23. schôdza

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Huliak, vy ste sa nedávno verejne vyjadrili, že tento návrh štátneho rozpočtu je podľa vás antisociálny. Teraz som to od vás nepočul a tiež ste avizovali, že chcete predložiť pozmeňujúci návrh k štátnemu rozpočtu a teraz ste narazili na realitu. Na to, aby ste mohli predložiť pozmeňujúci návrh, potrebujete aspoň 15 podpisov a nikto vám tie podpisy nechce dať. Vy ste len traja z národnej koalície, takže ste narazili na politickú realitu.
To, že to vyčítate kolegom vo vládnej koalícii, na ktorých už niekoľko týždňov brýzgate, to je čarovné a to, že vyčítate opozičným poslancom, že vám nechcú dať podpisy pod pozmeňujúci návrh, tak to je naozaj až, až fascinujúce. Veď vy ste v tomto parlamente, pán poslanec Huliak, podporili všetky svinstvá vládnej koalície. Podporili ste škandalóznu novelu Trestného zákona, čím ste podporili amnestiu pre skorumpovaných politikov a zníženie trestov za korupčné trestné činy. Podporili ste bezdôvodné odvolanie Michala Šimečku ako podpredsedu Národnej rady, podporili ste bezdôvodné odvolanie predsedov výborov Márie Kolíkovej a Michala Šipoša.
Podporili ste skrátenie rozpráv vo viac ako desiatich prípadoch, čo keď raz urobil Richard Sulík vo volebnom období 2010-12, tak mu to ešte 10 rokov vyčítali smeráci. Tu sa to udialo v tomto volebnom období už viac ako desaťkrát, vy ste to zakaždým podporili.
A vy idete vyčítať niekomu z opozície, že vám nepodpísali pozmeňujúci návrh? Tak to je naozaj trochu mimo, nemyslíte?

Pán poslanec Kišš, keď si pomyslím na to, čo ste povedal, vôbec ste nepočúval s porozumením. Ja som absolútne nechcel nad rámec rozpočtu nič navyšovať, ja som chcel, aby z jednotlivých kapitol ministerstiev sa tieto peniaze dali, čo je kvapka vo vani skutočne, absolútne smiešne pri rozpočte 380 miliónov ministerstva životného prostredia, ani nezbadajú, že tých pár stotisíc niekam ide.
Pani kolegyňa z KDH poviete, že ste včelárka a že sa chovám zle ku KDH, no dnes som znova nadobudol ten pocit, že ste stratení v čase a v priestore, pretože rozprávame sa o včelároch a pomoci pre nich, my sa nerozprávame o politickej pomoci pre Huliaka. Ja som si domov 150-tisíc nechcel odniesť, ja som chcel, aby tí včelári skutočne dokázali fungovať, pretože robia v katastrofálnych podmienkach, takže zase vidím a som utvrdený o tom, že ani neviete, čo pomaly rozprávate.
A pán Grendel, ja neviem, či vôbec na vás reagovať. Ale ja som sem neprišiel, dá sa povedať, čušať, šúchať nožičkami a jednoducho sa tváriť, že keď niečo nie je dobré, tak niečo skrátka dobré nie je.
A prejavili sme to, myslím si, dosť veľkou ústretovosťou, že rok sme sa snažili absolútne, ale absolútne šliapať v koľajách, ktoré boli, ale už keď to pretieklo akoukoľvek hranicou a minuli sme všetky prvky averznej terapie, lebo myslím si, že človek by bol pochopil na prvú, ale keďže sa to nestretlo s pochopením, tak sme museli využiť túto možnosť, ktorú využívame teraz.
A myslím si, že taký skúsený politik ako vy, by sa nemal čudovať a vzhľadom na tie politické metódy, ktoré používa vaše hnutie, mám pocit, že asi vy neviete, čo robíte, pretože ja viem veľmi dobre, čo robím.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Ja sa budem vo svojom príspevku v rozprave venovať rozpočtu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky na rok 2025. Som presvedčený, že rozpočet predstavuje zásadnú nestabilitu celého sektora a predstavuje reálnu hrozbu pre chod rezortných inštitúcií. Bol pripravený s úmyselným prehliadaním skutočností a bude znamenať jeho reálne prekročenie v roku 2025. Ku jednotlivým kapitolám, ktoré boli tvorené priamo metodikou ministerstva financií, nie je asi potrebné z mojej strany vznášať komentár, ale ku rozpočtovaným zdrojom áno.
Celkový limit príjmov pre ministerstvo na rok 2025 je navrhnutý v objeme 593 573 272 eur. Z uvedenej sumy predstavujú príjmy štátneho rozpočtu 9,8 mil. eur vrátane príjmov zo Slovenského pozemkového fondu v sume 1,5 mil. a príjmy Európskej únie sumu 583 773 272 eur. Konkrétna otázka k rozpočtu ku hospodáreniu Lesov Slovenskej republiky je, že Lesy Slovenskej republiky dokázali v roku 2022 realizovať zisk pred zdanením vo výške 80 mil. eur, ktorý vznikol spojením dvoch faktorov, a to výrazným nárastom ceny dreva, čo bola nestabilita na trhu, kríza na Ukrajine, a výrazným šetrením nákladov, ktoré vznikli reštrukturalizáciou a zlepšenou efektivitou výkonu štátneho podniku. Aj napriek negatívnym dopadom prevodu lesov do správy národných parkov v tomto trende nepokračujú a v dobe, keď sa očakáva výrazné krátenie akejkoľvek podpory v sektore, neboli Lesy Slovenskej republiky zaviazané mimoriadnym odvodom do príjmov štátneho rozpočtu aspoň vo výške 30 mil. eur, a zároveň nebol dohodnutý transfer týchto prostriedkov do rozpočtu ministerstva, podobne ako je naplánovaný transfer 1,5 mil. eur zo Slovenského pozemkového fondu. Keď som tú otázku otváral na výbore, bolo povedané, že sa to dáva do tvorenia rezerv. Myslím si, že to malo byť zahrnuté priamo do rozpočtu ministerstva.
