23. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
28.11.2024 o 9:46 hod.
RNDr. Ing.
Marián Viskupič
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Takže vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážený predseda výboru, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne teda pár slov k rozpočtu. Slovensko je jedinou z krajín eurozóny, ktorá konsoliduje, a pritom zároveň zvyšuje výdavky rozpočtu. Zdá sa vám to už na prvé, prvé počutie divné? Ako je to možné?
Vláda občanom, živnostníkom aj firmám naordinovala zvýšenie existujúcich daní. Vláda občanom naordinovala nové dane, niektorým odvetviam špeciálne odvody, zvýšila cenu diaľničnej známky, mýta, odvodov, poplatkov. Výsledok majú byť o 5 mld. vyššie príjmy rozpočtu roku 2025 v porovnaní s rozpočtom 2024. No a plus-mínus o toľkoto musia viacej zaplatiť ľudia.
Ak si naivne myslíme, že deficit by mohol teda klesnúť v roku 2025 o 5 mld., lebo teda štát by prirodzene pri konsolidácii nemal zvyšovať svoje výdavky, tak sa jedná o "hluboké nedorozumnění" slovami klasika. Ľudia zaplatia o 5 mld. navyše práve preto, aby vláda mohla v roku 2025 zvýšiť svoje výdavky o 3,7 mld. eur. Teda konsolidácia je niekde na úrovni 1,3 mld. eur, na úrovni 1, možno 1,1 % hrubého domáceho produktu. Takýto, poviem, že v úvodzovkách konsolidačný rozpočet spôsobí výrazné spomalenie ekonomiky a vysokú infláciu, čo poškodí všetkých a spôsobí ďalšie škody ľuďom aj ekonomike. Môžme sa pozrieť, že či sa to nedalo inak. Rovnaký výsledok sa dal dosiahnuť napríklad zvýšením príjmov o 1,3 mld. eur pri nulovom raste výdavkov. Alebo pri 2,3-miliardovom raste príjmov a povedzme teda pri jednomiliardovom raste výdavkov. Tu znovu opakujem ten prípad s Maltou, ktorá konsoliduje skutočne čiste len na výdavkovej strane. Ale cítite ten rozdiel? Áno, aj takáto konsolidácia by bolela. Bolela by štát, ale hlavne štát, a bolela by aj ľudí. Každá konsolidácia bolí, samozrejme. Pokiaľ je to reálne šetrenie, každá bolí. No ale jej dopady by boli výrazne menej zlé, proste šetrenie na strane štátu namiesto ždímania občanov a firiem by nevytváralo napríklad tlak na silný rast inflácie, ktorá bude fakt 6 % budúci rok. Tento spôsob, ktorý by som navrhoval, by aj menej brzdil ekonomiku. No a keď sa pozrieme na tú infláciu, keď si zoberieme tie dva krízové roky, keď bola inflácia v celej Európe vysoká, tak budúcoročná inflácia bude najvyššia ročná miera inflácie pre Slovensko od nášho vstupu do Európskej únie. To je fakt, za 20 rokov naj, najvyšší rast inflácie. Samozrejme, trpia ňou, trpia infláciou ľudia. Alebo, samozrejme, dalo by sa, dalo by sa nájsť nejaké, nejaké rozumné riešenie, hej, medzi tým, čo vláda navrhovala, a povedzme že nulovým rastom príjmov, samozrejme, čo by bolo veľmi ťažko realizovateľné, no napríklad ten 2,3-miliardový rast príjmov a jednomiliardový rast výdavkov.
Ak sa vám, koaliční kolegovia, takéto niečo zdá nemožné, nie je to nemožné. Už nepozerajme len na tú Maltu, skúsme sa pozrieť do Česka, použijem tento príklad. Český rozpočet, tak oni idú do volebného roka, to znamená, oni vyrábajú predvolebný rozpočet, no a napriek tomu výdavky v českom rozpočte rastú len o 4,7 %, v našom konsolidačnom rozpočte rastú o 12,2 %, viac ako dvojnásobne. Teda konsolidácia táto naša slovenská sa ide diať pri 12,2-percentuálnom medziročnom raste výdavkov. Tu sme fakt zasa raz európsky unikát, bohužiaľ, zasa raz nechcený. Skutočne samotná Národná banka Slovenska pri svojom hodnotení rozpočtu konštatuje, že sme jediná krajina Európskej únie, ktorá konsoliduje, a pritom zvyšuje svoje výdavky. Sme také drevené želiezko, a to my tie výdavky nezvyšujeme nejak že trochu. Fakt 12,2 % je, je, je desivý nárast výdavkov.
Ospravedlňujem sa, chvíľku budem nudiť s číslami. Práve pri zákonoch, ako je rozpočet, by sa veľmi hodilo mať možnosť použiť nejaké grafické zobrazenie, použiť graf, ktorý veľmi rýchlo a jasne povie to, čo sa o číslach hovorí slovami ťažko, no ale nevadí, poďme.
Celkové príjmy štátneho rozpočtu, vždy budem porovnávať rozpočet ´24, samozrejme, s rozpočtom ´25, tým, ktorý prerokúvame. Takže príjmy rozpočtu v roku 2024 22 mld. 702 mil., v roku 2025 plánované 27 mld. 659 mil., teda už spomínaný rast o 21,8 %, teda o takmer 22 % rast príjmov. Čo to je rast príjmov pre štát? No to je to a to, aj to, pán minister, samozrejme, spomenul, keď vymenoval všetky tie príjmové opatrenia, štát chce od občanov, živnostníkov, firiem vybrať medziročne takmer o 22 % viac pri maximálne dvojpercentnom reálnom raste ekonomiky. Už len toto číslo, hej, medziročne zvýšiť príjmy rozpočtu o 22 % jasne hovorí, ako výrazne zasiahne štát do životov ľudí, ako výrazne im zasiahne do ich peňaženiek a, bohužiaľ, ako výrazne zasiahne aj do konkurencieschopnosti ekonomiky. A to ešte vôbec nie je jasné, či naša ekonomika bude rásť tak, ako hovoria aktuálne predikcie. Pán minister, spomínal, myslím tých 2,2 % hrubého domáceho produktu alebo Národná banka hovorí o 2,5 %. Jednoducho ak budú v Nemecku ešte väčšie problémy ako plánované, ak sa možno rozbehne nejaká colná vojna, uvidíme, čo administratíva v USA, skutočne naša ekonomika veľmi pravdepodobne nemusí rásť ani tým dvojpercentným tempom. Ja sa veľmi obávam, že to skutočne môže byť výrazne menej. No ale dovolím si v tejto súvislosti pridať môj postreh z návštevy českého ministerstva financií, keď sme boli ako finančný výbor, no českým partnerom sa pri debate o plánovanom raste našich celkových rozpočtových príjmov výrazne zvraštili čelá a tú diskusiu prešli veľmi diplomatickým mlčaním. Skutočne je to výrazný nárast, som zvedavý, či bude dosiahnuteľný, ale ešte raz, je to na úkor ľudí. Všetky tie príjmy navyše, to platia ľudia, firmy.
Okej, poďme výdavky. V roku ´24 30 mld. 318 mil., v roku ´25, plánovaných 34 mld. 23 mil., teda rast 12,2 %. Je normálne, aby výdavky v čase, keď slovom roka, ktoré vláda pretlačila ako slovo roka, je konsolidácia, fakt medziročne rástli o 12,2 %? Ja si odpoviem, proste nie je to normálne. Nie je to normálne. Zopakujem to ešte raz, sme jedinou konsolidáciou, konsolidujúcou krajinou Európskej únie, ktorá zároveň zvyšuje výdavky. Ja sa normálne že desím, ako by rástli výdavky, keby teda vláda skutočne teda nemala ambíciu konsolidovať. Ako ja som ale tým pádom presvedčený, že slovo konsolidácia je aj podvodom roka. Vláda podviedla každého jedného občana a možno poznáte tú pesničku od IMT Smile Najkrajšie Vianoce, aké tu boli, no tak ja sa obávam, že tá aktuálna verzia je Najdrahšie Vianoce, aké tu boli, a ešte drahšie budú zas, takto by som to videl. (Reakcia spravodajcu.) Lenže už to aj to... Ne, ne, ne, ne, ne. Povieme si. (Povedané smerom k spravodajcovi.)
No ale keď sa zasa pozrieme do toho Česka, keby sme teda nešli že nulovým rastom alebo poklesom výdavkov, ako to robia všetky ostatné konsolidujúce krajiny, keby sme aspoň išli príkladom Česka, ktorý teda, kde rastú výdavky o 4,7 %, tak tie naše výdavky by boli nie teda 34 mld., ale 31,7 mld., to je o 2,3 mld. menej a o tých 2,3 mld. menej by ste museli vyberať od ľudí. Nebolo by treba zvyšovať DPH, mohli by ste s úsmevom škrtnúť celú proste strašnú konsolidačnú, ehm, konsolidačnú, transakčnú daň, proste celé by to vedelo fungovať úplne inak, neškodilo by to ekonomike, neškodilo by to ľuďom.
Dobre, príjmy, výdavky, samozrejme, z toho deficit. Takže deficit, len si to povedzme, hej, tohtoročný deficit je 7,6 mld. eur. Bude to možno 5,8 možno 6 % hrubého domáceho produktu. Takže jeden z tých výrazne vyšších, aké Slovensko v svojej histórii malo, a teda áno, poklesne v budúcom roku, poklesne o 16 %, ale na stále obrovské číslo 6,37 mld. eur, stále obrovské číslo. No a tu je ďalšia, nazvime to absurdnosť, keď teda zvýšenie príjmov rozpočtu v hodnote 5 mld. eur, ťažko zaplatené ľuďmi a firmami, znamená zníženie deficitu len o 1,24 mld. No, keď už nič iné, kolegovia, aspoň toto by malo vŕtať v hlave teda aj, aj, aj koaličným poslancom, ale ja to, toto poviem, že to je skutočne pľuvanec do tváre slovenských občanov, slovenských daňových poplatníkov. Proste vláda vám, ľudia, nezvýšila ceny nie preto, aby sanovala, alebo teda vláda vám všetkým zvýšila ceny nie preto, aby sanovala dlhy bývalých vlád, ale preto, aby mohla vyrobiť ďalšie miliardy nových výdavkov. No a k tomuto celému sa teda budúci rok ešte vyrobí ďalších 6,5 mld. nového štátneho dlhu.
No a teraz, ako sa teda máme po roku vládnutia tento vlády. No ja si myslím, že sa nijak lepšie nemáme. Tieto Vianoce skutočne budú najdrahšie, aké boli. Už tieto, už tieto, už vlani ste konsolidovali, pán predseda, a navyše teda rastú ceny a, bohužiaľ, nebude to lepšie ani v budúcom roku, tak aj tie budúcoročné Vianoce, bohužiaľ, budú veľmi-veľmi drahé. Áno, ešte drahšie ako tohtoročné.
No a po dvoch rokoch konsolidácie, teda to sa už budem baviť, že ´24 a ´25, keď budeme na konci roku ´25, tak keď sa všetko naplánované v rozpočte vláde podarí, tak ten deficit bude približne rovnaký, ako bol na konci roku 2023.
On by bol dokonca ten rok 2023 ešte nižší deficit, keby nová vláda vtedy za jeden a pol mesiaca, ktorý vládla, teda výrazne už zvýšila výdavky. Ale ešte raz. Deficit, keď sa všetko podarí toto naplánované, a nebude to ľahké, špeciálne na tej príjmovej stránke, keď sa všetko toto podarí, kolegovia, tak budete mať rovnaký deficit ako v roku 2023. Tak ja sa pýtam, aká konsolidácia. Aká konsolidácia, keď vlastne bude ten deficit rovnaký? No žiadna. Žiadna. Preto aj hovorím, že ono aj po tejto stránke je to, tá konsolidácia podvod, hej?
No ale teda treba ešte povedať, že vôbec, aby sa, aby sa tá vláda dostala tam, kde bola v tom roku ´23, však vďakabohu aspoň za to, lebo však ono keby sa nerobilo nič, tak ten dlh by rástol ešte výraznejšie, ale to bude fakt len vďaka ľuďom, pretože aby to číslo sa dosiahlo, tak tí ľudia musia tých päť dodatočných miliárd zaplatiť a jednoducho tu to normálne že už dopredu treba ľuďom poďakovať, ak sa to celé podarí, že to boli schopní a ochotní zaplatiť, ale treba jasne povedať, že to je bez akejkoľvek alebo s minimálnou, aby som bol presnejší, s minimálnou konsolidáciou, šetrením vlády na sebe. Takmer celú tú konsolidáciu platia ľudia a firmy.
Čo ukazujú ďalšie čísla. Trošku si rozoberme tie základné čísla z rozpočtu. Povedal som, že budem nudiť, tak idem nudiť ďalej.
Daňové príjmy. Plánované, alebo v roku ´24 18 mld. 634 mil., pre rok 2025 22 mld. 480 mil. Zásadné zvýšenie daní, je to rast o 20,6 %. Áno, to sú tie slová pána ministra, ktorý tu spomenul, čo všetko sa zvýšilo: dépeháčka, transakčná daň, odvody a všetko, všetko, všetko. Čiže vláda očakáva, že ľudia na daniach, ľudia, firmy zaplatia o 20,6 % viac, o 3,85 mld. viac medziročne, hej? Fakt, naplánovaný nárast o pätinu, to je neuveriteľné!
No, keď to rozbijeme trošku na drobnejšie, tak daň z príjmu právnických osôb, korporátna daň, daň platená firmami v roku ´24 4,47 mld. eur, v roku ´25 naplánovaných 5 mld. 34 mil. Tu je ten rast trošku miernejší, miernejší v tých vládnych číslach, ale aj tak 12,5 %. Čiže ideme do roka, kde ja budem veľmi rád, keď ten rast bude začínať číslom jedna, ak vôbec, za posledný kvartál máme rast ekonomiky medziročný v treťom kvartáli 1,2 %, hej, Nemecko ide do, má zásadné ekonomické problémy, idú do zmeny vlády, deje sa toho vo svete veľa. No ale vláda si naplánovala, že naše firmy naviazané, samozrejme, na svet, ktorý má problémy s množstvom nových nákladov, ale pres to všetko dodajú štátu o 12,5 % daní viacej. Áno zvýšila sa im zásadne aj sadzba, už bude sa platiť 24 % korporátna daň pre firmy s obratom, so zdaniteľným obratom nad 5 mld. ročne, teda pardon, nad 5 mil. ročne. Inak je to s prehľadom najvyššia daňová sadzba zo všetkých bývalých komunistických krajín proste našej strednej, východnej Európy. Ako som zvedavý, ako chceme konkurovať pri takýchto podmienkach, ktoré vláda vytvorila pre firmy.
Len podotýkam, že aby firmy mohli platiť túto daň, tak najprv musia byť schopné vytvoriť zisk. To znamená, proste musia byť ziskové, potom sa vie štát dostať k nejakým daniam a plánuje ich mať o 12,5 % viacej pre firmy.
Poďme, dane za tovary a služby. Toto je vlastne to, to sú tie dane platené ľuďmi, hej, to je také to najčitateľnejšie, takže rok ´24 12 mld. 850 mil., rok ´25 plánovaný výber 15 mld. 393 mil., rast však dvojciferný, samozrejme, 20 %, hej, nie jedenásť, dvadsať. 20 %. Čiže štát chce po ľuďoch o 20 % priamo zasa na ďalších daniach. Základnou časťou tohto, tejto dane za tovary a služby je, samozrejme, dépeháčka. Tu je to že úplne čitateľné a to je to možno najjednoduchšie číslo a tu sa trošku zastavím, toto ľudia akoby najviac, najviac pochopia. Rok ´24 19 celá, pardon, 9,8 mld., rok ´25 11 mld. 668 mil., rast o 18,7 %. Možno abstraktné čísla, no na jedného človeka vláda v tomto roku vybrala 1 810 euro na dépeháčke, pre budúci rok si naplánovala, že vyberie na jedného človeka vrátane kojencov a starých ľudí 2 160 euro, čiže o 330 euro viac. Len na dépeháčke zaplatí každý človek, fakt som to delil 5 mil. 400-tisíc občanmi Slovenska, o 330 euro viacej.
Viete, môže koalícia robiť potravinové okrúhle stoly, môže rozprávať o vytvorených znížených sadzbách DPH, toto je realita, vláda plánuje občanov vybrať o 18,7 % viac ako vlani, teda o 1,85 mld. viac ako tento rok.
Spotrebné dane, tam normálne to pochválim, pretože tu vláda asi trošku tu je závan, alebo ministerstvo financií, tu je závan reality, rast je len 4 %, to považujem za pri nejakom zvýšení teda daní za cigarety a novej dani za sladené nápoje, rast o 4 %, to považujem za realistické číslo.
Iné dane za tovary a služby. Tu predpokladám, je zaradená transakčná daň. Nárast v roku 2024 v tejto kategórii bol príjem 106 mil. eur, pre budúci rok, pre rok ´25 si vláda naplánovala 690 mil. eur, inak rast, že o 651 %. Dobre, je tam tá nová daň, medzitým je, samozrejme, erodovaná tým, že už je tu jedna, jedna novelizácia, čiže to číslo bude určite menšie, nevieme, nevieme to číslo, nevidel som, pán minister, ak vie, povie, budem rád, že koľko teda plánuje vláda vybrať na transakčnej dani. Inak tam je ale jediné správne riešenie: zrušiť ju.
No, občan, plať, to je tá správa z toho, čo som teraz tu ukazoval, a štát míňa. Nezmyselne a v niektorých položkách aj nebezpečne. Poďme sa bližšie pozrieť na výdavky niektorých rezortov či útvarov, nestíham ísť úplne že po jednotlivých rezortoch, ale teda takmer bez výnimky platí, že výdavky jednotlivých ministerstiev medziročne rastú, dám len rýchlo pikošky.
Začnem, aby sme aj teda o nás vedeli. Výdavky Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky pre budúci rok rastú o 5,7 %. To je taký ten posledný nárast, kde sa dá ešte povedať, že okej. Áno, bude inflácia, proste nezvyšujú sa výdavky, rieši sa len inflácia. To sa ešte akoby dá zobrať to najvyššie možné číslo. Takže tu poviem, že pochválim, hej. Výdavky Kancelárie Národnej rady rastú o 5,7 %. Bodaj by všetko rástlo len o 5,7 %, vyzeral by ten rozpočet inak. Takže berme to proste ako nejaký benchmark.
No, ale ako potom vysvetliť kanceláriu prezidenta? Tam sa tie výdavky zvyšujú o 57 % medziročne. 57 %, hej? Môže tam byť čokoľvek, ale toto je príspevok pána prezidenta teda ku tomu, že každý jeden občan sa bude mať horšie? Jeho výdavky budú o 57 % vyššie. Dobre. Možno je nespokojný, možno chcel 100 %. No ja si ale pamätám, ako dnešná koalícia vyčítala pani prezidentke Čaputovej neefektívnu prevádzku, no tak tá prevádzka pani Čaputovej bola tak neefektívna, v úvodzovkách, že teda nový prezident potrebuje rozpočet o 57 % vyšší. Čo k tomu dodať? Konsolidácia ako hrom!
