23. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2025 a rozpočtový výhľad na roky 2026 a ´27 predkladám Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 122 ods. 4 písm. c) bod 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Návrh rozpočtu na rok 2025 je zostavený v podmienkach zákona o sociálnom poistení účinný k termínu spracovávania materiálu. Zároveň je v ňom premietnutý finančný dopad zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií s účinnosťou od 1. januára 2025.
V materiáli sú v plnom rozsahu zapracované Ministerstvom financií Slovenskej republiky navrhované limity príjmov a výdavkov Sociálnej poisťovne na roky 2025 až ´27.
V návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2025 sa príjmy v bežnom roku predpokladajú vo výške 15,095 mld. eur. V týchto príjmoch je zahrnutá aj finančná výpomoc zo štátneho rozpočtu vo výške 2,75 mld. eur. Celkové zdroje Sociálnej poisťovne, teda je to vrátane očakávaného prevodu zostatku z roku 2024 v objeme 934 mil. eur, sú rozpočtované vo výške 16,029 mld. eur. Výdavky, alebo náklady Sociálnej poisťovne na rok 2025 sa predpokladajú v sume 14,779 mld. eur. Najväčšou mierou sú na celkových výdavkoch sa podieľajú výdavky z dôchodkového poistenia spolu vo výške 12,895 mld. eur, čo je 87,25 %.
Celkové hospodárenie Sociálnej poisťovne k 31. decembru 2025, teda rozdiel medzi zdrojmi a výdavkami sa očakáva vo výške 1,250 mld. eur. Bilancia v bežnom roku sa predpokladá vo výške 316 mil. eur. V roku 2025 predpokladá Sociálna poisťovňa postupy dôchodcovským správcovským spoločnostiam príspevky na starobné dôchodkové sporenie vo výške 1,169 mld. eur. V roku 2026 sa predpokladá celkové hospodárenie vo výške 1,319 mld. eur. Bilančný rozdiel v bežnom roku vo výške 69 mil. eur pri rozpočtovanej výške finančnej výpomoci od štátu vo výške 2,7 mld. eur. Príspevky na SDS-ky 1,266 mld. eur.
V roku 2027 sa predpokladá celkové hospodárenie 1,343 mld. eur. Bilančný rozdiel v bežnom roku sa predpokladá vo výške 24 mil. eur pri rozpočtovanej výške finančnej výpomoci vo výške 2,35 mld. eur. Príspevky na starobné dôchodkové sporenie vo výške 1,321 mld. eur.
Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2025 a rozpočtový výhľad na roky 2026 a 2027 je zosúladený s návrhom rozpočtu verejnej správy na roky 2025 až 2027.
Dovoľujem si požiadať o jeho schválenie. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2025 a rozpočtového výhľadu na roky 2026 a 2027 pod tlačou 555a.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 581 z 21. októbra 2024 pridelil návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2025 a rozpočtového výhľadu na roky 2026 a 2027 na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet a výboru pre sociálne veci. Ako gestorský výbor určil výbor pre sociálne veci.
Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2025 a rozpočtový výhľadu na roky 2026 a 2027 prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť oba určené výbory s tým, že predpokladané príjmy a výdavky na rok 2025 sú rozpočtované tak, ako je uvedené v predloženom materiáli.
Výbor ma uznesením poveril predložiť Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok ´25 aj rozpočtového výhľadu na ďalšie dva roky vo výboroch a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý tvorí prílohu správy.
Správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne a rozpočtového výhľadu na ďalšie dva roky bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 87 z 25. novembra 2024.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán riaditeľ Sociálnej poisťovne, kolegyne, kolegovia, ja si dovolím krátko vystúpiť, viac-menej takým tým dôvodom vystúpenia je položiť pár otázok pánovi riaditeľovi Sociálnej poisťovne.
No, v prvom rade však asi všetci vnímame, že Sociálna poisťovňa je teda veľmi, veľmi, veľmi dôležitá inštitúcia s veľmi, veľmi, veľmi vysokým rozpočtom, hej, zabezpečuje, samozrejme, vyplácanie všetkých dôchodkových dávok a teda všetkým dávok s tým súvisiacich ďalších. No a keďže o peniazoch teda až v poslednom rade, v úvodzovkách, tak, a som rád, že to teda pán riaditeľ spomenul, ja to len zopakujem, že budúci rok dofinancovanie, potrebné dofinancovanie Sociálnej poisťovne bude 2,75 mld. eur. Myslím, že, pamätám si aj ďalšie čísla pre rok ´26, lebo samozrejme ten rozpočet je, výhľadovo teda na tri roky sa robí, je to ďalší 2,7 mld. eur a pre rok ´27 2,35 mld. eur. To sú tak obrovské čísla, že akože nikto si za nimi tú hodnotu proste nevieme predstaviť. Jednoducho v Sociálnej poisťovni bude chýbať vlastne v horizonte týchto troch rokov a bude potrebné v štátnom rozpočte nájsť, v štátnych rozpočtoch nájsť 7,8 mld. eur.
