23. schôdza

Ďakujem. Viete, pán poslanec, možno nejaké zlé jazyky by možno tvrdili, že by ste možno prečítali aj ten druhý pozmeňovák namiesto tohto prvého, kde sa uvažovalo o tom, že by sa až do roku 2026 použili tie rezervné fondy, keď by sme si to nevšimli. Neviem, možno, viete, aj toto mohlo prísť do úvahy.
No a čo sa týka tých peňazí, ktoré, opakujete tú vládu Igora Matoviča, tak mňa mrzí, že musím konštatovať, že vláda Roberta Fica za to isté obdobie ide zaťať do obcí a miest ešte vyššiu sekeru. My keď sme to prepočítali, tak to vyšlo 327 mil. za 18 mesiacov a v tom je 60 mil. mínus na podielových daniach, ktoré beriete na budúci rok v rámci konsolidácie, mínus 180 mil. cez vyššiu 23-percentnú DPH. To sú čísla ZMOS-u a únie miest, ale nie som si istý, možno len ZMOS dokonca je v tom. Osemdesiatsedem miliónov tam je v tej jednorazovej odmene tých 800 eur v hrubom, čo má ísť zamestnancom. Čiže toto je 327 za 18 mesiacov, máme tu vyrátané, čiže to je za to isté obdobie, Igor Matovič v tej jeho vláde zobral samosprávam paradoxne ešte menej, ako vy idete urobiť teraz vy. No a to ešte okrem toho nehovoríme, čo čaká ľudí. Drahšie cestovný lístky, najmä autobusové, dneska išlo hore mýto. Ja keď som dával pozmeňovák, aby zľava pre autobusy, ktoré zabezpečuje župa v rámci prímestskej autobusovej dopravy alebo dopravných služieb vo verejnom záujme, aby išla zľava hore z 50 na 70, ste nepodporili, čiže tie idú hore. Vyššie dane za nehnuteľnosti, za psa, poplatky za odpady, za hrobové miesto, vyššie poplatky v zariadeniach sociálnych služieb, drahšie vstupy na plavárne, zimáky, športoviská, divadlá. Proste všetko, čo sa dá, ide extrémne hore. Čiže už ani ten argument Igora Matoviča neobstojí.

Pán poslanec, nerozumiem tomu, lebo keď za Igora Matoviča sa ročne zoberie 600 mil. a vy hovoríte teraz o 300 mil., tak ako môže byť 300 mil. viac ako 600 mil. To je prvá vec. Ten zásah je neporovnateľný, to neporovnávajte ani to, čo urobil Igor Matovič zásahom do financovania obcí a miest, to neporovnávajte. A tá druhá vec, ktorú ste povedali, tak neviem, ako máte do toho započítané financovanie materských škôl, lebo zas treba povedať, že časť finančných prostriedkov, ktoré sa uberá z podielových daní, bude dofinancovaná alebo bude priame financovanie materských škôl zo strany štátu. Toto treba povedať. Ďalší údaj, ktorý treba zobrať do úvahy, to je prirodzené navýšenie podielových daní, ktoré vyplývajú z ekonomiky. To neviem, ako ste, akým spôsobom máte zohľadnené. Takže tie vaše čísla celkom nesedia.
No a potom vy ste ešte hovorili, že teda váš nejaký dobrý pozmeňujúci návrh nebol schválený. Pán poslanec, každá jedna vec, ktorá sa prekladá, musí prebiehať nejaká komunikácie, nejaké konzultácie. To sa nedá len tak, lebo navrhne si hocikto hocičo, len musíte rokovať aj s partnermi, musíte rokovať aj s dotknutými subjektami a tak ďalej. To nie je také jednoduché, že vy ako poslanec sa zoberiete, niečo vás napadne, predložíte si a čudujete sa, že to ostatní pre vaše pekné oči nepodporili. Lebo za všetkým, za každým, aj za týmto pozmeňovacím návrhom, ktorý predkladáme, je dlhé, dlhé, dlhé vyjednávanie či s obcami a mestami, či s ministerstvo financií. Preto možno aj ten výsledný návrh je nejaký výsledok kompromisu tak, aby keď ho predložíme, bol relevantný a dalo sa o ňom hlasovať aj so šancou, že prejde.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovolím si aj ja, tak diskutujú primátori, starostovia a tak ja som teda aspoň poslanec aj komunálny, aj vúckarsky, tak peniazom sa venujem, viem teda, trošku k tomu chcem aj ja niečo povedať.
