23. schôdza

Ďakujem ti, kolega Jakab, lebo si povedal veľa vecí a dosť presne. Mne sa veľmi páčilo, ako si hovoril o tých potravinách. Zacitujem, téma číslo jedna podľa Roberta Fica mala byť na tento rok cena potravín a hovorí, Robert Fico hovorí: "Dávame si za cieľ výrazne tlačiť na infláciu, znižovať ju, aby ľudia mali pocit, že za tie peniaze, ktoré dostávajú, či už ako plat, alebo dôchodok, si kúpia trochu viac potravín v obchodoch. Toto bude pre nás téma číslo jedna."
Realita 5,4 % prognózuje IFP, čiže ten inštitút, ktorý napočítal infláciu na budúci rok, ktorý je pod pánom ministrom financií. To je najvyššia inflácia, ktorá bude v Európskej únii, to je realita na tému číslo jedna pre Roberta Fica, úplne zlyhanie v jeho priorite, aby tlačil na infláciu, aby si ľudia mohli kúpiť trošku viac potravín.
Teraz počúvajte tú pikošku, kolegovia, keď si otvoríte rozpočet ministerstva pôdohospodárstva o kapitolu rezortu životného prostredia. To sú tí ministri, ktorí 14. 10. svojím prstom ťukli na vláde alebo sa prihlásili a povedali, že hlasujú za tento rozpočet a posúvajú ho do Národnej rady. Tak minister pôdohospodárstva, ktorý sa mal postarať o tie lepšie ceny potravín, píše, že ten rozpočet, ktorý dostali a ktorý si vyrokoval, ten, ktorý navrhuje za ministerstvo pôdohospodárstva, tak upozornil ministerstvo financií, že nebudú mať na to, aby si plnili základné priority a sú v ňom obrovské riziká. A to isté píše minister životného prostredia, že v rámci navrhovaného rozpočtu sú identifikované riziká, nezabezpečujú viaceré povinné veci, ktoré má ministerstvo plniť zo zákona alebo čo ich viaže Európska únia. Čiže ja sa veľmi čudujem, že SNS ide zahlasovať za takýto rozpočet, kde jeho ministri hovoria, že si nebudú môcť základné povinnosti splniť.

Viete, je to zákon roka, ale človek sa musí nad niektorými vecami absolútne zamyslieť. Ja nechcem hovoriť teraz, pán poslanec, že čo je zavinené jednotlivými rokmi, ale treba si povedať jednu vec, odovzdávali sme vyrovnaný fakticky rozpočet roku 2019. Sociálna poisťovňa mala vyrovnaný rozpočet v roku 2019. Úpravami, ktoré ste začali, daňový bonus a tie všetky veci, ktoré ste spravili, sme sa dostali do rozvratu verejných financií, ktoré, nepovedali sme my, povedala to Ódorova vláda, ktorá navrhla rozpočet na rok 2024. Nechcem sa vracať, lebo to je hádzanie hrachu na stenu. Zadlžili ste verejné samosprávy, 780 mil. od vás žiadajú, neboli vyrovnané. Podpísali ste memorandum s lekármi, ktoré by som hneď zrušil. Nemám žiaden strach, že títo lekári odídu. To hovorím úplne vážne, pozrite si za posledné štyri roky, jak vzrástli rozpočet. A tu dneska kritizujem aj nášho ministra, že lieky sú dneska navýšené o 670 mil., nič by som im nedal. To hovorím smrteľne vážne. Rakúšania majú 11 %, Česi majú 18 %, my máme 29 a ešte dneska sa im navyšuje o 679 mil. lieky. Nech si spravia v liekovej politike absolútny poriadok, beriem, ale proste to, čo tu predvádzate, tak tento istý taneček bol minulý rok. Rozpočet je o 2,5 % lepší proste, ako sme ho navrhovali. Ja som presvedčený, že tak ako je tá konsolidácia navrhnutá, za tie štyri roky sa tam môžme dostať. Ale uvidíme.

Ďakujem veľmi pekne za všetky vaše reakcie.
Začnem pánom Muňkom, viete, pán Muňko, ale to v akom stave boli financie v roku 2019 a v akom stave ste ich odovzdali, to nehovorím ja, že tie financie ste rozvrátili vy, to hovorí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, pokojne, vy tak rád hovoríte, že stretnime sa a vysvetlím vám to, tak ja vám tiež hovorím, že pozrime sa na to, čo hovorí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, čo povedal aj šéf Rady pre rozpočtovú zodpovednosť v televíznej relácii TA3, že v roku 2019 to vzniklo, že tá udržateľnosť financií tam bola rozvrátená a že ten Matovič s tým, čo po vás zdedil, tak hospodáril lepšie ako priemer krajín Európskej únie a ako priemer krajín eurozóny. A to, že ten dlh je katastrofický teraz a že financovanie dlhu je katastrofické, to zase nehovorím ja, pán Muňko, ale hovorí to šéf ARDAL-u, čo sa zastavím teraz pri tom, čo hovorí pán Viskupič, určite som nemyslel, že pán Bytčánek je, akoby má niečo so SMER-om alebo s HLAS-om, alebo že je to ich človek, myslel som to v ponímaní, že je s ministerstvom financií a s ministrom financií vo veľmi dobrej komunikácii, s každým ministrom bol a na ministerstve financií je stále, čiže ja to beriem proste ako spolupracovníka, tak som to myslel v tom kontexte. Všetka úcta k pánovi Bytčánkovi.
A ten ARDAL hovorí, že má problém s financovaním sa. A to sme počuli všetci, čo sme boli na tom výbore.
A, pán Muňko, vy častokrát, ináč musím povedať, že máte aj dobré nápady, aj kritizujete aj vlastných na tom výbore, napríklad s tým centrálnym nakupovaním liekov alebo s centrálnym nakupovaním zdravotníckych pomôcok do nemocníc, ale ja vás to tam počujem hovoriť už mesiace, ale nikto vás nepočúva. A ja si myslím, že mali by mať úctu kolegovia ku vám a mali by konečne začať niečo robiť a šetriť v tom zdravotníctve. A ja sa ináč bojím o tých lekárov a bojím sa, že nebude mať kto vyšetrovať ľudí, na rozdiel od vás, pán Muňko.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Nielen na margo pána poslanca Muňka, ale teda chcem na úvod povedať, že svojím spôsobom ma fascinuje, že v tejto debate o rozpočte a zodpovednosti za jeho stav si každý dokáže nájsť ten svoj ukazovateľ, ktorý vysloví a vyznie to, že tá jeho vláda to robila super a tá druhá vláda to robila, tá jeho vláda to robila úplne zle, akurát že častokrát je to vytrhnuté z kontextu a nezohľadňuje to celú realitu. Ale teda hovorím, že nereagujem len na pána poslanca Muňka v tomto prípade, aj keď jeho posledné vystúpenie s faktickou bolo bezprostredným podnetom, prečo som toto vyslovil.
Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, začnime tým, že hneď na úvod podľa komunikačného manuálu zo Súmračnej, ktorý použil aj pán minister Kamenický, aj pán predseda finančného výboru Blcháč, si zopakujeme, že za dnešný nelichotivý stav verejných financií môžu vlády Matoviča, Hegera a Ódora, čiže Matovič, Heger, Ódor, Matovič, Heger, Ódor, to sme tu už mali aj pri konsolidačnom balíčku a ten chudák premiér Ódor vládol síce len pár mesiacov a nemal dôveru, teda nič nepresadil cez parlament, ale určite ako hovorí aj ten manuál, nesie úplne vrchovatú zodpovednosť za to, v akom stave sa slovenské verejné financie nachádzajú.
A tiež si zopakujme, že podľa tohto manuálu zodpovednosť za dnešný stav verejných financií rozhodne nenesú vlády Roberta Fica a Petra Pellegriniho, ktoré najprv prejedli efekty reforiem Dzurindových vlád a potom tvorili deficity a dlhy aj v dobrých časoch, keď skoro všetky krajiny Európskej únie mali prebytkové rozpočty, sporili a pripravovali sa na horšie časy, ale nie, nie je to zodpovednosť SMER-u.
Tak a teraz, keď zodpovednosť už máme vybavenú, pozrieme sa na to, ako stav verejných financií vnímajú zodpovedné štátne verejné inštitúcie, odborné inštitúcie, ale aj experti a odborné inštitúty. Už tu spomínaná Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojom komentári z novembra 2024 uvádza nasledovné: "Zhoršenie stavu verejných financií môžeme pozorovať od roku 2015" – vsuvka, 2015, kto tu vládol? SMER –, "pričom časť zhoršenia možno pripísať aj externým faktorom a šokom mimo kontroly vlády a poslancov, najmä koronakríza a bezpečnostná a energetická kríza." Koronakríza a bezpečnostná a energetická kríza, to SMER nevládol v tom čase, to sú tie externé faktory. "Samotné opatrenia vlád a parlamentu v období od roku 2015 až do marca 2020 viedli k zhoršeniu udržateľnosti a to okamžitým zvýšením deficitu a dlhu, ako aj dodatočným rastom výdavkov budúcnosti." Opäť, toto bolo o vláde pod kontrolou SMER-u.
"Po marci 2020 do septembra 2023 došlo k miernemu zlepšeniu dlhodobej udržateľnosti" – to už SMER nevládol – "z dôvodu vládnych opatrení, to však bolo výsledkom zníženia budúcich výdavkov, korekcia opatrení prijatých v predchádzajúcom období" – tie orgie populizmu, ktoré sme zažili na konci Pellegriniho vlády – "a okamžitým navýšením deficitov najmä vo volebnom roku 2023." To sa opäť teda týka tej druhej strany. "Počas oboch období tak došlo z dôvodu opatrení vlád a parlamentu k okamžitým nárastom deficitov, a teda aj dlhu v značnej výške, ktoré si už v súčasnosti vyžadujú okamžitú konsolidáciu a nie je ich možné vyriešiť len dlhodobými úsporami," uvádza Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
"Približne od druhej polovici roku 2023 najväčší dopad kríz odznel, a tak bolo možno, boli vytvorené vhodné makroekonomické podmienky na postupnú konsolidáciu verejných financií, ku ktorej však v priebehu rokov 2023 a 2024 neprišlo." Čiže ešte raz, v období rokov 2023, koncom, a 2024 už tu opäť vládol SMER, HLAS a SNS, boli vytvorené vhodné podmienky pre makroekonomickú konsolidáciu, ku ktorej však neprišlo. "Vláda síce na konci roku 2023 prijala konsolidačný balíček, ale pozitívny strednodobý vplyv opatrení zahrnutých do rozpočtu na rok 2024 bol z veľkej časti využitý na financovanie nových výdavkových opatrení, navýšenie financovania zdravotníctva, zavedenie 13. dôchodku, schválené v roku 2024." To je presne to, o čom sme hovorili v tej debate o konsolidačnom balíčku aj tom minuloročnom, teda najmä tom minuloročnom, že síce sa konsoliduje, ale v skutočnosti sa nekonsoliduje, lebo sa to, čo bolo označované za konsolidáciu, využíva na ďalšie výdavky.
