33. schôdza

Ďakujem.
Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásenia. Vy ešte chcete v rámci rozpravy? Dobre.
Nech sa páči, pán poslanec Dostál.

Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, rokujeme o návrhu na skrátené legislatívne konanie k návrhu, ktorý umožní zhromažďovať osobné údaje o ľuďoch v dosiaľ nebývalom rozsahu na účely zavedenia adresnej energopomoci. Myslím, že adresná energopomoc, keď bude zavádzaná, tak samotná tá myšlienka bude mať asi podporu naprieč politickým spektrom, nevravím, že ten konkrétny návrh, ktorý príde, ale na tom je asi zhoda, že energetická pomoc má byť adresná, nie plošná.
Rovnako je asi zhoda na tom, že je škoda, že nie sú tie práce ďalej a že už dnes nie je energopomoc adresná.
A myslím, že zhoda je aj na tom, že aby mohla byť adresná, tak je potrebné nejaké penzum údajov zhromaždiť, aby bolo možné tú energopomoc zacieliť. Asi na prvé čítanie je, alebo aj na druhé čítanie je otázka, že či je to penzum údajov primerané, alebo ide nad rámec nevyhnutnosti, lebo spracúvať a zhromažďovať osobné údaje je možné iba v nevyhnutnej, nevyhnutnej miere, ktorá je nevyhnutne potrebná na naplnenie daného účelu, a teda pokiaľ bude energopomoc zameraná na nejakú skupinu, tak je otázne, že či takýto široký rozsah údajov je potrebný.
No ale sme teraz v bode návrh na skrátené legislatívne konanie, tak by sme mali posúdiť, že či sú dané tie dôvody na skrátené legislatívne konanie, ktoré predpokladá zákon o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. A teda v zásade v tom návrhu sa argumentuje možným ohrozením ľudských práv, teda práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti v dôsledku, zjednoduším to, upadnutia do energetickej chudoby, a hroziacimi hospodárskymi škodami. Napriek tomu, že je tam kopu textu o tom, ako sa vyvíjajú ceny energií a pomoc, tak myslím si, že toto nie je dostatočne vysvetlené. Ja to vnímam teda tak, že tá, tie hroziace hospodárske škody spočívajú v plošnej energomoci, ktorá neprimerane zaťažuje štátny rozpočet, a tie hospodárske škody aj momentálne nastávajú a to ohrozenie základných práv by došlo, by k nemu mohlo dôjsť v prípade, že by došlo k vypnutiu tej plošnej energopomoci a bez toho, aby bola nahradená čímkoľvek, čímkoľvek iným.
Otázka je, či to je naozaj tak a či tak stojí otázka teda, že ideme vypnúť plošnú energopomoc bez akejkoľvek náhrady, že či toto je v hre, ak nie, tak potom vlastne to ohrozenie základných práv a slobôd zrejme, zrejme nie je nijako ako reálna hrozba, tie hospodárske škody zrejme nastávajú už teraz. Ale otázka je, či je potrebné a nevyhnutné prerokúvať takýto návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Ak by sme boli na zelenej lúke, ak by neboli pripravené žiadne návrhy, žiadne, neexistovali žiadne predstavy, ako zaviesť energopomoc, neboli by žiadne príklady napr. zo zahraničia a bolo by nevyhnutné zhromaždiť všetky tie údaje, ktoré umožní ministerstvo hospodárstva zhromažďovať, zákon, o ktorom bude parlament rokovať v prípade, že bude schválené skrátené legislatívne konanie, tak potom v tom prípade, v tom prípade možno áno, možno by to bol dôvod na skrátené legislatívne konanie, lebo až by sa zhromaždili údaje, niekto by sa pozrel na tie údaje a na základe toho by začal vymýšľať nejaký, nejaký model, ako by to mohlo fungovať. Ale predpokladám, že to tak nie je, predpokladám, že ten návrh zákona je už v nejakej forme pripravený, že existujú jasné predstavy o tom, akým spôsobom tú energopomoc zacieliť, a tie údaje, ktoré ministerstvo hospodárstva získa vďaka tomuto zákonu, budú využité na možno docizelovanie toho návrhu a na odhad dopadov toho návrhu na štátny, na štátny rozpočet.
Ale ak je to tak, tak tým podľa môjho názoru nie sú, nie sú dané dôvody na skrátené legislatívne konanie, lebo aj keby sme šli normálnym legislatívnym procesom, aj keby sme šli tým postupom, ku ktorému vyzýval pán poslanec Galek, teda že by paralelne išiel ten návrh na zavedenie adresnej energopomoci s týmto návrhom, alebo tento návrh by šiel v nejakom miernom predstihu, ale bez skráteného legislatívneho konania, tak by sa ten účel dosiahol takisto aj bez skracovania legislatívneho konania. Jednoducho by sa ministerstvo dostalo k údajom. Ale teda nepredpokladám, že to bude tak, že ak z týchto údajov vyjde, že to bude o pár desiatok miliónov drahšie alebo lacnejšie, tak sa zásadne zmení ten systém. Môžu sa nejako zmeniť jeho parametre, jeho nastavenia, ale to je možné aj v rámci legislatívneho procesu. Čiže ak je zber tých údajov potrebný pre fungovanie toho systému, tak sa domnievam, že teda nie sú dané dôvody na skrátené legislatívne konanie, sú dané dôvody na to, aby bol ten návrh zákona prerokovaný v riadnom konaní. Ak by bez zavedenia tohto systému ešte vopred s niekoľkomesačným predstihom vôbec nebolo možné spustiť systém energopomoci, tak v takom prípade by asi sme mohli sa prikloniť aj k tomu, že tie dôvody na skrátené legislatívne konanie sú. Ale teda z toho, čo o veci zatiaľ viem, tak sa skôr domnievam, že tie dôvody, dôvody dané nie sú. Ak sú, tak budem rád, keď ma o tom niekto presvedčí.
Ďakujem.

