33. schôdza

Ďakujem, chce sa niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko pani navrhovateľka? Nie. Pán spravodajca? Tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pokračujeme prvým čítaním o návrhu poslancov Jána Hargaša, Michala Trubana, ten tu je, Štefana Kišša, Ivana Štefunka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní, daňový poriadok a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, návrh zákona je uverejnený, ako tlač 740. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 760, mal by tu byť za navrhovateľa pán poslanec Hargaš? Nie je, prítomný, ani iný, takže konštatujem, že tento bod programu prepadá.
Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslanca Michala Saba na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Návrh zákona má parlamentnú tlač 750, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 780, dávam slovo poslancovi Michalovi Sabovi, aby návrh zákona uviedol.

Ďakujem vám pán podpredseda, sľubujem, že ani raz nespomeniem transakčnú daň (Povedané so smiechom.) a vážené kolegyne, vážení kolegovia dovoľujem si predložiť na rokovanie tejto Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o odpadoch. Pričom tento môj návrh má dva veľmi konkrétne ciele. Prvým cieľom je zabezpečiť, aby oddelene vyzbieraný odpad z textílií a zo šatstva, ktorý je možné zrecyklovať alebo opätovne použiť nebolo možné ukladať na skládky odpadov, v rozprave vysvetlím prečo je to dôležité. Plus zároveň navrhujem týmto návrhom zákona zabezpečiť finančnú kompenzáciu samosprávam, ktoré už vykonávajú triedený textilný zber v súlade so zákonom o odpadoch, pričom za zdroj tejto finančnej kompenzácie navrhujem Enviromentálny fond a rovnako v rozprave, do ktorej sa pán predsedajúci hlásim, ako prvý vysvetlím prečo.

Ďakujem, dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie pani poslankyni Stohlovej.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, asi musím častejšie vystupovať alebo teda ja už neviem, veď naučíme sa. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pred pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajkyňu v návrhu uvedeného zákona, tlač 750, predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajúcu z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní, pán predsedajúci, otvorte prosím všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pani poslankyni Stohlovej a ešte raz sa jej ospravedlňujem, otváram všeobecnú rozpravu, do rozpravy je jedna písomná prihláška za Klub Progresívne Slovensko, pán poslanec Sabo, nech sa páči máte slovo.

Ďakujem pán podpredseda za slovo, aj kolegom a kolegyniam z opozície, ktorí vytrvalo sedia v tomto pléne, aj trom koaličným mohykánom, ktorí tu sedia spolu s nami. A som tak rozmýšľal, keď som počúval tie predchádzajúce rozpravy, že ako často sa stretávame s tým, že nás z Progresívneho Slovenska tak mylne rôzne po internetoch a aj tých dezinfo proxi kanáloch označujú za liberálnych štvorhlavých drakov a dúhových šialencov a neviem, čo všetko. Čo ešte? Dračice, pochopiteľne. Hej, ale a pritom potom, keď si urobíme skúšku správnosti týmto parlamentom a tými zákonmi a tými návrhmi, ktoré predkladáme, mali sme tu zákon, ktorý reflektuje na situáciu jednorodičovských domácností, mali sme tu zákon, teda návrh zákona, ktorý reflektuje na situáciu v tesnej blízkosti, ktorá otriasla Slovenskom v Spišskej Starej Vsi, a rovnako aj tento môj návrh zákona, ktorý reflektuje na našu aktivitu v rámci regiónov, kde sme veľmi prítomní v rámci našich výjazdov poslaneckého klubu. Tak vlastne ja tam tú vizitku, ktorú o nás niektorí ľudia cielene samozrejme vytvárajú nevidím, ale vidím tu návrhy zákonov, ktoré reagujú na situáciu tu a teraz. No, a ten môj návrh zákona, ako som aj v úvodnom slove hovoril reaguje na aktuálnu situáciu, pretože ja viem že odpadové hospodárstvo a to je aj moje prekliatie, že v rámci tohto parlamentu zastávam tému, ktorá teda vôbec nie je sexi. Lebo veď odpady sú sexi možno iba pre mňa, pre malé percento ľudí, mojich priateľov a priateliek, ktorí sa venujeme