33. schôdza

Ďakujem pekne.
Pán kolega, len chcem pripomenúť, že ihrisko v obci Babinec nerealizovala vláda, aj keď peniažky pochádzali z vlády, realizoval si to sám pán starosta, takže obviňovať, že SMER sa na tom nabalil, myslím si, že je cez čiaru. A pán starosta určite uvíta, keby ste sa niekedy išiel do Babinca pozrieť, kľudne pôjdem s vami a môžete si pozrieť, ako bolo obstarané ihrisko, kto ho vybudoval a za aké peniažky.
Rovnako ste sa opäť dotkol najmenej rozvinutých okresov, stále sa podsúva naratív ako keby sa tie okresy prepadali do chudoby. Ono to nie je tak, už sme povedali, že menia sa, zmäkčujú sa podmienky a preto viac okresov môže byť zaradených. Väčšina okresov víta túto možnosť, že keď je tam zaradená, lebo môže si prísť k nejakej pomoci. Tam nie sú stanovené nejaké objektívne pravidlá, dúfam, že chápete všetci, že každá krajina má nejaké najmenej rozvinuté okresy, niektoré sú predsa najviac rozvinuté, väčšinou okolo centra, a niektoré sú najmenej rozvinuté, takže každá krajina ich má, aj my a je jedno, aký si určíme meter, že koľko tam zaradíme, či posledných päť alebo posledných 15, alebo posledných 25, hej? Ten údaj nehovorí sám osebe o ničom, je to množstvo okresov, ktorým chceme pomôcť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja ešte raz chcem povedať, verím, že pán Truban to pochopí, máme taký spôsob svoj žartovania aj na hospodárskom výbore, takže verím, že to pán Truban pochopil.
No a, pán Hazucha, ja som nehovoril konkrétne o Babinci, pán Hazucha, ja som hovoril o, pán Hazucha, nezavádzajte, prosím vás pekne, povedali ste, že som hovoril o tej dedine, nehovoril som o tej dedine, hovoril som konkrétne o Haliči, pán Hazucha. Konkrétne som hovoril a naozaj viem o tom, pretože som desať rokov viedol mládežnícky šport v našej rodnej dedine za svoje peniaze, za svoje, takže viem, ako sa, čo sa dialo, ako sa stavali tie ihriská, kto ich staval a ako sa na tom kto nabalil. Takže, pán Hazucha, prosím vás pekne, nehovorte mi, naozaj mi vy nehovorte, ktorý ste z toho regiónu, že vy neviete o tom, ako sa diali kšefty. A to je smutné a ja som len chcel svojím vystúpením poukázať na to, že naozaj mám veriť ľuďom, ktorí tu rozprávali, odchádzali z HLAS-u a rozprávali, že oni budú iní, o ľuďoch, ktorí rozprávali predtým, ako sa stali ministrami, že Raši nie je dobrý predseda parlamentu. Veď to sú fakty, to sú fakty. Toto rozprával, sám Migaľ rozprával o pánovi Rašim, že nie je dobrý a zrazu sa stal minister. Tak mám veriť človeku, ktorý rozpráva o hodnotách a potom je minister? Mám veriť človeku, o ktorom Šutaj Eštok povedal, že je vydierač, o ktorom Fico povedal, že je vydierač? Mám veriť takémuto človeku? No to nie je na smiech, je to smutné, pretože naozaj je to tak. Je to tak.
Ďakujem veľmi pekne.

Ja len veľmi krátko, chýbalo mi to naozaj z toho kúta. Zase sme mohli vidieť, že niekto dokáže 10 minút kričať a nepovedať nič a niekto vie rozprávať 20 minút a naozaj k veci. Takže ďakujem veľmi pekne za naozaj všetky konštruktívne pripomienky k tomuto zákonu. Pani Remišová, bohužiaľ, tu nie je, ja som jej chcel odpovedať aj na tie otázky, ktoré mi položila.
