon o nejakej koncepčnej podpore vedy a výskumu a vývoja, a teda mali to kolegovia od pána Kmeca vložiť do tohto zákona, ktorý je súčasťou legislatívneho plánu vlády. To hovoria kolegovia zo školstva.
No a tá tretia pripomienka je asi najzásadnejšia, pretože tomu sa teda má zmysel venovať a budeme sa určite tomu venovať medzi prvým a druhým čítaním, pretože kolegovia z ministerstva školstva, naozaj si to veľmi cením, že nám takto pomáhajú, hovoria, že žiadame, aby pred pokračovaním ďalšieho legislatívneho procesu úrad podpredsedu vlády od pána Kmeca zabezpečil stanovisko Európskej komisie, že návrh je v súlade s plánom obnovy a odolnosti a nedochádza tak k zvráteniu plnenia súvisiaceho míľnika. Upozorňujeme, že zámerom reformy jedna v komponente deväť plánu obnovy a odolnosti, reforma riadenia, hodnotenia a podpory v oblasti vedy, výskumu a inovácií, bola konsolidácia grantových agentúr v rámci ministerstiev v uplatňovaní princípov dobrého riadenia a efektívnosti a jednotný systém inštitucionálneho hodnotenia a inštitucionálneho financovania výskumu a vývoja. Tento zákon robí presne opačné.
Čiže kolegovia z ministerstva školstva upozorňujú kolegov od pána podpredsedu vlády Kmeca, že to, čo predložil, môže byť v rozpore s už splneným míľnikom v rámci plánu obnovy a odolnosti a ako všetci vieme, zvrátenie míľnika v pláne obnovy nie je možné a môže tak spôsobiť, že budeme musieť nejaké peniaze do Európskej únie vracať, resp. že nám bude zase zablokovaná nejaká ďalšia platba z plánu obnovy.
Podľa mňa veľmi zásadné pripomienky, aj boli označené ako zásadné, je veľmi na škodu, že boli stiahnuté a tým pádom sa k nim úrad podpredsedu vlády nijakým spôsobom nemusel vyjadrovať. Asi si to teda vybavili s pánom Druckerom nejak na vláde. Každopádne to, čo v tých pripomienkach zaznieva, je stále pravda, napriek tomu, že to ministerstvo školstva muselo stiahnuť, to nič nemení na tom, že to stále pravda je. Čiže tento zákon aj podľa nášho názoru môže byť v rozpore s už splneným míľnikom v rámci plánu obnovy, v ktorom sme sa zaviazali nejakým spôsobom konsolidovať poskytovanie dotácií v oblasti vedy, výskumu a inovácii. Tento zákon robí presne opačné.
Zároveň plnením míľnika v rámci plánu obnovy bola metodika, ako sa majú vyhodnocovať dotácie v oblasti vedy, výskumu a inovácii. Nepôjdem do detailov, ale jeden z tých princípov tej metodiky je, aby o takýchto dotáciách rozhodovali komisie s účasťou zahraničných odborných autorít. Tento zákon takéto niečo v sebe nezahŕňa. Čiže pripúšťa aj možnosť, že peniaze do vedy a výskumu zase budeme robiť inak, ako sme si predsavzali v pláne obnovy, že zase to budú komisie, v ktorých nebude musieť byť účasť nejakých zahraničných odborných autorít v oblasti vedy a výskumu. Čiže je to krok späť. Je to potencionálne porušenie už splneného míľnika v rámci plánu obnovy. Pripomienky ministerstva školstva sú stále validné a upozorňujeme na ne teraz v prvom čítaní, vrátime sa k tomu aj v druhom čítaní, túto problematiku si naštudujeme do väčšieho detailu, ale už teraz upozorňujem, že toto bude problém a aj touto cestou ďakujem kolegom z ministerstva školstva za to, že si plnia svoju úradnícku povinnosť a na takéto veci na vláde, teda v rámci MPK upozornili, a zaujímal by ma názor teda pána podpredsedu vlády Kmeca, ktorý tu, žiaľ, nie je, ale teda, neviem, v zastúpení asi mi nepovie pán minister, takto tu, žiaľ, diskutujeme. By ma zaujímalo, že prečo si myslí, že tie pripomienky teda už sú nerelevantné. Podľa mňa relevantné stále sú, aj po prečítaní tohto zákona mám ten istý názor a potencionálne tu ideme do rizika zablokovania peňazí z plánu obnovy a odolnosti.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vyložím si takto notebook, ale nemám tam nálepky, tak snáď nikto nebude protestovať.