No v prvom rade veľmi rýchlo, rezervný fond. Ideálny stav by bol keby sme nemuseli sa vôbec o tomto baviť. Pretože my sa tu nemusíme baviť, že či príde kríza, hej, ale kríza príde, jediné, čo je neisté, je, že kedy príde. Čiže ideálny stav by bol, keby teda samosprávy vedeli byť v situácii, že by sme tu vôbec nemuseli posúvať teda zasa možnosť použitia rezervného fondu na bežné výdavky na ďalší rok. Čiže ja hovorím, že áno, je to riešenie, ktoré funguje, máme preverené, že fungovalo, veď my sme ho teda zavádzali tiež v kríze a hovorím, že ideálne by bolo, keby sa to už nemuselo robiť, lebo nie je kríza. No, bohužiaľ, kríza bude aj v ďalšom roku, preto sa to javí ako riešenie pre ten ´25. rok, ktoré je potrebné. No už asi nemávať Matovičom, pretože je to, bohužiaľ, spojené aj teda s konsolidáciou a s aktuálnymi novými vecami. No ale dobre. V prvom rade, čo treba povedať, že tým samosprávam, či už predchádzajúca vláda alebo aktuálna, jednoducho robia sa zásahy proste, ktoré sú neoverené, ktoré viac škodia ako pomáhajú. Aj ten daňový bonus, áno, veď aj ja som za znižovanie daní. Daňový bonus je ...
===== 174.
No ale dobre. V prvom rade, čo treba povedať, že tým samosprávam či už predchádzajúca vláda, alebo aktuálna, jednoducho robia sa zásahy, proste ktoré sú neoverené, ktoré viac škodia ako pomáhajú. Aj ten daňový bonus, áno, veď aj ja som za znižovanie daní. Daňový bonus je znižovanie daní. Ale musí to mať nejakú mieru. Nemôže sa z daňového systému stať sociálny systému. Úloha daní nie je sociálna. Proste na to máme, hovorím, sociálny systém. Takže to, že sa vlastne tam ten postupný rozvoj obcí zabrzdil tým nešťastným daňovým bonusom, tak ako ho proste bývalá vláda spravila, je jedna vec, hej? Teraz sú zasa ďalšie a ďalšie veci, ktoré zasa len majú vplyv a nevedia sa ani, ani zmôcť, ani proste Únia miest, nikto dohodnúť, že aký to bude mať vlastne vôbec vplyv tie škôlky. Ale zasa, všetci tu bavíme sa o tom, že teda je problém, ale riešime dôsledky, hej, alebo následky. Tá príčina je, že pokiaľ ten "daňový mix", lebo to nie je žiadny daňový mix, bude naviazaný len alebo hlavne na daň z príjmu fyzických osôb, vždy bude tento problém, lebo keď štát bude chcieť v dobrej viere niečo spraviť, proste tak je to vždy naviazané len na tú jednu daň a proste sú to, sú to nádoby, hej? Do jednej sa zoberie, druhej sa vráti, nie je to dobré. A vždy to je antagonistické.
Čiže prvé, čo by sa malo spraviť, a to nie je nejaká zložitá reforma, zmeniť daňový mix. Financovanie štátu a obcí by malo byť veľmi podobné, založené ideálne na troch najväčších daniach: dépeháčka, daň z príjmu právnických a fyzických osôb, tak, aby tie zmeny, keď ich štát nejak robí, hej, aj v dobrej viere proste, napríklad že chce znížiť daň z príjmov fyzických osôb, lebo to, to zaťaženie u nás je veľké. Lenže keď sa to na 100 % prenesie na obce, tak to spôsobí to, že sa tu teraz debatujeme o tom, čo s rezervným fondom. Čiže toto by bolo to základné, to by vlastne vyriešilo túto debatu akoby trvale, hej? To je, to je jedna vec, to som chcel povedať.
