23. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní vráteného zákona vo výboroch. Predseda Národnej rady pridelil zákon vrátený prezidentom na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru a Výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ústavnoprávny výbor vrátený zákon prerokoval a však neprijal uznesenie. Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj o vrátenom zákone nerokoval, pretože nebol uznášania schopný. Návrh spoločnej správy vrátane stanovísk gestorského výboru prerokoval Ústavnoprávny výbor na svojej 71. schôdzi 5. decembra 2024. Návrh stanovísk gestorského výboru a ani návrh spoločnej správy nebol schválený, keďže návrhy gestorského výboru nezískali súhlas potrebnej väčšiny členov Ústavnoprávneho výboru. Pardon. Som utekal. Predseda Ústavnoprávneho výboru ma zároveň určil za spoločného spravodajcu. Preto predkladám túto informáciu. Predseda Ústavnoprávneho výboru zároveň určil poslancov Adama Lučanského, Richarda Eliáša, Štefana Gašparoviča, Zuzanu Plevíkovú, Miroslava Čellára a Tibora Gašpara za náhradníkov spoločného spravodajcu. Pán predsedajúci otvorte prosím rozpravu.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia. Rád by som sa vyjadril k opätovnému prerokovaniu novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám, o ktorom rokujeme, pretože pán prezident Peter Pellegrini využil svoju právomoc a vrátil Národnej rade schválenú novelu zákona na opätovné prerokovanie. Podobne ako v predchádzajúcich prípadoch, keď pán prezident využil svoje právo vetovať schválený zákon a chcem privítať jeho rozhodnutie a chcem vyjadriť súhlas s jeho argumentáciou. To čo je na tomto vete nové oproti tým pár predchádzajúcim vetám, ktoré pán prezident Pellegrini využil voči Národnej rade je skutočnosť, že v tomto prípade nenamieta iba ustanovenia, ktoré boli do návrhu zákona doplnené v rámci druhého čítania. Ale namieta samotnú podstatu schváleného zákona tak ako bol navrhnutý. Aj v tomto prípade ide síce o ustanovenia, ktoré boli pozmenené v rámci druhého čítania, ale nie doplnené. Teda nie ustanovenia, ktoré by riešili nejakú inú problematiku ako pôvodný návrh zákona, ale ustanovenia, ktoré trochu iným a povedzme, že menej zlým spôsobom riešia tú problematiku, ktorá bola dôvodom predloženia návrhu zákona. Tým dôvodom predloženia návrhu zákona bola snaha zaviesť do zákona o slobodnom prístupe k informáciám možnosť spoplatňovať niektoré informácie. A okrem spoplatňovania materiálnych nákladov, čo je inštitút, ktorý pozná zákon o slobodnom prístupe k informáciám už dnes, skupina poslancov navrhla do zákona o slobodnom prístupe k informáciám doplniť aj možnosť spoplatňovať mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácii. Keďže išlo o poslanecký návrh zákona, nekonalo sa k nemu medzirezortné pripomienkové konanie, ale zdal sa predmetom pomerne intenzívnej kritiky zo strany opozície, zo strany občianskej spoločnosti, mimovládnych organizácií, ktorá upozorňovala na to, že návrh je gumový, vytvára priestor pre svojvôľu, neposkytuje možnosť opravných prostriedkov a teda, a teda teoreticky vytvára priestor preto, aby povinné osoby odmietali žiadosti o informácie pod zámienkou, že vyhľadanie informácií alebo teda poskytnutie informácií si vyžaduje mimoriadne rozsiahle vyhľadanie informácií a žiadateľ prakticky nemal možnosť sa brániť tomu návrhu. Mimochodom je teda zaujímavé, že pán poslanec Lučanský, ktorý predložil alebo predkladal ten návrh zákona a predkladal aj ten pozmeňujúci návrh, o ktorom teraz vlastne rokujeme vo vzťahu k vetu pána prezidenta tu teraz nie je a neobhajuje návrh, ktorý priniesol do Národnej rady a ktorý presadil v Národnej rade. Na základe tej kritiky došlo k istej korekcii pôvodného návrhu. Korekcia spočívala v tom, že sa zaviedol do zákona alebo teda do toho návrhu pozmeňujúcim návrhom inštitút námietky, ktorú môže podať žiadateľ v prípade, že nesúhlasí s výškou úhrady a na základe tej námietky môže povinná osoba tú výšku úhrady prehodnotiť, zmeniť, znížiť. Ale aj tu sme upozorňovali, že aj toto ustanovenie je gumené a že tak isto vytvára priestor pre svojvôľu povinnej osoby teda úradu pri rozhodovaní o tej námietke. Rovnako sme upozornili, že kým v Českej republike, na ktorú sa, na ktorú sa predkladatelia odvolávajú je inštitút námietky proti požadovanej úhrade za mimoriadne náročné vyhľadávanie