23. schôdza

A my vnímame, že by to malo byť práve naopak. Nedržme sa rigidných kritérií, nedržme sa nejakého skostnateného zoznamu, koľko, akých má byť, ja neviem, publikácií alebo čo má byť odučené, ale zabezpečme, aby tí ľudia v tej komisii, ktorí majú rozhodovať o tom, či niekto má kvalitu a kvalifikáciu na to, aby sa stal funkčným docentom alebo funkčným profesorom, aby títo ľudia naozaj rozhodovali nezávisle, aby rozumeli tomu odboru a aby dohliadli na tú kvalitu, ktorú sa snažíme dosiahnuť. A z tohto pohľadu tu práveže znovu vnímame taký krok späť, pretože sa sprísňujú kritériá, ale uvoľňuje sa, uvoľňuje sa zloženie komisie. Po novom sa vlastne navrhuje, že do tej komisie by menoval iba rektor a dekan, čo taktiež považujeme za krok späť a aj v tomto prípade si myslíme, že súčasné znenie zákona je lepšie a navrhujeme v tejto časti zachovať status quo.
Tá tretia oblasť je transparentnosť výberových procesov a transparentnosť financovania. Tu navrhujeme tri veci. Prvá je, aby kľúčové pozície, ktoré sa obsadzujú v akademickom prostredí, a to je rektorská pozícia a pozícia členov správnej rady, aby ich verejné vypočutie kandidátov bolo aj online. Lebo jedna vec je, že teda sa povie, že je verejné a že tam niekto môže prísť, ale vieme, že v dnešnej dobe digitalizácie považujeme za oveľa rozumnejšie, alebo akoby ešte taký prirodzený ďalší krok smerom k transparentnosti, aby nebolo len to, že sú na tej miestnosti otvorené dvere, ale aby boli obrazne otvorené dvere do sveta a aby sa tie vypočutia premietali aj online. Myslíme si, že v dnešnej technologickej dobe je to akoby, tam už nie sú žiadne veľké technologické prekážky, je to naozaj o tom zvýšení tej transparentnosti a zabezpečení toho, že na tieto kľúčové miesta naozaj bude musieť byť, alebo teda bude väčší dohľad na to, aby boli vybratí tí najlepší kandidáti.
A takisto by sme privítali väčšiu transparentnosť vo financovaní a to je jedno konkrétne ustanovenie, na ktoré som upozorňovala aj v prvom čítaní, nepovažujeme za dobré riešenie, aby sa takpovediac otvorila Pandorina skrinka a umožnilo sa prideľovať dotácie na rozvoj vysokej školy bez výberového konania. Keď som na to upozorňovala v prvom čítaní, tak priamo tu v pléne odznel protiargument, že ide teda o výnimočné prípady, napríklad ako sú povodne, a že teda sa k tomu musia vyjadriť aj orgány reprezentácie vysokých škôl, čiže nie je to jednohlasné rozhodnutie ministerstva. Aby sa ale toto ustanovenie nedalo zneužiť a aby nedošlo k tomu, že naozaj ministerstvo môže bez úplne akéhokoľvek výberového konania prideľovať peniaze, tak navrhujeme, aby priamo v tom ustanovení v zákone teda bolo obmedzené, že sa to týka riešenia havarijných situácií a že tie ostatné orgány reprezentácie vysokých škôl musia na to dať súhlas. To znamená, že nielen že to dostanú na vyjadrenie, ale keď aj sa vyjadria negatívne, tak ministerstvo to môže odignorovať, ale ak teda naozaj nastane nejaká výnimočná situácia, je na tom zhoda, že z nejakého dôvodu jedna vysoká škola potrebuje viac peňazí, lebo došlo k nejakej nečakanej havarijnej situácii, tak teda nech sa tie orgány súhlasne vyjadria. A potom chápeme, že to môže ísť aj bez výberového konania.
Toto sú teda tie tri oblasti, hovorím, dokopy je, myslím, sedem tých bodov, ktoré o chvíľu prečítam. Ako som aj povedala na začiatku, považujeme to za veľmi dôležitú oblasť, chápeme, že tá kvalita vysokých škôl do veľkej miery je ovplyvnená tým, ako je to riadené zhora, a práve preto sme presvedčení, že aj v tom riadení treba v prvom rade dbať na kvalitu, treba zabezpečiť, aby tam sedeli tí najlepší ľudia, aby tam bola zabezpečená transparentnosť, aby boli jasné procesy, a potom sa tá kvalita bude môcť prenášať aj do celého vysokoškolského vzdelávania.