To sú fakt akože tak obrovské sumy, že ja sa teda, tá moja prvá otázka pre pána riaditeľa je, že ako dlho sa dá takáto nerovnováha vlastne ustáť, hej, ako dlho bude vôbec teda podľa neho štátny rozpočet schopný vlastne poskytovať toto dofinancovanie v takýchto obrovských sumách. Takže to je tá prvá otázka.
Ďalšia je, že koľko nakoniec to bude pre tento rok. Lebo to sú vlastne ešte teda ďalšie peniaze, že koľko bolo to dofinancovanie tohto roku, to teraz v hlave nemám, takže to sa chcem spýtať. No a, len aby sme si to nejak uvedomili, len ten budúci rok tých 2,75 mld. eur to len na úroku za ten jeden jediný rok, hej, lebo teda ten výsledok je ten, že podľa všetkého si teda štátny rozpočet bude musieť na to požičať, je ďalších 100 mil. eur za jeden jediný rok, 100 mil. eur dáme na úrokové náklady na to, aby sme teda dokázali vlastne dodať a nájsť a zaplatiť to, čo chýba Sociálnej poisťovni.
No potom ďalšia vec ešte, ešte by som ďalšiu otázku by som chcel na pána riaditeľa, že aký je ten ďalší vývoj, hej, že to vyzerá teda, že v tom ´27 teda bude treba o niečo menej, ale tá demografia sa nám zvyšuje a teda aký je pohľad pána riaditeľa vlastne na to, že čo, ako sa to bude ďalej vyvíjať.
No a ďalšiu otázku by som mal, že, zasa, myslím, že mám správne čísla, tak v budúcom roku, v roku 2025, zaplatíme na predčasné dôchodky 500 mil. eur. Tie náklady budú také, myslím, že je to asi v poriadku, pán riaditeľ, že? No a v tejto súvislosti sa chcem spýtať, že, zasa, sme krajina, ktorá, za prvé, teda trpíme nedostatkom pracovnej sily a odišli nám v podstate desaťtisíce ľudí do predčasného dôchodku, ľudia, ktorí mali a mohli, a mohli by byť motivovaní ďalej pracovať, to je teda jedna vec. Zároveň, samozrejme, je to ďalší a výrazný dodatočný náklad vlastne v tých dôchodkoch, čiže vlastne tí ľudia mali prácu, ekonomika ich potrebuje a produkovali nejaké odvody do Sociálnej poisťovne, tak teraz vlastne ekonomika ich nemá, žiadne odvody neprodukujú a teda na výplatách predčasných dôchodkov zaplatíme 500 mil. eur. A tu sa chcem spýtať, že dobre, do nejakej miery bolo akoby už zafixované, že je menej výhodné ísť pre budúci rok do predčasného dôchodku, to je jeden fakt. Ale teda dnes je ten stav taký, že tí predčasní dôchodcovia nemôžu pracovať.
Tak sa chcem pána riaditeľa spýtať na jeho pohľad, na jeho možnosti vlastne, že ako by sa pozeral na možnosť, keby sa týmto ľuďom už povedzme, tí, čo sú už teda na tom existujúcom predčasnom dôchodku, keby mali možnosť pracovať. Že teda aké tam vidí riziká, lebo tak asi to nejaké riziká má, a aké by tam videl prínosy. Čiže či by vedel nejaká taký návrh vlastne, že už keď teda tí ľudia v dôchodku sú, že či sa s tým dá niečo spraviť, aby možnože teda a za akých podmienok by z nich teda mohla mať aspoň ekonomika, hej, ten nejaký úžitok, že by sa znovu teda zapojili do pracovného procesu, hej. Asi vnímame všetci, že chýbajú podstate desaťtisíce šoférov, strojníkov a takýchto špeciálne, takýchto proste pozícií v tej produktívnej časti ekonomiky. No a toto som sa pýtal.