informácií bližšie upravený, teda sú upravené práva žiadateľa, je upravený postup. Tak tuto je to ponechané, ponechané iba na to, že sa povie, že je námietka, že o nej, onej povinná osoba rozhodne. Aj na to sme upozorňovali. Viacerí sme k tomu vystúpili v druhom čítaní a aj to si všimli v koalícií a dokonca pripravili ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý by to iným spôsobom predpokladám, že podrobnejšie a ešte menej zle riešil. Asi nie dobre, ale povedzme, že menej zle ak by ten postup bol aspoň jednoznačne upravený a právna úprava by sa priblížila k tomu čo je v Českej republike. Len vyšlo to tak, že rokovanie v pléne bolo v čase, keď sa nehlasovalo a nebolo tu 15 koaličných poslancov, ani pán poslanec Lučanský, ani pán poslanec Glück nestihli vyzberať tých, tých 15 podpisov. Takže schválili ten zákon s tým pôvodným pozmeňujúcim návrhom, s ktorým ani oni neboli spokojní v čase, keď o ňom hlasovali, lebo mali pripravený iný pozmeňujúci návrh. Ale schválili ho, lebo tak treba, treba klepnúť po prstoch žiadateľom o informácie aktívnym občanom mimovládnym organizáciám pod zámienkou, že existujú kverulanti, existujú ale existujú aj spôsoby ako sa s kverulantmi vysporiadať. Aj o tom sme hovorili pri prerokúvaní toho návrhu zákona, ale, ale nebolo to, nebolo to počúvané a teda vládna koalícia chcela demonštrovať, že obmedzí prístup k informáciám tým, že postihne tých, tých zlých žiadateľov. Neuvedomujúci alebo zrejme uvedomujúci, že tým postihne aj tých, ktorí legitímne žiadajú o nejaké informácie a vytvorí tým priestor pre svojvôľu úradov pri rozhodovaní o žiadostiach. A ešte tam koalícia v druhom čítaní poslaneckým pozmeňujúcim návrhom v pléne doplnila predĺženie lehôt základnej lehoty na vybavenie žiadosti na informácie s ôsmych pracovných dní na dvanásť pracovných dní. Čiže o polovicu. Opäť bez akéhokoľvek zdôvodnenia. Bez toho, aby zargumentovala na základe akých analýz dospeli k tomu, že tých osem pracovných dní, ktoré tu už máme roky nestačia je potrebné predlžovať to na dvanásť pracovných dní. A ešte aj s absurdnou argumentáciou, že vlastne keď sa to predĺži no tak nebude tak potrebné tak často spoplatňovať. Čo teda nie je tam žiadny súvis. Lebo, keď sa to predĺži tak sa akurát natiahne lehota počas, ktorej je povinná osoba, povinná vybaviť tú žiadosť a poskytnúť informáciu alebo rozhodnúť o odmietnutí. A teda niektoré povinné osoby majú tendenciu rozhodovať na poslednú chvíľu. Aj v prípade jednoduchých informácií využívajú tu lehotu skoro až, skoro až dokonca. Nie je dôvod sa domnievať, že takéto povinné osoby budú teraz to čo by boli schopné vybaviť možno za jeden deň, ale zákony im prikazoval vybaviť to za osem pracovných dní. To budú teraz, im to bude trvať dvanásť pracovných dní. No, ale teda pán prezident si našťastie všimol, že ten zákon ako bol schválený zasahuje do práva na informácie a je gumený. Nepovedal to týmito slovami, ale, ale teda právne kvalifikovaným spôsobom zdôvodnil v čom vidí problém a v čom vidí nesúlad aj s požiadavkami na právne predpisy vyplývajúcimi s ústavy aj zo zákona o tvorbe právnych, právnych predpisov. A je teda zaujímavé, že navrhol zo schváleného zákona vypustiť body 1, 2 a 4. A tým pádom by tam ostali body 3, 5 a 6. Bod 3 je už tu spomínaná, spomínané predĺženie lehoty na vybavenie info žiadostí z ôsmych pracovných dní na 12 pracovných dní. Čiže niečo čo sa stalo v druhom čítaní a dokonca nie vo výbore ale až v pléne. Čo vôbec nebolo predmetom pôvodného návrhu zákona. Potom je tam prechodné ustanovenie, ktoré sa v tomto prípade by sa vzťahovalo vlastne iba na to predĺženie lehoty. Čiže je to iba niečo čo súvisí s tým čo sa tam dostalo v druhom čítaní. A potom je tam nahradenie slov obvodný úrad slovami okresný úrad. Čo je terminologická zmena, ktorú bolo možné schváliť v minulosti a bude možné schváliť kedykoľvek v budúcnosti. Čiže by tam neostalo nič. Z toho čo vecne chcel zmeniť ten pôvodný návrh skupiny poslancov za Slovenskú národnú stranu. Myslím si, že by to bolo dobré aj keď samozrejme, že optimálne riešenie je vôbec neprelomiť veto pána prezidenta a ten zákon vôbec neschváliť, lebo aj to predĺženie lehoty na vybavenie žiadosti o informácie o polovicu nie je potrebné, je nesprávne a nie je nijako odôvodnené. A pán prezident argumentuje tým, že argumentácia doslovného prevzatia právnej úpravy Českej republiky ..
