23. schôdza

Ďakujem za slovo. Táto téma je, samozrejme, pre koaličných politikov nepríjemná, pretože to, čo urobili ministri a premiér v súvislosti so zvyšovaním svojich platov, bolo zbabelé a nespravodlivé. Nespravodlivé to bolo preto, lebo na jednej strane vláda neplní svoje predvolebné sľuby o lacnejších potravinách, o lacnejších energiách, zdravotníkom namiesto valorizácie sľubujú väzenie a tak ďalej. Dalo by sa takto pokračovať, čo všetko neplnia a prečo je toto zdvojnásobenie ministerských platov nespravodlivé. A prečo je to zbabelé? Zbabelé je to preto, lebo si ministri a premiér nezvýšili platy tak, že by prišli sem do parlamentu, zmenili zákon, nastavili systém, potom by tu museli absolvovať takúto diskusiu. Tak aby sa tej diskusii vyhli, aby museli verejnosti vysvetliť, prečo to robia, tak oni obišli de facto tento zákon, ktorý mi tu navrhujeme meniť a zvýšili si sami sebe na vláde tzv. paušálne náhrady, ktoré dokonca ešte ani nepodliehajú zdaneniu.
Tak náš návrh zavádza férovosť a spravodlivosť, ponúka priestor na takúto diskusiu. Čiže vyzývam ministrov a premiéra, aby sa postavili pre občanov a obhájili svoje konanie a vyzývam vládnych poslancov, aby tento návrh podporili, pretože zavádza férový systém pre všetky vlády do budúcnosti pre každého a vylučuje takéto obchádzanie zákona, ktoré je neférové, zbabelé a nespravodlivé.

Ďakujem za slovo.
Áno, Peťo, správne si to povedal, keď si vo svojej rozprave spomenul, že ako sa pripravili na to zdražovanie, na 23-percentnú daň, na vysoké ceny energií, na vysoké ceny potravín. Áno, oni sa pripravili a v sociálnej práci sa to volá že prevencia, predchádzať stavom, ktoré nastanú a ja sa pýtam, akou prevenciou bude chrániť občana Slovenskej republiky? Páni ministri, pán premiér, ako pomôžete tým ľuďom? Už dnes zaznelo v tejto sále, že my máme pripravenú pomoc, ale zatiaľ o nej nepočujeme. Zatiaľ nevidíme konkrétne návrhy, nevidíme konkrétnu pomoc pre tie rodiny, dôchodcov, pre pracujúcich, pre matky s deťmi, ktoré sú samé. A presne tieto skupiny ľudí, menšiny, ktoré si nevedia pomôcť, to budú mať budúci rok veľmi ťažké.

82-2
Aká prevencia je od vlády voči týmto skupinám, voči, voči ľuďom, ktorí budú cítiť tú 23-percentnú daň? Budú cítiť, že za teplo, za elektriku si zaplatia viac a čo najviac budú cítiť, to bude to, že každý deň musia jesť, každý deň si musia kúpiť potraviny. Či bude pomoc tá, že pred úradom vlády sa bude vydávať obed, pred prezidentským palácom raňajky a pred nejakým ministerstvom večera? Ak to máte takto pripravené, nech sa páči, ale ešte nepočuť o žiadnej pomoci pre ľudí. Preto znížte si platy a začnite naozaj myslieť na ľudí.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní vráteného zákona vo výboroch. Predseda Národnej rady pridelil zákon vrátený prezidentom na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ústavnoprávny výbor vrátený zákon prerokoval, avšak neprijal uznesenie. Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj o vrátenom zákone nerokoval, pretože nebol uznášaniaschopný. Návrh spoločnej správy vrátane stanovísk gestorského výboru prerokoval ústavnoprávny výbor na svojej 71. schôdzi 5. decembra 2024. Návrh stanovísk gestorského výboru, ani návrh spoločnej správy nebol schválený, keďže návrhy gestorského výboru nezískali súhlas potrebnej väčšiny členov ústavnoprávneho výboru. Pardon, som utekal. Predseda ústavnoprávneho výboru ma zároveň určil za spoločného spravodajcu, preto predkladám túto informáciu. Predseda ústavnoprávneho výboru zároveň určil poslancov Adama Lučanského, Richarda Eliáša, Štefana Gašparoviča, Zuzanu Plevíkovú, Miroslava Čellára a Tibora Gašpara za náhradníkov spoločného spravodajcu. