33. schôdza

Pán poslanec Hargaš, chcem podporiť oba prednesené pozmeňujúce návrhy. Smerujú k tomu, o čom sme hovorili aj v rozprave v prvom čítaní, a teda k naplneniu zásady minimalizácie osobných údajov, teda aby štát zberal, spracúval iba tie údaje, ktoré sú nevyhnutné pre naplnenie účelu, pre ktorý sa tieto osobné údaje zhromažďujú a spracúvajú. A nie som si teda úplne istý, že či tá zásada minimalizácie osobných údajov bude v prípade schválenia, alebo by bola v prípade schválenia, lebo teda nevieme, ako dopadnú tie pozmeňujúce návrhy, naplnená, ale teda určite to bude krok správnym smerom aj z hľadiska toho, aké údaje sa zberajú. Tým myslím tú národnosť, ktorá určite nie je potrebná, ani si nemožno predstaviť svet, v ktorom by bola potrebná pre posúdenie adresnej energopomoci, teda údaje o národnosti a ide aj o citlivý údaj. A teda aj pokiaľ ide o ten rozsah, tá možnosť vystúpenia opt-outu alebo aj ten spôsobom spracovania, ktorý by bol citlivejší voči osobným údajov konkrétnych fyzických osôb. Ale tým, kto by sa mal k tomu vyjadriť alebo kto to má v gescii, je Úrad na ochranu osobných údajov a teda mňa by vcelku zaujímalo, že ako sa na to pozerá Úrad na ochranu osobných údajov, lebo teda ani v dôvodovej správe, ani inde som nenašiel, možno som len nepozorne pozeral, že by Úrad na ochranu na ochranu osobných údajov sa na to pozrel a povedal, že je to takto v poriadku.

Vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, budem stručný, lebo myslím, že väčšina z týchto vecí už bola povedaná aj v tom prvom čítaní, budem naozaj veľmi vecný. Ale teda dovolím si pripomenúť, že naozaj toto nie je zákon o energopomoci, ešte raz to pripomínam, zákon, na ktorý sme čakali alebo čakáme už rok a pol, a zopakujem niektoré výhrady, ktoré tu zaznievali a stále zaznievajú. Tá najzákladnejšia je tá, že na základe tohto zákona, ak sa aj pripraví samotný zákon o energopomoci, tak sa tá adresná pomoc bude poskytovať iba naozaj veľmi ťažko. Bavíme sa naozaj o obrovskom množstve dát a údajov, ktoré po niektorých pozmeňovákoch výborových dokonca budú ešte rozšírené a obávam sa naozaj vysokej chybovosti a reklamovanosti práve tej samotnej pomoci, tak ako bude poskytovaná, že naozaj bude veľmi veľa prijímateľov, ktorí ju nedostanú v takom rozsahu, v akom ju očakávali a možnože naopak ju dostanú takí, ktorí na ňu ani nemali mať nárok.
Tie základné výhrady sa týkajú toho, že sa tie jednotlivé systémy, ktoré sa budú prepájať z rôznych zdrojov, budú iba veľmi ťažko párovať, ako som už povedal aj v tom prvom čítaní. Máme tam napríklad údaje o rodnom čísle, ktorým napríklad nedisponujú samotní dodávatelia energií. Potom je tam sporná kompatibilita systémov. V rámci toho zákona sa nachádza aj množstvo nevyužiteľných údajov, ktoré naozaj pre účely energopomoci nie sú žiadnym spôsobom upotrebiteľné. No a dodnes naozaj nevieme, tým, že je to naozaj iba zákon, o zbere údajov, nevieme, akým spôsobom budú využité.
Čiže ja by som naozaj očakával, že najprv sa ak nám dostane do parlamentu samotný zákon, ktorý bude riešiť energopomoc a až potom k nemu príde napríklad takýto zákon o tom, čo všetko sa bude zbierať a už nám bude jasné, na aký účel a ako to bude použité. Prípadne, ako sme diskutovali aj na výbore, možno by sa to dalo urobiť aj samotným vykonávacím predpisom.