=====

... aj to predĺženie lehoty na vybavenie žiadosti o informácie o polovicu nie je potrebné. Je nesprávne a nie je nijako odôvodnené. A pán prezident argumentuje tým, že argumentácia doslovného prevzatia právnej úpravy Českej republiky, podľa Českého infozákona je irelevantná a nedôsledná. Irelevantná z dôvodu nemožnosti doslovného prevzatia konkrétneho ustanovenia zákona bez brania do úvahy kontextu celého zákona, ako aj právneho poriadku ako takého, ktorý sa za roky samostatnosti už natoľko vzdialil právnemu poriadku, že takéto automatické preberanie nie je vhodné a ani právne udržateľné. Nedôsledná práve z dôvodu nebrania do úvahy ostatných ustanovení zákona, kde česká právna úprava napríklad explicitne a relatívne podrobne upravuje opravný prostriedok proti úhrade za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií, vrátane postupu a práv a povinností zúčastnených strán, čo v schválenom zákone chýba. Čiže hneď na prvej strane rozhodnutia prezidenta sa nachádza to, čo sme hovorili aj my pri rokovaní o návrhu zákona, teda už v tomto prípade v druhom čítaní, lebo v prvom čítaní ten opravný prostriedok nebol vôbec. V druhom čítaní bol nejako upravený práve s odvolaním sa na právnu úpravu v Českej republike. A aj pán prezident je toho názoru, že takýmto spôsobom nie je možné preberať právnu úpravu Českej republiky. Čo neznamená, že nie je možné sa právnou úpravou z Českej republiky alebo z inej krajiny inšpirovať a teda prevziať ju, ale adekvátnym spôsobom do právneho poriadku Slovenskej republiky. Nie tým, že tam preberieme iba niečo, čo sa hodí, alebo len niečo aby sa nepovedalo, ako sa to deje v prípade tohto schváleného zákona. Ďalej, tá gumenosť tých ustanovení. Pán prezident upozorňuje, že zákon o slobode informácií mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií až do prijatia tohto schváleného zákona nepoznal. Ale ani tento zákon nezadefinoval, ani minimálne, či aspoň rámcové alebo orientačné parametre kedy možno vyhľadávanie informácií pokladať nielen za rozsiahle, ale dokonca za tak rozsiahle, že ho možno kvalifikovať ako mimoriadne rozsiahle. Čiže ani tú rozsiahlosť, ani tú mimoriadnosť rozsiahlosti zákon nedefinuje. Dokonca ani takým spôsobom, aký dnes už zákon pozná možnosť predĺžiť základnú lehotu na vybavenie infožiadosti. Čiže je to gumené a gumenosť ustanovení zákona vytvára priestor na svojvôľu. Aj pán prezident opakuje alebo teda používa tú argumentáciu, že konštatujem, že pri zavádzaní tohto nového pojmu, ktorý nebol naplnený žiadnym obsahom bol zákonodarca nedôsledný. Pričom umožnil v ďalšom postupe orgánov aplikácie práva najmä arbitrárnosť a dvojaký meter pri vybavovaní žiadostí a realizácii práva na informácie. Čiže inak povedané, zákon ako ho koaličná väčšina schválila umožňuje svojvôľu, umožňuje arbitrárnosť, umožňuje dvojaký meter. Čo ako upozorňuje pán prezident nie je v súlade so zásadami tvorby právnych predpisov ani v súlade s požiadavkami Ústavy. Právny predpis musí byť terminologicky správny, presný a všeobecne zrozumiteľný. A táto požiadavka nie je samoúčelná, je dôležitá z hľadiska rešpektovania princípov právneho štátu a zodpovedá zákazu svojvôle. Nemôže sa odvolávať zákonodarca ani na aplikačnú prax, lebo doterajšia aplikačná prax nepozná tento pojem. Čiže, nevieme akým spôsobom by mali povinné osoby postupovať. Čím im môžeme spôsobiť naopak problémy. Problémy, ako budú stanovovať tú rozsiahlosť informácií i jej mimoriadny rozsah pri vyhľadávaní informácií, ani spôsob akým budú postupovať pri stanovovaní tej výšky, ani postup pri vybavovaní tej námietky, ktorú ako som už spomenul, nie je nijako upravený. A pán prezident upozorňuje na to, že mnohé z toho, čo namietajú alebo čo bolo deklarovaným dôvodom pre schválenie tejto zmeny je už v súčasnosti riešené judikatúrou. Judikatúrou je riešené napríklad to, že keď ide o šikanózny výkon práva, tak povinná osoba má možnosť takúto žiadosti odmietnuť. Rovnako je judikatúrou riešené aj to, že povinná osoba nie je povinná a to nie je iba judikatúrou, ale aj znením zákona upravené, že povinná osoba nie je povinná vytvárať nové informácie. Povinná osoba poskytuje informácie, ktoré má k dispozícii. Nie je povinná vytvárať výkladové stanoviská, rozbory, analýzy, referáty, odborné stanoviská, politické stanoviská, prognózy a výklady právnych predpisov a vytvárať názory. Aj z judikatúry vyplýva, že teda ak ide o informáciu, ktorú povinná osoba nemá k dispozícii a musela by ju vytvoriť, tak to je informácia, ktorú nemožno žiadať resp. je to dôvod na odmietnutie. Samozrejme, že ak nejako pracuje s informáciami, ktoré povinná osoba má k dispozícii, len ich musí nejakým spôsobom zosumarizovať, to nie je vytváranie novej informácie, ale je na povinnej osobe, aby to posúdila a potom na súde, aby to preskúmal. A máme už k tomu judikatúru. Teda máme tu nejakú judikatúru, ktorá hovorí o šikanóznom výkone práva o vytváraní nových informácií, o tom či je alebo nie je povinná osoba potrebná vytvoriť. A teraz, a na to tiež upozorňuje pán prezident, hrozí chaos keď sa do toho zavedie nový pojem. Keď novým spôsobom sa budú odmietať žiadosti resp. budú sa žiadosti odmietať spôsobom, že sa bude vyžadovať úhrada za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií, na čo neexistuje aplikačná prax, na čo neexistuje judikatúra a bude sa to navzájom krížiť a biť s tým, čo je dnes možné vyriešiť pomocou aplikačnej praxe a pomocou judikatúry. A pán prezident netvrdí, že nie je možné poskytnúť alebo podmieniť poskytnutie niektorých informácií zaplatením finančnej úhrady. Napokon už dnes to tak je vo vzťahu k niektorým materiálnym nákladom. Problém je, že je tam priestor pre svojvôľu. Nie je tam nejaká vyhláška, ktorá by stanovovala spôsob akým a určuje výška úhrady a akým sa ktoré úkony majú spoplatňovať. Čiže, opäť nejasnosť, opäť priestor pre svojvôľu. A zároveň argumentuje pán