23. schôdza

Ako tu aj zaznelo, naozaj 35 rokov po revolúcii sme sa dostali do štádia, kde zločinci budú na slobode a lekári vo väzení. Ten spor pri lekároch dnes už nie je o platoch, lebo žiaden lekár so svojím platom nebude riskovať svoje zamestnanie, ak ten rozdiel je možno momentálne niekde okolo 60 eur mesačne. To už nie je o platoch, oni žiadajú iné. Oni žiadajú, aby Fico konečne tú mafiánsku dohodu, čo urobil s Haščákom v byte na Vazovovej konečne ukončil a aby prestal s rozkrádaním zdravotníctva. Ale zároveň im to hovoria, tým lekárom, ktorým teda tvrdia, že nie je na ich platy, ani na tých 60 eur, čo im vlastne kradnú z platov, hovoria ľudia, ktorí si sami sebe predtým tých 5 000 eur nadelia, alebo si sami sebe dajú plus 100 %. A toto je už tak základná matematika, že tiež mám pocit, že postupne ich vlastní voliči im začnú vysvetľovať, že to naozaj nejako zle vypočítali. A začnú chápať, že tí vladári, ktorí sa im tu snažia nahovoriť hlúposti typu, že oni si musia zvyšovať platy, lebo ministri si platia hotel z vlastného, čo hovorím sám za seba, v živote som si neplatil ako minister financií hotel z vlastného. Žiaden minister si nikdy neplatil hotel z vlastného, vždy to platí, organizuje to organizačný odbor na ministerstve príslušnom, odkiaľ ten minister ide a ubytovanie v tom hoteli na služobnej ceste hradí ministerstvo. Čiže aj takéto klamstvo sú schopní použiť ako tí poslední šmejdi, ale zároveň je to také podľa mňa symbolické napľutie do očí ľuďom, lebo oni nie sú odkázaní na tie zvýšené platy. Ale chcú ukázať, že majú tú moc.

Ďakujem veľmi pekne všetkým kolegom za faktické poznámky. Ja chcem doplniť Igora Matoviča. Presne to, čo Igor povedal je pravda. Všetci na Slovensku vieme, ako fungujú vládni politici, ktorí sú momentálne pri moci. Oni nie sú odkázaní na to, že by mesačne či im cinkne, alebo necinkne tých 5 000 eur. Lebo už svedkovia rozprávali, keď jednoducho začala polícia vyšetrovať za našich vlád úplne slobodne, tak svedkovia priamo hovorili, že sa úplatky dávali v krabiciach so šampanským. Tam išli tie tisíce, tam išli v tých krabičkách tie milióny eur, za ktoré si kupujú vily, haciendy na Francúzskej riviére, za ktoré si kupujú hodinky za 30-tisíc eur, desaťtisícové obleky, byty so zľavou od svojich kolegov za 500-tisíc len tak, s terasami, na ktorých môže pristávať vrtuľník. Pellegrini mal problém doložiť, za čo si kúpil byt tuná dole pod hradom a musel na poslednú chvíľu mu jeho asistent predávať nejakú halu, aby mohol ukázať, že on na to vlastne si zarobil, ale to by nesmel ani jesť, ani si nič obliekať, ani si nič kupovať. Oni jednoducho potrebujú si zvyšovať platy, aby aspoň čiastočne vedeli zlegalizovať svoje príjmy, takýto je fakt. O toto sa tu jedná, keď sa kolegovia pýtajú, o čo sa jedná. O toto sa jedná. Aby zlegalizovali jednoducho svoje príjmy, aby potom mohli ukazovať, že ale veď my máme platy, my sme si na to zarobili, mne tam prišlo 5 000, tam mi prišla rentička 5 000 a všetko je v poriadku, ale skutočné úplatky išli v krabiciach od šampanského Cristal. Toto ľudia na Slovensku vedia a o toto sa tu jedná.

