23. schôdza

Ďakujem. No tak skutočne v zaujímavej konštelácii sme sa tuná dnes večer zišli. Mohlo to byť ešte pikantnejšie, lebo tu mala sedieť Janka Bittó Cigániková, ale tak robil som to rád akokoľvek, aby som to spravodajcoval. Každopádne, pán poslanec Matovič, ďakujem za, za pochvalu, tej sa človek nedočká, hej, a ja ani si na ňu nepotrpím, ja som to bral tak, že je to povinnosť a chceli sme robiť všetko, čo sa dá. Si myslím, že to hlavné poďakovanie patrí všetkým, ktorých sme my videli, lekárom, sestrám, záchranárom, tímu, konzíliu ľudí, ktorí chodili, ešte si pamätám, profesor Krčméry chodil deň, noc, stále a bol, bol prítomný pri všetkých rozhodnutiach a snažil sa svojou váhou osobnosti aj vedomosťami, ktoré má, intenzívne prispievať.
Myslím si, že to boli veľmi hektické, vypäté chvíle, každý z nás, si myslím, že tam nebol preto, aby sme mali nejakú vilu vo Francúzsku, nikto z nás sa neobohatil, aspoň viem za viacerých ľudí, ktorých blízko poznám, to garantovať a aj ak sa urobili určité chyby, tak to boli chyby z toho, že to bola naozaj pandémia, ktorá tu ešte predtým nikdy nebola. Úprimne mi je to ľúto, že som bol na ministerstve práve v tej dobe, skôr som si myslel, že budeme riešiť poplatky a dostupnosť a tak ďalej, ale tak to vyšlo, taký je život.
Takže ešte raz, vážim si vašu pochvalu, ďakujem za ňu, ale posielam ju ďalej pre všetkých, ktorí intenzívne pracovali na tom, aby sme sa v druhej vlne nezosypali ako krajina a aby tých obetí nebolo ešte viac. Ja chcem poďakovať aj vám, aj všetkým ostatným, ktorí vtedy viedli krajinu a robili ťažké rozhodnutia. Ďakujem.

Ďakujem za túto rozpravu k tomuto návrhu uznesenia. Zároveň chcem povedať to, že naozaj mala tu sedieť, a z môjho pohľadu, pardon, ale myslím si, že hovorím asi pravdu plus mínus, najväčšia flákačka tohto parlamentu, pani poslankyňa Cigániková, ktorá aj dneska prišla v bunde sem dopredu, pošťukla trošku knoflíky napriek tomu, že mala spravodajcovať tento bod, bez akéhokoľvek akože náznaku, že chce pracovať v tomto parlamente, odišla preč. Takže, Peťo, veľmi pekne ďakujem za to, že sme to cez výbor mohli takto doriešiť, že si spravodajcom, lebo by mi ten bod opäť prepadol a nemohli by sme sa o tom vôbec rozprávať, nehovoriac na tom, že vôbec nechodí na výbory, akože videli sme ju tam možno dvakrát. Ako ja si myslím, že to, to naozaj aj poslanci z vládnej koalície, ktorí, ktorí tiež tu teda veľa nesedia, ale minimálne aspoň poctivo chodia a hlasujú, to sa určite o Janke povedať nedá, takže z tohto pohľadu som si to teraz povedal, pretože fakt ma to hnevá a hlavne tým, že my s ňou musíme spolupracovať, lebo sme odkázaní na to, že nám má odspravodajcovať nejaké body. Ja som za ňu bral už niekoľko bodov, ešte aj samotnému Tomášovi Szalayovi som pomáhal, lebo však ona mu to mala spravodajcovať a tiež tu nebola.
K meritu toho zákona. Toto je naozaj súčasť tej reformy. My sme, áno, prišli do rezortu, ktorý bol v podstate bez akéhokoľvek vybudovaného krízového riadenia. Všetko sme museli budovať úplne od začiatku. Áno, v rozpadnutom zdravotnom systéme najmä nemocnice, ktoré nespĺňali v mnohých parametroch to, čo bolo potrebné splniť, aby sme tú pandémiu mohli naozaj profesionálne zvládať. Všetko sme to robili ad hoc po nociach, obetovali sme tam naozaj kus svojich životov, ale popritom, Peťo, možno ty nevieš, lebo ty si bol fakt veľmi zaneprázdnený aj týmito riešeniami, a hoc aj vďaka tebe neskolaboval vtedy zdravotný systém, čo treba povedať, že za Lengvarského, on mal oveľa menej ľudí na ventilátoroch, tak kľudne aplikoval ten protokol selekcie pacientov, za nás, hoci sme mali cez 4 000 ľudí na ventilátoroch, sme to nemuseli aplikovať. Každý jeden pacient dostal zdravotnú starostlivosť a keď sme ju nevedeli poskytnúť tu na Slovensku, že už tu bolo plné, tak si posielal ľudí do zahraničia a tam zachraňovali naše životy. Poznáme viacerých takých ľudí, ktorí sa vrátili z Nemecka, kde ich zobrali a boli zachránení. Takže my sme naozaj tam vypľuli dušu a robili sme maximum. No a Lengvarský, keď mal potom druhú vlnu, lebo nemal zaočkovaných ľudí, nevyužíval všetky možnosti, ktoré mal, testy mal nakúpené, ani tie nepoužíval, nepoužíval v podstate liečbu, ktorú mal, ktorú mal schválenú, my sme nič takéto nemali. Monoklonálne protilátky mal nakúpené, neexistoval protokol liečby. No skrátka absolútne zlyhanie, teraz to všetko hádžu na to, že my sme zodpovední za tie úmrtia, pritom ja si myslím, že do veľkej miery bol najmä zodpovedný on. Tak on skrátka sa s tým nepáral, on videl, že mu tie nemocnice už nejako nestíhajú, podpísal protokol a došlo k selekcii pacientov, takže za jeho éry myslím, že tam mal tri a pol tisíc maximálne na ventilátoroch, my sme mali cez štyritisíc a už sa selektovalo, tak no, takže 4 300? (Reakcia z pléna.) Jaj, takto, pardon, my sme mali vyše štyritisíc hospitalizovaných s covidom, tak a on mal vyše tri a pol tisíc ľudí na ventilátoroch. Jasné. Áno, ale v nemocniciach. Takže tam už došlo k selekcii, tí ľudia potom zomierali doma.