prezident, čo je argument, ktorý myslím, že nezaznel v tejto podobe v rozprave, aspoň čo si pamätám, je že zákon neobsahuje žiadnu úpravu odstránenia tvrdosti zákona pre žiadateľov, ktorí by vzhľadom na ich osobné pomery nemohli objektívne takúto úhradu zaplatiť a tým by došlo k zmareniu ich práva na informácie. Ten argument sa objavil v podobe, že je zvláštne, že vládna koalícia tvorená tromi stranami, z ktorých dve sa deklarujú ako sociálno-demokratické, tu idú vytvárať obmedzenie prístupu k informáciám pre chudobnejších ľudí, ktorí si nebudú môcť tie informácie môcť dovoliť zaplatiť. Tak to je také, že v tomto prípade sa pán prezident, na rozdiel od poslancov koalície, ktorí za to hlasovali zachoval v trošku socialno-demokraticky, keď to mám takto povedať. Ďalej pán prezident upozorňuje na nejasnosť tých inštitútov, ktoré sú tam zavedené, teda oznámenie požiadavky zaplatenia úhrady za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií, ako aj spôsob odloženia žiadosti, ktorý sa bije s tým, že na inom mieste je možné odloženie žiadosti vtedy, ak žiadateľ nedoplní žiadosť tak, aby mohla byť vybavená. Upozorňuje pán prezident, že Správny poriadok nepozná možnosť odloženia veci bez vydania rozhodnutia. V tomto prípade sa to tak deje. Čiže nie je možné uplatniť ani úpravu, ktorá je v infozákone, ani úpravu, ktorá je v Správnom poriadku. Rovnako tá námietka žiadateľa nie je dostatočne upravená postupom tak, ako by to bolo v Českej republike. A to som u pána prezidenta nenašiel alebo možno áno, nepozná to ani Správny poriadok. To je tiež niečo, čo som tu ja demonštroval v druhom čítaní, keď som prešiel všetky ustanovenia, keď námietku, keď slovo námietka je spomenuté v Správnom poriadku a ani jedno, ani jedno nie je použiteľné na túto situáciu. Čiže, tá námietka ako bola vnesená do zákona o slobodnom prístupe k informáciám nie je nijako upravená v Správnom poriadku a nemožno sa odvolávať na to, že možno postupovať podľa Správneho poriadku, lebo nemožno. Zákon, ktorý schválila koalícia je zlý, neodôvodnene zasahuje do práva na slobodný prístup k informáciám a optimálnym riešením bude, ak pri opätovnom prerokovaní pri hlasovaní, zajtra o 11-tej predpokladám, nebude ten zákon vôbec schválený. Ak by mal byť schválený, tak dúfam, že si vládna koalícia zoberie k srdcu tie pripomienky pána prezidenta, lebo v prípade, že by aspoň tým pripomienkam Národná rada vyhovela, tak by ten zákon bol zlý iba v tom, že by zbytočne a neodôvodnene predlžoval lehotu na vybavenie žiadosti o prístup k informácií z 8 pracovných dní na 12 pracovných dní. To by síce bolo zlé, ale aspoň je to jednoznačné ustanovenie. Tie zvyšné ustanovenia, ktoré namieta vo svojom vete aj pán prezident sú gumené a vytvárajú priestor pre svojvôľu. Tak budem veľmi pozorne sledovať, ako sa vládna koalícia postaví k pripomienkam pána prezidenta. Doteraz pripomienkam pána prezidenta zvykla vyhovieť. Zobrala do úvahy argumentáciu, ktorá častokrát sa veľmi podobala tej argumentácii, s ktorou pri schvaľovaní zákona vystupovala opozícia, vystupovala občianska verejnosť, ale ako hovorím, teraz sme v novej situácii. Teraz nerokujeme o vete, ktoré by sa vzťahovalo na niečo, čo bolo doplnené do návrhu zákona až v rámci druhého čítania. Teraz sa to veto týka podstaty zákona. O to dôležitejšie je, ako sa parlamentná väčšina v tomto prípade zachová. Ďakujem.

Ďalší v poradí je pani poslankyňa Remišová, nech sa páči, máte slovo, za Klub Slovensko.

Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, keď sme spoločne s odborníkmi upozorňovali na škodlivú a amatérsku novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám vládna koalícia, ako obvykle naše pripomienky ignorovala a tak parlament schválil legislatívny paškvil, ktorý bol v takom mizernom stave, že ho teraz vrátil váš vlastný koaličný prezident Pellegrini. Prezident Pellegrini ho nevrátil iba s obyčajnou pripomienkou, že kde tu treba niečo opraviť, ale....

čo pripomienky ignoroval. A tak parlament schválil legislatívny paškvil, ktorý bol v takom mizernom stave, že ho teraz vrátil váš vlastný koaličný prezident Pellegrini. Prezident Pellegrini ho nevrátil iba s obyčajnou pripomienkou, že kde-tu treba niečo opraviť, ale vrátil ho s potvrdením presne tých chýb, na ktoré sme dôrazne upozorňovali. A prezident Pellegrini vo svojom odôvodnení, rozsiahlom odôvodnení v podstate navrhol, aby ste sa na tento zákon vykašľali a hodili ho do koša, kam patrí. Odôvodnenie prezidenta je pomerne rozsiahle, skúsim ho pretlmočiť len stručne. Novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám z dielne, ako inak, pána Danka a spoločníkov, je podľa prezidenta irelevantne a neposledne okopírovaná z právneho poriadku Českej republiky, samozrejme s ignorovaní kontextu, čo prezident označuje za nevhodné a právne neudržateľné. V preklade to znamená, že poslanci zo SNS niečo skopírovali, bachli do zákona nový pojem spoplatneného, citujem: "mimoriadne rozsiahleho vyhľadávania informácií", ktorej ale nechali absolútne bez nejakého obsahu a vôbec si nelámali hlavy s kontextom, čím doslova umožnili dvojaký meter, ktorý teraz môžu používať povinné osoby pre realizácii práva na informácie.
Koaličný prezident, váš koaličný prezident teda doslova konštatuje, že schválený zákon vytvára priestor na svojvoľné vyhodnocovanie žiadosti povinnými osobami. Tu len poznamená to, že svojvoľne a protizákonne vyhodnocujú žiadosti už aj teraz a najmä teda ministri z rezortov, ktoré má strana Hlas. Napríklad u predsedu strany Hlas a nominanta pána prezidenta, Šutaja Eštoka, to robia úplne bežne. Robia to úplne na hulváta. Podali sme, podali sme odvolanie. Keď bude treba, obrátime sa aj na súd. Takže o to viac, o to viac ma v zásade pobavilo toto odôvodnenie pána prezidenta, pretože jeho vlastní ministri už teraz tento zákon, tento zákon porušujú. Na takúto dvojtvárnosť sme už ale zvyknutí.
