33. schôdza

Ďakujem pekne za slovo.
Je mi celkom ľúto, že v tomto pléne sedí jeden alebo dvaja koaliční poslanci, pardon, traja (rečník sa obrátil k predsedajúcemu), lebo považujem tento zákon tak kľúčový a tak adresný, že, že je až nevyhnutný. Ja si uvedomujem a to, ako povedal kolega Marek Lackovič, že my nejdeme v tomto zákone proti samosprávam, práve naopak, v iných návrhoch sme dávali, v iných, v predošlých návrhoch sme dávali ako zlepšiť to financovanie samospráv, ale v tomto zákone chceme adresne pomôcť jednej skupine ľudí, ktorá v súčasnosti v tom zákone chýba, nič iné, lebo všetci si uvedomujeme, že z platu do 800 eur v hrubom sa vyžiť poriadne a slušne v dnešnej krajine nedá.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené vytrvalkyne, vážení vytrvalci, dovoľte, aby som uviedla návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony a ktoré, ktoré teda pracovne nazývame spoločne lex bezpečnosť v školách. Ide najmä o úpravu zákona 245/2008 o výchove a vzdelávaní, tzv. školský zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh prezentujem vo svojom mene a v mene pani poslankyne Kosovej, pani poslankyne Bihariovej, pani poslankyne Gažovičovej a týmto sa hlásim do rozpravy ako prvá.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona pod parlamentnou tlačou 734. Predkladáme informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministra financií Slovenskej republiky, ministra... Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky a zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy a tým je bezpečnosť na školách, prenos informácií o žiakoch, ktorí sa, teda zmenia školu. A ako riaditeľ pokladám tento návrh za prospešný.
Ako spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Odporúčam, aby sa predmetný návrh zákona v druhom čítaní, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pánu Šmilňákovi za spojazdnenie mikrofónov a aj za podporu, ktorú prisľúbil tomuto zákonu.
Tragické udalosti v gymnáziu v Spišskej Starej Vsi, a pre osvieženie pre poslucháčov a divákov uvádzam, že ide o udalosť, kedy študent pripravil o život dve osoby a jednu ťažko zranil, tak tieto udalosti prirodzene spustili celospoločenskú diskusiu o tom, či niekto niečo zanedbal a či sa vraždám dalo predísť. Informácie, ktoré verejnosť má, a ja patrím k tej verejnosti, nie sú natoľko úplné, aby sme mohli dospieť na... k jednoznačným odpovediam na tieto otázky. A hovorím to preto, lebo existujú prípady, kedy psychopatické správanie človeka možno pri účinnej intervencii regulovať, ale sú prípady, kedy napriek všetkým účinným intervenciám k podobným tragédiám dochádza, a keby tomu tak nebolo, tak by sme nemuseli zriaďovať detenčné ústavy.
Chcem tým povedať iba toľko, že neexistujú riešenia, ktoré by riziko, že sa človek s výraznou psychopatickou poruchou rozhodne spáchať vraždu, úplne odstránilo. Existujú však riešenia, ktoré takéto riziko vedia dosť úspešne minimalizovať a v podobných prípadoch vedia prispieť k ochrane a v tomto prípade k ochrane učiteľov a žiakov. Je nad slnko jasné, že rozhodujúcu úlohu pri ochrane školského prostredia pred násilnými činmi, ktorých sa teda dopúšťajú žiaci, resp. mohli by sa dopustiť žiaci, majú efektívne a systematické preventívne opatrenia, ale nevýhodou je, že sa prejavia až po určitom čase. Udalosť v Spišskej Starej Vsi, a nielen ona, lebo takých príbehov je viac, len ich dôsledky doposiaľ boli menej tragické, ukázala, že aj súčasné nastavenie legislatívneho rámca, ktoré by na jednej strane mohlo viac zabrániť vzniku podobných tragédií a na strane druhej poskytnúť odbornú pomoc žiakom s agresívnymi sklonmi, takýto efekt nemá. A chcem zdôrazniť, že ani Progresívne Slovensko, ani ja osobne tieto tragické udalosť nezneužívam, ani nemienim zneužívať na dosahovanie nejakých lacných politických bodov. Nemám to jednoducho v povahe, ale, naopak, úplne vecne sme spolu s kolegyňami identifikovali súbor slabých miest a medzier v legislatívnom rámci, ktorý reguluje proces výchovy a vzdelávania. V januári sme slabé miesta v právnych predpisoch verejne definovali a vyzvali sme vtedy ministerstvo školstva, aby urýchlene prišlo s legislatívnymi návrhmi, ktoré takéto riziko správania nebezpečných žiakov alebo konania nebezpečných žiakov môžu minimalizovať, a teda môžu prispieť k lepšej ochrane učiteľov a žiakov. Pre mňa z nepochopiteľných dôvodov ministerstvo doposiaľ nereagovalo, ale prišlo so smernicou o šikanovaní, ktorá s prípadmi typu Spišská Stará Ves súvisí iba okrajovo, a preto predkladáme návrh zákona, ktorý pracovne nazývame lex bezpečnosť a už z toho názvu je zrejmé, o čo v tomto zákone alebo v tomto návrhu ide.