Takže my sme napriek tomu popritom celom začali túto reformu, reformu riadenej zdravotnej starostlivosti, výsledkom čoho bola, bola optimalizácia siete, ktorá mala byť napasovaná na definovanie nároku pacienta na maximálne čakacie lehoty. Zavedenie objednávkového systému bol prvý počiatočný krok, ktorý ti uprace systém, zistíš, aké sú reálne kapacity ambulancií a následne v druhom kroku stanoviť maximálne čakacie lehoty aj na vyšetrenia v ambulanciách. Presne takto sme to mali a do veľkej miery sa to aj vďaka veľkým problémom a, samozrejme, pán minister Lengvarský, však on tiež s tým nič nerobil, my sme sa snažili to potom ovplyvňovať odtiaľto z parlamentu, dotiahli veľmi, veľmi ďaleko a veľká škoda, že teraz tu vládnu takíto ministri zdravotníctva, pretože oni s tým naozaj v podstate nič nerobia a budeme v ďalšom návrhu zákona hovoriť teda o tej druhej časti reformy o maximálnych čakacích lehotách.
Takže ja veľmi pekne ďakujem ešte raz za pozornosť a aj keď tu teda je zopár poslancov, tak verím, že táto snemovňa sa uznesie na tom, že poďme riešiť reálne problémy zdravotníctva a žiadam vás, kolegovia, aby ste návrh tohto uznesenia podporili. Ďakujem.

Pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážení kolegovia, v mene skupiny poslancov predkladám návrh na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k stavu pripravenosti zavedenia maximálnych čakacích lehôt pre pacientov, ktorý je uvedený pod tlačou 471. Pri liečbe ochorení je najdôležitejší čas, čím skôr pacient dostane účinnú liečbu, tým väčší je predpoklad, že sa uzdraví, a bude môcť aj naďalej žiť plnohodnotný život. Štát ako regulátor za posledné desaťročia nebol schopný definovať nárok pacienta, iba ak v ústave. K tomuto zásadnému kroku pristúpila alebo pristúpili až vlády predchádzajúce tejto vláde. Zavedenie maximálnych čakacích lehôt je jedným z nástrojov na definovanie nároku pacienta, teda byť liečený a zoperovaný včas do konkrétneho dňa od diagnostikovania choroby, na základe toho, ako to stanovia odborníci na jednotlivé ochorenia a diagnózy. Odídená ministerka Dolinková zavedenie maximálnych čakacích lehôt, ktoré mali začať platiť už od januára tohto roka, okamžite v skrátenom legislatívnom konaní odložila o rok, hoci ich mohla zaviesť, minimálne kardioústavy už mohli operovať a liečiť oveľa viac. Stačilo úplne jednoduchú vec, povedať poisťovniam, aby im dali viac peňazí a ony by im tých peňazí viac dali, ani to nemusela povedať. Keby začali platiť maximálne čakacie lehoty, samozrejme, poisťovne by boli pod tlakom, že pokiaľ neposkytnú svojim poistencom tú, ktorú operáciu do maximálnej čakacej lehoty, ktorú určia odborníci, museli by túto operáciu alebo liečbu hradiť aj u nezmluvného poskytovateľa, či na území Slovenskej republiky, alebo inej členskej krajiny Európskej únie a európskeho priestoru.
Tým pádom by poisťovne, samozrejme, zazmluvnili viac výkonov v našich kardioústavoch, kardioústavy majú kapacitu. Áno, tým pádom by museli pridať financie a už rok sa mohli zachraňovať životy, ktoré sú podmienené včasnou kardiologickou a kardiochirurgickou liečbou. Mimochodom, my lekári to vieme, že keď hovoríme o odvrátiteľných úmrtiach, tak na prvom mieste medzi odvrátiteľnými úmrtiami na Slovensku, áno, práve dominujú ochorenia kardiovaskulárneho systému. Už rok sa mohli zachraňovať životy, už rok nemuseli pacienti zbytočne umierať, keby začali platiť maximálne čakacie lehoty. Napriek tomu ministerka Dolinková presadila zvýšenie odvodov pre občanov, do zdravotníctva išlo o miliardu viac a po roku vidíme, čo sa stalo? Pre pacienta nič, nič, len finančné skupiny niektoré boli uspokojené, pretože im preklasifikovala ich investície, dohodila im lepší biznis v zdravotníctve. To je všetko, čo za touto pani ministerkou za tento rok vidíme. Nič konkrétne pre pacienta neurobila a jej zákony teraz predkladá Kamil Šaško, ktoré sú nepripravené, došli na výbor, potrebovali 70-stranové pozmeňováky, ktoré ešte neboli ani pár dní pred tým, ako mal výbor zasadať, tak sa to muselo celé predkladať. Toto bola vizitka pani ministerky, nemala naozaj záujem riešiť to najdôležitejšie, zdravie a životy pacientov.
Teraz máme na stole vyhlášku, ktorá je v medzirezortnom pripomienkovom konaní.
Vážení páni, rád by som povedal dámy, ale nie sú tu. Páni, predstavte si, že je to odložené o rok, teda má to začať platiť 1. 1. 2025 a ešte stále nie je účinná vyhláška, ktorú celý rok menili, na základe ktorej sa maximálne čakacie lehoty budú realizovať. To je absolútne kľúčový, vykonávací predpis, vyhláška. Predtým poisťovniam nestačili dva roky, aj systému, aj Lengvarského administratíve, dva roky nestačili na to, aby pripravili systém na to, aby mohli začať platiť maximálne čakacie lehoty, ktoré, samozrejme, určite v drvivej väčšine prípadov mohli začať platiť a vyhovárala sa Dolinková, že to nejde. A teraz, prosím pekne, keď ešte teraz nie je vyhláška, lebo tú vyhlášku oni mali k dispozícii rok a pol, tak teraz nie je vyhláška a má to začať platiť od 1. 1. budúceho roku. No ja som veľmi, veľmi zvedavý, ako to bude.