Zároveň, ako sme to hovorili aj my od začiatku a zaznelo to od rôznych kolegov v rozpravách, aj prezident vidí pochybnosti o súlade tejto úpravy s Ústavou Slovenskej republiky. Na toto sme od začiatku upozorňovali. Upozorňovali aj na to odborníci, právnici a napriek tomu to bolo schválené. Zároveň prezident upozorňuje, že nie je pripojená vyhláška ministerstva financií, ktorá by stanovovala poplatky. To znamená, že zákon zavádza nejaké poplatky, ale nevieme aká, koľko, za čo a je normálne, že ak nejaký zákon stanovuje poplatky, tak by mala byť pripojená aj vyhláška ministerstva financií, kde by bolo zadefinované, koľko sa bude platiť. Prezident zároveň upozorňuje, že týmto neodborným paškvilom koalícia nie že nepomôže, ale zhorší situáciu aj samotným štátnym orgánom, pretože, citujem teraz prezidenta: "Novozavedený pojem bez jasnej definície a mantinelov spôsobí len chaos v už overenej praxi a bude viesť k novým súdnym sporom." To znamená, že štátne orgány, ministerstvá a ministri namiesto toho, aby sa venovali práci v prospech občanov, budú sa venovať súdnym sporom, ktoré vznikli práve z takejto neodbornej novely infozákona. Zaťaží to nielen žiadateľov o informácie, ale zaťaží to samotné úrady, úradníkov. Zaťaží to súdy a prezident hovorí, že je to absolútne bez pridanej hodnoty.
Takisto prezident upozorňuje, že pán Danko s kolegami miešajú hrušky s jablkami. Do zákona skopírovali definíciu českého právneho poriadku, doplnili to nejakými novými pojmami, odkázali na správny poriadok, ktorý ale pojmy nepozná. Jednotlivé inštitúty, ktoré do zákona nahádzali, tak si protirečia a spôsobujú vnútorné rozpory a právny chaos. Budú vyrábať len ďalšie a ďalšie aplikačné problémy. Skrátka pán Danko tento zákon zlepil tak, ako keď deti skúšajú poskladať lego s úplne odlišných veľkostí a typov stavebníc a nakoniec je z toho len jedna veľká babranica. Prezident konštatuje, že a toto je zaujímavé, prezident konštatuje, že problematický tak obsah, ako aj spôsob prijatia zákona bez relevantnej odbornej a verejnej diskusie a bez dôsledného odôvodnenia, to my hovoríme už dávno, že vládna koalícia prijíma zákony nielen množstvo zákonov v skrátenom legislatívnom konaní, ale prijíma aj dôležité a pomerne komplikované právne úpravy práve cez poslanecké návrhy zákonov, kde odborná diskusia absolútne absentuje. Čo teraz pri tomto zákone vytýka aj prezident. Ja len dodám, konečne.
Zároveň dodáva, že vykazuje znaky, opäť ho citujem: "Problémovej právnej úpravy a potencionálne aj protiústavného zásahu do Ústavou garantovaného práva." Pán prezident Hlasu, koaličnej strany, odkazuje poslancom, že táto právna úprava je problematická, dokonca protiústavná.
Záver prezidentových pripomienok je takýto. Budem citovať: "Schválený zákon vykazuje znaky problémovej právnej úpravy, potenciálne protiústavného zásahu do Ústavou garantovaného práva konkrétne oprávnených osôb a to bez benefitu výrazného odľahčenia povinných osôb, skôr naopak." A vzhľadom na uvedené pripomienky má pochybnosti o tom, či je schválená právna úprava v bodoch 1, 2, 4 schváleného zákona v súlade s Ústavou, takže žiada, aby sa tieto body vypustili, čo v zásade znamená to, že žiada, aby sa do koša hodil celý tento zákon.
Zhrniem hodnotenie vášho koaličného prezidenta je také, že nejasný, nezrozumiteľný, škodlivý a nelogický počin Andrea Danka aj s jeho kolegami, ktorý schválil tento parlament na hanbu sveta, na konci dňa nezlepší nič, vyvolá chaos, zaťaží úrady a to možno ešte aj v rozpore s Ústavou. Takže gratulujem k takejto robote pre občanov, aj keď sme si už naozaj zvykli, že táto vláda a parlament ide opačne. Čím škodlivejšie a babrackejšie, tým lepšie. Keď ale už je zákon taký škodlivý, že aj prezident tejto vládnej koalície musí zaujať takéto jednoznačné stanovisko, očakávam minimálne, že poslanci Hlasu, je tu zástupca pán Bartek, takže obraciam sa aj naňho, zoberú jeho pripomienky do úvahy, je to váš čestný predseda a toto nepodarené a škodlivé legislatívne lego pána Danka a jeho kolegov zahodia tam, kam patrí, do koša. Takže vyzývam ešte raz poslancov Hlasu, aby sa nenechali nahovoriť na hlúposti z dielne SNS, ktoré im ešte aj vlastný pán prezident odporučil, aby radšej zahodili do koša.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa Remišová. Myslím si, že odborne veľmi dobre zhrnuté a platí to, čo si povedala, keď už koaličný prezident Pellegrini, čestný predseda Hlasu de facto člen Hlasu ukáže takto Andreovi Dankovi a celej SNS, aký babrácky zákon navrhli a prijali, tak je veľmi správne sa pýtať, ako teda poslanci Hlasu zareagujú. Či dajú za pravdu svojmu prezidentovi a svojmu čestnému predsedovi, alebo sklonia hlavy a zahlasujú za neho opäť a prelomia veto ich člena Hlasu, teda Petra Pellegriniho. Na to som veľmi zvedavý, ale fakt je ten, že tento zákon je babrácky. Keď bude prijatý, tak bude vytvárať len ďalší chaos a evidentne ide vládnym politikom o to, aby infozákon na Slovensku nefungoval, aby sa ľudia nemohli dopytovať, aby nemohli mať informácie, pretože oni sa boja, aby tie informácie ľudia mali, aby videli, ako mnohokrát hospodária tak, že veci sú predražené, nerobia sa transparentne, nerobia sa výberové konania, dohadzujú sa len kamarátom kšefty, predražené rôzne transakcie, ktoré už človek ani nestíha sledovať a ešte aby toho nebolo málo, tak potrebujú to nejakým spôsobom skomplikovať ľuďom, aby či už organizácie, ktoré sledujú transparentnosť, alebo ľudia, ktorí sa pýtajú a chcú vedieť odpovede, tak jednoducho tým ľuďom v tom chcú zabrániť. Ale ja myslím, že ľudia v ďalších voľbách si uvedomia, čo títo predstavitelia SMERu, Hlasu, SNS sľubovali a čo nesplnili.