No a, no možno teda k tej, k tej konsolidácii, že keď sa už nebudeme baviť do minulosti, ale bavme sa teraz aktuálne, že skutočne tie obce zasa len majú problém, ale zďaleka nie je spojený len so škôlkami. Teda vúcka škôlky samozrejme nemá, hej, áno, nejaký, nejaké to jedno percento je aj tam pokles, čiže vlastne vúcka nedostane nič nové, ale teda podiel na daniach má nižší, takže zas je tam nejaký zásah, ktorý teda asi určite nepomáha, ale ten problém je zasa širší. Proste áno, my teraz tiež v Trnave, teda v trnavskej vúcke riešime rozpočet a tá miera neistoty rozpočtu je taká, že dávno a dlho taká nebola. Lebo to nie je len o tom, že teda čo spraví, čo spraví to 1 %. Ale tam je debata, samozrejme, zvýšená dépeháčka, hej? To má, samozrejme, dosah, jasné, na vúcky, na samosprávy, to je jedna vec, aký ten dosah bude, hej? Ďalšia vec, samozrejme, inflácia, hej? Tak, ako bola konsolidácia nastavená, proste tých, dneska sa hovorí o šesťpercentnej inflácii, ja sa obávam, aby nebola ešte väčšia, to je zasa ďalší proste negatívny dopad na rozpočty samospráv. Už samotné vôbec ako tie či už aj, aj daň z finančných transakcií a všetky tieto ďalšie a ďalšie zmeny a zvýšenia, ktoré boli naváľané na podniky, zasa, ako sa budú vyvíjať mzdy a z toho vlastne súvisiace príjmy, príjmy rozpočtov samospráv? Do toho stále energie. To je ďalšia položka, ktorá je že úplne otvorená, hej?
My proste robíme normálne rozpočet ako cestovnú mapu, lebo tá miera neistoty je taká, že sa nedá fakt povedať, čo bude a preto i keď teda fakt najradšej by som bol v situácii, kedy by sme si tu jasne mohli buchnúť po stole a povedať, že rezervný fond je na zlé časy a zlé časy nemáme, tak proste ho nepoužívajme. Ale nemôžem to povedať, nemôžem, lebo proste, bohužiaľ, tie zlé časy pokračujú. Bohužiaľ, už teraz teda nielen zlými rozhodnutiami predchádzajúcej vlády, ktoré boli zlé, ja to môžem povedať, my sme hlasovali proti tomu, hej? Sme koniec koncov práve kvôli daňovému bonusu odišli z vlády, hej? Ale teda, bohužiaľ, tá, tá krízová situácia samospráv pokračuje už aj teraz akoby rozhodnutiami tejto vlády, ale, bohužiaľ, proste ešte stále môže prísť nejaká ďalšia ešte externá kríza, hej? Čiže fakt by bolo načase, a teraz to teda môžem povedať už len z opozície, lebo však teda tú miešačku má v ruke koalícia, že fakt sa pozrieť na tú zmenu daňového mixu, na to, aby proste sme sa tu nemuseli takto doťahovať, že tie rozhodnutia majú až takýto negatívny vplyv. Pretože ja som presvedčený o dvoch veciach. Štát je tak silný, ako silné sú samosprávy. Od tej najmenšej obce po tú najväčšiu vúcku. To je prvá vec.
A druhá vec, že tá finančná decentralizácia, alebo, finančná, celková, skutočná decentralizácia vie vo finále pomôcť aj celej krajine. Keď si zoberieme OECD, tak proste napríklad potenciál Slovenska akože v raste hrubého domáceho produktu je, je najvyšší práve, ak by sa urobila nejaká seriózna decentralizácia a, to zasa, to pomôže všetkým, lebo my, viete, my sa tu môžeme dohadovať celý deň o tom, či taká daň je zlá alebo taká daň je zlá, proste vždy tie pohľady budú iné a je to akoby debata, ktorá má samozrejme zmysel, ale jednoducho to nič nevyrieši, lebo vlastne to je len nejaký koláč, ktorý tak delíme alebo tak. To, čo pomôže krajine, je práve ten rast hrubého domáceho produktu, rast ekonomiky, a to nám vlastne všetkým aj štátu prinesie dodatočné zdroje, aj firmám, aj ľuďom, aj samosprávam. Toto je to kľúčové, čo by sme mali riešiť a na čom by sme sa fakt mali zhodnúť.