Na druhej strane rastú výdavky na silové zložky štátu. Na úrady, ktoré prezentujú silu štátu, respektíve, a ja to poviem, normálne že kontrolu nad občanmi. Slovenská informačná služba, nebudem hovoriť presné čísla, ale rast výdavkov o 12,7 %. Národný bezpečnostný úrad – rast o 13,2 % výdavkov. Generálna prokuratúra – rast výdavkov o 7,7 %. No akože to normálne že tá správa je, občan, zaplať o 5 mld. viacej, my sa postaráme o to, aby si do tých čísel videl ešte menej, posilníme silové zložky štátu a potom, to poviem za chvíľu, ak stihnem, tak tá inštitúcia, ktorá to má šancu skontrolovať, Najvyšší kontrolný úrad, ktorý tu je presne na to, aby kontroloval efektívnosť využitia verejných zdrojov, tam by ste čakali, že ten rozpočet tiež by sa mohol zvýšiť aspoň tak jak informačnej službe slovenskej. Ale nie. To je asi jediná inštitúcia v štáte, ktorá má rozpočtované menší rozpočet ako vlani o 2,5 %. Áno, potvrdzujem aj ja slová, myslím, že to hovoril pán predseda finančného výboru, že teda diskutovalo sa a upravilo sa, upravili sme spoločne uznesenie, že teda sa minister dostal za úlohu nejak ten rozpočet dať na poriadok do konca januára, ale dneska stále platí, keď sa pozeráme do rozpočtových čísel, že majú ten rozpočet nižší ako vlani. A ja teda tiež budem dúfať a budem pozerať na to, aby teda pán minister splnil túto svoju úlohu, ktorú dostal od finančného výboru, a teda nejakým spôsobom navýši financie aj pre NKÚ, pretože to sú tie oči aj nás tu poslancov, ale aj občanov. NKÚ je ten úrad, ktorý vie pozrieť na to, či tie zásadne vyššie výdavky, ktoré budú v budúcom roku, budú efektívne vynakladané.
No a už spomeniem len, teda ak chceme konsolidovať, tak ja sa pýtam, že prečo samotné ministerstvo cestovného ruchu a športu, takých 240 mil., ale napríklad aj prečo ich o 100 % predražená budova, nájomné raz také, ako je bežné trhové v danom priestore, že či takto vyzerá konsolidácia.
A potom už len jedna perlička. Úrad pre územné plánovanie a výstavbu, ten inak v roku 2024, v tomto roku, mal rozpočet 61,5 mil., pre budúci rok je plánovaný 65 mil., pričom teda ja som, by som chcel aj od pána ministra alebo od niekoho z koalície ukázať, že čo tento úrad vlastne za posledné dva roky urobil a teda čo za tých 127 mil. vytvoril. Koniec koncov ten stavebný zákon, ktorý bol k tomu patriaci, už teda bude zrušený, kopu ďalších zmien aj v tom územnom plánovaní. No akože minimálne, pán minister, možno by bolo dobré sa na to pozrieť aj tam, som presvedčený, že by sa dalo ušetriť. Ten úrad proste míňa cez 60 mil. ročne, ja nevidím žiadny výsledok. Možno nevidím všetko, ale som presvedčený, že aj odborníci v tejto oblasti nebudú vidieť žiadny alebo teda nejaký výsledok hodný 65 mil. ročne.
Aby som bol férový, teda poviem, vláda ide kvapku ušetriť aj na sebe, 125 mil. vláda avizovala ako šetrenie na platoch zamestnancov verejnej správy, len teda úplne to dosť ťažko sa mi to hľadá v rozpočte, pretože keď sa teda na ten rozpočet pozriem, tak tam človek vidí aj rast výdavkov verejnej správy, teda na zamestnancov verejnej správy a aj rast samotného počtu. No tak neviem, možno pán minister vysvetlí.
Pár čísel ešte stihnem ku rozpočtu verejnej správy. To je teda ten celkový veľký rozpočet zahŕňajúci všetky okruhy verejnej správy. V roku 2025 ide verejná správa minúť výdavky v obrovskej sume 66,5 mld. eur. Tam je kompletne celé zdravotné poistenie, sociálne poistenie, proste to je tá najväčšia suma toho štátu, verejnej správy v tom najväčšom. 66,5 mld. Ešte v roku 2022 boli tie výdavky, dám to do úvodzoviek, len, ale teda len 46,5 mld. eur. Za tri roky je nárast veľkosti verejnej správy 43 %, 20 mld. eur! Kolegovia, 20 mld. eur! Proste toto je bezprecedentný a neudržateľný nárast rovnajúci sa gréckej ceste. Fakt gréckej ceste. Môžme mať na to bumážku aj od EÚ, ale takto sa fungovať ďalej nedá. Proste to je strašné!
Dobre. Záverom, posledné tri minúty. Zhrňme si fakty. Rozpočet na 2025 spôsobí silné spomalenie slovenskej ekonomiky, pričom som ja teda pesimistickejší než aktuálne prognózy. Budeme radi, ak sa vyhneme stagnácii. Medziročný odhad rastu z tohto roku v treťom kvartáli je len 1,2 %, čiže tie podklady sú také, že to, ten rast bude fakt v budúcom roku nižší ako aktuálne prognózovaný. Inflácia cca 6 %, aj to sa obávam, že môže byť ešte vyššia. Každopádne bude trikrát vyššia ako priemer Európskej únie. Tam bude dva, fakt sa podarí splniť inflačný cieľ Európskej centrálnej banky, my budeme mať šesť, trojnásobne vyššie. Každý občan Slovenska schudobnieva oproti kolegovcom z iných krajín. A týmto číslom automaticky, myslím si, že môžme ukončiť plané sľuby koalície o lacnejších potravinách, a myslím si, že týmto číslom sa skončí aj spokojnosť dôchodcov, ktorým síce 13. dôchodok vykompenzuje zvýšené náklady, ale inflácia im bude znehodnocovať ich úspory, tak ako všetkým ostatným občanom. Vláde však inflácia skôr pomáha, to len aby sme vnímali.
Cielený deficit rozpočtu, o ktorom sa bavíme, 4,72 % je stále druhým najvyšším deficitom krajín eurozóny. Stále budeme mať druhý najvyšší deficit, aj keď sa podarí všetko splniť to, čo si pán minister naplánoval. V roku 2025 si budeme potrebovať požičať historicky najvyššiu sumu 13 mld., zase len na porovnanie, v roku 2022 sme si museli požičať len 6 mld., náklady na dlhovú službu brutálne rastú, brutálne. V roku 2023 to bola necelá miliarda, tento rok zaplatíme za dlhovú službu okolo 1,5 mld., možno trošku menej, uvidíme. Budúci rok už to budú takmer 2 mld., 2 mld.(!) a v roku 2027 nás budú stáť splátky dlhu, to sú splátky dlhu 2,4 mld. eur.
Ja len na porovnanie, lebo sú to obrovské čísla, tak ten 13. dôchodok je 0,85 mld., 850 mil. Čiže aj tohto roku ďalšie dva 13. dôchodky zaplatíme len za našu dlhovú službu, za to, že sme zadlžení a že teda musíme to, samozrejme, obsluhovať ten dlh.
No, konsolidácia pre rok 2026 a ´27, to znamená tie posledné dva roky rozpočtového horizontu, je v rozpočte stanovená ako znižovanie deficitu o percento a potom o 0,7 percentuálneho bodu ročne, avšak bez špecifikovaných opatrení na ich naplnenie. Veľmi jednoducho, je tam napísané, že chceme, ale neni napísané ako. Je to teda proste, tie čísla na ďalšie roky sú len papierovým cvičením, aj rozpočtová rada pre tieto roky, hej, pre rok ´26 a ´27, ten rozpočet označila ako nerealistický, hej, práve aj z tohto dôvodu.
Hrubý dlh sa na konci tohto roku očakáva približne 58,9 % hrubého domáceho produktu. V roku 2025 bude, samozrejme, dlh stále rásť i napriek teda tomu, že sa vláda snaží nejak konsolidovať, priblíži sa k hranici 60 %, čo je teda inak 10 % nad hornou hranicou dlhovej brzdy. No a slovenská konsolidácia je takmer celá na strane zvýšenia príjmov, teda zaplatia ju ľudia, firmy, štát na sebe šetrí, minimálne, hovorím, dobrý príklad by bol Malta, ale stačilo by pozerať aj do Česka, aj to by nám pomohlo.
Tento rozpočet považujem za rozpočet ekonomickej bezradnosti vládnej koa... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)
Rozpracované
Vystúpenia
9:44
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:44
Ján BlcháčĎakujem, kolegovia z finančného výboru, za vaše príspevky a tiež sa prikláňam k tomu, že sa zhodujeme v potrebe konsolidácií, nie celkom sa zhodujeme na spôsobe, ale to už je vec prístupu. S niektorými vecami, samozrejme, ktoré ste povedali, môžem súhlasiť, ale s niektorými nemôžem súhlasiť, pretože ak sme tu hovorili o tom, že sa nediskutovalo o forme konsolidácie, tak ja si myslím, že sa diskutovalo, veď sme to...
Ďakujem, kolegovia z finančného výboru, za vaše príspevky a tiež sa prikláňam k tomu, že sa zhodujeme v potrebe konsolidácií, nie celkom sa zhodujeme na spôsobe, ale to už je vec prístupu. S niektorými vecami, samozrejme, ktoré ste povedali, môžem súhlasiť, ale s niektorými nemôžem súhlasiť, pretože ak sme tu hovorili o tom, že sa nediskutovalo o forme konsolidácie, tak ja si myslím, že sa diskutovalo, veď sme to tu mali. A pokiaľ, samozrejme, sa nemá diskutovať takpovediac jalovo, viete, platí pravidlo, že pokiaľ niečo neviete povedať za desať minút, tak potom vás už nikto nepočúva a potom je to diskusia pre diskusiu.
O tom deficite, o ktorom sme, ste tu hovorili, tu bola voľba, buď pôjdeme k tým 3 % za sedem rokov, čo by bola tiež možnosť, ale vláda sa rozhodla ísť za štyri roky, a preto ten cieľ 3 % ´27 je, myslím, že dobrý.
Príklad Malty, asi máš naštudované Marián Viskupič, je možné, že sú tam podmienky, neviem, v akom, v akej výške Malta konsoliduje, ale nezdá sa mi byť reálne, že by Slovensko mohlo konsolidovať 2,7 mld. eur v roku 2025 formou, formou škrtania iba výdavkov, a preto je dobré mať aj tieto informácie, ale bolo by to treba rozdiskutovať.
Takže ďakujem pekne ešte raz a teším sa na diskusiu.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
28.11.2024 o 9:44 hod.
Ing. PhD.
Ján Blcháč
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo.
Ďakujem, kolegovia z finančného výboru, za vaše príspevky a tiež sa prikláňam k tomu, že sa zhodujeme v potrebe konsolidácií, nie celkom sa zhodujeme na spôsobe, ale to už je vec prístupu. S niektorými vecami, samozrejme, ktoré ste povedali, môžem súhlasiť, ale s niektorými nemôžem súhlasiť, pretože ak sme tu hovorili o tom, že sa nediskutovalo o forme konsolidácie, tak ja si myslím, že sa diskutovalo, veď sme to tu mali. A pokiaľ, samozrejme, sa nemá diskutovať takpovediac jalovo, viete, platí pravidlo, že pokiaľ niečo neviete povedať za desať minút, tak potom vás už nikto nepočúva a potom je to diskusia pre diskusiu.
O tom deficite, o ktorom sme, ste tu hovorili, tu bola voľba, buď pôjdeme k tým 3 % za sedem rokov, čo by bola tiež možnosť, ale vláda sa rozhodla ísť za štyri roky, a preto ten cieľ 3 % ´27 je, myslím, že dobrý.
Príklad Malty, asi máš naštudované Marián Viskupič, je možné, že sú tam podmienky, neviem, v akom, v akej výške Malta konsoliduje, ale nezdá sa mi byť reálne, že by Slovensko mohlo konsolidovať 2,7 mld. eur v roku 2025 formou, formou škrtania iba výdavkov, a preto je dobré mať aj tieto informácie, ale bolo by to treba rozdiskutovať.
Takže ďakujem pekne ešte raz a teším sa na diskusiu.
Rozpracované
9:46
Takže vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážený predseda výboru, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne teda pár slov k rozpočtu. Slovensko je jedinou z krajín eurozóny, ktorá konsoliduje, a pritom zároveň zvyšuje výdavky rozpočtu. Zdá sa vám to už na prvé, prvé počutie divné? Ako je to možné?
Vláda občanom, živnostníkom aj firmám naordinovala zvýšenie existujúcich daní. Vláda...
Takže vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážený predseda výboru, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne teda pár slov k rozpočtu. Slovensko je jedinou z krajín eurozóny, ktorá konsoliduje, a pritom zároveň zvyšuje výdavky rozpočtu. Zdá sa vám to už na prvé, prvé počutie divné? Ako je to možné?
Vláda občanom, živnostníkom aj firmám naordinovala zvýšenie existujúcich daní. Vláda občanom naordinovala nové dane, niektorým odvetviam špeciálne odvody, zvýšila cenu diaľničnej známky, mýta, odvodov, poplatkov. Výsledok majú byť o 5 mld. vyššie príjmy rozpočtu roku 2025 v porovnaní s rozpočtom 2024. No a plus-mínus o toľkoto musia viacej zaplatiť ľudia.
Ak si naivne myslíme, že deficit by mohol teda klesnúť v roku 2025 o 5 mld., lebo teda štát by prirodzene pri konsolidácii nemal zvyšovať svoje výdavky, tak sa jedná o "hluboké nedorozumnění" slovami klasika. Ľudia zaplatia o 5 mld. navyše práve preto, aby vláda mohla v roku 2025 zvýšiť svoje výdavky o 3,7 mld. eur. Teda konsolidácia je niekde na úrovni 1,3 mld. eur, na úrovni 1, možno 1,1 % hrubého domáceho produktu. Takýto, poviem, že v úvodzovkách konsolidačný rozpočet spôsobí výrazné spomalenie ekonomiky a vysokú infláciu, čo poškodí všetkých a spôsobí ďalšie škody ľuďom aj ekonomike. Môžme sa pozrieť, že či sa to nedalo inak. Rovnaký výsledok sa dal dosiahnuť napríklad zvýšením príjmov o 1,3 mld. eur pri nulovom raste výdavkov. Alebo pri 2,3-miliardovom raste príjmov a povedzme teda pri jednomiliardovom raste výdavkov. Tu znovu opakujem ten prípad s Maltou, ktorá konsoliduje skutočne čiste len na výdavkovej strane. Ale cítite ten rozdiel? Áno, aj takáto konsolidácia by bolela. Bolela by štát, ale hlavne štát, a bolela by aj ľudí. Každá konsolidácia bolí, samozrejme. Pokiaľ je to reálne šetrenie, každá bolí. No ale jej dopady by boli výrazne menej zlé, proste šetrenie na strane štátu namiesto ždímania občanov a firiem by nevytváralo napríklad tlak na silný rast inflácie, ktorá bude fakt 6 % budúci rok. Tento spôsob, ktorý by som navrhoval, by aj menej brzdil ekonomiku. No a keď sa pozrieme na tú infláciu, keď si zoberieme tie dva krízové roky, keď bola inflácia v celej Európe vysoká, tak budúcoročná inflácia bude najvyššia ročná miera inflácie pre Slovensko od nášho vstupu do Európskej únie. To je fakt, za 20 rokov naj, najvyšší rast inflácie. Samozrejme, trpia ňou, trpia infláciou ľudia. Alebo, samozrejme, dalo by sa, dalo by sa nájsť nejaké, nejaké rozumné riešenie, hej, medzi tým, čo vláda navrhovala, a povedzme že nulovým rastom príjmov, samozrejme, čo by bolo veľmi ťažko realizovateľné, no napríklad ten 2,3-miliardový rast príjmov a jednomiliardový rast výdavkov.
Ak sa vám, koaliční kolegovia, takéto niečo zdá nemožné, nie je to nemožné. Už nepozerajme len na tú Maltu, skúsme sa pozrieť do Česka, použijem tento príklad. Český rozpočet, tak oni idú do volebného roka, to znamená, oni vyrábajú predvolebný rozpočet, no a napriek tomu výdavky v českom rozpočte rastú len o 4,7 %, v našom konsolidačnom rozpočte rastú o 12,2 %, viac ako dvojnásobne. Teda konsolidácia táto naša slovenská sa ide diať pri 12,2-percentuálnom medziročnom raste výdavkov. Tu sme fakt zasa raz európsky unikát, bohužiaľ, zasa raz nechcený. Skutočne samotná Národná banka Slovenska pri svojom hodnotení rozpočtu konštatuje, že sme jediná krajina Európskej únie, ktorá konsoliduje, a pritom zvyšuje svoje výdavky. Sme také drevené želiezko, a to my tie výdavky nezvyšujeme nejak že trochu. Fakt 12,2 % je, je, je desivý nárast výdavkov.
Ospravedlňujem sa, chvíľku budem nudiť s číslami. Práve pri zákonoch, ako je rozpočet, by sa veľmi hodilo mať možnosť použiť nejaké grafické zobrazenie, použiť graf, ktorý veľmi rýchlo a jasne povie to, čo sa o číslach hovorí slovami ťažko, no ale nevadí, poďme.
Celkové príjmy štátneho rozpočtu, vždy budem porovnávať rozpočet ´24, samozrejme, s rozpočtom ´25, tým, ktorý prerokúvame. Takže príjmy rozpočtu v roku 2024 22 mld. 702 mil., v roku 2025 plánované 27 mld. 659 mil., teda už spomínaný rast o 21,8 %, teda o takmer 22 % rast príjmov. Čo to je rast príjmov pre štát? No to je to a to, aj to, pán minister, samozrejme, spomenul, keď vymenoval všetky tie príjmové opatrenia, štát chce od občanov, živnostníkov, firiem vybrať medziročne takmer o 22 % viac pri maximálne dvojpercentnom reálnom raste ekonomiky. Už len toto číslo, hej, medziročne zvýšiť príjmy rozpočtu o 22 % jasne hovorí, ako výrazne zasiahne štát do životov ľudí, ako výrazne im zasiahne do ich peňaženiek a, bohužiaľ, ako výrazne zasiahne aj do konkurencieschopnosti ekonomiky. A to ešte vôbec nie je jasné, či naša ekonomika bude rásť tak, ako hovoria aktuálne predikcie. Pán minister, spomínal, myslím tých 2,2 % hrubého domáceho produktu alebo Národná banka hovorí o 2,5 %. Jednoducho ak budú v Nemecku ešte väčšie problémy ako plánované, ak sa možno rozbehne nejaká colná vojna, uvidíme, čo administratíva v USA, skutočne naša ekonomika veľmi pravdepodobne nemusí rásť ani tým dvojpercentným tempom. Ja sa veľmi obávam, že to skutočne môže byť výrazne menej. No ale dovolím si v tejto súvislosti pridať môj postreh z návštevy českého ministerstva financií, keď sme boli ako finančný výbor, no českým partnerom sa pri debate o plánovanom raste našich celkových rozpočtových príjmov výrazne zvraštili čelá a tú diskusiu prešli veľmi diplomatickým mlčaním. Skutočne je to výrazný nárast, som zvedavý, či bude dosiahnuteľný, ale ešte raz, je to na úkor ľudí. Všetky tie príjmy navyše, to platia ľudia, firmy.