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, rád by som sa vyjadril k opätovnému prerokovaniu novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám, o ktorom rokujeme, pretože pán prezident Peter Pellegrini využil svoju právomoc a vrátil Národnej rade schválenú novelu zákona na opätovné prerokovanie. Podobne ako v predchádzajúcich prípadoch, keď pán prezident využil svoje právo vetovať schválený zákon a chcem privítať jeho rozhodnutie a chcem vyjadriť súhlas s jeho argumentáciou. To, čo je na tomto vete nové oproti tým pár predchádzajúcim vetám, ktoré pán prezident Pellegrini využil voči Národnej rade, je skutočnosť, že v tomto prípade nenamieta iba ustanovenia, ktoré boli do návrhu zákona doplnené v rámci druhého čítania, ale namieta samotnú podstatu schváleného zákona, tak ako bol navrhnutý. Aj v tomto prípade ide síce o ustanovenia, ktoré boli pozmenené v rámci druhého čítania, ale nie doplnené. Teda nie ustanovenia, ktoré by riešili nejakú inú problematiku ako pôvodný návrh zákona, ale ustanovenia, ktoré trochu iným, a povedzme, že menej zlým spôsobom, riešia tú problematiku, ktorá bola dôvodom predloženia návrhu zákona. Tým dôvodom predloženia návrhu zákona bola snaha zaviesť do zákona o slobodnom prístupe k informáciám možnosť spoplatňovať niektoré informácie a okrem spoplatňovania materiálnych nákladov, čo je inštitút, ktorý pozná zákon o slobodnom prístupe k informáciám už dnes, skupina poslancov navrhla do zákona o slobodnom prístupe k informáciám doplniť aj možnosť spoplatňovať mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií. Keďže išlo o poslanecký návrh zákona, nekonalo sa k nemu medzirezortné pripomienkové konanie, ale stal sa predmetom pomerne intenzívnej kritiky zo strany opozície, zo strany občianskej spoločnosti, mimovládnych organizácií, ktorá upozorňovala na to, že návrh je gumový, vytvára priestor pre svojvôľu, neposkytuje možnosť opravných prostriedkov, a teda, a teda teoreticky vytvára priestor pre to, aby povinné osoby odmietali žiadosti o informácie pod zámienkou, že vyhľadanie informácií alebo teda poskytnutie informácií si vyžaduje mimoriadne rozsiahle vyhľadanie informácií a žiadateľ prakticky nemal možnosť sa brániť tomu návrhu. Mimochodom, je teda zaujímavé, že pán poslanec Lučanský, ktorý predložil alebo predkladal ten návrh zákona a predkladal aj ten pozmeňujúci návrh, o ktorom teraz vlastne rokujeme vo vzťahu k vetu pána prezidenta, tu teraz nie je a neobhajuje návrh, ktorý priniesol do Národnej rady a ktorý presadil v Národnej rade.
Na základe tej kritiky došlo k istej korekcii pôvodného návrhu. Korekcia spočívala v tom, že sa zaviedol do zákona alebo teda do toho návrhu pozmeňujúcim návrhom inštitút námietky, ktorú môže podať žiadateľ v prípade, že nesúhlasí s výškou úhrady a na základe tej námietky môže povinná osoba tú požadovanú výšku úhrady prehodnotiť, zmeniť, znížiť. Ale aj tu sme upozorňovali, že aj toto ustanovenie je gumené a že tak isto vytvára priestor pre svojvôľu povinnej osoby, teda úradu, pri rozhodovaní o tej námietke. Rovnako sme upozornili, že kým v Českej republike, na ktorú sa, na ktorú sa predkladatelia odvolávajú, je inštitút námietky proti požadovanej úhrade za mimoriadne náročné vyhľadávanie informácií bližšie upravený, teda sú upravené práva žiadateľa, je upravený postup, tak tuto je to ponechané, ponechané iba na to, že sa povie, že je námietka, že o nej, o nej povinná osoba rozhodne. Aj na to sme upozorňovali, viacerí sme k tomu vystúpili v druhom čítaní a aj to si všimli v koalícii, a dokonca pripravili ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý by to iným spôsobom, predpokladám, že podrobnejšie a ešte menej zle, riešil. Asi nie dobre, ale povedzme, že menej zle, ak by ten postup bol aspoň jednoznačne upravený a právna úprava by sa priblížila tomu, čo je v Českej republike. Len vyšlo to tak, že rokovanie v pléne bolo v čase, keď sa nehlasovalo a nebolo tu 15 koaličných poslancov, ani pán poslanec Lučanský, ani pán poslanec Glück nestihli vyzberať tých, tých 15 podpisov. Takže schválili ten zákon s tým pôvodným pozmeňujúcim návrhom, s ktorým ani oni neboli spokojní v čase, keď o ňom hlasovali, lebo mali pripravený iný pozmeňujúci návrh.