A poviem už, už úplne poslednú vec, áno, toto, toto je, by malo byť vecné a že do tohto asi ozaj že neťahajme politiku. My to, my, čo robíme v samosprávach vidíme, že tam je najprv problém, potom ešte problém a ešte desať razy problém a riešime problém a až potom sa bavíme na to, že kto je z ktorej strany. A si myslím, že takto by to ako minimálne na tej úrovni samospráv skutočne malo byť. Tam sme tak blízko k ľuďom, že to politické tričko je to posledné, čo tých ľudí zaujíma. Zaujíma ich to, či sme schopní vyriešiť ich problém, alebo nie.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Chcel veľmi pekne poďakovať za tento príspevok, absolútne s vami súhlasím, čo bolo povedané. Musíme sa baviť o novom daňovom mixe, ale musíme sa baviť aj o tom, že ako efektívne tá samospráva je financovaná, či potrebujeme starostov v obciach, ktoré majú 26 obyvateľov, či tam potrebujeme poslancov, ako to vieme spojiť, ako vieme ušetriť peniaze. Tu je príliš veľa otázok a príliš málo odpovedí. A áno, momentálne to všetko, tie problémy tých samospráv sa hromadia, tak ako ste to popísali.
Ale napríklad čo sa týka vyčíslenia dopadu zvýšenej dépeháčky na samosprávu, opäť budem rozprávať za Prešov, lebo to je výborný príklad. Mesto, ktoré má 84-tisíc obyvateľov, v optimistickom prípade narátalo, že zvýšenie DPH bude stáť 1 mil. eur. To je optimistický scenár. My ešte nevieme, aký bude reálne ten pesimistický. A povedzme, a dopad celej konsolidácie všetkého spôsobilo to, že dopravný podnik bude, že už teraz je návrh, že v dopravnom podniku sa bude platiť o 20 % viac, ako sa platí v súčasnosti.
Ja hovorím, že to, čo bolo povedané, že samospráva a štát je taký silný, ako je tá samospráva silná. Ale momentálne akože tie samosprávy sú na tých kolenách. Sú na kolenách. Treba sa o tom odborne a vecne baviť, lebo zopakujem to, ako som to povedal aj v prvom čítaní, ak chceme mať dobrú reformu, musí ísť naprieč celým politickým spektrom. Ale to, čo povedal aj pán Lackovič, že ak nás budete vynechávať z komunikácií a povedzme z nejakých odborných diskusií, ja nevidím jeden jediný dôvod, prečo by sme mali vás v tomto podporovať.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán poslanec, chcem oceniť tvoje konštruktívne vystúpenie, ale nie celkom súhlasím s tým názorom, ktorý tu zrejme majú viacerí kolegovia, že problémy samosprávy vyrieši daňový mix. Veď predsa naviazanie financií samosprávy na daň z príjmu fyzických osôb je systémovo to isté, ako naviazanie na nejaké iné dane. Problém nie je v tom naviazaní na tú konkrétnu daň, ale v tom, že sa do tej dane zasahuje zo strany štátu. Čiže dohoda by mala byť, že keď sa nastaví financovanie štátu, už by sa do, teda financovanie samosprávy, už by sa do toho, do tej dane, či už to bude jedna daň, alebo to bude daňový mix, nemalo vstupovať. To je problém. Veď to financovanie z dane z príjmu fyzických osôb naozaj roky fungovalo veľmi dobre. Veľmi dobre. Tie samosprávy si vedeli naplánovať rozvoj a tak ďalej.
Práve ten hrubý zásah v tom roku, neviem, 2020 alebo 2021, kedy sa to prijímalo, to spôsobilo tie problémy, to otvorilo Pandorinu skrinku a dneska sa stal z dane z príjmu fyzických osôb trhací kalendár. To je problém. Daňový mix, keď sa vláda rozhodne do toho zasiahnuť, tak môžeme mať aj naviazané na desať daní, zmeniť desať daní a nedostanú samosprávy nič, hej? Čiže ja si myslím, že nebolo to zle vymyslené, len sa nemá do toho vstupovať hocikedy.

