23. schôdza

Ďalší v poradí je pani poslankyňa Remišová, nech sa páči, máte slovo, za klub SLOVENSKO.

Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, keď sme spoločne s odborníkmi upozorňovali na škodlivú a amatérsku novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, vládna koalícia ako obvykle naše pripomienky ignorovala a tak parlament schválil legislatívny paškvil, ktorý bol v takom mizernom stave, že ho teraz vrátil váš vlastný koaličný prezident Pellegrini.
Prezident Pellegrini ho nevrátil iba s obyčajnou pripomienkou, že kde-tu treba niečo opraviť, ale vrátil ho s potvrdením presne tých chýb, na ktoré sme dôrazne upozorňovali. A prezident Pellegrini vo svojom odôvodnení, rozsiahlom odôvodnení v podstate navrhol, aby ste sa na tento zákon vykašľali a hodili ho do koša, kam patrí. Odôvodnenie prezidenta je pomerne rozsiahle, skúsim ho pretlmočiť len stručne. Novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám z dielne, ako inak, pána Danka a spoločníkov, je podľa prezidenta irelevantne a nedôsledne okopírovaná z právneho poriadku Českej republiky, samozrejme, s ignorovaním kontextu, čo prezident označuje za nevhodné a právne neudržateľné. V preklade to znamená, že poslanci zo SNS niečo skopírovali, bachli do zákona nový pojem spoplatneného, citujem, "mimoriadne rozsiahleho vyhľadávania informácií", ktoré ale nechali absolútne bez nejakého obsahu a vôbec si nelámali hlavy s kontextom, čím doslova umožnili dvojaký meter, ktorý teraz môžu používať povinné osoby pre realizácii práva na informácie.
Koaličný prezident, váš koaličný prezident teda doslova konštatuje, že schválený zákon vytvára priestor na svojvoľné vyhodnocovanie žiadostí povinnými osobami. Tu len poznamenám to, že svojvoľne a protizákonne vyhodnocujú žiadosti už aj teraz a najmä teda ministri z rezortov, ktoré má strana HLAS, napríklad u predsedu strany HLAS a nominanta pána prezidenta Šutaja Eštoka, to robia úplne bežne, robia to úplne na hulváta.
Podali sme, podali sme odvolanie, keď bude treba, obrátime sa aj na súd. Takže o to viac, o to viac ma v zásade pobavilo toto odôvodnenie pána prezidenta, pretože jeho vlastní ministri už teraz infozákon porušujú. Na takúto dvojtvárnosť sme už ale zvyknutí.
Zároveň ako sme to hovorili aj my od začiatku a zaznelo to od rôznych kolegov v rozpravách, aj prezident vidí pochybnosti o súlade tejto úpravy s Ústavou Slovenskej republiky. Na toto sme od začiatku upozorňovali. Upozorňovali aj na to odborníci, právnici a napriek tomu to bolo schválené. Zároveň prezident upozorňuje, že nie je pripojená vyhláška ministerstva financií, ktorá by stanovovala poplatky. To znamená, že zákon zavádza nejaké poplatky, ale nevieme aké, koľko, za čo a je normálne, že ak nejaký zákon stanovuje poplatky, tak by mala byť pripojená aj vyhláška ministerstva financií, kde by bolo zadefinované, koľko sa bude platiť. Prezident zároveň upozorňuje, že týmto neodborným paškvilom koalícia nieže nepomôže, ale zhorší situáciu aj samotným štátnym orgánom, pretože, citujem teraz prezidenta, "novozavedený pojem bez jasnej definície a mantinelov spôsobí len chaos v už overenej praxi a bude viesť k novým súdnym sporom". To znamená, že štátne orgány, ministerstvá a ministri namiesto toho, aby sa venovali práci v prospech občanov, budú sa venovať súdnym sporom, ktoré vznikli práve z takejto neodbornej novely infozákona. Zaťaží to nielen žiadateľov o informácie, ale zaťaží to samotné úrady, úradníkov, zaťaží to súdy a prezident hovorí, že je to absolútne bez pridanej hodnoty.
Takisto prezident upozorňuje, že pán Danko s kolegami miešajú hrušky s jablkami. Do zákona skopírovali definíciu českého právneho poriadku, doplnili to nejakými novými pojmami, odkázali na Správny poriadok, ktorý ale pojmy nepozná. Jednotlivé inštitúty, ktoré do zákona nahádzali, tak si protirečia a spôsobujú vnútorné rozpory a právny chaos. Budú vyrábať len ďalšie a ďalšie aplikačné problémy. Skrátka pán Danko tento zákon zlepil tak, ako keď deti skúšajú poskladať lego z úplne odlišných veľkostí a typov stavebníc a nakoniec je z toho len jedna veľká babranica. Prezident konštatuje, že, a toto je zaujímavé, prezident konštatuje, že problematický tak obsah, ako aj spôsob prijatia zákona bez relevantnej odbornej a verejnej diskusie a bez dôsledného odôvodnenia, to my hovoríme už dávno, že vládna koalícia prijíma zákony, nielen množstvo zákonov v skrátenom legislatívnom konaní, ale prijíma aj dôležité a pomerne komplikované právne úpravy práve cez poslanecké návrhy zákonov, kde odborná diskusia absolútne absentuje, čo teraz pri tomto zákone vytýka aj prezident. Ja len dodám, konečne.
Zároveň dodáva, že vykazuje znaky, opäť ho citujem, "problémovej právnej úpravy a potencionálne aj protiústavného zásahu do ústavou garantovaného práva". Pán prezident HLAS-u, koaličnej strany, odkazuje poslancom, že táto právna úprava je problematická, dokonca protiústavná.
Záver prezidentových pripomienok je takýto, budem citovať, "Schválený zákon vykazuje znaky problémovej právnej úpravy, potenciálne protiústavného zásahu do ústavou garantovaného práva konkrétne oprávnených osôb, a to bez benefitu výrazného odľahčenia povinných osôb, skôr, naopak". A vzhľadom na uvedené pripomienky má pochybnosti o tom, či je schválená právna úprava v bodoch 1, 2, 4 schváleného zákona v súlade s ústavou, takže žiada, aby sa tieto body vypustili, čo v zásade znamená to, že žiada, aby sa do koša hodil celý tento zákon.