No, k tomuto zákonu by som povedal niečo opozičné, ale v zásade som si uvedomil, keď som si naštudoval pripomienky z MPK, že opozičnú robotu za nás už spravilo ministerstvo školstva, pretože keď si pozriete pripomienky z MPK, tak ministerstvo školstva k tomuto zákonu dalo pomerne zásadné pripomienky, tri zásadné pripomienky, ktoré ale neboli vyhodnotené, pretože ministerstvo školstva za zvláštnych okolností ich stiahlo. Ten, kto bol úradník, tak vie, čo to znamená. To znamená, že niekde na vláde si sadol pán podpredseda vlády Kmec k pánovi Druckerovi a povedal mu, prosím ťa, počúvaj ma, pán Drucker, neviem, aké ma krstné meno, Tomáš, povedal mu, počúvaj ma, Tomáš, tvoji ľudia mi sem hodili nejaké pripomienky k môjmu zákonu, čo sú to za hlúposti, veď sme sa dohodli, že ja to teda predložím, tak prečo mi to bombardujete. A na to pán minister Tomáš Drucker povedal, jasné, vieš čo, poradím sa, ja im poviem. A potom im povedal a oni tie pripomienky stiahli.
No ale tie pripomienky sú zaujímavé a v kontexte toho, čo tento zákon má robiť, teda má umožniť úradu podpredsedu vlády vypisovať výzvy na dotácie v oblasti vedy a výskumu, tak veľmi k veci sa vyjadrili kolegovia z ministerstva školstva, ktorých týmto pozdravujem, a teda snáď im takáto malá rebélia nespôsobí problém, pokračujte v tom. Pre potreby prvého čítania ja len teda odcitujem tie pripomienky, aby tu zazneli, pretože sú validné, ale teda v tom kontexte celého zákona teda poviem, že prečo s tým majú kolegovia na školstve problém. No problém s tým majú preto, že dlhodobo výskum a vývoj a podpora výskumu a vývoja je na Slovensku veľmi roztrieštená, fragmentovaná, iks organizácií poskytuje iks dotácií a teraz to bude iks plus jedna, pretože ešte aj podpredseda vlády si povedal, že aj on chce poskytovať dotácie v oblasti vedy a výskumu a je to v príkrom rozpore s tým, čo sme si povedali v rámci plánu obnovy, že chceme dosiahnuť. V rámci plánu obnovy sa povedalo, že budeme konsolidovať, nejakým spôsobom upratovať to, kto môže a nemôže poskytovať dotácie a má sa znížiť počet subjektov, ktoré dotácie na vedu a výskum poskytujú. Táto vláda robí presný opak. A na to práve upozornili aj kolegovia z ministerstva školstva. Ale teda keďže prebehla tá diskusia na vláde pravdepodobne, tak museli pripomienky stiahnuť. Takže ja ich prečítam.
Prvá pripomienka ministerstva školstva je, že žiadajú zosúladiť tento zákon s kompetenčným zákonom, pretože v rámci kompetenčného zákonu Úrad vlády Slovenskej republiky má plniť úlohy strategickej a metodickej koordinácie v oblasti výskumu a vývoja a inovácií a poskytovanie dotácií nie je vecou stratégie a metodiky. Čiže napádajú to, že takúto kompetenciu ministerstvo teda úrad podpredsedu vlády ani nemá a žiadali, aby teda bol tento zákon stiahnutý z tohto dôvodu. Trošku to krátim, aby som sa stihol venovať všetkým trom pripomienkam.
Tá druhá pripomienka je tiež zaujímavá, pretože trošku hovorí aj o tom procese, ako tento zákon vznikol. Ministerstvo školstva hovorí: Návrh zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu podpredsedu vlády pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku nebol súčasťou plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2024. Čiže neplánoval sa takýto zákon vôbec prijímať. To znamená, že pán Kmec s tým prišiel tak pod pazuchou, že si to vymysleli a buchli to rovno do procesu. A rovnako nemá oporu ani v programovom vyhlásení vlády a Pláne obnovy a odolnosti Slovenskej republiky. Zároveň nemá oporu ani v Národnej stratégii výskumu, vývoja a inovácií a jej akčnom pláne. Inými slovami, niečo ste si vymysleli, nie je to súčasťou žiadnych plánov, prosím, stiahnite to. Ja to preložím do ľudskej reči, čo hovoria kolegovia zo školstva kolegom od pána Kmeca. Vzhľadom na to, že nový zákon zavádza zásadnú systémovú zmenu v oblasti podpory výskumu, vývoja a inovácií, máme za to, že skrátené MPK nie je opodstatnené. To bolo ešte aj v skrátenom MPK. Odôvodnenie
===== 60.