Ďakujem za pozornosť a idem čítať pozmeňujúci návrh. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Pozastavte čas, prosím, pani poslankyni. Nech sa páči.

Gažovičová, Tina, poslankyňa NR SR
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Ingrid Kosovej a Tiny Gažovičovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 503.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny a doplnenia:
1. V čl. I sa za bod 16 vkladá nový bod 17, ktorý znie:
„17. V § 10 ods. 6 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Verejné vypočutie je vysielané online a dostupné na webovom sídle verejnej vysokej školy."."
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I bod 18 znie:
„18. V § 10a ods. I písm. c) sa slová „pred jeho predložením na vyjadrenie vedeckej rady verejnej vysokej školy a na schválenie akademickému senátu verejnej vysokej školy a správnej rade” nahrádzajú slovami „po jeho predložení na vyjadrenie vedeckej rade verejnej vysokej školy, akademickému senátu verejnej vysokej školy a po jeho schválení správnou radou."."
3. V čl. I 31. bode v § 40 ods. 5 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Verejné vypočutie je vysielané online a dostupné na webovom sídle verejnej vysokej školy."."
4. V čl. I 34. bode v § 41 ods. 4 sa na konci pripájajú tieto slová: „po ich predchádzajúcom vyjadrení akademickým senátom a vedeckou radou verejnej vysokej školy.”
5. V čl. I 34. bode v § 41 ods. 6 sa na konci pripája táto veta: „Správna rada verejnej vysokej školy sa vyjadruje k výročnej správe o činnosti verejnej vysokej školy a výročnej správe o hospodárení verejnej vysokej školy predloženej rektorom pred schválením v akademickom senáte verejnej vysokej školy.”
6. V čl. I 34. bode v § 41 ods. 8 znie:
„(8) Správna rada verejnej vysokej školy prijíma svoje závery uznesením. Na prijatie uznesenia sa vyžaduje súhlas dvojtretinovej väčšiny všetkých členov správnej rady verejnej vysokej školy.”
7. V čl. I 49. bode v § 75 ods. 4 prvej a druhej vete sa za slová „splnenie kritérií” vkladajú slová „vyplývajúcich z požadovanej úrovne kritérií."
8. V čl. I 61. bode v § 77 ods. 6 znie:
„(6) Výberová komisia pre výberové konanie na obsadenie funkčného miesta docenta alebo na funkčné miesto profesora má päť členov. Dvoch členov výberovej komisie vymenúva rektor, z toho jedného na návrh zástupcu zamestnancov, jedného člena vymenúva vedúci príslušného pracoviska vysokej školy a jedného člena vymenúva vedecká rada vysokej školy. Piateho člena výberovej komisie vymenúva dekan, ak sa vysoká škola člení na fakulty, inak vedúci príslušného pracoviska vysokej školy. Členovia výberovej komisie musia spĺňať kvalifikačné predpoklady na obsadenie príslušného funkčného miesta. Člen výberovej komisie vymenovaný vedúcim príslušného pracoviska a člen výberovej komisie vymenovaný dekanom alebo vedúcim príslušného pracoviska musia pedagogicky pôsobiť v príslušnom študijnom odbore. Na výberovom konaní sa zúčastňuje aj zástupca študentov určený študentskou častou akademickej obce príslušnej vysokej školy postupom určeným vnútorným predpisom vysokej školy. Jeden z členov výberovej komisie vymenovaných rektorom a člen vymenovaný vedeckou radou nie je zamestnancom príslušnej vysokej školy. Ak je výberové konanie na obsadenie funkčného miesta docenta alebo na obsadenie funkčného miesta profesora spojené s výberovým konaním na miesto prednostu kliniky zdravotníckeho zariadenia ako špecializovaného výučbového zariadenia vysokej školy podľa § 35, zloženie výberovej komisie upravuje zmluva o praktickej výučbe.”
9. V čl. I bod 63 znie:
„63. V § 89 ods. 6 sa na konci pripája táto veta: „Na riešenie havarijných situácií môže ministerstvo školstva poskytnúť dotáciu na rozvoj vysokej školy aj bez výberového konania po predchádzajúcom súhlase orgánov reprezentácie vysokých škôl."."
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.