Zhrniem, hodnotenie vášho koaličného prezidenta je teda také, že nejasný, nezrozumiteľný, škodlivý a nelogický počin Andreja Danka aj s jeho kolegami, ktorý schválil tento parlament na hanbu sveta, na konci dňa nezlepší nič, vyvolá chaos, zaťaží úrady, a to možno ešte aj v rozpore s ústavou.
Takže gratulujem k takejto robote pre občanov, aj keď sme si už naozaj zvykli, že táto vláda a parlament ide opačne, čím škodlivejšie a babráckejšie, tým lepšie. Keď ale už je zákon taký škodlivý, že aj prezident tejto vládnej koalície musí zaujať takéto jednoznačné stanovisko, očakávam minimálne, že poslanci HLAS-u, je tu zástupca pán Bartek, takže obraciam sa aj naňho, zoberú jeho pripomienky do úvahy, je to váš čestný predseda a toto nepodarené a škodlivé legislatívne lego pána Danka a jeho kolegov zahodia tam, kam patrí, do koša.
Takže vyzývam ešte raz poslancov HLAS-u, aby sa nenechali nahovoriť na hlúposti z dielne SNS, ktoré im ešte aj vlastný pán prezident odporučil, aby radšej zahodili do koša.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa Remišová. Myslím si, že odborne veľmi dobre zhrnuté a platí to, čo si povedala, keď už koaličný prezident Pellegrini, čestný predseda HLAS-u, de facto člen HLAS-u ukáže takto Andrejovi Dankovi a celej SNS, aký babrácky zákon navrhli a prijali, tak je veľmi správne sa pýtať, ako teda poslanci HLAS-u zareagujú. Či dajú za pravdu svojmu prezidentovi a svojmu čestnému predsedovi, alebo sklonia hlavy a zahlasujú za neho opäť a prelomia veto ich člena HLAS-u, teda Petra Pellegriniho. Na to som veľmi zvedavý, ale fakt je ten, že tento zákon je babrácky. Keď bude prijatý, tak bude vytvárať len ďalší chaos a evidentne ide vládnym politikom o to, aby infozákon na Slovensku nefungoval, aby sa ľudia nemohli dopytovať, aby nemohli mať informácie, pretože oni sa boja, aby tie informácie ľudia mali, aby videli, ako mnohokrát hospodária tak, že veci sú predražené, nerobia sa transparentne, nerobia sa výberové konania, dohadzujú sa len kamarátom kšefty, predražené rôzne transakcie, ktoré už človek ani nestíha sledovať. A ešte aby toho nebolo málo, tak potrebujú to nejakým spôsobom skomplikovať ľuďom, aby či už organizácie, ktoré sledujú transparentnosť, alebo ľudia, ktorí sa pýtajú a chcú vedieť odpovede, tak jednoducho tým ľuďom v tom chcú zabrániť. Ale ja myslím, že ľudia v ďalších voľbách si uvedomia, čo títo predstavitelia SMER-u, HLAS-u, SNS sľubovali a čo nesplnili.

Ďakujem veľmi pekne, Michal, za tvoju pripomienku. Ja som čakala, že sa ozve aj pán poslanec HLAS-u, pán Bartek, ktorý vždy má nejaké pripomienky k rozprave. Tentokrát ale zrejme nebolo čo povedať, pretože parlament schválil zákon, ktorý ich vlastný prezident označil za protiústavný. Tak toto sa málokedy stáva, že vlastný koaličný prezident musí babráctvo vládnej koalície opravovať s takými ponižujúcimi pripomienkami, ako to urobil práve teraz pán prezident Pellegrini. A mňa naozaj bude zaujímať to hlasovanie, pravdepodobne teda zajtra, či poslanci HLAS-u už stratili akú takú sebaúctu, ktorú by človek očakával, že ešte budú mať a schvália pripomienky prezidenta Pellegriniho, čo v zásade znamená, že ten zákon ostane presne taký, ako bol, pretože vypustiť tri body znamená v podstate hodiť do koša novelu, ktorú tu predložili poslanci za SNS.
A opakujem to, čo už povedal aj kolega Šipoš teraz, že infozákon je veľmi dôležitý. Vďaka infozákonu sa občania dozvedeli o najväčších zlodejinách, dozvedeli sa napríklad o predražených kšeftoch, o hasičských autách, ktoré predseda HLAS-u Šutaj Eštok si kúpil od nejakej firmy, ktorá sídli v rodinnom dome a v živote sa s tým nezaoberala, alebo predražených nájmoch a ďalších iných kauzách tejto vládnej koalície. A ja sa nečudujem, že práve poslanci SNS majú eminentný záujem, aby zákon o slobodnom prístupe k informáciám znefunkčnili, pretože pre nich, ale aj pre túto vládnu koalíciu transparentnosť, otvorenosť absolútne nič neznamená.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Pán predsedajúci, milí kolegovia, aj kolegyne, nejako som dúfala, že tu bude aspoň aké-také zastúpenie koalície, ale je to teda naozaj veľmi biedne. Asi je to tým, že ste si schválili pondelok ako rokovací deň bez hlasovania, a teda ste tak nejako rozkotúľaní po celom Slovensku alebo doma, alebo ja neviem, kde vlastne sa nachádzate, ale možno si to teda pozeráte aspoň teda na diaľku, pretože obzvlášť teda koaličných poslancov a poslankyne by táto rozprava mala zaujímať, keďže sa týka veta prezidenta ku schválenému zákonu.
Tak sme tu zase v situácii, kedy môžem povedať, my sme vám to hovorili. A ja osobne som vám to teda hovorila na výbore, v rozprave, dokonca som vystúpila v rozprave v treťom čítaní, pretože, čo je teda celkom výnimočné, pretože som stále tak nejako verila, že možno je tu priestor na to, aby ste sa zastavili a tento zákon stopli, kým sa ešte dá. Aj navrhovateľa Adama Lučanského som opakovane upozorňovala na naozaj babrácky návrh zákona, ktorý má v sebe samé chyby, upozorňovala som ho aj osobne a nič. A tak sme tu a máme tu veto prezidenta, ktoré potvrdzuje všetky, aj moje slová, aj slová mojich kolegov a kolegýň z opozície.