Dobrý deň, kolegyne, kolegovia, dobrý deň, Slovensko, je 9. 12. pondelok 12.41 h a v pléne je jeden zo 79 koaličných poslancov. Pardon, dvaja, ospravedlňujem sa, dvaja. Dvaja, je 12.41 h. Ja si neviem predstaviť naozaj bežného človeka, ktorý príde do práce, iba sa ukáže a celý deň nepracuje, ale dostane 100 % plat. A to hovorím vo svetle toho, že včera a ja to zopakujem, celé Slovensko alebo teda východné Slovensko cestovalo do Bratislavy, alebo teda na západné Slovensko kvôli práci. Bohužiaľ, včera jedno auto zo Smižian, kde boli štyria Romáci, ktorí cestovali do práce havarovali a prišiel o život jeden človek. Vyjadrujem ešte raz úprimnú sústrasť rodine a vo svetle tejto pripomienky by som chcel zaklopať tak na svedomie koaličným poslancom, keď sa v predchádzajúcom bode riešila pomoc rodinám, tak teraz sme chceli peniaze, ktoré si dali politici, zobrať im a dať tým rodinám. A ja sa nechcem považovať za takého vizionára, ale predpokladám, že pri návrhu o 200 eur na dieťa, alebo teda o zachovanie 200 eur na dieťa, budú koaliční poslanci proti, a rovnako tak budú proti aj pri tomto návrhu. Vôbec sa nepovažujem za vizionára, len sa vás chcem opýtať to isté, čo sa pýtal pred chvíľou Michal Šipoš, o čo sa tu jedná. O čo sa im jedná? Aha. O to sa jedná, že sebe zvýšiť platy, áno, ľuďom pomôcť v týchto ťažkých krízach, nie. A keď budúci rok čaká Slovensko zvýšené dane, tak vy ste ministrovi Kamenickému, ktorý to tu predstavoval, tlieskali. Čo to má znamenať? Čo to má znamenať, dámy a páni z koalície, 23 % daň budúci rok čaká celé Slovensko. A keď sa pýtate, že kto sa pripravil na 23 % daň, na všetky tie zvýšené poplatky, no sú to vládni politici. Tí, čo si mali tú možnosť zahlasovať na vláde o zvýšené platy o 5 000 eur. Dnes premiér Fico zarába 11 200. Jasné, že jeho tá zvýšená daň tak nepostihne ako tých ľudí, ktorí zarábali alebo zarábajú 800 eur, ktorí musia cestovať po celom Slovensku do Bratislavy, aby mohli priniesť domov tú mizernú výplatu. Dvaja zo 79 poslancov koalície sú dnes v robote, sú dnes v pléne. Zarábajú 6 000 eur. Dámy a páni, milé Slovensko, otázka na vás, máte aj vy takú príležitosť, alebo máte aj vy také možnosti, že prídete sa do práce iba ukázať, nebudete vykonávať svoju pracovnú náplň, ale napriek tomu dostanete 100 % plat? Lebo poslancom koalície to je umožnené. Poslanci koalície na konci mesiaca dostanú plat, hoci dnes nie sú v práci.
72-2
No a vládni politici, tí, čo si zvýšili svoje platy o viac ako 5 000 eur, a ešte raz pripomínam, premiér Fico bude mať alebo teda má 11 200 eurový plat, tie zvýšené dane nepocítia, tie zvýšené ceny potravín nepocítia, tie zvýšené poplatky nepocítia. Ale obyčajní ľudia, ktorí sa vyskladali na platy politikov vládnych, tak tí to pocítia. Pýtam sa vás ešte raz, vládni politici, o čo sa tu jedná. Dostanem odpoveď od vás? Mňa mrzí naozaj aj, je mi to ľúto, že to musím spomenúť, aj názor opozície, resp. nemajú názor na tento bod, o ktorom rokujeme a áno, my sa zašpiníme týmito návrhmi, ale budeme otvárať oči aj vládnucim politikom, ale aj ľuďom. V ťažkých časoch, ktoré čaká Slovensko, si títo politici zvýšili plat. Áno, budú na nás kydať vládni politici. Mňa mrzí, že časť opozície alebo teda, áno, väčšia časť opozície sa pri tomto bode ani neozve, ani nepovie, ako keby s tým súhlasili. Áno, sme s tým stotožnení, že tú ťažkú, špinavú robotu urobíme na Slovensku možno za ostatných opozičných politikov, ktorí sa postavia na tie tribúny a budú hovoriť k ľuďom, ale my máme za sebou, dámy a páni, výsledky. My sme boli tí, ktorí dvihli prídavky na deti, daňový bonus, zdvíhali sme dôchodky. Pomohli sme pracujúcim, pomohli sme tehotným ženám, pomohli sme so zastropovaním cien energií, učiteľom, lekárom, ktorých táto vláda chce, bohužiaľ, zatvárať. My si to odrobíme za vás, ale chceme, chceme sa s vami naozaj spojiť pri tom, keď vidíte aj vy, že táto vládna koalícia, alebo teda vás vyzývam, aby ste sa spojili s nami, keď vidíte aj vy, že táto vládna koalícia škodí tým ľuďom, ale sebe pomáha. Budem naozaj vytrvalo klopať na svedomie ešte raz vládnych politikov, ktorí dnes sedia v pléne, je 9. 12. pondelok 12.47 h, iba dvaja zo 79, traja, pardon. (Reakcia z pléna.) A vy ste predsedajúci, vy tu musíte byť. (Smiech v sále.) Ale vaši kolegovia tu, bohužiaľ, nie sú, zo strany HLAS ani jeden, to musím konštatovať. Ľudia, ktorí cestovali včera do Bratislavy kvôli robote, a my máme tu skúsenosť alebo teda sme boli svedkami toho, keď sme včera zastavili na benzínke v Štrbe a boli tam štyria Rómovia takisto z Jarovníc, ktorí cestovali do práce, tak som ich iba upozornil potom, že buďte opatrní, aby sa nestala taká podobná tragédia ako v Spišskom Štvrtku, kde chalani zo Smižian, bohužiaľ, havarovali a jeden človek prišiel o život. Zanechal rodinu, deti a týmto ešte raz vyjadrujem úprimnú sústrasť rodine a pozostalým. A keď mi tu chce niekto povedať, že cigáni nechcú robiť, že cigáni sú tí, ktorí nechcú robiť, tak sa iba pozrite na lavice smerákov, hlasákov a SNS. Dvaja zo 70, pardon traja zo 79 poslancov dnes je v práci a rokujeme o bodoch, ktoré sú dôležité pre ľudí, 200 eur na dieťa a zvýšené platy politikov.