Vážená pani poslankyňa, oceňujem vaše vystúpenie, aj keď z veľkej časti s ním nesúhlasím, a my sme tieto stanoviská, samozrejme, preberali či už v rámci prvého čítania na tejto schôdzi, alebo teda v pléne Národnej rady, alebo teda na samotnom výbore. Ja som aj pripravil takú pomôcku pre členov výboru, kde som určil, ktorý orgán čo podľa súčasného znenia zákona o vysokých školách schvaľuje, berie na vedomie alebo sa len vyjadruje a ako dochádza k zámene tých jednotlivých dokumentov medzi týmito orgánmi v rámci najmä verejnej vysokej školy a že je to teda dosť zložité, obtiažne a prečo sa to teda nejakým spôsobom upratuje a zjednodušuje. A určite by som nenazval odstraňovanie tých chýb alebo nedostatkov ako nejakú pohodlnosť, pretože tá aplikačná prax práve tlačí aj na zákonodarcu, aby tie veci, ktoré nefungujú, opravil, upresnil, spresnil alebo teda aby sa urobil nejaký, nejaký poriadok, aby sa ten systém riadenia a manažmentu spružnil.
Musím vás trošku poopraviť v tom, že akademický senát nie je jediným orgánom na škole, v ktorom sú zastúpení študenti. Študenti nie sú zastúpení len vo vedeckej rade verejnej vysokej školy, v ďalších ostatných orgánoch aj vrátane správnej rady majú svojho zástupcu. A keď sa pozriete na to zo širšieho kontextu aj s ohľadom na zákon 269/2018 o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania, tak zástupcovia študentov sú vo všetkých tých radách, ktoré majú na starosti či už vnútorné systémy, akreditácie, študijné programy, všetko to, čo súvisí s implementáciou vnútorného systému zabezpečenia, zabezpečenia kvality vrátane disciplinárnych komisií, etických komisií a všetko, všetko, všetko ďalej, tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pani poslankyňa, ja iba na upresnenie. Uvádzate, že sa ustúpilo pohodlnosti niekoho, tak by som poprosil, keby ste mohla konkrétnejšie povedať, v čom sa ustúpilo alebo kto ustúpil v pohodlnosti, nakoľko správna rada vysokej školy hovoríte ešte, že je krokom späť. V čom konkrétne? Pretože novela veľmi jasne rešpektuje aj záväzky z plánu obnovy a odolnosti, štát, teda ministerstvo nemôže mať väčšinu v správnej rade, a preto sa odstraňuje aj šedá zóna, že jedného člena si správna rada dopĺňa sama a nebolo vôbec jasné, odkiaľ takýto človek pochádza a aké má kvalifikačné predpoklady.
Okrem toho sa práve týmto novým návrhom ministerstva posilňuje správna rada v tom, že na niektoré oblasti musí prijímať rozhodnutia dvojtretinovou väčšinou, z čoho je zrejmé, že musí dôjsť ku konsenzu. Z uvedeného je zrejmé, že ide o výrazné posilnenie postavenia správnych rád, teda opačne, odstraňuje sa šedá zóna a zvyšuje sa nielen transparentnosť, ale aj požiadavka na konsenzuálnosť. Preto vaše tvrdenia o krokoch späť by som teda poprosil troška konkrétnejšie vysvetliť.
Obdobne to platí aj pre obsadzovanie funkčných miest. Ide o výrazný posun vpred práve preto, aby sa mohli funkčné miesta docentov a profesorov, prísť aj zahraniční odborníci.
Takže len toľko, ďakujem.

Ďakujem za slovo aj ďakujem za konštruktívne reakcie.
Čo sa týka toho zjednodušovania a, to som si dovolila nazvať, nazvať pohodlnosť, samozrejme, nemusíme, nemusíme sa v tom, v tom zhodnúť, ide, chcete konkrétny príklad, tak napríklad práve pri tom tvorení tých komisií na funkčné miesta docentov a profesorov, ktoré teraz zákon pomerne striktne hovorí, že kto všetko sa má toho, kto všetko tam má menovať. Pokiaľ mám správne informácie, práve toto bola jedna z tých vecí, ktoré zase vy nazývate, že v aplikačnej praxi boli zložité, že vysoké školy mali problém tým tých ľudí dostať a menovať, no a my sme presvedčení, že veď keď chceme naozaj kvalitné funkčné docentské a profesorské miesta, tak aj keď je možno trošku zložitejšie tých ľudí do tých komisií dostať, tak práve o tom by malo byť to zabezpečovanie kvality.
A nemyslím si, že týmto krokom by sa teraz uvoľnilo, aby tam mohli prísť aj zo zahraničia. Práveže si myslíme, že to, ako to bolo nastavené v pláne obnovy, tým, že nehovorili, že musia splniť kritériá, ale že sa musia akoby, akoby dostať na tú úroveň. Ja viem, že tá formulácia v zákone je krkolomná, ale ide o to, že vlastne majú splniť tú úroveň a práve tá komisia to má posúdiť. To znamená, že skôr si myslíme, že ten súčasný zákon umožňuje a zjednodušuje príchod ľudí zo zahraničia, len si vysoké školy musia dať tú námahu toho, aby vedeli tú komisiu zostaviť, než že sa zjednoduší to, že teda si tam, si tam niekoho menuje, menuje rektor a dekan.