A posledná, posledná v tejto mojej sérii otázok na pána riaditeľa, že keby sa ho teda spýtala vláda, už akákoľvek, ale však teraz aktuálne existujúca, na tri návrhy, že akoby on, teda čo by navrhol, čo by mala vláda urobiť, že ako zabezpečiť alebo zvýšiť, v prvom rade zvýšiť, v prvom rade zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť I. piliera. Že teda čo by to bolo, čo by tie návrhy boli, ako by zneli. Rozumiem, že teda politické rozhodnutia robí vláda, ale skôr po tej odbornej stránke túto sériu otázok by som mal na pána riaditeľa teda ako súčasť môjho vystúpenia.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán generálny riaditeľ, kolegyne, kolegovia, máme pred sebou rozpočet Sociálnej poisťovne na budúci rok a teda možno asi aj výhľady na ďalšie roky. Ja len zopakujem to, čo sme počuli pred chvíľou, tie finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, v podstate keby sme brali Sociálnu poisťovňu ako inštitúciu, ktorá by mala mať, ktorá by teda mala riadne hospodáriť, tak tento rok by sme jej museli doplatiť 2,720 mld. eur, aby hospodárila s vyrovnaným rozpočtom. Nejdem teraz rozoberať tie dlhodobejšie príčiny, ktoré tu boli. Ja som to hovoril v mojom príspevku k návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok. Samozrejme, sú tam historické veci, mohli by sme hovoriť o II. pilieri, mohli by sme hovoriť o demografii, mohli by sme hovoriť o podmienkach dôchodkového veku, predčasných dôchodkoch a tak ďalej. Ale ja sa budem venovať hlavne tým veciam z posledného roka a, myslím, roka 12 mesiacov dozadu, to znamená, ako sme tu aj sedeli pred
=====

k návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok. Samozrejme, sú tam historické veci, mohli by sme hovoriť o II. pilieri, mohli by sme hovoriť o demografii, mohli by sme hovoriť o podmienkach dôchodkového veku, predčasných dôchodkoch a tak ďalej. Ale ja sa budem venovať hlavne tým veciam z posledného roka, a myslím roka 12 mesiacov dozadu, to znamená, ako sme tu aj sedeli pred rokom, na konci roka 2023.
Takže v prvom rade, ako to vlastne vyzerá so Sociálnou poisťovňou, keď si to zoberieme z hľadiska toho, ako mala hospodáriť, ako sa to počítalo, alebo ako s tým počítal štátny rozpočet. V skutočnosti štátny rozpočet minulý rok počítal s dotáciou pre Sociálnu poisťovni, poisťovne, do Sociálnej poisťovne s 1,6 mld. eur a skutočnosť je taká, ako som povedal, o viac ako 1 mld. eur viac. A ja sa pri tom pozastavím, pretože keď sme vlani hovorili aj s ministrom práce a hovorili sme o tom, že akým spôsobom chce vykryť tie 13. dôchodky, veľkorysé 13. dôchodky, tak sme boli ubezpečení, že nejakým spôsobom sa nebude siahať na nejaké ďalšie príjmy a nebude to súvisieť nejakým spôsobom so zvyšovaním deficitu, plánovaného deficitu štátneho rozpočtu. Je tam rozdiel 1 mld. eur, to znamená, s veľkým znepokojením sa pozerám aj na to, že ako bude Sociálna poisťovňa hospodáriť v budúcom roku. Ťažko to pričítať tu generálnemu riaditeľovi, pretože ten vychádza z nejakých skutočností, ktoré sú tu, a vychádza vlastne z politických rozhodnutí a 13. dôchodok v takej výške, ako je dnes schválený, tak je výsostne politické rozhodnutie. Ale predsa len musíme o tom hovoriť.
Ak môžeme hovoriť o tom, čo možno adresovať tu najvyššiemu predstaviteľovi Sociálnej poisťovni, tak to je výber poistného. Minulý rok, keď sme, keď sme tu hovorili o rozpočte, tak sa rátalo s nejakým objemom výberu poistného a vidíme podľa tých čísel, že to je o 246 mil. eur, taká je očakávaná skutočnosť tento tok. To znamená, výber poistného od ekonomicky aktívneho obyvateľstva by mal byť o takmer 250 mil. eur nižší, nižší, ako sme predpokladali. Asi tam tiež rád si vypočujem odpoveď. Možno tam budú tie predčasné dôchodky, ale o tých sme už dosť veľa vedeli a navyše, čo sa týka predčasných dôchodkov, tam sa dosť sprísnili podmienky v priebehu kalendárneho roka a rozpočtového roka. Takže tam sa niektoré veci upravili. Ale ako vidíme, tak tie predčasné dôchodky sú atraktívne aj dnes a sú atraktívne dokonca tak, že kto nastúpi na predčasný dôchodok tohto roku, tak je to preňho výhodnejšie, ako keby nastupoval na predčasný dôchodok po 1. januári budúceho roka.