"V prípade Slovenska", uvádza Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, "sa deficit verejných financií v roku 2020 až 2023 kumulatívne zvýšil oproti úrovni z roku 2019 o 12,5 percentuálneho bodu hrubého domáceho produktu", to je to, čím tak radi operujú páni zo súčasnej vládnej koalície," o 12,5 percentuálneho bodu HDP ako výčitku voči vládam v predchádzajúcom volebnom období, ale čo je menej ako v priemernej krajine Európskej únie, kde to bolo 16,5 percentuálneho bodu HDP, alebo eurozóny, kde to bolo dokonca 17,2 percentuálneho bodu HDP". Čiže áno, narástol deficit, narástol dlh v tom predchádzajúcom období, ale boli sme v situácii krízy, kde ešte výraznejšie rástli deficity a rástli dlhy aj v iných krajinách Európskej únie a eurozóny.
Dôležité je to, ako sa v tých dobrých časoch hospodárilo, a ako pripomína analytik INESS Martin Vlachynský v roku 2019, o ktorom tu bola reč a intenzívna debata, že či sa to zhoršovalo, alebo aké to bolo v tom čase vynikajúce, ako tvrdí SMER, v roku 2019 malo rozpočtové prebytky 17 európskych štátov, ale Slovensko k nim nepatrilo, hoci napríklad Česko áno. To malo rozpočtový prebytok štyri roky po sebe. Slovensko nikdy v histórii.
Takže potom, áno, prišiel covid, prišla ruská invázia na Ukrajinu a ako píše Martin Vlachynský, "prichytili nás s nohavicami dole".
Ale ja nechcem tvrdiť, že za všetko môžu iba vlády SMER-u, že tie vlády v predchádzajúcom volebnom období nenesú žiadnu zodpovednosť. Poctivá odpoveď na tú otázku je, že áno, všetky vlády, ktoré doteraz vládli, nesú zodpovednosť za to, v akom stave sa nachádzajú verejné financie, a aj v tom minulom období to nebolo všetko iba v dôsledku tých externých vplyvov, v dôsledku covidkrízy a vojny na Ukrajine a energetickej krízy. Boli tam aj výdavky, ktoré vládna garnitúra rozhadzovala alebo realizovala nejaké svoje predstavy, to bol napokon aj jeden z dôvodov, prečo SaS odišla vtedy z vlády, aj keď veľká časť tých výdavkov bola takého charakteru. Ale zodpovednosť za stav verejných financií nesie aj strana SMER a teda jej nasledovníci v podobe HLAS-u za to, ako hospodárili v tých dobrých časoch.
Čo sa týka návrhu štátneho rozpočtu, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhaduje, že v priebehu roku 2024 podiel hrubého dlhu na HDP narastie z 56,1 % na 59,3 %, hrubý dlh sa v strednodobom horizonte medzi rokmi 2024 až ´28 bude kontinuálne zvyšovať až na úroveň 65,9 % HDP na konci roka 2028, úroveň čistého dlhu sa v porovnaní s rokom 2023 zvýši o 11,5 percentuálneho bodu na 59,8 % HDP na konci roku 2028. Na stabilizáciu hrubého dlhu okolo úrovne 60 % HDP by vláda potrebovala pokračovať v konsolidácii po roku 2025 a znížiť deficit verejných financií približne na úroveň 2,5 % hrubého domáceho produktu.
V návrhu opatrení tiež podľa rady, v návrhu rozpočtu tiež podľa rozpočtovej rady chýba transparentný pohľad na zapracované opatrenia, najmä na výdavkovej strane, čo súvisí aj so zrušením zákonom stanovenej povinnosti zostavovania rozpočtu na základe scenárov nezmenených politík. Došlo tiež k zníženiu transparentnosti rozpočtovania výdavkov, ktoré boli v minulosti považované za rezervy, čo znižuje kontrolu parlamentu a verejnosti pri používaní výdavkov. Rozpočtová rada sa obáva, že vláda nenaplní nominálne určené výdavkové limity. Potrebovala by tento rok niekde ušetriť okolo 300 mil. a budúci rok niečo nad 100 mil. oproti tomu, čo je plánované v rozpočte.
Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť sa podľa svojho vyjadrenia obáva, že existujú riziká v celkovom výbere nových daní, najmä v oblasti výberu dane z pridanej hodnoty a transakčnej dane, a to vyslovil túto obavu ešte pred tými zmenami, ktoré boli dnes schválené a ktoré menia transakčnú daň, a obávam sa, že to neboli posledné zmeny, zmeny transakčnej dane a otázkou je podľa Jána Tótha, predsedu rozpočtovej rady, aj trvalosť úspor nákladov na štátnych úradníkov, alebo teda vo verejnej správe, pokiaľ nebudú na základe auditov a skôr vo forme znižovania zamestnanosti než namiesto zmrazovania platov.
Republiková únia zamestnávateľov vo vzťahu ku konsolidácii, ktorá sa premietla do návrhu štátneho rozpočtu, uvádza, že, alebo poukazuje na to, o čom sme tu siahodlho hovorili aj v rozprave o konsolidácii, že úsporné opatrenia majú síce extrémne vysokú hodnotu 2,7 mld. eur, ale deficit sa oproti situácii, keby sme nekonsolidovali, znižuje len približne o 1,5 mld., resp. oproti roku 2024 klesne približne o miliardu. To znamená, že vláda si necháva určitý priestor na zvýšenie výdavkov a nie celá suma opatrení sa ukáže v nižšom deficite. Spomedzi ohlásených konsolidačných opatrení je výrazne väčší objem na strane vyberania ďalších a ďalších príjmov od domácností a firiem. Štát jednoducho chce ošklbávať všetkých vrátane dôchodcov namiesto svojich výdavkov a svojho uskromnenia, resp. reštrukturalizácie svojich činností.
Podľa Republikovej únie zamestnávateľov, ktorá reprezentuje podnikateľský sektor, alebo teda jeho značnú časť, za takýchto podmienok sa firmám bude ťažšie investovať, budú im chýbať prostriedky a budú zaostávať za zahraničnou konkurenciou, čo teda povedie k spomaleniu hospodárskeho rastu a teda bude mať za následok, že životná úroveň obyvateľstva bude stagnovať alebo bude rásť oveľa menej, ako by mohla. Rodinám a vrátane dôchodcov, poukazuje RRZ, zostane menej peňazí, pretože veľká časť konsolidačného balíka sa vyberá aj formou zvýšenej DPH a ďalších daní a poplatkov a firmy, samozrejme, že premietnu, premietnu toto zvýšenie daní do poplatkov, do vyšších cien a tak či tak to zaplatia ľudia na vyšších cenách.
Mali sme tu už pri konsolidácii debatu o tom, že či sa má konsolidovať na strane príjmov, alebo na strane výdavkov. Tá konsolidácia na strane výdavkov, teda žeby štát šetril sám na sebe a na svojich výdavkoch, je minimálna. Na tom je postavený celý rozpočet a na tom je tak dlhodobo postavený aj prístup vlád SMER-u k verejným, verejným financiám, že keď štátu nejaké peniaze chýbajú, tak nie štát bude nejako zásadne šetriť, ale bude vyberať viacej peňazí od občanov. A opozícia na to upozorňuje a upozorňuje na to dlhodobo. Upozorňovali sme na to aj v tých dobrých časoch, tak ako sme upozorňovali na to, že v dobrých časoch je potrebné šetriť. Vtedy ešte teda, ja si pamätám, nebol ministrom pán súčasný minister Kamenický, bol ministrom pán Kažimír, súčasný guvernér Národnej banky Slovenska, ktorý teraz by mal vysvetľovať niečo ohľadom nejakej vily. Ale mali sme tu viackrát tú diskusiu a teda pán Kamenický bol zrejme aj pri tom, kde som aj ja osobne, ale teda aj iní kolegovia upozorňovali, že spôsob, akým sa hospodári, je nezodpovedný, pretože sú dobré časy a v dobrých časoch sa má šetriť, majú sa vytvárať úspory, ktoré sa použijú v zlých časoch. A vtedy to možno znelo len také, také akože plané varovanie, ale tie zlé časy prišli a potom tie peniaze chýbali. A nám chýbali oveľa viac ako iným krajinám, ktoré sa správali rozpočtovo zodpovednejšie.
A kde možno šetriť? Šetriť možno, samozrejme, že vo verejnej správe. Boli vypracované viaceré návrhy, ktoré hovoria o tom, akým spôsobom je možné ušetriť, napríklad v personálnej oblasti znížením počtu zamestnancov vo verejnej správe. A to, samozrejme, ale nejde urobiť len čisto mechanicky, teda že sa povie, že na každom ministerstve, v každom rezorte, v každej rozpočtovej organizácii, na každom pracovisku prepustíte 10 %, lebo nie všetky sú rovnako zaťažené. To by si vyžadovalo nejaký, alebo aby to bolo dlhodobé, aby to bolo udržateľné, aby to bolo zmysluplné, tak by si to, samozrejme, vyžadovalo audity a aj nejaké prehodnotenie toho, čo všetko verejná správa robí, čo je potrebné robiť a za akých podmienok.