Čo sa týka toho akademického senátu, tam išlo o to schvaľovanie dlhodobého zámeru. To znamená, že tie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

... no a my sme presvedčení, že veď keď chceme naozaj kvalitné funkčné docentské a profesorské miesta, tak aj keď je možno trošku zložitejšie tých ľudí do tých komisií dostať, tak práve o tom by malo byť to zabezpečovanie kvality.
A nemyslím si, že týmto krokom by sa teraz uvoľnilo, aby tam mohli prísť aj zo zahraničia. Práveže si myslíme, že to, ako to bolo nastavené v pláne obnovy, tým, že nehovorili, že musia splniť kritériá, ale že sa musia akoby, akoby dostať na tú úroveň. Ja viem, že tá formulácia v zákone je krkolomná, ale ide o to, že vlastne majú splniť tú úroveň a práve tá komisia to má posúdiť. To znamená, že skôr si myslíme, že ten súčasný zákon umožňuje a zjednodušuje príchod ľudí zo zahraničia, len si vysoké školy musia dať tú námahu toho, aby vedeli tú komisiu zostaviť, než že sa zjednoduší to, že teda si tam, si tam niekoho menuje, menuje rektor a dekan.
Čo sa týka toho akademického senátu, tam išlo o to schvaľovanie dlhodobého zámeru. To znamená, že tie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, priznám sa, že som neplánovala prihlásiť sa do rozpravy, pretože som mala za to, že sme aj s kolegyňou Tinou Gažovičovou boli dostatočne zrozumiteľné vo vzťahu k novele vysokoškolského zámeru, ale po týchto faktických poznámkach, ktoré teraz prišli, tak mám teda pocit, že asi zase nie. A zároveň sme pripravili aj nejaké pozmeňovacie zákony, ktoré vám pani kolegyňa jednoznačne teda vysvetlila zrozumiteľne, ale chápem, že sme opozičnou stranou a že teda koalícia nebude hlasovať za naše opozičné návrhy, a preto pociťujem potrebu naozaj sa ešte dodatočne k tomu vyjadriť a ozrejmiť, prečo je podľa nás táto vysokoškolská novela naozaj obrovským krokom späť, a dúfam, že možno čiastočne vám aj odpoviem na to, čo ste hovorili a čo pani Gažovičová nestihla.
To, čo nám prekáža na novele vysokoškolského zákona, je to, máme za to, že tým skutočným zámerom tejto novely nie je naozaj skvalitňovanie vysokého školstva, ale že je to viac-menej len deklaratívne, pretože to vyzerá tak, že tie rozhodovacie procesy zostanú v rukách spriaznených ľudí s vedením univerzít. A máme za to, že možno minister v nejakej dobrej vôle vyjsť v ústrety akademickému prostrediu týmto tlakom a snahám podľahol, lebo sa mi nechce veriť, že by toto považoval za dobré riešenie.
Táto novela opätovne uzatvára akademické prostredie. Znižuje sa vplyv ľudí z externého prostredia. Ak znížime vplyv ľudí z externého prostredia a zvýšime vplyv ľudí akademického prostredia, tak to automaticky uzavrieme, pretože prečo sme otvárali tie vysoké školy? Aby tam prišli nejaké nové inovatívne nápady dovnútra. Ale pokiaľ znížime zase počet ľudí z externého prostredia tak, že budeme potrebovať len nadpolovičnú väčšinu, tak pri niektorých dôležitých rozhodnutiach, ako napríklad pri rozpočte, tento hlas bude absolútne ponížený z externého prostredia, oni vôbec nebudú musieť ani hlasovať, však načo, keď... (Reakcia navrhovateľa.) Áno, o správnej ra... (Reakcia navrhovateľa.) Tak boli na polovicu, nie? Ako zase mi vstupujete, pán minister, môžeme sa potom o tom podebatiť, lebo aj minule ste mi vstúpil a potom som nevedela, kde som, tak to už radšej nebudem riskovať.