Druhá zásadná otázka je k realizácii oboch spoločných poľnohospodárskych politík z obdobia 2016 – 2022 a tiež 2023 – 2027. Z návrhu rozpočtu je zrejmé, že ministerstvo plánuje v roku 2025 príjmy z Európskej únie vo výške 583 773 272 eur. Z celkovej uvedenej sumy predstavujú príjmy z európskeho námorného, rybolovného a akvakultúrneho fondu sumu 4 862 714 eur a príjmy z poľnohospodárskych fondov sumu 578 910 558 eur. Konkrétne pre priame platby v rámci strategického plánu SPP 2023 – 2027 je pre rok 2025 rozpočtovaná suma 400 605 131 eur, pre program rozvoja vidieka v rámci strategického plánu SPP na roky 2023 – ´27 je rozpočtovaná suma 166 434 454 eur. Slovenská republika nikdy nedokázala vyčerpať zdroje z programu rybného hospodárstva a plánovaný príjem 4 862 714 eur nekorešponduje so žiadnou aktuálne vyhlásenou výzvou. Je tiež zrejmé, že ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka naďalej hodlá pokračovať v nečerpaní zdrojov Európskej únie a toto považujeme za veľké riziko a problém, a ani zostatkov starého SPP. Jasne to dokazuje návrh rozpočtu.
Ak výdavky a príjmy zo zdrojov Európskej únie z poľnohospodárskych fondov predstavujú 578 910 558 eur a z toho vyše 400 mil., ako som povedal, tvoria priame platby a viac ako 166 mil. projektové podpory, je oprávnená otázka, prečo Slovenská republika plánuje čerpať v roku 2025 iba 166 434 454 eur a z akých výziev je táto suma odhadnutá. Nekorešponduje totiž ani s už vyhlásenými, s alokáciami vyhlásených výziev a nepočíta ani s novými výzvami. Ministerstvo týmto dokumentom jasne deklaruje, že Pôdohospodárska platobná agentúra a ani riadiaci orgán nie sú spôsobilé vykonávať svoje zákonné úlohy. Limit celkových výdavkov ministerstva pre rok 2025 je navrhnutý v sume 948 747 504 eur. Z uvedenej sumy predstavujú prostriedky Európskej únie sumu cez 583 mil., výdavky určené na spolufinancovanie projektov Európskej únie sumu cez 140 mil. a vlastné prostriedky štátneho rozpočtu predstavujú sumu 224 813 246 eur. Limit výdavkov na priame platby v rámci strategického plánu SPP ´23 – ´27 je po úpravách pre rok ´25 navrhnutý v celkovom objeme 415 853 159 eur. Na zdrojoch Európskej únie je navrhnutá suma cez 400 mil. eur a na spolufinancovaní 15 248 028 eur, poskytovaná vo forme prechodnej vnútroštátnej pomoci.
Ak si porovnáte návrh príjmov a návrh výdavkov pri priamych platbách, je zrejmé, že ministerstvo nepočíta so žiadnym krátením zo strany Európskej únie. Pri priamych platbách však neexistuje rok od nášho vstupu do Európskej únie, kedy by priame platby neboli zo strany EÚ krátené. Priemerné krátenie predstavuje 10 %, to je asi 40 mil. eur, a predstavuje tým zásadné riziko pre rozpočet ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka plánovať príjmy a výdavky v identickej výške, bez prihliadnutia na historické údaje predstavujú vedomé obchádzanie pravidiel pre odhady pri tvorbe rozpočtu.
Vládou Slovenskej republiky schválené spolufinancovanie II. piliera je na roky ´23 – ´27 stanovené vo výške 36,92 %. Napriek tejto skutočnosti je spolufinancovanie napríklad v Českej republike 65 %, v Maďarsku 80 %, na Slovensku necelých 37 %. Ak je plánovaný výdavok na spolufinancovanie projektových podpôr vo výške 140 160 986 eur z rozpočtu Slovenskej republiky a ostáva zachovaná miera spolufinancovania vo výške 36,92 %, je tým zrejmé, že ministerstvo plánuje prostredníctvom PPA v roku ´25 vyplatiť na projektových podporách iba 379 634 307 eur. Z uvedeného teda vyplýva, že ministerstvo nielenže neplánuje realizovať žiadne výzvy z SPP 2023 – ´27, ale ani nedokáže vyplatiť ani zostatok SPP 2016 – ´22 a navyše ani neplánuje administrovať už vyhlásené výzvy prostredníctvom PPA. Toto považujem za veľmi vážnu vec.
S prihliadnutím na toto, čo som doteraz uviedol, je ďalej v návrhu rozpočtu zvláštne, prečo neboli navýšené osobné výdavky zamestnancov Pôdohospodárskej platobnej agentúry v celkovej výške 7 721 664 eur pre rok 2025 a v sume 4 751 972 eur pre roky 2026 a ´27 každoročne, ak sa v skutočnosti počíta so znížením počtu pracovníkov PPA na 661 a navyše neplánuje sa žiadne zásadné navýšenie vyhlasovaných výziev. Tieto veci idú jednoducho proti sebe. Prečo bolo navýšenie osobných výdavkov PPA plne kompenzované znížením výdavkov na prechodnú vnútroštátnu pomoc v sume 4 751 972 eur každoročne pre roky 2025, ´26 a ´27.
Výdavky pre oblasť tovarov a služieb ministerstvo rozpísalo pre rok 2025 v sume 66 882 412 eur a aby dosiahlo plánované šetrenie v zmysle konsolidačného balíka, bolo šetrenie prenesené do zníženia nákladov na realizáciu pozemkových úprav, a to skrátením 50 % výdavkov na pozemkové úpravy v rokoch 2025 – ´27. Rozpočet výdavkov na realizáciu pozemkových úprav je tak pre nasledujúce trojročné obdobie výrazne skrátený. Pôvodný rozpočet pre rok 2025 v sume cez 51 mil. eur bol znížený na sumu niečo cez 25 mil. eur. Už teraz je jasné, že ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka nebude vedieť splniť minulé záväzky z ukončených verejných obstarávaní na realizáciu pozemkových úprav. Inými slovami, dá sa povedať, že tento návrh rozpočtu bude znamenať stopku pre pozemkové úpravy.
Ďalej, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky sa v návrhu rozpočtu nijak nevysporiadalo s rozpočtovaním a krytím výdavkov v súvislosti s rastúcimi cenami energií, to je najmä plyn, vodné a stočné, pre žiadnu z organizácií v jej rozpočte. A toto považujeme tiež za veľké riziko tohto rozpočtu.
