23. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v predloženom návrhu zákona chceme medzi služby krízovej intervencie opätovne zaradiť sociálnu službu poskytovanú prostredníctvom domovov pre osamelých rodičov. Tieto domovy boli súčasťou zákona do roku 2008, po ich vypustení zo zákona stratili financovanie a mnohé zanikli. Pojem domov pre osamelých rodičov bol v slovenskej legislatíve pred rokom 2008 zakotvený v zákone č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci. Tento zákon poskytoval pomoc pre zriadenie zariadení, ktoré zabezpečovali prechodné bývanie a sociálnu podporu osamelým rodičom a ich deťom. V roku 2008, keď došlo k novelizácii zákona o sociálnych službách, tento konkrétny druh zariadenia bol zo zákona vypustený. Pobytovú službu, sociálnu službu pritom poskytujeme rôznym cenovým skupinám – seniorom, opusteným deťom, obetiam domáceho násilia, bezdomovcom, zdravotne znevýhodneným osobám a poskytovali sme ju v krízovej situácii aj osamelej tehotnej žene. Prečo zákonodarca zvážil, že takáto služba už nie je potrebná a prečo boli vylúčené tehotné ženy v krízovej životnej situácii?
Osamelí rodičia patria medzi najohrozenejšie skupiny z hľadiska chudoby a sociálneho vylúčenia. Zariadenia ako sú domovy pre osamelých rodičov môžu poskytnúť dočasné útočisko a pomoc v ťažkých životných situáciách, to prispieva k ich lepšej integrácií do spoločnosti a zároveň znižuje riziko trvalej chudoby a vylúčenia. Ak sa pozrieme na dáta, tak vidíme, že na Slovensku je aktuálne už 25 % jednorodičovských domácností zo všetkých domácností na Slovensku. Počet neúplných rodín za 60 rokov šesťnásobne narástol, celkovo je to 860-tisíc ľudí. V súčasnosti pre jednorodičovské domácnosti neexistuje systémová pomoc zo strany štátu, samospráv, zamestnávateľov, lebo nie sú legislatívne zadefinované a neexistujú pre nich ani služby, ani príspevky. Z ľudského ale aj z finančné hľadiska je prvý rok po rozvode alebo odlúčení, alebo úmrtí partnera tým najkritickejším...
=====

... pomoc zo strany štátu, samospráv, zamestnávateľov, lebo nie sú legislatívne zadefinované a neexistujú pre nich ani služby, ani príspevky. Z ľudského, ale aj z finančného hľadiska je prvý rok po rozvode alebo odlúčení, alebo úmrtí partnera tým najkritickejším obdobím v existencii rodiny. Tieto situácie nastávajú aj v prípadoch, kedy si žena chce nechať mužom nechcené dieťa. Z organizácie, ktorá poskytovala služby v domove pre osamelých rodičov do roku 2008, mám aj takúto štatistiku. Celkový počet novonarodených detí od roku ´98 do roku 2008, teda len v jednom jedinom domove, ktorý fungoval, zachránili 37 detí. Je to 37 zachránených životov detí iba u jedného poskytovateľa sociálnej služby v domove pre osamelých rodičov, ale aj matiek, ktoré sa v drvivej väčšine postavili na nohy, majú teraz svoje bývanie a zamestnanie. V domove pre osamelých rodičov bola priemerná dĺžka pobytu dlhšia ako pri iných službách, väčšinou do troch rokov života dieťaťa, čo je podľa odborníkov to najdôležitejšie obdobie pri dospievaní dieťaťa. Prostredníctvom svojich služieb zabezpečovali stabilné a bezpečné prostredie pre osamelých rodičov a ich deti.
Ak sa potom pozrieme na to z iného uhla, napríklad pozrieme sa na potraty, tak v roku 2023 zdravotnícke zariadenia nahlásili 11 241 potratov na území Slovenskej republiky. Najviac z nich predstavovali umelé prerušenia tehotenstva, presnejšie 48,2 %, najčastejšie podstupovali umelé prerušenie tehotenstva ženy s dvoma živo narodenými deťmi alebo s jedným dieťaťom a iba v 23 % to boli bezdetné ženy, teda ženy, ktoré, pre ktoré to bolo prvé tehotenstvo. Aktuálne informácie z poradne, ktorá poskytuje pomoc v situáciách spojeným s neplánovaným tehotenstvom, hovoria o tom, že len do októbra tohto roka dokázali títo ľudia zachrániť prostredníctvom poradenskej pomoci 41 detí, teda 41 ľudských životov. Nepredstaviteľná hodnota.