Ďakujem za slovo. No nemá sa do toho vstupovať hocikedy a to je presne to, čo vy stále robíte, že do toho vstupujete hocikedy. Čiže to si rozporuje. A keď sa bavíme a pán poslanec Viskupič to povedal o daňovom mixe, tak bola to práve vaša vláda, ktorá v apríli predložila opäť ad hoc opatrenie, že pomôžme samosprávam jednorazovo aj s DPPO, s daňou z príjmu právnických osôb. A opäť to bolo Progresívne Slovensko, ktoré to skritizovalo, ale na konci dňa vám to podporilo, pretože samosprávy, obce, mestá a kraje tú pomoc potrebovali. Čiže my sme tu už mali tento rok jeden taký príklad, kedy aj do tej DPPO sa takýmto spôsobom vstúpilo a sanovalo ten výpadok. Uvidíme, podľa môjho názoru toto isté budete predkladať aj v marci, v apríli na budúci rok, pretože sa opäť bez tej DPPO nepohneme, pretože jednoducho tie peniaze vychádzať nebudú. Proste to nevyjde. Tie samosprávy proste nevyžijú za, pri rovnakom financovaní, pri rovnakom spôsobe, aký bol aj tento rok, keď tento rok mali problém a je výpadok 81 mil. len mestám a obciam, tak na budúci rok to bude niekoľkonásobne viac, pretože tam máme ešte aj tú transakčnú daň, ktorú absolútne nikto nevypočítal, lebo sa vypočítať ani nedá, že koľko zasiahne samosprávy. My vieme, že mestá a obce ju priamo platiť nebudú, ale čo mestské a obecné podniky? Hlavne dopravné podniky. Tie sa jej nevyhnú.
Čiže my máme obrovskú neznámu na budúci rok a ten výpadok bude extrémny. Keď tam máme tých 327, ktoré som napočítal, tak koľko tam je ešte z tých, ktoré dnes nepoznáme, a to je hlavne tá transakčná daň, vaša inšpirácia z Maďarska a Venezuely.
Ďakujem.

Ďakujem pekne všetkým kolegom za reakcie. No skúsim ešte aspoň, čo stihnem.
No v prvom rade, že dnes je tá miera neistoty taká, že aj samotné že prognóza teda príjmov, alebo teda to, čo príde samosprávam od MF a od RRZ, je diametrálne odlišná. Čiže ešte aj toto je to, že ťažko robiť rozpočet, keď ešte aj tie štátne organizácie, ktoré majú povedať, koľko to bude, tak nevedia. Ale to je preto, že to je takéto celé rozhasené, hej? To je jedna vec.
Druhá vec taká zaujímavosť. Málokto vie, že ten jeden mesiac vlastne samosprávy nedostali nič, pretože vratky, vratky toho daňového bonusu boli vyššie ako výber, hej? Už len toto je povedané, že takto to byť nemôže, lebo toto nie je stabilita. No a preto tým riešením ja som presvedčený, že je teda zmena daňového mixu, pretože má to dve veci. Jedna vec je, keď je to naviazané povedzme aspoň na tie tri najväčšie dane, tak je to proste stabilné, pretože čím som na viac parametrov naviazaný, tým sú tie výkyvy menšie. To je akoby jeden pohľad. A potom ten druhý pohľad je ten, že veď ale tá daň z príjmu fyzických osôb je parameter aj pre štát, lebo však to ovplyvňuje aj našu konkurencieschopnosť a všetko, a teda keď štát povedzme v dobre viere, čo napríklad ja by som podporoval, aby tá daň z príjmu fyzických osôb bola nižšia, menej zdaňujme proste aktivitu, no tak ale tým mojím dobrým chcením ja poškodím obciam, hej? Lebo to automaticky bude znamenať nižší výber.
Preto vlastne tie veci sú previazané a preto treba ten daňový mix. A ja som presvedčený, samozrejmé, že nie je to že riešenie na všetko, to nie je všeliek, to neexistuje všeliek, ale je to niečo, čo by zabránilo presne tomuto, tejto neistote, tomu chaosu, že zrazu proste sa stane to, že jeden mesiac nepríde samosprávam nič, lebo, hej, lebo tak je to rozkolísané, alebo teda že nevedia ani štátne úhrady vypočítať alebo teda verejné inštitúcie vypočítať, čo ako to bude vyzerať. No ako si potom môže robiť rozpočet ten starosta malej obce, hej, ktorý je tam na to všetko sám a účtovníčka mu príde pomôcť na dve hodiny denne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážim si príspevky, lebo nás to posúva všetkých asi a vidím, že v prvom čítaní to bola, teraz v druhom už aj máme spoločné niektoré veci, od ktorých sa vieme odraziť. Nie vo všetkom sa zhodneme, musím povedať, pretože nesúhlasím tiež s viacerými vecami.