Žiadne faktické na vystúpenie poslanca. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Chce sa vyjadriť navrhovateľka? Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ja v krátkosti, nebudem o tom dlho hovoriť. Obsahom zákona sa budeme venovať po prvom čítaní.
Prečo skrátené? Skrátené preto, že a, pán Hargaš, pán poslanec Hargaš, vy ste skúsený v informatike, každá štátna správa má nejaké svoje referenčné registre. Všetci sme za to, aby sme tieto registre využívali a aby sme ľudí čo najmenej tlačili do fyzickej návštevy úradov. Keď chceme čo najviac adresnú pomoc automatizovať, tak musíme prepojiť a resp. mať k dispozícii viacero údajov z jednotlivých registrov, z jednotlivých inštitúcií štátnej správy. A my máme mapu, ktoré údaje potrebujeme. Potrebujeme tie údaje si s jednotlivými inštitúciami prejsť a zistiť, v akom sú stave. To znamená, aká je čistota tých dát a či tie údaje ešte majú dočistiť, či ich môžu dočistiť, ako to celé navrhnúť. Na to, aby sme sa mohli do tých dát pozerať a aby sme to s nimi mohli konzultovať, tak potrebujeme zákon, ktorý nás podporí v tom, že tá výmena údajov je podporená aj legislatívou a že nepozeráme do dát, ktoré ministerstvo hospodárstva alebo ľudia z ministerstva hospodárstva, nie sú to len ľudia z ministerstva hospodárstva, ale hlavne ľudia z ministerstva vnútra, tak k tomu musíme mať aj legislatívnu podporu, že s tými dátami môžu narábať a s tými dátami, ohľadne tých dát môžme navzájom konzultovať, a preto tento návrh zákona, preto tento návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní.
Viete, preto, pani poslankyňa Jurík, pretože jedna vec je, keď dáte zákon na zlatom podnose, je fajn, len on musí byť vykonateľný. A keď neviete ho vykonať automaticky a pošlete vyše 2 mil. domácností na ÚPSVaR, pretože nemáte k dispozícii také penzum dát v informačných systémoch štátu, tak jednoducho musíte spraviť aj to ako my, keď nechceme posielať 2 mil. domácností na ÚPSVaR-y a chceme údaje, ktoré štát má, len navzájom porovnať, spraviť z nich nejakú databázu, na základe ktorej databázy vieme povedať, toto k dispozícii štát má, toto štát nemá.
Ja vám poviem také malé tajomstvo. Keď hovoríme o disponibilnom príjme domácností, tak potrebujeme vedieť, koľko ľudí v tej domácností býva asi a tie dáta, žiaľ, nemá nikto v informačných systémoch na 100 % v ucelenej podobe. My sme sa s nimi zaoberali, rokovali sme s rôznymi inštitúciami štátnej správy a viete napr. povedať, že vchod Šalviova 28 má 200 obyvateľov, ale neviete presne, ku ktorému bytu koľko ľudí je momentálne priradených. Tieto dáta sa postupne nahrávajú do informačných systémov, ktorá sa napr. nazýva že centrálna ohlasovňa pobytu, ale nie sú úplne na 100 %, úplne zhrané. Takže toto musíme my celé zanalyzovať a chýbajúce dáta musíme doplniť tak, že občanov vyzveme v dostatočnom časovom predstihu, aby na tú ohlasovňu išli a spravili si poriadok v tých dátach. A takto analyzujeme komplexnosť dát v každom systéme. Pretože ani odberné miesta nie sú úplne v takom, v takej podobe v každej jednej distribučnej spoločnosti, analyzujem ich, či tam zodpovedajú úplne 100-percentnej čistote dát, alebo v inej distribučnej spoločnosti nezodpovedajú úplne inej čistote dát. A to je tá vec, ktorú momentálne robíme. Musíme vedieť, v akom stave sú jednotlivé databázy štátu a ako sa na ne môžeme spoľahnúť ohľadne čistoty dát.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem.
Žiada si k rozprave zaujať stanovisko spravodajca? Nech sa páči.