Na pozadí toho, čo o celej udalosti vieme, bolo možné v legislatívnom systéme identifikovať niekoľko slabých miest, o tom som už hovorila a rozhodujúcim slabým miestom je prenos informácií medzi subjektami, ktoré s problematickým žiakom pracujú, a táto slabina má niekoľko úrovní. Ja poviem akých a čo navrhujeme.
Pri prechode žiaka zo základnej na strednú školu v procese prijímania alebo pri prestupe medzi školami toho istého druhu nie je poskytovanie informácií o rizikovom žiakovi dostatočné. Podľa súčasnej právnej úpravy je škola, z ktorej žiak prestupuje do inej školy, povinná zaslať novej škole dokumentáciu žiaka. A keď sa pozrieme do vykonávacieho predpisu, ktorým je vyhláška o pedagogickej dokumentácii, tak je zrejmé, že ide oba o katalógový list, ktorý okrem prospechu v jednotlivých školských rokoch obsahuje síce informácie o uložených výchovných opatreniach, ale nie však detaily o tom, čo viedlo k ich uloženiu. Neobsahuje detaily o tom, ako sa jeho výchovné problémy riešili. Iné informácie, ktoré tam vieme nájsť, sú o tom, či ide o žiaka intaktného, alebo o žiaka so zdravotným znevýhodnením, či bol oslobodený od telesnej výchovy, akú formu štúdia absolvuje a podobne. Kedy splnil povinnú školskú dochádzku a podobne.
Tento informačný súbor nestačí novej škole na to, aby bol z neho zrejmý osobnostný profil žiaka, a z uvedeného dôvodu je nevyhnutné, aby súčasťou dokumentácie žiaka, ale iba toho, ktorý predstavuje riziko pre školské prostredie a ktorý mení školu, boli všetky materiály, ktoré súvisia s riešením jeho problémov, okrem iného jedným z dôležitých cieľov tohto návrhu, tohto čiastkového návrhu je nielen to, aby sa škola pripravila na eventuálne riziko, ale aj aby bola aj pripravená na to poskytnúť takémuto žiakovi odbornú pomoc.
Podobný význam má aj zmena, ktorou sa zavádza povinnosť absolvovať diagnostické vyšetrenie žiaka s rizikovým správaním v prípade, že sa mieni vzdelávať podľa individuálneho učebného plánu. Vychádzame práve z toho prípadu Spišská Stará Ves, kde žiak predstavoval nejaké nebezpečenstvo pre svoje prostredie, tak ho škola vysunula mimo dennej dochádzky na individuálny učebný plán a tam teda v tej izolácii, v ktorej sa nachádzal, sa zrodila myšlienka, ako sa škole pomstiť.
V súčasnosti sa teda stáva, že škola žiakovi odporučí takúto osobitnú formu školskej dochádzky, ale bez odbornej pomoci sa jeho ťažkosti môžu ešte prehĺbiť. Podľa predloženého návrhu bude stanovisko zariadenia poradenstva a prevencie pre povolenie takéhoto spôsobu školskej dochádzky rozhodujúce vrátane toho, že takémuto konkrétnemu žiakovi bude aj v čase, kedy sa vzdeláva podľa individuálneho učebného plánu poskytovaná odborná pomoc.