Okej, poďme výdavky. V roku ´24 30 mld. 318 mil., v roku ´25, plánovaných 34 mld. 23 mil., teda rast 12,2 %. Je normálne, aby výdavky v čase, keď slovom roka, ktoré vláda pretlačila ako slovo roka, je konsolidácia, fakt medziročne rástli o 12,2 %? Ja si odpoviem, proste nie je to normálne. Nie je to normálne. Zopakujem to ešte raz, sme jedinou konsolidáciou, konsolidujúcou krajinou Európskej únie, ktorá zároveň zvyšuje výdavky. Ja sa normálne že desím, ako by rástli výdavky, keby teda vláda skutočne teda nemala ambíciu konsolidovať. Ako ja som ale tým pádom presvedčený, že slovo konsolidácia je aj podvodom roka. Vláda podviedla každého jedného občana a možno poznáte tú pesničku od IMT Smile Najkrajšie Vianoce, aké tu boli, no tak ja sa obávam, že tá aktuálna verzia je Najdrahšie Vianoce, aké tu boli, a ešte drahšie budú zas, takto by som to videl. (Reakcia spravodajcu.) Lenže už to aj to... Ne, ne, ne, ne, ne. Povieme si. (Povedané smerom k spravodajcovi.)
No ale keď sa zasa pozrieme do toho Česka, keby sme teda nešli že nulovým rastom alebo poklesom výdavkov, ako to robia všetky ostatné konsolidujúce krajiny, keby sme aspoň išli príkladom Česka, ktorý teda, kde rastú výdavky o 4,7 %, tak tie naše výdavky by boli nie teda 34 mld., ale 31,7 mld., to je o 2,3 mld. menej a o tých 2,3 mld. menej by ste museli vyberať od ľudí. Nebolo by treba zvyšovať DPH, mohli by ste s úsmevom škrtnúť celú proste strašnú konsolidačnú, ehm, konsolidačnú, transakčnú daň, proste celé by to vedelo fungovať úplne inak, neškodilo by to ekonomike, neškodilo by to ľuďom.
Dobre, príjmy, výdavky, samozrejme, z toho deficit. Takže deficit, len si to povedzme, hej, tohtoročný deficit je 7,6 mld. eur. Bude to možno 5,8 možno 6 % hrubého domáceho produktu. Takže jeden z tých výrazne vyšších, aké Slovensko v svojej histórii malo, a teda áno, poklesne v budúcom roku, poklesne o 16 %, ale na stále obrovské číslo 6,37 mld. eur, stále obrovské číslo. No a tu je ďalšia, nazvime to absurdnosť, keď teda zvýšenie príjmov rozpočtu v hodnote 5 mld. eur, ťažko zaplatené ľuďmi a firmami, znamená zníženie deficitu len o 1,24 mld. No, keď už nič iné, kolegovia, aspoň toto by malo vŕtať v hlave teda aj, aj, aj koaličným poslancom, ale ja to, toto poviem, že to je skutočne pľuvanec do tváre slovenských občanov, slovenských daňových poplatníkov. Proste vláda vám, ľudia, nezvýšila ceny nie preto, aby sanovala, alebo teda vláda vám všetkým zvýšila ceny nie preto, aby sanovala dlhy bývalých vlád, ale preto, aby mohla vyrobiť ďalšie miliardy nových výdavkov. No a k tomuto celému sa teda budúci rok ešte vyrobí ďalších 6,5 mld. nového štátneho dlhu.
No a teraz, ako sa teda máme po roku vládnutia tento vlády. No ja si myslím, že sa nijak lepšie nemáme. Tieto Vianoce skutočne budú najdrahšie, aké boli. Už tieto, už tieto, už vlani ste konsolidovali, pán predseda, a navyše teda rastú ceny a, bohužiaľ, nebude to lepšie ani v budúcom roku, tak aj tie budúcoročné Vianoce, bohužiaľ, budú veľmi-veľmi drahé. Áno, ešte drahšie ako tohtoročné.
No a po dvoch rokoch konsolidácie, teda to sa už budem baviť, že ´24 a ´25, keď budeme na konci roku ´25, tak keď sa všetko naplánované v rozpočte vláde podarí, tak ten deficit bude približne rovnaký, ako bol na konci roku 2023.
On by bol dokonca ten rok 2023 ešte nižší deficit, keby nová vláda vtedy za jeden a pol mesiaca, ktorý vládla, teda výrazne už zvýšila výdavky. Ale ešte raz. Deficit, keď sa všetko podarí toto naplánované, a nebude to ľahké, špeciálne na tej príjmovej stránke, keď sa všetko toto podarí, kolegovia, tak budete mať rovnaký deficit ako v roku 2023. Tak ja sa pýtam, aká konsolidácia. Aká konsolidácia, keď vlastne bude ten deficit rovnaký? No žiadna. Žiadna. Preto aj hovorím, že ono aj po tejto stránke je to, tá konsolidácia podvod, hej?
No ale teda treba ešte povedať, že vôbec, aby sa, aby sa tá vláda dostala tam, kde bola v tom roku ´23, však vďakabohu aspoň za to, lebo však ono keby sa nerobilo nič, tak ten dlh by rástol ešte výraznejšie, ale to bude fakt len vďaka ľuďom, pretože aby to číslo sa dosiahlo, tak tí ľudia musia tých päť dodatočných miliárd zaplatiť a jednoducho tu to normálne že už dopredu treba ľuďom poďakovať, ak sa to celé podarí, že to boli schopní a ochotní zaplatiť, ale treba jasne povedať, že to je bez akejkoľvek alebo s minimálnou, aby som bol presnejší, s minimálnou konsolidáciou, šetrením vlády na sebe. Takmer celú tú konsolidáciu platia ľudia a firmy.
Čo ukazujú ďalšie čísla. Trošku si rozoberme tie základné čísla z rozpočtu. Povedal som, že budem nudiť, tak idem nudiť ďalej.
Daňové príjmy. Plánované, alebo v roku ´24 18 mld. 634 mil., pre rok 2025 22 mld. 480 mil. Zásadné zvýšenie daní, je to rast o 20,6 %. Áno, to sú tie slová pána ministra, ktorý tu spomenul, čo všetko sa zvýšilo: dépeháčka, transakčná daň, odvody a všetko, všetko, všetko. Čiže vláda očakáva, že ľudia na daniach, ľudia, firmy zaplatia o 20,6 % viac, o 3,85 mld. viac medziročne, hej? Fakt, naplánovaný nárast o pätinu, to je neuveriteľné!
No, keď to rozbijeme trošku na drobnejšie, tak daň z príjmu právnických osôb, korporátna daň, daň platená firmami v roku ´24 4,47 mld. eur, v roku ´25 naplánovaných 5 mld. 34 mil. Tu je ten rast trošku miernejší, miernejší v tých vládnych číslach, ale aj tak 12,5 %. Čiže ideme do roka, kde ja budem veľmi rád, keď ten rast bude začínať číslom jedna, ak vôbec, za posledný kvartál máme rast ekonomiky medziročný v treťom kvartáli 1,2 %, hej, Nemecko ide do, má zásadné ekonomické problémy, idú do zmeny vlády, deje sa toho vo svete veľa. No ale vláda si naplánovala, že naše firmy naviazané, samozrejme, na svet, ktorý má problémy s množstvom nových nákladov, ale pres to všetko dodajú štátu o 12,5 % daní viacej. Áno zvýšila sa im zásadne aj sadzba, už bude sa platiť 24 % korporátna daň pre firmy s obratom, so zdaniteľným obratom nad 5 mld. ročne, teda pardon, nad 5 mil. ročne. Inak je to s prehľadom najvyššia daňová sadzba zo všetkých bývalých komunistických krajín proste našej strednej, východnej Európy. Ako som zvedavý, ako chceme konkurovať pri takýchto podmienkach, ktoré vláda vytvorila pre firmy.
Len podotýkam, že aby firmy mohli platiť túto daň, tak najprv musia byť schopné vytvoriť zisk. To znamená, proste musia byť ziskové, potom sa vie štát dostať k nejakým daniam a plánuje ich mať o 12,5 % viacej pre firmy.
Poďme, dane za tovary a služby. Toto je vlastne to, to sú tie dane platené ľuďmi, hej, to je také to najčitateľnejšie, takže rok ´24 12 mld. 850 mil., rok ´25 plánovaný výber 15 mld. 393 mil., rast však dvojciferný, samozrejme, 20 %, hej, nie jedenásť, dvadsať. 20 %. Čiže štát chce po ľuďoch o 20 % priamo zasa na ďalších daniach. Základnou časťou tohto, tejto dane za tovary a služby je, samozrejme, dépeháčka. Tu je to že úplne čitateľné a to je to možno najjednoduchšie číslo a tu sa trošku zastavím, toto ľudia akoby najviac, najviac pochopia. Rok ´24 19 celá, pardon, 9,8 mld., rok ´25 11 mld. 668 mil., rast o 18,7 %. Možno abstraktné čísla, no na jedného človeka vláda v tomto roku vybrala 1 810 euro na dépeháčke, pre budúci rok si naplánovala, že vyberie na jedného človeka vrátane kojencov a starých ľudí 2 160 euro, čiže o 330 euro viac. Len na dépeháčke zaplatí každý človek, fakt som to delil 5 mil. 400-tisíc občanmi Slovenska, o 330 euro viacej.
Viete, môže koalícia robiť potravinové okrúhle stoly, môže rozprávať o vytvorených znížených sadzbách DPH, toto je realita, vláda plánuje občanov vybrať o 18,7 % viac ako vlani, teda o 1,85 mld. viac ako tento rok.
Spotrebné dane, tam normálne to pochválim, pretože tu vláda asi trošku tu je závan, alebo ministerstvo financií, tu je závan reality, rast je len 4 %, to považujem za pri nejakom zvýšení teda daní za cigarety a novej dani za sladené nápoje, rast o 4 %, to považujem za realistické číslo.
Iné dane za tovary a služby. Tu predpokladám, je zaradená transakčná daň. Nárast v roku 2024 v tejto kategórii bol príjem 106 mil. eur, pre budúci rok, pre rok ´25 si vláda naplánovala 690 mil. eur, inak rast, že o 651 %. Dobre, je tam tá nová daň, medzitým je, samozrejme, erodovaná tým, že už je tu jedna, jedna novelizácia, čiže to číslo bude určite menšie, nevieme, nevieme to číslo, nevidel som, pán minister, ak vie, povie, budem rád, že koľko teda plánuje vláda vybrať na transakčnej dani. Inak tam je ale jediné správne riešenie: zrušiť ju.
No, občan, plať, to je tá správa z toho, čo som teraz tu ukazoval, a štát míňa. Nezmyselne a v niektorých položkách aj nebezpečne. Poďme sa bližšie pozrieť na výdavky niektorých rezortov či útvarov, nestíham ísť úplne že po jednotlivých rezortoch, ale teda takmer bez výnimky platí, že výdavky jednotlivých ministerstiev medziročne rastú, dám len rýchlo pikošky.
Začnem, aby sme aj teda o nás vedeli. Výdavky Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky pre budúci rok rastú o 5,7 %. To je taký ten posledný nárast, kde sa dá ešte povedať, že okej. Áno, bude inflácia, proste nezvyšujú sa výdavky, rieši sa len inflácia. To sa ešte akoby dá zobrať to najvyššie možné číslo. Takže tu poviem, že pochválim, hej. Výdavky Kancelárie Národnej rady rastú o 5,7 %. Bodaj by všetko rástlo len o 5,7 %, vyzeral by ten rozpočet inak. Takže berme to proste ako nejaký benchmark.
No, ale ako potom vysvetliť kanceláriu prezidenta? Tam sa tie výdavky zvyšujú o 57 % medziročne. 57 %, hej? Môže tam byť čokoľvek, ale toto je príspevok pána prezidenta teda ku tomu, že každý jeden občan sa bude mať horšie? Jeho výdavky budú o 57 % vyššie. Dobre. Možno je nespokojný, možno chcel 100 %. No ja si ale pamätám, ako dnešná koalícia vyčítala pani prezidentke Čaputovej neefektívnu prevádzku, no tak tá prevádzka pani Čaputovej bola tak neefektívna, v úvodzovkách, že teda nový prezident potrebuje rozpočet o 57 % vyšší. Čo k tomu dodať? Konsolidácia ako hrom!
Na druhej strane rastú výdavky na silové zložky štátu. Na úrady, ktoré prezentujú silu štátu, respektíve, a ja to poviem, normálne že kontrolu nad občanmi. Slovenská informačná služba, nebudem hovoriť presné čísla, ale rast výdavkov o 12,7 %. Národný bezpečnostný úrad – rast o 13,2 % výdavkov. Generálna prokuratúra – rast výdavkov o 7,7 %. No akože to normálne že tá správa je, občan, zaplať o 5 mld. viacej, my sa postaráme o to, aby si do tých čísel videl ešte menej, posilníme silové zložky štátu a potom, to poviem za chvíľu, ak stihnem, tak tá inštitúcia, ktorá to má šancu skontrolovať, Najvyšší kontrolný úrad, ktorý tu je presne na to, aby kontroloval efektívnosť využitia verejných zdrojov, tam by ste čakali, že ten rozpočet tiež by sa mohol zvýšiť aspoň tak jak informačnej službe slovenskej. Ale nie. To je asi jediná inštitúcia v štáte, ktorá má rozpočtované menší rozpočet ako vlani o 2,5 %. Áno, potvrdzujem aj ja slová, myslím, že to hovoril pán predseda finančného výboru, že teda diskutovalo sa a upravilo sa, upravili sme spoločne uznesenie, že teda sa minister dostal za úlohu nejak ten rozpočet dať na poriadok do konca januára, ale dneska stále platí, keď sa pozeráme do rozpočtových čísel, že majú ten rozpočet nižší ako vlani. A ja teda tiež budem dúfať a budem pozerať na to, aby teda pán minister splnil túto svoju úlohu, ktorú dostal od finančného výboru, a teda nejakým spôsobom navýši financie aj pre NKÚ, pretože to sú tie oči aj nás tu poslancov, ale aj občanov. NKÚ je ten úrad, ktorý vie pozrieť na to, či tie zásadne vyššie výdavky, ktoré budú v budúcom roku, budú efektívne vynakladané.
No a už spomeniem len, teda ak chceme konsolidovať, tak ja sa pýtam, že prečo samotné ministerstvo cestovného ruchu a športu, takých 240 mil., ale napríklad aj prečo ich o 100 % predražená budova, nájomné raz také, ako je bežné trhové v danom priestore, že či takto vyzerá konsolidácia.
A potom už len jedna perlička. Úrad pre územné plánovanie a výstavbu, ten inak v roku 2024, v tomto roku, mal rozpočet 61,5 mil., pre budúci rok je plánovaný 65 mil., pričom teda ja som, by som chcel aj od pána ministra alebo od niekoho z koalície ukázať, že čo tento úrad vlastne za posledné dva roky urobil a teda čo za tých 127 mil. vytvoril. Koniec koncov ten stavebný zákon, ktorý bol k tomu patriaci, už teda bude zrušený, kopu ďalších zmien aj v tom územnom plánovaní. No akože minimálne, pán minister, možno by bolo dobré sa na to pozrieť aj tam, som presvedčený, že by sa dalo ušetriť. Ten úrad proste míňa cez 60 mil. ročne, ja nevidím žiadny výsledok. Možno nevidím všetko, ale som presvedčený, že aj odborníci v tejto oblasti nebudú vidieť žiadny alebo teda nejaký výsledok hodný 65 mil. ročne.
Aby som bol férový, teda poviem, vláda ide kvapku ušetriť aj na sebe, 125 mil. vláda avizovala ako šetrenie na platoch zamestnancov verejnej správy, len teda úplne to dosť ťažko sa mi to hľadá v rozpočte, pretože keď sa teda na ten rozpočet pozriem, tak tam človek vidí aj rast výdavkov verejnej správy, teda na zamestnancov verejnej správy a aj rast samotného počtu. No tak neviem, možno pán minister vysvetlí.
Pár čísel ešte stihnem ku rozpočtu verejnej správy. To je teda ten celkový veľký rozpočet zahŕňajúci všetky okruhy verejnej správy. V roku 2025 ide verejná správa minúť výdavky v obrovskej sume 66,5 mld. eur. Tam je kompletne celé zdravotné poistenie, sociálne poistenie, proste to je tá najväčšia suma toho štátu, verejnej správy v tom najväčšom. 66,5 mld. Ešte v roku 2022 boli tie výdavky, dám to do úvodzoviek, len, ale teda len 46,5 mld. eur. Za tri roky je nárast veľkosti verejnej správy 43 %, 20 mld. eur! Kolegovia, 20 mld. eur! Proste toto je bezprecedentný a neudržateľný nárast rovnajúci sa gréckej ceste. Fakt gréckej ceste. Môžme mať na to bumážku aj od EÚ, ale takto sa fungovať ďalej nedá. Proste to je strašné!
Dobre. Záverom, posledné tri minúty. Zhrňme si fakty. Rozpočet na 2025 spôsobí silné spomalenie slovenskej ekonomiky, pričom som ja teda pesimistickejší než aktuálne prognózy. Budeme radi, ak sa vyhneme stagnácii. Medziročný odhad rastu z tohto roku v treťom kvartáli je len 1,2 %, čiže tie podklady sú také, že to, ten rast bude fakt v budúcom roku nižší ako aktuálne prognózovaný. Inflácia cca 6 %, aj to sa obávam, že môže byť ešte vyššia. Každopádne bude trikrát vyššia ako priemer Európskej únie. Tam bude dva, fakt sa podarí splniť inflačný cieľ Európskej centrálnej banky, my budeme mať šesť, trojnásobne vyššie. Každý občan Slovenska schudobnieva oproti kolegovcom z iných krajín. A týmto číslom automaticky, myslím si, že môžme ukončiť plané sľuby koalície o lacnejších potravinách, a myslím si, že týmto číslom sa skončí aj spokojnosť dôchodcov, ktorým síce 13. dôchodok vykompenzuje zvýšené náklady, ale inflácia im bude znehodnocovať ich úspory, tak ako všetkým ostatným občanom. Vláde však inflácia skôr pomáha, to len aby sme vnímali.
Cielený deficit rozpočtu, o ktorom sa bavíme, 4,72 % je stále druhým najvyšším deficitom krajín eurozóny. Stále budeme mať druhý najvyšší deficit, aj keď sa podarí všetko splniť to, čo si pán minister naplánoval. V roku 2025 si budeme potrebovať požičať historicky najvyššiu sumu 13 mld., zase len na porovnanie, v roku 2022 sme si museli požičať len 6 mld., náklady na dlhovú službu brutálne rastú, brutálne. V roku 2023 to bola necelá miliarda, tento rok zaplatíme za dlhovú službu okolo 1,5 mld., možno trošku menej, uvidíme. Budúci rok už to budú takmer 2 mld., 2 mld.(!) a v roku 2027 nás budú stáť splátky dlhu, to sú splátky dlhu 2,4 mld. eur.
Ja len na porovnanie, lebo sú to obrovské čísla, tak ten 13. dôchodok je 0,85 mld., 850 mil. Čiže aj tohto roku ďalšie dva 13. dôchodky zaplatíme len za našu dlhovú službu, za to, že sme zadlžení a že teda musíme to, samozrejme, obsluhovať ten dlh.
No, konsolidácia pre rok 2026 a ´27, to znamená tie posledné dva roky rozpočtového horizontu, je v rozpočte stanovená ako znižovanie deficitu o percento a potom o 0,7 percentuálneho bodu ročne, avšak bez špecifikovaných opatrení na ich naplnenie. Veľmi jednoducho, je tam napísané, že chceme, ale neni napísané ako. Je to teda proste, tie čísla na ďalšie roky sú len papierovým cvičením, aj rozpočtová rada pre tieto roky, hej, pre rok ´26 a ´27, ten rozpočet označila ako nerealistický, hej, práve aj z tohto dôvodu.