Ale schválili ho, lebo tak treba, treba klepnúť po prstoch žiadateľom o informácie, aktívnym občanom, mimovládnym organizáciám pod zámienkou, že existujú kverulanti, existujú, ale existujú aj spôsoby, ako sa s kverulantmi vysporiadať. Aj o tom sme hovorili pri prerokúvaní toho návrhu zákona, ale, ale nebolo to, nebolo to počúvané, a teda vládna koalícia chcela demonštrovať, že obmedzí prístup k informáciám tým, že postihne tých, tých zlých žiadateľov neuvedomujúc si alebo zrejme uvedomujúc si, že tým postihne aj tých, ktorí legitímne žiadajú o nejaké informácie a vytvorí tým priestor pre svojvôľu úradov pri rozhodovaní o žiadostiach. A ešte tam koalícia v druhom čítaní poslaneckým pozmeňujúcim návrhom v pléne doplnila predĺženie lehôt, základnej lehoty na vybavenie žiadosti o informácie z ôsmich pracovných dní na dvanásť pracovných dní, čiže o polovicu, opäť bez akéhokoľvek zdôvodnenia, bez toho, aby zargumentovala na základe akých analýz dospeli k tomu, že tých osem pracovných dní, ktoré tu už máme roky, nestačia, je potrebné predlžovať to na dvanásť pracovných dní. A ešte aj s absurdnou argumentáciou, že vlastne keď sa to predĺži, no tak nebude potrebné tak často spoplatňovať. Čo teda nie je tam žiadny súvis, lebo keď sa to predĺži, tak sa akurát natiahne lehota, počas ktorej je povinná osoba povinná vybaviť tú žiadosť a poskytnúť informáciu alebo rozhodnúť o odmietnutí. A teda niektoré povinné osoby majú tendenciu rozhodovať na poslednú chvíľu, aj v prípade jednoduchých informácií využívajú tu lehotu skoro až, skoro až do konca. Nie je dôvod sa domnievať, že takéto povinné osoby budú teraz to, čo by boli schopné vybaviť možno za jeden deň, ale zákon im prikazoval vybaviť to za osem pracovných dní, to budú teraz, im to bude trvať dvanásť pracovných dní.
No ale teda pán prezident si našťastie všimol, že ten zákon, ako bol schválený, zasahuje do práva na informácie a je gumený. Nepovedal to týmito slovami, ale, ale teda právne kvalifikovaným spôsobom zdôvodnil, v čom vidí problém a v čom vidí nesúlad aj s požiadavkami na právne predpisy vyplývajúcimi z ústavy aj zo zákona o tvorbe právnych, právnych predpisov. A je teda zaujímavé, že navrhol zo schváleného zákona vypustiť body 1, 2 a 4, a tým pádom by tam ostali body 3, 5 a 6. Bod 3 je už tu spomínaná, spomínané predĺženie lehoty na vybavenie infožiadostí z ôsmich pracovných dní na 12 pracovných dní, čiže niečo, čo sa stalo v druhom čítaní, a dokonca nie vo výbore, ale až v pléne, čo vôbec nebolo predmetom pôvodného návrhu zákona. Potom je tam prechodné ustanovenie, ktoré sa v tomto prípade, by sa vzťahovalo vlastne iba na to predĺženie lehoty, čiže je to iba niečo, čo súvisí s tým, čo sa tam dostalo v druhom čítaní. A potom je tam nahradenie slov obvodný úrad slovami okresný úrad, čo je terminologická zmena, ktorú bolo možné schváliť v minulosti a bude možné schváliť kedykoľvek v budúcnosti.