A to je práve dôvod, prečo aj teraz predkladáme toto uznesenie, hoci bolo odkladané, ale stále má vysokú urgenciu, naliehavosť, aby Kamil Šaško okamžite predstúpil pred poslancov Národnej rady a referoval stav pripravenosti zavedenia maximálnych čakacích lehôt do 1. 1. Aby jasne pomenoval, ktoré výkony vo vyhláške, ktorá má začať platiť, a teraz je len v medzirezortnom pripomienkovom konaní, sú odlišné a prečo robil zmeny vo vyhláške v porovnaní s vyhláškou, ktorá bola schválená dva a pol roka, myslím, dozadu a robili ju odborníci. Všetci hovoria, že tie čakacie lehoty v tej vyhláške, aj to, kde ktorá diagnóza má byť liečená, a teda v ktorej nemocnici ju majú robiť, to sa robilo, to robili odborníci, to nerobil žiaden politik, my sme do toho žiadnym spôsobom nezasahovali. To robili odborníci na jednotlivé ochorenia. Tak kto teraz nabral tú odvahu korigovať tie rozhodnutia a pacientom niektorým brať ich právo na včasnú liečbu, a zároveň v niektorých prípadoch predlžovať maximálne čakacie lehoty. Pretože v samotnej vyhláške, ktorá už teda je v medzirezortnom pripomienkovom konaní, vidíme, že sa argumentuje ekonomickou udržateľnosťou.
Tak ja už naozaj teraz nerozumiem, že či naozaj opäť rozhodovali najmä súkromné poisťovne, pretože tú hlavnú má, samozrejme, v rukách štát, o tom, že ktorí pacienti majú a ktorí nemajú byť operovaní včas, tak aby to vedeli zaplatiť. Však predsa máme tu systém výberu poistného, je to zdravotná daň, plus štát dopláca za svojich poistencov, teda financie má v rukách štát, hlavne si reguluje všetky platby cez svoju Všeobecnú zdravotnú poisťovňu.
Takže, vážené panie poslankyne, páni poslanci, týmto si vás dovoľujem požiadať o podporu návrhu uznesenia.
Pán predsedajúci, čo sa týka úvodného slova, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem, pán predsedajúci.
V zmysle § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku, predkladám informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k stavu pripravenosti zavedenia maximálnych čakacích lehôt pre pacientov, tlač 471a. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím pridelil predložený návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a súčasne ho určil ako gestorský výbor.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval predložený návrh skupiny poslancov, tlač 471, dňa 22. októbra 2024. Výbor neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia odporučiť Národnej rady Slovenskej republiky schváliť návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k stavu pripravenosti zavedenia maximálnych čakacích lehôt pre pacientov nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru.
Predseda výboru určil za spravodajcu, aby som na schôdzi informoval o výsledku rokovania výboru a navrhol Národnej rade Slovenskej republiky ďalší postup v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.
Pán predseda, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Tak po mojom úvodnom slove, kde som väčšinu vecí povedal, ešte raz by som chcel navrhnúť, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie, kde žiada ministra zdravotníctva Slovenskej republiky, aby predložil Národnej rade Slovenskej republiky správu o stave pripravenosti zavedenia maximálnych čakacích lehôt pre pacientov, ktoré majú byť spustené už po pôvodnom odklade teraz od 1. 1. 2025. Pri liečbe ochorení je najdôležitejší čas, čím skôr pacient dostane účinnú liečbu, tým je väčší predpoklad, že sa uzdraví a bude môcť naďalej žiť plnohodnotný život. Žiaľ, štát v uplynulých desaťročiach rezignoval na dôsledné vymáhanie povinností zo strany zdravotných poisťovní, ktoré sú prijímateľmi povinných zdravotných odvodov a podľa príslušných právnych predpisov sú povinné zabezpečiť svojim poistencom včasnú, účinnú a efektívnu zdravotnú starostlivosť.
Ono naozaj tá Zajacova reforma dala poisťovniam obrovské právomoci, najmä tie súkromné poisťovne v podstate vyberajú od ľudí daň, lebo my platíme zdravotné poistenie. A táto naša zdravotná daň, ktorá pristáva na účtoch poisťovní, a teda najmä teraz hovorím o súkromných poisťovniach, sa v momente, ako je pripísaná táto daň na ich účtoch, stáva ich súkromným vlastníctvom. A následne my sme kompletne odkázaní a boli sme kompletne odkázaní na to, ako tieto poisťovne tie peniaze využijú pre svojich klientov, zdravotných poistencov. Výsledok tejto reformy vidíme dnes. Slovenská republika zaostáva, zaostáva za takmer všetkými krajinami Európskej únie. V odvrátiteľných úmrtiach sme jedna z posledných krajín. Dĺžke, strednej dĺžke dožitia takisto jedna z najhorších krajín.
Pacienti platia každé piate euro z vlastného vačku, nemáme ani zadarmo už tú zdravotnú starostlivosť. 2 mld. eur takto zaplatia ročne zdravotnú starostlivosť. Ten systém naozaj nefunguje napriek tomu, že im ústava garantuje bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Samozrejme, to predpokladá včasnú zdravotnú starostlivosť. Štát ako regulátor je povinný vytvoriť také právne prostredie, ktoré pacientom zabezpečí prístup k včasnej liečbe a operáciám.