Hrubý dlh sa na konci tohto roku očakáva približne 58,9 % hrubého domáceho produktu. V roku 2025 bude, samozrejme, dlh stále rásť i napriek teda tomu, že sa vláda snaží nejak konsolidovať, priblíži sa k hranici 60 %, čo je teda inak 10 % nad hornou hranicou dlhovej brzdy. No a slovenská konsolidácia je takmer celá na strane zvýšenia príjmov, teda zaplatia ju ľudia, firmy, štát na sebe šetrí, minimálne, hovorím, dobrý príklad by bol Malta, ale stačilo by pozerať aj do Česka, aj to by nám pomohlo.
Tento rozpočet považujem za rozpočet ekonomickej bezradnosti vládnej koa... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave
28.11.2024 o 9:46 hod.
RNDr. Ing.
Marián Viskupič
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Takže vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážený predseda výboru, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne teda pár slov k rozpočtu. Slovensko je jedinou z krajín eurozóny, ktorá konsoliduje, a pritom zároveň zvyšuje výdavky rozpočtu. Zdá sa vám to už na prvé, prvé počutie divné? Ako je to možné?
Vláda občanom, živnostníkom aj firmám naordinovala zvýšenie existujúcich daní. Vláda občanom naordinovala nové dane, niektorým odvetviam špeciálne odvody, zvýšila cenu diaľničnej známky, mýta, odvodov, poplatkov. Výsledok majú byť o 5 mld. vyššie príjmy rozpočtu roku 2025 v porovnaní s rozpočtom 2024. No a plus-mínus o toľkoto musia viacej zaplatiť ľudia.
Ak si naivne myslíme, že deficit by mohol teda klesnúť v roku 2025 o 5 mld., lebo teda štát by prirodzene pri konsolidácii nemal zvyšovať svoje výdavky, tak sa jedná o "hluboké nedorozumnění" slovami klasika. Ľudia zaplatia o 5 mld. navyše práve preto, aby vláda mohla v roku 2025 zvýšiť svoje výdavky o 3,7 mld. eur. Teda konsolidácia je niekde na úrovni 1,3 mld. eur, na úrovni 1, možno 1,1 % hrubého domáceho produktu. Takýto, poviem, že v úvodzovkách konsolidačný rozpočet spôsobí výrazné spomalenie ekonomiky a vysokú infláciu, čo poškodí všetkých a spôsobí ďalšie škody ľuďom aj ekonomike. Môžme sa pozrieť, že či sa to nedalo inak. Rovnaký výsledok sa dal dosiahnuť napríklad zvýšením príjmov o 1,3 mld. eur pri nulovom raste výdavkov. Alebo pri 2,3-miliardovom raste príjmov a povedzme teda pri jednomiliardovom raste výdavkov. Tu znovu opakujem ten prípad s Maltou, ktorá konsoliduje skutočne čiste len na výdavkovej strane. Ale cítite ten rozdiel? Áno, aj takáto konsolidácia by bolela. Bolela by štát, ale hlavne štát, a bolela by aj ľudí. Každá konsolidácia bolí, samozrejme. Pokiaľ je to reálne šetrenie, každá bolí. No ale jej dopady by boli výrazne menej zlé, proste šetrenie na strane štátu namiesto ždímania občanov a firiem by nevytváralo napríklad tlak na silný rast inflácie, ktorá bude fakt 6 % budúci rok. Tento spôsob, ktorý by som navrhoval, by aj menej brzdil ekonomiku. No a keď sa pozrieme na tú infláciu, keď si zoberieme tie dva krízové roky, keď bola inflácia v celej Európe vysoká, tak budúcoročná inflácia bude najvyššia ročná miera inflácie pre Slovensko od nášho vstupu do Európskej únie. To je fakt, za 20 rokov naj, najvyšší rast inflácie. Samozrejme, trpia ňou, trpia infláciou ľudia. Alebo, samozrejme, dalo by sa, dalo by sa nájsť nejaké, nejaké rozumné riešenie, hej, medzi tým, čo vláda navrhovala, a povedzme že nulovým rastom príjmov, samozrejme, čo by bolo veľmi ťažko realizovateľné, no napríklad ten 2,3-miliardový rast príjmov a jednomiliardový rast výdavkov.
Ak sa vám, koaliční kolegovia, takéto niečo zdá nemožné, nie je to nemožné. Už nepozerajme len na tú Maltu, skúsme sa pozrieť do Česka, použijem tento príklad. Český rozpočet, tak oni idú do volebného roka, to znamená, oni vyrábajú predvolebný rozpočet, no a napriek tomu výdavky v českom rozpočte rastú len o 4,7 %, v našom konsolidačnom rozpočte rastú o 12,2 %, viac ako dvojnásobne. Teda konsolidácia táto naša slovenská sa ide diať pri 12,2-percentuálnom medziročnom raste výdavkov. Tu sme fakt zasa raz európsky unikát, bohužiaľ, zasa raz nechcený. Skutočne samotná Národná banka Slovenska pri svojom hodnotení rozpočtu konštatuje, že sme jediná krajina Európskej únie, ktorá konsoliduje, a pritom zvyšuje svoje výdavky. Sme také drevené želiezko, a to my tie výdavky nezvyšujeme nejak že trochu. Fakt 12,2 % je, je, je desivý nárast výdavkov.
Ospravedlňujem sa, chvíľku budem nudiť s číslami. Práve pri zákonoch, ako je rozpočet, by sa veľmi hodilo mať možnosť použiť nejaké grafické zobrazenie, použiť graf, ktorý veľmi rýchlo a jasne povie to, čo sa o číslach hovorí slovami ťažko, no ale nevadí, poďme.
Celkové príjmy štátneho rozpočtu, vždy budem porovnávať rozpočet ´24, samozrejme, s rozpočtom ´25, tým, ktorý prerokúvame. Takže príjmy rozpočtu v roku 2024 22 mld. 702 mil., v roku 2025 plánované 27 mld. 659 mil., teda už spomínaný rast o 21,8 %, teda o takmer 22 % rast príjmov. Čo to je rast príjmov pre štát? No to je to a to, aj to, pán minister, samozrejme, spomenul, keď vymenoval všetky tie príjmové opatrenia, štát chce od občanov, živnostníkov, firiem vybrať medziročne takmer o 22 % viac pri maximálne dvojpercentnom reálnom raste ekonomiky. Už len toto číslo, hej, medziročne zvýšiť príjmy rozpočtu o 22 % jasne hovorí, ako výrazne zasiahne štát do životov ľudí, ako výrazne im zasiahne do ich peňaženiek a, bohužiaľ, ako výrazne zasiahne aj do konkurencieschopnosti ekonomiky. A to ešte vôbec nie je jasné, či naša ekonomika bude rásť tak, ako hovoria aktuálne predikcie. Pán minister, spomínal, myslím tých 2,2 % hrubého domáceho produktu alebo Národná banka hovorí o 2,5 %. Jednoducho ak budú v Nemecku ešte väčšie problémy ako plánované, ak sa možno rozbehne nejaká colná vojna, uvidíme, čo administratíva v USA, skutočne naša ekonomika veľmi pravdepodobne nemusí rásť ani tým dvojpercentným tempom. Ja sa veľmi obávam, že to skutočne môže byť výrazne menej. No ale dovolím si v tejto súvislosti pridať môj postreh z návštevy českého ministerstva financií, keď sme boli ako finančný výbor, no českým partnerom sa pri debate o plánovanom raste našich celkových rozpočtových príjmov výrazne zvraštili čelá a tú diskusiu prešli veľmi diplomatickým mlčaním. Skutočne je to výrazný nárast, som zvedavý, či bude dosiahnuteľný, ale ešte raz, je to na úkor ľudí. Všetky tie príjmy navyše, to platia ľudia, firmy.
Okej, poďme výdavky. V roku ´24 30 mld. 318 mil., v roku ´25, plánovaných 34 mld. 23 mil., teda rast 12,2 %. Je normálne, aby výdavky v čase, keď slovom roka, ktoré vláda pretlačila ako slovo roka, je konsolidácia, fakt medziročne rástli o 12,2 %? Ja si odpoviem, proste nie je to normálne. Nie je to normálne. Zopakujem to ešte raz, sme jedinou konsolidáciou, konsolidujúcou krajinou Európskej únie, ktorá zároveň zvyšuje výdavky. Ja sa normálne že desím, ako by rástli výdavky, keby teda vláda skutočne teda nemala ambíciu konsolidovať. Ako ja som ale tým pádom presvedčený, že slovo konsolidácia je aj podvodom roka. Vláda podviedla každého jedného občana a možno poznáte tú pesničku od IMT Smile Najkrajšie Vianoce, aké tu boli, no tak ja sa obávam, že tá aktuálna verzia je Najdrahšie Vianoce, aké tu boli, a ešte drahšie budú zas, takto by som to videl. (Reakcia spravodajcu.) Lenže už to aj to... Ne, ne, ne, ne, ne. Povieme si. (Povedané smerom k spravodajcovi.)
No ale keď sa zasa pozrieme do toho Česka, keby sme teda nešli že nulovým rastom alebo poklesom výdavkov, ako to robia všetky ostatné konsolidujúce krajiny, keby sme aspoň išli príkladom Česka, ktorý teda, kde rastú výdavky o 4,7 %, tak tie naše výdavky by boli nie teda 34 mld., ale 31,7 mld., to je o 2,3 mld. menej a o tých 2,3 mld. menej by ste museli vyberať od ľudí. Nebolo by treba zvyšovať DPH, mohli by ste s úsmevom škrtnúť celú proste strašnú konsolidačnú, ehm, konsolidačnú, transakčnú daň, proste celé by to vedelo fungovať úplne inak, neškodilo by to ekonomike, neškodilo by to ľuďom.
Dobre, príjmy, výdavky, samozrejme, z toho deficit. Takže deficit, len si to povedzme, hej, tohtoročný deficit je 7,6 mld. eur. Bude to možno 5,8 možno 6 % hrubého domáceho produktu. Takže jeden z tých výrazne vyšších, aké Slovensko v svojej histórii malo, a teda áno, poklesne v budúcom roku, poklesne o 16 %, ale na stále obrovské číslo 6,37 mld. eur, stále obrovské číslo. No a tu je ďalšia, nazvime to absurdnosť, keď teda zvýšenie príjmov rozpočtu v hodnote 5 mld. eur, ťažko zaplatené ľuďmi a firmami, znamená zníženie deficitu len o 1,24 mld. No, keď už nič iné, kolegovia, aspoň toto by malo vŕtať v hlave teda aj, aj, aj koaličným poslancom, ale ja to, toto poviem, že to je skutočne pľuvanec do tváre slovenských občanov, slovenských daňových poplatníkov. Proste vláda vám, ľudia, nezvýšila ceny nie preto, aby sanovala, alebo teda vláda vám všetkým zvýšila ceny nie preto, aby sanovala dlhy bývalých vlád, ale preto, aby mohla vyrobiť ďalšie miliardy nových výdavkov. No a k tomuto celému sa teda budúci rok ešte vyrobí ďalších 6,5 mld. nového štátneho dlhu.
No a teraz, ako sa teda máme po roku vládnutia tento vlády. No ja si myslím, že sa nijak lepšie nemáme. Tieto Vianoce skutočne budú najdrahšie, aké boli. Už tieto, už tieto, už vlani ste konsolidovali, pán predseda, a navyše teda rastú ceny a, bohužiaľ, nebude to lepšie ani v budúcom roku, tak aj tie budúcoročné Vianoce, bohužiaľ, budú veľmi-veľmi drahé. Áno, ešte drahšie ako tohtoročné.
No a po dvoch rokoch konsolidácie, teda to sa už budem baviť, že ´24 a ´25, keď budeme na konci roku ´25, tak keď sa všetko naplánované v rozpočte vláde podarí, tak ten deficit bude približne rovnaký, ako bol na konci roku 2023.
On by bol dokonca ten rok 2023 ešte nižší deficit, keby nová vláda vtedy za jeden a pol mesiaca, ktorý vládla, teda výrazne už zvýšila výdavky. Ale ešte raz. Deficit, keď sa všetko podarí toto naplánované, a nebude to ľahké, špeciálne na tej príjmovej stránke, keď sa všetko toto podarí, kolegovia, tak budete mať rovnaký deficit ako v roku 2023. Tak ja sa pýtam, aká konsolidácia. Aká konsolidácia, keď vlastne bude ten deficit rovnaký? No žiadna. Žiadna. Preto aj hovorím, že ono aj po tejto stránke je to, tá konsolidácia podvod, hej?
No ale teda treba ešte povedať, že vôbec, aby sa, aby sa tá vláda dostala tam, kde bola v tom roku ´23, však vďakabohu aspoň za to, lebo však ono keby sa nerobilo nič, tak ten dlh by rástol ešte výraznejšie, ale to bude fakt len vďaka ľuďom, pretože aby to číslo sa dosiahlo, tak tí ľudia musia tých päť dodatočných miliárd zaplatiť a jednoducho tu to normálne že už dopredu treba ľuďom poďakovať, ak sa to celé podarí, že to boli schopní a ochotní zaplatiť, ale treba jasne povedať, že to je bez akejkoľvek alebo s minimálnou, aby som bol presnejší, s minimálnou konsolidáciou, šetrením vlády na sebe. Takmer celú tú konsolidáciu platia ľudia a firmy.
Čo ukazujú ďalšie čísla. Trošku si rozoberme tie základné čísla z rozpočtu. Povedal som, že budem nudiť, tak idem nudiť ďalej.
Daňové príjmy. Plánované, alebo v roku ´24 18 mld. 634 mil., pre rok 2025 22 mld. 480 mil. Zásadné zvýšenie daní, je to rast o 20,6 %. Áno, to sú tie slová pána ministra, ktorý tu spomenul, čo všetko sa zvýšilo: dépeháčka, transakčná daň, odvody a všetko, všetko, všetko. Čiže vláda očakáva, že ľudia na daniach, ľudia, firmy zaplatia o 20,6 % viac, o 3,85 mld. viac medziročne, hej? Fakt, naplánovaný nárast o pätinu, to je neuveriteľné!
No, keď to rozbijeme trošku na drobnejšie, tak daň z príjmu právnických osôb, korporátna daň, daň platená firmami v roku ´24 4,47 mld. eur, v roku ´25 naplánovaných 5 mld. 34 mil. Tu je ten rast trošku miernejší, miernejší v tých vládnych číslach, ale aj tak 12,5 %. Čiže ideme do roka, kde ja budem veľmi rád, keď ten rast bude začínať číslom jedna, ak vôbec, za posledný kvartál máme rast ekonomiky medziročný v treťom kvartáli 1,2 %, hej, Nemecko ide do, má zásadné ekonomické problémy, idú do zmeny vlády, deje sa toho vo svete veľa. No ale vláda si naplánovala, že naše firmy naviazané, samozrejme, na svet, ktorý má problémy s množstvom nových nákladov, ale pres to všetko dodajú štátu o 12,5 % daní viacej. Áno zvýšila sa im zásadne aj sadzba, už bude sa platiť 24 % korporátna daň pre firmy s obratom, so zdaniteľným obratom nad 5 mld. ročne, teda pardon, nad 5 mil. ročne. Inak je to s prehľadom najvyššia daňová sadzba zo všetkých bývalých komunistických krajín proste našej strednej, východnej Európy. Ako som zvedavý, ako chceme konkurovať pri takýchto podmienkach, ktoré vláda vytvorila pre firmy.
Len podotýkam, že aby firmy mohli platiť túto daň, tak najprv musia byť schopné vytvoriť zisk. To znamená, proste musia byť ziskové, potom sa vie štát dostať k nejakým daniam a plánuje ich mať o 12,5 % viacej pre firmy.
Poďme, dane za tovary a služby. Toto je vlastne to, to sú tie dane platené ľuďmi, hej, to je také to najčitateľnejšie, takže rok ´24 12 mld. 850 mil., rok ´25 plánovaný výber 15 mld. 393 mil., rast však dvojciferný, samozrejme, 20 %, hej, nie jedenásť, dvadsať. 20 %. Čiže štát chce po ľuďoch o 20 % priamo zasa na ďalších daniach. Základnou časťou tohto, tejto dane za tovary a služby je, samozrejme, dépeháčka. Tu je to že úplne čitateľné a to je to možno najjednoduchšie číslo a tu sa trošku zastavím, toto ľudia akoby najviac, najviac pochopia. Rok ´24 19 celá, pardon, 9,8 mld., rok ´25 11 mld. 668 mil., rast o 18,7 %. Možno abstraktné čísla, no na jedného človeka vláda v tomto roku vybrala 1 810 euro na dépeháčke, pre budúci rok si naplánovala, že vyberie na jedného človeka vrátane kojencov a starých ľudí 2 160 euro, čiže o 330 euro viac. Len na dépeháčke zaplatí každý človek, fakt som to delil 5 mil. 400-tisíc občanmi Slovenska, o 330 euro viacej.
Viete, môže koalícia robiť potravinové okrúhle stoly, môže rozprávať o vytvorených znížených sadzbách DPH, toto je realita, vláda plánuje občanov vybrať o 18,7 % viac ako vlani, teda o 1,85 mld. viac ako tento rok.
Spotrebné dane, tam normálne to pochválim, pretože tu vláda asi trošku tu je závan, alebo ministerstvo financií, tu je závan reality, rast je len 4 %, to považujem za pri nejakom zvýšení teda daní za cigarety a novej dani za sladené nápoje, rast o 4 %, to považujem za realistické číslo.
Iné dane za tovary a služby. Tu predpokladám, je zaradená transakčná daň. Nárast v roku 2024 v tejto kategórii bol príjem 106 mil. eur, pre budúci rok, pre rok ´25 si vláda naplánovala 690 mil. eur, inak rast, že o 651 %. Dobre, je tam tá nová daň, medzitým je, samozrejme, erodovaná tým, že už je tu jedna, jedna novelizácia, čiže to číslo bude určite menšie, nevieme, nevieme to číslo, nevidel som, pán minister, ak vie, povie, budem rád, že koľko teda plánuje vláda vybrať na transakčnej dani. Inak tam je ale jediné správne riešenie: zrušiť ju.
No, občan, plať, to je tá správa z toho, čo som teraz tu ukazoval, a štát míňa. Nezmyselne a v niektorých položkách aj nebezpečne. Poďme sa bližšie pozrieť na výdavky niektorých rezortov či útvarov, nestíham ísť úplne že po jednotlivých rezortoch, ale teda takmer bez výnimky platí, že výdavky jednotlivých ministerstiev medziročne rastú, dám len rýchlo pikošky.
Začnem, aby sme aj teda o nás vedeli. Výdavky Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky pre budúci rok rastú o 5,7 %. To je taký ten posledný nárast, kde sa dá ešte povedať, že okej. Áno, bude inflácia, proste nezvyšujú sa výdavky, rieši sa len inflácia. To sa ešte akoby dá zobrať to najvyššie možné číslo. Takže tu poviem, že pochválim, hej. Výdavky Kancelárie Národnej rady rastú o 5,7 %. Bodaj by všetko rástlo len o 5,7 %, vyzeral by ten rozpočet inak. Takže berme to proste ako nejaký benchmark.