Na nosný dotačný titul štátna pomoc v rezorte pôdohospodárstva ministerstvo pre rok 2025 rozpísalo sumu 45 mil. eur. Na dotačnom titule národné podpory je pre rok 2025 rozpočtovaná suma 9,6 mil. eur. Deficit finančných prostriedkov na štátnu pomoc v roku ´25 plánuje ministerstvo riešiť preklasifikovaním prechodnej vnútroštátnej platby v sume 10 mil. eur schválením účtovných závierok Slovenského pozemkového fondu na roky 2021 a ´22 s použitím hospodárskeho výsledku v celkovej výške 3 mil. eur a dofinancovaním zo Všeobecnej pokladničnej správy, čo vychádza z mylného predpokladu, že dofinancovanie zo Všeobecnej pokladničnej správy bude možné.
S prihliadnutím na úmyselné nepresnosti ministerstvo v návrhu príjmov a výdavkov je zrejmé, že nedôjde s naplneniu plánovaných príjmov a dôjde ku prekročeniu plánovaných výdavkov a žiadna rezerva zo Všeobecnej pokladničnej správy nebude realizovaná.
Najväčšie objemy v rámci štátnej pomoci sú plánovaná Zelená nafta – 32 mil., a je zrejmé, že na ostatné plánované štátne pomoci, s ktorými ale poľnohospodári počítajú, už voľné disponibilné zdroje neostanú. Jedná sa o platby poistného v poľnohospodárskej prvovýrobe, platby ako náhradu škôd spôsobených nepriaznivou poveternostnou udalosťou, ktorú možno prirovnať k prírodnej katastrofe, ako je mráz, búrky, krupobitie, námraza, silný alebo dlhotrvajúci dážď a veľké sucho. Na odstraňovanie kadáverov, na odstraňovanie a likvidáciu mŕtvych hospodárskych zvierat a na plnenie mimoprodukčných funkcií lesa.
Pre rok 2025 je rozpočtovaná suma 9,6 mil. eur na národné podpory. Hlavnými oblasťami dotácie je podpora štátnych podnikov na služby verejného záujmu zamerané na chránený chov plemien koní ako národný žrebčín, účasť na domácich a zahraničných podujatiach v oblasti chovu koní, na činnosť dostihovej autority, to je závodisko, a na rozvoj a zachovanie majetku štátu slúžiaceho na ochranu dostihov, na správu, údržbu, prevádzku, opravy hydromelioračného majetku vo vlastníctve štátu a na starostlivosť o drobné vodné toky v rámci správy vodných tokov a preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami, ktoré realizujú Lesy Slovenskej republiky.
Ďalšie rozpočtové finančné prostriedky v rámci dotačného titulu národné podpory sú poskytnuté jednotlivcom ako chovateľom zvierat, nepodnikateľom na kompenzáciu strát na zvieratách a zariadeniach, ktoré vznikli v dôsledku nariadených veterinárnych opatrení.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka vedome obchádza v návrhu rozpočtu skutočnosť, že na Slovensku sú aktuálne dve zásadné ochorenia hospodárskych zvierat, a to africký mor ošípaných a vtáčia chrípka. Národné podpory 9,6 mil. eur nepostačia ani pre každoročné transfery pre štátne podniky. V skutočnosti teda nepočítajú so žiadnou kompenzáciou pre chovateľov v prípade úradnej likvidácie chovu z dôvodu nákazy. Toto v rezorte pôdohospodárstva nikdy nebolo.
Riziká návrhu rozpočtu sú tiež vysoké v oblasti efektívneho a moderného využívania informačných systémov na rozvoji IT. V súčasnosti nezodpovedajú dobe, v ktorej žijeme. Udržiavajú sa umelo, čo má obrovský dopad na financie a dlhodobo je to neudržateľné. Samo riziko vidím ako paralelu zavedenia vládneho systému reformy verejnej správy ESO z roku 2016, ktorá mala zabezpečiť minimálne 10-percentné zníženie úradníkov. Naopak, tento systém vyprodukoval 30-percentné navýšenie ľudskej kapacity, a to išlo o nový informačný systém a novú IT techniku. Čo potom tie zastaralé systémy na ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ktoré nedokážu operatívne vyhlásiť výzvu, prijať a vyhodnotiť projekt či prideliť registračné číslo záujemcu o zdroje Európskej únie alebo štátnej pomoci.
Návrh rozpočtu ministerstva, pretože investície nesmerujú do nových informačných systémov, ale skloňuje sa tu slovo rozvoj veľmi starých informačných systémov, ktoré dokonca spravujú externé organizácie. Ide o vysoko rizikové správanie sa ministerstva a jej podriadených organizácií, pretože s najcitlivejšími údajmi je spojené extrémne vysoké riziko manipulácie a zneužívania duševným zázemím ministerstva pôdohospodárstva, rozvoja vidieka a jeho podriadených organizácií.
Zaujímavé skutočnosti v rozpočte alebo zaujímavá citácia je aj táto: "Vzhľadom na predpokladaný nepriaznivý dopad ďalších opatrení vyplývajúcich z vládou schváleného konsolidačného balíčka, najmä nárast DPH a tým nárast cien tovarov a služieb, ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka upozorňuje na kriticky nízku úroveň rozpočtovaných prevádzkových nákladov všetkých podriadených organizácií v pôsobnosti rezortu."
To znamená, že ministerstvo túto stratu prenesie na podriadené organizácie, čo bude mať za následok stagnáciu s dopadom na pôdohospodárov.
Je tu veľa otázok, dalo by sa dávať veľa otázok k tomu, ako je nastavený, nastavený rozpočet. Niektoré som kládol na výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, kde sme mali 3,5-hodinú diskusiu a myslím, že takto by to malo byť. Treba dávať otázky, ale málo počúvame odpovede. Odpovede, ktoré sme dostali na výbore, neboli pre mňa dostatočné a v tomto vidím aj problém zostavovania štátneho rozpočtu, ktorý dostaneme na rokovanie. Otvoríme veľa otázok, ako je to aj pri iných rezortoch, ktoré otvárame v tejto rozprave, reálne na ne dostaneme odpovede a rozpočet bude nakoniec koaličnou väčšinou schválený. Koaliční kolegovia, kolegyne, schválite rozpočet, ktorý má veľa rizík a ktorý nedáva odpovede na tie otázky, ktoré máme.