Len sa zase prizastavím pri tých číslach, že vlastne o akých sumách to hovoríme, že v akom stave je vlastne Sociálna poisťovňa, ako je politicky nastavená. Politický systém, ktorý, alebo politické rozhodnutia, ktoré tu máme, že do akej miery je únosné, aby sme politicky takto rozhodovali o výdavkoch Sociálnej poisťovni. Ja väčšinou hovorím, samozrejme, že tam nie sú len starobné dôchodky, sú tam všetky ďalšie dôchodky. Nepôjdem ani do fondov, do vnútra a tak ďalej, len poviem tie sumárne čísla.
Zdroje Sociálnej poisťovne na rok 2025 budú niečo cez 16 mld. eur. Je tam aj prevod z minulých rokov, takže vypovedateľnejší údaj sú príjmy v bežnom roku. Tie budú niečo vyše 15 mld. eur, pritom ten transfer zo štátneho rozpočtu sa ráta na výške 2,75 mld. eur, 18 %. Dámy a páni, 18 %. Osemnásť percent bude Sociálna poisťovňa potrebovať transfer zo štátneho. Je to také slovo cudzie, ktoré možno je nepredstaviteľné, ale keď poviem len toľko, že na tieto peniaze si štát bude musieť požičať, požičať na trhoch a jednoducho aby zadotoval tú Sociálnu poisťovňu. To znamená 18 % zo všetkých tých výdavkov Sociálnej poisťovne, ktoré tu budeme mať, tak budeme kryť na dlh. A to nie je, to je len budúci rok. V tých ďalších rokoch by sa malo pokračovať približne podobným tempom. Inak povedané, každé piate, takmer každé piate euro, ktoré Sociálna poisťovňa vydá na vyplácanie dôchodkov, tak bude kryté na dlh. To znamená, keby sme boli dôslední a zobereme si 12 kalendárnych mesiacov, tak 20 %, to znamená v podstate štyri mesiace teda, ak dobre počítam, 20 %, 10 %, 2,5 mesiaca. Dva a pol mesiaca musí, Sociálna poisťovňa v podstate žije len na tom, čo si požičiame, nie na výbere od ekonomicky aktívnych obyvateľov.
Medzi politické rozhodnutia tohto roka patrilo aj zrušenie rodičovského dôchodku. Môžeme si povedať, že alebo oponenti povedia, my sme ho nezrušili, však v ústave je jasne povedané, že ten rodičovský dôchodok môže byť aj vo forme daňovej, alebo daňovej úľavy. V tomto prípade tento rodičovský dôchodok môže byť, môže byť alternatíva k tomu systém, čo platí doteraz. To znamená, že z odvodov sa platí, platia deti vlastným rodičom a tak sa to môže platiť z tej asignácie 2 % dane. Pochopiteľne, že nikdy aj keby sa tá daň asignovala len na dôchodky, ktoré majú ekonomicky aktívni obyvatelia, tak nikdy to nepokryje ten rodičovský dôchodok, čo máme dnes, a napokon to priznáva aj vláda, ktorá hovorí o tom, že týmto spôsobom by sa ušetrilo budúci rok 287 mil. eur, takmer 300 mil. eur. To znamená, že ráta sa s tým, že jednoducho ten rodičovský dôchodok, hoci je garantovaný v ústave, hoci je, tak bude v podstate zachovaný takým spôsobom, že bude totálne zredukovaný, ak vôbec nejaké tie dôchodky rodičovské budú, pretože na rozdiel od súčasnosti, keď tie odvody idú automaticky pre tých rodičov, tak v budúcnosti to bude na dobrovoľnom rozhodnutí toho dieťaťa, či prispeje, prispeje svojmu rodičovi a často bude pred dilemou, ak aj chce tie percentá dane poukázať, či to dám svojmu rodičovi, alebo to dám nejakej mimovládnej inštitúcii, ktoré pochopiteľne týmto spôsobom, ak by sa masovo, masovo táto daň uplatňovala ako rodičovský dôchodok, tak prídu o vážne, vážne zdroje.