No, ale ako potom vysvetliť kanceláriu prezidenta? Tam sa tie výdavky zvyšujú o 57 % medziročne. 57 %, hej? Môže tam byť čokoľvek, ale toto je príspevok pána prezidenta teda ku tomu, že každý jeden občan sa bude mať horšie? Jeho výdavky budú o 57 % vyššie. Dobre. Možno je nespokojný, možno chcel 100 %. No ja si ale pamätám, ako dnešná koalícia vyčítala pani prezidentke Čaputovej neefektívnu prevádzku, no tak tá prevádzka pani Čaputovej bola tak neefektívna, v úvodzovkách, že teda nový prezident potrebuje rozpočet o 57 % vyšší. Čo k tomu dodať? Konsolidácia ako hrom!
Na druhej strane rastú výdavky na silové zložky štátu. Na úrady, ktoré prezentujú silu štátu, respektíve, a ja to poviem, normálne že kontrolu nad občanmi. Slovenská informačná služba, nebudem hovoriť presné čísla, ale rast výdavkov o 12,7 %. Národný bezpečnostný úrad – rast o 13,2 % výdavkov. Generálna prokuratúra – rast výdavkov o 7,7 %. No akože to normálne že tá správa je, občan, zaplať o 5 mld. viacej, my sa postaráme o to, aby si do tých čísel videl ešte menej, posilníme silové zložky štátu a potom, to poviem za chvíľu, ak stihnem, tak tá inštitúcia, ktorá to má šancu skontrolovať, Najvyšší kontrolný úrad, ktorý tu je presne na to, aby kontroloval efektívnosť využitia verejných zdrojov, tam by ste čakali, že ten rozpočet tiež by sa mohol zvýšiť aspoň tak jak informačnej službe slovenskej. Ale nie. To je asi jediná inštitúcia v štáte, ktorá má rozpočtované menší rozpočet ako vlani o 2,5 %. Áno, potvrdzujem aj ja slová, myslím, že to hovoril pán predseda finančného výboru, že teda diskutovalo sa a upravilo sa, upravili sme spoločne uznesenie, že teda sa minister dostal za úlohu nejak ten rozpočet dať na poriadok do konca januára, ale dneska stále platí, keď sa pozeráme do rozpočtových čísel, že majú ten rozpočet nižší ako vlani. A ja teda tiež budem dúfať a budem pozerať na to, aby teda pán minister splnil túto svoju úlohu, ktorú dostal od finančného výboru, a teda nejakým spôsobom navýši financie aj pre NKÚ, pretože to sú tie oči aj nás tu poslancov, ale aj občanov. NKÚ je ten úrad, ktorý vie pozrieť na to, či tie zásadne vyššie výdavky, ktoré budú v budúcom roku, budú efektívne vynakladané.
No a už spomeniem len, teda ak chceme konsolidovať, tak ja sa pýtam, že prečo samotné ministerstvo cestovného ruchu a športu, takých 240 mil., ale napríklad aj prečo ich o 100 % predražená budova, nájomné raz také, ako je bežné trhové v danom priestore, že či takto vyzerá konsolidácia.
A potom už len jedna perlička. Úrad pre územné plánovanie a výstavbu, ten inak v roku 2024, v tomto roku, mal rozpočet 61,5 mil., pre budúci rok je plánovaný 65 mil., pričom teda ja som, by som chcel aj od pána ministra alebo od niekoho z koalície ukázať, že čo tento úrad vlastne za posledné dva roky urobil a teda čo za tých 127 mil. vytvoril. Koniec koncov ten stavebný zákon, ktorý bol k tomu patriaci, už teda bude zrušený, kopu ďalších zmien aj v tom územnom plánovaní. No akože minimálne, pán minister, možno by bolo dobré sa na to pozrieť aj tam, som presvedčený, že by sa dalo ušetriť. Ten úrad proste míňa cez 60 mil. ročne, ja nevidím žiadny výsledok. Možno nevidím všetko, ale som presvedčený, že aj odborníci v tejto oblasti nebudú vidieť žiadny alebo teda nejaký výsledok hodný 65 mil. ročne.
Aby som bol férový, teda poviem, vláda ide kvapku ušetriť aj na sebe, 125 mil. vláda avizovala ako šetrenie na platoch zamestnancov verejnej správy, len teda úplne to dosť ťažko sa mi to hľadá v rozpočte, pretože keď sa teda na ten rozpočet pozriem, tak tam človek vidí aj rast výdavkov verejnej správy, teda na zamestnancov verejnej správy a aj rast samotného počtu. No tak neviem, možno pán minister vysvetlí.
Pár čísel ešte stihnem ku rozpočtu verejnej správy. To je teda ten celkový veľký rozpočet zahŕňajúci všetky okruhy verejnej správy. V roku 2025 ide verejná správa minúť výdavky v obrovskej sume 66,5 mld. eur. Tam je kompletne celé zdravotné poistenie, sociálne poistenie, proste to je tá najväčšia suma toho štátu, verejnej správy v tom najväčšom. 66,5 mld. Ešte v roku 2022 boli tie výdavky, dám to do úvodzoviek, len, ale teda len 46,5 mld. eur. Za tri roky je nárast veľkosti verejnej správy 43 %, 20 mld. eur! Kolegovia, 20 mld. eur! Proste toto je bezprecedentný a neudržateľný nárast rovnajúci sa gréckej ceste. Fakt gréckej ceste. Môžme mať na to bumážku aj od EÚ, ale takto sa fungovať ďalej nedá. Proste to je strašné!
Dobre. Záverom, posledné tri minúty. Zhrňme si fakty. Rozpočet na 2025 spôsobí silné spomalenie slovenskej ekonomiky, pričom som ja teda pesimistickejší než aktuálne prognózy. Budeme radi, ak sa vyhneme stagnácii. Medziročný odhad rastu z tohto roku v treťom kvartáli je len 1,2 %, čiže tie podklady sú také, že to, ten rast bude fakt v budúcom roku nižší ako aktuálne prognózovaný. Inflácia cca 6 %, aj to sa obávam, že môže byť ešte vyššia. Každopádne bude trikrát vyššia ako priemer Európskej únie. Tam bude dva, fakt sa podarí splniť inflačný cieľ Európskej centrálnej banky, my budeme mať šesť, trojnásobne vyššie. Každý občan Slovenska schudobnieva oproti kolegovcom z iných krajín. A týmto číslom automaticky, myslím si, že môžme ukončiť plané sľuby koalície o lacnejších potravinách, a myslím si, že týmto číslom sa skončí aj spokojnosť dôchodcov, ktorým síce 13. dôchodok vykompenzuje zvýšené náklady, ale inflácia im bude znehodnocovať ich úspory, tak ako všetkým ostatným občanom. Vláde však inflácia skôr pomáha, to len aby sme vnímali.
Cielený deficit rozpočtu, o ktorom sa bavíme, 4,72 % je stále druhým najvyšším deficitom krajín eurozóny. Stále budeme mať druhý najvyšší deficit, aj keď sa podarí všetko splniť to, čo si pán minister naplánoval. V roku 2025 si budeme potrebovať požičať historicky najvyššiu sumu 13 mld., zase len na porovnanie, v roku 2022 sme si museli požičať len 6 mld., náklady na dlhovú službu brutálne rastú, brutálne. V roku 2023 to bola necelá miliarda, tento rok zaplatíme za dlhovú službu okolo 1,5 mld., možno trošku menej, uvidíme. Budúci rok už to budú takmer 2 mld., 2 mld.(!) a v roku 2027 nás budú stáť splátky dlhu, to sú splátky dlhu 2,4 mld. eur.
Ja len na porovnanie, lebo sú to obrovské čísla, tak ten 13. dôchodok je 0,85 mld., 850 mil. Čiže aj tohto roku ďalšie dva 13. dôchodky zaplatíme len za našu dlhovú službu, za to, že sme zadlžení a že teda musíme to, samozrejme, obsluhovať ten dlh.
No, konsolidácia pre rok 2026 a ´27, to znamená tie posledné dva roky rozpočtového horizontu, je v rozpočte stanovená ako znižovanie deficitu o percento a potom o 0,7 percentuálneho bodu ročne, avšak bez špecifikovaných opatrení na ich naplnenie. Veľmi jednoducho, je tam napísané, že chceme, ale neni napísané ako. Je to teda proste, tie čísla na ďalšie roky sú len papierovým cvičením, aj rozpočtová rada pre tieto roky, hej, pre rok ´26 a ´27, ten rozpočet označila ako nerealistický, hej, práve aj z tohto dôvodu.
Hrubý dlh sa na konci tohto roku očakáva približne 58,9 % hrubého domáceho produktu. V roku 2025 bude, samozrejme, dlh stále rásť i napriek teda tomu, že sa vláda snaží nejak konsolidovať, priblíži sa k hranici 60 %, čo je teda inak 10 % nad hornou hranicou dlhovej brzdy. No a slovenská konsolidácia je takmer celá na strane zvýšenia príjmov, teda zaplatia ju ľudia, firmy, štát na sebe šetrí, minimálne, hovorím, dobrý príklad by bol Malta, ale stačilo by pozerať aj do Česka, aj to by nám pomohlo.
Tento rozpočet považujem za rozpočet ekonomickej bezradnosti vládnej koa... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)
Rozpracované
10:17
Vystúpenie v rozprave 10:17
Štefan KiššA mne je...
A mne je ľúto, že to musím konštatovať, pretože poznám mnohých ľudí, ktorí sa na príprave rozpočtu podieľajú na ministerstve financií, na ďalších kapitolách tzv., ministerstvách iných, v iných inštitúciách verejných sú desiatky ľudí, ktorí celú svoju prácu, vlastne celý deň robia na takýchto veciach. A ja viem, že tie ich riešenia do veľkej miery existujú, tu sú, akurát sa nedostali do parlamentu, nedostali sa ani na vládu, pretože ich politici odmietli. A takisto verím tomu, že aj pán minister financií má dobré úmysly, že chce urobiť aj dobré veci. Urobiť takú konsolidáciu, ktorá nezasiahne takto dramaticky ľudí, občanov, firmy, ekonomiku. Avšak je, ten politický výtlak nemá, často na koaličnej rade ho prevalcujú jeho kolegovia, pán Andrej Danko, ďalší, vydupú si tam svoje a výsledkom je, že máme takýto rozpočet, takúto konsolidáciu, ktorú tu dnes vidíme.
A takisto tvrdím, že táto konsolidácia a z nej vyplývajúci rozpočet, o ktorom tu dnes rokujeme, je jeden podvod na občanoch. Jednoducho aká konsolidácia, taký rozpočet, ľuďom berú, sebe dávajú a v priebehu tejto rozpravy vám podrobnejšie vysvetlím, ako to myslím. Jednoducho všetkým nám sľubovali, že s verejnými financiami urobia poriadok, že sú skúsení profesionáli, že sa nám všetkým bude žiť lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie. No, dnes sú vo vláde vyše rok, majú prezidenta a celý štátny aparát a výsledkom je, že Slováci sú chudobnejší, ekonomika ako tatranský tiger teda nevyzerá, skôr vyzerá ako taká vychudnutá mačka a týmto rozpočtom ju tak akurát chcú doraziť.
Tomuto rozpočtu sme, teda mám niekoľko takých pomenovaní a postupne teda nimi prejdem, a teda podrobnejšie ilustrujú to, čo som povedal v tomto úvode.
Za prvé, a to je v skutočnosti najdôležitejšie, je to rozpočet rastúceho dlhu. Od nástupu, odkedy prišli, neušetrili nič. Poznáte to známe, že chceme sa prikrývať takou perinou, akou, na akú v skutočnosti máme. Táto vláda to nerobí a v čase, keď nastúpila k moci, na jeseň v roku 2023, už to bolo spomínané, bol odhadovaný deficit verejných financií 4,7 % HDP. Na konci roku 2025 podľa tohto rozpočtu, na základe opatrení, ktoré predstavili, bude deficit 4,7 % HDP očakávaný. To znamená 4,8, 4,7. Vyzerá to veľmi podobne a ja viem, teraz príde tá odpoveď, že však sme naplnili volebné sľuby, rozdali sme dôchodky, rozdali sme hypotéky, kadečo, lenže jednak tým, na margo dôchodcov, tak do jedného vrecka dôchodcom dali cez 13. dôchodky, z druhého vrecka im to zobrali cez dépeháčku, cez ďalšie opatrenia. Aj dôchodcovia prídu skrátka, všetci ďalší občania tiež.
A keď už teda hovoria o sľuboch, tak potom je moja otázka, kde sú lacnejšie potraviny, sociálne istoty a všetky ďalšie sľuby, ktoré sme tu tiež mali, ale na tie sa trochu už pozabúda, aspoň teda v diskusii zo strany vládnej koalície.
No a napriek tomu dvojročnému uťahovaniu opaskov kvôli nezodpovednosti vlády, kvôli tomu, ako pristupuje k tejto konsolidácii, nás bude vláda zadlžovať ďalej. Dnes dlží každý Slovák približne 15-tisíc eur, o tri roky to bude približne 19-tisíc eur, čo je o 4-tisíc viac, a dlh stúpne z 56 % HDP na približne 64 % HDP. Napriek sľubu, jednému z viacerých, teda zjavne tie, ktoré sa nechystajú splniť, že stabilizujú dlh. A ministerstvo financií sa tvári vo svojom dokumente, v rozpočte, že dlh bude rásť miernejšie, bude stále rásť aj podľa ministerstva financií, ale o niečo menej, ako je odhad iných inštitúcií. Tvrdí, že to bude 60,5. A tie dôvody, alebo teda ten, tá prognóza je naivná a podľa mňa zo štyroch dôvodov. Za prvé, všetky ostatné inštitúcie Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, Európska komisia a ďalšie predpovedajú horší vývoj dlhu a ekonomiky, tých 64 % HDP, ako som povedal pred chvíľou. Za druhé, tú polmiliardovú rezervu, pamätáte si, najprv to bola Ficova miliarda, keď prišiel rozpočet, už to bola len pol miliarda, tak tú pol miliardu už vlastne prejedli zdravotníci, výnimky na dani z finančných transakcií a prichádzajúca, teda pán premiér nám povedal, že sme drbnutí, že si myslíme, že nezasanuje cenu plynu, no tak čakáme, nie sme drbnutí, očakávame, že na plyn dá tých 400 mil., tzv. helikoptérovú pomoc, polmiliardová rezerva prejedená.
Za tretie, ten výber daní a prognóza má svoje riziká. Trasie sa nám Nemecko, neisté je USA, výber daní aj bez externých faktorov od príchodu vlády klesá. Pán minister urobil predvčerom s prezidentom finančnej správy tlačovku, predstavili QR kód od roku 2026 na platby, na platby v obchodoch, volajú to stratégia lepšieho výberu daní a od toho nám má stúpnuť výber daní. Považujem to za nekompletné splnenie úlohy, len represia malých nie je, alebo teda len na tých malých predajcov, tam síce, samozrejme, sú daňové úniky, ale to gro sa nachádza u veľkých podnikateľov, u veľkých platbách, karuselových podvodoch, na tie, o týchto som sa zatiaľ nedozvedel nič.
A za štvrté, prečo tá prognóza dlhu je problematická, je, že vláda vyprázdňuje špajzu. Pamätáte si, mali sme nízke úroky, hrubý dlh nám stúpol, čistý o niečo menej, pretože sa vyemitovali dlhopisy s takmer nulovou úrokovou sadzbou. Takpovediac sa naplnila špajza, mali sme veľkú, máme stále veľkú hotovostnú rezervu. V tej prognóze ministerstva financií sa vláda chystá túto hotovostnú rezervu prejesť. To znamená, stále bude zvyšovať dlh, ešte nám nepredstavila všetky opatrenia, ako to chce dosiahnuť, vrátane predvolebného roku a chce to dosiahnuť takým spôsobom, že vyprázdni špajzu, nieže si na tieto, na toto znižovanie dlhu zarobí. No takto pre mňa konsolidácia nevyzerá. A za ten dlh si platíme čoraz viac, logicky. Ešte sa vieme financovať, moja otázka znie, dokedy a za akú cenu.
A poviem viac. Za prvé, budúci rok potrebujeme si požičať historicky najviac, suverénne najviac, odkedy teda existujeme, 13 mld. eur. Do kontextu, tento rok už je to celkom veľa, 10 mld. a celkom sa zapotili na ARDAL-e a na ministerstve financií, aby to vyemitovali. Pre kontext, do roku 2022 povedzme, že ešte v relatívne normálnom svete, ktorý existoval, sa emitovalo niekde okolo 5 mld., štyri-päť, tak nejak, hej, tak niekde to kolísalo. Dnes sme levelovo úplne inde. No a potom prišiel na finančný výbor pán Bytčánek, šéf ARDAL-u, predstaviť nám dlhopisy pre ľudí, tak som to využil a som sa ho spýtal, teda nech nám skomentuje, ako to vyzerá na budúci rok. A povedal, že on odhaduje, že ten trh na budúci rok je približne na 8 mld., že očakáva, že vieme vyemitovať 8 mld., potrebujeme 13. Moja otázka je, kde je tých 5 mld., čo sú obrovské peniaze. A o tomto by sme sa mali rozprávať najviac, ako toto urobiť, pretože, samozrejme, že sa to dá, ale otázka je ako a za akú cenu. Pri tejto situácii platí, že sa emitujeme drahšie, to znamená, tie úroky, ktoré platíme potom, sú vyššie. Jednak toho dlhu je viac, samozrejme, pretože máme väčší dlh, objektívne sú veľké, väčšie úrokové miery, lebo je iný svet, úplne všade na svete sú vyššie a u nás sú ešte vyššie kvôli nezodpovednosti vlády. Tá tzv. riziková prirážka je pomerne veľká a to stojí peniaze.
Uvediem to na príklade. Keď na trhovisku všetci predávajú napr. vajíčka za 40 centov a vy prídete a budete všetkým ponúkať vajíčka za 20 centov, tak si kúpia tie vaše za tých 20 centov, pretože sú lacnejšie. Je to trošku zjednodušený príklad aj ceny sú ilustratívne, ale tak nejak vyzerajú emisie nášho dlhu, pretože potrebujeme predať veľa, predávame za výhodnú cenu, aby sme aspoň predali, pretože ak by sme nepredali, tak tu máme skutočnú skazu. A teda tvrdím, že, nerád to takto vyslovujem, ale bankrot nie je zažehnaný, toto ozdravenie financií nie je a musíme venovať veľa energie, aby sme, aby sme tieto riziká skutočne zažehnali. A výsledkom takisto je, že logicky z tohto vyplýva, že tie splátky dlhu sú čoraz vyššie. Kým tento rok na splátky dlhu zaplatíme 1,2 mld. eur, o tri roky podľa rozpočtu, v roku 2027 to bude 2,4 mld. To znamená o 1,4 mld. každý rok zaplatíme na splátky dlhu, lebo ho máme viac, lebo je drahší o 1,4 mld. eur. Čo by sme si tak mohli kúpiť za 1,4 mld. eur? Napríklad najdrahší diaľničný úsek, napríklad najväčšiu nemocnicu Rázsochy, alebo by sme mohli postaviť 430 km diaľnic, čo je asi tak vzdialenosť do Košíc približne, podľa toho, ktorým úsekom idete, a to by sme mohli robiť každý rok, nie raz. Toľko platíme za dlh namiesto toho, aby sme platili za služby, ktoré potrebujú občania.
Tento rozpočet je takisto rozpočet Ficovej drahoty, tak ako jeho konsolidácia a všetko bude drahšie, drahota dopadne na všetkých ľudí.