No a vítam aj pozmeňovací návrh, s ktorým prišiel kolega Hargaš, ktorý naozaj upravuje aj niektoré tie výhrady alebo teda dáva tomu troška väčší zmysel v prípade, že niekto nemá záujem napríklad o využitie takejto pomoci, nechce, aby jeho údaje boli použité, že je tam aj vyššia miera tej anonymizácie. Ale stále si myslím, že tento zákon bude v rozpore s GDPR, teda všeobecným nariadením o ochrane osobných údajov a to práve z dôvodu, na ktoré už aj Ondrej Dostál upozornil, že tieto sa môžu zbierať, iba ak sú relevantné, ak je obmedzený alebo sú obmedzené na ich rozsah, ktorý je nevyhnutný vzhľadom na účely, ktoré sa spracovávajú, je to tzv. minimalizácia údajov. My teraz máme naozaj obrovské množstvo údajov a stále nevieme, akým spôsobom budú využité. Samotný zákon však príde, ako sme sa dozvedeli na výbore, až na jeseň. To znamená, opäť v čase, kedy sa bude riešiť štátny rozpočet a kedy by sme už mali poznať, akým spôsobom a koľko bude tej energopomoci potrebnej.
No a to, čo je možno také pre mňa najviac zarážajúcejšie, že keď som hovoril o tom, že neboli preukázané tie dôvody na to skrátené legislatívne konanie, tak to sa naozaj potvrdilo a teraz to vyzerá tak, že nakoniec tá pomoc síce je prezentovaná, že bude adresná, ale včera sa aj sám premiér na tlačovej konferencii s pani ministerkou on vyjadril, že táto pomoc bude síce adresná, ale iba akože adresná, pretože počíta s tým, že ju dostane 60-70, možno 80 % spotrebiteľov alebo domácností, ktoré majú alebo ktoré by mohli mať na toto nárok. A v rámci skráteného legislatívneho konania jedným z dôvodov bolo to, že tomuto štátu hrozia veľké hospodárske škody, ktoré boli vyčíslené v samotnej dôvodovej správe na 800 mil. eur. A teda pokiaľ takúto pomoc, ktorá má byť akože adresná, ale vlastne dostane ju 80 % občanov, tak ak táto dosiahne 80 % z 800 mil., čo je 640 mil., tak ja sa pýtam, či 640 mil. už nie sú veľké hospodárske škody a teda môžme to aj do budúcnosti považovať za nejakú hranicu, za nejaký rozlišovací prvok, kedy to ešte veľké hospodárske škody sú, čo je 800 mil., ale 640 mil. už tými veľkými hospodárskymi škodami nie sú.
Takže neviem, kam sa teda posúvame aj s týmto zákonom, či naozaj budeme čakať až do tej jesene na ten samotný zákon, ja pevne verím, že sa toho zákona dočkáme aj skôr. Koniec-koncov tých riešení, ktoré boli na stole bolo veľké množstvo, od toho českého modela, od toho rozdelenia pomoci podľa taríf alebo od nejakého zastropenia. Áno, chápem tú výhradu, že je tu snaha o nejaké zautomatizovanie toho celého v podstate na nejakú automatickú nárokovateľnosť. Ale ako som povedal na úvod, ja sa obávam, že pri takto veľkom množstve údajov, ktoré sa budú zbierať, pri takom veľkom množstve systémov, ktoré sa budú musieť navzájom prepájať, že nakoniec tento zákon alebo tento zákon o zbere údajov sa dočká buď nejakej novelizácie, alebo nebude na základe neho možné pripraviť samotný zákon o energetickej pomoci a nakoniec naozaj dôjde k tomu, čo včera povedal premiér na tlačovej konferencii, a teda že tá pomoc bude v konečnom dôsledku tak či tak iba plošná, tváriaca sa akože adresná.
Ďakujem pekne.