Rovnako sú úspory možné aj v sociálnej oblasti, kde veľká časť sociálnych politík, ako sú dnes realizované, sú realizované plošne. Podobne ako kompenzácie napríklad zvýšených cien energií nie sú realizované adresne. Toto je veľká výzva, ktorá bude stáť pred, obávam sa, že nie touto vládou, ale pred nejakou nasledujúcou vládou, ktorá raz vystrieda vládu vedenú, vedenú SMER-om, ako usporiť verejné financie aj úsporami v samotnom štáte, v jeho spotrebe úsporami personálnymi, teda úsporami na ľuďoch, nie v zmysle znižovania platov, ale znižovania počtu miest. Ale napríklad aj v sociálnej oblasti, kde plošné sociálne politiky by mali byť nahradené adresnými sociálnymi politikami, že áno, štát má možnosť realizovať nejaké zámery v sociálnej oblasti, ale je nesprávne, ak sa od ľudí peniaze vyberajú, aby sa potom dávali iným ľuďom, ktorí na to nie sú odkázaní, ktorí to nepotrebujú a ktorým by viacej prospelo, keby napríklad sa znížilo daňové a odvodové zaťaženie a tie peniaze by ostali ľuďom a nepretekali by cez štát a cez štátnych úradníkov zasa naspäť k ľuďom, aj k tým, ktorí ich nepotrebujú.
A to, samozrejme, vyžaduje realizovať reformy. Reformy aj v tých oblastiach, o ktorých som hovoril, vo verejnej správe, v sociálnom systéme, vo verejných výdavkoch, v organizácii samosprávy, aj o tom sme tu už mali, mali diskusie. Len žiadne reformy nie sú na obzore. Táto vláda nemá ambíciu prísť s nejakými zásadnými reformami, ktoré by posunuli Slovensko ďalej, ktoré by priniesli, zlepšili stav verejných financií, lebo to, čo sa tu nazýva konsolidácia, čo sme videli minulý rok, čo vidíme tento rok, čo občania pocítia vo svojich peňaženkách budúci rok najmä, to žiadne reformy nie sú. To sú opatrenia na plátanie dier. A takýmto spôsobom fungovali Ficove vlády odjakživa. Keď boli dobré časy, tak to šlo, pretože peniaze nejaké prichádzali, bolo na rozdávanie. Teraz prišiel na psa mráz a budúci rok uvidíme, ako to je, keď SMER vládne v zlých časoch, a uvidia to najmä ľudia na Slovensku vrátane voli... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Ja sa teda venujem zdravotníctvu a to bude aj oblasť, ktorej sa teda v mojom príspevku budem venovať. Je to predsa len po dôchodkoch druhá najväčšia rozpočtová oblasť, prúdi tam stále viac a viac miliárd eur, ako to radi podotýkajú tuto z vládnej koalície. No a ja musím konštatovať hneď na úvod, že rozpočet pre zdravotníctvo je jeden veľký podraz pre pacientov a zdravotníkov. Pretože naše už tak podvyživené a vyhladované zdravotníctvo vy idete ešte ďalej, ešte viac vyhladovávať. My sme krajinou, ktorá dáva do zdravotníctva podpriemerne málo oproti všetkým ostatným krajinám. A idete tam ešte brať, idete uberať.
Dlhé roky kašlete na zdravotníctvo, je to vaším výsledkom a ľudia to cítia. Keď sa ich spýtate aj vo všetkých prieskumoch, tak väčšina ľudí povie, že najväčší problém, ktorý vnímajú, je zlý stav zdravotníctva. Však ešte, keď... No a zároveň teda ľudia cítia ten zlý stav zdravotníctva a ono to je aj vidno na tých samotných výsledkoch. My sme jednou z krajín, ktorá má najviac odvrátiteľných úmrtí. To sú tisícky úmrtí, ktorým sme mohli zabrániť, ak by naše zdravotníctvo dobre fungovalo. My sme jednou z krajín, ktorá má najmenej dožitých rokov v zdraví, keď už sa dožijete dôchodku. To znamená, že ak sa niekto už dožije dôchodku, tak naozaj to väčšinou tak vyzerá, že už chodí iba po lekároch, že to zdravie má naozaj podlomené.
No a nespomínam už vôbec napríklad ani nedostupnosť. To je obrovský problém. Neviete sa dostať k lekárovi v regióne, neviete ho tam vôbec nájsť, čakáte dlhé mesiace. Teraz počúvame o tom, ako sa rušia výkony, rastú poplatky a doplatky. To všetko je vaším výsledkom. A okrem toho už teraz vieme, že tento rozpočet, ktorý ste predložili, v časti zdravotníctvo do Národnej rady určite budeme musieť prerábať. Je to babrácky spravený rozpočet, je amatérsky spravený a hlavne je nereálny. No a to, že ho budeme musieť prerábať, to len ďalej vnesie do sektora ďalší chaos, zmätok a nestabilitu. A ja teraz sa vám pokúsim vysvetliť na konkrétnych príkladoch, prečo ten rozpočet budete musieť prerábať a prečo toto je absolútne nereálne, čo ste tu predložili.
Po prvé, začnem infláciou. Vy teda často, vládni predstavitelia, hovoríte o tom, že však pozrime sa za posledné roky, že aké stovky miliónov až miliardy rástli do toho zdravotníctva. No ale najdôležitejšie je sa pozerať, samozrejme, na dve veci. Tá prvá vec je, že keď sa pozrieme na celkovo priemery Európskej únie, koľko dávame do zdravotníctva z nášho celkového HDP, my sme stále v podpriemere. My sme sa pohybovali ešte nedávno, nedávne, posledné roky, čo sa zbierajú dáta, keď sa pozrieme na roky 2020/2021, my sme pod tým priemerom Európskej únie boli 3 % HDP. To znamená, že my sme dávali okolo 6 %, priemer Európskej únie bol okolo 9 %. Tie najlepšie krajiny aj dneska dávajú okolo 11-12 %. My dlhodobo ho naozaj až hladujeme.
No a zároveň to najdôležitejšie v tom rozpočte je, že nepozeráte sa na celý ten balík, tú kapitolu ministerstva zdravotníctva, ale pozriete sa na tzv. verejné zdravotné poistenie. To sú tie výdavky, ktoré priamo idú na uhrádzanie zdravotnej starostlivosti, ktoré idú priamo k ľuďom, ktoré idú priamo cez lekárov, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. No a to, čo tam dávate tento rok, to sú len, to je len 3,7-percentné navýšenie. A keď sa pozrieme na samotnú infláciu, tak samotná inflácia tou drahotou, ktorú ste tu na nás uvalili, bude 5 %. To znamená, že vy tie peniaze, čo tam dáte na tú samotnú zdravotnú starostlivosť, nepokryjú ani tie reálne náklady tej zdravotnej starostlivosti. A ja vám garantujem, že budete musieť už len kvôli tomuto robiť nejaké dofinancovanie, aj keby tam neboli tie ostatné veci.
Druhá vec, pozrime sa na požiadavky samotných zdravotníkov. So zdravotníkmi ešte nemáte uzatvorenú dohodu, počítali ste, že ušetríte stovky miliónov na ich platoch. Teraz vidíme, že v parlamente už sme teda trikrát novelizovali ten zákon, ktorý sa týka ich samotných platov. Vieme, že to pravdepodobne ešte nie je finálne. Máme tu tisícky výpovedí zdravotníkov, ktorí vám teda hrozia, že odídu z nemocníc, ak sa s nimi nedohodnete. A ak sa s nimi teda aj dohodnete a vyhoviete ich požiadavkám, tak zase budete musieť navýšiť zdroje, ktoré im pôjdu cez ten rozpočet. Momentálne rozpočet s týmito zdrojmi nepočíta. To, čo máte vo všeobecnej pokladničnej správe, to už máte viac-menej vyčerpané. Energopomoc, už ste tam raz dodávali zdravotníkom, a nejaké nečakané vplyvy. Ja vám garantujem, že všetky tie požiadavky, ktoré aj majú, ktoré nie sú len tie platové, ale aj napríklad tá reforma tých samotných nemocníc a podobne, zmluvy, to všetko si bude vyžadovať nejaké peniaze.
Tu sa môžem aj dostať k tomu, že ten rozpočet, keď sa naňho pozrieme, tak on neráta so žiadnymi rozvojovými projektami. Napríklad už dlhodobo tu sektor volá po tom, aby sme tu urobili nový katalóg výkonov, aby sme rozšírili platby do nemocníc cez tzv. DRG. Výstavba nemocníc. My napríklad nemocnice máme zaplatené len do úrovni hrubých stavieb, tie najväčšie, ktoré staviame z plánu obnovu, zvyšok musíme dofinancovať zo štátneho rozpočtu. Napríklad nevieme, čo bude s veľkou bratislavskou nemocnicou, ktorú celá naša krajina, zdravotníci, študenti, pacienti potrebujú ako soľ. Vy v nej nemáte nič naplánované v rozpočte, že by ste teda aspoň urobili nejaké projektové dokumentácie, nič. Nemáte tam žiadne rezervy do budúcnosti.
Zároveň, čo tu je naozaj na spadnutie a to vám ten rozpočet podľa mňa rozhádže ako domček z karát, máme tu ten infringement z Európskej komisie, máme tu žalobu Európskej komisie kvôli dlhom nemocníc. My máme vyše miliardu dlhov nemocníc a vy to neriešite. Ja tu nevidím nejaké plány oddlžovania, nevidím to tu. Keď ten rozsudok príde, budeme platiť 50-tisícové pokuty denne. To sú niekoľké milióny zbytočne.
Máme tu dlhy zdravotných poisťovní. Už teraz vieme, že zdravotné poisťovne sú v dlhoch. Pravdepodobne aj kvôli tej inflácii, kvôli tým reálnym nákladom, že im nerastú, pravdepodobne budeme mať aj v budúcom roku túto situáciu. Tiež s tým absolútne v tom rozpočte nerátate.