Kým inflácia v Európe klesá, na Slovensku až tak nie, respektíve budúci rok porastie a hlavným dôvodom je tá zvýšená dépeháčka o tri percentuálne body.
A mimochodom, ďalší zo sľubov, lacnejšie potraviny. Pamätáte? Tak tie lacnejšie nebudú, tie budú rásť dokonca rýchlejšie najbližšie štyri roky ako všetko ostatné na Slovensku. Potraviny budú drahšie ešte ako všetko ostatné. A tá drahota dopadne na všetkých a dopadne v najväčšej miere na najslabších, nižšiu a strednú vrstvu. Podľa našich výpočtov 900 eur na priemernú trojčlennú domácnosť.
Tento rozpočet, a o tom sa dá rozprávať dlho, uvediem len niekoľko príkladov. Je to zároveň rozpočet minulosti...
Ináč pán Blcháč nastavuje štandardy toho, ako máme, ako môžme vyrušovať v sále, tak ja by som nebol proti, aby sme, a súhlasím s nimi, aby sme sa ich držali, pán minister.
Tento rozpočet je rozpočet minulosti. Konzervuje súčasný stav, prehlbuje existujúce problémy a nemyslí na budúcnosť nás a našich detí, pretože ľuďom berie a na štáte nešetrí nie skoro nič, nešetrí nič. Už to bolo trochu spomínané a ešte to rozvediem. A teda nejde len o desaťtisícové platy, po novom business jety, na ktorých sa budete môcť čoskoro voziť, ale pridali si všetci na svojich rezortoch. Včera sme, na príklade kultúry, mali sme s kolegyňou Zorou Jaurovou tlačovku a sme lustrovali, ako síce peniaze na kultúru rastú, vyhadzujú desať percent ľudí, tých nepohodlných, samozrejme, ako ináč, a nepridávajú inštitúciám kultúry, ale pridávajú na úrad a manažovať tieto peniaze budú plochozemci. Takto konsolidácia nevyzerá. A podobný, podobný príbeh vidíme na mnohých inštitúciách. Sa tvária, že šetria desať percent na mzdových výdavkoch, na ostatných výdavkoch míňajú viac.
A teraz rozpočet minulosti je to aj preto, lebo dusí našu ekonomiku. A to by som z pohľadu ekonóma asi vyzdvihol ako druhý najdôležitejší faktor po tom riziku vysokého dlhu, ktorý tu máme. Pretože jednak daň z finančných transakcií je asi najhoršie opatrenie, aké si pamätám vo svojej ešte stále krátkej kariére. A v kombinácii so zvyšovaním daní najmä teda firiem, ale aj pracujúcich, jednoducho zvýšením daní aktivít plus ešte daň z finančných transakcií, ktorá sa, mimochodom, podobá tak na, skôr na daň z obratu z 90. rokov ako na dobrú, modernú daň, tak dokopy to vytvára veľmi nebezpečný kokteil, ktorý bude znamenať, že budeme rásť pomalšie. Jednoducho bude sa menej dariť biznisu, to znamená, bude menej daní, menej peňazí na sociálne istoty, ktoré chcete zabezpečiť občanom. Jednoducho bude menej na školstvo, na zdravotníctvo, na dôchodky.
A tá daň z finančných transakcií jednoznačne najškodlivejšie opatrenie. Už sme to niekoľkokrát hovorili, ak raz budeme pri moci, takúto daň zrušíme. A hovorím vám, budú pribúdať tie príbehy firiem, ktoré neprídu na Slovensko, lebo sa tu zle podniká, ktoré nerozšíria svoju výrobu, lebo už toho majú dosť a radšej teda už nebudú viacej riskovať a, alebo buď vôbec neprídu, alebo dokonca odídu zo Slovenska. O mnohých sa možno nedozvieme, pretože to je ťažko dokázať, slovo proti slovu, celé je to vždycky komplikovanejšie.
Ale čo vám hovorím, že uvidíme, je, že budeme rásť pomalšie, to znamená, budeme mať menší výber daní. A dokonca toto už vidíme. Podľa dát štatistického úradu o raste v treťom štvrťroku tohto roku sme rástli výrazne pomalšie, ako sa očakávalo. Jednoducho to dusenie ekonomiky, ten negatívny vplyv konsolidácie je už tu a hovorím vám, bude sa ešte prehlbovať.
A keď som pri tej dani z finančných transakcií, mimochodom, na výbore ste si schválili niekoľko zmien. Všetky by som podpísal, čím menej subjektov a transakcií bude predmetom dane z finančných transakcií, tým lepšie. Ako som povedal, najlepšie všetky, ale výplaty ľudí budú podliehať dani z finančných transakcií. Pán prezident Peter Pellegrini pri podpise konsolidačného balíčka vo svojom vyhlásení povedal, že by sa výplaty nemali vzťahovať na, alebo teda daň z finančných transakcií by sa nemala vzťahovať na výplaty ľudí. Z každej výplaty, ktorú ľudia, pracujúci dostanú, si štát zoberie 0,4 %. Toto pripomeňte svojim občanom najbližšie, keď s nimi budete hovoriť.
A toto je rozpočet minulosti aj preto, lebo investície nie sú priorita. Pre mňa je také symptomatické, že v rozpočte sa píše, že to je vlastne úspora, keď sa menej minie na hentakú investíciu, tu Valaliky, tam sa menej minú eurofondy, tak ušetríme na spolufinancovaní. V rozpočte je napísané, že to je úspora. Tak to sú odložené investície, ktoré tu nemáme dnes, možno ich budeme mať neskôr, ale to znamená, že na ich benefity si budeme musieť počkať.
Je to rozpočet minulosti takisto, pretože, pretože prehlbuje chudobu. Čakal som, že sociálnodemokratická vláda príde so sociálnym rozpočtom. Veď toto ste predsa sľubovali ľuďom, že konsolidácia nepôjde na úkor dosiahnutých sociálnych štandardov. A výsledok? Šetrenie dopadne na sociálne najslabších, na nižšiu strednú vrstvu viac ako na politikov s desaťtisícovými platmi a, prepáčte, sociálni netvori by tento rozpočet nenapísali horšie. Negatívne ovplyvní tých, ktorí potrebujú najviac, jednorodičovské domácnosti, mnohopočetné rodiny aj najchudobnejších dôchodcov, ktorým ste niečo do jedného vrecka dali, ale viac im zoberiete z toho druhého, ako som povedal.
A minister financií nám povedal v niektorej relácii, že, teda na opakovanú otázku, že koľko to teda je ten vplyv Ficovej drahoty, a nám na to povedal, že sa dotkne tak, že každý si to môže napočítať, či to bude koľkokoľvek. To je taký terminus technicus na ministerstve financií, koľkokoľvek. Tak my sme to teda prepočítali, bude to tých 900 eur, pán minister.
A vyzývam vás, nebuďte zbabelý a povedzte to tým ľuďom. Povedzte napríklad zdravotnej sestre v Spišskej Novej Vsi, kde sme boli, mimochodom, minulý týždeň na výjazde Progresívne Slovensko, že, milá pani, budete naďalej robiť v tej plesnivej nemocnici, budete platiť vyššie dane, zoberieme vám daňový bonus na dieťa, z každej výplaty vám na transakčnej dani zoberieme niekoľko desiatok ročne a zadlžime vás a vaše deti o štyritisíc eur každé z nich. A ešte, aby sme nezabudli, pán premiér vám odkazuje, že to nie je jeho priorita.
A pre mňa je toto rozpočet minulosti aj preto, že teda nemyslí na budúcnosť, nemyslí na školstvo, nemyslí na zdravotníctvo. Pre mňa jeden z hlavných hoaxov, ktorý sa podarilo vláde odkomunikovať, že vraj, že vraj školstvu rastú výdavky najviac zo všetkých sektorov. No tak za prvé je to účtovný transfer, keďže kompetencie prechádzajú zo samospráv na centrálnu vládu, tak má viac, ale jednoducho sa to iba presunulo. A keď si zrátame naozaj všetky výdavky, čo teda je neľahká úloha vzhľadom na to, že takýto údaj na prvú v rozpočte nenájdete, ale dá sa vyrátať, tak ten kľúčový message je, že celkové výdavky na vzdelávanie budú v reálnom vyjadrení, to znamená po očistení o infláciu, v skutočnosti klesať. Minulý rok aj tento rok približne 4,5 % HDP platíme na vzdelávanie, do konca volebného obdobia, do roku 2027 to bude niekde okolo štyroch percent. To znamená takmer o pol percenta HDP bude na vzdelávanie menej. A, milí učitelia a učiteľky, vaše peniaze, vašich osemsto eur a valorizácia vašich platov je zatiaľ odložená vo všeobecnej pokladničnej správe, ešte ju nemáte.
A podobný príbeh je aj v prípade zdravotníctva. Len veľmi krátko. Školstvo a zdravotníctvo prioritou nie je, ale prioritou je napríklad Robert Kaliňák alebo Andrej Danko. V prípade obrany ten záväzok dve percentá je, samozrejme, legitímny. Je to náš záväzok voči našim partnerom, mali by sme ho splniť. Spôsob, ako to robíme, je však mimoriadne kreatívny. Samozrejme, s minimálnou transparentnosťou, vypnutí hodnoty za peniaze vo všetkých takzvaných strategických investíciách. Prekvapenie, všetky obranné investície sú strategické, nečakali by ste to, že bude pán minister obrany zbrojiť. Ale on nielen zbrojiť, zároveň hovorí, že ako obranný výdavok bude nemocnica, diaľnica na Ukrajinu a neviem čo všetko ešte. A iste, aj nemocnicu a tú diaľnicu potrebujeme, avšak prečo klameme partnerom, že to je výdavok na zbrojenie. Zbrojiť sa v tejto situácii obzvlášť potrebujeme. Bohužiaľ, ale keď chceme byť seriózny partner a chceme, aby nám partneri prišli pomôcť, ak príde k najhoršiemu, tak by sme ich nemali klamať.
No a tiež tento rozpočet je rozpočet papalášov. Ľuďom hovoríte, že peňazí je málo a štátna kasa je v zúfalom stave, že sa musia uskromniť a šetriť, avšak pre ministrov tejto vlády, pre jednotlivé rezorty to nepatrí. Pre nich je peňazí dosť. Spomínané desaťtisícové platy, doživotná renta, ministerstvo pre pána Danka s výhľadom na Dunaj, super drahá prezidentská kampaň pre pána Pellegriniho a najnovšie business jety za 80 mil. eur. Dali ste to celkom na frajerov. Minister obrany nám povie, že ide prezbrojiť vojenské lietadlá a kúpi business jety, normálne civilné 15-osobové za 80 mil. eur. Tak na toto ste peniaze našli. Pre mňa to je, to je papalášizmus, ultimate level, to sme tu teda ešte nemali, v takejto situácii platy, renta, business jety. To je to, čo vy odkazujete zdravotnej sestre do Spišskej Novej Vsi. Jednoducho Kamenický konsoliduje a Kaliňák nakupuje.
Tiež je to rozpočet, a toto je moja obľúbená, aj keď nezáživná časť, je to rozpočet, ktorý kamufluje realitu. Jednak tá transparentnosť sa prekvapivo pomerne znižuje, ale opäť moja obľúbená kapitola, všeobecná pokladničná správa je opäť jednou z najvyšších v histórii. Je v nej 7,8 mld. Z nej platíme splátky dlhu, objektívne teda treba povedať, ale takisto je to odkladačka pre pána ministra financií. A veľmi krátko vyberiem päť položiek, ktoré tam sú od najmenších.
Výdavky na riešenie vplyvov legislatívnych zmien za 53 miliónov. Viete, čo to je? Hypotéky, pamätáte si, predstavili raz pred necelým rokom náplasť na neexistujúci problém, že vraj sa nedajú splácať hypotéky za 53 miliónov. Tie sa, samozrejme, neminú, má ich odložené minister financií a keďže sa neminú a sú označené takto záhadne, nie ako ako rezerva, tak ich môžu minúť na hocičo. A teraz si môžme tipnúť, či ich minú na znižovanie dlhu, alebo na nejaké ďalšie business jety. Nechajme sa prekvapiť.
Rezerva na zníženie negatívnych vplyvov rozpočtového hospodárenia, to som už spomínal, už prejedená rezerva. Alebo napríklad výdavky na transfer do štátnych finančných aktív zo 750 mil. eur, neviem, na čo to ide. Možno sa to dá zistiť, ale v rozpočte to napísané nie je. Na výbore som sa to nedozvedel. Pán minister, mám otázku, na čo ide 750 mil. do štátnych finančných aktív? Prosím vás, povedzte nám, myslím si, že za takmer miliardovú položku by sme mohli vedieť, na čo idú tieto peniaze.
A, samozrejme, transfer finančnej poisťovni za 2,7 mld. To je obrovská suma, ktorou teda vláda musí dofinancovať sekeru v Sociálnej poisťovni, pričom sa žiadne konsolidačné opatrenia v Sociálnej poisťovni nenachádzajú.
No a zároveň v neposlednom rade je to rozpočet predčasných volieb. Viete prečo? Pretože oni nám hovoria, že v predvolebnom roku budú konsolidovať najviac za celé volebné obdobie. Teda ešte nepredstavili opatrenia za 1,5 % HDP, čo je, to sú takmer dve miliardy, teda hovoria, že v predvolebnom roku budú konsolidovať o dve miliardy. To sú priam fyzikálne zákony, ktoré v žiadnej slušnej krajine dobrovoľne neurobí žiadna vláda, ktorá chce byť znovu zvolená, nepopulárne veci ak, tak sa robia na začiatku. Vláda hovorí, že ich bude robiť na konci. No, tak to som zvedavý.
Ale nielen to. Zároveň platí, spomínate si, dlhová brzda, ktorá hovorí, že do dvoch rokov máte predložiť vyrovnaný rozpočet. Ako to chcete urobiť? Sú tri možnosti, ktoré môžu nastať. Za prvé, predložíte ten vyrovnaný rozpočet, čo je nielen politicky nemožné, obzvlášť v tejto konštelácii, ale v tejto situácii, v ktorej sme, to nedáva ani ekonomický zmysel takto rapídne znižovať deficit.
Alebo pripravíte ústavnú novelu. Síce tuná bojujete so sedemdesiatšestkou, ale možno prídete s deväťdesiatkou. Neviem ako, konštruktívnu diskusiu sme tu o tomto zatiaľ nemali, som zvedavý. Alebo opäť oklamete voličov: buď jedným veľkým pozmeňovákom, alebo novým programovým vyhlásením vlády. Som zvedavý.
No a keď to zhrniem na záver. Po roku tejto vlády sa ľudia nemajú lepšie, učitelia štrajkujú, lekári podávajú výpovede, policajti odchádzajú, odborári sa chystajú protestovať, parlament je v princípe paralyzovaný, bojujeme tu, teda vy bojujete zo dňa na deň s parlamentnou väčšinou. Vládne chaos, aký sme tu ešte nemali, a s týmto rozpočtom bude len horšie. Ficova drahota sa ešte len začína napĺňať a tá stagnácia sa bude, sa bude ďalej prejavovať v ďalších rokoch.
Ja verím, že v diskusii v tejto rozprave sa o týchto témach porozprávame. Položil som niekoľko otázok pánovi ministrovi. Zároveň by som ho rád vyzval, aby nebol zbabelý, aby išiel aj do verejných diskusií v televízii so mnou alebo s ďalšími opozičnými kolegami, aby sme si tieto veci vydiskutovali aj verejne a pred tým, ako bude rozpočet schválený. Pretože prísť s krížkom po funuse, po tom, ako bude schválený, už nie je, nie je veľmi hrdinské.
Ďakujem vám pekne za pozornosť a aby som nezabudol Progresívne Slovensko bude, samozrejme, proti tomuto rozpočtu Ficovej drahoty a narastajúceho dlhu. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave
28.11.2024 o 10:17 hod.
Ing. MSc.
Štefan Kišš
Videokanál poslanca
Pekný deň všetkým. Tento rozpočet, o ktorom tu dnes rokujeme, je možno najhorší, aký si pamätám za svoju kariéru, azda mu konkuruje len ten minuloročný, ktorý teda sľuboval konsolidáciu, ale v skutočnosti míňal ešte viacej, ako konsolidoval. Tento má v sebe svoj konsolidačný element, áno, šetrí tú potrebnú sumu peňazí, akurát šetrí ju spôsobom veľmi-veľmi zlým, ktorý nakoniec dopadne na občanov, dopadne na ekonomiku, na firmy.
A mne je ľúto, že to musím konštatovať, pretože poznám mnohých ľudí, ktorí sa na príprave rozpočtu podieľajú na ministerstve financií, na ďalších kapitolách tzv., ministerstvách iných, v iných inštitúciách verejných sú desiatky ľudí, ktorí celú svoju prácu, vlastne celý deň robia na takýchto veciach. A ja viem, že tie ich riešenia do veľkej miery existujú, tu sú, akurát sa nedostali do parlamentu, nedostali sa ani na vládu, pretože ich politici odmietli. A takisto verím tomu, že aj pán minister financií má dobré úmysly, že chce urobiť aj dobré veci. Urobiť takú konsolidáciu, ktorá nezasiahne takto dramaticky ľudí, občanov, firmy, ekonomiku. Avšak je, ten politický výtlak nemá, často na koaličnej rade ho prevalcujú jeho kolegovia, pán Andrej Danko, ďalší, vydupú si tam svoje a výsledkom je, že máme takýto rozpočet, takúto konsolidáciu, ktorú tu dnes vidíme.
A takisto tvrdím, že táto konsolidácia a z nej vyplývajúci rozpočet, o ktorom tu dnes rokujeme, je jeden podvod na občanoch. Jednoducho aká konsolidácia, taký rozpočet, ľuďom berú, sebe dávajú a v priebehu tejto rozpravy vám podrobnejšie vysvetlím, ako to myslím. Jednoducho všetkým nám sľubovali, že s verejnými financiami urobia poriadok, že sú skúsení profesionáli, že sa nám všetkým bude žiť lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie. No, dnes sú vo vláde vyše rok, majú prezidenta a celý štátny aparát a výsledkom je, že Slováci sú chudobnejší, ekonomika ako tatranský tiger teda nevyzerá, skôr vyzerá ako taká vychudnutá mačka a týmto rozpočtom ju tak akurát chcú doraziť.
Tomuto rozpočtu sme, teda mám niekoľko takých pomenovaní a postupne teda nimi prejdem, a teda podrobnejšie ilustrujú to, čo som povedal v tomto úvode.
Za prvé, a to je v skutočnosti najdôležitejšie, je to rozpočet rastúceho dlhu. Od nástupu, odkedy prišli, neušetrili nič. Poznáte to známe, že chceme sa prikrývať takou perinou, akou, na akú v skutočnosti máme. Táto vláda to nerobí a v čase, keď nastúpila k moci, na jeseň v roku 2023, už to bolo spomínané, bol odhadovaný deficit verejných financií 4,7 % HDP. Na konci roku 2025 podľa tohto rozpočtu, na základe opatrení, ktoré predstavili, bude deficit 4,7 % HDP očakávaný. To znamená 4,8, 4,7. Vyzerá to veľmi podobne a ja viem, teraz príde tá odpoveď, že však sme naplnili volebné sľuby, rozdali sme dôchodky, rozdali sme hypotéky, kadečo, lenže jednak tým, na margo dôchodcov, tak do jedného vrecka dôchodcom dali cez 13. dôchodky, z druhého vrecka im to zobrali cez dépeháčku, cez ďalšie opatrenia. Aj dôchodcovia prídu skrátka, všetci ďalší občania tiež.