Ďakujem veľmi pekne Michal za tvoju pripomienku. Ja som čakala, že sa ozve aj pán poslanec Hlasu, pán Bartek, ktorý vždy má nejaké pripomienky k rozprave. Tentokrát ale zrejme nebolo čo povedať, pretože parlament schválil zákon, ktorý ich vlastný prezident označil za protiústavný. Tak toto sa málokedy stáva, že vlastný koaličný prezident musí babráctvo vládnej koalície opravovať s takými ponižujúcimi pripomienkami, ako to urobil práve teraz pán prezident Pellegrini. A mňa naozaj bude zaujímať to hlasovanie, pravdepodobne, teda zajtra, či poslanci Hlasu už stratili akú takú sebaúctu, ktorú by človek očakával, že ešte budú mať a schvália pripomienky prezidenta Pellegriniho, čo v zásade znamená, že ten zákon ostane presne taký, ako bol, pretože vypustiť tri body znamená v podstate hodiť do koša novelu, ktorú tu predložili poslanci za SNS. A opakujem to, čo už povedal aj kolega Šipoš teraz, že infozákon je veľmi dôležitý. Vďaka infozákonu sa občania dozvedeli o najväčších zlodejnách, dozvedeli sa napríklad o predražených kšeftoch, o hasičských autách, ktoré predseda Hlasu Šutaj Eštok si kúpil od nejakej firmy, ktorá sídli v rodinnom dome a v živote sa s tým nezaoberala, alebo predražených nájmoch a ďalších iných kauzách tejto vládnej koalície. A ja sa nečudujem, že práve poslanci SNS majú eminentný záujem, aby zákon o slobodnom prístupe k informáciách znefunkčnili, pretože pre nich, ale aj pre túto vládnu koalíciu transparentnosť, otvorenosť absolútne nič neznamená.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán predsedajúci, milí kolegovia, aj kolegyne, nejako som dúfala, že tu bude aspoň aké-také zastúpenie koalície, ale je to teda naozaj veľmi biedne. Asi je to tým, že ste si schválili pondelok ako rokovací deň bez hlasovania a teda ste tak nejako rozkotúľaní po celom Slovensku, alebo doma, alebo ja neviem kde vlastne sa nachádzate, ale možno si to teda pozeráte aspoň teda na diaľku, pretože obzvlášť teda koaličných poslancov a poslankyne by táto rozprava mala zaujímať, keďže sa týka veta prezidenta ku schválenému zákonu.
Tak sme tu zase v situácii, kedy môžem povedať, my sme vám to hovorili. A ja osobne som vám to teda hovorila na výbore, v rozprave, dokonca som vystúpila v rozprave v treťom čítaní, pretože čo je teda celkom výnimočné, pretože som stále tak nejako verila, že možno je tu priestor na to, aby ste sa zastavili a tento zákon stopli, kým sa ešte dá. Aj navrhovateľa Adama Lučanského som opakovane upozorňovala na naozaj babrácky návrh zákona, ktorý má v sebe samé chyby. Upozorňovala som ho aj osobne a nič. A tak sme tu a máme tu veto prezidenta, ktoré potvrdzuje všetky, aj moje slová, aj slová mojich kolegov a kolegýň z opozície.
Zopakujme si teda ešte raz naše a teraz už aj prezidentove výhrady. Po prvé, máme tu teda ten argument českou úpravou a argument navrhovateľa českou úpravou je, použijúc slová, ktoré možno poznáte, mulitný a nedá sa vytrhnúť jedno ustanovenie českého zákona z kontextu a nejako ho len tak hodiť do nášho zákona bez toho, aby sa posúdila celá komplexnosť tej českej právnej úpravy, pretože ona je od nášho zákona vzdialená. Príkladom tohto neodborného prístupu je zavedenie inštitútu námietky, ako opravného prostriedku proti rozhodnutiu o úhrade za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií. No navrhovateľ úplne odignoroval tú realitu českého zákona, kde je teda presne upravený ten proces, vrátane lehôt, kde sa stanovuje, že na podanie sťažnosti je stanovená lehota 30 dní. Tá sťažnosť je tam obdobou našej, teda tej námietky, ktorá tu bola zavedená. Povinný subjekt má potom 7 dní na to, aby buď vyhovel sťažnosti, alebo ju predložil nadriadenému orgánu a nadriadený orgán následne do 15 dní rozhodne, odkedy mu bola sťažnosť predložená.
=====

... ktorá tu bola zavedená, povinný subjekt má potom 7 dní na to, aby buď vyhovel sťažnosti alebo ju predložil nadriadenému orgánu. A nadriadený orgán následne do 15 dní rozhodne od kedy mu bola sťažnosť predložená.