cirkulárnej ekonomike, ale je to téma zaujímavá. A aktuálne aj téma, ktorá zaťažuje samozrejme, aj vplyvom na ekonomickú situáciu dianie v samosprávach a na ich dennodennú prevádzku a réžiu. No a špeciálne v prípade textilného odpadu je tá situácia je aktuálna od 1. januára. Kedy vstúpila do platnosti celoeurópska povinnosť zaviesť triedený zber textilu, v rámci samospráv. O tejto povinnosti sme dlho vedeli. Nebolo to nič, čo by nás z noci do rána prekvapilo. Vedeli sme naozaj niekoľko rokov sme sa mohli dostatočne a precízne a odborne pripraviť, aby nás nič neprekvapilo. A tá príprava v tomto prípade musí povedať, že aj zodpovedne prebehla. A potom sa stalo to, že Tomáš Taraba sa stal ministerstvom životného prostredia. A Tomáš Taraba sa naozaj nemôže sťažovať, že po príchode do kancelárie na enviro rezorte, že by nenašiel na stole naozaj precíznu prípravu na zavedenie tejto služby. Pretože triedenie textilu považujem za službu. Ako celkovo možnosť triediť akýkoľvek odpad je služba. No a zavedenie povinného triedenia textilu v samosprávach dopadlo tak, ako v mnohých ďalších prípadoch na ministerstve životného prostredia v gescii Tomáša Tarabu. Dopadlo to failom. A dopadlo to tak, že minister životného prostredia v plnej výške uvalil financovanie triedeného zberu textilu komplet na mestá a na obce, bez toho aby rozmýšľal kde na to už beztak finančne podvyživené samosprávy nájdu peniaze. Nezamýšľal sa nad tým, že kde si naškrabkajú. Povedal, že: "Je to váš problém, vyriešte si to tak ako chcete.". A pritom základné pravidlo odpadového hospodárstva, a nielen odpadového hospodárstva hovorí: "znečisťovateľ platí". No a toto pravidlo Tomáš Taraba na plnej čiare v prípade triedenia textilu odignoroval a tak sme sa ocitli v situácii, že samosprávy vynaložia alebo teda už vynakladajú naozaj nemalé finančné prostriedky na to, aby vyzbieraný textil skončil práve tam, kde končil aj predtým, a to konkrétne na skládke odpadov. Prečo sa tak deje? No, pretože súčasná legislatíva nezakazuje skládkovanie týchto druhov vytriedených odpadov, čo je na konci dňa absolútny nonsens. Môj návrh zákona preto reaguje na tieto praktiky a dáva za cieľ si obmedziť tieto praktiky a to aj preto, aby nebol sabotovaný, sabotovaný Chápete? (Povedané s pobavením.) zmyslel zavedenia triedeného zberu textilu, a tiež aby sa nepostupovalo v rozpore s enviromentálnymi cieľmi Slovenskej republiky a tiež s cieľmi odpadového hospodárstva, ako takého resp. cirkulárnej ekonomiky. To je cieľ prvý. No, a druhý cieľ môjho návrhu, ten citlivejší na dennodennú prevádzku našich miest a obcí je, že si dávam za cieľ týmto návrhom kompenzovať samosprávy, ktoré naozaj poctivo, precízne zbierajú a nielen zbierajú, ale aj triedia textil a šatstvo, no chybou resp. ignorantstvom ministra životného prostredia to financujú zo svojich, naozaj malých a čoraz menších rozpočtov. A ja navrhujem kompenzovať túto ich aktivitu a kompenzovať konkrétne cez príspevok z Enviromentálneho fondu, kde zhodou okolností máte 2 miliardy eur, tak prečo ich nevyužiť na niečo, čo bude mať naozaj zmysel a aj efekt? A v tomto prípade musím povedať, že nenavrhujem nič, čo by som si nejak akože by sa mi prisnilo alebo by som si vymyslel, že je to super nápad, tak to navrhnem. Nenavrhujem nič, čo by sme už nepoznali, pretože z Envirofondu už v tomto momente je vyplácaný príspevok samosprávam za zber biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu. No, a presne tak navrhujem teda vyplácanie príspevku za separovaný zber textilu. Prečo je to dôležité? V skratke, na Slovensku ročne vzniká približne 2,5 milióna ton komunálneho odpadu. Teda odpadu, ktorý produkujú domácnosti, z tohto viac ako polovicu dokážeme zrecyklovať, ale stále ostáva približne 960 000 ton zmesového odpadu, ktorý nám končí na skládkach alebo v spaľovniach. Je to pre mňa zarážajúce, pretože v realite sledujem ako laxne sa k tomuto faktu stavia aktuálne vedenie ministerstva životného prostredia, ktoré za jeden a pol roka alebo 16 mesiacov, koľko to je, okrem toho, že Tomáš Taraba sa stále....