...prosím stiahnite to. Ja to preložím do ľudskej reči, čo hovoria kolegovia zo školstva kolegom od pána Kmeca. Vzhľadom na to, že nový zákon zavádza zásadnú systémovú zmenu v oblasti podpory výskumu, vývoja a inovácii, máme za to, že skrátené MPK nie je opodstatnené, to bolo ešte aj v skrátenom MPK. Odôvodnenie je len všeobecné „potreba predloženia do NR SR". Čiže zákon potrebujeme prečo? Pretože ho potrebujeme predložiť. Výborné odôvodnenie. Všimli si kolegovia zo školstva, že také asi nestačí. A žiadame teda pred ďalším legislatívnym postupom tento materiál prerokovať s ústrednými orgánmi štátnej správy, v ktorých vecnej pôsobnosti je výskum a vývoj, a teda ministerstvo školstva a inovácie, ministerstvo hospodárstva. Potom ešte nejaké detaily o tom, že v skutočnosti sa má pripravovať nový zákon o nejakej koncepčnej podpore vedy a výskumu a vývoja, a teda mali to kolegovia od pána Kmeca vložiť do tohto zákona, ktorý je súčasťou legislatívneho plánu vlády. To hovoria kolegovia zo školstva.
No a tá tretia pripomienka je asi najzásadnejšia, pretože tomu sa teda má zmysel venovať a budeme sa určite tomu venovať medzi prvým a druhým čítaním, pretože kolegovia z ministerstva školstva, naozaj si to veľmi cením, že nám takto pomáhajú, hovoria, že žiadame, aby pred pokračovaním ďalšieho legislatívneho procesu úrad podpredsedu vlády od pána Kmeca zabezpečil stanovisko Európskej komisie, že návrh je v súlade s plánom obnovy a odolnosti a nedochádza tak k zvráteniu plnenia súvisiaceho míľnika. Upozorňujeme, že zámerom reformy jedna v komponente deväť plánu obnovy a odolnosti, reforma riadenia, hodnotenia a podpory v oblasti vedy, výskumu a inovácií, bola konsolidácia grantových agentúr v rámci ministerstiev v uplatňovaní princípov dobrého riadenia a efektívnosti a jednotný systém inštitucionálneho hodnotenia a inštitucionálneho financovania výskumu a vývoja. Tento zákon robí presne opačné.
Čiže kolegovia z ministerstva školstva upozorňujú kolegov od pána podpredsedu vlády Kmeca, že to, čo predložil, môže byť v rozpore s už splneným míľnikom v rámci plánu obnovy a odolnosti a ako všetci vieme, zvrátenie míľnika v pláne obnovy nie je možné a môže tak spôsobiť, že budeme musieť nejaké peniaze do Európskej únie vracať, resp. že nám bude zase zablokovaná nejaká ďalšia platba z plánu obnovy.
Podľa mňa veľmi zásadné pripomienky, aj boli označené ako zásadné, je veľmi na škodu, že boli stiahnuté a tým pádom sa k nim úrad podpredsedu vlády nijakým spôsobom nemusel vyjadrovať. Asi si to teda vybavili s pánom Druckerom nejak na vláde. Každopádne to, čo v tých pripomienkach zaznieva, je stále pravda, napriek tomu, že to ministerstvo školstva muselo stiahnuť, to nič nemení na tom, že to stále pravda je. Čiže tento zákon aj podľa nášho názoru môže byť v rozpore s už splneným míľnikom v rámci plánu obnovy, v ktorom sme sa zaviazali nejakým spôsobom konsolidovať poskytovanie dotácií v oblasti vedy, výskumu a inovácii. Tento zákon robí presne opačné.