Ďalším identifikovaným problémom bol aj chýbajúci
prenos informácií medzi inštitúciami, ktoré s rizikovým žiakom pracujú. Zavádza sa teda povinnosť pre zariadenia poradenstva a prevencie a probačného a mediačného úradníka informovať školu, v ktorej sa rizikový žiak vzdeláva, ak s takýmto žiakom, samozrejme, pracujú.
Ďalší návrh sa týka kladenia väčšieho dôrazu na už existujúcu povinnosť zákonných zástupcov žiaka informovať školu o všetkých závažných skutočnostiach, ktoré môžu mať vplyv na jeho výchovu a vzdelávanie. V praxi sa stáva, a je to aj prípad zo Spišskej Starej Vsi, že žiak absolvuje rôzne druhy diagnostiky, psychologická, špeciálnopedagogická, psychiatrická a závery týchto diagnostík vedú k takým dôsledkom, na ktoré by malo reagovať aj vzdelávacie prostredie, ale škola túto informáciu nemá. Súčasťou návrhu je aj zavedenie rovnakej informačnej povinnosti pre plnoletého žiaka. Toto tiež v našom školskom zákone chýba. Česká republika takúto povinnosť pre plnoletého žiaka napríklad má. Návrh zavádza informačnú povinnosť nielen pre vybrané inštitúcie smerom ku škole, ale aj informačnú povinnosť školy smerom k iným inštitúciám, ak sa v škole vzdeláva žiak, ktorý závažným spôsobom ohrozuje zdravie, životy a majetok ostatných žiakov alebo zamestnancov školy.
Ďalším slabým miestom sú nedostatočné právomoci škôl, ktoré by v kritických chvíľach zabránili tomu najhoršiemu. Školský zákon v súčasnosti umožňuje škole použiť tzv. ochranné opatrenie v prípadoch, že v danom okamžiku, v danom okamžiku žiak svojím správaním ohrozuje bezpečnosť a zdravie ostatných žiakov alebo narúša výchovu a vzdelávanie do tej miery, že to znemožňuje ostatným účastníkom procesu vzdelávania v pokoji sa vzdelávať a koncentrovať sa na vzdelávanie. Podľa súčasnej právnej úpravy takýto žiak sa na nejakú krátku dobu, na pár hodín, umiestni do samostatnej miestnosti a škola privolá niektoré zložky, zdravotníkov, políciu, zákonných zástupcov a tak ďalej. Ale tento typ opatrenia nie je účinný alebo nie je účinné v prípadoch Spišská Stará Ves. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje opatrenie, ktoré spočíva v dočasnom vylúčení žiaka z prezenčnej výchovy a vzdelávania na dobu určitú, najviac na v súčte 25 školských dní. Počas tejto doby na základe odbornej diagnostiky bude možné navrhnúť ďalší spôsob výchovy a vzdelávania rizikového žiaka. A počas tejto doby bude zachované ústavné právo žiaka na vzdelanie, pretože škola mu bude poskytovať vzdelávanie dištančnou formou. Na rozhodnutie riaditeľa školy pri uložení tohto opatrenia v záujme jeho okamžitej účinnosti sa nebude vzťahovať všeobecný predpis o správnom konaní. Ako som povedala na začiatku, tento návrh nevyrieši všetko, takú ambíciu naozaj by bolo mať trúfalé, ale zásadným spôsobom prispeje k vytvoreniu informačnej siete medzi inštitúciami, ktoré s rizikovým žiakom pracujú, prispeje k ochrane osôb, ktoré sa pohybujú v školskom prostredí, a poskytne odbornú pomoc aj samotnému žiakovi s rizikovým správaním.
Na záver chcem povedať, že hlasovanie koalície o tomto návrhu bude jasnou správou o tom, o čo komu ide. Bude to správa o tom, či koalícii ide o zlepšenie bezpečnostnej situácie v školách a školských zariadeniach, a návrh podporí, alebo či je pre ňu téma ľudského života a zdravia menej podstatná ako koaličná dohoda, podľa ktorej sa za opozičné návrhy nehlasuje.
Ďakujem za pozornosť.

.

Ďakujem za slovo.