Chcem pri tom povedať, že, pri tomto rodičovskom dôchodku, že samozrejme, že je dôležité, že v čase, keď budú mať hlbšie do peňaženiek všetci, aj dôchodcovia budúci rok, tak jednoducho prídu o časť, časť svojho príjmu, ktorý poznali tento rok, ale čo je dôležitejšie, tak prestáva nám fungovať, alebo ak vôbec máme systém medzigeneračnej spravodlivosti. Hej? To je taký pekný výraz, medzigeneračnej spravodlivosti. A ja to poviem ešte tak tvrdšie, medzigeneračnej solidarity. Je to veľmi jednoduché. Celá tá filozofia, celá tá filozofia je v tom, toho rodičovského dôchodku, že ak rodič vychová dieťa, umožní mu vzdelať sa a umožní mu, aby mal dobré zamestnanie s dobrým príjmom, tak odmenou pre toho rodiča je to, že mu môže zo svojej odvodovej povinnosti určitú časť tomu rodičovi posúvať každý mesiac alebo každý polrok, alebo ako to nastaví systém. Takže toto vlastne padá tá medzigeneračná solidarita a ja poukazujem na to, že to je mimoriadne dôležité. Ja to ukážem na jednom príklade, lebo ten budúci rok bude ozaj špecifický. Bude špecifický nielen preto, že skutočne tá záťaž na obyvateľov bude veľmi veľká cez zvýšené dane a poplatky, ale aj cez jednu ďalšiu vec, na ktorú nikto neupozorňuje, a to, že napr. dôchodcovia budúci rok budú mať valorizované dôchodky podľa dôchodcovskej inflácie. To znamená, ak tie ceny nám tu budú výrazne rásť, tak tí dôchodcovia budú zachránení. Pretože do tej dôchodcovskej inflácie sa počítajú, idú tam hlavne ceny potravín, ako viete, tretinu, štvrtinu až tretinu dôchodkov vynakladajú dôchodcovia na potraviny.
Takže dôchodcovia budú ošetrení valorizáciou, ktorá je v zákone nastavená, ale rodiny s deťmi nebudú ošetrené. Jednoducho ak tie rodiny s deťmi budú menej zarábať, tak nebudú mať kompenzovanú tú stratu takýmto spôsobom. A navyše, ideme im zobrať veľkorysý daňový bonus, uznávam, že je veľkorysý, ale práve v tých podmienkach budúceho roka by ten daňový bonus bol namieste, aby ostal zachovaný, pretože my ideme ubrať rodinám z toho čistého príjmu a keď sa pozrieme na analýzy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, tak vidíme, že tí, ktorí najviac doplatia budúci rok na konsolidáciu, sú rodiny s deťmi. Skutočne. A osamelí rodičia. To znamená, že oni budú niesť tú ťarchu a potom sa mi zdá až nemorálne, napr. ako aj dnes sme vyzvali, aby predložila vláda, stále voláme po tom, akým spôsobom chce dotovať ceny energií. Ak pristúpime alebo zotrváme na plošnom dotovaní cien energií, tak v podstate rozhádžeme peniaze a tým pádom na tie dotácie plošné sa pozbierajú všetci a najmä tie rodiny s deťmi, o ktorých som hovoril. Je to morálne, aby sme rozdávali plošne dotácie aj tým, ktorí ich nepotrebujú a aby sa v ťažkom roku, budúcom, na to zbierali práve tí ľudia, ktorí budú mať najhlbšie do vrecka? No ja si myslím, že nie.