V každom prípade tento zákon sme nestiahli z takého prozaického dôvodu, pretože ten čas, toho času nemáme veľa. Boli by sme radi, keby sme v procese dokázali v rámci pozmeňujúcich návrhov tento zákon ešte vylepšiť. Veľmi podnetné boli aj vaše pripomienky, aj pani Remišová hovorila k veci celkom na moje počudovanie, takže budem rád, keď sa možno v krátkom čase stretneme. Budem iniciovať debatu, aby sme našli nejakú zhodu na tom, ako naozaj nastaviť tento zákon, aby sme doručovali peniaze čo najskôr a čo najefektívnejšie vlastne do tých zaostalých častí, bohužiaľ, v 21. storočí na Slovensku, pretože je našou prioritou znižovať regionálne rozdiely a obzvlášť tam, kde je tá najväčšia miera chudoby. Takže toľko možno z mojej strany k tomu zákonu.
Ešte možno nejakú poznámočku som tu mal, ale to si pokojne môžeme nechať na tú debatu, ktorú verím, že spoločne absolvujeme. Budem veľmi rád, a teda nie je moja úloha dnes obviňovať niekoho, že či ten za to môže, ten za to môže, je to ten začarovaný kruh, ktorý, bohužiaľ, Slovensku neprospieva, my sme naozaj prišli na tento rezort investícií s myšlienkou a s ideou posunúť ho dopredu, a to bez ohľadu na nejakú stranícku príslušnosť aj ako teda a hlavne teda ako nezávislí nominanti tejto vlády. Takže toľko za mňa, budem veľmi rád, keď budeme konštruktívni a aj kreatívni pri ďalšej tvorbe.
Možno ešte poznámka k pani Remišovej, že tento zákon sa vôbec nedotýka, alebo teda nedotýka sa čerpania eurofondov, takže to len tak na okraj, ale poďme spoločne pracovať a ja si myslím, že ten výsledok sa dostaví v krátkom čase.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť, naozaj som vám všetkým otvorený na podnetnú diskusiu. Teším sa na ňu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám zákon, ktorého dôvodom na predloženie je, aby sme poskytovali údaje na účely adresnej energopomoci so zámerom vytvoriť rámec na poskytovanie energopomoci. Ide o prvotný zber dát, kde ministerstvo hospodárstva s ostatnými inštitúciami štátnej správy bude dáta vyhodnocovať, aby sme systém nastavili adresne a budeme sa pokúšať ho nastaviť čo najspravodlivejšie.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o poskytovaní údajov na účel adresnej energopomoci, tlač 774, v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 845 z 1. apríla 2025 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 152 z 2. apríla 2025. Ústavnoprávny výbor neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Z uznesenia výboru Národnej rady Slovenskej republiky uvedeného pod bodom III tejto spoločnej správy vyplýva 7 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 7 s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o poskytovaní údajov na účel adresnej energopomoci, tlač 774, schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť.
Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 153 z 2. apríla 2025. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrh v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, upozorňujem, že na záver tohto krátkeho vystúpenia predložím, prečítam, prednesiem, neviem, vyberte si jedno slovo, dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k tomuto zákonu. Všetko bolo povedané podľa mňa podstatné v prvom čítaní. Povedali sme, prečo aj tento zákon, rozumieme, prečo ho potrebujeme, aj sme upozornili na riziká, ktoré v ňom vidíme. To hlavné riziko bol rozsah podľa nášho názoru, rozsah zbieraných údajov na účely poskytovania adresnej energopomoci a taktiež sme navrhli, akým spôsobom to v tomto druhom čítaní my budeme navrhovať riešiť.
Chcel by som v tomto momente aj oceniť konštruktívny prístup pani ministerky a jej tímu, s ktorým sme medzi prvým a druhým čítaním mali šancu rokovať a nejak si vymeniť stanoviská o tom, ako by sa dalo zabezpečiť, že aj keď budeme zbierať údaje na adresnú energopomoc, tak stále ostane chránené súkromie občanov, ktorí si to želajú.