Čiže by tam neostalo nič z toho, čo vecne chcel zmeniť ten pôvodný návrh skupiny poslancov za Slovenskú národnú stranu. Myslím si, že by to bolo dobré aj keď, samozrejme, že optimálne riešenie je vôbec neprelomiť veto pána prezidenta a ten zákon vôbec neschváliť, lebo aj to predĺženie lehoty na vybavenie žiadostí o informácie o polovicu nie je potrebné, je nesprávne a nie je nijako odôvodnené.

4-2
A pán prezident argumentuje tým, že argumentácia doslovného prevzatia právnej úpravy Českej republiky podľa českého infozákona je irelevantná a nedôsledná. Irelevantná z dôvodu nemožnosti doslovného prevzatia konkrétneho ustanovenia zákona bez brania do úvahy kontextu celého zákona, ako aj právneho poriadku ako takého, ktorý sa za roky samostatnosti už natoľko vzdialil právnemu poriadku, že takéto automatické preberanie nie je vhodné a ani právne udržateľné. Nedôsledná práve z dôvodu nebrania do úvahy ostatných ustanovení zákona, kde česká právna úprava napríklad explicitne a relatívne podrobne upravuje opravný prostriedok proti úhrade za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií vrátane postupu a práv a povinností zúčastnených strán, čo v schválenom zákone chýba.
Čiže hneď na prvej strane rozhodnutia prezidenta sa nachádza to, čo sme hovorili aj my pri rokovaní o návrhu zákona, teda už v tomto prípade v druhom čítaní, lebo v prvom čítaní ten opravný prostriedok nebol vôbec.
V druhom čítaní bol nejako upravený práve s odvolaním sa na právnu úpravu v Českej republike a aj pán prezident je toho názoru, že takýmto spôsobom nie je možné preberať právnu úpravu Českej republiky. Čo neznamená, že nie je možné sa právnou úpravou z Českej republiky alebo z inej krajiny inšpirovať, a teda prevziať ju, ale adekvátnym spôsobom do právneho poriadku Slovenskej republiky. Nie tým, že tam preberieme iba niečo, čo sa hodí, alebo len niečo, aby sa nepovedalo, ako sa to deje v prípade tohto schváleného zákona.
Ďalej, tá gumenosť tých ustanovení, pán prezident upozorňuje, že zákon o slobode informácií mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií až do prijatia tohto schváleného zákona nepoznal. Ale ani tento zákon nezadefinoval, ani minimálne, či aspoň rámcové, alebo orientačné parametre, kedy možno vyhľadávanie informácií pokladať nielen za rozsiahle, ale dokonca za tak rozsiahle, že ho možno kvalifikovať ako mimoriadne rozsiahle. Čiže ani tú rozsiahlosť, ani tú mimoriadnosť rozsiahlosti zákon nedefinuje. Dokonca ani takým spôsobom, aký dnes už zákon pozná, možnosť predĺžiť základnú lehotu na vybavenie infožiadosti. Čiže je to gumené a gumenosť ustanovení zákona vytvára priestor na svojvôľu. Aj pán prezident opakuje, alebo teda používa tú argumentáciu, že konštatujem, že pri zavádzaní tohto nového pojmu, ktorý nebol naplnený žiadnym obsahom, bol zákonodarca nedôsledný, pričom umožnil v ďalšom postupe orgánov aplikácie práva najmä arbitrárnosť a dvojaký meter pri vybavovaní žiadostí a realizácii práva na informácie. Čiže inak povedané, zákon, ako ho koaličná väčšina schválila, umožňuje svojvôľu, umožňuje arbitrárnosť, umožňuje dvojaký meter. Čo, ako upozorňuje pán prezident, nie je v súlade so zásadami tvorby právnych predpisov, ani v súlade s požiadavkami ústavy. Právny predpis musí byť terminologicky správny, presný a všeobecne zrozumiteľný a táto požiadavka nie je samoúčelná, je dôležitá z hľadiska rešpektovania princípov právneho štátu a zodpovedá zákazu svojvôle. Nemôže sa odvolávať zákonodarca ani na aplikačnú prax, lebo doterajšia aplikačná prax nepozná tento pojem. Čiže nevieme, akým spôsobom by mali povinné osoby postupovať, čím im môžeme spôsobiť, naopak, problémy. Problémy, ako budú stanovovať tú rozsiahlosť informácií a jej mimoriadny rozsah pri vyhľadávaní informácií, ani spôsob, akým budú postupovať pri stanovovaní tej výšky, ani postup pri vybavovaní tej námietky, ktorú, ako som už spomenul, nie je nijako upravený.