Ak môžem niečo vyčítať tvorcom rozpočtu Sociálnej poisťovne, tak chýbajú mi analýzy. Poviem príklad. Budúci rok sa zvýšia stropy na odvody sociálneho poistenia zo 7-násobku na 11-násobok priemernej mzdy. Ono sa to zdá, ako sme počuli, ako počúvame tú rétoriku, bohatým sa uberie a tí chudobnejší budú trpieť menej. Tí, čo viacej zarábajú, tak budú platiť aj vyššie odvody, keď to teda vyjadríme jedným číslom, pretože majú vyšší príjem, no tak budú platiť vyššie odvody a zastropujeme im to niekde až na 11-násobku priemernej mzdy. No fajn, keď sa tak rozhodli vo vládnej koalícii, ale ja tu nemám v tom rozpočte Sociálnej poisťovne žiadnu analýzu, že koľko, ako to ten štát chce vybrať. Ja, my máme jediné číslo, ktoré predstavil minister financií pri zverejnení konsolidačného balíka, a to je 92 mil. eur. O toľko by sa malo vybrať na sociálnych odvodov viac, pretože sa len zdvihnú stropy. No lebo keby sme spravili analýzu, mám podozrenie, že to je statická analýza. To znamená, že sme si zobrali, koľko máme takých ľudí, však Sociálna poisťovňa má svoje databázy, ktorí zarábajú také veľké peniaze, že budú musieť platiť vyššie odvody. Spočítali sme to a vyšlo nám 92 mil. eur. Prosím vás pekne, kto sú tí ľudia, ktorí platia takéto vysoké odvody? To sú často manažéri, ľudia na rozhodovacích funkciách. Tí, ktorí napr. rozhodujú na Slovensku o investíciách. To sú ľudia, samozrejme, veľmi dobre platení, stále nie tak, ako v zahraničí, ale veľmi dobre platení a sú veľmi dobre platení aj preto, aby prijímali správne rozhodnutia. My sme investične totálne poddimenzovaní. Sme takí poddimenzovaní, že chodíme s prosbami do Číny a ťaháme si sem tie investície, aj keď vyhovujú oveľa viac tým, čo ich donášajú, ako tým, čo ich prijímajú. A my v tomto čase ideme zaťažovať ľudí, ktorí sú na týchto pozíciách, oveľa vyššími sociálnymi odvodmi.
Však si to len predstavte. On má na stole papier, ako sa rozhodne, ako jeho firma bude investovať a povie si, no ale tak toto mi robia, vidím tu ešte, že tu je nejaká nezmyselná transakčná daň, vidím, že mi dvíhajú dane z príjmu ráznym spôsobom. Vidia, že štát si napriek tomu necháva pokladničku vo Všeobecnej pokladničnej správe, že má svoju pokladničku, z ktorej si bude môcť míňať peniaze, ako uzná za vhodné. A ja mám, ja mám na základe tohto sa rozhodnúť, že budem na Slovensku investovať? No veľmi dobre si to spočítam, či to spravím.
Ďalšia vec, hovoríme o tom, že nám utekajú ľudia, schopní ľudia. Prosím vás pekne, ako chcete motivovať ľudí, ktorí pochopiteľne musia mať túžbu zarábať dobré peniaze. Keď im poviete, no tak keď ich budete zarábať, tak vám ich zodvodníme alebo zdaníme týmto spôsobom. Vyháňame ľudí a vyháňame opäť tých ľudí, ktorí majú možnosť si zarobiť veľké peniaze v zahraničí. A tretia vec, vôbec nepriťahujeme naspäť ľudí, ktorí v tom zahraničí už sú, vyše 100-tisíc ľudí. Za posledných päť rokov Poľsko má štatistiky, že viac priťahuje ľudí z vonka, ktorí odišli, ako odchádza von. Posledný prieskum, čo som videl, tak takmer polovica mladých ľudí chce z tohto štátu odísť. To sú šialené čísla. To znamená, my by sme mali veľmi dobre hľadieť na to, že ako formujeme to prostredie a jeden z tých prvkov toho prostredia aj sú stropy na sociálne odvody. Ale dá sa o tom uvažovať, len opakujem, chýba mi tam analýza. Ja viem, že ťažko sa robí analýza k takýmto veciam, ako hovorím, ale predsa len, dajú sa spraviť prieskumy a tak ďalej. Keď si vie súkromná firma spraviť prieskum, že ako hľadia ľudia na náš domáci pracovný trh, tak prečo by si to nemohol dať spraviť aj štát.
A napokon sa pozastavím pri 13. dôchodku, už som o ňom hovoril. My keď sme pri schvaľovaní 13. rozpočtu hovorili s ministerstvom práce, tak hovoril o tom, že napríklad že ten 13. dôchodok má vykrytý finančne. A teraz vidíme, ja som to čítal úplne na začiatku, že ten deficit, ktorý má Sociálna poisťovňa a ktorý, ktorý chcel štát, štát vykrývať cez štátny rozpočet, tak je oveľa vyšší. Nuž, odkiaľ prichádzajú tie zdroje? Otázka je, keď ideme teraz ...