Áno, keby sme znížili tieto platy politikov, mohli sme ich kľudne rozdávať medzi ľudí, aj na deti, tak ako to bolo v minulosti. Ale, naopak, táto vládna garnitúra, bohužiaľ, deťom zobrala, ale sebe pridala. Chcem naozaj vyzvať opozíciu, aby sa k nám pridala, aby otvárala rovnako oči všetkým voličom na Slovensku, ktorí volili vládnych politikov a aby im hovorili, že sebe zvýšili platy, ale ľuďom dane. Začnite hovoriť kľudne, my sa nenahneváme ak začnete používať to, čo máme na tričkách, že sebe zvýšili platy a ľuďom dane. Vítam ďalšieho koaličného politika, poslanca, je to už štvrtý. Je 12.49 h a koalícia alebo koaliční poslanci nechcú chodiť do roboty, hoci majú 6-tisícové platy. Budeme vám naozaj takto vytrvalo klopať na svedomie a ešte raz, ubližujete ľuďom, ale sebe ste zvýšili platy. Ďakujem pekne.

Ďakujem ti veľmi pekne, pán poslanec Pollák za tvoje vystúpenie, aj za to, že si apeloval na vládnych poslancov, možnože aj kolegovia z opozície niečo k tomu povedia. Aspoň budeme vedieť, aký majú názor, čo sa týka zvyšovania, nehorázneho zvyšovania platov ministrov, premiéra a tie renty, ktoré si rozdávajú títo rentieri. Medzitým sa stala dramatická situácia, prišiel pán poslanec Bartek, takže už sú štyria v pléne. Samozrejme, že sa z toho smeje. Ale ja som očakával od pána poslanca Horvátha, ktorý tu sedí už dlhšie. Myslím, že tak aj pokyvkával s tou hlavou, že s niektorými vecami nesúhlasí, tak som očakával, že aspoň jednou vetou nám povie, čo si o tomto myslí. Pán poslanec Horváth, ja verím, že keď ste tu, že niečo nám k tomu poviete. No a môžme sa, samozrejme, baviť o hoteloch, o tých výdavkoch, o ktorých hovoril Igor Matovič, ktoré ministri majú, keď cestujú do tých regiónov. Lebo to bol ten hlavný argument, že no ale oni majú tie hotely, keď idú na to výjazdové rokovanie a tam musia zaplatiť ten hotel. Tak vyzývam ministrov vlády Slovenskej republiky, nech zverejnia, odkedy sú pri moci, to znamená od minulého roka 2023, tuším október, nech zverejnia hotely, v ktorých boli ubytovaní počas výjazdových rokovaní. Nech zverejnia, koľko stáli tie ubytovania peňazí a nech ukážu národu, o aké sumy sa jedná, aby sme vedeli, že o to si museli zvýšiť nehorázne tie platy, o 5 000 eur mesačne. Lebo keď majú nejaké argumenty, tak potom nech to predložia verejnosti a keď zistíme, že oni chudáci sa musia ubytovávať a platia päťtisíceurové nocľahy, tak potom to zase ukáže o tom, ako fungujú títo ministri a premiér Slovenskej republiky.
Takže ešte raz, zverejnite, koľko platíte za hotely, páni ministri.

Ďakujem. Zvýšili si platy, ale stále im je to málo, pretože v televíznych diskusiách vyplakávajú, ako si tie platy zaslúžia. Jedným z takých najväčších vyplakávačov je pán minister Taraba, ktorý hovoril, že tieto vyššie platy potrebujú. Druhým vyplakávačom je pán Raši, ktorý sa sťažoval, že veľa chodí do regiónov a chudák nemá na to, musí si teda tie hotely v regiónoch platiť sám. Ale ako už povedali moji kolegovia, ľudia sa ministrom skladajú na všetko, skladajú sa im na benzín, chodia za štátny benzín, skladajú sa im na limuzínu, skladajú sa im na šoféra a áno, skladajú sa im na hotely, pretože ešte žiadneho ministra, žiaden minister si neplatil sám hotel.
Druhá vec, čo by som k tomu chcela povedať, je, že keby mali aspoň výsledky, keby si na tie zvýšené platy aspoň zarobili, ale ani jeden minister nemá v zásade žiadne výsledky. Pán minister Taraba sa vyznamenal len tým, že mešká vo všetkých míľnikoch z plánu obnovy, nakúpil predraženú čističku. Pán minister Raši má čerpanie po roku, čerpanie eurofondov po roku 1 %. Pán minister Šutaj Eštok rozložil všetko, čo sa rozložiť dá, a tak by som mohla pokračovať ďalej. Čiže dvojnásobné platy, ale výsledky za tie platy nemajú žiadne.
Ja som sa rozprávala aj s jedným z poslancov vládnej koalície a pýtala som sa ho, či sa môžu pozrieť do očí svojim voličom, ktorí majú drahšie všetko. Majú drahšie potraviny, ceny, energie, služby, dane, všetko, zatiaľ čo 17 členov vlády si zvýši na 10-tisíc eur platy. A viete, čo mi povedal ten poslanec? Povedal mi, že aj on sa hanbí v regiónoch pozrieť svojej členskej základni a svojim voličom do očí. Takto.