Práve preto Národná rada Slovenskej republiky v predchádzajúcom volebnom období prijala zákon č. 540/2021 Z. z. o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na základe ktorého Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky v spolupráci s odborníkmi zo všetkých oblastí medicíny, vytvorilo zoznam maximálnych čakacích lehôt na operácie a mali začať platiť od tohoto roka. To, čo nezabezpečili poisťovne, pretože tie na to úplne rezignovali, ony len sa rozhodnú, že koho a ako zaplatia, ale to, či ich poistenci dostávajú zdravotnú starostlivosť včas, to ich nejako veľmi nezaujímalo. Je to, samozrejme, absolútne deformovaný systém, pretože keby tu bola reálna súťaž, že napr. poisťovne by poskytovali nominálne poistenie, a teda mohli by sa diferencovať v tom, za aké drahé poistky poistencom ponúkajú, tak okej, mohli by sme hovoriť o tom, že je tu nejaké, možno trhové prostredie. Ale v tomto prípade tie súkromné poisťovne vyberajú štátne dane a predstavte si, ten Zajacov systém bol taký hlúpy a nespravodlivý, že on ani nezaviedol reguláciu na ich zisky. Takže zdravotná poisťovňa, ktorá vybrala peniaze od svojich poistencov, mohla ku koncu roka, pokiaľ tie peniaze nepoužila na zdravotnú starostlivosť, tie peniaze si vykázať ako svoj zisk a následne potom vyplácať svojim akcionárom dividendy. To je absolútne choré.
Našťastie sa nám podarilo v minulom volebnom období, ešte dokonca vtedy sme mali aj menšinu v parlamente, po ťažkých, ťažkých bojoch vybojovať to, že došlo k zastropovaniu možných ziskov na 1 %, tým pádom sme naozaj že zabránili tunelovaniu zdravotníctva. A ja to tak kľudne poviem, pretože to, aby jedna poisťovňa, poisťovňa Dôvera od roku 2010 do roku 2020 vykázala viac ako 900 mil. eur hrubý zisk pred zdanením, to je absolútne choré, to je absolútne choré. Z verejného zdravotného poistenia!
A takýmto spôsobom v podstate oni úplne rezignovali na to, že ony potrebujú liečiť pacientov, ony vyberali peniaze, rozdeľovali ich komu ako uznali za vhodné, ale to, že systém nefungoval, to, že pacienti nemali svoju liečbu včas, to ich nezaujímalo, hoci mali všetky kompetencie a právomoci, aby sa to riešilo. Ani jedna poisťovňa sa nezaujímala o to, že zvýši niekomu kapitačné platby alebo im zvýši platby za výkony v regiónoch, kde tí pacienti potrebujú tú zdravotnú starostlivosť, lebo tam tí lekári už vôbec nie sú a nechcú tam ísť, pretože sú to napríklad ekonomicky slabšie regióny. Nie, ich to nezaujímalo. Oni povedia, nie sú lekári. A, samozrejme, ešte mnohých lekárov ani nechceli zazmluvniť. Tak potom lekári prešli do takzvaného nezmluvného vzťahu, prestali byť zmluvnými lekármi a začali priamo kešovať od poistencov. Práve zavedenie maximálnych čakacích lehôt je bičom na poisťovne, pretože pokiaľ poisťovňa sa nedokáže postarať o svojho pacienta v lehote, ktorú stanovili odborníci a nevie mu zabezpečiť zdravotnú starostlivosť do tohto času, následne má pacient právo požiadať o poskytnutie zdravotnej starostlivosti u iného nezmluvného poskytovateľa, teda lekára. Napríklad lekári, ktorí už sú neni zmluvní poskytovatelia našich zdravotných poisťovní a keď ten poskytne mu zdravotnú starostlivosť, táto zdravotná poisťovňa musí preplatiť tie náklady, ktoré ten poistenec, jej poistenec bude s takto čerpanou zdravotnou starostlivosťou mať.
Takže ešte raz, tento zákon je bičom na poisťovne, a preto pani Dolinková ho tak veľmi rýchlo zrušila a presunula. Už to teraz neni jej problém, je to problém pána ministra Šaška, ale ja verím, že sa to týka všetkých nás. Pretože poisťovne sa, samozrejme, bránia takémuto zákonu, pretože oni zrazu sú zodpovedné za to, že ich pacient, klient bude mať zdravotnú starostlivosť včas. A ono dva roky sa na to mali čas pripravovať a ja som vtedy ešte v pozícii poslanca sa informoval v poisťovniach, ako sú na to pripravené, či teda si hľadajú zmluvných poskytovateľov. Pretože viete, však to by mal byť taký základný predpoklad poistnej politiky, že poznám svoj poistný kmeň a viem mu zistiť, koľko vyšetrení z tých ktorých diagnóz on reálne bude potrebovať, teda viem, koho mám zazmluvniť.
To je úplne jednoduché, ale toto poisťovne vraj nevedeli. Oni toto normálne, túto základnú vec tie súkromné poisťovne aj, ktoré vyberali také nemorálne zisky, nevedeli, že aká potreba zdravotnej starostlivosti je pre ich poistencov. Tak sa začali vyhovárať, že oni nemajú dostatočné dáta a pani ministerka Dolinková im ten zákon úplne v pohode, uznala im to a preložila to, lebo sa tomu, ste dobre povedali, ani v podstate nerozumela.
Najväčšia vec, čo mňa úplne nahnevala, je to, že naozaj tým kardioústavom stačilo dať len viac financií. A keby dostali viac financií, tak mohli už zachraňovať ľudské životy tento rok. A pritom tých financií za tento rok do toho systému natieklo o miliardu viac. Toto nie je málo peňazí. Za posledné dva-tri roky nám tam natiekli po miliardách ročne naviac peniaze. My tam teraz, budúci rok už bude sa prerozdeľovať alebo teda investovať do zdravotníctva desať miliárd. Je pravda, že nejde všetko do verejného zdravotného poistenia, asi osem a pol, ale aj tak to sú enormné nárasty. Čo za to má pacient? Nič. Ale pokiaľ by začal platiť tento zákon, začnú platiť maximálne čakacie lehoty, to bude revolučný nárok pacienta, ktorý tu už dávno mal byť, ktorý mu plynie z ústavy. On má mať právo byť diagnostikovaný a ošetrený včas.