=====

...trinásty dôchodok má vykrytý finančne. A teraz vidíme, ja som to čítal úplne na začiatku, že ten deficit, ktorý má Sociálna poisťovňa a ktorý, ktorý chcel štát, štát vykrývať cez štátny rozpočet, tak je oveľa vyšší. Nuž, odkiaľ prichádzajú tie zdroje? Otázka je, keď ideme teraz konsolidovať, a hovoril som tu napríklad o tej, o tej dôchodcovskej valorizácii dôchodkov, ktorá je svojím spôsobom ošetrená, je ozaj namieste, aby sme ostali pri takýchto 13. dôchodkoch, plošných 13. dôchodkoch ? Nepýtalo sa, a to sa týka, možno je to pre pána riaditeľa politické rozhodnutie, ale asi sa on pýtal svojich, svojich šéfov na ministerstve práce a na ministerstve financií, že akým spôsobom chce štát pristúpiť, vláda pristúpiť k 13. dôchodkom budúci rok. Samozrejme, že tie čísla, ktoré tu máme, tak rátajú s takým istým 13. dôchodkom, ako bol dnes. To znamená všetci vo výške toho priemerného. Tak otázka znie, a nejdeme to prehodnotiť? Skutočne na to máme?
To je to isté, čo som hovoril pri tej plošnej energopomoci, stále čakáme, čo s ňou bude. Neprehodnotíme tie 13. dôchodky? Alebo, poviem to takto, neurobíme riadnych 12 dôchodkov, že ten 13. dôchodok vyhodíme úplne? To nie je útok na dôchodcov, to je, to je starosť o verejné financie, pretože tie vysoké 13. dôchodky často dostávajú ľudia, no vysoké, dostávajú priemerné, ale jednoducho ich nepotrebujú tie 13. dôchodky, alebo nepotrebujú ich natoľko ako tí, ktorí majú tie dôchodky ozaj nízke.
Takže to je možno, možno nám povie pán riaditeľ z kuchyne, že či sa uvažovalo o nejakom, nejakej zmene, o nejakých, nejakom inom prepočte 13. dôchodkov, aby to ten štát nepotopilo. Skutočne, takmer 3 mld. eur, uvedomme si, 3 mld. eur, ktoré potrebuje Sociálna poisťovňa na vyskladanie svojich, svojich výdavkov, tak tie 3 mld. eur tvoria polovicu celého schodku štátneho rozpočtu, jednu polovicu. To znamená, keby sa vyšetrilo, keby sa vyriešil problém s tou veľkou sekerou v Sociálnej poisťovni, tak sa veľmi pomôže vôbec celým verejným financiám a schodku tých verejných financií.
Ďalšia vec, a posledná, čo poviem, lebo už mi uteká čas, je, že Sociálna poisťovňa má obrovské pohľadávky. Všetko so všetkým súvisí, spomínal to tu aj pán najstarší poslanec v parlamente, všetko so všetkým súvisí, skutočne súvisí, pretože ak sociálna, ak zdravotná, ak zdravotné zariadenia nedokážu, nieže nedokážu, ony už automaticky neplatia sociálne odvody, automaticky. To znamená, ak nevyriešime problém v zdravotníctve, tak nechávame obrovský problém v Sociálne poisťovni. Je to, je to obrovský problém a takto by sme mohli ísť ďalej, mohli by sme ísť ďalej aj do iných oblastí, pretože nielen zdravotné zariadenia neplatia sociálne odvody a sú tu ďalšie inštitúcie. S tým súvisí, samozrejme, problém vymáhania pohľadávok a tak ďalej a tak ďalej.
Takže to sú, to sú možno, možno pár otázok, ktoré nám pán generálny riaditeľ dokáže na ne odpovedať, možno na niektoré nie, ale ja si so záujmom, záujmom vypočujem jeho odpovede.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem.