Zopakujme si teda ešte raz naše a teraz už aj prezidentove výhrady. Po prvé, máme tu teda ten argument českou úpravou a argument navrhovateľa českou úpravou je, použijúc slová, ktoré možno poznáte, nulitný a nedá sa vytrhnúť jedno ustanovenie českého zákona z kontextu a nejako ho len tak hodiť do nášho zákona bez toho, aby sa posúdila celá komplexnosť tej českej právnej úpravy, pretože ona je od nášho zákona vzdialená. Príkladom tohto neodborného prístupu je zavedenie inštitútu námietky ako opravného prostriedku proti rozhodnutiu o úhrade za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií. No navrhovateľ úplne odignoroval tú realitu českého zákona, kde je teda presne upravený ten proces vrátane lehôt, kde sa stanovuje, že na podanie sťažnosti je stanovená lehota 30 dní. Tá sťažnosť je tam obdobou našej, teda tej námietky, ktorá tu bola zavedená. Povinný subjekt má potom 7 dní na to, aby buď vyhovel sťažnosti, alebo ju predložil nadriadenému orgánu a nadriadený orgán následne do 15 dní rozhodne, odkedy mu bola sťažnosť predložená.
Toto nič sa do nášho zákona nepreklopilo, pretože tu len navrhovateľ hodil jedno slovo námietka do nášho zákona a presviedčal nás tu teda o tom, že to je dostačujúce a keď som ho upozorňovala na to, že tento zákon nijako tento inštitút nepozná a nepoznal ani Správny poriadok, na ktorý odkazoval, tak len ďalej sme tu gúľali pred sebou tento zákon.
Ďalej tu máme teda nový inštitút mimoriadne rozsiahleho vyhľadávania informácií a novelou teda došlo k jeho zavedeniu a spoplatnenia tohto ich vyhľadávania informácií, a to bez toho, ako uvádza aj pán prezident v odôvodnení, aby zadefinoval minimálne, či aspoň rámcové, alebo orientačné zákonné parametre, kedy možno vyhľadávanie informácií pokladať nielen za rozsiahle, ale dokonca za tak rozsiahle, že ho možno kvalifikovať ako mimoriadne rozsiahle. Ešte dodal, že zákon ani mieru rozsahu a ani mieru mimoriadnosti rozsahu ani len približne neurčuje. Ďalej tiež prezident konštatoval, že pri zavádzaní tohto nového pojmu, ktorý nebol naplnený žiadny obsahom, bol zákonodarca nedôsledný, pričom umožnil v ďalšom postupe orgánov aplikácie práva najmä arbitrárnosť a dvojaký meter pri vybavovaní žiadostí o realizácii práva na informácie. A presne aj na túto arbitrárnosť som vás všetkých upozorňovala v rozprave a dokladala som to aj samotnou dôvodovou správou k tomuto návrhu zákona, v ktorej sa uvádza:
“Z dôvodu, že nie je možné žiadnym spôsobom kvantifikovať množstvo žiadaných informácií, posúdenie toho, či si predmetná žiadosť vyžaduje navrhované opatrenie úhrady nákladov závisí od konkrétnej povinnej osoby, ktorej je žiadosť určená.” Čiže sám navrhovateľ píše v dôvodovej správe, že podstate je to na arbitrárnom rozhodnutí povinnej osoby.
Rovnako ako som konštatovala aj ja, aj prezident konštatuje, že táto právna úprava vyvoláva vážne pochybnosti o jej súlade so zásadami tvorby právnych predpisov, ako aj s čl. 26 ústavy. To som teda už zmieňovala v rozprave tiež, čl. 26 ústavy zakotvuje:
"(1) Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
(4) Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti."
Nič z tohto teda nie je v tomto prípade naplnené.
Zároveň platí tiež, že právna norma musí byť terminologicky správna, presná a všeobecne zrozumiteľná. Nové právne pojmy je teda potrebné samozrejme zadefinovať, a to sa v tejto nasilu schválenej novele nestalo.
Dodržiavanie princípov tvorby právnych predpisov je dôležité, aby bola zachovaná právna istota a nedochádzalo k vytváraniu priestoru pre svojvôľu. Toto schválený návrh zákona podľa jednoznačne nespĺňa. Následkom toho je skutočnosť, že právna úprava vystavuje neistote a súdnym konaniam aj samotné povinné osoby, ktorým vraj navrhovateľ chcel pomôcť. Pomohol im tak, že im len teda skomplikuje život. Prax pri vykonávaní infozákona za dlhé roky jeho existencie vyprecizovala naozaj rozsiahla judikatúra, a tak vieme nakladať aj so situáciou zneužívania tohto zákona, ako aj so situáciou šikanózneho zahlcovania povinných subjektov, ako aj s tým, ak si žiadateľ žiada informácie, ktoré povinná osoba nemá k dispozícii. To sú všetko veci, ktoré navrhovateľ tvrdil, že teda rieši týmto návrhom zákonov, ale my ich máme podstate už vyriešené aj judikatúrou, aj praxou.
Je možné si to pozrieť v rozhodnutiach, ktoré napríklad, na ktoré odkazuje aj prezident. Napr. rozhodnutie Ústavného súdu ÚS 96/2020, Najvyššieho súdu 3Sži/4/2014 a ďalšie, ktoré najdete priamo v tom odôvodnení, naozaj sú tam mnohé aj odcitované.
Schválená novela však vnáša do tohto právneho prostredia nové prvky, a to bez jasného obsahu, a tým vytvára nové pole právnej neistoty, ktoré bude, samozrejme, viesť k množstvu ďalších konaní, čo som teda tu pripomínala, apelovala som na to naozaj aj v treťom čítaní, že táto situácia len zhoršuje postavenie povinných subjektov, ktoré budú zahltené súdnymi konaniami. No to je naozaj úžasná pomoc, vskutku. Povinné osoby to totižto bude zaťažovať personálne, časovo, aj finančne. Tak to je fakt skvelé.
Ďalej sa už tu spomínalo, že tento návrh, ktorý bol schválený a ku ktorému máme veto prezidenta, bol v podstate aj antisociálny, a teda stále je, stále ho máme na stole, ja som to už upozornila tiež aj v rozprave k samotnej novele, že návrh zavedenia spoplatnenia prístupu k informáciám je teda zároveň antisociálnym opatrením, keďže znevýhodňuje ľudí, ktorí majú nižšie príjmy.
Ako poukázal aj prezident, schválené znenie zákona neobsahuje, teraz citujem: "žiadnu úpravu odstránenia tvrdosti zákona pre žiadateľov, ktorí by vzhľadom na ich osobné pomery nemohli objektívne úhradu zaplatiť”.