na skládkach alebo v spaľovniach. Je to pre mňa zarážajúce, pretože v realite sledujem ako laxne sa k tomuto faktu stavia aktuálne vedenie ministerstva životného prostredia, ktoré za jeden a pol roka alebo 16 mesiacov, koľko to je, okrem toho, že Tomáš Taraba sa stále bez toho, aby mal v rukách akékoľvek dáta, analýzu a čísla, vyhráža sa biznisovo, že potrebuje tri až štyri spaľovne, čo už samo o sebe je dosť alarmujúce. Tak tri alebo štyri, na základe akých čísel sa pýtam. No a okrem toho, že Tomáš Taraba rozpráva stále o spaľovniach, tak nepredložil ani jeden jediný návrh na to, aby sa situácia s odpadmi a ich tvorbou zlepšila.
Naštastie vďaka rozumným samosprávam, a už ani ich nemáme málo Slovensku, nám sa darí znižovať zmesový odpad a zvyšovať zároveň mieru triedenia a recykláciu, ako takú. A stále, aj napriek tomu zlepšovaniu, ktoré sludujeme, každoročne v štatistikách v zmesovom odpade nám končí približne 80 % odpadov, ktoré by sa dali triediť a následne aj recyklovať. No a kým na jednej strane teda máme ministra životného prostredia, ktorý kričí spáľme to, tak ja hovorím, zrecyklujme to. Dám príklad napríklad na skle. 5 % toho zmesového odpadu na Slovensku je sklo. Dá sa sklo recyklovať? Dá, dokonca donekonečna. Máme na Slovensku recyklačný závod na sklo? Máme. 5 % z 960 tisíc je 48 tisíc ton, čo nie je maličkosť, hoci by sa zdalo, že 5 %, že to nejaké len číslo, že to je niečo málo, tak nie. Realita je taká, že je to naozaj veľké číslo a práve tak, ako máme 5 % skla, ktoré sa dá recyklovať a dá sa zbierať a aj sa zbiera a triedi, tak rovnako 5 % v zmesovom odpade aktuálne máme textilu, šatstva a obuvy.
Koľko ho tam máme. V roku 2023 v tom triedenom odpade skončilo 11 tisíc ton textilu. No a teda ďalších 48 tisíc ton končí na skládke, alebo v spaľovni. A toto všetko je tiež hmota, ktorá sa jedna dá vytriediť a dá sa aj zrecyklovať. A dokonca podľa analýz je významná časť tohto textilu opätovne použitá, použiteľná, aj nositeľná a môže ísť napríklad o second handov, alebo na charitu. A práve preto, že tam v tom odpade, v tom textilnom odpade, ako v akomkoľvek inom vytriedenom odpade je potenciál, tak bol od 1. januára, ako som spomínal, zavedený v celej Európskej únie triedený zber textilov. Po mnohých a naozaj ja som tomu venoval veľa času minulý rok, aby som pána ministra upozorňoval rôznymi spôsobmi, po mnohých upozorneniach aj a nielen z mojej strany sa slovenské ministerstvo životného prostredia napokon, povedzme že v poslednej možnej chvíli rozhýbalo a žiaľ musím konštatovať, že výsledkom tej veľkej "odbornej práce ministra životného prostredia" a "odborného tímu" bol, že samosprávam poslali jednu metodickú príručku o rozmere jedna A4 a nejaké drobné. No a táto metodická príručky, ktorá mala pomôcť samosprávam so zavedením triedenia textilu, prinieslo viac otázok, ako odpovedí.