No a zároveň, čo je teda ešte aj zaujímavé, že keď sa na to pozriete, na ten samotný rozpočet, tak ste tam extrémne ambiciózny v úsporách. Vy ste v rozpočte napísali, že ministerstvo zdravotníctva by malo usporiť 150 mil. eur na budúci rok. Ja si dovolím tvrdiť, že toto je absolútne nereálne. A o toľko, samozrejme, dávate do toho zdravotníctva menej, lebo však nech to minister usporí. V tých najlepších rokoch, keď tam bola tá najväčšia vata a odstrihovali sa tie najväčšie biznisy, ktorú už teda aj akože vadili verejnosti, sa podarilo ušetriť ministerstvu zdravotníctva okolo 100-110 miliónov. Vy tam dneska chcete ušetriť 150 miliónov. Zároveň predpokladáte, že lieky, lieky... Lieky dramaticky vy krešete. My sme dlhodobo krajina, ktorá má veľmi málo inovatívnych liekov, nových liekov, napríklad onkologických najčastejšie, uvoľnili sme legislatívu, aby nám tie lieky teraz prichádzali do tohto systému, a vy následne predpokladáte obrovské až drakonické úspory na tých liekoch. A my ešte stále nemáme tu taký ten "gap" takzvaný medzi ostatnými krajinami, koľko liekov nám ešte sem má prísť, koľko nám ešte príde. Toto je absolútne nereálne čo tu, s čím tu rátate v tých úsporách.
No a na záver, ja si dovolím aj tvrdiť, že tie príjmy, ktoré vy rátate, že prídu cez ekonomicky aktívnych ľudí do verejného zdravotného poistenia, to je tiež nadhodnotené. My aj kvôli tej drahote, ktorá nám tu príde kvôli vám, ešte ja vám garantujem, že aj tie príjmy ste si veľmi optimisticky stanovili. Čiže ja tento rozpočet na zdravotníctvo vnímam, to je akási taká hra s nejakými obláčikmi, tieňmi. Vy ste si, taká účtovná hra, aby ste si niečo zostavili, aby vám to sedelo, a potom tu bude, vy týmto uvalíte obrovský chaos, neistotu a zmätok do sektora a budete musieť niekoľkokrát dofinancovávať ten rozpočet, ten sektor a ja som zvedavý, ako to chcete urobiť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ku kvalite štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2025 a k výhľadu na ďalšie dva roky sa určite kompetentnejšie vyjadrili moji kolegovia, ktorí v tejto oblasti disponujú dlhoročne získanou expertízou. Určite bude lepšie, ak sa vo svojom príspevku zamieram na tie časti rozpočtu, ktoré majú saturovať vzdelávanie, vedu a výskum.
V súvislosti s nedávnym úmrtím profesora Traubnera reprízovali jeho medailón v Slovenskom rozhlase a medzi iným pán profesor povedal, že vyspelá spoločnosť je taká, ktorá je tvorená zdravými, vzdelanými a kultúrou formovanými ľuďmi. V kontexte čias, ktoré žijeme v tomto priestore, a v čase, kde je zdravotníctvo, vzdelávanie a kultúra v stave klinickej smrti, sa zdá, že sa k týmto spoločnostiam nepripojíme. A aj v tomto prípade som prenechala komentár z prirodzených dôvodov k téme zdravotníctvo pánovi Dvořákovi a k téme kultúry sa vyjadrí zrejme pani Jaurová.
A teraz teda k tomu vzdelávaniu. Začnem svojím hlbokým zážitkom z rokovania, z minulotýždňového rokovania výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Zámerne uvádzam celý názov, lebo pôvodne som bola veľmi pohoršená tým, čo všetko možno prilepiť k téme vzdelávania a vedy a čo v podstate vyjadruje aj postoj tejto koalície k významu vzdelávania. Ja pre seba nazývam náš výbor Ein Kessel Buntes a možno si niektorý pamätajú, že to bol kabaretný program nemeckej televízie z čias socializmu. Ale v tomto prípade, v prípade toho minulotýždňového zasadnutia tohto pestrého kotlíka, to bolo pre mňa veľmi užitočné. Okrem iného teda po prvýkrát sa do programu rokovania dostal návrh rozpočet, okrem teda návrhu rozpočtu ministerstva školstva, veľkého rozpočtu, dostal sa aj rozpočet ministerstva cestovného ruchu a športu a, samozrejme, teda aj Slovenskej akadémie vied.
Čo teda užitočné priniesol tento pestrý kotlík? Ukázalo sa, že minister Drucker si je vedomý, že sa v otázke valorizácie platov pedagogických a odborných zamestnancov neplní programové vyhlásenie vlády, v ktorom sa teda vláda zaviazala ku každoročnej valorizácii, a mieni hľadať rezervy vo vlastnom rezorte. A k tomu neskôr, lebo mne absolútne nie je zrejmé, kde nájde v rezorte cirka, necelých teda 400 miliónov eur. To naozaj neviem.
V ďalšom kole s ťažkosťami predstavil rozpočet štátny tajomník ministerstva cestovného ruchu a športu pán Krišanda. Veľmi nedôveryhodne vysvetľoval vyčíslené náklady na mzdy, kde priemer na zamestnanca sa pohyboval na úrovni 2 500 eur. Jeho tímu sa nepodarilo vysvetliť ani náklady na obstaranie informačných technológií v časti systémy vnútornej správy vo výške 825-tisíc, čo sú rádovo vyššie náklady v porovnaní s inými ministerstvami.
Jeho vysvetlenie, že ide o vstupné náklady novovznikajúceho ministerstva, sa ukázali ako úplne, úplne nepravdivé, pretože je zjavné, že v rozpočte na roky ´26 a ´27 sa ráta s tou istou sumou. A pre porovnanie ministerstvo školstva v tejto položke má 400-tisíc eur. Ministerstvo školstva s rozsiahlym rezortom 400-tisíc eur, ministerstvo športu a cestovného ruchu, respektíve naopak, 825-tisíc eur.
A potom nasledoval reprezentant akadémie vied, ktorý okrem iného uviedol, že sa zvyšuje administratívna záťaž jeho ľudí, počet ktorých sa v dôsledku konsolidácie znížil a ktorí zabezpečujú činnosti s administrovaním výkonnostných zmlúv. Výkonnostné zmluvy je veľmi dôležitý prvok moderného financovania tejto inštitúcie. Ich mzda je na úrovni 1 600 eur.
A nezaangažovaný divák by tieto tri jednoaktovky, ktoré sa odohrali na výbore, mohol vnímať ako nejaký gogoľovský smiech cez slzy a to preto, lebo jeden vie, že má málo, a ide hľadať. Iný má veľa a nevie prečo. A tretí má málo, ale ten už rezignovane ani nič nepýta. Čiže takto to tam vyzeralo. V tomto pestrom kotli kedysi tematicky čistého výboru pre vzdelávanie mládež a šport sa teda rokovalo o rozpočtoch a víťazom bolo ministerstvo cestovného ruchu a športu, bez ktorého by sme sa v ťažkých časoch určite zaobišli. A porazenými ostali vzdelávanie a veda, na ktorých stojí budúcnosť tejto krajiny.
A darmo štátny tajomník ministerstva financií tvrdil, že tým víťazom je ministerstvo školstva. Pokúsim sa dokázať analýzou výdavkov regionálneho školstva, regionálneho školstva, že sa pán štátny tajomník mýlil. Výber toho segmentu z celkového rozpočtu ministerstva školstva súvisí s tým, že výdavky na regionálne školstvo tvoria až 65 % celkového rozpočtu ministerstva.
A teraz čo je pravda? Pravdou je to, že budúcoročné výdavky sú rozpočtované v regionálnom školstve na úrovni 3 mld. 866 mil., čo je 832 mil. eur viac ako v roku 2024. To je 21,5 %, to vyzerá ako ohromné veľké číslo. Ale v skutočnosti však takmer 560 mil. je presun financií zo samospráv v dôsledku zmeny financovania materských škôl. Aby som bola korektná, ministerstvo k tejto sume nad rámec delimitácie z vlastného rozpočtu pridáva cirka 53 mil.
Ďalších 40 mil. je určených na krytie výdavkov spojených s novelou zákona o odborných a pedagogických zamestnancoch. Ide o zvýšenie, ktoré súvisí s kompenzačným príspevkom pre niektoré kategórie zamestnancov. Ale k tejto téme sa tiež ešte neskôr vrátim.
Ďalších 20 mil. súvisí s krytím výdavkov na zvýšené zdravotné odvody pre zamestnávateľov regionálneho, v školstve. Viete, že z 10 % stúpli na 11 % a teda ministerstvo to dofinancováva.
Viac ako 6 mil. bolo pridaných v súvislosti s vyšším počtom žiakov než v uplynulom období, ide teda o normatívne prostriedky. Kto teda tejto téme úplne nerozumie alebo, alebo nikdy sa ňou nezaoberal, tak školy sú financované dnes na základe normatívu, ktorý celkový objem tých prostriedkov sa odvodzuje od počtu žiakov. A ten normatív sa delí na dve časti. Je mzdový normatív a prevádzkový normatív. A teraz chcem povedať, že tá jednotková hodnota prevádzkového normatívu sa nezmenila. Takže nie je vôbec zrejmé, ako si školy poradia so zvýšenou DPH na 23 % a s očakávaným rastom nákladov na teplo a plyn. Už len tieto obligatórne výdavky sú v celkovom súčte okolo 686 mil. eur. Zvyšok tvoria výdavky, ktoré majú síce pozitívny charakter, ale ministerstvo nemalo inú možnosť, ako ich zaviesť, keďže viaceré z nich súvisia so záväzkami plánu obnovy a odolnosti. Najväčšiu položku tvoria tie prostriedky, ktoré sú smerované do podporných opatrení, to hovoril aj pán minister Kamenický dnes v úvodnom slove, ktoré sú zvýšené takmer o 122 mil. eur, a ďalších 6 mil. eur súvisí so zavedením právneho nároku na materskú školu v prípade detí od 4 rokov veku. A teda v súčte s predchádzajúcimi nevyhnutnými výdavkami sme už na sume viac ako 800 mil.
Chcem povedať, že stalo sa iba to, čo bolo nevyhnutné. Nič viac. Do vzdelávania v roku ´25 pôjde menej ako rok predtým. Ak to zoberieme cez podiel hrubého domáceho produktu, v minulom roku to bolo 4,5 %, v roku ´25 to bude, to budú 4 % HDP, v Českej republike je to 5 %.
Pre mňa nezodpovedanou otázkou však ostáva efektivita prostriedkov, ktoré smerujú práve do podporných opatrení, keďže finančné prostriedky majú slúžiť okrem iného na zvýšenie počtu pedagogických asistentov a iných podporných profesií. Ich počet má síce vzrásť, ale neriešia sa však problematické otázky týkajúce sa ich zneužívania vo vyučovacom procese. V praxi sa, bohužiaľ, na rôznych školách potvrdzuje, že asistenti suplujú činnosť učiteľov, ktorí sú v danom čase neprítomní, alebo dokonca nahrádzajú tých, ktorí v systéme chýbajú. A to je naozaj veľký problém.