A my sme nakoniec možno ani nevymysleli také koleso, hoci ja som si to pôvodne myslel, pretože údajne v Dánsku takýto systém platí. A keď to spravili, že zaviazali poisťovne, aby poskytovali svojim poistencom zdravotnú starostlivosť do maximálnych čakacích lehôt, tak úplne dokázateľne sa znížili čakacie lehoty, rozdistribuovala sa rovnomernejšia zdravotná starostlivosť a pacienti sa dostali k zdravotnej starostlivosti skorej. Áno, pretože sa to rozdelilo aj na tých nezmluvných poskytovateľov, ktorí nakoniec síce možno boli nezmluvní, ale čerpali financie aj od zdravotných poisťovní, lebo ich museli zaplatiť, pretože nedokázali poskytnúť svojim poistencom ošetrenie včas. Preto je pre nás veľmi dôležité, aby zavedenie týchto maximálnych čakacích lehôt, ktoré už bolo odložené o jeden rok a vláda na to využila inštitút skráteného legislatívneho konania, sa intenzívne riešilo na ministerstve zdravotníctva.
A teda žiadame Kamila Šaška, aby poslancom Národnej rady Slovenskej republiky predložil do 15 dní od schválenia tohto uznesenia správu o prípravách na ich zavedenie. Však nakoniec majú platiť od 1. januára 2025, takže s tým nemôže mať žiaden problém. Vtedy už budú mať pacienti konečne garantované maximálne čakacie lehoty na operácie a medicínske služby.
Igor Matovič v tej predchádzajúcej rozprave správne podotkol, že v tom medzirezortnom pripomienkovom konaní je vyhláška, ktorá skracuje tieto maximálne čakacie lehoty v prípade mnohých diagnóz a najmä vo veľmi citlivej veci, a to je v prípade detskej onkológie. Túto detskú onkológiu navrhovali odborníci a mnohých z nich poznám, pretože som dlhé roky pracoval v Národnom ústave detských chorôb a viem, že toto je naozaj špičková nemocnica, kde keď ten detský pacient sa dostane a je to teda naša koncová v podstate nemocnica na Slovensku, tak veľmi dobre sa tam vedia kolegovia oňho postarať a tie časové lehoty, ktoré tam boli zadefinované, boli zrealizovateľné práve v tejto nemocnici. Mimochodom, keby sme takú nemocnicu mali aj my, koncovú univerzitnú nemocnicu, po ktorej tak voláme, takto ľahko by sa dali znižovať čakacie lehoty aj pre mnohých dospelých pacientov. Žiaľ, neviem z akého dôvodu, mnohé tie čakacie lehoty úplne vypadli pri niektorých diagnózach, kde, samozrejme, sa predpokladá, že je väčšie spektrum toho, akoby sa mohla riešiť, pretože keď má dieťa onkologické ochorenie nejakého systému alebo orgánového systému, tak tých prístupov môže byť viac, tak tam tie časové lehoty úplne vypadli.
Práve preto je veľmi dôležité ministra konfrontovať a tlačiť na to, aby pacienti na Slovensku dostali čo najkvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť. Preto je dôležité teraz zistiť, v akom stave aktuálna je pripravenosť zavedenia maximálnych čakacích lehôt pre pacientov a rovnako sa žiada, aby minister zdravotníctva Slovenskej republiky predložil Národnej rade Slovenskej republiky zoznam medicínskych služieb, na ktoré sa vo vyhláške Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 531/2023 Z. z. o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti vzťahovala časová dostupnosť, takzvané maximálne čakacie lehoty a na ktoré sa v pripravovanej novele vyhlášky už časová dostupnosť nebude vzťahovať alebo sa časová dostupnosť predĺži.
Mimochodom, ministerstvo zdravotníctva je také šikovné, že ten návrh vyhlášky v medzirezortnom pripomienkovom konaní si v podstate zaplo do obrázkového dokumentu, takže tie diagnózy sa v podstate nedajú počítačovo porovnávať. Museli by sme sa dostať priamo k zdroju, ktoré ministerstvo zdravotníctva má. Takže tieto informácie nám, žiaľ, musí povedať minister zdravotníctva, pretože naschvál je to tak zamknuté, aby sme nemohli zistiť, práve v ktorých všetkých diagnózach sa toto pacientov bude dotýkať a najmä aké zmeny tam došlo. Pretože vieme, že v rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti sú aj tlaky a sú naozaj tlaky aj od tých menších nemocníc, že chcú robiť výkony, na ktoré podľa všetkého nemusia mať dostatočnú erudíciu a prax, eventuálne počty zákrokov. Inak došlo aj k takýmto zmenám v tej vyhláške, lebo ona to tiež definuje, toto sú tiež veci, o ktorých treba, aby prebehla odborná diskusia, či takéto návrhy sú naozaj opodstatnené.
Dovoľte, aby som ja ešte predniesol pozmeňujúci návrh, ktorý je potrebný predniesť, aby tento zákon bol účinný, nakoľko tento zákon bol niekoľkokrát odkladaný tým, že boli schôdze predčasne ukončené.
Takže teraz prednesiem pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mareka Krajčího k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k stavu pripravenosti zavedenia maximálnych čakacích lehôt pre pacientov.
1. V časti C. treťom bode sa slová "ministerka zdravotníctva Slovenskej republiky opätovne nepredkladala" nahrádzajú slovami "minister zdravotníctva Slovenskej republiky opätovne nepredkladal".
2. V časti E. úvodnej vete sa slová "ministerku zdravotníctva Slovenskej republiky Zuzanu Dolinkovú" nahrádzajú slovami "ministra zdravotníctva Slovenskej republiky Kamila Šaška".
3. V časti E. v prvom bode a druhom bode sa slovo "predložila" nahrádza slovom "predložil".
Ďakujem pekne, skončil som.