A takáto úprava je teda aj podľa názoru prezidenta diskriminačná z hľadiska skutočného uplatnenia práva na informácie z dôvodu majetku, čo čl. 12 ods. 2 našej ústavy, kde je zakotvený základný antidiskriminačný princíp, neumožňuje.
Ďalej k inštitútu námietky, k tomu som už naozaj veľa toho narozprávala aj teda v tých predchádzajúcich rozpravách aj s pánom navrhovateľom, pánom Adamom Lučanským, ktorý teda ma mrzí, že tu dnes ani nie je. A nepomohlo to teda, ale zapojil sa aj prezident a odkazuje vo svojom odôvodnení: "Postup pri vybavovaní námietky nie je dostatočne upravený priamo v schválenom zákone, doterajší zákon o slobode informácií takýto inštitút, a teda ani postup s ním spojený nepozná a nepozná ho ani Správny poriadok, ktorý má byť použitý subsidiárne, ak nie je postup upravený explicitne v zákone o slobode informácií. Opäť ide o riešenie neprimerane zaťažujúce povinné osoby, keďže akýkoľvek postup zvolia, idú do komplikovanej právnej argumentácie a rizika v rámci súdneho konania.”
Takže ešte raz, navrhovateľ doplnil pozmeňujúcim návrhom predloženým na ústavnoprávnom výbore inštitút námietky, avšak tento nijako neupravil, na čom som ho teda opakovane upozorňovala, zjavne neúspešne a neupravuje ho ani správny poriadok, na čo sa odvolával pán navrhovateľ. Vo výsledku je to teda totálny právny paškvil, keď už to mám takto nediplomaticky povedať, lebo ja už naozaj neviem, čo viac k tomu dodať, lebo som to tu opakovala ako taká obohratá platňa.
Čo vo vete nenájdeme, je vyjadrenie, teda vetovanie predĺženia lehoty na vybavenie žiadostí z 8 na 12 pracovných dní. A takéto predĺženie ani podľa mňa ústava sama osebe nevylučuje, ale proces prijatia tejto zásadnej zmeny, ktorá bude mať dopad na efektívny a včasný prístup k informáciám, považujem za naozaj tristný. Bez akéhokoľvek odôvodnenia, bez toho, aby sme vychádzali z nejakých dátach, prečo je takáto zmena potrebná, nevychádza sa teda ani z praxe, ktorá by toto nejakým spôsobom vyžadovala, zrazu len tak pozmeňovák v druhom čítaní a bez akejkoľvek možnosti odbornej diskusie zo strany subjektov, ktorých sa to dotýka, bum, prásk a je to schválené, no tak takto tu fungujeme. No a tento spôsob prijímania zákonov zdá sa mi poněkud nešťastným, a to platí rovnako pre celú novelu, ktorá je predmetom veta prezidenta.
Infozákon upravuje naozaj výkon jedného zo základných práv ústavou garantovaných, konkrétne právo na prístup k informáciám a viaže sa na neho dlhoročná odborná prax, už spomínaná judikatúra, ako aj naše medzinárodné právne záväzky. A keď má teda dôjsť k jeho zásadnej zmene, čo tento prípad naozaj je, tak malo by sa to diať v takom procese, kde majú relevantné subjekty možnosť sa do tejto odbornej diskusie adekvátne zapojiť.
Veď to je úplne naozaj absurdné, že ja som sa na túto novelu pýtala tu v pléne aj pána ministra spravodlivosti a on vôbec nevedel, o čom hovorím, v zásade nevedel, že tu takúto novelu máme na stole, a ani nevedel, v akom to je čítaní. Mňa sa pýtal, že v akom to je čítaní. Tak ja neviem, že či takto naozaj má prebiehať legislatívny proces, ktorý sa týka zákona a je spadajúci pod ministerstvo spravodlivosti. Mne to teda naozaj nepríde v poriadku. Tak ako pre väčšinu zákonov z dielne SNS, tak aj pre tento platí, že ide o totálne babráctvo. Ja naozaj neviem, kto tam tie návrhy píše, ale z odborného hľadiska je to absolútna katastrofa.
Len pre osvieženie pamäte, už sme tu mali z dielne SNS návrh na vytvorenie novej televízie a rozhlasu, STVR, ktorý bol prijatý pred polrokom, dodnes nemáme radu, ani riaditeľa, dokonca nemáme ani logo tejto inštitúcie, čo je teda naozaj ako z nejakej absurdnej grotesky.
A rovnako to vyzerá s Fondom na podporu umenia, kde sa už mesiace nevie rada ani len stretnúť tak, aby bola uznášaniaschopná, a tým pádom vôbec nefunguje a neschvaľujú sa tam projekty, ktoré sa tam majú schvaľovať.
Alebo tu máme zákon o EHMK, ktorým chcel pán Michelko pre zmenu úplne rozbiť podstatu pôvodného zákona, ale keď dostal pripomienky OLAF-u, ale aj úradu vlády, tak svoju novelu úplne vykuchal a zostala tam taká škrupina, ktorá je už úplne zbytočná, ale nijako nič nenásobí, nič nedelí, a je teda úplne zbytočné sa ňou zaoberať, ale stále ju máme na stole.
A, samozrejme, ešte tu gúľame pred sebou množstvo iných návrhov zákonov z dielne SNS, ktoré teda radšej nebudem bližšie rozoberať, lebo si tu len zdvihnem tlak hneď takto v pondelok.
A záverom si už teda len kladiem otázku, súdiac teda podľa diania na ústavnoprávnom výbore to tak vyzeralo, že to veto prezidenta by mohlo byť aj prelomené a ja stále dúfam, že to tak nebude. Ja som si myslela, že keď sa prelamovali vetá prezidentky Zuzany Čaputovej, že to bolo z takých tých politických, klanových dôvodov, ktoré mi prídu teda mimoriadne neodborné a absurdné, ale ak dôjde k prelomeniu tohto veta prezidenta, tak vlastne len koalícia potvrdí, že na našej ústave a riadnej tvorbe právnych noriem im aleže vôbec nezáleží, nieže by to bolo prekvapenie, že?
No stále verím, že to tak nie je a, samozrejme, ak toto veto prelomíte, tak my sme pripravení tieto ústavou garantované práva ľudí brániť aj pred Ústavným súdom.