Predpokladám, že som posledný vystupujúci v tomto bloku, tak len chcem tiež podčiarknuť to, že aj na ústavnoprávnom výbore sme mali tú diskusiu o tom posúdení nevyhnutnosti a primeranosti tých údajov. V tomto zmysle podporíme aj ten pozmeňujúci návrh, ktorý tvoj predrečník predložil. A presne tak, ako si hovoril, že čakáme tu už 18 mesiacov na energopomoc a tu vidíme po roku a pol len snahu o nastavenie systému, kde vlastne chýba aj taká základná analýza, ktorá sa robí s ohľadom na GDPR. Čiže ešte raz, posúdenie nevyhnutnosti a primeranosti, pani ministerka by mohla potom svojmu tímu odkázať, že toto netreba podceniť, lebo to bude veľké penzum osobných informácii a treba potom dbať aj na ich ochranu. Takže sám som zvedavý, že kedy, v akom formáte príde už ten samotný návrh na energopomoc, keď ešte len sme pri procese, ktorý vidíme, že sám proces neni úplne dobre zvládnutý a nastavený, lebo sú tam veci, ktoré tam nemusia byť a nemali by byť, ale predsa len tam sú. Takže ich vypustíme, no a uvidíme, kedy príde už konečne nejaký výsledok.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja tu nebudem mudrovať o energiách, asi sa všetci zhodneme na tom, že vzhľadom na to, akým spôsobom sa vyvíjajú ceny energií v našom životnom priestore, tak je potrebné sa baviť na túto tému, aby tá pomoc bola čo možno najviac adresná. A budem sa skôr venovať téme, ktoré boli načrtnuté aj mojimi ctenými predrečníkmi, hovorím predovšetkým o ochrane osobných alebo utajovaných údajov. A z tohto dôvodu som prišiel pred toto plénum predniesť svoj pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý dáva do súladu ochranu údajov utajovanej skutočnosti o totožnosti príslušníkov Slovenskej informačnej služby alebo bývalých príslušníkov Slovenskej informačnej služby, tak ako je to upravené v tomto zákone pre vojenské spravodajstvo, konkrétne v § 3 ods. 4 predmetného vládneho návrhu. Teraz vás poprosím, vážený pán predseda, aby ste zastavili čas a ja prečítam môj krátky pozmeňujúci návrh. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Raši Richard, predseda NR SR
Poprosím, zastavte čas, pôjde pozmeňujúci návrh.

Glück, Richard, poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Glücka k vládnemu návrhu zákona o poskytovaní údajov na účel adresnej energopomoci, pod tlačou 774.
Vládny návrh zákona o poskytovaní údajov na účel adresnej energopomoci, tlač 774, sa dopĺňa takto:
V § 3 sa za ods. 4 vkladá nový odsek 5, ktorý znie:
„(5) Slovenská informačná služba poskytuje údaje podľa odseku 1, iba ak ich poskytnutím nedôjde k ohrozeniu ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti Slovenskej republiky alebo plnenia úloh Slovenskej informačnej služby."
Skončil som. Ďakujem veľmi pekne.

Pán poslanec Glück, rozumiem teda dôvodu predloženia toho pozmeňujúceho návrhu, len sa chcem spýtať, že či je to dostačujúce, že či napríklad obdobná úprava by nemala byť aj vo vzťahu k Vojenskému spravodajstvu alebo k iným orgánom, kde by mohol nastať podobný problém ako pri Slovenskej informačnej službe.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec Dostál. Myslím, že som to uviedol aj na začiatok, že sa to dáva do súladu s tým, akým spôsobom to má upravené aj Vojenské spravodajstvo. Čiže presne takisto.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Veľmi krátko budem reagovať. Čo sa týka všetkých bezpečnostných zložiek, myslím si, ako som povedala včera, tým, že celý systém bude spracovávať cloud ministerstva vnútra a zamestnanci dátového centra v Banskej Bystrici pod ministerstvom vnútra, ktorí tam robia desaťročia, nie prvýkrát sa stretávajú s citlivými údajmi aj bezpečnostných zložiek, presne vedia, o ktoré registre ide. Takže nemám najmenší strach o to, že by sme nejakým spôsobom narušili, nazvem to tak, ani nie ochranu osobných dát, ale citlivé informácie, ktoré tieto systémy majú.