Toto nič sa do nášho zákona nepreklopilo, pretože tu len navrhovateľ hodil jedno slovo námietka do nášho zákona a presviedčal nás tu teda o tom, že to je dostačujúce a keď som ho upozorňovala na to, že tento zákon nijako tento inštitút nepozná a nepoznal ani správny poriadok na ktorý odkazoval, tak len ďalej sme tu gúľali pred sebou tento zákon.
Ďalej tu máme teda nový inštitút mimoriadne rozsiahleho vyhľadávania informácií a novelou teda došlo k zavedeniu a spoplatnenia tohto ich vyhľadávania informácií, a to bez toho, ako uvádza aj pán prezident v odôvodnení “aby zadefinoval minimálne, či aspoň rámcové alebo orientačné zákonné parametre, kedy možno vyhľadávanie informácií pokladať nielen za rozsiahle, ale dokonca za tak rozsiahle, že ho možno kvalifikovať ako mimoriadne rozsiahle” ešte dodal, že “zákon ani mieru rozsahu a ani mieru mimoriadnosti rozsahu ani len približne neurčuje”.
Ďalej tiež prezident konštatoval, že “pri zavádzaní tohto nového pojmu, ktorý nebol naplnený žiadny obsahom, bol zákonodarca nedôsledný, pričom umožnil v ďalšom postupe orgánov aplikácie práva najmä arbitrárnosť a dvojaký meter pri vybavovaní žiadosti o realizácii práva na informácie”.
A presne na arbitrárnosť, som vás všetkých upozorňovala v rozprave a dokladala som to aj samotnou dôvodovou správou k tomuto návrhu zákona, v ktorej sa uvádza:
“Z dôvodu, že nie je možné žiadnym spôsobom kvantifikovať množstvo žiadaných informácií, posúdenie toho, či si predmetná žiadosť vyžaduje navrhované opatrenie úhrady nákladov závisí od konkrétnej povinnej osoby, ktorej je žiadosť určená.” Čiže sám navrhovateľ píše v dôvodovej správe, že podstate je to na arbitrárnom rozhodnutí povinnej osoby.
Rovnako ako som konštatovala aj ja, aj prezident konštatuje, že táto právna úprava vyvoláva “vážne pochybnosti o jej súlade so zásadami tvorby právnych predpisov, ako aj s čl. 26 Ústavy. TO som teda už zmieňovala v rozprave tiež čl. 26 Ústavy zakotvuje:
,,(1) Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
(4) Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti."
Nič z tohto teda nie je v tomto prípade naplnené. Zároveň platí tiež, že právna norma musí byť terminologicky správna, presná a všeobecne zrozumiteľná. Nové právne pojmy je teda potrebné samozrejme zadefinovať. A to sa v tejto nasilu schválenej novele nestalo.
Dodržiavanie princípov tvorby právnych predpisov je dôležité, aby bola zachovaná právna istota a nedochádzalo k vytváraniu priestoru pre svojvôľu. Toto schválený zákon podľa jednoznačne nespĺňa.
Následkom toho je skutočnosť, že právna úprava vystavuje neistote a súdnym konaniam aj samotné povinné osoby, ktorým vraj navrhovateľ chcel pomôcť.
Pomohol im tak, že im len teda skomplikuje život. Prax pri vykonávaní infozákona za dlhé roky jeho existencie vyprecizovala naozaj rozsiahla judikatúra. A tak vieme nakladať aj so situáciou zneužívania tohto zákona ako aj so situáciou šikanózneho zahlcovania povinných subjektov ako aj s tým, ak si žiadateľ žiada informácie, ktoré povinná osoba nemá k dispozícii. TO sú všetko veci, ktoré navrhovateľ tvrdil, že teda rieši týmto návrhom zákonov, ale my ich máme podstate už vyriešené aj judikatúrou aj praxou. Je možné si to pozrieť v rozhodnutiach, ktoré napríklad na ktoré odkazuje aj prezident. Napr. III. ÚS 96/2020, NSSR sp. zn. 3Sži/4/2014. a ďalšie, ktoré najdete priamo v tom odôvodnení, naozaj sú tam mnohé aj odcitované.
Schválená novela však vnáša do tohto právneho prostredia nové prvky a to bez jasného obsahu a tým vytvára nové pole právnej neistoty, ktoré bude samozrejme viesť k množstvu ďalších konan, čo som teda tu pripomínala, apelovala som na to naozaj aj v treťom čítaní, že táto situácia len zhoršuje postavenie povinných subjektov, ktoré budú zahltené súdnymi konaniami.
No to je naozaj úžasná pomoc, v skutku.
Povinné osoby to totižto bude zaťažovať personálne, časovo, aj finančne. Tak to je fakt skvelé.
ďalej, už sa tu spomínalo, že tento návrh, ktorý bol schválený a ku ktorému máme veto prezidenta bol v podstate aj antisociálny a teda stále je lebo ho máme na stále, ja som to už upozornila tiež aj v rozprave k samotnej novele, že návrh zavedenia, spoplatnenia prístupu k informáciám je teda zároveň antisociálnym opatrením, keďže znevýhodňuje ľudí, ktorí majú nižšie príjmy.
Ako poukázal aj prezident, schválené znenie zákona neobsahuje “žiadnu úpravu odstránenia tvrdosti zákona pre žiadateľov, ktorí by vzhľadom na ich osobné pomery nemohli objektívne úhradu zaplatiť”
A takáto úprava sa aj podľa prezidenta diskriminačná z hľadiska skutočného uplatnenia práva na informácie z dôvodu majetku, čo čl. 12 ods. 2 našej Ústavy, kde je zakotvený základný antidiskriminačný princíp neumožňuje
Ďalej k inštitútu námietky. K tomu som už naozaj veľa toho narozprávala aj teda v tých predchádzajúcich rozpravách aj s pánom navrhovateľom s pánom Adamom Lučanským, ktorý teda ma mrzí, že tu dnes ani nie je. A nepomohlo to teda, ale zapojil sa aj prezident a odkazuje vo svojom odôvodnení “Postup pri vybavovaní námietky nie je dostatočne upravený priamo v schválenom zákone, doterajší zákon o slobode informácií takýto inštitút, a teda ani postup s ním spojený, nepozná a nepozná ho ani správny poriadok, ktorý má byť použitý subsidiárne, ak nie je postup upravený explicitne v zákone o slobode informácií. Opäť ide o riešenie neprimerane zaťažujúce povinné osoby, keďže akýkoľvek postup zvolia, idú do komplikovanej právnej argumentácie a rizika v rámci súdneho konania.”