Čiže v zásade predložím teraz dva pozmeňujúce návrhy. Sú to koncepčne dva rozdielne prístupy, ako by sme vedeli tú ochranu zabezpečiť. Ten prvý bude o tom, aby ľudia dostali možnosť informovať ministerstvo hospodárstva, že si neželajú byť súčasťou zberu údajov, čo neznamená, že strácajú nárok na adresnú energopomoc, len, že nechcú byť súčasťou tohto zberu. Predpokladám, že detaily toho, ako ten nárok bude a nebude priznávaný, prídu až v tom, volajme ho, ostrom zákone niekedy na jeseň, že tam bude nejaká možnosť odvolania, čokoľvek. Čiže toto je naozaj len o tom, aby ľudia dostali možnosť vylúčiť sa z tohto zberu, ak si neželajú byť súčasťou takto široko koncipovaného zberu údajov. Je to každého slobodná voľba. Dokážeme to pochopiť, takže chceme ľuďom túto možnosť dať.
Taktiež v tomto pozmeňováku budeme navrhovať, aby bol vyňatý jeden konkrétny typ údajov, ktorý sa pôvodne plánoval zbierať, a to je národnosť. Zhodli sme sa na tom, že toto naozaj ide nad rámec nejakých minimálne potrebných údajov, ktoré potrebujeme zbierať kvôli energopomoci. Tá národnosť naozaj nemá žiaden vplyv na to, či človek by mal mať alebo nemal mať nárok, takže tento údaj sa navrhuje vyňať a nebude zbieraný. Čiže to je podstata prvého pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
A ten druhý doplňujúci návrh je koncepčne trochu iné riešenie. Ako som hovoril v prvom čítaní, takýto zber údajov, ak je naozaj na analytické účely, aby sme vedeli nastaviť parametre adresnej energopomoci, tak sa dá robiť aj tzv. štýlom pseudonymizácie. Aby som to vysvetlil možno laicky, vedeli by sme takéto údaje zbierať bez toho, aby sme ich vedeli priradiť ku konkrétnej fyzickej osobe. To znamená, že vieme si vyzbierať dáta na účely analýzy, o zložení príjmov, o tom, kde ľudia bývajú, ale nebudeme vedieť, ktorý konkrétny človek to je. To sa volá pseudonymizácia, sú na to techniky, sú na to nástroje. Takže to je druhý návrh, ktorý predkladáme v rámci nejakej konštruktívnej kritiky.
Dávame na výber, ktorý z týchto návrhov si Národná rada osvojí, aby sme teda naozaj ľuďom umožnili, aby dokázali aj pri tomto zbere údajov chrániť svoje súkromie. Myslíme si, že to je voči ľuďom fér. Budeme radi, ak si tieto návrhy Národná rada osvojí. Takže asi toľko k tomu.
Pán predsedajúci, teraz by som pristúpil k čítaniu pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Raši, Richard, predseda NR SR
Ďakujem pekne. Prosím, zastavte čas pánovi poslancovi. Nech sa páči.

Hargaš, Ján, poslanec NR SR
Takže prvý pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hargaša, Zuzany Mesterovej a Ivana Štefunka k vládnemu návrhu zákona o poskytovaní údajov na účel adresnej energopomoci, tlač 774.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o poskytovaní údajov na účel adresnej energopomoci.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny a doplnenia:
1. V § 3 ods. 1 sa za slovo „povinné” vkladajú slová „najskôr od 1. mája príslušného kalendárneho roka” a na konci sa bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ak odsek 5 neustanovuje inak”.
2. § 3 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
„(5) Ak fyzická osoba písomne oznámi ministerstvu najneskôr do 30. apríla príslušného kalendárneho roka, že s poskytovaním údajov na účel podľa § 2 nesúhlasí, povinnosť podľa odseku 1 sa neuplatní a údaje sa v príslušnom kalendárnom roku neposkytnú. V oznámení podľa predchádzajúcej vety fyzická osoba uvedie meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo alebo iný identifikátor, ak rodné číslo nebolo pridelené. Na neúplné oznámenie alebo oznámenie doručené po lehote sa neprihliada."