A keď už teda hovoria o sľuboch, tak potom je moja otázka, kde sú lacnejšie potraviny, sociálne istoty a všetky ďalšie sľuby, ktoré sme tu tiež mali, ale na tie sa trochu už pozabúda, aspoň teda v diskusii zo strany vládnej koalície.
No a napriek tomu dvojročnému uťahovaniu opaskov kvôli nezodpovednosti vlády, kvôli tomu, ako pristupuje k tejto konsolidácii, nás bude vláda zadlžovať ďalej. Dnes dlží každý Slovák približne 15-tisíc eur, o tri roky to bude približne 19-tisíc eur, čo je o 4-tisíc viac, a dlh stúpne z 56 % HDP na približne 64 % HDP. Napriek sľubu, jednému z viacerých, teda zjavne tie, ktoré sa nechystajú splniť, že stabilizujú dlh. A ministerstvo financií sa tvári vo svojom dokumente, v rozpočte, že dlh bude rásť miernejšie, bude stále rásť aj podľa ministerstva financií, ale o niečo menej, ako je odhad iných inštitúcií. Tvrdí, že to bude 60,5. A tie dôvody, alebo teda ten, tá prognóza je naivná a podľa mňa zo štyroch dôvodov. Za prvé, všetky ostatné inštitúcie Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, Európska komisia a ďalšie predpovedajú horší vývoj dlhu a ekonomiky, tých 64 % HDP, ako som povedal pred chvíľou. Za druhé, tú polmiliardovú rezervu, pamätáte si, najprv to bola Ficova miliarda, keď prišiel rozpočet, už to bola len pol miliarda, tak tú pol miliardu už vlastne prejedli zdravotníci, výnimky na dani z finančných transakcií a prichádzajúca, teda pán premiér nám povedal, že sme drbnutí, že si myslíme, že nezasanuje cenu plynu, no tak čakáme, nie sme drbnutí, očakávame, že na plyn dá tých 400 mil., tzv. helikoptérovú pomoc, polmiliardová rezerva prejedená.
Za tretie, ten výber daní a prognóza má svoje riziká. Trasie sa nám Nemecko, neisté je USA, výber daní aj bez externých faktorov od príchodu vlády klesá. Pán minister urobil predvčerom s prezidentom finančnej správy tlačovku, predstavili QR kód od roku 2026 na platby, na platby v obchodoch, volajú to stratégia lepšieho výberu daní a od toho nám má stúpnuť výber daní. Považujem to za nekompletné splnenie úlohy, len represia malých nie je, alebo teda len na tých malých predajcov, tam síce, samozrejme, sú daňové úniky, ale to gro sa nachádza u veľkých podnikateľov, u veľkých platbách, karuselových podvodoch, na tie, o týchto som sa zatiaľ nedozvedel nič.
A za štvrté, prečo tá prognóza dlhu je problematická, je, že vláda vyprázdňuje špajzu. Pamätáte si, mali sme nízke úroky, hrubý dlh nám stúpol, čistý o niečo menej, pretože sa vyemitovali dlhopisy s takmer nulovou úrokovou sadzbou. Takpovediac sa naplnila špajza, mali sme veľkú, máme stále veľkú hotovostnú rezervu. V tej prognóze ministerstva financií sa vláda chystá túto hotovostnú rezervu prejesť. To znamená, stále bude zvyšovať dlh, ešte nám nepredstavila všetky opatrenia, ako to chce dosiahnuť, vrátane predvolebného roku a chce to dosiahnuť takým spôsobom, že vyprázdni špajzu, nieže si na tieto, na toto znižovanie dlhu zarobí. No takto pre mňa konsolidácia nevyzerá. A za ten dlh si platíme čoraz viac, logicky. Ešte sa vieme financovať, moja otázka znie, dokedy a za akú cenu.
A poviem viac. Za prvé, budúci rok potrebujeme si požičať historicky najviac, suverénne najviac, odkedy teda existujeme, 13 mld. eur. Do kontextu, tento rok už je to celkom veľa, 10 mld. a celkom sa zapotili na ARDAL-e a na ministerstve financií, aby to vyemitovali. Pre kontext, do roku 2022 povedzme, že ešte v relatívne normálnom svete, ktorý existoval, sa emitovalo niekde okolo 5 mld., štyri-päť, tak nejak, hej, tak niekde to kolísalo. Dnes sme levelovo úplne inde. No a potom prišiel na finančný výbor pán Bytčánek, šéf ARDAL-u, predstaviť nám dlhopisy pre ľudí, tak som to využil a som sa ho spýtal, teda nech nám skomentuje, ako to vyzerá na budúci rok. A povedal, že on odhaduje, že ten trh na budúci rok je približne na 8 mld., že očakáva, že vieme vyemitovať 8 mld., potrebujeme 13. Moja otázka je, kde je tých 5 mld., čo sú obrovské peniaze. A o tomto by sme sa mali rozprávať najviac, ako toto urobiť, pretože, samozrejme, že sa to dá, ale otázka je ako a za akú cenu. Pri tejto situácii platí, že sa emitujeme drahšie, to znamená, tie úroky, ktoré platíme potom, sú vyššie. Jednak toho dlhu je viac, samozrejme, pretože máme väčší dlh, objektívne sú veľké, väčšie úrokové miery, lebo je iný svet, úplne všade na svete sú vyššie a u nás sú ešte vyššie kvôli nezodpovednosti vlády. Tá tzv. riziková prirážka je pomerne veľká a to stojí peniaze.
Uvediem to na príklade. Keď na trhovisku všetci predávajú napr. vajíčka za 40 centov a vy prídete a budete všetkým ponúkať vajíčka za 20 centov, tak si kúpia tie vaše za tých 20 centov, pretože sú lacnejšie. Je to trošku zjednodušený príklad aj ceny sú ilustratívne, ale tak nejak vyzerajú emisie nášho dlhu, pretože potrebujeme predať veľa, predávame za výhodnú cenu, aby sme aspoň predali, pretože ak by sme nepredali, tak tu máme skutočnú skazu. A teda tvrdím, že, nerád to takto vyslovujem, ale bankrot nie je zažehnaný, toto ozdravenie financií nie je a musíme venovať veľa energie, aby sme, aby sme tieto riziká skutočne zažehnali. A výsledkom takisto je, že logicky z tohto vyplýva, že tie splátky dlhu sú čoraz vyššie. Kým tento rok na splátky dlhu zaplatíme 1,2 mld. eur, o tri roky podľa rozpočtu, v roku 2027 to bude 2,4 mld. To znamená o 1,4 mld. každý rok zaplatíme na splátky dlhu, lebo ho máme viac, lebo je drahší o 1,4 mld. eur. Čo by sme si tak mohli kúpiť za 1,4 mld. eur? Napríklad najdrahší diaľničný úsek, napríklad najväčšiu nemocnicu Rázsochy, alebo by sme mohli postaviť 430 km diaľnic, čo je asi tak vzdialenosť do Košíc približne, podľa toho, ktorým úsekom idete, a to by sme mohli robiť každý rok, nie raz. Toľko platíme za dlh namiesto toho, aby sme platili za služby, ktoré potrebujú občania.
Tento rozpočet je takisto rozpočet Ficovej drahoty, tak ako jeho konsolidácia a všetko bude drahšie, drahota dopadne na všetkých ľudí.
Kým inflácia v Európe klesá, na Slovensku až tak nie, respektíve budúci rok porastie a hlavným dôvodom je tá zvýšená dépeháčka o tri percentuálne body.
A mimochodom, ďalší zo sľubov, lacnejšie potraviny. Pamätáte? Tak tie lacnejšie nebudú, tie budú rásť dokonca rýchlejšie najbližšie štyri roky ako všetko ostatné na Slovensku. Potraviny budú drahšie ešte ako všetko ostatné. A tá drahota dopadne na všetkých a dopadne v najväčšej miere na najslabších, nižšiu a strednú vrstvu. Podľa našich výpočtov 900 eur na priemernú trojčlennú domácnosť.
Tento rozpočet, a o tom sa dá rozprávať dlho, uvediem len niekoľko príkladov. Je to zároveň rozpočet minulosti...
Ináč pán Blcháč nastavuje štandardy toho, ako máme, ako môžme vyrušovať v sále, tak ja by som nebol proti, aby sme, a súhlasím s nimi, aby sme sa ich držali, pán minister.
Tento rozpočet je rozpočet minulosti. Konzervuje súčasný stav, prehlbuje existujúce problémy a nemyslí na budúcnosť nás a našich detí, pretože ľuďom berie a na štáte nešetrí nie skoro nič, nešetrí nič. Už to bolo trochu spomínané a ešte to rozvediem. A teda nejde len o desaťtisícové platy, po novom business jety, na ktorých sa budete môcť čoskoro voziť, ale pridali si všetci na svojich rezortoch. Včera sme, na príklade kultúry, mali sme s kolegyňou Zorou Jaurovou tlačovku a sme lustrovali, ako síce peniaze na kultúru rastú, vyhadzujú desať percent ľudí, tých nepohodlných, samozrejme, ako ináč, a nepridávajú inštitúciám kultúry, ale pridávajú na úrad a manažovať tieto peniaze budú plochozemci. Takto konsolidácia nevyzerá. A podobný, podobný príbeh vidíme na mnohých inštitúciách. Sa tvária, že šetria desať percent na mzdových výdavkoch, na ostatných výdavkoch míňajú viac.
A teraz rozpočet minulosti je to aj preto, lebo dusí našu ekonomiku. A to by som z pohľadu ekonóma asi vyzdvihol ako druhý najdôležitejší faktor po tom riziku vysokého dlhu, ktorý tu máme. Pretože jednak daň z finančných transakcií je asi najhoršie opatrenie, aké si pamätám vo svojej ešte stále krátkej kariére. A v kombinácii so zvyšovaním daní najmä teda firiem, ale aj pracujúcich, jednoducho zvýšením daní aktivít plus ešte daň z finančných transakcií, ktorá sa, mimochodom, podobá tak na, skôr na daň z obratu z 90. rokov ako na dobrú, modernú daň, tak dokopy to vytvára veľmi nebezpečný kokteil, ktorý bude znamenať, že budeme rásť pomalšie. Jednoducho bude sa menej dariť biznisu, to znamená, bude menej daní, menej peňazí na sociálne istoty, ktoré chcete zabezpečiť občanom. Jednoducho bude menej na školstvo, na zdravotníctvo, na dôchodky.
A tá daň z finančných transakcií jednoznačne najškodlivejšie opatrenie. Už sme to niekoľkokrát hovorili, ak raz budeme pri moci, takúto daň zrušíme. A hovorím vám, budú pribúdať tie príbehy firiem, ktoré neprídu na Slovensko, lebo sa tu zle podniká, ktoré nerozšíria svoju výrobu, lebo už toho majú dosť a radšej teda už nebudú viacej riskovať a, alebo buď vôbec neprídu, alebo dokonca odídu zo Slovenska. O mnohých sa možno nedozvieme, pretože to je ťažko dokázať, slovo proti slovu, celé je to vždycky komplikovanejšie.
Ale čo vám hovorím, že uvidíme, je, že budeme rásť pomalšie, to znamená, budeme mať menší výber daní. A dokonca toto už vidíme. Podľa dát štatistického úradu o raste v treťom štvrťroku tohto roku sme rástli výrazne pomalšie, ako sa očakávalo. Jednoducho to dusenie ekonomiky, ten negatívny vplyv konsolidácie je už tu a hovorím vám, bude sa ešte prehlbovať.
A keď som pri tej dani z finančných transakcií, mimochodom, na výbore ste si schválili niekoľko zmien. Všetky by som podpísal, čím menej subjektov a transakcií bude predmetom dane z finančných transakcií, tým lepšie. Ako som povedal, najlepšie všetky, ale výplaty ľudí budú podliehať dani z finančných transakcií. Pán prezident Peter Pellegrini pri podpise konsolidačného balíčka vo svojom vyhlásení povedal, že by sa výplaty nemali vzťahovať na, alebo teda daň z finančných transakcií by sa nemala vzťahovať na výplaty ľudí. Z každej výplaty, ktorú ľudia, pracujúci dostanú, si štát zoberie 0,4 %. Toto pripomeňte svojim občanom najbližšie, keď s nimi budete hovoriť.
A toto je rozpočet minulosti aj preto, lebo investície nie sú priorita. Pre mňa je také symptomatické, že v rozpočte sa píše, že to je vlastne úspora, keď sa menej minie na hentakú investíciu, tu Valaliky, tam sa menej minú eurofondy, tak ušetríme na spolufinancovaní. V rozpočte je napísané, že to je úspora. Tak to sú odložené investície, ktoré tu nemáme dnes, možno ich budeme mať neskôr, ale to znamená, že na ich benefity si budeme musieť počkať.
Je to rozpočet minulosti takisto, pretože, pretože prehlbuje chudobu. Čakal som, že sociálnodemokratická vláda príde so sociálnym rozpočtom. Veď toto ste predsa sľubovali ľuďom, že konsolidácia nepôjde na úkor dosiahnutých sociálnych štandardov. A výsledok? Šetrenie dopadne na sociálne najslabších, na nižšiu strednú vrstvu viac ako na politikov s desaťtisícovými platmi a, prepáčte, sociálni netvori by tento rozpočet nenapísali horšie. Negatívne ovplyvní tých, ktorí potrebujú najviac, jednorodičovské domácnosti, mnohopočetné rodiny aj najchudobnejších dôchodcov, ktorým ste niečo do jedného vrecka dali, ale viac im zoberiete z toho druhého, ako som povedal.
A minister financií nám povedal v niektorej relácii, že, teda na opakovanú otázku, že koľko to teda je ten vplyv Ficovej drahoty, a nám na to povedal, že sa dotkne tak, že každý si to môže napočítať, či to bude koľkokoľvek. To je taký terminus technicus na ministerstve financií, koľkokoľvek. Tak my sme to teda prepočítali, bude to tých 900 eur, pán minister.
A vyzývam vás, nebuďte zbabelý a povedzte to tým ľuďom. Povedzte napríklad zdravotnej sestre v Spišskej Novej Vsi, kde sme boli, mimochodom, minulý týždeň na výjazde Progresívne Slovensko, že, milá pani, budete naďalej robiť v tej plesnivej nemocnici, budete platiť vyššie dane, zoberieme vám daňový bonus na dieťa, z každej výplaty vám na transakčnej dani zoberieme niekoľko desiatok ročne a zadlžime vás a vaše deti o štyritisíc eur každé z nich. A ešte, aby sme nezabudli, pán premiér vám odkazuje, že to nie je jeho priorita.
A pre mňa je toto rozpočet minulosti aj preto, že teda nemyslí na budúcnosť, nemyslí na školstvo, nemyslí na zdravotníctvo. Pre mňa jeden z hlavných hoaxov, ktorý sa podarilo vláde odkomunikovať, že vraj, že vraj školstvu rastú výdavky najviac zo všetkých sektorov. No tak za prvé je to účtovný transfer, keďže kompetencie prechádzajú zo samospráv na centrálnu vládu, tak má viac, ale jednoducho sa to iba presunulo. A keď si zrátame naozaj všetky výdavky, čo teda je neľahká úloha vzhľadom na to, že takýto údaj na prvú v rozpočte nenájdete, ale dá sa vyrátať, tak ten kľúčový message je, že celkové výdavky na vzdelávanie budú v reálnom vyjadrení, to znamená po očistení o infláciu, v skutočnosti klesať. Minulý rok aj tento rok približne 4,5 % HDP platíme na vzdelávanie, do konca volebného obdobia, do roku 2027 to bude niekde okolo štyroch percent. To znamená takmer o pol percenta HDP bude na vzdelávanie menej. A, milí učitelia a učiteľky, vaše peniaze, vašich osemsto eur a valorizácia vašich platov je zatiaľ odložená vo všeobecnej pokladničnej správe, ešte ju nemáte.
A podobný príbeh je aj v prípade zdravotníctva. Len veľmi krátko. Školstvo a zdravotníctvo prioritou nie je, ale prioritou je napríklad Robert Kaliňák alebo Andrej Danko. V prípade obrany ten záväzok dve percentá je, samozrejme, legitímny. Je to náš záväzok voči našim partnerom, mali by sme ho splniť. Spôsob, ako to robíme, je však mimoriadne kreatívny. Samozrejme, s minimálnou transparentnosťou, vypnutí hodnoty za peniaze vo všetkých takzvaných strategických investíciách. Prekvapenie, všetky obranné investície sú strategické, nečakali by ste to, že bude pán minister obrany zbrojiť. Ale on nielen zbrojiť, zároveň hovorí, že ako obranný výdavok bude nemocnica, diaľnica na Ukrajinu a neviem čo všetko ešte. A iste, aj nemocnicu a tú diaľnicu potrebujeme, avšak prečo klameme partnerom, že to je výdavok na zbrojenie. Zbrojiť sa v tejto situácii obzvlášť potrebujeme. Bohužiaľ, ale keď chceme byť seriózny partner a chceme, aby nám partneri prišli pomôcť, ak príde k najhoršiemu, tak by sme ich nemali klamať.
No a tiež tento rozpočet je rozpočet papalášov. Ľuďom hovoríte, že peňazí je málo a štátna kasa je v zúfalom stave, že sa musia uskromniť a šetriť, avšak pre ministrov tejto vlády, pre jednotlivé rezorty to nepatrí. Pre nich je peňazí dosť. Spomínané desaťtisícové platy, doživotná renta, ministerstvo pre pána Danka s výhľadom na Dunaj, super drahá prezidentská kampaň pre pána Pellegriniho a najnovšie business jety za 80 mil. eur. Dali ste to celkom na frajerov. Minister obrany nám povie, že ide prezbrojiť vojenské lietadlá a kúpi business jety, normálne civilné 15-osobové za 80 mil. eur. Tak na toto ste peniaze našli. Pre mňa to je, to je papalášizmus, ultimate level, to sme tu teda ešte nemali, v takejto situácii platy, renta, business jety. To je to, čo vy odkazujete zdravotnej sestre do Spišskej Novej Vsi. Jednoducho Kamenický konsoliduje a Kaliňák nakupuje.
Tiež je to rozpočet, a toto je moja obľúbená, aj keď nezáživná časť, je to rozpočet, ktorý kamufluje realitu. Jednak tá transparentnosť sa prekvapivo pomerne znižuje, ale opäť moja obľúbená kapitola, všeobecná pokladničná správa je opäť jednou z najvyšších v histórii. Je v nej 7,8 mld. Z nej platíme splátky dlhu, objektívne teda treba povedať, ale takisto je to odkladačka pre pána ministra financií. A veľmi krátko vyberiem päť položiek, ktoré tam sú od najmenších.
Výdavky na riešenie vplyvov legislatívnych zmien za 53 miliónov. Viete, čo to je? Hypotéky, pamätáte si, predstavili raz pred necelým rokom náplasť na neexistujúci problém, že vraj sa nedajú splácať hypotéky za 53 miliónov. Tie sa, samozrejme, neminú, má ich odložené minister financií a keďže sa neminú a sú označené takto záhadne, nie ako ako rezerva, tak ich môžu minúť na hocičo. A teraz si môžme tipnúť, či ich minú na znižovanie dlhu, alebo na nejaké ďalšie business jety. Nechajme sa prekvapiť.