Ďakujem pekne za slovo.
Peťo ty si spomínal vo svojom vystúpení všetky tie úspechy, ktoré my môžme prezentovať a myslím si, že ich naozaj nie je málo. Zvýšili sme napriek mnohým krízam, ktorým sme museli čeliť, akokoľvek to niekto sa snaží z vládnej koalície dnes dehonestovať, tak naozaj to boli obrovské krízy celosvetové, a napriek tomu sme zvýšili platy učiteľom, zdravotníkom, policajtom, štátnym zamestnancom, ľuďom, ktorí pracujú vo verejnom záujme. Pripravili sme zákony, ktoré, bohužiaľ, dnes vládna koalícia ruší, a to teda daňový bonus, podporu rodinám s deťmi, rodičovský dôchodok a tak ďalej a tak ďalej. Napriek vážnym krízam sme toto všetko vedeli dať ľuďom a ja si myslím, že tí ľudia to postupne začínajú vnímať. Ja dostávam a myslím si, že veľa poslancov dostáva správy od občanov Slovenska a pohybujeme sa po Slovensku. Tí ľudia nám to hovoria, že to vnímajú, že naozaj za našej vlády sme sa starali o ľudí a táto vláda, ktorá síce si dáva prívlastok sociálno-demokratická, tak to tým ľuďom berie. Ja si myslím, že ľudia to vnímajú a že to budú stále viac a viac vnímať.
Nakoniec poviem taký príklad, veď aj Assad v Sýrii vládol a myslel si, že dovládne neviem ešte dokedy a za týždeň ho vyprášili ľudia jak špinavé prádlo. A toto postupne, keď ľudia na Slovensku zistia, ako sa táto vláda sociálno-demokratická k nim správa, ako im zvýšia teraz od januára ešte aj energie, ktoré za nás boli zastropované, ako im šahli na všetky tie sociálne veci, ktoré im poberú a ľudia to začnú reálne vnímať v peňaženkách, tak myslím si, že tento osud čaká aj túto sociálno-demokratickú vládu.

Ďakujem za slovo. Táto téma je, samozrejme, pre koaličných politikov nepríjemná, pretože to, čo urobili ministri a premiér v súvislosti so zvyšovaním svojich platov, bolo zbabelé a nespravodlivé. Nespravodlivé to bolo preto, lebo na jednej strane vláda neplní svoje predvolebné sľuby o lacnejších potravinách, o lacnejších energiách, zdravotníkom namiesto valorizácie sľubujú väzenie a tak ďalej. Dalo by sa takto pokračovať, čo všetko neplnia a prečo je toto zdvojnásobenie ministerských platov nespravodlivé. A prečo je to zbabelé? Zbabelé je to preto, lebo si ministri a premiér nezvýšili platy tak, že by prišli sem do parlamentu, zmenili zákon, nastavili systém, potom by tu museli absolvovať takúto diskusiu. Tak aby sa tej diskusii vyhli, aby museli verejnosti vysvetliť, prečo to robia, tak oni obišli de facto tento zákon, ktorý mi tu navrhujeme meniť a zvýšili si sami sebe na vláde tzv. paušálne náhrady, ktoré dokonca ešte ani nepodliehajú zdaneniu.
Tak náš návrh zavádza férovosť a spravodlivosť, ponúka priestor na takúto diskusiu. Čiže vyzývam ministrov a premiéra, aby sa postavili pre občanov a obhájili svoje konanie a vyzývam vládnych poslancov, aby tento návrh podporili, pretože zavádza férový systém pre všetky vlády do budúcnosti pre každého a vylučuje takéto obchádzanie zákona, ktoré je neférové, zbabelé a nespravodlivé.

Ďakujem za slovo.
Áno, Peťo, správne si to povedal, keď si vo svojej rozprave spomenul, že ako sa pripravili na to zdražovanie, na 23-percentnú daň, na vysoké ceny energií, na vysoké ceny potravín. Áno, oni sa pripravili a v sociálnej práci sa to volá že prevencia, predchádzať stavom, ktoré nastanú a ja sa pýtam, akou prevenciou bude chrániť občana Slovenskej republiky? Páni ministri, pán premiér, ako pomôžete tým ľuďom? Už dnes zaznelo v tejto sále, že my máme pripravenú pomoc, ale zatiaľ o nej nepočujeme. Zatiaľ nevidíme konkrétne návrhy, nevidíme konkrétnu pomoc pre tie rodiny, dôchodcov, pre pracujúcich, pre matky s deťmi, ktoré sú samé. A presne tieto skupiny ľudí, menšiny, ktoré si nevedia pomôcť, to budú mať budúci rok veľmi ťažké.