A pán prezident upozorňuje na to, že mnohé z toho, čo namietajú, alebo čo bolo deklarovaným dôvodom pre schválenie tejto zmeny, je už v súčasnosti riešené judikatúrou. Judikatúrou je riešené napríklad to, že keď ide o šikanózny výkon práva, tak povinná osoba má možnosť takéto žiadosti odmietnuť. Rovnako je judikatúrou riešené aj to, že povinná osoba nie je povinná, a to nie je iba judikatúrou, ale aj znením zákona upravené, že povinná osoba nie je povinná vytvárať nové informácie. Povinná osoba poskytuje informácie, ktoré má k dispozícii. Nie je povinná vytvárať výkladové stanoviská, rozbory, analýzy, referáty, odborné stanoviská, politické stanoviská, prognózy a výklady právnych predpisov a vytvárať názory. Aj z judikatúry vyplýva, že teda ak ide o informáciu, ktorú povinná osoba nemá k dispozícii a musela by ju vytvoriť, tak to je informácia, ktorú nemožno žiadať, resp. je to dôvod na odmietnutie. Samozrejme, že ak nejako pracuje s informáciami, ktoré povinná osoba má k dispozícii, len ich musí nejakým spôsobom zosumarizovať, to nie je vytváranie novej informácie, ale je na povinnej osobe, aby to posúdila a potom na súde, aby to preskúmal a máme už k tomu judikatúru. Teda máme tu nejakú judikatúru, ktorá hovorí o šikanóznom výkone práva, o vytváraní nových informácií, o tom, čo je, alebo nie je povinná osoba potrebná vytvoriť. A teraz, a na to tiež upozorňuje pán prezident, hrozí chaos, keď sa do toho zavedie nový pojem, keď novým spôsobom sa budú odmietať žiadosti, resp. budú sa žiadosti odmietať spôsobom, že sa bude vyžadovať úhrada za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií, na čo neexistuje aplikačná prax, na čo neexistuje judikatúra a bude sa to navzájom krížiť a biť s tým, čo je dnes možné vyriešiť pomocou aplikačnej praxe a pomocou judikatúry.
A pán prezident netvrdí, že nie je možné poskytnúť alebo podmieniť poskytnutie niektorých informácií zaplatením finančnej úhrady. Napokon už dnes to tak je vo vzťahu k niektorým materiálnym nákladom. Problém je, že je tam priestor pre svojvôľu. Nie je tam nejaká vyhláška, ktorá by stanovovala spôsob, akým sa určuje výška úhrady a akým sa ktoré úkony majú spoplatňovať, čiže opäť nejasnosť, opäť priestor pre svojvôľu.
A zároveň argumentuje pán prezident, čo je argument, ktorý, myslím, že nezaznel v tejto podobe v rozprave, aspoň čo si pamätám, je, že zákon neobsahuje žiadnu úpravu odstránenia tvrdosti zákona pre žiadateľov, ktorí by vzhľadom na ich osobné pomery nemohli objektívne takúto úhradu zaplatiť, a tým by došlo k zmareniu ich práva na informácie. Ten argument sa objavil v podobe, že je zvláštne, že vládna koalícia tvorená tromi stranami, z ktorých dve sa deklarujú ako sociálnodemokratické, tu idú vytvárať obmedzenie prístupu k informáciám pre chudobnejších ľudí, ktorí si nebudú môcť tie informácie môcť dovoliť zaplatiť. Tak to je také, že v tomto prípade sa pán prezident, na rozdiel od poslancov koalície, ktorí za to hlasovali, zachoval trošku sociálnodemokraticky, keď to mám takto povedať.