A čo sa týka druhej veci. Ja by som, pán poslanec už tu nie je, viete, nie, nie, nie váš zo Slovensko SK. Energetickú krízu tu máme od 2022, myslím si, že mali sme sa na to pozerať, akým spôsobom sa pripravovali dáta aj v rámci energokrízy 2022, keď išli kompenzácie za 3,5 mld. eur. Dostala som nejaké informácie z MIRRI, že už vtedy na to tlačili, takže dalo sa to robiť nielen posledných 18 mesiacov, ale aj o niečo, o niečo skôr. A to, že dáta nie sú úplne vyčistené v niektorých informačných systémoch, ako my sa snažíme. Poviem tak, keby som bola na ministerstve vnútra, kde som robila 12 rokov a dali sme ako tak dokopy informatiku, tak možno sme dnes nemuseli mať problém ani s týmito dátami. Ďakujem veľmi pekne, čo sa týkajú iných rezortov.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážení kolegovia, videl som, že je veľký záujem o rozpravu, tak, samozrejme, sa budem na ňu tešiť.
V prvom čítaní som v podstate povedal to podstatné, čo bolo treba povedať k tomuto zákonu, a v mojom úvodnom slove trošku ešte spomeniem niektoré veci. Ide o tom, aby sme pomohli samosprávam, teda nedávame im peniaze navyše, ale dávame, v podstate preplácame hlavne teda situáciu, ktorá vzniká v máji tohto roku na základe toho, že bol prijatý zákon o, ešte bývalou vládou ohľadne daňového bonusu, ktorý spôsobuje anomálie z hľadiska vyplácania dane z príjmu fyzických osôb po daňových priznaniach v apríli a potom samotnom zúčtovaní v máji sa dostávajú samosprávy do situácie, kedy, kedy im padá príjem niekde dokonca aj možno niekde okolo 10 % z toho, čo dostávali mesiac predtým. Takže túto anomáliu sa snažíme nejakým spôsobom vyrovnať. Bavíme sa o tom, že chceme, aby v máji miesto možno 10-15 mil. dostali samosprávy 100, celkovo 100 mil. euro. Takisto VÚC-čky, vyššie územné celky, aby dostali okolo 50 mil. euro dokopy aj s tým, čo mali dostať. Tak ako som už hovoril v prvom čítaní, tá anomália budúci rok by mala byť oveľa miernejšia. Čiže ten májový príjem bude tak ako každý rok o niečo nižší, ale nebude takýto obrovský rozdiel, nebude to desatina, možno to bude 60 % toho, máme, samozrejme, prepočty. Moji ľudia, ktorí na tom pracujú, vedia, aký bude ten dopad aj na budúci rok. Čiže táto vec by mohla byť vyriešená.
No ako som povedal na základe tej prvej rozpravy, kde tu padlo množstvo informácii, že dávame menšie percento daní z príjmu právnických, teda fyzických osôb samosprávam. Doteraz bolo rozdelenie 70 ku 30, 70 % išlo obciam, 30 išlo VÚC-kam. Toto percento sa znížilo u obcí na 55,1 % vzhľadom na presun niektorých príjmov do rozpočtu ministerstva školstva, kedy sa teda prevzalo, štát prevzal financovanie materských škôl a VÚC majú o pol percenta menej, čo zdôvodňujeme z dôvodu konsolidácie. Čo sa týka samotnej konsolidácie, aj štát tak ako aj samosprávy musia uvažovať o tom, kde by vedeli nielen teda zdvihnúť svoje príjmy, ale kde vedia aj šetriť. Veľa sa tu hovorilo o možnej reforme, ktorú, samospráv, aj financovanie samospráv, čo ja plne podporujem, ale na to, aby sme si mohli na to sadnúť, my sme teda vyzvali aj samosprávy, aby prišli s nejakou predstavou, na ktorej sa samosprávy samotné zhodnú. Musím povedať, že v mnohých, z toho, čo viem, tak nie je dohoda samotných samospráv, ako by to mohlo vyzerať. A my sme ale pripravení kedykoľvek s nimi o tom hovoriť, nemôžme mať na druhej strane stola rozhádaných starostov alebo županov, potrebujeme mať jasnú predstavu, aby tie samosprávy sami vedeli, čo chcú. My im vieme, samozrejme, množstvo vecí navrhnúť, prepočítať a na konci dňa sa môžeme o nejakej reforme dohodnúť, ale to je dosť zásadná vec, zásadná zmena.