Dobre, ďakujem aj za tento návrh. Tiež si myslím, že je zmysluplný, dáva zmysel, hoci mám tam niekoľko vecí, ktoré by som určite chcel aj s tebou potom prebrať, akým spôsobom niektoré veci by mali byť nastavené. Ale ono to tak naväzuje na to, čo sme rozprávali pred chvíľou ohľadom ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ohľadom poplatkov, ohľadom dostupnosti, tak toto sa týka ústavnej zdravotnej starostlivosti a je to rovnako dôležité, pretože tá situácia je podobne neprehľadná a niekedy chaotická, aj čo sa týka zadávania teda tých operačných termínov. Rozvinuli sa nám tu také rôzne neduhy, ako je napríklad poplatok za výber operatéra. To sú také jedinečné v rámci európskeho priestoru platby, že za výber operatéra sa platí od tristo do päťsto eur. Veľmi, veľmi by ma zaujímalo, ako fungujú tieto operačné tímy potom, ako sa to dá nastaviť, tak aby tí, ktorí si to nemôžu dovoliť, aby boli tiež operovaní, aby boli operovaní včas a kvalitne, aby boli operovaní atestovaným lekárom a tak ďalej. To má veľa presahov odborných, do ktorých ja nechcem ani zachádzať, ale určite je to jedna z vecí, ktorá signalizuje, že tento systém takisto nefunguje dobre.
A čo sa týka tej zásadnej veci, kde si myslím, že aj tie maximálne čakacie lehoty prinesú určitý posun, to je v tom, že už konečne by sme vedeli rozdeliť podľa naliehavosti prípadov jednotlivé diagnózy alebo výkony, čo je tiež nesmierne dôležité. Na niektoré výkony je možné čakať, je možné čakať aj niekoľko mesiacov, na niektoré výkony sa čakať nemôže, pretože môže dôjsť k vážnemu ohrozeniu zdravia. A tak ako si spomínal, hlavne tí onkologickí pacienti a pacienti, ktorí potrebujú veľmi rýchlu diagnostiku a následne terapiu, by mali mať garanciu toho, že do určitej doby sa dostanú na tieto diagnostické alebo terapeutické zákroky. Čiže v tomto určite to vnímam veľmi pozitívne. Kde vidím určité riziká, spomínal si dánsky systém, asi, neviem, či ťa pozývajú na konferencie, alebo tak ako mňa málokde, ale väčšinou ak, tak nás tuná obviňujú, že sme etatisti. Ja sa tak smejem, že áno, ja som etatista, hrdo sa hlásim k etatistom, ale západného typu. To znamená, etatista je aj v Dánku, aj vo Švédsku, nie toho karpatského typu, kde sa myslí pod slovom etatista, že tu ideme znárodniť a vykradnúť celý systém. Čiže áno, som etatista západného typu, pretože mám rád poriadok. A hlavne tie severské krajiny majú v tomto poriadok a dokonca striktný a ja som o tom presvedčený, že keď nechceme tu mať zdravotný systém nadivoko, to znamená tú Ameriku, kde sa sústavne rastú náklady na zdravotnú starostlivosť, ale pacient to veľmi nepociťuje a naozaj bohatí získavajú vysoko kvalitnú starostlivosť a chudobní môžu ostať na ulici a nikoho to netrápi. Týmto smerom sme sa, žiaľ, z môjho pohľadu vydali, tak potrebujeme určitý poriadok. Potrebujeme západných etatistov, aby nastavili systém tak, aby fungoval. No a toto je jedna z vecí, ktorá je dôležitá.
Kde som videl ešte nejakú otázku aj možno na teba, je, že v tých severských krajinách, ako si spomínal Dánsko, Nórsko, je to prísne regionálny princíp. To znamená, že pacienti si nemôžu len tak mirnix-dirnix vyberať, že ja sa chcem dať operovať v Osle, aj keď som osemsto kilometrov od Osla. Ja sa môžem dať operovať v mojom regióne, to je moje prirodzené miesto. Prečo? Pretože tým pádom sa to dá ľahko plánovať. Ja keď raz budem plánovať na Bratislavský región národnú univerzitnú nemocnicu, ktorá je opäť v oblakoch a všetci len o nej snívame, no tak jednoducho tuná bude určitá kapacita pre ľudí z tohto regiónu prerátaná na rôzne veci. No a keď sa niekto z Košíc chce dať operovať v Bratislave, no tak je to problém, lebo my sme už na Košičana tuná nemysleli, to je niečo navyše. Čiže keď to budeme brať takto, že každý si môže ísť, kde chce, tak čo sa týka plánovania, aj plánovania maximálnych čakacích lehôt to môže spôsobovať určité pnutia.
Lebo zoberme si napríklad na východe sa veľa ľudí chce dať operovať v Šaci. No keď tak každý sa nahlási, že chcem sa dať operovať do Šace, hoci to je aj bežný, jednoduchý výkon, ktorý sa dá urobiť aj v inej nemocnici, no tak Šaca povie, že máš veľmi dlhú čakaciu lehotu.
To znamená, že pôjdeš za poisťovňou, poisťovňa ti povie, aha, poisťovňa Dôvera ti povie, že v ProCare tuná táto naša nemocnica ťa zoperuje skôr a pošle ťa niekde, ja neviem, do Topoľčian alebo kdesi takto.
Čiže sú tam určité rizika, ktoré treba vychytať, pretože môžu sa naozaj obrátiť... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Čas, pán poslanec.

Stachura, Peter, poslanec NR SR
Áno, ďakujem pekne, takže končím a ďakujem ešte raz za toto, za tento návrh.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, Národná rada schválila dňa 17. septembra 2024 zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Prezident Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátil Národnej rade uvedený zákon na opätovné prerokovanie a vo svojom rozhodnutí uviedol dôvody, ktoré ho viedli k tomu, aby využil svoju právomoc, ktorá mu vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky
Na základe uvedeného predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 548 zo 7. októbra 2024 podľa § 90 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku pridelil predmetný zákon, vrátený prezidentom Slovenskej republiky, na opätovné prerokovanie Národnou radou týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Ako gestorský výbor určil výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a súčasne určil lehotu na jeho prerokovanie.
Prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí z 3. októbra 2024 č. 3634-2024-KPSR uviedol dôvody na vrátenie zákona, ktoré sú odôvodnené v časti II a navrhol, aby Národná rada zákon po opätovnom prerokovaní schválila so zmenami, ktoré sú uvedené v časti III nasledovne:
„V čl. I schváleného zákona sa vypúšťajú body 22 a 28.