Tak ešte raz, navrhovateľ doplnil pozmeňujúcim návrhom predloženým na Ústavnoprávnom výbore inštitút námietky avšak tento nijako neupravil, na čom som ho opakovane upozorňovala, veľmi neúspešne, neupravuje správny poriadok, na čo sa odvolával pán navrhovateľ. Vo výsledku je to teda totálny právny paškvil, keď už to mám takto nediplomaticky povedať, lebo ja už neviem čo viac k tomu dodať, musím to tu opakovala ako taká obohratá platňa.
Čo vo vete nenájdeme, je vyjadrenie teda vetovanie predĺženia lehoty na vybavenie žiadosti z 8 na 12 pracovných dní.
A takéto predĺženie ani podľa mňa Ústava sama o sebe nevylučuje, ale proces prijatia tejto zásadnej zmeny, ktorá bude mať dopad na efektívny a včasný prístup k informáciám, považujem za naozaj tristný.
Bez akéhokoľvek odôvodnenia, bez toho, aby sme vychádzali z nejakých dátach prečo je takáto zmena potrebná. Nevychádza sa teda ani z praxe, ktorá by toto nejakým spôsobom vyžadovala. Zrazu len tak pozmeňovák v II. čítaní, bez akejkoľvek možnosti odbornej diskusie zo strany subjektov, ktorých sa to dotýka, bum prásk a je to schválené, no tak takto tu fungujeme.
No a tento spôsob prijímania zákonov zdá sa mi poněkud nešťastným.
A to platí rovnako pre celú novelu, ktorá je predmetom veta prezidenta.
Infozákon upravuje výkon jedného zo základných práv ústavou garantovaných, konkrétne právo na prístup k informáciám
A viaže sa na neho dlhoročná odborná prax, už spomínaná judikatúra, ako aj naše medzinárodné právne záväzky. A keď má teda dôjsť k jeho zásadnej zmene, čo tento prípad naozaj je, tak malo by sa to diať v takom procese, kde majú relevantné subjekty možnosť sa do tejto odbornej diskusie adekvátne zapojiť.
Veď to je úplne naozaj absurdné, že som sa na túto novelu pýtala tu v pléne aj pána ministra spravodlivosti a on vôbec nevedel o čom hovorím v zásade nevedel, že tu takúto novelu máme na stole a ani nevedel v akom je to čítaní. Mňa sa pýtal, že v akom je to čítaní. Mňa sa pýtal, že v akom to je čítaní. Tak ja neviem či takto naozaj má prebiehať legislatívny proces, ktorý sa týka zákonu a spadajúci pod Ministerstvo spravodlivosti. Mne to teda naozaj nepríde v poriadku. Tak ako pre väčšinu zákonov z dielne SNS, tak aj pre tento platí, že ide o totálne babráctvo.
Ja naozaj neviem, kto tam tie návrhy píše, ale z odborného hľadiska je to absolútna katastrofa.
Len pre osvieženie pamäte, už sme tu mali z dielne SNS návrh na vytvorenie novej televízie a rozhlasu STVR, ktorý bol prijatý pred polrokom, dodnes nemá Radu, ani riaditeľa dokonca nemáme ani logo tejto inštitúcie a čo je teda naozaj ako z nejakej absurdnej grotesky.
A rovnako to vyzerá z Fondom na podporu umenia, kde sa už mesiace nevie Rada ani len stretnúť tak, aby bola uznášaniaschopná a tým pádom vôbec nefunguje a neschvaľujú sa tma projekty, ktoré sa tam majú schvaľovať.
Alebo tu máme zákon o EHMK, ktorým chcel pán Michelko pre zmenu úplne rozbiť podstatu pôvodného zákona, ale keď dostal pripomienky OLAPu, ale aj Úradu vlády, tak svoju novelu úplne vykuchal a zostala tam taká škrupina, ktorá je úplne zbytočná , ale nič nenásobí, nič nedelí a je teda úplne zbytočné sa ňou zaoberať, ale stále ju máme na stole.
A samozrejme ešte tu gúľame pred sebou množstvo iných návrhov zákonov z dielne SNS, ktoré teda radšej nebudem bližšie rozoberať lebo si tu len zdvihnem tlak hneď takto v pondelok.
A záverom si už teda len kladiem otázku, súdiac teda podľa diania na Ústavnoprávnom výbore to tak vyzeralo, že to veto prezidenta by mohlo byť aj prelomené a ja stále dúfam, že to tak nebude. Ja som si myslela, že keď sa prelamovali vetá pani prezidentky Zuzany Čaputovej, že to robili z takých tých politických klanových dôvodov, ktoré mi prídu teda mimoriadne neodborné a absurdné.
Ale ak dojde k prelomeniu tohto veta prezidenta, tak vlastne len koalícia potvrdí, že na našej Ústave a riadnej tvorbe právnych noriem im ale že vôbec nezáleží, nieže by to bolo prekvapenie. Že.
No, stále verím, že to tak nie je a samozrejme ak toto veto prelomíte tak my sme pripravení. Je to Ústavou garantované práva ľudí brániť aj pred Ústavným súdom.
Mohli by sme si túto cestu ušetriť samozrejme, ak veto prezidenta schválite, tak že je to celé v rukách koalície.
Ďakujem veľmi pekne.