Aká prevencia je od vlády voči týmto skupinám, voči, voči ľuďom, ktorí budú cítiť tú 23-percentnú daň? Budú cítiť, že za teplo, za elektriku si zaplatia viac a čo najviac budú cítiť, to bude to, že každý deň musia jesť, každý deň si musia kúpiť potraviny. Či bude pomoc tá, že pred úradom vlády sa bude vydávať obed, pred prezidentským palácom raňajky a pred nejakým ministerstvom večera? Ak to máte takto pripravené, nech sa páči, ale ešte nepočuť o žiadnej pomoci pre ľudí. Preto znížte si platy a začnite naozaj myslieť na ľudí.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní vráteného zákona vo výboroch. Predseda Národnej rady pridelil zákon vrátený prezidentom na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ústavnoprávny výbor vrátený zákon prerokoval, avšak neprijal uznesenie. Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj o vrátenom zákone nerokoval, pretože nebol uznášaniaschopný. Návrh spoločnej správy vrátane stanovísk gestorského výboru prerokoval ústavnoprávny výbor na svojej 71. schôdzi 5. decembra 2024. Návrh stanovísk gestorského výboru, ani návrh spoločnej správy nebol schválený, keďže návrhy gestorského výboru nezískali súhlas potrebnej väčšiny členov ústavnoprávneho výboru. Pardon, som utekal. Predseda ústavnoprávneho výboru ma zároveň určil za spoločného spravodajcu, preto predkladám túto informáciu. Predseda ústavnoprávneho výboru zároveň určil poslancov Adama Lučanského, Richarda Eliáša, Štefana Gašparoviča, Zuzanu Plevíkovú, Miroslava Čellára a Tibora Gašpara za náhradníkov spoločného spravodajcu. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, rád by som sa vyjadril k opätovnému prerokovaniu novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám, o ktorom rokujeme, pretože pán prezident Peter Pellegrini využil svoju právomoc a vrátil Národnej rade schválenú novelu zákona na opätovné prerokovanie. Podobne ako v predchádzajúcich prípadoch, keď pán prezident využil svoje právo vetovať schválený zákon a chcem privítať jeho rozhodnutie a chcem vyjadriť súhlas s jeho argumentáciou. To, čo je na tomto vete nové oproti tým pár predchádzajúcim vetám, ktoré pán prezident Pellegrini využil voči Národnej rade, je skutočnosť, že v tomto prípade nenamieta iba ustanovenia, ktoré boli do návrhu zákona doplnené v rámci druhého čítania, ale namieta samotnú podstatu schváleného zákona, tak ako bol navrhnutý. Aj v tomto prípade ide síce o ustanovenia, ktoré boli pozmenené v rámci druhého čítania, ale nie doplnené. Teda nie ustanovenia, ktoré by riešili nejakú inú problematiku ako pôvodný návrh zákona, ale ustanovenia, ktoré trochu iným, a povedzme, že menej zlým spôsobom, riešia tú problematiku, ktorá bola dôvodom predloženia návrhu zákona. Tým dôvodom predloženia návrhu zákona bola snaha zaviesť do zákona o slobodnom prístupe k informáciám možnosť spoplatňovať niektoré informácie a okrem spoplatňovania materiálnych nákladov, čo je inštitút, ktorý pozná zákon o slobodnom prístupe k informáciám už dnes, skupina poslancov navrhla do zákona o slobodnom prístupe k informáciám doplniť aj možnosť spoplatňovať mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií. Keďže išlo o poslanecký návrh zákona, nekonalo sa k nemu medzirezortné pripomienkové konanie, ale stal sa predmetom pomerne intenzívnej kritiky zo strany opozície, zo strany občianskej spoločnosti, mimovládnych organizácií, ktorá upozorňovala na to, že návrh je gumový, vytvára priestor pre svojvôľu, neposkytuje možnosť opravných prostriedkov, a teda, a teda teoreticky vytvára priestor pre to, aby povinné osoby odmietali žiadosti o informácie pod zámienkou, že vyhľadanie informácií alebo teda poskytnutie informácií si vyžaduje mimoriadne rozsiahle vyhľadanie informácií a žiadateľ prakticky nemal možnosť sa brániť tomu návrhu. Mimochodom, je teda zaujímavé, že pán poslanec Lučanský, ktorý predložil alebo predkladal ten návrh zákona a predkladal aj ten pozmeňujúci návrh, o ktorom teraz vlastne rokujeme vo vzťahu k vetu pána prezidenta, tu teraz nie je a neobhajuje návrh, ktorý priniesol do Národnej rady a ktorý presadil v Národnej rade.
Na základe tej kritiky došlo k istej korekcii pôvodného návrhu. Korekcia spočívala v tom, že sa zaviedol do zákona alebo teda do toho návrhu pozmeňujúcim návrhom inštitút námietky, ktorú môže podať žiadateľ v prípade, že nesúhlasí s výškou úhrady a na základe tej námietky môže povinná osoba tú požadovanú výšku úhrady prehodnotiť, zmeniť, znížiť. Ale aj tu sme upozorňovali, že aj toto ustanovenie je gumené a že tak isto vytvára priestor pre svojvôľu povinnej osoby, teda úradu, pri rozhodovaní o tej námietke. Rovnako sme upozornili, že kým v Českej republike, na ktorú sa, na ktorú sa predkladatelia odvolávajú, je inštitút námietky proti požadovanej úhrade za mimoriadne náročné vyhľadávanie informácií bližšie upravený, teda sú upravené práva žiadateľa, je upravený postup, tak tuto je to ponechané, ponechané iba na to, že sa povie, že je námietka, že o nej, o nej povinná osoba rozhodne. Aj na to sme upozorňovali, viacerí sme k tomu vystúpili v druhom čítaní a aj to si všimli v koalícii, a dokonca pripravili ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý by to iným spôsobom, predpokladám, že podrobnejšie a ešte menej zle, riešil. Asi nie dobre, ale povedzme, že menej zle, ak by ten postup bol aspoň jednoznačne upravený a právna úprava by sa priblížila tomu, čo je v Českej republike. Len vyšlo to tak, že rokovanie v pléne bolo v čase, keď sa nehlasovalo a nebolo tu 15 koaličných poslancov, ani pán poslanec Lučanský, ani pán poslanec Glück nestihli vyzberať tých, tých 15 podpisov. Takže schválili ten zákon s tým pôvodným pozmeňujúcim návrhom, s ktorým ani oni neboli spokojní v čase, keď o ňom hlasovali, lebo mali pripravený iný pozmeňujúci návrh.