Ďalšia vec, nie je vôbec jasné, aký je optimálny počet tých pedagogických zamestnancov a podporných zamestnancov, ktorí majú zabezpečovať poskytovanie nárokovej podpory deťom a žiakom a podľa ktorého by sa dalo posúdiť, do akej miery napĺňame záväzky, ku ktorým sme sa zaviazali v pláne obnovy a odolnosti. Čiže vynakladáme na tento účel viac ako 130 mil. eur, ale negarantujeme žiadnu efektivitu.
Do kategórie výdavkov, kde existujú pochybnosti o efektivite vynaložených prostriedkov, patrí aj kompenzačný príspevok pre pedagogických a odborných zamestnancov, ktorý má v budúcom roku dosiahnuť výšku takmer 100 mil. eur, 99, a má stabilizovať niektoré skupiny zamestnancov. A v čom spočíva problém hneď na prvý pohľad? V tom, že nie úplne férovo minister školstva zarátava celú sumu na kompenzačný príspevok do zvyšovania platov všetkých pedagogických a odborných zamestnancov v budúcom roku. Lebo väčšine ľudí pracujúcich v školstve totiž tento príspevok finančnú odmenu vôbec nezvýši. A druhý problém, pozitívny účinok kompenzačného príspevku je otázny aj preto, lebo neexistuje analýza, ktorá by potvrdzovala, že stabilizuje chýbajúcich pedagógov v systéme. Výskumy zo zahraničia skôr naznačujú, že je to neefektívny nástroj, pokiaľ učitelia nebudú zaviazaní ostať nejaký čas v tej škole, v ktorej ten príspevok poberajú. A toto na Slovensku neplatí. Učiteľ sa kedykoľvek môže presunúť zo zamestnania v istej škole aj do iného sektoru, ako je sektor vzdelávania, bez akejkoľvek náhrady.
No a keďže sme pri platoch, tak zásadnou prekážkou podpory zákona o rozpočte okrem tých systémových nedostatkov, ktoré spomínali aj moji kolegovia predrečníci, je nesplnenie záväzku v programovom vyhlásení, a to jest teda tá každoročná valorizácia platov pedagogických a odborných zamestnancov. Viete, ja by som na mieste odborárov za žiadnych okolností nepristúpila na dohodu, že učitelia v budúcom roku dostanú jednorazový príspevok 800 eur a v ďalšom roku 5-percentné zvýšenie. Požiadavky školských odborárov na 10-percentné zvýšenie platov sú opodstatnené a je to absolútne minimum toho, čo by sa malo udiať. No a teda prečo by sa tak malo udiať, aj to treba povedať. Máme čerstvú, hoci už recyklovanú skúsenosť, že si nevieme predstaviť nemocnice bez lekárov a sestier. A rovnako platí, že môžeme mať špičkovo vybavené školy, bez učiteľov, psychológov a ďalších nemôžu plniť svoj účel. A dnes sme v situácii, že v najbližšej budúcnosti bude chýbať najmenej 2-tisíc učiteľov a nebude ich mať kto nahradiť. Pýtali sa, disponujeme všelijakými výskumami, prieskumami a tak ďalej a z posledného výskumu, nebol to len prieskum, medzi študentami, absolventami stredných škôl, ktorí kedysi koketovali s myšlienkou, že by vstúpili do pedagogických služieb a neurobili tak, tak polovica z nich uviedla, že si túto profesiu nevybrali z dôvodu nízkych platov. Tretina sa rozhodla nezvoliť si ho pre nízku úroveň spoločenského uznania a štvrtina pre vysokú mieru pracovného stresu. A to je v súlade so skutočnosťou, teraz sa presúvame na vysoké školy, ktoré pripravujú ľudí do pedagogických služieb, do sektoru vzdelávania, a v roku 2021 sa na učiteľských pozíciách zamestnalo menej ako 39 % absolventov pedagogických študijných programov. To znamená, že naozaj školstvo je pred personálnym kolapsom.
Platy učiteľov na Slovensku sú v súčasnosti nižšie než platy ostatných vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov. Je to zhruba teda o necelú tretinu. Po celoštátnom štrajku učiteľov v roku 2022 došlo v roku 2023 k dvom zvýšeniam platov, v januári o 10 % a v septembri o 12. A zdá sa, že to bolo veľa. Ale napriek tomu, napriek týmto zvýšeniam sa reálne mzdy učiteľov nezlepšili. Naopak, vďaka rekordnej inflácii klesli o 5 %.
A tiež sa vrátim k jednej veci, ktorú sme tu prerokúvali nedávno. Išlo o rast minimálnej mzdy. Ja nemám nič proti tomu, aby tie najnižšie platové skupiny, príjmové skupiny teda zarábali viac, ale v kontexte s platom začínajúceho učiteľa prichádza k istému paradoxu. Začínajúci učiteľ, je to vysoko kvalifikovaná profesia, ktorá sa viaže s ukončením druhého stupňa vysokej školy, tak nástupný plat je 1 161 eur. A v roku 2027 by minimálna mzda pre nízkokvalifikované skupiny zamestnancov sa mala priblížiť k tisícke eur. Toto naozaj nie je fér.
A kto chce komprimát toho, ako vyzerá stav slovenského školstva, tak mu odporúčam, aby si prečítal aspoň nadpisy kapitol materiálu, ktorý sa volá Revízia výdavkov na základné a stredné školy, ktorý bol zverejnený minulý týždeň. Pár z nich zacitujem. Jedna kapitola, názov: "Výsledky základných a stredných škôl sú slabé a za málo peňazí". Ďalšia kapitola: "Výsledky zaostávajú aj za podobnými krajinami, nielen tými najvyspelejšími". Ďalšia kapitola: "Výdavky na základných a stredných školách sú nižšie ako v okolitých krajinách". A ten istý dokument, ktorý teraz citujem, obsahuje aj posolstvo UNESCO z roku 2015, ktoré deklarovalo toto: "Vzdelávanie ako základ dlhodobej prosperity spoločnosti by malo patriť medzi najdôležitejšie oblasti verejných politík". A ja sa pýtam, prečo to neberieme úplne s plnou vážnosťou a prečo tomu nechceme uveriť.
Minule som sa stretla s jedným riaditeľom, ktorý bojuje s nedostatkom personálu a povedal jednu vec, ktorá je na prvý pohľad ako smiešna, vtipná, ale je hrozná. Povedal mi, že vieš, v akej som situácii? Keď nájdem človeka, ktorý dokáže vo varnej kanvici priviesť vodu k bodu varu, tak u mňa bude učiť fyziku. Tak k tomuto sme sa dostali.
Ja teda hovorím, zaplaťme učiteľov, aby ich bolo toľko, že sa v systéme uplatnia tí dobrí. Efektívne a s rozvahou financujme chod škôl a potom čakajme na zázraky. Bez toho sa nestane nič. Pokiaľ školský rozpočet, a nehľadiac na tie ostatné súčasti, nebude obsahovať podporné finančné mechanizmy pre učiteľov, tak nemyslím si, že niekto z mojich kolegýň a kolegov by za takýto rozpočet niekedy zahlasoval.
Ďakujem pekne. (Potlesk v sále)

Ďakujem, pani poslankyňa.
Žiadna faktická poznámka, takže ďalšia v poradí, pani poslankyňa Kosová, máte slovo.
Pripraví sa pán poslanec Vašečka.

Dobrý deň, vážený pán predsedajúci, vážené takmer neexistujúce kolegyne a kolegovia, česť výnimkám, samozrejme. Ja začnem takou možno rečníckou otázkou. Čo je kľúčom k hospodárskemu rastu, technologickému pokroku a sociálnej stabilite spoločnosti? Ja si myslím, že väčšina z vás by určite na prvú, na fleku vedela odpovedať, že napríklad je to rozvoj podnikateľského prostredia, a iný by povedal, že, ja neviem, stabilita demokratických inštitúcií, iný zase, že vytváranie zahraničnej spolupráce alebo zahraničné investície, iný možnože stabilné ukotvenie Slovenska v štruktúrach NATO a EÚ. Teraz neviem, či sa môžem na túto stranu dívať (rečníčka ukázal smerom na koalíciu) alebo skôr na túto (rečníčka ukázala smerom na opozíciu), ale bezpochyby sú to všetko veľmi dôležité veci.
Z môjho pohľadu a verím, že aj z vášho, tou najdôležitejšou hodnotou pre dosiahnutie týchto aspektov je vzdelanie. Kvalitné vzdelanie totiž podporuje inovácie, kreativitu a, samozrejme, aj schopnosť adaptovať sa na výzvy modernej doby. Krajiny, ktoré totiž investujú do vzdelávania, dosahujú aj vyššiu produktivitu, nižšiu nezamestnanosť a vo všeobecnosti lepšiu kvalitu života. Vzdelanie takisto napomáha riešiť aj také problémy, ako je chudoba či nerovnosť, a podporuje aj demokratické hodnoty a občiansku angažovanosť. Len vzdelaná spoločnosť dokáže čeliť globálnym výzvam, ako je napríklad klimatická kríza, digitalizácia alebo sociálne zmeny. Len vzdelaná spoločnosť má budúcnosť. Po preštudovaní rozpočtu v oblasti vzdelávania ma však napadla otázka, či si túto tak jednoduchú rovnicu vôbec niekto v tejto vláde uvedomuje. Pretože to, čo nám predložili, o tom absolútne nesvedčí.
Slovenské školstvo čelí naozaj dlhodobo pretrvávajúcemu problému nedostatočného financovania, o tom hovoríme už veľmi dlho a je úplne jasné, že takto poddimenzované školstvo sa, negatívne to teda ovplyvňuje aj kvalitu a konkurencieschopnosť. Výdavky Slovenska na vzdelávanie sú už dlhodobo alarmujúco nízke. Podľa štatistík OECD Slovensko vynakladá na školstvo len niečo okolo 4 % HDP, pričom priemer krajín OECD je 5 %. Podľa vládou predloženého rozpočtu je zámerom dosiahnuť do roku 2027 nárast podielu investícií do školstva na úroveň 4,06. To ma celkom pobavilo, pretože je to teda oveľa menej ako v roku 2019, 2020, 2021 a dokonca aj predchádzajúci, tento rok, kedy vláda investovala až 4,5 % HDP. Znamená to teda, že trend investícií je klesajúci a nie rastúci? To je asi úplne protichodné tomu, čo chceme dosiahnuť a je to fakt, že pritiahnuté za vlasy, najmä ak takí lídri v oblasti vzdelávania, ako je Švédsko, Belgicko alebo Island, investujú do vzdelania 6-7 % HDP. A dokonca, ako spomenula aj pani kolegyňa Kalmárová, aj susedné Česko investuje do vzdelania 5 % HDP.