Druhá vec, ktorá nám prekáža, je, že správna rada sa opätovne podľa nás tým pádom dostáva do područia senátu a bude tým pádom sledovať len svoj vlastný záujem a nie potreby spoločnosti. A tu by som rada narazila aj na ten plán obnovy a vere... obnovy a odolnosti, o čom ste hovorili, že v podstate to nie je v súlade. No práve naopak, my keď znížime ten počet ľudí z externého prostredia, tak to nebude v súlade s plánom obnovy a odolnosti, pretože tam sa hovorí o tom, že my musíme sledovať verejný záujem a potreby spoločnosti. A kto reprezentuje verejný záujem? Ľudia z externého prostredia, kvalifikovaní odborníci.
Takže vy sa na to pozeráte úplne z opačnej strany ako my. To je ako dva rozdielne svety, dve bubliny, ktoré sa jednoducho ako keby nevedeli zhodnúť v tom názore na to, čo je transparentnosť. Podľa nás nie je transparentnosť to, že tam bude viacej ľudí z akademického prostredia, ktorí si budú vlastne rozhodovať o svojich vnútorných procesoch a nepustia do rozhodovania ľudí, ktorí tam prinášajú nejaké iné, ja neviem, názory, príklad dobrej praxe z externého prostredia. My sa na to pozeráme takto.
Okrem toho sme hovorili o tom, že aj členovia komisie budú mať menšiu kvalifikáciu a výber kandidátov sa dostane pod kontrolu dekana. A zase je to len uzatvorenie univerzít. A potom sme hovorili o tom, že orgány, ktorých názor musel byť predtým braný v úvahu v niektorých dôležitých strategických rozhodovaniach, že sa museli vyjadriť a museli aj schváliť niektoré strategické dokumenty, tak teraz sa už nebudú musieť k tomu vyjadrovať napriek tomu, že ich budú musieť implementovať. O tom sme hovorili. Čiže to nie je nejakým spôsobom obmedzovanie právomocí? Takže toto je ten náš problém, že v oblasti transparentnosti rozhodovacích procesov, posilňovania vnútornej integrácie vysokých škôl a efektivity riadenia máme zásadné pripomienky, lebo sa na to pozeráme úplne zrejme z opačnej strany ako vy.
Ja by som sa však rada ešte vyjadrila aj k niektorým pozmeňovacím návrhom, ktoré sme mali na výbore a kde som sa, bohužiaľ, nemohla zúčastniť, pretože je tam niekoľko vecí v tej spoločnej správe, na ktoré by som rada dostala odpoveď a budem veľmi vďačná, ak mi pán minister na ne odpovie. Je tam napríklad opatrenie, že po novom budú môcť vysoké školy prijať úver, ak celková suma dlhu neprekročí 80 %, kým predtým bola táto hranica nastavená na šesťdesiatich percentách. Mne to na prvú znie, ako keby sme zvyšovali riziko zadlžovania vysokých škôl, čo môže, samozrejme, veľmi negatívne ovplyvniť finančnú stabilitu vysokých škôl, keď zvýšite percento zadlženia, hej? Takže mám tu vlastne dve otázky. Tá prvá je, že na akom základe vznikla vlastne táto myšlienka zvýšiť toto percento, z čoho to vychádza. Máme k tomu nejaké dáta, prečo to potrebujeme? A ja by som len poprosila, keby sme nehovorili o tom, že to vychádza z aplikačnej praxe, lebo toto už je akože zdôvodnenie par excellence, potrebujeme teda konkrétne veci a nielen takéto vágne komentáre.
A druhá moja otázka znie, že v prípade, že sa teda univerzity dostanú do nejakej platobnej neschopnosti a nebudú môcť spĺňať, platiť teda svoje záväzky, tak kto to zaplatí. Štát? Za tie univerzity, keď to nebudú zvládať?
Druhá vec. Z tých pozmeňovacích návrhov som sa dozvedela, že vymenovanie profesorov nielenže bude prechádzať cez sito ministerstva, ktoré má tieto návrhy posudzovať, ale že dokonca prezident Slovenskej republiky môže z dôvodu pochybností profesora nevymenovať. A prepáčte, ale ja tomuto akože fakt vôbec nerozumiem a znova sa pýtam, že z akej praxe vlastne vychádza toto, pretože ja si naozaj úprimne nepamätám, že by sme doteraz mali nejaký prípad, že by prezident Slovenskej republiky nevymenoval profesora. A okrem toho, ja neviem, myslíme si, že je toto akože ten správny krok, právny smer, ktorým by sme sa mali ako vyvíjať vo vzťahu k nejakej transparentnosti a... Mne to príde skôr, viete, ako keby sme znevažovali rozhodnutie vedeckej rady, ktorá vlastne rozhoduje o vymenovaní profesorov, však tam sú tí odborníci, ktorí dávajú tú klasifikáciu profesorovi, ja neviem, v oblasti medicíny, fyziky a, ja neviem, iných prírodných vied. A neviem teda o tom, že by na ministerstve boli takíto kvalifikovaní ľudia alebo v kancelárii, v úrade prezidenta že by tam boli takí kvalifikovaní ľudia, ktorí by vedeli zhodnotiť, či ten človek si zaslúži tú profesúru, alebo nie, pretože my predsa nehodnotíme osobnosť tých profesorov, ale to, čo vypracovali ako prácu (povedané s pobavením) a jeho odbornosť v tej téme. Takže nechápem vôbec toto opatrenie a za akým účelom sa to tam vlastne nachádza.