Mohli by sme si túto cestu ušetriť, samozrejme, ak veto prezidenta schválite, takže je to celé v rukách koalície.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Tak už to býva zvykom, že keď navrhuje niečo pán poslanec Lučanský, tak je to vždy legislatívna katastrofa, aj pokiaľ ide o proces, aj formu, aj obsah. Toto je presne ten prípad.
Pán Lučanský zasieva obrovskú právnu neistotu a chaos do týchto vzťahov, ktoré tu vznikajú medzi tými, ktorí potrebujú a chcú vedieť informácie, ktoré sa týkajú verejnej správy, verejných záležitostí a tými, ktorí sú povinní tieto informácie poskytovať.
Navyše máme tu veto prezidenta a v odôvodnení to veta prezident úplne deklasoval navrhovateľa a vyzliekol donaha tento jeho zákon, ktorý je proste hrozný a je s vysokou pravdepodobnosťou protiústavný, pretože tie dôvody veľmi dobre kolegyňa Lucia Plaváková spomenula, prečo tento zákon nieže nie je dobrý, ale je aj v rozpore s ústavou a ja som presvedčený, že ak teda si nedáte povedať od pána prezidenta, resp. pán navrhovateľ si konečne neuvedomí, aké škody spôsobuje, tak Progresívne Slovensko jednoznačne dá ústavnú sťažnosť na Ústavný súd a ja som presvedčený, že bude úspešná.

Pani poslankyňa Plaváková, pripájam sa k tvojmu sklamaniu a začudovaniu, že tu nie je pán poslanec Lučanský, ktorý ten návrh navrhoval alebo predkladá za skupinu poslancov za SNS v Národnej rade. A potom prišiel s tým pozmeňujúcim návrhom na ústavnoprávnom výbore, ktorý je teraz predmetom veta pána prezidenta. Je to naozaj nezrozumiteľné, že tu dnes nie je, že nevystupuje aktívne a neobhajuje to riešenie, s ktorým prišiel a ktoré presadil. Toto je také, ja som o tom teda hovoril aj v piatok, keď sa hovorilo o novele vysokoškolského zákona, kde pán poslanec Lučanský tak isto dal nejaký pozmeňujúci návrh, hoci k vysokému školstvu doteraz nikdy nevystupoval. Prečítal v pléne pozmeňujúci návrh a zmizol.
Potom tu aj nakukol chvíľu, ja som práve k tomu vystupoval a pýtal som sa na to a opäť žiadne vysvetlenie. Nie je to vysvetlenie ani v odôvodnení, nie je to vysvetlenie ani v tom, ako to on uviedol v pléne Národnej rady. Čakáme tu všetci, že s akým pozmeňujúcim návrhom teda príde, ktorý sa týka zákona o neziskových organizáciách, tam už tiež predložil, teda k vlastnému návrhu zákona predložil pozmeňujúci návrh, ktorým sa kompletne mení zmysel toho zákona, čiže nebudú to zahraniční agenti, ale lobisti a ani to nie je finál. Tak ja si myslím, že toto je veľmi zlá vizitka legislatívnej práce a niečo podobné sa stalo pri infozákone, kde sa to síce nezhoršilo, jemne sa to vylepšilo, ale absolútne nedostatočne, tak nedostatočne, že aj pán prezident si uvedomil, že toto je potrebné vrátiť a nemal by byť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. No mňa tiež mrzí, že Adam Lučanský tu nie je, hoci teda aktívne vlastne tento návrh predložil, aj ten pozmeňujúci návrh, a ja vlastne neviem, kto mu tie legislatívne znenia podsúva, ale moc mu teda nepomáha si vytvoriť dobrý obraz. Naozaj to sú také absolútne katastrofy z hľadiska odborného či už legislatívno-technického, ale celkovo tej právnej podstaty, nech už by sme mohli sa odosobniť od toho úmyslu, ktorý je tu podľa mňa tiež zlý, lebo úmyslom je podľa mňa naozaj obmedziť ten prístup k informáciám, ale je to spravené takým spôsobom, že tu už zjavne ani prezident Pellegrini nemohol sa nevyjadriť spôsobom, ako sa vyjadril. Ja som tiež zvedavá, že ak to veto bude prelomené, či pán prezident dá aj podnet na Ústavný súd, lebo tých ústavnoprávnych argumentov v tom odôvodnení použil mnoho, tak to som tiež veľmi zvedavá. V každom prípade my sme pripravení ten podnet podať.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Začnem tak pre verejnosť, ktorí to sledujú na diaľku, aby ste si vedeli predstaviť, ako to tu vyzerá v sále, lebo vy to nevidíte, tak napravo sedia opoziční poslanci a poslankyne, naľavo, kde mali sedieť koaliční poslanci a poslankyne, je úplne prázdno, úplne prázdno. Hej, že pondelok, všetci v robote, ale tu v sále Národnej rady zástupcovia ľudu, ktorí berú päťtisíc eur v čistom, nikde nikto. Sú tu dvaja zástupcovia koalície, ale to len preto, že nemajú na výber. Jeden musí viesť schôdzu a druhý je spravodajca, či sa mu to páči, alebo nepáči, proste musí tu byť, tak si vytiahli krátku slamku. Ako mne už len toto príde absurdné, kolegovia, kolegyne, hej, že Národná rada sa má zaoberať vecami, ktoré sú dôležité. Súhlasíme. Máme tu zákon, kde pán prezident s najsilnejším mandátom v tejto krajine, milión, koľko, tristo-, štyristotisíc ľudí, tak nejak, milión štyristotisíc ľudí mu dalo svoju dôveru, tak pán prezident mohol nad tým asi tiež nejak mávnuť rukou, že to sú také chybičky krásy, nechajme to tak, nebudem ten zákon vetovať. No nie, vetoval ten zákon, čiže povedal, že nedostatky tohto zákona sú tak závažné, že parlament by sa ním mal opätovne zaoberať. Že on ho nepodpíše, inými slovami pre ľudí, on to nepodpíše, že je to paškvil, on to nepodpíše. Tak to sem vrátil. Tak povedal by som, že to asi je dôležité, nie, o tomto sa baviť, keď teda prezident s najsilnejším mandátom nám povedal, že schválili ste hlúposť, vážení kolegovia, ja to nepodpíšem, tak, prosím, skúste to nejak opraviť. No a teda reakcia koaličných poslancov a poslankýň je, že úplne na to dlabú. Mňa to vytáča do biela. Vytáča ma to aj preto, že ani tí navrhovatelia toho zákona sem neprišli. Že to už je aká arogancia, pohŕdanie, hej, že predložíte zákon, ten zákon vám prejde, a teraz neviem, pán Glück sa na mňa tak otočil, vy nie ste navrhovateľ, sa iba rozcvičujete, predpokladám. (Reakcia poslanca Glücka.) Bolí vás chrbát, prepáčte, tak vidíte, keby vás bolo viac spravodajcov, môžte sa striedať. No, som stratil niť myšlienok. Nevadí, ja sa tam dostanem naspäť.