Je potrebné si uvedomiť, že tu sa nehráme len s nejakými číslami, ale naozaj s tým, ako to reálne ovplyvňuje kvalitu vzdelávania našich detí, pretože aj naše deti chodia do tejto krajiny a budú tvoriť budúcnosť, a spôsobuje to naozaj vážny deficit v mnohých oblastiach, pre ktoré je kvalita školstva naozaj kľúčová. Ja osobne a verím, že aj iní odborníci, za najväčší nedostatok nášho školstva považujem neschopnosť implementovať princíp inklúzie do našich škôl. Vo vyspelých krajinách je princíp inklúzie absolútnym štandardom, ale na Slovensku nám stále chýbajú pomocné profesie v podobe asistentov, sociálnych či špeciálnych pedagógov a ďalších odborných zamestnancov. Podľa Inštitútu vzdelávacej politiky až 60 % škôl uvádza, že nemá dostatočný počet asistentov, čo, samozrejme, výrazne ovplyvňuje to, či sú schopní individuálne pristupovať k našim deťom. Tu len podotýkam, že je pre mňa naozaj nepochopiteľné, že ministerstvo školstva doteraz nezverejnilo žiadnu analýzu, ktorá by presne vypočítala, koľko asi podporného personálu v školách potrebujeme a koľko peňazí teda úplne celkom, summa summarum potrebujeme na podporné opatrenia rôzneho typu, či už doučovania, jazykové kurzy alebo iné asistentské služby pre deti so špeciálno-výchovnými vzdelávacími potrebami.
Ďalším problémom je ale aj to, že naši učitelia nie sú dostatočne pripravení na prácu v inkluzívnych triedach, čo teda pokladám tiež za obrovský problém. Pretože ak aj máme tieto pomocné profesie, tak v mnohých prípadoch nemajú dostatočnú zručnosť na prácu s diverzifikovanými potrebami detí. A tento nedostatok potom spôsobuje, že deti so špeciálnymi potrebami umiestňujeme do samostatných tried či samostatných škôl namiesto toho, aby sme ich dokázali integrovať v bežnom vzdelávacom systéme. Nebudem dneska hovoriť o segregácii a o takýchto negatívnych prístupoch, pretože dnes to nie je témou dňa, ale je to jeden z dôsledkov nedostatočného rozpočtu a financovania školstva.
Okrem toho slovenským školám chýba aj moderné vybavenie, ktoré je v iných krajinách štandardom. Viac ako 30 % škôl nemá prístup k dostatočným technologickým zdrojom, ako sú, neviem, tablety, počítače a v iných krajinách, ako je napríklad Fínsko či Holandsko, je technológia už dávno integrovaná priamo do výučby a to na všetkých stupňoch vzdelávania.
No a napokon financovanie sa prejavuje najmä na platoch učiteľov, tak ako to už bolo aj spomenuté. A tu opäť sme prví, ale teda od konca. Priemerný slovenský učiteľ zarába len niečo vyše 70 % priemernej mzdy vysokoškolsky vzdelaného zamestnanca, zatiaľ čo priemer OECD je okolo 85 %. Čo to spôsobuje, je úplne jasné. Nízka atraktivita učiteľského povolania a akútny nedostatok kvalifikovaných učiteľov. Ak chce Slovensko naozaj konkurovať vyspelým krajinám, tak musíme zásadne zvýšiť financovanie školstva, o tom niet pochýb, a musíme prioritizovať inklúziu a vytvoriť také podmienky, ktoré zabezpečia kvalitné a spravodlivé vzdelanie pre všetkých žiakov. Napriek chýbajúcim analýzam si dovolím tvrdiť, že optimálne by sme potrebovali do školstva investovať aspoň o jednu miliardu eur viac.
Podľa programového vyhlásenia vlády sa zdá, že tieto negatíva si vláda uvedomuje, pretože konkrétne uvádza, že "ďalšie zanedbávanie investícií do vzdelávania a vedy si Slovensko nemôže dovoliť", alebo že "rast zdrojov je nevyhnutný na znižovanie investičného dlhu v regionálnom školstve". Je pre mňa potom záhadou, že sa tieto postoje naozaj nepretavili aj do rozpočtu v oblasti vzdelávania. No ale potom som sa zamyslela nad tým, že čo môžeme očakávať od premiéra, ktorý zdravie a vzdelávanie asi tiež nepokladá, bohužiaľ, za svoju prioritu.
Poďme si teda zhrnúť, čo je obsahom rozpočtu pre oblasť vzdelávania na rok 2025. Niekoľkokrát aj médiách, ale už aj v tejto sále sme počuli, že školstvo je víťazom tohtoročného rozpočtu, pretože tam pôjde o 1,2 mld. eur viac. A takisto sme niekoľkokrát aj povedali, že je to bohapusté klamstvo, pretože 560 mil. z toho sa len presunie zo samospráv kvôli financovaniu materských škôl pod rezort školstva. Takže tieto peniaze už v našom školstve boli a nemožno ich považovať za peniaze navyše. A napokon, ak uvážime, že už v roku 2019 teda sme investovali do školstva 4,6% HDP, tak na budúci rok to bude len 4, je jasné, že aj keď máme nominálne v našom školstve viacej finančných prostriedkov, tak pri rastúcom počte detí sa to prejaví jednoducho tak, že budeme mať týchto peňazí menej z celkového koláča na počet detí. O tom, že by sme sa mohli nejako dostať k nejakému šesť-sedempercentnému HDP teda, o tom môžeme ešte len dlho-dlho snívať.
Potom sa tu už dneska hovorilo aj o tom, že časť finančných prostriedkov pôjde teda do podporných opatrení a to v dôsledku plánu obnovy a odolnosti, teda konkrétne o 131 mil. viac, a má teda pribudnúť 937 nových pozícií, pričom z rozpočtu vyplýva, že pôjde o pedagogických asistentov. Ako tu bolo spomenuté, nie je to zase nič, čo by pán minister školstva navyše vyrokoval, pretože toto navýšenie už bolo naplánované za predchádzajúcich vlád a vyplýva z plánu obnovy a odolnosti. Takže nie je to nič, čo tam pôjde opäť navyše. Už to tam bolo, aj títo asistenti tam boli, len teraz sa budú financovať zo štátneho rozpočtu. Vzhľadom na to, že nemáme predstavu ani o tom, koľko finančných prostriedkov na zabezpečenie dostatočného počtu asistentov potrebujeme, je pre mňa teda naozaj aj otázne, či toto dofinancovanie bude stačiť. Podľa mňa určite nie, lebo 937 asistentov je príliš málo na to, čo potrebujeme. Ale analýzy nemáme, takže sa to nedá nejako dokázať.
Čo je však ale najhoršie, je, a vy určite viete, v médiách je to všade, vláda si neplní svoje programové vyhlásenie vlády, kde deklaruje, že bude pravidelne navyšovať platy zamestnancom. A minister školstva pán Drucker sa vyjadril, že teda ak by aj niekde nazbieral, naškrabkal na toto zvyšovanie platov zamestnancov, tak by to bolo jedine práve z týchto podporných opatrení. Takže je dosť možné, že napokon títo noví asistenti v našich školách ani nebudú, pretože budeme musieť platiť za to, že minister školstva, resp. súčasná koalícia si neplní svoje záväzky.
Najväčším problém je všade skloňované teda absencia navýšenia platov zamestnancov v školstve, pretože rozpočet počíta iba s navýšením objemu na kompenzačné príspevky. Ale je však potrebné povedať, že tieto sú naozaj nízke, absolútne neriešia problém s regionálnymi rozdielmi. Okrem toho sú nepredvídateľné, sú negarantovateľné a nedostanú ich všetci zamestnanci školstva. Aj tu musím povedať, že vláda neplní svoje záväzky, ktoré si stanovila, a tým pádom aj tieto finančné prostriedky v objeme takmer 100 mil. eur možno budú presunuté do valorizácie platov. Takže aj z tých ďalších oblastí, o ktorých hovoríme, že teda však je tam viacej peňazí na valorizáciu, však tu máme nejaké regionálne, resp. kompenzačné príspevky, sa môže stať, že aj tie budú zrušené ako nesystémový prvok a budú prehodené do zvýšených platov zamestnancov. Môže sa stať, však, takže nie, uvidíme, ako teda odbory to s pánom ministrom vyrokujú. Pre mňa je to však ale dôkaz, že vláda myslí na atraktívnosť učiteľského povolania jedine a jedine vtedy, keď učitelia hrozia štrajkom. Som presvedčená, že je to absolútne neprijateľné, nesystémové, ale čo je najhoršie, tak je to nedôstojné.
Nedostatok financií sa však nebude prejavovať len v školách, ktoré sú financované z rezortu ministerstva školstva. Zmena financovania materských škôl, konsolidácia a vyššie daňové zaťaženie budú mať dopad aj na financovanie samospráv a sieť školských zariadení v pôsobnosti miest a obcí. Ide najmä o školské jedálne, školské kluby detí, základné umelecké školy a centrá voľného času.

-----------------------------------------

Už v roku 2024 výška finančných prostriedkov nezohľadňovala skutočné náklady, ktoré sú vynakladané školskými zariadeniami na zabezpečenie miezd a prevádzky. Ja podotýkam, že to nie je len nejaká fráza a naozaj za posledné tri roky som sa často rozprávala v regióne s ľuďmi, ktorí prevádzkujú školské zariadenia na úrovni našich regiónov, miest a obcí, ktorí hovoria o tom, že im síce rastú náklady na energie, že sa tam prejavuje veľmi negatívne aj inflácia, ale rastú aj napríklad mzdy, však za posledných pár rokov narástli mzdy pedagogických zamestnancov dokopy možno o viac ako 30 %, avšak na normatíve od starostov miest a obcí sa tento nárast nákladov neprejavil v ich normatívoch. Znamená to, že náklady na mzdy a prevádzku rástli oveľa rýchlejšie ako normatív na žiaka a keď do toho započítame to, že neustále rastie počet detí a že klesá jednotkový koeficient miest a obcí, tak stále máme tu ten aspekt, že ten normatív na žiaka je z roka na rok nižší a nižší.