No a napokon, ak dovolíte, odhliadnem od toho faktu, že spoločná správa obsahuje aj prílepky, ktorá sa týka zákona o správe majetku a je tam aj zákon o Fonde na podporu vzdelávania, ktoré vôbec neprešli medzirezortným pripomienkovacím konaním, čo je, samozrejme, v rozpore s legislatívnymi pravidlami, ale nad tým sa už asi ani nemusíme pozastavovať, pretože to pre túto koalíciu v podstate nie je ničím výnimočným. Problémom však je to, čo obsahuje táto úprava zákona najmä o Fonde na podporu vzdelávania, pretože týmto pozmeňovacím návrhom sa opätovne mení počet členov rady fondu a to tak, že sa mení z pôvodných sedem na deväť, pričom ministerstvo školstva bude mať o dvoch nominantov v tejto rade viac. Čiže ak to vezmeme summa summarum, tam bude päť ľudí z ministerstva školstva, jeden z ministerstva financií, no a tí zvyšní traja teda budú zo študentskej rady, čo, samozrejme, sa tým pádom mi derie do úst otázka, že či tu nemáme nejaké obavy o politické ovládnutie fondu. A je to zaujímavé najmä v tom kontexte, že keď sme sa rozprávali o tých počtoch členov v správnych radách, tak tam sme znižovali počty ľudí z externého prostredia, ktoré nominuje ministerstvo školstva... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Dovoľte mi reagovať.
Čo sa týka toho dlhodobého zámeru, tak dovolil by som upriamiť vašu pozornosť, pani poslankyňa, na odsek 4 spoločnej správy, kde sme vlastne vyhoveli aj požiadavke rady vysokých škôl a ďalších a vrátili sme do schvaľovania celý ten proces schvaľovania dlhodobého zámeru naspäť do pôsobnosti akademického senátu, tak je tá debata už bezpredmetná z môjho pohľadu.
Čo sa týka toho čísla 60 a 80 pri, ako možnosť čerpať úver, pozor, čítajte to presne, to je len z prostriedkov, ktoré sú mimo dotácie zo štátneho rozpočtu, čiže len z tých prostriedkov, ktoré si verejná vysoká škola zarobí v danom, a teda resp. v predchádzajúcom kalendárnom roku s vlastnou činnosťou. Takže tam sa len mierne zvyšuje ten limit a vnímajte to aj v súvislosti s ďalším ustanovením tej spoločnej správy, kde sa rozširuje možnosť, alebo sa rozšíri možnosť pre verejné vysoké školy získať úver na rekonštrukciu internátov aj zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Takže to je v tejto, v tejto súvislosti.
Čo sa týka, správna rada aj akademický senát, keď volí členov správnej rady, nevolí ich zvnútra školy. Verejná vysoká škola musí vypísať konanie na voľbu členov správnej rady a títo prichádzajú z externého prostredia. Takže my žiadny externý prvok aj v prípade správnej rady nijakým spôsobom neoslabujeme.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Rovnako vítam aj ja, keď mám teda už mikrofón.
Pani kolegyňa, ja sa dotknem, resp. zareagujem len na tú jednu konkrétnu časť, v ktorej ste hovorili o nejakých pochybnostiach pri vymenovaní, vymenovávaní profesorov. Tak bez ohľadu na to, aby som išiel do nejakej ďalekej minulosti, tak zhodou okolností pár dní dozadu jeden denník informoval o tom, kto sa má stať novým veľvyslancom v Českej republike. Je to profesor Martin Muranský, pri ktorom práve vaša pani prezidentka v minulosti mala pochybnosti a niekoľko mesiacov ho nevymenovala za profesora. Čiže nieže nestáva sa to, stáva sa to, a dokonca sa to stalo vašej pani prezidentke. Čiže len toľko.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážený pán minister, pani predsedníčka nášho výboru, dámy, páni a študenti tam hore na balkóne, zákon o vysokých školách je veľmi dôležitý zákon, pretože nastavuje potrebnú zmenu v budúcnosti, šancu pre lepšiu budúcnosť v našej krajine.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážený pán minister, pani predsedníčka nášho výboru, dámy, páni a študenti tam hore na balkóne, zákon o vysokých školách je veľmi dôležitý zákon, pretože nastavuje potrebnú zmenu v budúcnosti, šancu pre lepšiu budúcnosť v našej krajine.