V prvom rade ja vám chcem povedať, drahé kolegyne, že som nesmierne hrdá na to, že ste prišli s týmto návrhom zákona, a opäť raz, ako aj pri tých ostatných zákonoch, o ktorých sme sa tu dnes bavili mi je tak trošku ľúto, že sa nejedná o ministerské zákony, ako si aj ty, drahá Vierka, povedala, tak v prvom rade to malo byť na ministrovi školstva, prísť s takýmito konkrétnymi opatreniami hneď po tej tragédii. A, žiaľ, tento návrh zákona je teda reakciou na udalosť, ktorú už nikto z nás retrospektívne proste nijakým spôsobom nezvráti, a nemyslím si ani, že do budúcnosti to bude znamenať, že sa už určite nikdy niečo takéto nebude opakovať, ale ja si myslím, že tu sedíme v tejto Národnej rade aj preto, aby sme spravili všetko preto, aby sme čo najviac znížili tú možnosť, že by sa niečo takéto mohlo zopakovať. A práve tieto veľmi konkrétne opatrenia, ktoré vy navrhujete, tomu dozaista môžu dopomôcť. A ja som sa minulý týždeň zúčastnila a všetci sme tam boli pozvaní, ale, samozrejme, že sme tam boli asi traja poslanci a poslankyne, poslaneckých raňajok, ktoré teda organizoval bezpečnostný expert a bývalý štátny tajomník ministerstva vnútra a ktorých témou bola práve bezpečnosť, či už teda na uliciach, alebo aj v školách, a on nevedel, že je v Národnej rade predložený práve takýto návrh, a hovoril konkrétne o týchto opatreniach, ktoré teda aj on považoval za efektívne na predídenie, alebo teda prevenciu toho, aby sa zopakovala taká tragédia ako v Spišskej Starej Vsi. Takže mne je veľmi ľúto, že keby sem prišiel s týmto návrhom zákona pán minister, tak my zaň určite zahlasujeme. Veľmi ma mrzí, že, je super, že ste to spravili vy, ale koalícia ho opäť len zhodí zo stola a jednoducho mali tu návod na to, ako pomôcť tomu, aby sa to neopakovalo.
Škoda.

Ďakujem za slovo.
Áno, pani poslankyňa Jurík, máš pravdu, naozaj sa dá očakávať, že koalícia tento návrh zhodí zo stola, hoci moja výzva smerovala k tomu, aby tak teda neurobila. Toto poznanie a toto, čo hovorím, nie je prejav nejakého defetizmu, nejakej porazeneckej nálady. Som si viac ako istá, že táto legislatívna iniciatíva vyvinie do istej miery tlak na ministerstvo školstva, aby prišlo naozaj s vlastným návrhom, ktorý bude riešiť, ak nie totožné, tak veľmi podobné problémy. Aj v tom vidím význam tohto návrhu. Ďakujem.

Pozdravujem vás, vážené kolegyne, kolegovia, zvlášť, pán predsedajúci.
Ja si vážim prácu každého poslanca práve preto, že zastupujete voličov na Slovensku, ale mimoriadne si vážim zopár ľudí v tomto parlamente. Hlavne takých, ktorí majú životný príbeh a spojený aj s odbornosťou, s profesionalitou, a jedným z takýchto ľudí je pani kolegyňa Kalmárová, ktorá pracovala ako hlavná štátna školská inšpektorka, a keď predkladá niečo pani Kalmárová, tak ja idem do sály si to vypočuť a dnes mám tu možnosť byť dokonca spravodajcom zákona.