Na mojej veľké prekvapenie okrem tej metodickej chabej príručky neprišla žiadna legislatívna úprava a ako som spomínal, tak sme svedkami toho, že podľa súčasného platného zákona je na Slovensku teda možné, možná absurdita štýlu, počúvajte. Mesto zaplatí firme za zabezpečenie triedeného zberu textilu s cieľom znížiť skládkovanie a zvýšiť mieru triedenia a recykláciu. Táto zazmluvnená firma postaví v meste, obciach, veď to poznáme, kontajnery na textil. Ľudia v dobrej viere do tých kontajnerov vkladajú textil, ktorý nepotrebujú, chcú sa ho zbaviť. Častokrát je to taký, ktorý je aj opratý a vyžehlený, pretože textil, ktorý je, keď sa vypratáva napríklad po zosnulom, alebo že v toto, v dobrej viere, že veď ešte raz do toho niekedy schudnem, hej, tak aj taký textil máme. Tak takýto dobrý použiteľný textil ľudia v dobrej viere dávajú do tých kontajnerov. Potom príde zberové vozidlo, ktoré kontajnery vyprázdni a hádajte trikrát kam ten voz odpadový zamieri. No, zamieri na skládku a tam pekne ten použiteľný, kvalitný, ešte stále nositeľný textil zahrabe, finito, ende schlus. Aj by som si povedal, že ako je to možné. No tak možné je to tak, že sme na Slovensku. A je to možné, ale zároveň je to teda aj absurdné. No a prečo sa to deje? Deje sa to práve preto, lebo minister Taraba si neurobil svoju domácu úlohu a stále pod jeho dohľadom zákon nezakazuje zneškodňovať skládkovaním oddelené vyzbierané odpady textilného charakteru.
Takto je zakázané na sklády ukladať nateraz iba biologický rozložiteľný odpad. To je ten, ktorý separujeme do hnedých kontajnerov a potom sa zakazujú dávať na skládky tie triedené odpady, ktoré patria pod takzvanú rozšírenú zodpovednosť výrobcov, to sú sklá, plasty, papier, kovy a nápojové kartóny. No tento nový triedený druh odpadu, ktorý teda triedime poctivo od 1. januára, čiže textil pod rozšírenú zodpovednosť výrobcov nateraz nespadá. A to len, ešte raz pripomínam, vďaka ministrovi Tarabovi, alebo kvôli ministrovi Tarabovi, ktorý po svojom nástupe na ministerstvo zjavne teda hodil do koša celú 100-stranovú analýzu, aj samotný návrh systému zberu textilu, ktorý tam našiel na stole, ktorý bol pripavený naozaj profesionálny tímom, odborníčkami a odborníkmi v oblasti textilného odpadu a obehovej ekonomicky. Čiže takto si on odbornú prácu váži, respektíve neváži.
No a presne aj takto sa stalo, že samosprávy a teda obyvateľstvo vo svojom poplatku za odpady platí zberovým spoločnostiam niekoľkonásobne viac za zber textilu a to len preto, aby tam skončil na tom istom mieste, kde končil aj predtým. A síce na skládke. Čiže sledujeme naozaj absurdnú situáciu, ale pre niekoho aj parádny biznis. A to je to absurdné na tom celom, že za rovnakú robotu bez námahy, niekoľkonásobne vyšší zisk majú teraz odpadové spoločnosti, ktoré túto dieru v zákone zneužívajú.