Rezerva na zníženie negatívnych vplyvov rozpočtového hospodárenia, to som už spomínal, už prejedená rezerva. Alebo napríklad výdavky na transfer do štátnych finančných aktív zo 750 mil. eur, neviem, na čo to ide. Možno sa to dá zistiť, ale v rozpočte to napísané nie je. Na výbore som sa to nedozvedel. Pán minister, mám otázku, na čo ide 750 mil. do štátnych finančných aktív? Prosím vás, povedzte nám, myslím si, že za takmer miliardovú položku by sme mohli vedieť, na čo idú tieto peniaze.
A, samozrejme, transfer finančnej poisťovni za 2,7 mld. To je obrovská suma, ktorou teda vláda musí dofinancovať sekeru v Sociálnej poisťovni, pričom sa žiadne konsolidačné opatrenia v Sociálnej poisťovni nenachádzajú.
No a zároveň v neposlednom rade je to rozpočet predčasných volieb. Viete prečo? Pretože oni nám hovoria, že v predvolebnom roku budú konsolidovať najviac za celé volebné obdobie. Teda ešte nepredstavili opatrenia za 1,5 % HDP, čo je, to sú takmer dve miliardy, teda hovoria, že v predvolebnom roku budú konsolidovať o dve miliardy. To sú priam fyzikálne zákony, ktoré v žiadnej slušnej krajine dobrovoľne neurobí žiadna vláda, ktorá chce byť znovu zvolená, nepopulárne veci ak, tak sa robia na začiatku. Vláda hovorí, že ich bude robiť na konci. No, tak to som zvedavý.
Ale nielen to. Zároveň platí, spomínate si, dlhová brzda, ktorá hovorí, že do dvoch rokov máte predložiť vyrovnaný rozpočet. Ako to chcete urobiť? Sú tri možnosti, ktoré môžu nastať. Za prvé, predložíte ten vyrovnaný rozpočet, čo je nielen politicky nemožné, obzvlášť v tejto konštelácii, ale v tejto situácii, v ktorej sme, to nedáva ani ekonomický zmysel takto rapídne znižovať deficit.
Alebo pripravíte ústavnú novelu. Síce tuná bojujete so sedemdesiatšestkou, ale možno prídete s deväťdesiatkou. Neviem ako, konštruktívnu diskusiu sme tu o tomto zatiaľ nemali, som zvedavý. Alebo opäť oklamete voličov: buď jedným veľkým pozmeňovákom, alebo novým programovým vyhlásením vlády. Som zvedavý.
No a keď to zhrniem na záver. Po roku tejto vlády sa ľudia nemajú lepšie, učitelia štrajkujú, lekári podávajú výpovede, policajti odchádzajú, odborári sa chystajú protestovať, parlament je v princípe paralyzovaný, bojujeme tu, teda vy bojujete zo dňa na deň s parlamentnou väčšinou. Vládne chaos, aký sme tu ešte nemali, a s týmto rozpočtom bude len horšie. Ficova drahota sa ešte len začína napĺňať a tá stagnácia sa bude, sa bude ďalej prejavovať v ďalších rokoch.
Ja verím, že v diskusii v tejto rozprave sa o týchto témach porozprávame. Položil som niekoľko otázok pánovi ministrovi. Zároveň by som ho rád vyzval, aby nebol zbabelý, aby išiel aj do verejných diskusií v televízii so mnou alebo s ďalšími opozičnými kolegami, aby sme si tieto veci vydiskutovali aj verejne a pred tým, ako bude rozpočet schválený. Pretože prísť s krížkom po funuse, po tom, ako bude schválený, už nie je, nie je veľmi hrdinské.
Ďakujem vám pekne za pozornosť a aby som nezabudol Progresívne Slovensko bude, samozrejme, proti tomuto rozpočtu Ficovej drahoty a narastajúceho dlhu. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Rozpracované
10:46
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:46
Branislav VančoŠtevo, ja oceňujem ako progresívny ľavičiar tvoje útoky zľava na tento rozpočet v prvom rade. Ale teda keď si spomínal konsolidáciu, nešlo o žiadnu konsolidáciu. To, čo sme tu videli, je proste zvyšovanie daní, zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu, aby táto vláda mohla viac míňať a aby občania museli viac šetriť, to je celé. Čiže ani to nevolajme už konsolidácia, lebo to žiadna konsolidácia nebola.
A...
Števo, ja oceňujem ako progresívny ľavičiar tvoje útoky zľava na tento rozpočet v prvom rade. Ale teda keď si spomínal konsolidáciu, nešlo o žiadnu konsolidáciu. To, čo sme tu videli, je proste zvyšovanie daní, zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu, aby táto vláda mohla viac míňať a aby občania museli viac šetriť, to je celé. Čiže ani to nevolajme už konsolidácia, lebo to žiadna konsolidácia nebola.
A potom ešte by som sa chcel venovať jednej veci. Je tu taký mýtus aj medzi poslancami, poslankyňami, aj medzi ľuďmi všeobecne, že vlastne my máme nízky dlh a že by sme ho mohli mať oveľa vyšší a bolo by to v poriadku, lebo proste sú krajiny, ktoré majú oveľa vyšší, vyšší ten štrukturálny dlh. Lenže je to hlúposť, pretože my ho máme asi 60 %, čo je stále veľa, dobre, nie je to najviac zo všetkých, ale ak by bol vyšší, čo na základe tohto rozpočtu sa bude zvyšovať tento dlh, tak to bude mať dopad, samozrejme, na verejné financie, bude to mať dopad na to, ako si budeme požičiavať peniaze na splácanie, alebo teda financovanie deficitu, ktorý máme. My si tie peniaze musíme požičiavať. Čím väčší dlh, tým drahšie budú úroky, ale nielen pre štát. Vyššie úroky kvôli tomu, v akom stave sú verejné financie, sú aj na hypotéky, na financovanie bývania bežných ľudí. A my máme stále okolo 4 % úroky, pričom množstvo krajín už má oveľa nižšie úroky na bývanie od bánk kvôli tomu, že majú v lepšom stave verejné financie. Čiže toto je priamy dopad toho, akým spôsobom sa tu vládne, akým sa spravujú verejné financie, že Slováci a Slovensky majú drahšie bývanie a drahšie financovanie bývania. Keby ste urobili poriadnu konsolidá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
28.11.2024 o 10:46 hod.
JUDr.
Branislav Vančo
Videokanál poslanca
Ďakujem, pán predsedajúci.
Števo, ja oceňujem ako progresívny ľavičiar tvoje útoky zľava na tento rozpočet v prvom rade. Ale teda keď si spomínal konsolidáciu, nešlo o žiadnu konsolidáciu. To, čo sme tu videli, je proste zvyšovanie daní, zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu, aby táto vláda mohla viac míňať a aby občania museli viac šetriť, to je celé. Čiže ani to nevolajme už konsolidácia, lebo to žiadna konsolidácia nebola.
A potom ešte by som sa chcel venovať jednej veci. Je tu taký mýtus aj medzi poslancami, poslankyňami, aj medzi ľuďmi všeobecne, že vlastne my máme nízky dlh a že by sme ho mohli mať oveľa vyšší a bolo by to v poriadku, lebo proste sú krajiny, ktoré majú oveľa vyšší, vyšší ten štrukturálny dlh. Lenže je to hlúposť, pretože my ho máme asi 60 %, čo je stále veľa, dobre, nie je to najviac zo všetkých, ale ak by bol vyšší, čo na základe tohto rozpočtu sa bude zvyšovať tento dlh, tak to bude mať dopad, samozrejme, na verejné financie, bude to mať dopad na to, ako si budeme požičiavať peniaze na splácanie, alebo teda financovanie deficitu, ktorý máme. My si tie peniaze musíme požičiavať. Čím väčší dlh, tým drahšie budú úroky, ale nielen pre štát. Vyššie úroky kvôli tomu, v akom stave sú verejné financie, sú aj na hypotéky, na financovanie bývania bežných ľudí. A my máme stále okolo 4 % úroky, pričom množstvo krajín už má oveľa nižšie úroky na bývanie od bánk kvôli tomu, že majú v lepšom stave verejné financie. Čiže toto je priamy dopad toho, akým spôsobom sa tu vládne, akým sa spravujú verejné financie, že Slováci a Slovensky majú drahšie bývanie a drahšie financovanie bývania. Keby ste urobili poriadnu konsolidá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
10:48
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:48
Tina GažovičováA ďakujem, kolega Kišš, že si jasne pomenoval, že toto je rozpočet, ktorý nemyslí na budúcnosť. A naozaj treba jasne povedať, že jedným z porazených tohto rozpočtu sú práve učitelia. A myslím, že sa nikto nemôže čudovať, že včera všade po Slovensku prebiehal tichý protest učiteľov, a verím, že budú nasledovať aj hlasnejšie, aj hlasnejšie formy protestu, pretože toto je rozpočet, ktorý spôsobí nárast cien, tá inflácia...
A ďakujem, kolega Kišš, že si jasne pomenoval, že toto je rozpočet, ktorý nemyslí na budúcnosť. A naozaj treba jasne povedať, že jedným z porazených tohto rozpočtu sú práve učitelia. A myslím, že sa nikto nemôže čudovať, že včera všade po Slovensku prebiehal tichý protest učiteľov, a verím, že budú nasledovať aj hlasnejšie, aj hlasnejšie formy protestu, pretože toto je rozpočet, ktorý spôsobí nárast cien, tá inflácia na budúci rok sa odhaduje na minimálne 5 % aj na bežné potraviny, aj na bývanie, a pritom učiteľom sa stále nezvyšujú tabuľkové platy. Táto vláda, štvrtá vláda Roberta Fica si priamo do programového vyhlásenia napísala záväzok, vy ste napísali záväzok, že učiteľom sa budú každý rok zvyšovať mzdy, a nezvýšili sa im tabuľkové platy ani v roku 2024 a v tomto rozpočte, podľa tohto rozpočtu sa im nezvýšia ani v roku 2025. To znamená, že životná úroveň im bude klesať. A to je jedna z tých vecí, v ktorom tento rozpočet nemyslí na budúcnosť, že tu sa nebavíme len o dlhu, ale aj o vzdelanosti našich detí a o tom, kto vychováva naše deti a nakoľko si ich vážime. A podľa tohto rozpočtu si učiteľov a celkovo zamestnancov v školstve, žiaľ, nevážite.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
28.11.2024 o 10:48 hod.
Mgr. PhD.
Tina Gažovičová
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo.
A ďakujem, kolega Kišš, že si jasne pomenoval, že toto je rozpočet, ktorý nemyslí na budúcnosť. A naozaj treba jasne povedať, že jedným z porazených tohto rozpočtu sú práve učitelia. A myslím, že sa nikto nemôže čudovať, že včera všade po Slovensku prebiehal tichý protest učiteľov, a verím, že budú nasledovať aj hlasnejšie, aj hlasnejšie formy protestu, pretože toto je rozpočet, ktorý spôsobí nárast cien, tá inflácia na budúci rok sa odhaduje na minimálne 5 % aj na bežné potraviny, aj na bývanie, a pritom učiteľom sa stále nezvyšujú tabuľkové platy. Táto vláda, štvrtá vláda Roberta Fica si priamo do programového vyhlásenia napísala záväzok, vy ste napísali záväzok, že učiteľom sa budú každý rok zvyšovať mzdy, a nezvýšili sa im tabuľkové platy ani v roku 2024 a v tomto rozpočte, podľa tohto rozpočtu sa im nezvýšia ani v roku 2025. To znamená, že životná úroveň im bude klesať. A to je jedna z tých vecí, v ktorom tento rozpočet nemyslí na budúcnosť, že tu sa nebavíme len o dlhu, ale aj o vzdelanosti našich detí a o tom, kto vychováva naše deti a nakoľko si ich vážime. A podľa tohto rozpočtu si učiteľov a celkovo zamestnancov v školstve, žiaľ, nevážite.
Ďakujem.
Rozpracované
10:50
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:50
Vladimír BalážMám celkom rád debaty o rozpočte, pretože vystupujú väčšinu koherentní ľudia a potom sa to dá celkom počúvať aj tie pre a proti. A, pán Kišš, ja si vás vážim, väčšinou to tiež má hlavu a pätu, ale toto, čo ste predviedli s tým, tou nemocnicou v Spišskej Novej Vsi a s tými sestrami, ak to všetko má takú výpovednú hodnotu ako tá vec, ktorú ste povedali, že do plesnivej nemocnice s plesnivými platmi, tak toto asi...
Mám celkom rád debaty o rozpočte, pretože vystupujú väčšinu koherentní ľudia a potom sa to dá celkom počúvať aj tie pre a proti. A, pán Kišš, ja si vás vážim, väčšinou to tiež má hlavu a pätu, ale toto, čo ste predviedli s tým, tou nemocnicou v Spišskej Novej Vsi a s tými sestrami, ak to všetko má takú výpovednú hodnotu ako tá vec, ktorú ste povedali, že do plesnivej nemocnice s plesnivými platmi, tak toto asi troška ste prehnali. Sestry budú mať navýšené platy o 10,7 % približne a v Spišskej Novej Vsi sa rekonštruuje nemocnica, ktorá bude hotová v roku 2026. Tak, preboha, keď tam chodíte na to nejaké, na tie výjazdy, tak choďte sa tam aspoň pozrieť, čo sa tam vôbec deje. (Potlesk.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
28.11.2024 o 10:50 hod.
MUDr. PhD.
Vladimír Baláž
Videokanál poslanca
Ďakujem, pán predsedajúci.
Mám celkom rád debaty o rozpočte, pretože vystupujú väčšinu koherentní ľudia a potom sa to dá celkom počúvať aj tie pre a proti. A, pán Kišš, ja si vás vážim, väčšinou to tiež má hlavu a pätu, ale toto, čo ste predviedli s tým, tou nemocnicou v Spišskej Novej Vsi a s tými sestrami, ak to všetko má takú výpovednú hodnotu ako tá vec, ktorú ste povedali, že do plesnivej nemocnice s plesnivými platmi, tak toto asi troška ste prehnali. Sestry budú mať navýšené platy o 10,7 % približne a v Spišskej Novej Vsi sa rekonštruuje nemocnica, ktorá bude hotová v roku 2026. Tak, preboha, keď tam chodíte na to nejaké, na tie výjazdy, tak choďte sa tam aspoň pozrieť, čo sa tam vôbec deje. (Potlesk.)
Rozpracované
10:51
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:51
Štefan KiššPán poslanec, ktorá nemocnice v Spišskej sa rekonštruuje? Tá vo vlastníctve Agelu, alebo aj tá štátna? Nie som si istý s tou druhou. (Reakcia z pléna.) Samozrejme, som nepovedal plesnivé platy, povedal som plesnivá nemocnica. A veľmi si vážim prácu všetkých lekárov a zdravotných sestier. A takisto sme podporili verejne ich zvýšenie platov, ktoré im patrí podľa, mimochodom, zo zákona, ktorý ste sa...
Pán poslanec, ktorá nemocnice v Spišskej sa rekonštruuje? Tá vo vlastníctve Agelu, alebo aj tá štátna? Nie som si istý s tou druhou. (Reakcia z pléna.) Samozrejme, som nepovedal plesnivé platy, povedal som plesnivá nemocnica. A veľmi si vážim prácu všetkých lekárov a zdravotných sestier. A takisto sme podporili verejne ich zvýšenie platov, ktoré im patrí podľa, mimochodom, zo zákona, ktorý ste sa pokúsili zmeniť. Ale takisto som hovoril, že síce ľuďom do jedného vrecka dávate a z druhého im beriete. To bola, to bola pointa aj tohto príkladu. A hovoril som, ako im, v celej svojej rozprave, akým spôsobom im beriete cez vyššie dane, cez daň z finančných transakcií, cez vyššiu dépeháčku a ďalšie.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
28.11.2024 o 10:51 hod.
Ing. MSc.
Štefan Kišš
Videokanál poslanca
Ďakujem. Tak asi len na tú záverečnú.
Pán poslanec, ktorá nemocnice v Spišskej sa rekonštruuje? Tá vo vlastníctve Agelu, alebo aj tá štátna? Nie som si istý s tou druhou. (Reakcia z pléna.) Samozrejme, som nepovedal plesnivé platy, povedal som plesnivá nemocnica. A veľmi si vážim prácu všetkých lekárov a zdravotných sestier. A takisto sme podporili verejne ich zvýšenie platov, ktoré im patrí podľa, mimochodom, zo zákona, ktorý ste sa pokúsili zmeniť. Ale takisto som hovoril, že síce ľuďom do jedného vrecka dávate a z druhého im beriete. To bola, to bola pointa aj tohto príkladu. A hovoril som, ako im, v celej svojej rozprave, akým spôsobom im beriete cez vyššie dane, cez daň z finančných transakcií, cez vyššiu dépeháčku a ďalšie.
Ďakujem.
Rozpracované
11:05
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11:05
Vladimíra MarcinkováVystúpenie s procedurálnym návrhom
28.11.2024 o 11:05 hod.
Mgr.
Vladimíra Marcinková
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Kolegovia, chcela by som poprosiť o terminovanie tlače, kde som navrhovateľkou, a to je tlač 537, 522, 600, 610 na dňa 6.12. o desiatej hodine zo súkromných, vážnych súkromných dôvodov. Ďakujem pekne.
Rozpracované
11:07
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11:07
Vladimír BalážVystúpenie s procedurálnym návrhom
28.11.2024 o 11:07 hod.
MUDr. PhD.
Vladimír Baláž
Videokanál poslanca
Ďakujem. Po skončení hlasovania bude gestorský výbor v zdravotníckom výbore.
Rozpracované
11:24
Vystúpenie v rozprave 11:24
Zuzana ŠtevulováĎakujem. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave
28.11.2024 o 11:24 hod.
JUDr.
Zuzana Števulová
Videokanál poslanca
Ja budem len krátko, chcem sa vyjadriť k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý vlastne prešiel v rámci spoločnej správy výborov, pretože tento zákon o pobyte cudzincov ide v skrátenom legislatívnom konaní. Ja som ho vítala, ale včera vlastne na branno-bezpečnostnom výbore prešla zmena zákona o azyle, ktorým sa od 1. marca o polovicu skráti pomoc odídencom v prípade ubytovania a príspevku na ubytovanie zo 120 dní na 60 dní. Sme v skrátenom legislatívnom konaní, toto sa spravilo pozmeňujúcim návrhom cez výbor bez toho, aby sme konzultovali čokoľvek s mimovládkami, ktoré pomáhajú týmto ľuďom, bez akejkoľvek verejnej diskusie. A pripomínam, že naposledy sme pomoc odídencom ani nie pred pol rokom už skracovali. Ja považujem takýto postup za nemorálny, osobitne v situácii, keď sme tu pred chvíľou schválili posunutie do druhého čítania zákona o covidových amnestiách pre ľudí, čo vlastne nedodržiavali covidové opatrenia. Ten nás bude stáť cez tri milióny, pričom tuto vlastne ministerstvo vnútra deklaruje úsporu len dva milióny, Ja si myslím, že ak takáto zmena je nevyhnutná a naozaj treba obmedziť pomoc odídencom, malo to prejsť riadnym legislatívnym konaním alebo to malo byť od začiatku v tomto zákone, ktorý schvaľujeme, v skrátenom legislatívnom konaní. Mne prosto táto zmena príde nemorálna a nesprávna, a preto síce pôvodný zákon som chcela podporiť, ale takýmto spôsobom to v PS podporiť nemôžme.
Ďakujem. (Potlesk.)
Rozpracované