Poslednú vec, ktorú spomeniem, je tiež citácia z materiálu o rozpočte, kde sa hovorí o viazaní 5 % v limite mzdových výdavkov z kapitoly, ktorý bol ešte zo dňa 5. 12. 2023, teda pred rokom, a kde sa píše, že: "Takto nastavený limit osobných výdavkov je pre rozpočtové organizácie v pôsobnosti ministerstva nepostačujúci. Kapitola má možnosť uvedený nepriaznivý stav čiastočne kompenzovať formou refundácií oprávnených osobných výdavkov zamestnancov, oprávnenosť sa však dotýka len aparátu ústredného orgánu a PPA. Osobné výdavky zamestnancov rozpočtových organizácií podriadených nie sú oprávnenými výdavkami pre refundáciu z technických pomocí v pôsobnosti ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Poddimenzované financovanie osobných výdavkov zamestnancov rozpočtových organizácií môže mať dopady na zníženie rozsahu, frekvencie a kvality poskytovania niektorých odborných činností v oblasti kontroly, inšpekcie, skúšobníctva alebo môže spôsobiť ich celkový výpadok." Toto je citácia z vládneho materiálu o štátnom rozpočte.
Pán minister, som presvedčený, že takto by vládny materiál o štátnom rozpočte nemal byť napísaný. Tieto veci mali byť riešené počas roka. Aj preto nemôžeme za takto pripravený rozpočet hlasovať, lebo jednoducho nie je dobre pripravený.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo.
Kolega Čaučík, spomínal si, spomínal si program rozvoja vidieka, skutočne to je vážna vec, tam to ide budúci rok tuším na polovičku. Ale spomínam to preto, lebo, lebo tento program je, samozrejme, závislý od čerpania prostriedkov z Európskej únie. A teraz sa opriem len o oficiálne údaje, že ako to čerpanie vyzerá dnes, hej? Plán obnovy sa, z plánu obnovy sa zatiaľ vyčerpalo 300 mil. eur, to je ani nie 5 % a sme už v druhej polovici tohto obdobia. Toto sú slová predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, ako predniesol na výbore pre financie. A čo sa týka eurofondov, to je zase správa z ministerstva investícií a regionálneho rozvoja, ktoré vydáva pravidelné správy, tak ku koncu septembra sme dokázali vyčerpať 1,5 %, hej, a sme opäť v druhej polovici. Takže celý, celý aj ten rozpočet, nielen štátny rozpočet, ale aj rozpočet ministerstva pôdohospodárstva bude závisieť od schopnosti čerpať eurofondy a prostriedky z plánu obnovy a odolnosti, zrátam to, na budúci rok to je, pokiaľ viem, tak 3,4 mld. eur. Takže ak budeme schopní čerpať, tak sa bude aj dariť, keď nie, tak bude veľmi zle.
A druhá vec, spomínal si povodne. Ja sa pamätám na september, keď sme mali na Slovensku povodne a predseda vlády prišiel z Poľska z rokovania, kde hovoril, že Slovensko dostane 1 mld. eur na riešenie problémov, ktoré vyplynuli z povodní. Ja tú 1 mld. eur v tomto rozpočte nevidím. Tak neviem, ako si mám vysvetliť, že takáto, takáto skvelá správa prišla na Slovensko, takúto, takáto úžasná dotácia príde, nevidím tú miliardu v rozpočte a to je možno aj otázka potom na ministra financií, aby sa k tomu vyjadril.

Ďakujem za slovo.
Pán kolega Čaučík bol odborný, analytický a párkrát sa obrátil na pána ministra, ktorý, žiaľ, v tejto sále nie je a nie je tu ani žiaden iný minister. Chápem potreby biologické a tak ďalej, ale už prešla chvíľa.
Ja nadviažem na to, čo si povedal, pán minister a jeho štátny tajomník povedal o ďalšom rezorte, o školstve, že je to skokan roka, čo sa týka rozpočtu, a pritom zavádzajú, pretože prevzali materské školy od miest a obcí pod, pod kapitolu ministerstva školstva a prevzali s nimi aj balík peňazí a toto vraj znamená navýšenie rozpočtu školstva.
A okrem toho prevzali aj to, že doteraz boli financované pomocné profesie, pomáhajúce profesie v školstve, ako sú, ako sú špeciálni pedagógovia alebo asistenti učiteľov doteraz financovaní z európskych peňazí, teraz budú financovaní zo štátneho rozpočtu, takže aj toto je vraj navýšenie rozpočtu, ale učitelia to na výplatnej páske neuvidia. Učitelia, ktorí zarábajú dneska nejaké mizerné peniaze za svoju prácu, uvidia tie isté mizerné peniaze aj v januári napriek tomu, že im vzrastú výdavky. Takže mnohí učitelia sa dostanú do platobnej neschopnosti, lebo musia zaplatiť energie, musia zaplatiť svoj život, musia nakŕmiť svoje deti a zaplatiť hypotéky.
A na toto tento rozpočet vôbec nepamätá. Tí, ktorí prehrajú, tí, ktorí budú zbedačení ešte viac ako doteraz, budú učitelia, a keď ministerstvo hovorí, že učitelia sú skokani roka, tak sú, ale smerom dolu, dole kopcom.

Ďakujem pekne, kolegovia, za reakcie a za faktické poznámky. Zareagujem len na jednu vec, čo sa týka eurofondov, lebo som presvedčený, že keď máme deficitný rozpočet, potrebujeme konsolidovať, o čom sme sa bavili na celej minulej schôdzi, tak je veľké-veľké riziko v tomto rezorte, o ktorom som rozprával, že nám prepadnú eurofondy. Za predchádzajúce programové obdobie prepadne viac ako 200 mil. eur, ktoré neboli vyčerpané, a som presvedčený, že tieto sú už pre poľnohospodárov nenávratne stratené.
Ale môžu nám prepadnúť zdroje aj z nového obdobia, ktoré začalo už v roku 2023 a ´24, to znamená, sme na konci roku 2024. Máme za sebou druhý rok nového programového obdobia a nebola vyhlásená v rezorte pôdohospodárstva žiadna výzva. To znamená, toto môže znamenať prepadnutie viac ako 800 mil. eur.
A toto je obrovská škoda a riziko.
My sme na výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie zaviazali uznesením ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka predložiť výboru všetky aktivity, ktoré boli a budú vykonané na zníženie rizika dekomitmentu, teda prepadnutia európskych zdrojov pre rezort pôdohospodárstva. Veríme, že pán minister nám takúto správu na výbor doručí ešte počas tejto novembrovej schôdze parlamentu.