Zároveň plnením míľnika v rámci plánu obnovy bola metodika, ako sa majú vyhodnocovať dotácie v oblasti vedy, výskumu a inovácii. Nepôjdem do detailov, ale jeden z tých princípov tej metodiky je, aby o takýchto dotáciách rozhodovali komisie s účasťou zahraničných odborných autorít. Tento zákon takéto niečo v sebe nezahŕňa. Čiže pripúšťa aj možnosť, že peniaze do vedy a výskumu zase budeme robiť inak, ako sme si predsavzali v pláne obnovy, že zase to budú komisie, v ktorých nebude musieť byť účasť nejakých zahraničných odborných autorít v oblasti vedy a výskumu. Čiže je to krok späť. Je to potencionálne porušenie už splneného míľnika v rámci plánu obnovy. Pripomienky ministerstva školstva sú stále validné a upozorňujeme na ne teraz v prvom čítaní, vrátime sa k tomu aj v druhom čítaní, túto problematiku si naštudujeme do väčšieho detailu, ale už teraz upozorňujem, že toto bude problém a aj touto cestou ďakujem kolegom z ministerstva školstva za to, že si plnia svoju úradnícku povinnosť a na takéto veci na vláde, teda v rámci MPK upozornili, a zaujímal by ma názor teda pána podpredsedu vlády Kmeca, ktorý tu, žiaľ, nie je, ale teda, neviem, v zastúpení asi mi nepovie pán minister, takto tu, žiaľ, diskutujeme. By ma zaujímalo, že prečo si myslí, že tie pripomienky teda už sú nerelevantné. Podľa mňa relevantné stále sú, aj po prečítaní tohto zákona mám ten istý názor a potencionálne tu ideme do rizika zablokovania peňazí z plánu obnovy a odolnosti.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Rozpracované
14:49
Vystúpenie v rozprave 14:49
Vladimír LedeckýA aby som podporil to moje tvrdenie, tak poviem asi aktuálnu vec. Dneska bolo výjazdové zasadnutie vlády v Topoľčiankach a peniaze sa tam rozdeľovali podľa straníckeho trička. Koaliční šéfovia obcí dostali v priemere 24 390 eur na jednu obec a opozičné strany alebo predstavitelia opozičných strán dostali 5 285 eur na jednu obec. Je to v priemere. Dokopy tam bolo rozdaných viac ako 1,8 mil. eur. To znamená, že to je presný dôkaz, že vypíšeme výzvu, pardon, nevypíšeme výzvu, rozhodneme sa, komu koľko dáme, prídeme a nejakým rozhodnutím netransparentným to robíme. Samozrejme viacej budeme myslieť na tých svojich, ako na tých ostatných. Ja dúfam, že tí obyvatelia tej obce, ktorí dostali málo alebo výrazne menej a volili túto koalíciu, že si to uvedomia a že bude tam pri najbližších voľbách nejaká odozva.
A tiež nerozumiem tomu, že úrad vlády, predseda vlády rozdeľuje naozaj ako Jánošík na výjazdových zasadnutiach a jeho podpredseda si robí vlastný balík. Tak tomu nerozumiem, lebo naozaj ten úrad vlády má všetky možnosti, aby tie peniaze rozdelil.
Rovnako nerozumiem, prečo si úrad vlády ide rozdeľovať peniaze, ktoré na ten účel, ktorý podpredseda vlády chce tie peniaze rozdeľovať, môže rozdeľovať ministerstvo školstva, môže rozdeľovať MIRRI a môže rozdeľovať aj predseda vlády. Ako je naozaj neuveriteľné, že táto vládna koalícia tu robí konsolidáciu, ale predtým si ešte zvýšia platy všetci ministri. Je neuveriteľné, že táto vládna koalícia ide robiť konsolidáciu a oni utvoria nové ministerstvo, nový náklad v stovkách miliónov euro. A rovnako je neuveriteľné, že robia konsolidáciu a vytvárajú pre tých svojich ministrov, ktorí ešte nemajú nejaký budžet na rozdeľovanie svojim, aby to rozdelili. To naozaj vy si myslíte, že keď hovoríte o tej vašej konsolidácii, o zvyšovaní daní, že toto ľudia nevidia, že áno, vy to zaplatíte, ale my tým svojim vytvoríme priestor, aby si mohli s tým svojím budžetom bačovať, ako sa im zachce, od buka do buka.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
27.11.2024 o 14:49 hod.
PhDr.
Vladimír Ledecký
Videokanál poslanca
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, pred chvíľou sme počuli pána poslanca Hargaša, ktorý vystúpil skôr, a tie argumenty, ktoré som chcel povedať ja, tak ich povedal on, ale mám aj ďalšie. My vlastne týmto zákonom vytvárame ďalší balíček pre ďalšieho ministra a tým, že on bude rozdeľovať a rozdeľovať netransparentne, ako tu bolo spomínané, že naopak ide to voči všetkým koncepčným materiálom, ktoré sú schválené, tak odoberie ešte z toho balíka ostatným ministrom, ktorí rozdávajú a budú sa rozdávať ešte smiešnejšie peniaze za smiešnejších podmienok, nehovoriac o tom, že tie výzvy budú, samozrejme, alebo to rozdávanie bude presne také ako doteraz, netransparentné, určí komisiu troch ľudí, ktorá rozhodne, komu tie, komu tie zdroje pôjdu. Ten rozsah tiež nie je obmedzený, môžu to byť VÚC-ky, môžu to byť obce, môžu to byť neziskové organizácie na základe toho, kto-aký vzťah bude mať k pánovi ministrovi.