Ďalej pán prezident upozorňuje na nejasnosť tých inštitútov, ktoré sú tam zavedené, teda oznámenie požiadavky zaplatenia úhrady za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií, ako aj spôsob odloženia žiadosti, ktorý sa bije s tým, že na inom mieste je možné odloženie žiadosti vtedy, ak žiadateľ nedoplní žiadosť tak, aby mohla byť vybavená. Upozorňuje pán prezident, že Správny poriadok nepozná možnosť odloženia veci bez vydania rozhodnutia, v tomto prípade sa to tak deje. Čiže nie je možné uplatniť ani úpravu, ktorá je v infozákone, ani úpravu, ktorá je v Správnom poriadku. Rovnako tá námietka žiadateľa nie je dostatočne upravená postupom, tak ako by to bolo v Českej republike. A to som u pána prezidenta nenašiel alebo možno áno, ale nepozná to ani Správny poriadok, to je tiež niečo, čo som tu ja demonštroval v druhom čítaní, keď som prešiel všetky ustanovenia, keď námietku, keď slovo námietka je spomenuté v Správnom poriadku a ani jedno, ani jedno nie je použiteľné na túto situáciu. Čiže tá námietka, ako bola vnesená do zákona o slobodnom prístupe k informáciám, nie je nijako upravená v Správnom poriadku a nemožno sa odvolávať na to, že možno postupovať podľa Správneho poriadku, lebo nemožno.
Zákon, ktorý schválila koalícia je zlý, neodôvodnene zasahuje do práva na slobodný prístup k informáciám a optimálnym riešením bude, ak pri opätovnom prerokovaní pri hlasovaní zajtra o jedenástej predpokladám, nebude ten zákon vôbec schválený. Ak by mal byť schválený, tak dúfam, že si vládna koalícia zoberie k srdcu tie pripomienky pána prezidenta, lebo v prípade, že by aspoň tým pripomienkam Národná rada vyhovela, tak by ten zákon bol zlý iba v tom, že by zbytočne a neodôvodnene predlžoval lehotu na vybavenie žiadosti o prístup k informácii z 8 pracovných dní na 12 pracovných dní. To by síce bolo zlé, ale aspoň je to jednoznačné ustanovenie. Tie zvyšné ustanovenia, ktoré namieta vo svojom vete aj pán prezident, sú gumené a vytvárajú priestor pre svojvôľu.
Tak budem veľmi pozorne sledovať, ako sa vládna koalícia postaví k pripomienkam pána prezidenta, doteraz pripomienkam pána prezidenta zvykla vyhovieť. Zobrala do úvahy argumentáciu, ktorá častokrát sa veľmi podobala tej argumentácii, s ktorou pri schvaľovaní zákona vystupovala opozícia, vystupovala občianska verejnosť, ale ako hovorím, teraz sme v novej situácii. Teraz nerokujeme o vete, ktoré by sa vzťahovalo na niečo, čo bolo doplnené do návrhu zákona až v rámci druhého čítania. Teraz sa to veto týka podstaty zákona, o to dôležitejšie je, ako sa parlamentná väčšina v tomto prípade zachová. Ďakujem.

Ďalší v poradí je pani poslankyňa Remišová, nech sa páči, máte slovo, za klub SLOVENSKO.

Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, keď sme spoločne s odborníkmi upozorňovali na škodlivú a amatérsku novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, vládna koalícia ako obvykle naše pripomienky ignorovala a tak parlament schválil legislatívny paškvil, ktorý bol v takom mizernom stave, že ho teraz vrátil váš vlastný koaličný prezident Pellegrini.