Ďakujem. Ale chýba nám tu pán minister. Nemôžem povedať, že by nie. Na úvod som mal preňho pripravený taký tip, pretože keď som počúval pána poslanca Huliaka s jeho požiadavkami, je to taký úradnícky vtip, priznám sa, ale úradníci vedia, že teda v rozpočte je jedna taká kapitola, ktorá sa volá že zadné vrecko, ale odborný názov má že VPS, všeobecná pokladničná správa. A teda by som možno odporúčal pánovi ministrovi, aby si teraz túto pokladničnú správu premenoval, pretože po príhovore pána Huliaka by som to premenoval už na všeobecnú poslaneckú správu. Čiže to bude to zadné vrecko, z ktorého budú musieť kolegovia plniť všetky požiadavky poslancov, ktorí zrovna budú mať nejaký, nejaký dobrý nápad a budú sa cítiť silní, keďže vládnu so sedemdesiat šestkou, presne takéto situácie bude, bude prinášať. Poviem mu to neskôr, keď príde.
Dobre. Ja by som sa chcel venovať v svojej rozprave dvom okruhom. Ten prvý je okruh, ktorému sa venujem niekoľko rokov, je to informatizácia, takže výdavkom na informatizáciu, špeciálne z toho pohľadu, o čom sme sa rozprávali v čase, keď sa prijímal konsolidačný balíček, či táto vláda bude, alebo nebude šetriť. A ten rozpočet je svojím spôsobom dôkaz, kde si môžme overiť, či tie naše predpovede sa naplnili, alebo nenaplnili, či teda sme zbytočne upozorňovali, že vláda nešetrí, alebo sa ukazuje, že vláda by zrazu začala šetriť. Takže k tomu sa budem vyjadrovať.
A potom druhá časť sú eurofondy, pretože tam tiež veľa závisí od toho, akým spôsobom budeme schopní eurofondy čerpať, pretože najlepšia konsolidácia v skutočnosti je ekonomický rast a zatiaľ táto krajina pokiaľ ide o investície, tak funguje najmä z európskych investícií a tie podporujú náš ekonomický rast, takže má zmysel sa pýtať na to, ako na tom sme s čerpaním európskych investícií.
Takže IT. V posledných rozpravách sa to aj celkom stalo témou, aj vo faktických poznámkach viacerí sa tomu venovali, špeciálne v rezorte pôdohospodárstva, aj k tomu sa na chvíľku, na chvíľku dostanem, ale pre kontext, koľko dávame ročne na štátne IT, tak je to približne 0,5 mld., 0,5 mld. eur každý rok zo štátneho rozpočtu, k tomu ešte takých 200-300 mil. sú investície z plánu obnovy a eurofondov dohromady. Čiže nejakých 700... ďakujem, pán minister, rád vás vidím, že ste sa mi ohlásili, ...čiže takých 700-800 ml. ročne dávame do informatizácie, z toho asi 500 mil. ide priamo zo štátneho rozpočtu. V tom je započítaná jednak prevádzka systémov, ktoré si už štát kúpil, lebo tie sa nedajú platiť z eurofondov, tá prevádzka sa musí platiť zo štátneho rozpočtu a aj nejaký rozvoj týchto systémov, ktorý nerobíme z eurofondov, ale niektorý teda robíme aj zo štátneho rozpočtu.
Prvá zaujímavá vec je, že to, čo je napísané v rozpočte, sa zrejme nepodarí dosiahnuť, pretože aj v minulom roku rozpočet na IT výdavky štátu bol 586 mil., ale skutočne spotrebované výdavky boli 610 mil., čiže nárast o približne 25 mil., čo sú nejaké 4 % z tejto sumy.
Najväčšími hriešnikmi tohto navyšovania výdavkov oproti plánovanému rozpočtu vtedy bolo ministerstvo cestovného ruchu o 100 %, 100 % viac výdavkov minuli ako mali narozpočtované, na čo sme ich upozorňovali, že toto nebude nejaké efektívnejšie riadenie agendy športu a cestovného ruchu. Jednoducho nové ministerstvo znamená nové výdavky, tu sa to ukazuje, napríklad v IT. Alebo úrad vlády alebo ministerstvo školstva, ktoré prekročili svoj minuloročný rozpočet asi o polovicu.
Pokiaľ ide o budúci rok, tak vláda predkladá návrh rozpočtu, v ktorom rozpočtuje sumu 549 mil. na IT výdavky, čo by bolo o 9 % menej ako, ako očakávané výdavky tohto roku, čo by tak evokovalo, že vláda sa naozaj rozhodla šetriť. Za chvíľu ukážem, že to tak úplne nie je. Pretože za prvé, ako sme si ukázali na príklade roku 2024, tak predpokladám, že aj v roku 2025 tá suma v skutočnosti bude vyššia, že tie rozpočtové výdavky sa prekročia, čiže to nám už časť tej potenciálnej, toho potenciálneho zníženia výdavkov zje.
A po druhé, po druhé, viacero výdavkov, ktoré by v skutočnosti mohli byť nižšie, v tom budúcoročnom rozpočte nižšie, žiaľ, nie sú, rozoberiem to do detailu. Pokiaľ ide teda o budúci rok, tak najväčšími víťazmi IT rozpočtu sú Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý dostane o 50 % vyššie výdavky alebo 50 % viac financií na IT.
MIRRI, ministerstvo informatizácie, môj teda rezort, na ktorom som pôsobil v minulosti, 45 % navýšenie. ministerstvo kultúry 30 %, Kancelária Národnej rady 30 % navýšenie, pôdohospodárstvo 25 % navýšenie a ostatné kapitoly približne 19 % navýšenie. Zaujímavé je napríklad ministerstvo kultúry, pretože v roku 2024 im výdavky narástli o 16 % oproti rozpočtu, čiže prečerpali svoj rozpočet o 16 % a v roku 2025 dostanú ešte o 31 % viac ako to, čo vyčerpali v roku 2024, čiže na ministerstve kultúry naozaj to IT-čko, tam to šľape. Peňazí, peňazí dostávajú pomerne, pomerne veľa. A druhá tá zaujímavosť je, ako som povedal, že napríklad ministerstvo informatizácie dostane o polovicu výdavkov viac ako v poslednom roku.
No, a teraz že prečo, prečo tvrdím, že ten pokles medziročný medzi rokom 2024 a 2025 v skutočnosti nie je dôkazom toho, že by vláda šetrila. Pretože ak by šetrila a systémovo šetrila, ten pokles by mal byť oveľa, oveľa, oveľa väčší. Ukážem to na takých troch kategóriách.
Prvá je, koľko zbytočných výdavkov dávame do prevádzky štátnych systémov, prevádzky a licencií.
Tá druhá kategória je, koľko zbytočných výdavkov dávame do nákupu externých služieb, aj keď keby sme najali tých istých ľudí, tak sú oveľa lacnejší. A tá tretia kategória sú predražené projekty.