Som mierne šokovaný, pretože naozaj trištvrte roka tu počúvame o tom, že je tu plošná energopomoc a treba ju spresňovať, treba ju urobiť adresnú energopomoc, a teraz keď príde SLK na adresnú energopomoc, tak každý hovorí, že to nie je dobré a načo to robíme a prečo a už to malo byť. Všetko ide podľa toho, akým spôsobom je to vykonateľné.
A, pani poslankyňa, súhlasím, že aj energetická chudoba, aj ďalšie aspekty treba riešiť, ale naozaj takéto problémy tu doteraz až také neboli, pretože... (Reakcia z pléna.) Ale však hovoríme o energopomoci, tak asi tu nebola, keď bol plyn lacný, nie? Logicky. (Reakcia z pléna.) Tak boli časy, keď bol aj za normálnu cenu.
Dobre, ďakujem veľmi pekne. Dnes o jedenástej bude hlasovanie.

Ďakujem, pán poslanec, prerušujem rokovanie o tomtom bode programu.
Pani poslankyňa Jurík, že skúsme kľud v sále.
Pokračujeme ďalej prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, patentový zákon, v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 655, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 713.
Prosím podpredsedníčku vlády a ministerku hospodárstva Slovenskej republiky Denisu Sakovú, aby vládny návrh zákona uviedla.

[Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 655.]

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, uznesením vlády Slovenskej republiky č. 13 z 15. januára 2025 som bola poverená uviesť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia aj a dopĺňajú niektoré iné zákony.
Cieľom vládneho návrhu zákona je prijatie úprav v oblasti priemyselnoprávnej ochrany patentov, dodatkových ochranných osvedčení, ochranných známok, dizajnov a úžitkových vzorov a v oblastiach poplatku za udržiavanie patentu a správnych poplatkov.
Obsahom vládneho návrhu zákona je zaviesť právnu úpravu náhrady trov konania, ktoré vznikajú účastníkom sporových konaní pred Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, zaviesť spoločné postupy vypracované v rámci konvergenčného projektu zmluvných štátov Európskej patentovej organizácie a zmeny vyplývajúce z aplikačnej praxe. Implementácia spoločného postupu týkajúceho sa priznania práva prednosti a spoločného postupu pri vydávaní a akceptovaní elektronických dokladov o práve prednosti predstavujú tzv. dobrú prax a vykonávajú ju takmer všetky zmluvné štáty Európskej patentovej organizácie.
Odstraňujú sa nedostatky právnej úpravy, predovšetkým formulačného, resp. legislatívno-technického charakteru.
Zároveň novelizačné články II a V obsahujú revíziu sadzieb správnych poplatkov zahrnutých v sadzobníku správnych poplatkov v časti Priemyselné práva a revíziu sadzieb udržiavacích poplatkov za platnosť patentov a dodatkových ochranných osvedčení. Výška navrhovaných sadzieb zohľadňuje osobitosti a trendy v oblasti priemyselných práv v európskom i medzinárodnom meradle, ako aj potrebu zachovania konkurencieschopnosti priemyselno-právnej ochrany na národnej úrovni.
Návrh zákona predpokladá pozitívne a negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie a na služby verejnej správy pre občana a pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti. Nebude mať vplyv na životné prostredie, sociálne vplyvy ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Zároveň nemá vplyv na limit verejných výdavkov.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za pozornosť a dovoľujem si požiadať o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Megovi.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 655. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.