A aby som podporil to moje tvrdenie, tak poviem asi aktuálnu vec. Dneska bolo výjazdové zasadnutie vlády v Topoľčiankach a peniaze sa tam rozdeľovali podľa straníckeho trička. Koaliční šéfovia obcí dostali v priemere 24 390 eur na jednu obec a opozičné strany alebo predstavitelia opozičných strán dostali 5 285 eur na jednu obec. Je to v priemere. Dokopy tam bolo rozdaných viac ako 1,8 mil. eur. To znamená, že to je presný dôkaz, že vypíšeme výzvu, pardon, nevypíšeme výzvu, rozhodneme sa, komu koľko dáme, prídeme a nejakým rozhodnutím netransparentným to robíme. Samozrejme viacej budeme myslieť na tých svojich, ako na tých ostatných. Ja dúfam, že tí obyvatelia tej obce, ktorí dostali málo alebo výrazne menej a volili túto koalíciu, že si to uvedomia a že bude tam pri najbližších voľbách nejaká odozva.
A tiež nerozumiem tomu, že úrad vlády, predseda vlády rozdeľuje naozaj ako Jánošík na výjazdových zasadnutiach a jeho podpredseda si robí vlastný balík. Tak tomu nerozumiem, lebo naozaj ten úrad vlády má všetky možnosti, aby tie peniaze rozdelil.
Rovnako nerozumiem, prečo si úrad vlády ide rozdeľovať peniaze, ktoré na ten účel, ktorý podpredseda vlády chce tie peniaze rozdeľovať, môže rozdeľovať ministerstvo školstva, môže rozdeľovať MIRRI a môže rozdeľovať aj predseda vlády. Ako je naozaj neuveriteľné, že táto vládna koalícia tu robí konsolidáciu, ale predtým si ešte zvýšia platy všetci ministri. Je neuveriteľné, že táto vládna koalícia ide robiť konsolidáciu a oni utvoria nové ministerstvo, nový náklad v stovkách miliónov euro. A rovnako je neuveriteľné, že robia konsolidáciu a vytvárajú pre tých svojich ministrov, ktorí ešte nemajú nejaký budžet na rozdeľovanie svojim, aby to rozdelili. To naozaj vy si myslíte, že keď hovoríte o tej vašej konsolidácii, o zvyšovaní daní, že toto ľudia nevidia, že áno, vy to zaplatíte, ale my tým svojim vytvoríme priestor, aby si mohli s tým svojím budžetom bačovať, ako sa im zachce, od buka do buka.
Ďakujem.
Rozpracované
14:54
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky má záujem o posilňovanie politických a ekonomických vzťahov aj s regiónom Latinskej Ameriky a Karibiku. Na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh na uzavretie Rozšírenej rámcovej dohody medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Čilskou republikou na strane druhej.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky má záujem o posilňovanie politických a ekonomických vzťahov aj s regiónom Latinskej Ameriky a Karibiku. Na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh na uzavretie Rozšírenej rámcovej dohody medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Čilskou republikou na strane druhej.
Cieľom Rozšírenej rámcovej dohody je zintenzívnenie a prehĺbenie vzťahov medzi Európskou úniou, jej členskými štátmi a Čile. Dohoda predstavuje významný krok k zlepšeniu postavenia Európskej únie a jej členov v Južnej Amerike. Dohoda na takmer 800 stranách upravuje široké spektrum oblastí, zameriava sa na posilnenie a diverzifikáciu obchodných vzťahov medzi zmluvnými stranami. Zahŕňa tiež spoluprácu v oblasti zdravia, životného prostredia, zmeny klímy, energetiky, vzdelávania, kultúry, práce, sociálnych vecí, vedy, technológii či dopravy.
Za Slovenskú republiku bola dohoda s výhradou ratifikácie podpísaná pred rokom, dňa 13. decembra 2023 v Bruseli. K dnešnému dňu bola schvaľovacia procedúra k dohode ukončená v štyroch členských štátoch Európskej únie – v Dánsku, Estónsku, Poľsku a v Českej republike. Predkladaná dohoda je tzv. zmiešanou úniovou zmluvou, ktorej zmluvnými stranami sú Európska únia a jej členské štáty na jednej strane a Čile na strane druhej.