Vysoké školy a vysokoškolsky vzdelaní odborníci sú nádejou pre túto krajinu, že sa nám podarí prechod k hospodárstvu s vyššou pridanou hodnotou, ktorá dnes vyžaduje špičkovo pripravených kvalifikovaných ľudí. V tejto podobe, ako vláda predkladá, pán minister školstva, tento návrh zákona, tak ho vnímam aj na základe toho, že som bol trošku prítomný pri tom procese, ako menšie zmeny, ktoré reflektujú nejaký dialóg konsenzuálny medzi aktérmi vo vysokoškolskom vzdelávaní, to znamená Slovenskou rektorskou konferenciou, Konzorciom U10+, reprezentáciami vysokých škôl, Radou vysokých škôl, Študentskou radou vysokých škôl a tak ďalej.
Vnímam, že naše vysoké školy sú dlhodobo povedzme, trošku to tak poviem, ako štát v štáte. My sme im roky dozadu dali autonómiu, ktorú vysoké školy potrebujú, ale bolo to v čase, kedy ešte neboli nastavené lepšie princípy fungovania vysokých škôl. Oveľa ťažšie sa nastavujú už v rozbehnutom procese. Pokúšame sa to urobiť prostriedkami, ktoré sú vo svete vyskúšané, ako je hodnotenie zahraničnými hodnotiteľmi, ako prebehlo v roku 2022, keď som bol minister školstva, VER 2022. Pokúšame sa to urobiť prostredníctvom výkonnostných zmlúv. Pokúšame sa to urobiť na základe konsenzuálneho dohodu, nejakej objednávky štátu voči vysokým školám a potom garantovania, že štát doručí vysokým školám to, čo potrebujú na splnenie tejto objednávky.
Toto sú všetko veci, ktoré však presahujú rámec tejto vládnej novely. Ja som počul, dúfam, že som to pochopil správne, pán minister, že touto, nazvem to, menšou novelou vysokoškolského zákona nekončíme, že je treba pripraviť vysokoškolský zákon, ktorý zásadne bude upravovať tieto podmienky. Tú dnešnú novelu vnímam ako určité zjednodušenie procesov, ako nejaké prvé reflexie na to, čo som hovoril. Ale to, čo táto krajina naozaj potrebuje, je, aby, poviem len príklad, aby sa umožnilo prepojenie vysokoškolského akademického výskumného sektora s biznisom, s podnikaním, so súkromným sektorom a zároveň aby tu boli nastavené jasné pravidlá aj zo strany štátu, ktorý nie nejakým etatizmom alebo dirigizmom bude riadiť vysoké školy ako regionálne školstvo, ale ktorý tú autonómiu obnoví na dobre fungujúcich princípoch.
A toto bude predmetom aj môjho záujmu ako poslanca za Kresťanskodemokratické hnutie, ktorý sa tomuto už mal príležitosť venovať. Tu sme pripravení pozorne sledovať vývoj v tejto veci legislatívny a keď bude záujem, tak aj, samozrejme, ako konštruktívna opozícia pri tom participovať.
Ukážem jeden príklad. Keď dnes máme na vysokých, na vysokej škole predstavte si nejakého talentovaného človeka, ktorý sa rozhodol žiť radšej na Slovensku, nejsť na nejakú prestížnu univerzitu, kde si môže pripísať k platu jednu nulu, na konci ale, pred desatinou čiarkou, a tento človek, ktorý je schopný produkovať až na úroveň objavu, až na úroveň patentu, často to robí iba vďaka tomu, že má aj nejaký zahraničný grant. Ak však prinesie nejaký objav, patent, vynález, nejaký produkt svojej tvorivej a vedeckej, výskumnej činnosti až do roviny aplikačnej praxe, tak tento produkt je majetkom univerzity. Nie každé vedenie univerzity je natoľko osvietené, seriózne, nie sú pravidlá tak nastavené, aby bola záruka, že tento tvorivý vedec, tento výskumník a vysokoškolský pedagóg povedzme, je, potom benefituje, profituje z tohto svojho, svojho plodu práce. Vysoká škola môže kapitalizovať tento jeho produkt, môže ho predať a on z toho nemusí mať nič. Môže dostať nejakú koncoročnú odmenu. Toto nie je obvinenie vedeniu vysokých škôl, len ukazujem, aké pravidlá sú a ako sa dajú zle použiť.