Ale schválili ho, lebo tak treba, treba klepnúť po prstoch žiadateľom o informácie, aktívnym občanom, mimovládnym organizáciám pod zámienkou, že existujú kverulanti, existujú, ale existujú aj spôsoby, ako sa s kverulantmi vysporiadať. Aj o tom sme hovorili pri prerokúvaní toho návrhu zákona, ale, ale nebolo to, nebolo to počúvané, a teda vládna koalícia chcela demonštrovať, že obmedzí prístup k informáciám tým, že postihne tých, tých zlých žiadateľov neuvedomujúc si alebo zrejme uvedomujúc si, že tým postihne aj tých, ktorí legitímne žiadajú o nejaké informácie a vytvorí tým priestor pre svojvôľu úradov pri rozhodovaní o žiadostiach. A ešte tam koalícia v druhom čítaní poslaneckým pozmeňujúcim návrhom v pléne doplnila predĺženie lehôt, základnej lehoty na vybavenie žiadosti o informácie z ôsmich pracovných dní na dvanásť pracovných dní, čiže o polovicu, opäť bez akéhokoľvek zdôvodnenia, bez toho, aby zargumentovala na základe akých analýz dospeli k tomu, že tých osem pracovných dní, ktoré tu už máme roky, nestačia, je potrebné predlžovať to na dvanásť pracovných dní. A ešte aj s absurdnou argumentáciou, že vlastne keď sa to predĺži, no tak nebude potrebné tak často spoplatňovať. Čo teda nie je tam žiadny súvis, lebo keď sa to predĺži, tak sa akurát natiahne lehota, počas ktorej je povinná osoba povinná vybaviť tú žiadosť a poskytnúť informáciu alebo rozhodnúť o odmietnutí. A teda niektoré povinné osoby majú tendenciu rozhodovať na poslednú chvíľu, aj v prípade jednoduchých informácií využívajú tu lehotu skoro až, skoro až do konca. Nie je dôvod sa domnievať, že takéto povinné osoby budú teraz to, čo by boli schopné vybaviť možno za jeden deň, ale zákon im prikazoval vybaviť to za osem pracovných dní, to budú teraz, im to bude trvať dvanásť pracovných dní.
No ale teda pán prezident si našťastie všimol, že ten zákon, ako bol schválený, zasahuje do práva na informácie a je gumený. Nepovedal to týmito slovami, ale, ale teda právne kvalifikovaným spôsobom zdôvodnil, v čom vidí problém a v čom vidí nesúlad aj s požiadavkami na právne predpisy vyplývajúcimi z ústavy aj zo zákona o tvorbe právnych, právnych predpisov. A je teda zaujímavé, že navrhol zo schváleného zákona vypustiť body 1, 2 a 4, a tým pádom by tam ostali body 3, 5 a 6. Bod 3 je už tu spomínaná, spomínané predĺženie lehoty na vybavenie infožiadostí z ôsmich pracovných dní na 12 pracovných dní, čiže niečo, čo sa stalo v druhom čítaní, a dokonca nie vo výbore, ale až v pléne, čo vôbec nebolo predmetom pôvodného návrhu zákona. Potom je tam prechodné ustanovenie, ktoré sa v tomto prípade, by sa vzťahovalo vlastne iba na to predĺženie lehoty, čiže je to iba niečo, čo súvisí s tým, čo sa tam dostalo v druhom čítaní. A potom je tam nahradenie slov obvodný úrad slovami okresný úrad, čo je terminologická zmena, ktorú bolo možné schváliť v minulosti a bude možné schváliť kedykoľvek v budúcnosti.
Čiže by tam neostalo nič z toho, čo vecne chcel zmeniť ten pôvodný návrh skupiny poslancov za Slovenskú národnú stranu. Myslím si, že by to bolo dobré aj keď, samozrejme, že optimálne riešenie je vôbec neprelomiť veto pána prezidenta a ten zákon vôbec neschváliť, lebo aj to predĺženie lehoty na vybavenie žiadostí o informácie o polovicu nie je potrebné, je nesprávne a nie je nijako odôvodnené.