3. V § 4 ods. 1 písm. b) sa vypúšťa 13. bod.
Doterajšie body 14 až 22 sa označujú ako body 13 až 21."
Skončil som s čítaním prvého pozmeňujúce a doplňujúceho návrhu. Pokračujem čítaním druhého.
Doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hargaša, Zuzany Mesterovej a Ivana Štefunka k vládnemu návrhu zákona o poskytovaní údajov na účel adresnej energopomoci, tlač 774.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o poskytovaní údajov na účel adresnej energopomoci.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme toto doplnenie:
V § 3 ods. 1 sa za slová „Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo")" vkladá slovo „pseudonymizované^7a)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 7a znie:
„^7a) § 5 písm. h) zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov."
Ďakujem. Skončil som s čítaním oboch pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Hargaš, chcem podporiť oba prednesené pozmeňujúce návrhy. Smerujú k tomu, o čom sme hovorili aj v rozprave v prvom čítaní, a teda k naplneniu zásady minimalizácie osobných údajov, teda aby štát zberal, spracúval iba tie údaje, ktoré sú nevyhnutné pre naplnenie účelu, pre ktorý sa tieto osobné údaje zhromažďujú a spracúvajú. A nie som si teda úplne istý, že či tá zásada minimalizácie osobných údajov bude v prípade schválenia, alebo by bola v prípade schválenia, lebo teda nevieme, ako dopadnú tie pozmeňujúce návrhy, naplnená, ale teda určite to bude krok správnym smerom aj z hľadiska toho, aké údaje sa zberajú. Tým myslím tú národnosť, ktorá určite nie je potrebná, ani si nemožno predstaviť svet, v ktorom by bola potrebná pre posúdenie adresnej energopomoci, teda údaje o národnosti, a ide aj o citlivý údaj. A teda aj pokiaľ ide o ten rozsah, tá možnosť vystúpenia opt-outu alebo aj ten spôsobom spracovania, ktorý by bol citlivejší voči osobným údajom konkrétnych fyzických osôb. Ale tým, kto by sa mal k tomu vyjadriť alebo kto to má v gescii, je Úrad na ochranu osobných údajov a teda mňa by vcelku zaujímalo, že ako sa na to pozerá Úrad na ochranu osobných údajov, lebo teda ani v dôvodovej správe, ani inde som nenašiel, možno som len nepozorne pozeral, že by Úrad na ochranu na ochranu osobných údajov sa na to pozrel a povedal, že je to takto v poriadku.

Vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, budem stručný, lebo myslím, že väčšina z týchto vecí už bola povedaná aj v tom prvom čítaní, budem naozaj veľmi vecný. Ale teda dovolím si pripomenúť, že naozaj toto nie je zákon o energopomoci, ešte raz to pripomínam, zákon, na ktorý sme čakali alebo čakáme už rok a pol, a zopakujem niektoré výhrady, ktoré tu zaznievali a stále zaznievajú. Tá najzákladnejšia je tá, že na základe tohto zákona, ak sa aj pripraví samotný zákon o energopomoci, tak sa tá adresná pomoc bude poskytovať iba naozaj veľmi ťažko. Bavíme sa naozaj o obrovskom množstve dát a údajov, ktoré po niektorých pozmeňovákoch výborových dokonca budú ešte rozšírené a obávam sa naozaj vysokej chybovosti a reklamovanosti práve tej samotnej pomoci, tak ako bude poskytovaná, že naozaj bude veľmi veľa prijímateľov, ktorí ju nedostanú v takom rozsahu, v akom ju očakávali a možnože naopak ju dostanú takí, ktorí na ňu ani nemali mať nárok.