Čiže ani ten navrhovateľ, hej, navrhovateľ predložil zákon, hej, pre ľudí to skúsim vysvetliť, že aká fušerina sa tu deje v tomto parlamente. Navrhovateľ predložil zákon, potom ho kadejakými pozmeňujúcimi návrhmi ešte lepili, látali, niektorí teda ani nestihli predložiť, mali ho pripravený, ale no, predložili, nepredložili, jednoducho fušerina celý proces, ukázalo sa, že to je fušerina. A to nehovoríme my, opozícia, tak možno voliči koalície nám neveria, lebo my sme opozícia, súčasná koalícia robí všetko pre to, aby z nás spravila nejakých nedôveryhodných ľudí, ktorým sa nedá veriť, tak dobre, tak neverte to nám, tak pán prezident, ktorý teda určite ho nemôžme nazvať, že to je opozičný prezident, tak pán prezident to sem vrátil, že to je fušerina. A ľudia, ktorí to sem predložili a mali by si to prísť obhájiť a povedať nie, nie, nie, tu sa pán prezident mýli, toto v skutočnosti je v poriadku, tak tu ani nesedia. Predkladatelia z SNS tu ani nesedia. Hej, že normálne že prázdna sála, dámy a páni.
Ja si myslím, že každá profesia má nejaké, nejaké pravidlá, nejaké, ako by som to povedal, nejaké fachmanstvo alebo ako by som to nazval, hej, že keď si dáte auto do servisu, tak to chcete dať dobrému fachmanovi, ktorý to dobre spraví. Keď si dáte, ja neviem, upiecť tortu, tak tiež to dáte nejakému, mali sme tu potravinárov, tak tiež to dáte niekomu, kto vám upečie dobrú tortu a nie takú, že ju nebudete vedieť zjesť, hej? A ja si myslím, že aj tvorba legislatívy by mala mať nejaké fachmanstvo, že tu robíme kvalitnú legislatívu, že sa riadime nejakými procesmi výroby, ako pri tej oprave toho auta, že sú tam nejaké ustálené procesy, ako sa veci robia, aby sa to nepokazilo, ako sa torta pečie, aby sa nepokazila, tak aj tu by sme sa mali riadiť nejakými základnými postupmi a procesmi. A to, čo pán prezident hovorí, je, že ste tie postupy nedodržali, že to je proste, že to je fušerina. Ja to, naozaj to sa nedá inak nazvať, je to legislatívna fušerina. Ja viem, že vy si myslíte, že, alebo dúfate možno v kútiku duše, že ľudí toto nezaujíma. Ja si myslím, že by ich malo zaujímať, keď teda nieže opozícia vám to kritizuje, tak dobre, tak nech nám neveria, ale váš prezident, prezident, ktorý kandidoval s podporou vehementnou aj tejto koalície, tak on vám spísal verdikt o tomto zákone, že to je fušerina. A vy nemáte ani toľko chochmesu, aby ste tu sedeli, navrhovatelia a zvyšok koalície, a bili sa za to, že to je teda nie, nie, nie, že pán prezident sa mýli, že to je dobrá vec. Mňa toto na tom úplne, úplne šokuje, hej, že niekto nazve vašu robotu fušerina a vy si to neprídete, za prvé, ani obhájiť, to je teda príbeh navrhovateľov, že ich to vôbec netankuje, a za druhé, tí, čo za to plánujú hlasovať, lebo zatiaľ teda, pokiaľ som to správne pochopil, tak na výbore to prešlo, teda na výbore si neosvojili koaliční poslanci pripomienky pána prezidenta (reakcia z pléna), nebolo ich dosť (povedané s pobavením), to len dokresľuje príbeh. Čiže predpokladám, že nejaká časť koalície minimálne je pripravená hlasovať za tento zákon a odmietnuť tie pripomienky pána prezidenta, opätovne zaň hlasovať, tak ja by som sa pýtal ich, keby tu sedel pán Bartek, ja som bol pripravený normálne sa pýtať pána Barteka, pán Bartek, vy ste z HLAS-u, pán prezident je čestný predseda HLAS-u, on hovorí, že je to fušerina, tak by som sa ho chcel spýtať, že teda prečo, teda vy za to budete hlasovať, alebo budete proti, alebo ako teda? Veď povedzte nejaký vecný názor k tomu, čo si myslíte o tom, čo vám pán prezident vytýka. To by ma strašne zaujímalo.
No a teraz, teraz k tej vecnej, vecnej rovine. Ja som si prečítal aj tú dôvodovku, priznám sa, že v prvých častiach rozpravy som nevystupoval k tomuto zákonu, takže teraz som sa k tomu nejak dostal, a to je teda úžasné čítanie (povedané s pobavením), nielenže znenie zákona je nejednoznačné, ešte aj tá dôvodovka je taká akoby science fiction, hej? Môžu spôsobovať vysoké byrokratické zaťaženie, pravdepodobne, hej, že celá, aj zdôvodnenie toho zákona je postavené na vode, čo vám koniec-koncov vytýka aj pán, pán prezident.