Napriek veľkej pomoci a záchrane ľudského života sú tieto poradne a organizácie financované hlavne z darov od fyzických a právnických osôb, projektami z nadácií a podielovo minimálne zo štátu. Počas ich poradenstva identifikovali aj najčastejšie problémy pri rozhodovaní o tom, či pôjde žena na potrat. Je to väčšinou ekonomická situácia, potom bývanie, problémy v rodine. Ďalšie možnosti sú, že je to tretie dieťa v poradí, alebo keď lekár odporúča ísť na potrat zo zdravotného hľadiska.
Krízová intervencia na Slovensku jedna z najväčších problémov v oblasti podpory života. Robí sa na kolene cez rôzne projekty a hlavne srdciarov z občianskych združení a neziskoviek, ktoré sa tejto problematike venujú najmä vďaka finančným darom. Kde je podpora štátu? Ako chceme zvrátiť zlú demografickú krivku? Myslíme vôbec na budúcnosť? Ochrana počatého dieťaťa rovná sa pomoc a podpora jeho matke. Hodnota ľudského života je nevyčísliteľná a životný cyklus človeka je benefitom pre spoločnosť.
Vážení kolegovia, chcela by som vás pekne poprosiť o podporu tohto zákona. Vráťme úctu ženám, ktoré sa v tehotenstve nachádzajú v krízovej situácii. Aj ony potrebujú vedieť, že im spoločnosť podá pomocnú ruku. Je to tiež špecifická skupina, ktorá potrebuje špecifickú odbornú pomoc, pre ženu matku a zároveň aj pre počaté a potom narodené dieťa.
Ďakujem vám za vašu podporu a pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, milí kolegovia, predkladám návrh zákona, ktorým sa doplní zákon č. 595/2003 o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
V predkladanom návrhu zákona sa uplatňuje zákaz z dvojitého platenia preddavkov k dani z príjmu pre všetkých daňovníkov. Týmto návrhom zákona sa predovšetkým má zamedziť tomu, aby daňovníkovi zo Slovenskej republiky, ktorý podniká aspoň v jednom ďalšom členskom štáte Európskej únie a platí tam aj preddavky na daň z príjmu, neboli vyrubované za jeho obrat v zahraničí preddavky na daň z príjmu aj v Slovenskej republike.
Návrh zákona bude mať negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie a na služby verejnej správy pre občana a žiadne sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti a na manželstvo, rodičovstvo, rodinu a deti. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi s právom Európskej únie.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky aj Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Milé kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som sa vyjadril aj k tomuto návrhu tohto zákona. On vyplynul z požiadaviek praxe, pretože máme konkrétne prípady, keď podnikatelia, ktorí podnikajú v inom členskom štáte Európskej únie, tak musia platiť preddavky na daň aj v rámci Slovenskej republiky, čo ich, samozrejme, mimoriadne zaťažuje. Preto navrhujeme, aby sa uplatnil zákaz dvojitého platenia preddavkov dani z príjmu pre všetkých daňovníkov. Samozrejme, že máme informácie z ministerstva financií, že takáto úprava by bola, by bola schodná. Bude to mať pochopiteľne aj vplyv nejaký, ja som aj povedal pri návrhu zákona, že, pri zdôvodňovaní návrhu zákona, že pôjde možno o nejaký negatívny vplyv na štátny rozpočet, ale to len v takom prípade, že v podstate ten platiteľ preddavku úveruje do určitého času štát a tým pádom vlastne keď ten preddavok je neopodstatnený, tak sa mu vracia. Takže ide o nejaký krátky časový úsek, keď by vlastne štát nemal na účte tieto peniaze.