Začnem teda tou prvou kategóriou, pretože tá má priamy súvis so štátnym rozpočtom, a to je prevádza IT systémov. Keď sme sa tu rozprávali o konsolidačnom balíčku, tak som poukazoval na to, že vládni analytici, analytici ministerstva financií na ÚHP vypočítali, že prevádzka je v slovenských štátnych organizáciách predražená približne o 30 %, na prevádzku dávame z tej pol miliardy asi 300 miliónov. Čiže ak by sme týchto 30 % dokázali ušetriť, je tam ročná úspora 100 mil. na prevádzke štátnych systémov. Ja v návrhu budúcoročného rozpočtu žiadnu úsporu 100 mil. nevidím, jednoducho tie výdavky nešli, nešli dole. Stačí si pozrieť, ako sa obstarávajú prevádzkové zmluvy, tie, tie odporúčania, ktoré dávali vládni analytici sa jednoducho vôbec na rezortoch neujali, jednoducho stále nakupujeme aj veci, ktoré nepotrebujeme, aj, aj nejakú pohotovostnú službu pri IT systémoch, ktorú nepotrebujeme a jednoducho to všetko robí tú vatu, ktorá by sa dala, dala dnes odstrániť.
Tá druhá kategória, kde štát mrhá peniazmi, je nákup externých kapacít. Štát mal dlhodobo za minulej vlny informatizácie, o ktorej dnes sú tie súdne pojednávania, kauza Mýtnik alebo aj kauza pána Kažimíra, ktorá, žiaľ, vďaka Trestnej novele tejto vlády je očividne teda premlčaná. To sú, to je, to sú dôsledky toho, ako tu sa bačovalo v informatizácii a vtedy štát vydával veľké, veľké sumy na externé konzultačné služby a z toho systémového hľadiska to nebolo dobré. Je v poriadku nakúpiť si sem tam nejakú externú výpomoc, veď to, to všetci asi chápeme, ale štát je naozaj príliš veľmi závislý od externých dodávateľov a najmä pokiaľ ide o konzultačné služby. Za tej minulej vlády sme sa snažili robiť presný opak. Sme sa snažili vytvoriť priestor na to, aby sme tých istých odborníkov vedeli najať na strane štátu a tá ekonomická logika je veľmi jednoduchá.
Poviem to na troch príkladoch. Keď si zoberiete takého IT-architekta, to je rola, tak bežný IT-architekt podľa portálu platy.sk má priemernú mzdu na Slovensku približne 4-tisíc eur. Sú aj drahšie, sú aj lacnejšie, ale priemerná je okolo štyri tisíc eur. To znamená, že keby sme ho najali na ministerstvo, tak za neho super hrubú mzdu zaplatíme 5,5-tisíc. 5,5-tisíc euro by nás stál, ak by sme si tohto architekta kúpili, respektíve najali ako zamestnanca. Čo ale štát robí je, že tieto externé kapacity si kupuje od konzultačných firiem a priemerný, priemerná sadzba za konzultanta a IT architekta je od 450 po 570 eur na deň. Keď to vynásobím 20 dňami, akoby, keby to bol teda plnohodnotný zamestnanec, ale kupujem si od konzultačnej firmy, tak nás to vyjde 9 až 11-tisíc euro. 9 až 11-tisíc od konzultačnej firmy verzus 5-tisíc, ak si toho istého človeka kúpim ako, respektíve najmem ako interného zamestnanca na ministerstvo. Čiže dvoch architektov by sme si mohli kúpiť, ak by sme ho nekupovali od externých konzultačných firiem, ale radšej by sme posilňovali interné kapacity. A to je nielen tá ekonomická otázka. To je aj o tom, že títo odborníci, pokiaľ sú z konzultačnej firmy, tak jednoducho prídu a potom odídu. Pokiaľ ho máte ako zamestnanca, tak know-how sa udržiava na strane štátu, štát má väčšiu kontrolu nad tým, čo si reálne kupuje, čo si chce kupovať, jednoducho štát vie, čo chce, pretože tam má kvalitných odborníkov. Dlho sa hovorilo, že štát ich nevie zaplatiť, aj toto už neplatí. Štát vie zaplatiť kvalitných odborníkov. Napriek tomu len minulý rok vláda a rôzne rôzne ministerstvá, teda ministerstvo vnútra, ministerstvo investícií a tak ďalej nakúpili externých konzultantov za, počúvajte, 50 mil. eur. To už je naozaj nákupná horúčka, mám taký pocit, sa tu roztrhlo vrece s nakupovaním konzultantov. Úplne sme sa vrátili o 10 rokov dozadu, za 50 mil. eur externých konzultantov. Čiže keby tých istých ľudí namiesto nakupovania od konzultačných služieb sme najali ako interné kapacity, tak tam je potenciál úspory polovica, 25 mil. euro. Dal som príklad IT architekta. Napríklad programátor superhrubá mzda 3 600 eur. Ak si ho kupujem od konzultačnej firmy, 8 až 10-tisíc eur, čiže mohol by som si kúpiť takmer troch programátorov do interného, do interných zamestnaneckých pomerov alebo mohol by som najať troch programátorov namiesto, namiesto jedného, ktorého si kupujem od konzultačnej firmy. To isté analytik, 3 500 eur superhrubá mzda, od konzultačnej firmy 8 800 až 11-tisíc eur. Čiže namiesto jedného analytika od konzultačnej firmy by som mohol mať dvoch IT analytikov ako zamestnancov. Jednoducho tá ekonomika tam funguje. Popri tej ekonomickej výhode z toho vyplývajú aj, aj výhody v oblasti nejakého vlastníctva toho, čo si, čo si reálne, čo si reálne na ministerstvo kupujem, ako spravujem svoje IT.