Tie základné výhrady sa týkajú toho, že sa tie jednotlivé systémy, ktoré sa budú prepájať z rôznych zdrojov, budú iba veľmi ťažko párovať, ako som už povedal aj v tom prvom čítaní. Máme tam napríklad údaje o rodnom čísle, ktorým napríklad nedisponujú samotní dodávatelia energií. Potom je tam sporná kompatibilita systémov. V rámci toho zákona sa nachádza aj množstvo nevyužiteľných údajov, ktoré naozaj pre účely energopomoci nie sú žiadnym spôsobom upotrebiteľné. No a dodnes naozaj nevieme, tým, že je to naozaj iba zákon o zbere údajov, nevieme, akým spôsobom budú využité.
Čiže ja by som naozaj očakával, že najprv sa ak nám dostane do parlamentu samotný zákon, ktorý bude riešiť energopomoc, a až potom k nemu príde napríklad takýto zákon o tom, čo všetko sa bude zbierať a už nám bude jasné, na aký účel a ako to bude použité. Prípadne, ako sme diskutovali aj na výbore, možno by sa to dalo urobiť aj samotným vykonávacím predpisom.
No a vítam aj pozmeňovací návrh, s ktorým prišiel kolega Hargaš, ktorý naozaj upravuje aj niektoré tie výhrady alebo teda dáva tomu troška väčší zmysel v prípade, že niekto nemá záujem napríklad o využitie takejto pomoci, nechce, aby jeho údaje boli použité, že je tam aj vyššia miera tej anonymizácie. Ale stále si myslím, že tento zákon bude v rozpore s GDPR, teda všeobecným nariadením o ochrane osobných údajov, a to práve z dôvodu, na ktoré už aj Ondrej Dostál upozornil, že tieto sa môžu zbierať iba ak sú relevantné, ak je obmedzený alebo sú obmedzené na ich rozsah, ktorý je nevyhnutný vzhľadom na účely, ktoré sa spracovávajú, je to tzv. minimalizácia údajov. My teraz máme naozaj obrovské množstvo údajov a stále nevieme, akým spôsobom budú využité. Samotný zákon však príde, ako sme sa dozvedeli na výbore, až na jeseň. To znamená, opäť v čase, kedy sa bude riešiť štátny rozpočet a kedy by sme už mali poznať, akým spôsobom a koľko bude tej energopomoci potrebnej.
No a to, čo je možno také pre mňa najviac zarážajúcejšie, že keď som hovoril o tom, že neboli preukázané tie dôvody na to skrátené legislatívne konanie, tak to sa naozaj potvrdilo a teraz to vyzerá tak, že nakoniec tá pomoc síce je prezentovaná, že bude adresná, ale včera sa aj sám premiér na tlačovej konferencii s pani ministerkou on vyjadril, že táto pomoc bude síce adresná, ale iba akože adresná, pretože počíta s tým, že ju dostane 60-70, možno 80 % spotrebiteľov alebo domácností, ktoré majú alebo ktoré by mohli mať na toto nárok. A v rámci skráteného legislatívneho konania jedným z dôvodov bolo to, že tomuto štátu hrozia veľké hospodárske škody, ktoré boli vyčíslené v samotnej dôvodovej správe na 800 mil. eur. A teda pokiaľ takúto pomoc, ktorá má byť akože adresná, ale vlastne dostane ju 80 % občanov, tak ak táto dosiahne 80 % z 800 mil., čo je 640 mil., tak ja sa pýtam, či 640 mil. už nie sú veľké hospodárske škody a teda môžme to aj do budúcnosti považovať za nejakú hranicu, za nejaký rozlišovací prvok, kedy to ešte veľké hospodárske škody sú, čo je 800 mil., ale 640 mil. už tými veľkými hospodárskymi škodami nie sú.