Doterajšie body čl. I schváleného zákona sa primerane prečíslujú.“
Určené výbory prerokovali predmetný zákon v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky takto:
Ústavnoprávny výbor rokoval dňa 17. októbra 2024, avšak neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov podľa čl. 84 ods. 3 ústavy a § 52 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval zákon a uznesením č. 76 z 22. októbra 2024 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky zákon schváliť v znení pripomienky prezidenta Slovenskej republiky.
Gestorský výbor prijal odporúčanie pre Národnú radu podľa § 90 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku hlasovať:
1. o pripomienke prezidenta Slovenskej republiky uvedenej v II. časti spoločnej správy s odporúčaním schváliť,
2. o predmetnom zákone, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou, s odporúčaním gestorského výboru zákon schváliť v znení pripomienky prezidenta Slovenskej republiky.
Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania predmetného zákona, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou, bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 78 z 22. októbra 2024.
V citovanom uznesení ma výbor ako spoločného spravodajcu výborov poveril informovať Národnú radu v súlade s § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko výboru na schôdzi Národnej rady.
Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

Dobré ráno. Až som sa zľakla, pán predsedajúci, že pod čo som sa to podpísala, ale teda je to v poriadku. (Povedané so smiechom.) Ďakujem vám pekne za slovo.
Vážené pani poslankyne, pani poslankyňa, vážení páni poslanci, ja musím priznať, že som si čítala veľmi pozorne veto pána prezidenta, najmä to jeho odôvodnenie, lebo tam sú vystihnuté všetky námietky a výčitky, ktoré pán prezident voči zákonu o posudzovaní vplyvov na životné vzniesol, a musím povedať, že som si ho prečítala s pomerne dosť veľkou radosťou, keďže v tom odôvodnení sa spomínajú v podstate všetky tie hlavné, tie najväčšie výčitky, ktoré sme mali aj my Progresívne Slovensko, o ktorých sme tu v podstate mesiace debatovali v parlamente a snažili sme sa presvedčiť aj pána ministra Tarabu, aby teda upustil od týchto škodlivých ustanovení v danej tejto predmetnej novele. Ja sa teda povenujem jednotlivým tým bodom, ktoré spomína pán prezident vo svojom odôvodnení veta, postupne.
Čiže pán prezident má námietky s ktorými sa teda stotožňujeme, voči zužovaniu práv verejnosti, ktoré prináša táto novela, ktorá po novom nemôže byť účastníkom v zisťovacom konaní. Len si pripomeňme, že v procese posudzovaní vplyvov na životné prostredie v tomto zisťovacom konaní, niekto to pozná pod pojmom tzv. malá EIA, tak v tomto režime je niekde medzi 90 – 95 % všetkých konaní, kde sa posudzujú zámery, či je to výstavba, či sú to zmeny v nejakých prevádzkach, jednoducho veci, ktoré sa týkajú našich, našich životov. Prechádzajú takým tým procesom a až takého vysoké percento, čiže absolútne drvivá väčšina ide v zisťovacom konaní a táto novela prináša novinku, že dotknutá verejnosť už nemôže byť účastníkom v tomto zisťovacom konaní a pán prezident sa s touto výčitkou stotožnil.
Ja budem aj citovať z toho jeho odôvodnenia: „Dotknutou verejnosťou sa podľa § 3 písm. s) rozumie verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní. Platí, že mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia má záujem na takomto konaní. Kým podľa § 24 má dotknutá verejnosť postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti zákona, teda aj v zisťovacom konaní, podľa schváleného zákona má mať dotknutá verejnosť postavenie účastníka iba v konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.“

Čiže aj pán prezident hovorí o tom, že verejnosť vrátane tých mimovládnych organizácií, o ktorých sa tu veľa hovorí v rôznych dehonestujúcim spôsobom, má záujem zúčastňovať sa na takomto konaní, pretože ak sa venuje environmentálnej činnosti, je to úplne prirodzené. Ale teda kým doteraz mohla byť účastníkom aj v zisťovacom konaní, po novom to tak nebude. Bude môcť byť účastníkom iba v tom oklieštenom percente naozaj obrovských zámerov, čo sa rovná približne 5 %.
Verejne treba povedať, že tejto verejnosti vrátene tých mimovládnych organizácií, lebo tá verejnosť sa veľmi často združuje v týchto rôznych občianskych združeniach lokálneho charakteru, kde sa snaží vybojovať si nejaký vlastný záujem, jednoducho snaží sa zaujímať a presadzovať to, aby sa im dobre žilo v ich vlastnom susedstve, tak tejto verejnosti sa po mesiacoch debát aj po našich pripomienkach podarilo, našťastie, vybojovať aspoň možnosť odvolať sa, čo je teda dôležitý inštitút, hoci treba podotknúť, že bez riadneho prístupu do toho zisťovacieho konania to vnímam ako pomerne neefektívnu a chaotickú úpravu, ktorá môže znamenať ďalšie prieťahy v týchto procesoch, čo mal byť hlavný účet tej novely, aby sa tie prieťahy skrátili, aby sa ten celý proces zefektívnil, pretože ak verejnosť nebude mať dostatočný prístup do tých zisťovacích konaní, tak nebude mať dostatočný prístup k informáciám, na základe ktorých má podávať odvolania.
Druhú výraznú pripomienku, povedala by som, že ešte omnoho dôraznejšie prejednávanú v tom odôvodnení prezidenta (krátka pauza, rečníčka sa obrátila k predsedajúcemu), sa týkala samospráv. Prezident rovnako ako my má námietky voči zužovanie definície dotknutej obce. Rovnako ako my uvádza teda dnešnú úpravu, kde je definícia dotknutej obce taká, že ide o obec, kde sa má daný zámer realizovať alebo ktorá ním môže byť zasiahnutá, pretože životné prostredie nepozná hranice katastrov. Znečistené ovzdušie, znečistená podzemná voda jednoducho sa nebude držať nutne územia katastra a tej obce, na ktorom, v ktorom sa má zámer realizovať, to znamená, kde sa má postaviť trebárs nejaká fabrika. Takisto hluk, hej, sa nešíri len po hranicu katastra, tam si povie, však stačí. A jednoducho má to zmysel aby aj obec, ktorá môže byť tým zámerom zasiahnutá, bola považovaná za dotknutú. No ale po novom novela hovorí, že pôjde len o obec tú, kde sa má priamo na území, ktorej sa má zámer realizovať.