Čiže vláda touto cestou nejde, nešetrí na externých kapacitách, práve naopak, roztrhlo sa tu vrece s kontraktami na externých konzultantov, ako som povedal, v júni a v júli bola nejaká letná horúčka. V skutočnosti to nemalo nič s letom, v skutočnosti, pravda je taká, že vtedy končila tá rámcová zmluva, z ktorej to mohli nakúpiť, tak rýchlo sa všetci, všetci zbesilo nakupovali len konzultantov ako, ako odtrhnutí, ktorých budú môcť využívať ešte aj tie ďalšie roky po skončení tejto rámcovej zmluvy, ale vtedy už mali termín, tak rýchlo museli by vystaviť objednávky, tak sa nakúpili konzultanti za 50 mil. euro. Čiže tam je úspora. Keby sme nenakupovali externých konzultantov, ktorí sú drahí, tak by sme mohli mať viac kvalitných odborníkov na strane štátu a ešte by sme aj ušetrili. Okrem iného je to jedno z odporúčaní revízie výdavkov na IT od analytikov pána ministra, ktoré ale opäť nejakým spôsobom sa ignorujú. No a tá tretia kategória, v ktorých by sme sme mohli ušetriť a pre korektnosť poviem, že toto nie sú výdavky štátneho rozpočtu, ale to sú výdavky, ktoré idú z eurofondov, ale mám pocit, že niekedy sa k eurofondom správame tak macošsky, že z cudzieho krv netečie, tak rozhadzujeme ich láry-fáry, tak to sú výdavky na nové IT projekty z eurofondov. Ale argument je tam taký, že teda ak by sme nepremrhali tie peniaze na tieto zbytočné projekty alebo predražené projekty, tak ich môžeme minúť na nejaké zmysluplné veci. To asi všetci rozumieme, že eurofondy sú rovnaké peniaze ako štátny rozpočet.
Tak dáme si pár príkladov, aké projekty sa tu chystajú. Teda hneď prvú vec poviem, že tu nemáme žiadnu koncepciu alebo nejaký dlhodobý investičný plán v oblasti IT. Tu si každý nakupuje láry-fáry ako sa mu zapáči, a pod 10 mil. euro podľa mňa už ani nikto sa nezdvihne ráno z postele. Pokiaľ ten projekt neni 10 miliónový, tak sa ani, ani sa nad ním iba mávne rukou. Jednoducho opäť sme sa vrátili do doby obrovských, megalomanských a drahých projektov. Čiže napríklad Národný integrovaný cestovný lístok, to bude cestovný lístok, s ktorým môžete cestovať kade-tade po Slovensku na rôznych druhoch dopravy. Investičné náklady plánované, 20 mil. eur.
Podľa analytikov pána ministra financií potenciálna úspora 8 mil. eur. Nemuselo by to stáť 20 mil., mohlo to stáť 12 mil. eur., ale nie, my to chceme kúpiť za 20. IS FARMÁR, to sa stáva teraz veľmi populárny, tento projekt. IS FARMÁR, do značnej miery zbytočný projekt, investičné výdavky približne 18 mil. eur, potenciálna úspora podľa analytikov pána ministra financií, 10 mil., polovica. Polovicu tých výdavkov by sme mohli usporiť. Rozširovanie IT aktív, takzvaný projekt ITAM, celkové náklady 30 mil. eur, potenciálne úspory podľa analytikov pána ministra financií, 10 mil. eur. Vybudovanie platformy lepšej regulácie, to je systém, ktorý ja teda mám obzvlášť v srdiečku, v úvodzovkách, pretože vraj umelá inteligencia nám bude hovoriť, že aká legislatíva sa ide prijímať. Náklady 15 mil. eur, potenciálna úspora podľa ÚHP 5 mil. euro. A okrem toho si ešte nakupujeme aj drahé licencie jedného konkrétneho produktu, nebudem ho menovať, ale na tejto veľkej rámcovej zmluve je potenciálna úspora ďalších 7 mil. euro. Čiže cakompráskom všetko dohromady na projektoch, ktoré sú zbytočne nafúknuté a mohli by sa zmenšiť, by bolo ďalšia potenciálna úspora 40 mil. eur z eurofondov a pre korektnosť udávam, že toto sú eurofondové, eurofondové peniaze.
Čiže keď to dám všetko dohromady, čo hovoria analytici pánovi ministrovi, ale, žiaľ, ani na ministerstve ich možno nepočúvajú dostatočne, určite ich nepočúvajú dostatočne tie ostatné ministerstvá, je, že na prevádzke by sme mohli usporiť 100 mil. eur zo štátneho rozpočtu ročne. Na drahých konzultačných službách by sme mohli usporiť 25 mil. eur, či už zo štátneho, alebo z eurofondov a na predražených a zbytočne nafúknutých projektoch je ďalší potenciál úspory 40 mil. euro. Ak dobre rátam, je to nejakých 165 mil. euro, ktoré by sa dali usporiť, keby táto vláda reálne chcela šetriť a keby ministerstvá počúvali odborníkov, napríklad odborníkov od pána ministra Kamenického.
A keby ich počúval pán Kamenický, to by bolo tiež fajn.
No a druhá téma, toľko k IT-čku. Čiže myslím, že nemusíme sa baviť o tom, že či vláda naozaj šetrí na sebe, alebo nešetrí na sebe. Nešetrí na sebe, to sú konkrétne príklady, ako nešetrí na sebe, a preto ľudia budú platiť drahšie diaľničné známky, preto bude vyššia dépeháčka. Preto tu zavádzame transakčnú daň, pretože všetko to bremeno, všetko to bremeno konsolidácie sa hodilo na ľudí a štát si povedal, že my na sebe šetriť nebudeme, my budeme ďalej rozhadzovať. To nám hovoria tieto dáta.
Druhá téma, ku ktorej sa v krátkosti vyjadrím, to je čerpanie eurofondov. Čerpanie eurofondov je dôležité preto, čo som povedal na začiatku, že eurofondy, to sú dnes tie hlavné investičné peniaze. Vďaka eurofondom môže rásť naša ekonomika a ekonomický rast, to je tá najlepšia forma konsolidácie, pretože ak vaša ekonomika rastie, tak podiel dlhu ku HDP sa zmenšuje. My eurofondy dnes čerpáme najhoršie z celej V4, najhoršie zo všetkých krajín V4. Máme čerpanie niekde na úrovni 1,4 %, ako bolo správne poznamenané z celkovej alokácie 12 miliárd na to najbližšie programové obdobie, čo je približne 150 miliónov. Čiže zatiaľ sme vyčerpali 150 mil., no a kde je problém? Problém je taký, že na konci budúceho roka sa prvýkrát bude prehodnocovať, že ako čerpáme voči Európskej komisii. A ak nesplníme nejaké finančné míľniky, ktoré máme sľúbené, teda ktoré sme sľúbili komisii, tak nám tie peniaze prepadnú už na konci budúceho roka. A na to, aby sme ten sľub splnili, tak musíme vyčerpať, počúvajte, 1,4 miliardy eur do konca budúceho roka. Čiže zatiaľ sme za niekoľko rokov vyčerpali 150 mil., do konca budúceho roka musíme vyčerpať ešte 1,4 miliardy, čiže 100 mil. mesačne, každý mesiac, inak nám tie peniaze prepadnú. Najväčší hriešnici tohto nečerpania dnešného, ministerstvo hospodárstva 0 %, SIEA 0 %, ministerstvo životného prostredia 0 %, ministerstvo vnútra 0 %, MIRRI ako koordinátor eurofondov 0,4 %. To sú údaje ku koncu septembra, lebo to sú posledné, ktoré máme oficiálne z vlády. No a čo s tým robí táto vláda, no na začiatku programového obdobia je veľmi dôležité vyhlasovať výzvy, aby ste teda dali tie peniaze tým subjektom, aby, aby, aby sa mohli uchádzať o tieto eurofondy.