Veľmi v krátkosti. Možno daňový mix nie je všeliekom, netreba možno si to heroizovať a teraz budú vyriešené problémy samosprávy, pretože súhlasím s jedným, samospráva potrebuje stabilitu a stabilitu na dlhšie obdobie. A stabilitou pre nás práve bola daň z príjmu fyzických osôb, pretože je to daň, ktorá je stabilná a rastie. Rastie z minimálnej mzdy, rastie s priemernou mzdou a tak ďalej, takže tie výbery sa zvyšujú a na základe toho sa dalo hospodáriť alebo plánovať trošku v tých samosprávach, kdežto daňový mix je veľmi ovplyvnený na základe rozhodnutí ako-takých, čiže nemusí to byť, to riešenie...
===== 184.
... bol daň z príjmov fyzických osôb. Pretože je to daň, ktorá je stabilná a rastie s rastom minimálnej mzdy, rastie s priemernou mzdou a tak ďalej. Takže aj tie výbery sa zvyšujú a na základe toho sa dalo hospodáriť alebo plánovať trošku v tých samosprávach. Kdežto daňový mix je veľmi ovplyvnený na základe rozhodnutí ako takých. Čiže nemusí to byť to riešenie, ktoré, ktoré by bolo všeliekom. Tým riešením je jednoznačne si povedať, že vyriešenie problémov samospráv musí ísť naprieč politickým spektrom v súlade všetkých strán a žiadna zo strán si z toho nebude robiť alebo vytĺkať svoj politický kapitál. Toto je jediná cesta, ktorá bude, ale som rád, že už takto nachádzame takéto možno z časti prieniky, aj keď niektoré ešte nie sú pochopené. A druhý základný princíp je, že v čase krízy sa všetci obrátia aj tak na samosprávu, na obce, mestá. Sme si to zažili či to bola covidová kríza, energetická alebo akákoľvek ďalšia, alebo v prípade rôznych katastrof, tak všetci utiekajú naspäť k samosprávam, tým starostom a primátorom a hodnotia, že ako dobre to funguje, takže. Základom ale všetkého je decentralizácia. Čiže odbúranie byrokracie a to je to, čo som aj vravel, že budem spoločne na tom pracovať a či to bude vládny návrh zákona alebo nejaký poslanecký, tak jednoducho na tom budeme pracovať, odbúrať tú byrokraciu. A potom číslo dva je presun kompetencií, to je tá decentralizácia ako taká, právomoci, ale aj s finančnými prostriedkami, ktoré do tej samosprávy majú ísť a na tom sa zhodneme všetci asi. Len chce to možno ešte trošku, trošku viac na tom popracovať, ale nájdeme súzvuk na konkrétne riešenia.
Ono veľmi, veľmi ľahko sa hodnotí, keď sa niečo predloží a sa okolo toho zas straší, že čo sa zas stane. Pozrite sa, my sme predložili tiež pozmeňujúci návrh. Bol to pozmeňujúci návrh k zákonu o mechanickom, biologickom triedení odpadu. A konkrétne pre mesto Kežmarok je to úspora pre budúci rok viac ako 400-tisíc eur. To sú také zdroje finančné, že kde by sme ich nevedeli odkiaľ nájsť, tak všetko by sa presunulo na vrecká občanov a v rámci Slovenska je to 130 mil. eur. Toto by zaplatili ľudia. Ale v rámci strany HLAS sme to predložili a tí, ktorí to podporili, tak dnes nám ďakujú starostovia, primátori, že budúci rok, ktorý je krízový, sme tieto peniaze im ušetrili a nielen obciam, mestám, ale hlavne občanom, ktorí ich budú potrebovať. A môžeme, môžeme o čomkoľvek rozprávať, vám aj môžem povedať, aké veľa zmyslov okolo toho bolo povedaných, ale úplne hlúpostí a nezmyslov. Fakt je taký, že napríklad my sme mali voziť odpad 100 kilometrov, aby sa rozomlel a naspäť 100 kilometrov, aby sa uložil na skládku a za to sme mali platiť viac ako 80 eur za tonu. Tak mi povedzte, kde je tá logika, kde je tá uhlíková stopa, kde je všetko? Ale všetci, jak hájili, ako je to perfektné riešenie. Nie je riešenie, ani ekologicky, ani riešenie, mali to zaplatiť ľudia. A my našim pozmeňujúcim návrhom sme 130 mil. ušetrili ľuďom. Tí, ktorí to chcú robiť, nech to robia a nech sú podporení pozitívne. To znamená pozitívna motivácia vždy funguje. Nech pozitívne je im priplácané, ak sa to niekto rozhodne, ale nie za každú cenu a plaťte to vy občania cez mestá a obce. S týmto netreba súhlasiť a sú opatrenia, za ktoré sme my hlasovali, aj vládna koalícia a práve opozícia ste boli proti tomu a tiež ste si nedali vysvetliť, že sú opatrenia, ktoré šetria peniaze, šetria samospráve ľuďom a napriek tomu to nepodporíte.