6-2
Prezident Pellegrini ho nevrátil iba s obyčajnou pripomienkou, že kde-tu treba niečo opraviť, ale vrátil ho s potvrdením presne tých chýb, na ktoré sme dôrazne upozorňovali. A prezident Pellegrini vo svojom odôvodnení, rozsiahlom odôvodnení v podstate navrhol, aby ste sa na tento zákon vykašľali a hodili ho do koša, kam patrí. Odôvodnenie prezidenta je pomerne rozsiahle, skúsim ho pretlmočiť len stručne. Novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám z dielne, ako inak, pána Danka a spoločníkov, je podľa prezidenta irelevantne a nedôsledne okopírovaná z právneho poriadku Českej republiky, samozrejme, s ignorovaním kontextu, čo prezident označuje za nevhodné a právne neudržateľné. V preklade to znamená, že poslanci zo SNS niečo skopírovali, bachli do zákona nový pojem spoplatneného, citujem, "mimoriadne rozsiahleho vyhľadávania informácií", ktoré ale nechali absolútne bez nejakého obsahu a vôbec si nelámali hlavy s kontextom, čím doslova umožnili dvojaký meter, ktorý teraz môžu používať povinné osoby pre realizácii práva na informácie.
Koaličný prezident, váš koaličný prezident teda doslova konštatuje, že schválený zákon vytvára priestor na svojvoľné vyhodnocovanie žiadostí povinnými osobami. Tu len poznamenám to, že svojvoľne a protizákonne vyhodnocujú žiadosti už aj teraz a najmä teda ministri z rezortov, ktoré má strana HLAS, napríklad u predsedu strany HLAS a nominanta pána prezidenta Šutaja Eštoka, to robia úplne bežne, robia to úplne na hulváta.
Podali sme, podali sme odvolanie, keď bude treba, obrátime sa aj na súd. Takže o to viac, o to viac ma v zásade pobavilo toto odôvodnenie pána prezidenta, pretože jeho vlastní ministri už teraz infozákon porušujú. Na takúto dvojtvárnosť sme už ale zvyknutí.
Zároveň ako sme to hovorili aj my od začiatku a zaznelo to od rôznych kolegov v rozpravách, aj prezident vidí pochybnosti o súlade tejto úpravy s Ústavou Slovenskej republiky. Na toto sme od začiatku upozorňovali. Upozorňovali aj na to odborníci, právnici a napriek tomu to bolo schválené. Zároveň prezident upozorňuje, že nie je pripojená vyhláška ministerstva financií, ktorá by stanovovala poplatky. To znamená, že zákon zavádza nejaké poplatky, ale nevieme aké, koľko, za čo a je normálne, že ak nejaký zákon stanovuje poplatky, tak by mala byť pripojená aj vyhláška ministerstva financií, kde by bolo zadefinované, koľko sa bude platiť. Prezident zároveň upozorňuje, že týmto neodborným paškvilom koalícia nieže nepomôže, ale zhorší situáciu aj samotným štátnym orgánom, pretože, citujem teraz prezidenta, "novozavedený pojem bez jasnej definície a mantinelov spôsobí len chaos v už overenej praxi a bude viesť k novým súdnym sporom". To znamená, že štátne orgány, ministerstvá a ministri namiesto toho, aby sa venovali práci v prospech občanov, budú sa venovať súdnym sporom, ktoré vznikli práve z takejto neodbornej novely infozákona. Zaťaží to nielen žiadateľov o informácie, ale zaťaží to samotné úrady, úradníkov, zaťaží to súdy a prezident hovorí, že je to absolútne bez pridanej hodnoty.
Takisto prezident upozorňuje, že pán Danko s kolegami miešajú hrušky s jablkami. Do zákona skopírovali definíciu českého právneho poriadku, doplnili to nejakými novými pojmami, odkázali na Správny poriadok, ktorý ale pojmy nepozná. Jednotlivé inštitúty, ktoré do zákona nahádzali, tak si protirečia a spôsobujú vnútorné rozpory a právny chaos. Budú vyrábať len ďalšie a ďalšie aplikačné problémy. Skrátka pán Danko tento zákon zlepil tak, ako keď deti skúšajú poskladať lego z úplne odlišných veľkostí a typov stavebníc a nakoniec je z toho len jedna veľká babranica. Prezident konštatuje, že, a toto je zaujímavé, prezident konštatuje, že problematický tak obsah, ako aj spôsob prijatia zákona bez relevantnej odbornej a verejnej diskusie a bez dôsledného odôvodnenia, to my hovoríme už dávno, že vládna koalícia prijíma zákony, nielen množstvo zákonov v skrátenom legislatívnom konaní, ale prijíma aj dôležité a pomerne komplikované právne úpravy práve cez poslanecké návrhy zákonov, kde odborná diskusia absolútne absentuje, čo teraz pri tomto zákone vytýka aj prezident. Ja len dodám, konečne.