Dohoda podlieha v súlade s čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloveniu súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky spolu s jej rozhodnutím o tom, že dohoda má charakter prednostnej medzinárodnej zmluvy v zmysle čl. 7 ods. 5 ústavy. Vnútroštátny schvaľovací proces bude ukončený ratifikáciou dohody prezidentom Slovenskej republiky.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci dovoľujem si vás požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas dohodou a taktiež aby rozhodla o tom, že dohoda je medzinárodnou zmluvou, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky má záujem o posilňovanie politických a ekonomických vzťahov aj s regiónom Latinskej Ameriky a Karibiku. Na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh na uzavretie Rozšírenej rámcovej dohody medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Čilskou republikou na strane druhej.
Cieľom Rozšírenej rámcovej dohody je zintenzívnenie a prehĺbenie vzťahov medzi Európskou úniou, jej členskými štátmi a Čile. Dohoda predstavuje významný krok k zlepšeniu postavenia Európskej únie a jej členov v Južnej Amerike. Dohoda na takmer 800 stranách upravuje široké spektrum oblastí, zameriava sa na posilnenie a diverzifikáciu obchodných vzťahov medzi zmluvnými stranami. Zahŕňa tiež spoluprácu v oblasti zdravia, životného prostredia, zmeny klímy, energetiky, vzdelávania, kultúry, práce, sociálnych vecí, vedy, technológii či dopravy.
Za Slovenskú republiku bola dohoda s výhradou ratifikácie podpísaná pred rokom, dňa 13. decembra 2023 v Bruseli. K dnešnému dňu bola schvaľovacia procedúra k dohode ukončená v štyroch členských štátoch Európskej únie – v Dánsku, Estónsku, Poľsku a v Českej republike. Predkladaná dohoda je tzv. zmiešanou úniovou zmluvou, ktorej zmluvnými stranami sú Európska únia a jej členské štáty na jednej strane a Čile na strane druhej.
Dohoda podlieha v súlade s čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloveniu súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky spolu s jej rozhodnutím o tom, že dohoda má charakter prednostnej medzinárodnej zmluvy v zmysle čl. 7 ods. 5 ústavy. Vnútroštátny schvaľovací proces bude ukončený ratifikáciou dohody prezidentom Slovenskej republiky.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci dovoľujem si vás požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas dohodou a taktiež aby rozhodla o tom, že dohoda je medzinárodnou zmluvou, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.
Rozpracované
14:56
Predmetný návrh bol pridelený rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 642 zo 14. novembra 2024 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedeným rozhodnutím predseda Národnej rady Slovenskej republiky zároveň určil, aby Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor podal Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky zvolal k predmetnému návrhu schôdzu 20. novembra 2024, avšak neprijal platné uznesenie, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov sa nemohol uznášať.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 220 z 21. novembra 2024 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 170 z 26. novembra 2024 odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Rozšírenou rámcovou dohodou medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Čilskou republikou na strane druhej a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky rokoval ako gestorský výbor 26. novembra 2024. Na základe stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Rozšírenou rámcovou dohodou medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Čilskou republikou na strane druhej a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 30 z 26. novembra 2024 schválil spoločnú správu výborov Národnej ...
===== 66.
a Čilskou republikou na strane druhej a rozhodnúť, či ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 30 z 26. novembra 2024 schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rozšírenou rámcovou dohodou medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Čilskou republikou na strane druhej, tlač 498a. Týmto uznesením ma zároveň poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.
Pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, drahé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi z poverenia gestorského zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rozšírenou rámcovou dohodou medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Čilskou republikou na strane druhej, tlač 498.
Predmetný návrh bol pridelený rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 642 zo 14. novembra 2024 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedeným rozhodnutím predseda Národnej rady Slovenskej republiky zároveň určil, aby Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor podal Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky zvolal k predmetnému návrhu schôdzu 20. novembra 2024, avšak neprijal platné uznesenie, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov sa nemohol uznášať.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 220 z 21. novembra 2024 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 170 z 26. novembra 2024 odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Rozšírenou rámcovou dohodou medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Čilskou republikou na strane druhej a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky rokoval ako gestorský výbor 26. novembra 2024. Na základe stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Rozšírenou rámcovou dohodou medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Čilskou republikou na strane druhej a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 30 z 26. novembra 2024 schválil spoločnú správu výborov Národnej ...