A pán prezident argumentuje tým, že argumentácia doslovného prevzatia právnej úpravy Českej republiky podľa českého infozákona je irelevantná a nedôsledná. Irelevantná z dôvodu nemožnosti doslovného prevzatia konkrétneho ustanovenia zákona bez brania do úvahy kontextu celého zákona, ako aj právneho poriadku ako takého, ktorý sa za roky samostatnosti už natoľko vzdialil právnemu poriadku, že takéto automatické preberanie nie je vhodné a ani právne udržateľné. Nedôsledná práve z dôvodu nebrania do úvahy ostatných ustanovení zákona, kde česká právna úprava napríklad explicitne a relatívne podrobne upravuje opravný prostriedok proti úhrade za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií vrátane postupu a práv a povinností zúčastnených strán, čo v schválenom zákone chýba.
Čiže hneď na prvej strane rozhodnutia prezidenta sa nachádza to, čo sme hovorili aj my pri rokovaní o návrhu zákona, teda už v tomto prípade v druhom čítaní, lebo v prvom čítaní ten opravný prostriedok nebol vôbec.
V druhom čítaní bol nejako upravený práve s odvolaním sa na právnu úpravu v Českej republike a aj pán prezident je toho názoru, že takýmto spôsobom nie je možné preberať právnu úpravu Českej republiky. Čo neznamená, že nie je možné sa právnou úpravou z Českej republiky alebo z inej krajiny inšpirovať, a teda prevziať ju, ale adekvátnym spôsobom do právneho poriadku Slovenskej republiky. Nie tým, že tam preberieme iba niečo, čo sa hodí, alebo len niečo, aby sa nepovedalo, ako sa to deje v prípade tohto schváleného zákona.
Ďalej, tá gumenosť tých ustanovení, pán prezident upozorňuje, že zákon o slobode informácií mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií až do prijatia tohto schváleného zákona nepoznal. Ale ani tento zákon nezadefinoval, ani minimálne, či aspoň rámcové, alebo orientačné parametre, kedy možno vyhľadávanie informácií pokladať nielen za rozsiahle, ale dokonca za tak rozsiahle, že ho možno kvalifikovať ako mimoriadne rozsiahle. Čiže ani tú rozsiahlosť, ani tú mimoriadnosť rozsiahlosti zákon nedefinuje. Dokonca ani takým spôsobom, aký dnes už zákon pozná, možnosť predĺžiť základnú lehotu na vybavenie infožiadosti. Čiže je to gumené a gumenosť ustanovení zákona vytvára priestor na svojvôľu. Aj pán prezident opakuje, alebo teda používa tú argumentáciu, že konštatujem, že pri zavádzaní tohto nového pojmu, ktorý nebol naplnený žiadnym obsahom, bol zákonodarca nedôsledný, pričom umožnil v ďalšom postupe orgánov aplikácie práva najmä arbitrárnosť a dvojaký meter pri vybavovaní žiadostí a realizácii práva na informácie. Čiže inak povedané, zákon, ako ho koaličná väčšina schválila, umožňuje svojvôľu, umožňuje arbitrárnosť, umožňuje dvojaký meter. Čo, ako upozorňuje pán prezident, nie je v súlade so zásadami tvorby právnych predpisov, ani v súlade s požiadavkami ústavy. Právny predpis musí byť terminologicky správny, presný a všeobecne zrozumiteľný a táto požiadavka nie je samoúčelná, je dôležitá z hľadiska rešpektovania princípov právneho štátu a zodpovedá zákazu svojvôle. Nemôže sa odvolávať zákonodarca ani na aplikačnú prax, lebo doterajšia aplikačná prax nepozná tento pojem. Čiže nevieme, akým spôsobom by mali povinné osoby postupovať, čím im môžeme spôsobiť, naopak, problémy. Problémy, ako budú stanovovať tú rozsiahlosť informácií a jej mimoriadny rozsah pri vyhľadávaní informácií, ani spôsob, akým budú postupovať pri stanovovaní tej výšky, ani postup pri vybavovaní tej námietky, ktorú, ako som už spomenul, nie je nijako upravený.
A pán prezident upozorňuje na to, že mnohé z toho, čo namietajú, alebo čo bolo deklarovaným dôvodom pre schválenie tejto zmeny, je už v súčasnosti riešené judikatúrou. Judikatúrou je riešené napríklad to, že keď ide o šikanózny výkon práva, tak povinná osoba má možnosť takéto žiadosti odmietnuť. Rovnako je judikatúrou riešené aj to, že povinná osoba nie je povinná, a to nie je iba judikatúrou, ale aj znením zákona upravené, že povinná osoba nie je povinná vytvárať nové informácie. Povinná osoba poskytuje informácie, ktoré má k dispozícii. Nie je povinná vytvárať výkladové stanoviská, rozbory, analýzy, referáty, odborné stanoviská, politické stanoviská, prognózy a výklady právnych predpisov a vytvárať názory. Aj z judikatúry vyplýva, že teda ak ide o informáciu, ktorú povinná osoba nemá k dispozícii a musela by ju vytvoriť, tak to je informácia, ktorú nemožno žiadať, resp. je to dôvod na odmietnutie. Samozrejme, že ak nejako pracuje s informáciami, ktoré povinná osoba má k dispozícii, len ich musí nejakým spôsobom zosumarizovať, to nie je vytváranie novej informácie, ale je na povinnej osobe, aby to posúdila a potom na súde, aby to preskúmal a máme už k tomu judikatúru. Teda máme tu nejakú judikatúru, ktorá hovorí o šikanóznom výkone práva, o vytváraní nových informácií, o tom, čo je, alebo nie je povinná osoba potrebná vytvoriť. A teraz, a na to tiež upozorňuje pán prezident, hrozí chaos, keď sa do toho zavedie nový pojem, keď novým spôsobom sa budú odmietať žiadosti, resp. budú sa žiadosti odmietať spôsobom, že sa bude vyžadovať úhrada za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií, na čo neexistuje aplikačná prax, na čo neexistuje judikatúra a bude sa to navzájom krížiť a biť s tým, čo je dnes možné vyriešiť pomocou aplikačnej praxe a pomocou judikatúry.