Zároveň si predstavte, že by súkromný sektor, tak ako to poznáme v iných univerzitách, Massachussettský technický inštitút, Stanford University, Brown University, Aalto University vo Fínsku, celý, tá šnúra sa dá vymenovať, kde sú otvorené vstupu súkromného kapitálu investorom, ktorí za férových podmienok potom majú podiel na kapitalizácii takýchto produktov a oplatí sa im to investovať. V prípade Slovenska by museli investovať do vysokoškolského prostredia a do výskumu jednoducho už raz zdanené peniaze a nemajú z toho nič len dobrý pocit, že sú donori alebo teda altruisti, filantropi, ktorí toto podporujú. My potrebujeme, ak chceme rozhýbať ekonomiku Slovenska, naozaj s tým, čo deklarujeme ako politici naskrz celého politického spektra, s vyššou pridanou hodnotou v rámci hospodárstva, s vyššou efektivitou, čo povedie k razantne vyššej životnej úrovni obyvateľov Slovenska, tak potrebujeme pripraviť priestor, aby sa takéto veci dali s napojením na medzinárodnú sieť vysokých škôl a výskumu, aby sa dali aj v podmienkach slovenského školstva robiť. Nato potrebujeme vysoké školy otvoriť tejto spolupráci aj s inými zdrojmi, s iným kapitálom. Potrebujeme využiť to, že sme sa dostali s našou SAAVŠ do EQAR-u, že sme prešli procesom a plošné akreditácie vysokých škôl, kedy si už ony samy budú akreditovať svoje študijné programy, kedy môžu obsadzovať pozície profesorov tak, ako sme hovorili, funkčné pozície docentov, profesorov.
Viete, tiež aj k tomuto, keďže je to len ústna rozprava, som len tak prišiel pre zmenený program bez aj pozmeňujúceho návrhu v tejto chvíli, tak poviem ešte jeden príklad. Bol som svedkom toho, ako jeden muž, nebudem ho menovať, pracovník na univerzite, ktorý je veľmi uznávaný v svojom odbore, veľká, malá vedecká rada ho navrhla na profesúru, má funkčné miesto profesora, tak automaticky bola posunutá jeho nominácia na SAAVŠ, kde voči dvom vedeckým radám, odporúčaniu rektorky, dekanky, dekana, tak prišlo k tomu, že jeden anonymný pracovník na SAAVŠ posúdil, že tento muž sa ide inaugurovať v oblasti, v ktorej, v inej, než v ktorej publikuje. Toto posúdenie bolo veľmi subjektívne. Preto ja vítam, že musíme sa venovať aj týmto mechanizmom, nemôže to byť také nevyvážené, že jeden pracovník SAAVŠ verzus malá a veľká vedecká rada.
Zároveň chcem pri tejto príležitosti poďakovať za to, že bol vo výbore prijatý pozmeňujúci návrh z Kresťanskodemokratického hnutia, ktorý sa týka toho, aby financie povedzme z európskych, z Európskej únie mohli byť použité aj na podporu činnosti konzorcií. V pláne obnovy a odolnosti bol podľa mňa napísaný príliš ambiciózny a neprediskutovaný cieľ, v pôvodnom pláne, tvrdé spájanie vysokých škôl pod jednu strechu, pod jedno IČO. Toto neprijali vysoké školy. Podarilo sa vyrokovať ešte za mňa, aby sme mohli zmeniť toto na mäkké spájanie, tvorbu konzorcií, jednokonzorcie už máme U10+ a ďalšie štyri idú vzniknúť. Nebuďme krajina večných začiatkov, že niečo podporíme len na začiatku a potom už poručeno Pánu Bohu, nech si to nejak žije. Preto som rád, že bol prijatý pozmeňovák, aby sa z týchto peňazí dala, dali použiť na priamu dotáciu aj na činnosť týchto konzorcií, pretože tá má zmysel. My ich nezakladáme predsa preto, aby sme si odfajkli míľnik POO, ale preto, aby tieto konzorciá robili užitočnú činnosť pre univerzity, pre vysokoškolákov, tak aby títo nemali dôvody odísť z tejto republiky a stratíme to veľmi vzácne a najcennejšie ľudské zdroje, ale aby mohli žiť, pracovať, vzdelávať sa a produkovať tu v prospech občanov a celého Slovenska.
Ďakujem za slovo.