===== 66.
a Čilskou republikou na strane druhej a rozhodnúť, či ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 30 z 26. novembra 2024 schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rozšírenou rámcovou dohodou medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Čilskou republikou na strane druhej, tlač 498a. Týmto uznesením ma zároveň poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.
Pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
Rozpracované
15:00
Vystúpenie 15:00
Jozef RážVážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi uviesť odôvodnenie materiálu návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Doplnkovou dohodou medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane, Islandom na druhej strane, Nórskym kráľovstvom na tretej strane o vykonávaní dohody o leteckej doprave medzi Spojenými štátmi americkými na jednej strane, Európskou...
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi uviesť odôvodnenie materiálu návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Doplnkovou dohodou medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane, Islandom na druhej strane, Nórskym kráľovstvom na tretej strane o vykonávaní dohody o leteckej doprave medzi Spojenými štátmi americkými na jednej strane, Európskou úniou a jej členskými štátmi na druhej strane, Islandom na tretej strane a Nórskym kráľovstvom na štvrtej strane (ďalej len „doplnková dohoda").
Pôvodná dohoda o letectve medzi EÚ a USA bola podpísaná 25. a 30. apríla 2007 a nadobudla platnosť 30. marca 2008. Nórsko a Island formálne požiadali o pristúpenie k dohode o leteckej doprave v roku 2007.
V súlade s článkom 18 ods. 5 tejto dohody spoločný výbor vypracoval na svojom zasadnutí 16. novembra 2010 návrh na pristúpenie Islandu a Nórska k dohode. Následne komisia vypracovala návrh doplnkovej dohody.
Keďže Nórsko a Island sú neoddeliteľnou súčasťou spoločného európskeho leteckého priestoru, týmito dohodami sa zabezpečí dôsledný regulačný rámec pre lety medzi USA a jednotným trhom leteckej dopravy v EÚ, vrátane Islandu a Nórska. Vytvoria sa tým komerčné výhody pre letecké spoločnosti a zákazníkov v EÚ, a najmä sa zabezpečí súlad dohody o leteckej doprave medzi EÚ a USA so spoločnou škandinávskou politikou o leteckej doprave. Návrhom sa zároveň zachováva dôstojný charakter dohody medzi EÚ a USA. Doplnková dohoda bola podpísaná 16. a 21. júna 2011 v Luxemburgu a v Osle.
Súdny dvor vo svojom rozsudku 28. apríla 2015 zrušil rozhodnutie Rady z dôvodu, že Rada nemohla oprávnene schváliť podpis a predbežné vykonávanie dohody o pristúpení a doplnkovej dohode v akte prijatom spolu so zástupcami vlády členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady. Súd však zachoval účinky rozhodnutia až dovtedy, kým v primeranej lehote odo dňa vyhlásenia tohto rozsudku nenadobudne účinnosť nové rozhodnutie, ktoré má Rada prijať na základe článku 218 ods. 5 a 8 Zmluvy o fungovaní EÚ.
S cieľom dosiahnuť súlad s rozsudkom Rada prijala nové rozhodnutie o podpise a predbežnom vykonávaní dohody a pristúpení k doplnkovej dohody s výhradou ich uzavretia k neskoršiemu dátumu dňa 20. marca 2023.
Doplnková dohoda je mnohostrannou medzinárodnou zmluvou prezidentskej povahy, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a podľa článku 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky sa pred jej ratifikáciou vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň je dohoda mnohostrannou medzinárodnou zmluvou prezidentskej povahy, podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, na vykonanie ktorej nie je potrebný zákon a ktorá po ratifikácii a vyhlásení spôsobom ustanoveným zákonom má platnosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Materiál nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy, vplyvy na podnikateľské prostredie, vplyvy na služby verejnej správy pre občana, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Dovoľujem si vás poprosiť o súhlas s predkladaným návrhom a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Ďakujem vám za pozornosť.
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi uviesť odôvodnenie materiálu návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Doplnkovou dohodou medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane, Islandom na druhej strane, Nórskym kráľovstvom na tretej strane o vykonávaní dohody o leteckej doprave medzi Spojenými štátmi americkými na jednej strane, Európskou úniou a jej členskými štátmi na druhej strane, Islandom na tretej strane a Nórskym kráľovstvom na štvrtej strane (ďalej len „doplnková dohoda").
Pôvodná dohoda o letectve medzi EÚ a USA bola podpísaná 25. a 30. apríla 2007 a nadobudla platnosť 30. marca 2008. Nórsko a Island formálne požiadali o pristúpenie k dohode o leteckej doprave v roku 2007.