A pán prezident netvrdí, že nie je možné poskytnúť alebo podmieniť poskytnutie niektorých informácií zaplatením finančnej úhrady. Napokon už dnes to tak je vo vzťahu k niektorým materiálnym nákladom. Problém je, že je tam priestor pre svojvôľu. Nie je tam nejaká vyhláška, ktorá by stanovovala spôsob, akým sa určuje výška úhrady a akým sa ktoré úkony majú spoplatňovať, čiže opäť nejasnosť, opäť priestor pre svojvôľu.
A zároveň argumentuje pán prezident, čo je argument, ktorý, myslím, že nezaznel v tejto podobe v rozprave, aspoň čo si pamätám, je, že zákon neobsahuje žiadnu úpravu odstránenia tvrdosti zákona pre žiadateľov, ktorí by vzhľadom na ich osobné pomery nemohli objektívne takúto úhradu zaplatiť, a tým by došlo k zmareniu ich práva na informácie. Ten argument sa objavil v podobe, že je zvláštne, že vládna koalícia tvorená tromi stranami, z ktorých dve sa deklarujú ako sociálnodemokratické, tu idú vytvárať obmedzenie prístupu k informáciám pre chudobnejších ľudí, ktorí si nebudú môcť tie informácie môcť dovoliť zaplatiť. Tak to je také, že v tomto prípade sa pán prezident, na rozdiel od poslancov koalície, ktorí za to hlasovali, zachoval trošku sociálnodemokraticky, keď to mám takto povedať.
Ďalej pán prezident upozorňuje na nejasnosť tých inštitútov, ktoré sú tam zavedené, teda oznámenie požiadavky zaplatenia úhrady za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií, ako aj spôsob odloženia žiadosti, ktorý sa bije s tým, že na inom mieste je možné odloženie žiadosti vtedy, ak žiadateľ nedoplní žiadosť tak, aby mohla byť vybavená. Upozorňuje pán prezident, že Správny poriadok nepozná možnosť odloženia veci bez vydania rozhodnutia, v tomto prípade sa to tak deje. Čiže nie je možné uplatniť ani úpravu, ktorá je v infozákone, ani úpravu, ktorá je v Správnom poriadku. Rovnako tá námietka žiadateľa nie je dostatočne upravená postupom, tak ako by to bolo v Českej republike. A to som u pána prezidenta nenašiel alebo možno áno, ale nepozná to ani Správny poriadok, to je tiež niečo, čo som tu ja demonštroval v druhom čítaní, keď som prešiel všetky ustanovenia, keď námietku, keď slovo námietka je spomenuté v Správnom poriadku a ani jedno, ani jedno nie je použiteľné na túto situáciu. Čiže tá námietka, ako bola vnesená do zákona o slobodnom prístupe k informáciám, nie je nijako upravená v Správnom poriadku a nemožno sa odvolávať na to, že možno postupovať podľa Správneho poriadku, lebo nemožno.
Zákon, ktorý schválila koalícia je zlý, neodôvodnene zasahuje do práva na slobodný prístup k informáciám a optimálnym riešením bude, ak pri opätovnom prerokovaní pri hlasovaní zajtra o jedenástej predpokladám, nebude ten zákon vôbec schválený. Ak by mal byť schválený, tak dúfam, že si vládna koalícia zoberie k srdcu tie pripomienky pána prezidenta, lebo v prípade, že by aspoň tým pripomienkam Národná rada vyhovela, tak by ten zákon bol zlý iba v tom, že by zbytočne a neodôvodnene predlžoval lehotu na vybavenie žiadosti o prístup k informácii z 8 pracovných dní na 12 pracovných dní. To by síce bolo zlé, ale aspoň je to jednoznačné ustanovenie. Tie zvyšné ustanovenia, ktoré namieta vo svojom vete aj pán prezident, sú gumené a vytvárajú priestor pre svojvôľu.
Tak budem veľmi pozorne sledovať, ako sa vládna koalícia postaví k pripomienkam pána prezidenta, doteraz pripomienkam pána prezidenta zvykla vyhovieť. Zobrala do úvahy argumentáciu, ktorá častokrát sa veľmi podobala tej argumentácii, s ktorou pri schvaľovaní zákona vystupovala opozícia, vystupovala občianska verejnosť, ale ako hovorím, teraz sme v novej situácii. Teraz nerokujeme o vete, ktoré by sa vzťahovalo na niečo, čo bolo doplnené do návrhu zákona až v rámci druhého čítania. Teraz sa to veto týka podstaty zákona, o to dôležitejšie je, ako sa parlamentná väčšina v tomto prípade zachová. Ďakujem.