Pán poslanec Hajko, chcela by som poopraviť vaše konštatovanie vo vašom príspevku, že pri rodičovskom dôchodku budú deti postavené pred dilemu, či poukážu 2 % z daní svojmu rodičovi, alebo nejakej mimovládke. Tak by som vám chcela dať do pozornosti, že nebudú postavené pred žiadnu takúto dilemu, lebo budú môcť poukázať 2 % svojej mame, ďalšie 2 % svojmu otcovi a ďalšie 2 % mimovládnej organizácii. Takže v tomto prípade, čo sa týka aj pre mimovládne organizácie sa vôbec nič nemení.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán kolega Hajko, za tvoje vystúpenie a zaujalo ma to, čomu sa vlastne vraciame od minulého roku opäť a opäť, že každé piate euro zo Sociálnej poisťovne je v podstate na dlh, a tiež by som sa chcel prihovoriť, aby pán generálny riaditeľ nám povedal svoj pohľad, čo s tým chce urobiť. Čo s tým chcete urobiť najmä vo výhľade rozpočtu ďalších rokov, lebo nie je to dobré z pohľadu verejných financií. A tiež by ma veľmi zaujímalo to, že ako, či uvažujete alebo robíte aj nejaké analýzy, prepočty na možné prepočty plošných 13. dôchodkov na adresné.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
V prvom rade ďakujem za vecné vystúpenie pánovi kolegovi Hajkovi, podobne ako pani kolegyňa poslankyňa Kramplová som chcel upozorniť na to nedorozumenie v rámci transformácie toho rodičovského dôchodku na tie možnosti tzv. asignačnej dane. Vôbec sa nečudujem, ani nekritizujem pána kolegu Hajka, pretože ja som bol vlastne v prvých týždňoch v úžase z toho, koľkí ľudia sa na mňa obracali alebo vôbec na členov sociálneho výboru s touto polemikou, lebo mnoho médií to možno, možno nechtiac dezinterpretovalo úplne rovnakým spôsobom, ale vznikla naozaj také, taká veľká nevôľa postavená presne na tomto argumente, takže ďakujem aj pani kolegyni. Nechcem z toho, samozrejme, teraz v rámci faktickej robiť workshop, pretože to by sme sa dotkli tak ako pán Viskupič a Hajko de facto celých parametrov dôchodkového systému, nevynímajúc možno aj II., III. piliera, ale minimálne toho, toho celého systému verejného I. piliera, solidárneho piliera, takže možno by som sa v rámci tých sekúnd, ktoré mám k dispozícii, sústredil na tie predčasné dôchodky, pretože to je pravdepodobne to bolo konštatované ako jeden z veľkých dôvodov, prečo ani nedošlo k naplneniu toho predpokladaného rozpočtu a bilancie Sociálnej poisťovne na ešte tento prebiehajúci rok, teda asi to budú aj tie, aj tie predčasné dôchodky. Pripomeniem, že teda náplasť tzv. individuálneho dôchodkového stropu, čo bol ten zavedený, tá zavedená alternatíva odpracovaných rokov 40, v zásade nikdy nebola zlá myšlienka. My sme sa 12 rokov zaoberali teoreticky touto myšlienkou, kým sme ju chceli pretaviť do praxe už predtým, ale tých 40 rokov určite nebolo adekvátnych, to ukazujú už dnes všetky analýzy Sociálnej poisťovne z hľadiska financovania. Môžeme si pripomenúť, že ako boli nastavené predčasné dôchodky predtým, lebo nebol to len tento faktor tzv. Krajniakovej reformy, ale boli to faktory, ešte nazvem to, z čias pána Kaníka a pani expremiérky a exministerky Radičovej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vďaka za slovo.
Nadviažem na kolegu Hajka a ďakujem za veľmi solídny príhovor. Ja tým, že tu máme pána riaditeľa, opäť zdôrazním tú otázku. Na to, aby sme mohli vyplácať všetky dôchodky a dávky, ktoré súvisia so Sociálnou poisťovňou, si musíme požičiavať dnes 2,75 mld., takmer 20 %, a táto situácia sa bude prehlbovať, bude sa zhoršovať. Problém je, že každú pôžičku raz treba splatiť a keď tu pán kolega Hajko hovoril o medzigeneračnej solidarite a medzigeneračnej spravodlivosti, otázka je, že či máme správne nastavený systém, ktorý ďalej vytvára dlh a ten dlh prenesieme na mladšiu generáciu. Hovoril kolega, že takmer polovica ľudí na Slovensku, mladých ľudí uvažuje o odchode z krajiny. Presnejšie 47 %, takmer každý druhý mladý človek rozmýšľa, že odíde a potom nebude mať kto tvoriť na tie dôchodky. Spomínal pán kolega Hajko aj to, že tá valorizácia dôchodkov je nastavená tak, aby neboli ohrození dôchodci. To je super, to je správne a to považujem za dobré a dôležité, ale nemali by sme takto isto nastaviť životnú situáciu mladým ľuďom alebo tým, ktorí teraz pracujú? Nemali by sme sa zamyslieť nad tým, aby tá medzigeneračná solidarita a spravodlivosť fungovali navzájom? A ešte spomeniem, že to prepojenie medzi tými najmladšími a pracujúcimi, to je vlastne daňový bonus, ktorý sme zredukovali. Medzi pracujúcimi a ich rodičmi rodičovský dôchodok, ten sme tiež zredukovali, sme ho urobili inak a som si istý, že pán Hajko rozumie tomu, že 2 % tu, 2 tu a 2 tu, o tom nie pochýb, ale nevystavujeme, nevystavujeme spoločnosť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)