Už som to tu spomínal, ja 19 rokov som riaditeľom škôl, od materskej, základnej po bilingválne gymnázium a to, čo navrhuje pani Kalmárová je riešenie diery v systéme alebo nedokonalosti našich zákonov a reaguje aj na mimoriadne, mimoriadne ťažkú udalosť, obrovskú traumu, ktorá sa stala v škole. Tiež chcem povedať, že som čakal reakciu ministerstva. Ministerstvo čosi pripravuje, ale deje sa to tak, že, že robí to izolovane, a aj vy máte medzi sebou aj pedagógov, dokonca rektora, vicerektorku, alebo prorektorku, a ale tá diskusia naprieč politickým spektrom mi chýba. A zvlášť tam, keď ide o mimoriadnu vec, a tam, kde v radoch opozície sú tak vážení odborníci, ktorí majú skúsenosti nielen zo Slovenska, ale aj medzinárodne a vedia ponúknuť dobré riešenie. Tá, to naše rozdelenie, ja som trochu naivný poslanec začiatočník, to rozdelenie medzi opozíciu a koalíciu a ten úzus, že čokoľvek prinesie opozícia, tak to nemá šancu prejsť, toto ma, toto ma teda dosť trápi. To je jedna z vecí, ktoré, ktoré by som ja rád v budúcnosti nejako ovplyvnil a zmenil. Ale minimálne je tu ponuka pre koaličných poslancov, aby si to prečítali, a podľa možnosti osvojili a v čo najkratšej dobe to implementovali do nášho právneho systému, pretože toto z istej časti pomôže. Samozrejme, nezabráni to všetkým tragédiám, ale minimálne dá riaditeľovi tej novej školy, kde nejaký komplikovaný žiak prestúpi, dá mu možnosť pripraviť sa, zabezpečiť všetko tak, aby sa minimalizovali nejaké škody alebo nejaká eskalácia. Toľko z mojej strany.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
No, pán kolega Šmilňák, ja viem, že sa v tomto pléne už realizovali všakovaké prestupy a drafty, ale my vám našu kolegyňu Vierku nepožičiame ani nedáme, pretože my si takúto odborníčku na školstvo a hlavne človeka vážime a ľúbime ju doslova ako soľ, ako v tej rozprávke, takže nič také nebude.
No, ja chcem reagovať v prvom rade aj na tú tému násilia na školách, pretože kedysi bola táto téma taká, že sme to videli niekde v správach, že sa to deje inde, žiaľ, už momentálne aj na Slovensku vidíme, že ten počet prípadov sa stupňuje, a môže za to celkovo tá spoločenská situácia a aj to, ako veľmi je rozdelená spoločnosť, ako hrubne jazyk, ako sa násilie, žiaľ, stalo v podstate každodennou realitou, a tie deti, a aj teda v školách, ale aj doma, to cítia a rovnako reprodukujú to, čo vidia. A ja si myslím, že je skutočne na mieste, aby sme to riešili, a tento návrh zákona jednoznačne prináša konkrétne opatrenia, ktoré k tomu môžu dopomôcť.
Ja by som ale to prepojila aj s inou témou, ktorej sa ja teda venujem a myslím si, že aj čo sa týka prípadu v Spišskej Starej Vsi, tak to bol jeden z dôvodov tej tragédie, a síce násilie na ženách, pretože vieme o útočníkovi, o páchateľovi a koniec koncov potvrdil to aj pán podpredseda vlády Kaliňák, že jeho akt bol motivovaný aj nenávisťou na ženách, a tieto opatrenia, ktoré navrhujú kolegyne, tak sú, samozrejme, veľmi dobré, ale ja by som si želala a vyzývame k tomu už dlhodobo rôzne rezorty, či už teda vnútro, sociálne veci, spravodlivosť, ale aj ďalšie, aby vytvorili medzirezortnú skupinu, ktorá by sa takýmito udalosťami, ako sa stala v Spišskej Starej Vsi, venovali, pretože na to je jednoducho potrebná spoločná odpoveď.

Ďakujem obom kolegom, ktoré mali faktické poznámky. Špeciálne poďakovanie patrí pánovi Šmilňákovi, ktorého považujem naozaj za experta na školstvo, a tá expertíza je potvrdená jeho dlhoročnou praxou. To si vážim naozaj nesmierne. A čo máme spoločné ešte s pánom Šmilňákom, no tak máme spoločnú aj tú naivitu, hovoril on o sebe, že je naivný poslanec a verí v nejaké rozumné riešenia alebo akceptáciu rozumných návrhov, tak toto máme naozaj spoločné a obaja veríme v dobré úmysly ľudí aj v tejto snemovni bez ohľadu na to, ku ktorej politickej strane patríme a aké politické idey zastávame, lebo toto, čo navrhujeme, ochrana života, zdravia, majetku, je nad politickými názormi. Ďakujem.