Čiže keď sa vrátim na začiatok, mali by sme sa tu venovať veciam, ktoré sú pre spoločnosť dôležité. Na to, či je niečo dôležité alebo je to menej dôležité, tak väčšinou slúžia, volá sa to, že dáta. Dáta. Čiže keď vy hovoríte, že toto je strašne dôležitý problém, ktorý strašne musíme riešiť v tomto parlamente, tak ja by som vám povedal, super, dobre, dajte mi dáta. Keď vy hovoríte, že žiadatelia dnes šikanujú úrady tým, že sa ich pýtajú veľmi rozsiahle žiadosti o informácie a oni chudáčkovia na tých úradoch to musia vyhľadávať, v poriadku, môže byť. Povedzte mi, koľko, koľko je takých prípadov, koľko, v akom rozsahu, aký veľký problém tu riešime? Máte k tomu niečo? Ani deravý groš. Že už len toto je fušerina, že vy sem donesiete zákon, ktorý vlastne ani neviete, aký veľký problém rieši a či vôbec ten problém existuje. Hej, že anekdoty, možno niekto niekde porozprával, júj, takú infožiadosť my sme poslali, musel som sa tým zaoberať, ale veď toto predsa nemôžme robiť takto legislatívu. Ako mňa toto neskutočne irituje. A aj preto, že my v Progresívnom Slovensku si naozaj dávame robotu s tými dôvodnými správami a zdôvodneniami našich návrhov zákonov, kde sa dá, tam sa snažíme dohľadať dáta, aby sme vedeli nejakým, na základe nejakých faktov podložiť, prečo si myslíme, že to je dôležitá vec a prečo by sme sa tým mali zaoberať.
Tak keď vy si myslíte, že toto je dôležitá vec, tak ja sa vás pýtam, že koľko, aká veľká je tá dôležitá vec. Koľko, naozaj koľko úradov je dnes, s prepáčením za výraz, buzerovaných infožiadosťami? Povedzte mi. Neviem, pán Glück, možno vy viete, neviete ako spravodajca. Tak rola spravodajcu je, že by ste nás mali nejak informovať o podstate toho zákona, tak neviem, či ste sa pýtali kolegov navrhovateľov, alebo viete, neviete, nie, fakt, hej, že koľko, koľko je týchto prípadov, fakt, 10, 100, 1 000, 100-tisíc? Aby sme vedeli, že ako dôležité to je. Ale vy neviete. Vy ste si sem doniesli niečo, čím sa chcete len pomstiť ľuďom, ktorí sa zaujímajú o to, ako narábate s ich financiami. To je celá pointa tohto zákona.
Ešte keď som pri tých dátach, tak strašne sa mi páčila v dôvodovej správe, že síce neviete, koľko je takých prípadov, ale v dôvodovej správe viete povedať, že to bude mať veľmi mierne pozitívne vplyvy na štátny rozpočet (povedané s pobavením). Som sa normálne gúľal po zemi, hej, že nevieme, koľko toho je, ale vieme určite, s určitosťou povedať, že to bude mať veľmi mierne pozitívne vplyvy. Tak koľko sú tie veľmi mierne? Koruna, euro, cent, dva centy, tridsať, päťdesiat cen... ako nehnevajte sa na mňa, ale to je, to je už naozaj že na smiech.
Neviete povedať, aké, koľko toho je, ale viete povedať, že keď sa zavedie tento zákon, tak to bude mať veľmi mierny, veľmi mierny, nieže zásadný, nulový (povedané s pobavením), neviem, odkiaľ ste prišli na to, že bude veľmi mierny. Jednak neviem, čo je to veľmi mierny, ale že ako ste to vypočítali, že bude veľmi mierny. Ako, prepáčte, že toto už, že takýto návrh zákona si nezaslúži nič iné, ako takto, že spraviť si z toho naozaj žart, lebo, lebo tak by som povedal, že vy ste začali v tej dôvodovke. Vy ste začali. Veľmi mierny pozitívny vplyv na štátny rozpočet. Hej, štátny rozpočet to sú čísla, to nie sú že papier znesie vety, blablabla, štátny rozpočet sú čísla. Čiže keď hovoríte veľmi mierny, tak hovoríte, že to číslo bude trošku v pluse. No a, žiaľ, tabuľky nezjedia slovo trošku, tabuľky chcú číslo, tak koľko je to to číslo? Veľmi mierny, tisíc eur? Hej, že celé je to, celé je to totálna fušerina. Totálna fušerina.
Čiže mierne pozitívne vplyvy na štátny rozpočet, to je výborná definícia, druhá výborná definícia mimoriadna rozsiahlosť, to sa už kolegyne tomu venovali, aj kolegovia, mimoriadna rozsiahlosť. Neviem, mimoriadna, mimoriadna, nielen rozsiahlosť, mimoriadna rozsiahlosť. Tiež by som chcel vedieť, že kde začína, kde končí rozsiahlosť a začína mimoriadna rozsiahlosť, že kde je to. To je že desať strán, keď bude musieť odpovedať ten úrad desiatimi stranami, to je rozsiahle, a keď už jedenástimi, to už je mimoriadne rozsiahle, alebo koľko? Neviem. Keď na tom bude robiť jeden úradník, tak to je rozsiahle, a keď dvaja, tak to už je mimoriadne rozsiahle alebo ako? A to vám tu, opäť sa vraciam k tomu, to vám nehovorím ja, to vám hovorí pán prezident, s podporou tejto koalície kandidujúci pán prezident. To už nemôžte sa tváriť, že teraz tuná progresívna prezidentka pani Čaputová, ako to radi omieľate dokola, to je váš prezident, vám toto hovorí, toto, že ani on tam nenašiel definíciu mimoriadnej rozsiahlosti. Aj on by chcel vedieť, či to je teda desať, alebo jedenásť strán. Ako hanba, hanba.
A mne je trochu ľúto, že to tuná zlizne pán Glück, ale tak má trochu smolu, že je tu sám za koalíciu.
No a ja ešte uzavriem to tak ako kebyže takým skôr, že čo za tým teda vidím, hej, že ja za tým vidím snahu tejto koalície jednoducho robiť pästičky a napínať svaly na každého, kto sa odváži túto koalíciu kritizovať. Vadia vám ľudia, ktorí sa zaujímajú o to, ako narábate s ich peniazmi, tak potrebujete prijať zákon, ktorý spoplatní infožiadosti, aby sa už toľko nepýtali tí ľudia. Neviete povedať, že koľko je tých extrémnych prípadov, ale tak en bloc radšej tam zavediete pravidlo, že hocikto si bude môcť určiť, že už je to mimoriadne rozsiahle. Čiže to vám vadí. Čiže vadia vám ľudia, ktorí sa pýtajú, ako narábate s mojimi peniazmi. Nepýtaj sa. Keď sa budeš pýtať, tak ti to ešte môžme spoplatniť. Vadia vám médiá, to tu kolegovia z SNS sa predháňajú v tom, že aký absurdnejší návrh prinesú.