A opäť si pomôžem citáciu pána prezidenta, ktorý hovorí že: „Dotknutou obcou sa podľa § 3 písm. a) rozumie obec, na ktorej území sa má navrhovaná činnosť alebo jej zmena realizovať, alebo územie, ktorej sa týka navrhovaný strategický dokument, alebo územie ktorej môže byť zasiahnuté vplyvom navrhovanej činnosti, jej zmeny alebo prijatím navrhovaného strategického dokumentu. Kým súčasná právna úprava zisťovacieho konania počíta aj s účasťou viacerých dotknutých obcí, schváleným zákonom sa má táto účasť zúžiť len na tú dotknutú obec, na území ktorej sa má navrhovaná činnosť alebo jej zmena realizovať.“
To platí aj pri úprave práva podať odvolanie, to sa dostávame k tým konsekvenciám, ktorá má zužovanie tej definície dotknutej obce, čiže právo podať odvolanie, ktoré by podľa schváleného zákona mala mať iba dotknutá obec, na území ktorej sa má navrhovaná činnosť alebo jej zmena realizovať. Aj podľa pána prezidenta ide teda o oslabenie procesného postavenia zasiahnutej obce, pretože kým dnes môže podať odvolanie, po novom už bude môcť podať iba tzv. nevyžiadané stanovisko. Ja si myslím, že ten názov je už na prvú taký pomerne veľavravný.
Opäť si pomôžem citáciou z odôvodnenia veta pána prezidenta: „Príslušný orgán má zohľadniť nevyžiadané stanoviská“, aby sme chápali, že ako bude fungovať také nevyžiadané stanovisko, čiže „príslušný orgán ho má zohľadniť, a vysporiadať sa s nimi v záväznom stanovisku zo zisťovacieho konania.“
Podľa pána prezidenta ide o zjavný regres, ktorý je badateľný najmä na príklade inej dotknutej obce ako tej, na území ktorej sa má navrhovaná činnosť alebo jej zmena realizovať. Podľa súčasnej právnej úpravy takáto dotknutá obec má právo podať odvolanie. Podľa schváleného zákona by to bolo iba nevyžiadané stanovisko, ktoré však nemá priamy právny účinok. To znamená, že je veľmi otázne, ako sa s týmito nevyžiadanými stanoviskami, ako sa s nimi príslušnými orgán vysporiada, akým spôsobom ich zapracuje, nemáme tu absolútne žiadnu garanciu, že tie výhrady obce, ktorá bude zasiahnutá napríklad kvôli hluku alebo znečisteniu ovzdušia či vody a bude mať voči tomu výhrady, ako sa s nimi ten príslušný orgán vysporiada, pretože nevyžiadané stanovisko nemá priamy právny účinok.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
A ďakujem aj tebe, Tamara, za tvoju veľmi odbornú analýzu, opäť raz. Ja by som sa chcela skôr dotknúť takej politickej úrovne, a síce ty si veľa hovorila o tom, že ako pán prezident prebral naše argumenty, alebo teda tvoje, ako uvádza rovnaké argumenty, a keď si tu apelovala mesiace na ministra Tarabu, tak on to akosi nepočúval, no ale očividne to počul prezident. A ja som mala také trošku déja vu s Trestným zákonom, keď vtedy teda ešte my sme mali „našu prezidentku“, a to teda uvádzam, teda dávam to do úvodzoviek, a keď ona prebrala vtedy tie argumenty, tak sa tu na nás spustila spŕška kritiky o tom, že ale však ona len opakuje to, čo vy hovoríte, no a zrazu to opakuje váš vlastný prezident.
Tak mňa by tak veľmi zaujímalo, že ako sa k tomu táto koalícia postaví, a mňa vlastne celý čas tu veľmi bavilo, že hovoríš, že ako s ním súhlasíš, lebo vlastne on súhlasí s tebou, a tak som taká zvedavá, že či aj jeho vlastní, lebo v tomto prípade skutočne môžeme povedať, že sa jedná o jeho vlastných koaličných poslancov a poslankyne, ako si oni preberú túto argumentáciu a ako sa zachovajú. Obzvlášť teda napríklad pri tých dopadoch na samosprávy, pretože vieme, že my sme vraj bratislavská kaviareň a sociálni demokrati z druhej strany sú zase tí z regiónov, tak ako aj toto budú vysvetľovať napríklad v tých obciach, že ešte aj prezident na to apeloval a oni to nezmenili.
A teda pobavil ma aj ten koniec, že prezident síce mal výčitky, ale potom prišiel iba s takou čiastkovou zmenou, tak ja som zvedavá, že či napríklad niekto tu v parlamente skutočne vypočuje tú jeho kritiku a či tu budeme mať nejaký návrh, aby sa tento zákon opravil, pretože hovorím, tentokrát vám to nehovoríme my, ale však váš vlastný prezident.

Pani kolegyňa, keď som si vypočul, ako viete, aký je Pellegrini, keď som si vypočul o tom, čo je Peťo Pellegrini, čo to je zač, mne sa strašne páčila vaša veta, že Pellegrini nikdy nemal odvahu, nikdy nič nevedel robiť, že Pellegrini len dobre vyzeral. Ja sa potom pýtam alebo chcem sa potešiť z toho, že, naozaj že ste konečne pochopili, kto je Peter Pellegrini, a som veľmi rád, že to, že ste to povedali, že ten človek nikdy nemal odvahu, a čo to je zač, a ja naozaj kvitujem celé vaše vystúpenie, kvitujem to, ako ste rozprávali, že majú zlé, odporné zákony, ktoré nie sú dobré. Naozaj je to tak, je to tak. SMEROHLAS nikdy nebolo nič iné, len SMER. A HLAS je len taká falošná agentská vec. (Reakcia z pléna.) Bolia vás ručičky, pán spravodajca? Tak si ich dajte na pult... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)