Tak sme sa pozreli, že ako vláda vyhlasuje výzvy. Tak vlastný plán vyhlasovania výziev táto vláda splnila, prosím pekne, na 50 %, na polovicu. Čiže ministri za dvojnásobné platy robia polovičný výkon pokiaľ ide o čerpanie eurofondov. Niežeby viac výziev vyhlasovali, aby viac eurofondov sa dostalo medzi podnikateľov, medzi žiadateľov, aby sme to čerpanie rozbehli, presný opak sa deje. To sú vlastné ciele tejto vlády, to nie sú ciele minulej vlády, to tu naozaj nie je že Hegerov, Ódorov, Matovičov problém. Táto vláda povedala, že urýchli čerpanie, dali si nejaký cieľ a podľa vlastného dokumentu ten istý cieľ splnili na 50 %. Neviem, dokedy sa plánujú ešte vyhovárať na bývalú vládu, ale teda po roku vládnutia tento cieľ mal svietiť na zeleno, krikľavo zeleno ako splnený, pritom svieti na červeno ako nesplnený, splnený na polovicu. A toto je naozaj problém a pamätajte na moje slová, že na konci budúceho roka to bude naozaj problém, pretože čo sa stane? Buď nám tie peniaze prepadnú, alebo sa tu budú vymýšľať kadejaké podivné spôsoby, ako rýchlo ich niekde prečerpať, s prepáčením, na hlúposti. Hej, že zase začne panika, že kto dokáže čerpať, rýchlo, kto vie čerpať? Ideme liať do betónu, tak to nalejeme do betónu tie peniaze namiesto toho, aby sme ich investoval tam, kam sme si predsavzali, len preto, aby sa čerpalo. Je to zlý prístup, je to nekoncepčný prístup a myslím si, že žiadne výhovorky v tejto oblasti na bývalú vládu už naozaj neobstoja. Áno, možno ste zdedili slabé čerpanie, ale pokiaľ ide o vašu snahu urýchliť to čerpanie, tak vaša snaha je polovičatá za dvojnásobné platy a myslím si, že je to problém.
Toľko som chcel povedať. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť, a teda len pre kompletnosť dodám, že tento rozpočet nepodporíme. (Potlesk.)

vymazať

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán Hargaš, zachytil som z vášho vystúpenia, že vláda mohla šetriť niekoľko stoviek miliónov eur na dodávkach v rámci IT-projektov, službách a vecí, ktoré s tým súvisia. Ak mám však dobrú pamäť, predsa aj vy ste pôsobili ako štátny tajomník na MIRRI, ktorý prišiel s projektom vlastnej IT-firmy a v rámci tejto spoločnosti bolo zamestnaných aj množstvo IT-odborníkov. Výsledok bol taký, že aj táto štátna IT-firma si musela objednávať alebo outsourcovať množstvo služieb u externých dodávateľských IT-firiem a viedlo to k tomu, že sa minulo množstvo peňazí zo štátneho rozpočtu bez hmatateľných výsledkov. Ďakujem.

Ďakujem za faktickú poznámku, pán kolega. Naozaj začína to byť smiešne, že to stále opakujete toto. Ja by som vás naozaj poprosil, aby ste si naštudovali, naštudovali túto problematiku, pokiaľ ide o túto konkrétnu vec, pokiaľ ide o IT-firmu Slovensko IT, lebo už to je naozaj trápne. Za prvé, ja som bol štátnym tajomníkom v tom čase, keď tá firma dosiahla zisk, čiže bola zisková. Čiže to, čo vy tu stále hovoríte o tom, aká je stratová, neviem aká, no my sme tú firmu dokázali dostať do zisku tvrdou prácou, pretože sme ju zdedili naozaj v zlom stave, tá firma sa preklopila do zisku. Za prvé.
Za druhé, to, čo tu vy hovoríte o tých externých službách, prosím, naozaj si to naštudujte a spravte si nejaké časové rozlíšenie, že kedy som tú firmu mal na zodpovednosti ja a kedy môj predchodca a kedy môj nástupca. Spravte si to časové rozlíšenie, pretože všetky tie anekdoty o nejakých barberoch a že webovú stránku si dal robiť nejakým externým firmám, prosím vás, naozaj spravte si časové rozlíšenie, pretože to nie je obdobie, v ktorom som za tú firmu zodpovedal. A je to smiešne, že to furt opakujete, lebo vám to niekto z komunikačného napísal, ale potom vyzeráte dosť nekompetentný v tomto. Takže naozaj si to naštudujte, naozaj si to naštudujte, že v ktorých časoch sa tieto veci, ktoré tu vám komunikačné napísalo, že kto bol v tom čase zodpovedný za tú firmu. Skúste.
No a teda pokiaľ ide o to šetrenie, tak nepýtali ste sa, ale ja vám rád odpoviem, že šetriť sa naozaj dá a za tej minulej vlády sme ukázali, že šetriť sa dá a, žiaľ, dnes ministerstvo investícií na túto svoju rolu strážiť IT-kasu jednoducho rezignovalo. Dnes nestráži IT-výdavky, nestráži. Jednoducho spýtajte sa ľudí zvnútra štátnej správy, že koľko sú úspory vďaka tomu, že MIRRI by strážilo tie výdavky, koľko sú dnes tie úspory, nech vám povedia to číslo vaši kolegovia. Naozaj aby ste, aby ste to mali naštudované, lebo potom to naozaj vyzerá nekompetentne.
Za minulej vlády my sme dokázali ušetriť 150 miliónov eur, pokiaľ ide napríklad o kontrolu IT-výdavkov vďaka MIRRI 16, 17 miliónov eur ročne. To sú tvrdé dáta, rád vám ich, rád vám ich ukážem.
Takže chápem, že máte to nejak nadiktované, ale, ale nevyzerá to dobre.