Vadia vám médiá, každý druhý deň kydáte na médiá, pán premiér sem príde, kydá na médiá v priestoroch Národnej rady, akože to je ani nehodné reprodukovania toho, čo tu povedal. Nazývate ich liberálne, progresívne, neviem aké, slniečkárske, jednoducho bojujete proti tým, ktorí sa snažia nejakým spôsobom zisťovať pravdu, lebo sa vám to nepáči. Vadia vám neziskovky, neziskovky, a nie preto, že si pýtajú informácie podľa dvestojedenástky, vadia vám z princípu veci. Z princípu veci vám vadí, že niekto sa zaujíma o to, ako spravujete túto krajinu, tak ich budete označovať keď už nie za zahraničných agentov, tak plánujete ich označovať za lobistov. To keď príde táto rozprava, tak to, to si teda užijeme niečo.
No a po novom vám vadia aj lekári, ktorí sa niečoho domáhajú, pričom jediné, čoho sa domáhajú, je, aby sa plnilo memorandum, za ktoré hlasovali aj poslanci tejto koalície. A keďže sa neplní, tak povedali, že enough, že stačilo, keď sú nejaké dohody, chceme, aby sa plnili. A vy im na to odpovedáte, no, ak neprídete do roboty, tak trest odňatia slobody až do jedného roka. Tak to, myslím, že je v tom návrhu. Bravo, výborne. To je celá pointa tejto koalície, hej? Všetci, ktorí majú iný názor alebo sa nejakým spôsobom postavia proti tomu valcu, ktorý tu vy reprezentujete, tak jednoducho im dávate náhubok a oveľa expresívnejšie výrazy by som tu rád použil, ale snažím sa tu držať nejaké dekórum v tejto, v tejto sieni. Proste ľudia, ktorí sa rozhodnú, že nesúhlasia s tým, čo robíte, tak sú pre vás nepriatelia a všemožnými spôsobmi potrebujete týchto nepriateľov zničiť, oslabiť, ponížiť, skritizovať, ale viete, rozdiel je v tom, že vy máte v rukách moc. Tí ľudia nemajú moc, vy máte v rukách tú moc, tak by ste s ňou mali nejako umne narábať. Ale spôsob, akým to robíte, som tu popisoval posledných pätnásť minút v tejto, v tejto rozprave.
Takže asi toľko k tomu, k tomu, čo sme tu, čo nám sem pán prezident vrátil. Opäť hlavne by som apeloval na poslancov a poslankyne z HLAS-u, naozaj by som chcel na nich apelovať, že prezident, keď to mám tak povedať, z vašej stajne alebo neviem, tak sa to hovorí na formuli, že zo stajne alebo na dostihoch, tak prezident z vašej strany vzišlý si niečo myslí o tomto návrhu, ktorý ste už raz schválili, dokonca dvakrát, v prvom aj druhom čítaní, tak dáva vám šancu na tretíkrát to spraviť dobre. Čiže prijať jeho pripomienky, resp. čo by sme my navrhovali, je celý ten zákon hodiť do koša, lebo v zásade to je to, čo vám pán prezident hovorí, hoďte to do koša. Preložím vám to do ľudskej reči - hoďte to do koša.
Čiže veľmi by som chcel apelovať na poslancov a poslankyne HLAS-u, ktorí sa tu hotujú, že oni sú tou slušnou časťou v tejto koalícii, že oni sú ten hlas zdravého rozumu, no tak keď už vám argumenty vášho, vášho pána prezidenta nestačia na to, aby ste si aj vy uvedomili, že tu v skutočnosti len kryjete nejaké fušeriny kolegov z SNS, tak ja už potom neviem, že kto má k vám prehovoriť. Asi vaši voliči by sa mali o to zaujímať, mali by sa vás pýtať, pozrieť si, že kto je v parlamente za stranu HLAS, či ho volili, alebo nevolili, a ono aj môžete napísať týmto poslancom mail, väčšinou to je že meno.priezvisko@nrsr.gov.sk (správne: meno.priezvisko@nrsr.sk, pozn. red.), tak, kľudne im môžete napísať mailom, že prečo teda zahlasovali za tento zákon, aj keď pán prezident, za ktorého ste všetci bojovali, hovorí, že to je obyčajná fušerina. Malo by ich to, malo by ich to zaujímať, mali by sa vás to pýtať, pretože oni vás sem poslali, vy ste ich poslancami, vy tu máte plniť poslanie, ktoré vám títo ľudia dali, takže ja budem dúfať, že sa vás na to budú, budú nejakým spôsobom pýtať.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Hargaš, ten argument, že kto sedí v sále, ja vo všeobecnosti nepovažujem za veľmi dobrý, lebo sú návrhy, pri ktorých sedieť v sále je zabíjaním času a niekedy to dokonca spôsobuje aj osobné utrpenie, sám som také dva návrhy zákonov zažil minulý týždeň a nebolo to teda bohviečo. Ale v tomto prípade súhlasím, že sme v situácii, keď rokujeme o vetovanom zákone, ktorý navrhli koaliční poslanci, zmenili koaliční poslanci, schválili koaliční poslanci, vetoval to koaličný prezident, predseda jednej z koaličných strán, donedávna teda stále hrdiaci sa titulom zakladajúci predseda jednej z koaličných strán, kandidujúci s podporou všetkých koaličných strán a zvolený z veľkej časti hlasmi koaličných poslancov a zo strany koalície nič. Aj keď teda gratulujem vám k tomu, že ste prvý opozičný poslanec, ktorý vystúpil v rozprave a bude mať faktickú aj od koaličného poslanca.
A je to taká úplne logická a prirodzená požiadavka, že keď sa parlamentná väčšina pripravuje na prelomenie veta pána prezidenta, tak by mala vysvetliť, prečo má iný názor, prečo sa to chystá urobiť, v čom sa pán prezident mýli a prečo si stoja za tým, čo navrhli. Aj rozumiem, že v situácii, keď sa koalícia pokúsi alebo teda pripravuje na to, že vyhovie vetu pána prezidenta, no tak nie, nemusí mať veľkú vôľu diskutovať, iba tak ako ticho si to pretrpí, že čo tu opozícia hovorí a potom schváli pripomienky pána prezidenta. Ale, ale to si vôbec nie som istý a vôbec netuším na základe toho, akým spôsobom hlasovali vo výbore, čo spravia zajtra pri hlasovaní.