To znamená, že tento návrh zákona by skvalitnil podnikateľské prostredie v Slovenskej republike, čo je zvlášť potrebné v čase, keď nám nabehne budúci rok nový konsolidačný balík, keď podnikatelia budú mať, budú mať ďalšie prekážky v podnikaní, ktoré napríklad budú musieť platiť konsolidačnú daň, budú mať vyššiu daň z príjmu na území Slovenskej republiky, takže takáto úprava by im určite pomohla. Na základe tohto vás chcem požiadať o podporu návrhu tohto zákona a navrhujem, aby sa o návrhu tohto zákona hlasovalo zajtra o jedenástej hodine.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, Náhorný Karabach je prapôvodné územie Arménov. Ak sa niektorá ortodoxná cirkev východná nazýva apoštolskou, tak preto, že ju založil priamo niektorý z apoštolov. Arménsku apoštolskú cirkev založil apoštol Bartolomej, ktorý sa predtým volal Natanael a práve v Náhornom Karabachu sú uctievané miesta, je uctievané miesto, kde sa usadil. V roku 1923 pri vzniku Sovietskeho zväzu bolo Arménsko a Azerbajdžan pripojené k Sovietskemu zväzu, ale Stalin vytýčil nové hranice tak, že Náhorný Karabach sa s viac ako 90 % Arménmi stal súčasťou Azerbajdžanu a oblasť Nachičevanu, ktorá je hlboko v Arménsku, kde žili prevažne Azerbajdžanci pričlenil k Arménsku. A toto sa stalo dôvodom ďalších napätí, z ktorých vyplýva aj dnešná situácia.
V roku 1988 začali nacionalistické napätia v Sovietskom zväze, čo nakoniec v konečnom dôsledku viedlo k jeho rozpadu a začalo to v Azerbajdžanskom hlavnom meste Baku, kde začali pogromy na Arménov. Potom pokračovali násilnosti Azerbajdžanov voči Arménom v Nachičevane. 30. augusta 1991 vyhlásil Azerbajdžan nezávislosť na Sovietskom zväze. Hneď nato 2. septembra 1991 vyhlásil nezávislosť Náhorný Karabach už pod skúsenosťou a pod vplyvom týchto udalostí, ktoré sa udiali v roku 1988.
Následne sa v rokoch 1992 až 1994 rozpútala veľmi krutá vojna medzi Azerbajdžanom a Náhorným Karabachom, a ktorí, samozrejme, boli podporovaní Arménmi. Stála viac ako 50-tisíc obetí. Karabach vtedy obhájil svoju nezávislosť a uzavreli mier. V septembri 2023 napadol Azerbajdžan druhýkrát Náhorný Karabach a vyhnal vlastne takmer všetkých obyvateľov odtiaľ, vyše 100-tisíc Arménov. Zanechal tam, zanechali tam svoje domovy a majetky. Títo, títo utečenci z Náhorného Karabachu žijú dnes rozptýlení po celom Arménsku, kde ich uchýlili ich proste národní rodáci, súkmeňovci. Azerbajdžan zatkol vtedy osem predstaviteľov Náhorného Karabachu, ktorí sú symbolmi tejto nezávislej aj keď neuznanej republiky a odvtedy ich drží na neznámom mieste a za neznámych okolností. Sú medzi nimi napríklad traja bývalí prezidenti, predseda parlamentu bývalý, minister zahraničných vecí, štátny, minister a tak ďalej...
=====

ktoré sú symbolmi tejto nezávislej, aj keď neuznanej republiky a odvtedy ich drží na neznámom mieste a za neznámych okolností. Sú medzi nimi napríklad traja bývalí prezidenti, predseda parlamentu bývalý, minister zahraničných vecí, štátny, minister a tak ďalej.
Okrem toho medzičasom stále počúvame správy, že Azerbajdžan vlastne mení charakter toho Náhorného Karabachu s tými prapôvodnými, starými arménskymi kostolmi, ktoré mení teraz na kostoly akejsi albánskej pravoslávnej cirkvi, ktorá s týmto územím nemala nikdy nič spoločné. A toto je vlastne to uznesenie, ktorým žiadame, aby Národná rada v zásade vyslovila tri body.
Po prvé, že uznesenie a väznenie, väznenie považuje Národná rada za rozpor so záujmami a závermi OBSE, ktorými signatármi sú Azerbajdžan i Slovensko. Po druhé, žiadame Azerbajdžan, aby prepustil týchto väzňov na slobodu. A po tretie, aby Národná rada informovala o tomto svojom uznesení veľvyslanectvo Azerbajdžanu vo Viedni, veľvyslanectvo Arménska vo Viedni a predsedu vlády, ktorý by mal vykonať takisto potom patričné kroky.
Kolegyne, kolegovia, prosím o súhlas s týmto uznesením a prosím, aby ste teda podporili toto uznesenie, ktoré je dnes vyslovene humánnym a ľudským aktom voči týmto ľuďom, ktorí sú bez súdu, bez obvinenia väznení na neznámom mieste.
Ďakujem vám veľmi pekne.