V súlade s článkom 18 ods. 5 tejto dohody spoločný výbor vypracoval na svojom zasadnutí 16. novembra 2010 návrh na pristúpenie Islandu a Nórska k dohode. Následne komisia vypracovala návrh doplnkovej dohody.
Keďže Nórsko a Island sú neoddeliteľnou súčasťou spoločného európskeho leteckého priestoru, týmito dohodami sa zabezpečí dôsledný regulačný rámec pre lety medzi USA a jednotným trhom leteckej dopravy v EÚ, vrátane Islandu a Nórska. Vytvoria sa tým komerčné výhody pre letecké spoločnosti a zákazníkov v EÚ, a najmä sa zabezpečí súlad dohody o leteckej doprave medzi EÚ a USA so spoločnou škandinávskou politikou o leteckej doprave. Návrhom sa zároveň zachováva dôstojný charakter dohody medzi EÚ a USA. Doplnková dohoda bola podpísaná 16. a 21. júna 2011 v Luxemburgu a v Osle.
Súdny dvor vo svojom rozsudku 28. apríla 2015 zrušil rozhodnutie Rady z dôvodu, že Rada nemohla oprávnene schváliť podpis a predbežné vykonávanie dohody o pristúpení a doplnkovej dohode v akte prijatom spolu so zástupcami vlády členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady. Súd však zachoval účinky rozhodnutia až dovtedy, kým v primeranej lehote odo dňa vyhlásenia tohto rozsudku nenadobudne účinnosť nové rozhodnutie, ktoré má Rada prijať na základe článku 218 ods. 5 a 8 Zmluvy o fungovaní EÚ.
S cieľom dosiahnuť súlad s rozsudkom Rada prijala nové rozhodnutie o podpise a predbežnom vykonávaní dohody a pristúpení k doplnkovej dohody s výhradou ich uzavretia k neskoršiemu dátumu dňa 20. marca 2023.
Doplnková dohoda je mnohostrannou medzinárodnou zmluvou prezidentskej povahy, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a podľa článku 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky sa pred jej ratifikáciou vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň je dohoda mnohostrannou medzinárodnou zmluvou prezidentskej povahy, podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, na vykonanie ktorej nie je potrebný zákon a ktorá po ratifikácii a vyhlásení spôsobom ustanoveným zákonom má platnosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Materiál nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy, vplyvy na podnikateľské prostredie, vplyvy na služby verejnej správy pre občana, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Dovoľujem si vás poprosiť o súhlas s predkladaným návrhom a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Ďakujem vám za pozornosť.
Rozpracované
15:04
Vystúpenie spoločného spravodajcu 15:04
Jaroslav MegoPredseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 587 z 23. októbra 2024 pridelil návrh na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor určil výbor pre hospodárske záležitosti. Ústavnoprávny výbor o návrhu rokoval 21. novembra 2024 a prijal uznesenie č. 224. Výbor pre hospodárske záležitosti o návrhu rokoval 25. novembra 2024 a prijal uznesenie č. 119.
Obidva výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s doplnkovou dohodou a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s uvedenou doplnkovou dohodou a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Spoločná správa výboru Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru č. 139 z 26. novembra 2024. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som informoval o výsledku rokovania výborov, odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru k uvedenej v spoločnej správe a predniesol návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
27.11.2024 o 15:04 hod.
Jaroslav Mego
Videokanál poslanca
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladám spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s doplnkovou dohodou medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane, Islandom na druhej strane a Nórskym kráľovstvom na tretej strane o vykonávaní dohody o leteckej doprave medzi Spojenými štátmi americkými na jednej strane, Európskou úniou a jej členskými štátmi na druhej strane, Islandom na tretej strane a Nórskym kráľovstvom na štvrtej strane, tlač č. 490a.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 587 z 23. októbra 2024 pridelil návrh na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor určil výbor pre hospodárske záležitosti. Ústavnoprávny výbor o návrhu rokoval 21. novembra 2024 a prijal uznesenie č. 224. Výbor pre hospodárske záležitosti o návrhu rokoval 25. novembra 2024 a prijal uznesenie č. 119.
Obidva výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s doplnkovou dohodou a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s uvedenou doplnkovou dohodou a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Spoločná správa výboru Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru č. 139 z 26. novembra 2024. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som informoval o výsledku rokovania výborov, odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru k uvedenej v spoločnej správe a predniesol návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Rozpracované