Samozrejme, musím povedať akákoľvek zmena daňového mixu, o ktorej tu možno bude sa veľa hovoriť, je dôležité vedieť, že, samozrejme, nepredpokladám, že starostovia budú súhlasiť s daňovým mixom, kde by mali dostať menej peňazí. Za mňa ja nemám problém s iným daňovým mixom, ale, samozrejme, hovorím o objeme peňazí približne v tom objeme, ktorý dostávali, lebo od toho sa odvíja, samozrejme, aj zostavovanie rozpočtu verejnej správy. Ale potom, samozrejme, vzniká aj otázka pre samosprávy, ktoré musia si byť vedomé, že niektoré dane sú stabilnejšie, niektoré sú menej stabilnejšie, my dnes vidíme napríklad dnes väčší výber DPH, horšie sa darí dani z príjmu právnických osôb, dane z príjmu fyzických osôb sú relatívne veľmi stabilnou daňou, a preto aby tie výkyvy nenastávali, aj preto bola daň z príjmu fyzických osôb vybratá na to, aby sa na základe nej vypočítavali podielové dane pre jednotlivé obce, ale ja som otvorený akejkoľvek debate.
Opäť pripomeniem, že reforma alebo teda zmena zákona o daňovom bonuse obrala samosprávy rádove okolo 700 mil. eur, kde teda bolo potrebné ich sanovať. Zistili, že tie samosprávy by kľakli na kolená, tak sa to sanovalo z dane z príjmu fyzických a právnických osôb čiastočne asi vo výške 200 mil. v minulých rokoch. Za mňa môžem povedať, máme prepočty, ako sa budú cca na základe tých nastavených parametrov, pri tom, že sa nebudú meniť tie parametre, tak v budúcom roku ´26 by si samosprávy mali prilepšiť, rádove je tam nárast okolo 12 %, kedy by sa mohla celá táto situácia rapídne zmeniť a vylepšiť. Ja viem, že tak ako štát nemá peniaze a ako štát musí konsolidovať, tak aj samotné samosprávy nemajú na ružiach ustlaté, nikdy som to nehovoril. Na druhej strane musím však povedať, že sú aj samosprávy, kde teda tie zostatky na účtoch sú relatívne vysoké, a sú samosprávy o ktorých vieme, že majú svoje problémy. Mnohé veci, samozrejme, závisia aj od toho, ako samosprávy samostatné hospodária. Musím poznamenať jednu vec, že samosprávy sa preto volajú samosprávy, že sami seba nejakým spôsobom riadia, sami seba financujú a v prípade, že samosprávy dostávali viac peňazí, ani jedna samospráva nepríde za mnou, že tu máme navyše peniaze, my vám ich vrátime. A samozrejme keď je problém, tak každý príde, že dajte nám viac. O tom tu možno budete veľa hovoriť.
Takže ja tie podstatné veci, ktoré som chcel, hovoril som, už som aj komentoval v rozprave v prvom čítaní, nerád sa opakujem. Ja si, samozrejme, vypočujem vaše názory, ale na záver chcem povedať jednu vec, že my so samosprávami komunikujeme, budeme komunikovať a budeme sa snažiť hľadať také riešenia, ktoré aj v týchto ťažkých časoch konsolidácie budú nejak znesiteľne aj zo strany samosprávy, aj zo strany štátu.
Takže ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán minister. A dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet pánovi poslancovi Danielovi Karasovi, aby informoval Národnú radu.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborom Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 784a, vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní.
Národná rada uznesením č. 846 z 1. apríla 2025 pridelila predmetný vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Národná rada určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
K predloženému návrhu zákona prijali predmetné výbory Národnej rady odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, a to ústavnoprávny výbor uznesením č. 277 zo dňa 2. apríla 2025, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 198 zo dňa 2. apríla 2025 a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 110 zo dňa 2. apríla 2025. Z citovaných uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III spoločnej správy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením gestorského výboru č. 199 z 2. apríla 2025. Týmto uznesením gestorský výbor zároveň poveril mňa, spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovaní výborov a navrhol Národnej rade postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.