Zároveň dodáva, že vykazuje znaky, opäť ho citujem, "problémovej právnej úpravy a potencionálne aj protiústavného zásahu do ústavou garantovaného práva". Pán prezident HLAS-u, koaličnej strany, odkazuje poslancom, že táto právna úprava je problematická, dokonca protiústavná.
Záver prezidentových pripomienok je takýto, budem citovať, "Schválený zákon vykazuje znaky problémovej právnej úpravy, potenciálne protiústavného zásahu do ústavou garantovaného práva konkrétne oprávnených osôb, a to bez benefitu výrazného odľahčenia povinných osôb, skôr, naopak". A vzhľadom na uvedené pripomienky má pochybnosti o tom, či je schválená právna úprava v bodoch 1, 2, 4 schváleného zákona v súlade s ústavou, takže žiada, aby sa tieto body vypustili, čo v zásade znamená to, že žiada, aby sa do koša hodil celý tento zákon.
Zhrniem, hodnotenie vášho koaličného prezidenta je teda také, že nejasný, nezrozumiteľný, škodlivý a nelogický počin Andreja Danka aj s jeho kolegami, ktorý schválil tento parlament na hanbu sveta, na konci dňa nezlepší nič, vyvolá chaos, zaťaží úrady, a to možno ešte aj v rozpore s ústavou.
Takže gratulujem k takejto robote pre občanov, aj keď sme si už naozaj zvykli, že táto vláda a parlament ide opačne, čím škodlivejšie a babráckejšie, tým lepšie. Keď ale už je zákon taký škodlivý, že aj prezident tejto vládnej koalície musí zaujať takéto jednoznačné stanovisko, očakávam minimálne, že poslanci HLAS-u, je tu zástupca pán Bartek, takže obraciam sa aj naňho, zoberú jeho pripomienky do úvahy, je to váš čestný predseda a toto nepodarené a škodlivé legislatívne lego pána Danka a jeho kolegov zahodia tam, kam patrí, do koša.
Takže vyzývam ešte raz poslancov HLAS-u, aby sa nenechali nahovoriť na hlúposti z dielne SNS, ktoré im ešte aj vlastný pán prezident odporučil, aby radšej zahodili do koša.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa Remišová. Myslím si, že odborne veľmi dobre zhrnuté a platí to, čo si povedala, keď už koaličný prezident Pellegrini, čestný predseda HLAS-u, de facto člen HLAS-u ukáže takto Andrejovi Dankovi a celej SNS, aký babrácky zákon navrhli a prijali, tak je veľmi správne sa pýtať, ako teda poslanci HLAS-u zareagujú. Či dajú za pravdu svojmu prezidentovi a svojmu čestnému predsedovi, alebo sklonia hlavy a zahlasujú za neho opäť a prelomia veto ich člena HLAS-u, teda Petra Pellegriniho. Na to som veľmi zvedavý, ale fakt je ten, že tento zákon je babrácky. Keď bude prijatý, tak bude vytvárať len ďalší chaos a evidentne ide vládnym politikom o to, aby infozákon na Slovensku nefungoval, aby sa ľudia nemohli dopytovať, aby nemohli mať informácie, pretože oni sa boja, aby tie informácie ľudia mali, aby videli, ako mnohokrát hospodária tak, že veci sú predražené, nerobia sa transparentne, nerobia sa výberové konania, dohadzujú sa len kamarátom kšefty, predražené rôzne transakcie, ktoré už človek ani nestíha sledovať. A ešte aby toho nebolo málo, tak potrebujú to nejakým spôsobom skomplikovať ľuďom, aby či už organizácie, ktoré sledujú transparentnosť, alebo ľudia, ktorí sa pýtajú a chcú vedieť odpovede, tak jednoducho tým ľuďom v tom chcú zabrániť. Ale ja myslím, že ľudia v ďalších voľbách si uvedomia, čo títo predstavitelia SMER-u, HLAS-u, SNS sľubovali a čo nesplnili.