Znamená to, že naše základné umelecké školy, centrá voľného času, školské kluby detí sa dostali do stavu, kedy nedokážu bez dodatočných zdrojov financovať svoju prevádzku. A keďže prevádzku jednoducho musíte zaplatiť, na týchto položkách sa nedá šetriť, no tak kde budete šetriť? Jedine na pedagogických zamestnancoch a na mzdových nákladoch.
Len pre ilustráciu vám poviem, že napríklad pri zaplatení takého sedmičkového kvalifikovaného pracovníka alebo zamestnanca pedagogického v základnej umeleckej škole potrebujete na to, aby ste zaplatili jeho mzdu, 20 až 23 žiakov, ale jeho plný úväzok je 15 detí, viac jednoducho tam nevtesnáte. To znamená, že na takomto zamestnancovi vy každý mesiac preplatíte 1 500 eur, ktoré nemáte odkiaľ zobrať. Čo to znamená? Znamená to len toľko, že vy jednoducho si nemôžete dovoliť ako riaditeľ prijať takéhoto kvalifikovaného zamestnanca, ale musíte siahnuť po nejakého študenta alebo absolventa strednej školy. Aký to bude mať dôsledok? No len na kvalite tej vykonávanej činnosti alebo výchovno-vzdelávacej činnosti. Čiže v dôsledku tohto sa nám stane, že bude rapídne klesať kvalita vzdelávania ešte aj umeleckého a mimoškolského.
Ja viem, možno si poviete, že tak to zoberte od rodičov, však nech si to doplatia. Ale v dôsledku toho, aké máme v súčasnosti nastavenie, konsolidácia, zvyšovanie daňového zaťaženia, viete si vôbec predstaviť, že poviete nejakému rodičovi, že si musí zaplatiť za mimoškolské vzdelávanie? No nie je to vôbec jednoduché. A ja si myslím, že stojíme pred veľmi-veľmi závažnou situáciou, kedy fungovanie školských zariadení na Slovensku je ohrozené. Uvedomme si, že tu ide nielen o tisícky detí, ktoré sa teda táto vláda tiež zaviazala v programovom vyhlásení vlády, že bude podporovať mimoškolskú činnosť, ale že tu ide aj o 60-tisíc zamestnancov, ktorí v dôsledku reforiem tejto vlády a konsolidačných opatrení môžu prísť o prácu. Výsledkom teda bude to, že sieť regionálnych školských zariadení skolabuje. A to vám môžem povedať teda aj z osobnej skúsenosti, lebo mám osobnú skúsenosť aj so zriaďovaním základnej umeleckej školy a centra voľného času, kde som predtým, ako som sa presunula sem, pôsobila.
Jediným možným riešením, ktoré ja v tejto situácii vidím, lebo však ten koláč nejakým spôsobom pre samosprávy nenafúknete, je asi to, že štát prevezme celé financovanie týchto škôl pod seba, v opačnom prípade teda zanikne mimoškolská činnosť na Slovensku.
Summa summarum, školstvo je hlboko finančne poddimenzované, nemá kto učiť a aj keby niekto učiť chcel, tak si to nemôže dovoliť, pretože nemôže uživiť svoju rodinu. Nadšenci, ktorí prinášajú do školstva inovácie, tí sú frustrovaní, lebo nedokážu z normatívu ufinancovať svoje prevádzky. A možnosti rodičov sú dnes tiež na hranici únosnosti. Vďaka rozpočtu na rok 2025 sa naše školstvo dostane do ešte väčšieho úpadku, ako je dnes. Tak neviem ako vy, ale ja sa o budúcnosť tento krajiny naozaj obávam.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, len chvíľku, viem, že nemôžte udržať pozornosť celý čas. Chcel by som vám povedať, že teraz nejdem hovoriť na vás, že ste zostavili zlý rozpočet. Uvedomujem si, keďže boli sme aj v koalícii, zažil som aj časy koaličné, že sú nejaké možnosti, že to nie je o nejakom osobnom nechcení alebo chcení dávať, nedávať. Proste tak ste si to nejak nastavili, tak ste prišli s nejakým takýmto rozpočtom.
Takisto nevystupujem kvôli tomu, že by som očakával, že presvedčím tu kolegov z koalície, s ktorými napríklad niektorými sme aj v školskom výbore a máme dobré, korektné vzťahy, dokážeme debatovať aj vecne, pretože vlastne momentálne máte na hrane na jedného poslanca 76 hlasov a asi veľmi ani tie naťahovačky a presuny to nejak nevychádza. Takže nemám nejakú predstavu, že teraz vás presvedčím.
Ale čo by som chcel povedať, je, že v úvodnom slove pána spravodajcu, myslím, že to bol pán Blcháč vtedy ešte, tak zaznelo, že toto je najdôležitejší zákon roka. V niečom súhlasím, v niečom nie. Nakoniec, keď to poviem tak trošku ľudsky alebo nadnesene, sú to len peniaze. Ja si myslím, že sú tu aj iné, možno ešte dôležitejšie zákony. Ale na druhej strane, áno, je to zákon roka, pretože sa to týka naozaj všetkých oblastí. Rozpočet je dôležitý, treba veci zafinancovať. Dneska za peniaze si viete kúpiť tie veci, ktoré potrebujete pre krajinu, pre ľudí, pre rodiny, pre školy, pre celú infraštruktúru. Takže áno, je to zákon roka.
A ja by som sa ale chcel vyjadriť k tomu, k takému filozofickému nastaveniu toho rozpočtu. Ja som rozmýšľal, že aký tento návrh rozpočtu je v porovnaní napríklad s rozpočtami, ktoré sme prinášali my za našich vlád, a riešení, ktoré sme prinášali my za našej vlády. A ja by som ho asi tak skúsil nazvať, môžte so mnou nesúhlasiť, že je taký socialistický. Nie sociálny, ale socialistický. A ja by som začal takým, takou situáciou, neviem, či je to len anekdota, alebo je to naozaj skutočná udalosť. Nejaký profesor na vysokej škole chcel ukázať študentom, čo je to socializmus. A nerobil to nejakou formou prednášky, ale formou, ktorá sa ich osobne dotkla. Keď napísali nejaký zápočet, nejakú písomku, tak prišiel a dal celej triede priemernú známku. To znamená, nedal každému jednotlivo vyhodnotený test, ale zrátal všetky tie testy dohromady, vydelil to priemerom a výsledok, priemerná známka bola dvojka. Všetci dostali dvojku. Boli z toho zarazení. Najviac to prekážalo tým, čo sa učili dlho na tú skúšku a mali, keby sa každému individuálne počítalo, tak by mali jednotku. No ale to nebola len jednorazová vec. On to urobil ešte raz, ešte raz, ešte raz a viete si predstaviť, aký bol vývoj. Najprv bola priemerná známka dva mínus, potom tri, nakoniec štvorka a nakoniec všetci prepadli. Pretože motivácia tých jednotkárov stále to ťahať, ten priemer, sa znižovala a tí, čo zase boli lenivší, pasívnejší, tak tí si povedali, však tí jednotkári nám to pomôžu, super, nemusím sa učiť.
A teraz ako by sa to dalo aplikovať na túto situáciu. Ja som si v rámci prípravy na rozpravu vyhľadal niektoré grafy a vlastne zaujal ma ten najposlednejší, ktorý som našiel a ktorý má takýto nadpis: "Balíček", rozumej konsolidačný balíček, "najviac pocítia rodiny so stredným príjmom". A toto vidím ako najväčší problém tohto rozpočtu. Zas, znova opakujem, nejdem vás tu obviňovať, nejdem hovoriť, že ste zlí a chcete zle, nie. Ale vidím toto ako najväčší problém tohto rozpočtu, že zasahujeme rodiny so stredným príjmom, strednú vrstvu. Lebo nemusíte byť nejaký ekonomický alebo politologický génius, aby ste si uvedomili, že na stabilitu krajiny, na stabilitu štátu, na takú pohodu v krajine aj na dlhodobú udržateľnosť je dôležitá práve tá stredná trieda. Boháči, tí zvládnu rôzne krízy, majú dostatok rezerv, presunú sa, kde treba. Tí, ktorí majú hlboko do vrecka, tak tí sa častokrát spoliehajú, alebo aj musia spoliehať na nejaké sociálne dávky, na štátnu pomoc. Ale tí, ktorí vlastne tvoria to bohatstvo, zostávajú v tej krajine, lebo majú tu rodiny, tak to je práve tá stredná trieda. A myslím si, že práve niektorými tými opatreniami, s ktorými počíta tento rozpočet a vychádza z nich, tak sa práve toto deje. Samozrejme, týka sa to najmä daňového bonusu pre rodičov, pre rodičov s deťmi.
Mnohí už aj v predchádzajúcom volebnom období protestovali, že načo, načo dávame daňový bonus tým, ktorí majú dobrý príjem. Ale uvedomme si jednu vec. Daňový bonus na rozdiel od detských prídavkov nie je nejakou sociálnou dávkou. To znamená len, že tým ľuďom menej zoberiete. Lebo je to daňový bonus. To znamená, tí ľudia pracujú. Sú to tí, ktorí pracujú, ktorí zarábajú, ktorí vytvárajú dane, platia dane, a vy im ako bonus časť tej sumy necháte. Čím viac zarobia, čím viac dajú štátu, tým viac sú odmenení. A toto je podľa mňa správne a toto je podľa mňa motivujúce. Aby ľudia pracovali, platili dane, aby sa nebáli a nevideli problém v tom mať deti, pretože ak tu ostaneme len na úrovni detských prídavkov, čo ste vy urobili, tak je úplne jedno, či chodíte do práce, nechodíte do práce, či platíte dane, neplatíte dane, aké vysoké dane platíte, ako solidárne financujete tento štát, všetci dostanú rovnako. Všetci dostanú tú dvojku. V tomto prípade skôr trojku alebo štvorku. Je to demotivujuce pre tých ľudí. A ja vám poviem, že myslím si, že v tomto parlamente zabúdame na to, že je rozdiel medzi sociálnou politikou a rodinnou politikou. Nemali by sme robiť len sociálnu, samozrejme, aj sociálnu politiku, ale nie len sociálnu politiku, ale rodinnú a prorodinnú politiku. To znamená, podporovať rodiny, podporovať rodiny s deťmi, podporovať zodpovedné rodiny s deťmi, podporovať rodiny s deťmi, kde pracujú, platia dane.