Takže neviem, kam sa teda posúvame aj s týmto zákonom, či naozaj budeme čakať až do tej jesene na ten samotný zákon, ja pevne verím, že sa toho zákona dočkáme aj skôr. Koniec-koncov tých riešení, ktoré boli na stole, bolo veľké množstvo, od toho českého modela, od toho rozdelenia pomoci podľa taríf alebo od nejakého zastropenia. Áno, chápem tú výhradu, že je tu snaha o nejaké zautomatizovanie toho celého v podstate na nejakú automatickú nárokovateľnosť. Ale ako som povedal na úvod, ja sa obávam, že pri takto veľkom množstve údajov, ktoré sa budú zbierať, pri takom veľkom množstve systémov, ktoré sa budú musieť navzájom prepájať, že nakoniec tento zákon alebo tento zákon o zbere údajov sa dočká buď nejakej novelizácie, alebo nebude na základe neho možné pripraviť samotný zákon o energetickej pomoci a nakoniec naozaj dôjde k tomu, čo včera povedal premiér na tlačovej konferencii, a teda že tá pomoc bude v konečnom dôsledku tak či tak iba plošná, tváriaca sa akože adresná.
Ďakujem pekne.

Predpokladám, že som posledný vystupujúci v tomto bloku, tak len chcem tiež podčiarknuť to, že aj na ústavnoprávnom výbore sme mali tú diskusiu o tom posúdení nevyhnutnosti a primeranosti tých údajov. V tomto zmysle podporíme aj ten pozmeňujúci návrh, ktorý tvoj predrečník predložil. A presne tak, ako si hovoril, že čakáme tu už 18 mesiacov na energopomoc a tu vidíme po roku a pol len snahu o nastavenie systému, kde vlastne chýba aj taká základná analýza, ktorá sa robí s ohľadom na GDPR. Čiže ešte raz, posúdenie nevyhnutnosti a primeranosti, pani ministerka by mohla potom svojmu tímu odkázať, že toto netreba podceniť, lebo to bude veľké penzum osobných informácií a treba potom dbať aj na ich ochranu. Takže sám som zvedavý, že kedy, v akom formáte príde už ten samotný návrh na energopomoc, keď ešte len sme pri procese, ktorý vidíme, že sám proces neni úplne dobre zvládnutý a nastavený, lebo sú tam veci, ktoré tam nemusia byť a nemali by byť, ale predsa len tam sú. Takže ich vypustíme, no a uvidíme, kedy príde už konečne nejaký výsledok.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja tu nebudem mudrovať o energiách, asi sa všetci zhodneme na tom, že vzhľadom na to, akým spôsobom sa vyvíjajú ceny energií v našom životnom priestore, tak je potrebné sa baviť na túto tému, aby tá pomoc bola čo možno najviac adresná. A budem sa skôr venovať téme, ktoré boli načrtnuté aj mojimi ctenými predrečníkmi, hovorím predovšetkým o ochrane osobných alebo utajovaných údajov. A z tohto dôvodu som prišiel pred toto plénum predniesť svoj pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý dáva do súladu ochranu údajov utajovanej skutočnosti o totožnosti príslušníkov Slovenskej informačnej služby alebo bývalých príslušníkov Slovenskej informačnej služby, tak ako je to upravené v tomto zákone pre vojenské spravodajstvo, konkrétne v § 3 ods. 4 predmetného vládneho návrhu. Teraz vás poprosím, vážený pán predseda, aby ste zastavili čas a ja prečítam môj krátky pozmeňujúci návrh. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Raši, Richard, predseda NR SR
Poprosím, zastavte čas, pôjde pozmeňujúci návrh.

Glück, Richard, poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Glücka k vládnemu návrhu zákona o poskytovaní údajov na účel adresnej energopomoci, pod tlačou 774.
Vládny návrh zákona o poskytovaní údajov na účel adresnej energopomoci, tlač 774, sa dopĺňa takto:
V § 3 sa za ods. 4 vkladá nový odsek 5, ktorý znie:
„(5) Slovenská informačná služba poskytuje údaje podľa odseku 1, iba ak ich poskytnutím nedôjde k ohrozeniu ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti Slovenskej republiky alebo plnenia úloh Slovenskej informačnej služby."
Skončil som. Ďakujem veľmi pekne.