Preto vás chcem vyzvať, je tu zákon, ktorý je dobrý, pomôže všetkým, pomôže vše, vše, politicky poviem, tam nehľadajte, že je nejaká strana alebo starosta obce, ktorý je z nejakej vládnej alebo opozičnej strany. To je jedno, jednoducho všetci potrebujú pomôcť. Je to zákon, ktorý pomôže pri tvorbe rozpočtov, pomôže pri lepšom plánovaní výdavkov a aj chcem podporiť pozmeňujúci návrh pána poslanca Podmanického a kolegov zo samosprávy, pretože sa zameriava nielen na ušetrené zdroje, ale aj zdroje, ktoré sa používali počas roka, či už sú to kontokorentné úvery a tak ďalej, ktoré boli dané. S tým, že samozrejme obec nevyrieši si všetky svoje problémy, pretože na konci roka sa jej to zaráta do dlhu, musí s tým počítať. Nie každý to využije, ale opäť je tam určité percento, ktoré to privíta a opäť to bola požiadavka zdola, aby sa do tohto zákona, ktorý rieši použitie rezervných fondov, doplnilo aj toto ustanovenie a budem rád, ak sa nevrátime opäť budúci rok k tomu, ale ak takéto byrokratické prekážky skôr zrušíme a tej samospráve trošku vrátime viacej dôvery a dôvery tým, ktorí ich volia. To znamená občanov Slovenskej republiky, ktorí si sami vyberajú svojich starostov a primátorov a oni majú najlepšiu kontrolu, pretože aj poslanci rozhodujú o samotnom majetku alebo o financovaní cez rozpočty, ktoré tento rok aj budú schvaľovať.
Chcem vás požiadať o podporu aj pozmeňujúceho návrhu aj zákona a dúfam, že budeme takto diskutovať o samospráve a prídeme aj k nejakým konkrétnym výsledkom.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ide vlastne už o druhé čítanie tohto zákona, ktorý vychádza v ústrety novele Trestného zákona. Reaguje na úpravu trestných sadzieb, pardon, priestupkových sadzieb za priestupky. V princípe detaily tohto som už hovoril v prvom čítaní a budem mať ale pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu, a preto by som potom v rozprave vystúpil rád ako prvý.
Takže toľko nateraz odo mňa.
Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Samuela Migaľa, Radomíra Šalitroša a Romana Malatinca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 305/2005 Zb. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 534, podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov.
Národná rada uznesením č. 628 z 5. novembra 2024 pridelila predmetný návrh na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady.
Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor uznesením č. 203 z 20. novembra 2024 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 78 z 21. novembra 2024 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny bol zvolaný na 25. novembra 2024, o uvedenej tlači výbor nerokoval nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III spoločnej správy vyplynuli dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: Hlasovať spoločne o bodoch 1 a 2 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslancov odporúča Národnej rade predmetný návrh schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 88 dňa 26. novembra 2024. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril za spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a aby som pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Ďalej určil poslancov Romana Malatinca, Branislava Becíka, Viliama Zahorčáka, Jaroslava Bašku a Vladimíra Faiča za náhradníkov spravodajcu.
Ďakujem, skončil som. Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.