A k tomu môžme hneď prekročiť k ďalšej veci, ktorú ste v zásade zrušili alebo výrazne zdeformovali, a to je dôchodkový bonus alebo rodičovský dôchodkový bonus, kde sa určitá zásluhovosť a motivačnosť uplatnila v tom, že rodičia, ktorí vychovali deti, tie deti zostali na Slovensku, tie deti pracujú a platia dane Slovenskej republike, tak poviem to tak, nie vysokú, ale slušnú časť tých daní mohli dať rodičom. Mohli to dostať ich rodičia. A ja vám poviem, že napriek tomu, že ja som teraz nie dôchodca, nemám deti, ktoré by ma mali, nie som na dôchodku, nemám deti, ktoré by ma teraz živili, ale, naopak, som v pozícii, že ešte ja mám deti, ktoré živím, tak mne sa najviac zo všetkého páči, zo všetkých tých opatrení práve ten rodičovský dôchodkový bonus. Ten princíp sa mi veľmi páči.
Viete, my máme problém, že nám zo Slovenska odchádzajú ľudia. A mohli by sme mať debatu o tom, prečo odchádzajú, samozrejme, ale to je iná téma. Ale práve preto si myslím, že principiálne v každej situácii, a to aj v tejto, je veľmi dobré, keď oceníme, dokonca aj keby to bolo len symbolické, ale lepšie, keď je to aj reálne. Keď reálne oceníme to, že niekto mal deti, vychoval ich dobre, sú to deti, ktoré pracujú, ktoré platia dane, platia ich tu na Slovensku. To je veľká vec. A keď Slovenská republika povie áno, my si toto ceníme a ceníme si to tak, že časť tých daní dáme ako bonus tým ľuďom. Nie preto, že zrazu z nich budú milionári, ale preto, aby sme jasne povedali, toto je dobrý princíp, toto my oceňujeme. Zostaňte tu, je to dobré, robíte dobre svojim rodičom. Nielen kvôli tým niekoľkým desiatkam, možno stovkám eur ročne aj kvôli tomu, že je to celkovo dobre. Viete, sme v Európskej únii, je tu voľný pohyb osôb. Každý môže sa odsťahovať, kam chce. Nie sme ako za komunistov, keď boli zavreté hranice. Ale ak sa z toho stáva trend, že nie jednotlivci, ale pol generácie odchádza preč, tak to je veľmi zlý trend. A práve uvažovanie, táto stratégia štátu, táto filozofia štátu, kde hovoríme, oceňujeme si, vážime si ľudí, ktorí majú deti, vychovali ich, oni tu pracujú, platia dane, tak to je podľa mňa dobrý princíp. A preto ma ale veľmi mrzí, že toto ste zrušili a prešli ste na taký ten socialistický model. Dáme všetkým trinásty dôchodok. Ja som za trinásty dôchodok. Určite naši rodičia, starí rodičia si zaslúžia peniaze, zaslúžia si odmenu. A aj ten dôchodok má nejakú formu zásluhovosti podľa toho, koľko odvádzali do Sociálnej poisťovne. To je jasné, hej, tá výška dôchodku, myslím teraz priemerného mesačného dôchodku má nejakú formu zásluhovosti.
Ale je veľká škoda, že k tej forme zásluhovosti sme neprirátali aj tú zásluhovosť pri narodení a výchove detí. Pretože to sme už vysvetľovali veľakrát, tu nechcem zachádzať do podrobností, tak ak niekto mal deti a tá matka, zvyčajne to bola matka, zostala s tými deťmi na materskej, na rodičovskom, no tak, samozrejme, jej príjem bol nižší. Jej pracovná kariéra bola menej rozbehnutá a jej príjem bol logicky priemerne nižší. A toto je niečo, čím sme mohli povedať aspoň malé symbolické "ďakujem" a zároveň to čiastočne dorovnať.
No a posledná vec, ktorá súvisí tiež s rodinami, tak je školstvo. Sú učitelia. Naše deti vo svojom detstve, vo svojej mladosti strávia významnú časť svojho života v škôlkach, školách, v stredných školách, vysokých školách a vlastne dalo by sa povedať, že viac času trávia s učiteľmi, s vychovávateľmi ako s vlastnými rodičmi. A ja som, ja som učiteľ a nepoviem, že bývalý učiteľ lebo to neexistuje. Proste ste učiteľ, máte to v krvi, ale nehovorím to preto, že by mi ležali na srdci učitelia ako samostatná pracovná skupina, ako odborárovi. Samozrejme, odborári majú svoju prácu, to je v poriadku, že teraz ideme bojovať za učiteľov, aby učitelia sa mali dobre. Ideme bojovať za učiteľov, za školstvo, aby naše deti, aby naša mládež, aby naša krajina do budúcnosti sa mala dobre. A už kolegyne predo mnou to povedali veľmi dobre, už to nebudem ani rozoberať. A myslím, že to aj chápeme. A preto by som povedal, že ani nieže ma mrzí, ale čudujem sa, že ste si to dali do programového vyhlásenia vlády a že sa vám nepodarilo nájsť tie, tú sumu.
A viete, moji kolegovia predo mnou, ktorí vystupovali, myslím, že špeciálne pán poslanec Jakab dal aj nejaké pozmeňujúce návrhy, v ktorých naznačuje, dobre, treba aj tam peniaze, aj tam peniaze, ale napríklad na tých učiteľov zoberme stadeto a dajme tam. A ak to neviete vyriešiť okamžite teraz pri tomto hlasovaní, treba to riešiť urýchlene. Lebo naozaj sa môže stať, nieže naše deti nebudú mať byť ako s kvalitnými učiteľmi, ale nebudú mať už žiadnych učiteľov, že naozaj nejakí bakalári z vysokých škôl v Bratislave budú učiť, pretože pretože kvalifikovaného učiteľa bude problém zohnať vôbec, na niektoré predmety obzvlášť. Takže my sme za to a hovoríme: vnesme, prinesme do školstva viac prostriedkov aj na platy učiteľov, aj na iné veci, aby naše deti, naše rodiny mali kvalitné vzdelanie, kvalitnú výchovu, aby to nebolo niečo, že z núdze cnosť.
A ja chcem povedať jednu vec, že na to, aký objem finančných prostriedkov máme v našom školstve, tak všetka česť našim učiteľom a nášmu školstvu podá... na tie financie podávajú výborný výkon, ale ten výkon nemôžu podávať takto donekonečna a nebude sa zlepšovať, ale prirodzene sa vyčerpá to vnútorné prostredie. Takže potrebuje vzpruhu potrebuje pomoc, nenechajme to, prepáčte teraz za výraz, padnúť na hubu, ale skutočne si to dajme ako prioritu. Boli, boli rôzne ťažkosti aj v predchádzajúcich obdobiach a našli sa tie financie a tým učiteľom sa zvýšili platy. Nie sú to nejaké ťažké tisíce, ale pocítili to. A nemôžme v tom zastať, aby reálne mzdy dokonca klesli. A znova opakujem, nie preto, aby učitelia ako zamestnanci sa mali lepšie ako iní zamestnanci, ale aby naše deti a rodiny na tom boli lepšie.
Takže ja k tomu toľko, že ja takýto rozpočet podporiť nemôžem. My s pani poslankyňou Záborskou z Kresťanskej únie za takýto rozpočet nebudeme hlasovať, to azda nie je prekvapenie. Ale všeobecne je otázka, ako chceme aj do budúcnosti v našej krásnej krajine, v Slovenskej republike, uvažovať pri zostavovaní rozpočtov. Či budú také, že budú myslieť aj do budúcna, budú myslieť na rodiny s deťmi, budú myslieť na rodičov, ktorí vychovali deti, keď boli mladí, budeme myslieť na školstvo, na vzdelanie, na výchovu. Ja by som to hlboko odporúčal a aby sme sa naozaj, naozaj k tomu dostali, že rozpočet nie je najdôležitejší zákon roka preto, lebo je tam, sú tam strašné miliardy, ale preto, že je to múdre rozhodnutie, že robíme múdre rozhodnutie, kam tie miliardy a milióny pošleme, aby to bolo čím lepšie pre našu krajinu, aby sme vedeli, čo sú naše skutočné priority.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Vašečka, povedal si, že tento rozpočet je socialistický a nie sociálny. Ja by som to trochu poopravil alebo doplnil. Tento rozpočet je dokonca antisociálny, pretože definitívne usvedčuje Roberta Fica z klamstva. Robert Fico ešte ako opozičný politik týždeň pred minuloročnými parlamentnými voľbami sľuboval, že žiadne z dovtedy prijatých sociálnych opatrení nezruší. No a práve tento rozpočet definitívne potvrdzuje, že to bola lož. Na nové luxusné lietadlá pre ministerstvo obrany peniaze sú, na dvojnásobné platy pre ministrov peniaze sú, na doživotnú rentu pre Roberta Fica peniaze sú, rentu pre Maroša Žilinku peniaze sú, ale pre rodiny, pre učiteľov, pre zdravotníkov, pre nich peniaze nie sú. Oni si opasky musia utiahnuť. Čiže papalášom luxus, bežným ľuďom vyššie dane. O tom je návrh štátneho rozpočtu na budúci rok.
A ešte jedna poznámka, tento návrh štátneho rozpočtu nie je len antisociálny, ale hovorí sa, že je aj rozlúčkový. Budúci rok bude tento parlament voliť nového guvernéra Národnej banky Slovenska, keďže Petrovi Kažimírovi končí funkčné obdobie, a povráva sa po chodbách, nielen tu v parlamente, že horúcim adeptom je práve Ladislav Kamenický, čiže možnože toto je už jeho posledný návrh štátneho rozpočtu. Som zvedavý, čo na to povie.