Keby som chcel byť podozrievavý, tak poviem, že toto musel vybavovať naozaj niekto "veľmi šikovný", alebo niekto s priamou linkou do ministerskej kancelárie. A tu je ale na mieste aj také upozornenie, že takto naozaj nekoná každá zberová spoločnosť na Slovensku. A hovorím to preto, lebo na Slovensku sú známe aj rôzne nekalé praktiky niektorých konkrétnych odpadárov, ktorí robia žiaľ celému sektoru naozaj zlé meno.
Dôležité je ale povedať, že nejde o tom, koľké odpadové spoločnosti takúto prax, zlú prax robia a v ako rozsahu. Ide v tomto momente o to, že vôbec takúto absurditu naša legislatíva umožňuje. Práve preto navrhujem, aby sa zaviedol zákaz skládkovať oddelene vyzbieraný textilný odpad.
No a rovnako ma pobúril aj spôsob, akým ministerstvo vyriešilo spomínané financovanie zberu textilu, pričom cieľ znížiť skládkovanie na 10 % a zvýšiť recykláciu na 65 % do roku 2035 je cieľom štátnym, hej. To je cieľ, ku ktorému sa zaviazala Slovenská republika. To nie je cieľ, ktorý si vymysleli samosprávy. To je naozaj záväzok Slovenskej republiky. Je to práve štát, kto má zabezpečiť nástroje, aby tieto ciele boli dosiahnuté, po prvé, a je to práve štát, koho úlohou je identifikovať rôzne nástroje, analyzovať dáta, financovať opatrenia, ktoré potrebujeme na to, aby sme sa do toho cieľa dostali. No a ako som spomínal, v tom enviromentálnom fonde sú 2 miliardy eur, ktoré majú slúžiť práve na zabezpečovanie a na zlepšovanie stavu životného prostredia. Ale žiaľ pod aktuálnym vedením, a nielen pod týmto vedením, dialo sa to aj v minulosti, sa toto úplne v plnej mierke nedeje. Preto navrhujem kompenzáciu v nemalých nákladoch samospráv, ktoré vynakladajú na triedenie, zber, ale aj recykláciu odpadu z textilu a odpadu zo šatstva naozaj veľa, veľa peňazí a mohli by byť kompenzované presne tak, ako sú kompenzované za zber kuchynského odpadu. Pretože áno, aj textilný odpad, rovnako ako napríklad kuchynský odpad má svoj potenciál a vďaka takémuto potenciálu by sme dokázali zo skládok ročne odkloniť okolo 50 tisíc ton, keby samosprávy mali samozrejme financie na to, aby riedne a odborne pripravene efektívne zbierali textil a nemuseli by tú metodiku vymýšľať namiesto ministerstva životného prostredia vo svojich vlastných kapacitách.
No jedným dychom zároveň hovorím, že situácia si žiada aj ďalšie opatrenia zo strany ministerstva životného prostredia, lebo nejde len o to, aby sme mali dobrú legislatívu. Tá legislatíva, respektíve tie návrhy riešení nemôžu byť súčasťou tohto návrhu, ale v tejto rozprave to chcem načrtnúť. Namiesto toho teda, aby sme na skládku ukladali odpad, ktorý je materiálovým potenciálom a namiesto toho, aby sme ten materiálový potenciál spaľovali, ako to navrhuje minister Taraba, tak ja navrhujem a hovorím, že treba sa pozrieť na to, či ten potenciál máme kapacity spracovávať. To je dôvod, prečo je potrebné podporovať aktívne, napríklad aj význami cez envirometnálny fond podporovať vznik nových recyklačných kapacít a rozširovať už existujúce recyklačné prevádzky na textil. Ako som uviedol, tak časť textilného odpadu je vhodná na opätovné použitie. Treba vlastne ten textilný odpad iba pretriediť, možno urobiť nejaké drobné opravy, pripraviť ho na predaj a môže ísť do obehu. No potom je tam časť textilu, ktorá sa nehodí už absolútne na nič, lebo je nenositeľný. Čiže je to len textil, ktorý je použiteľný na recykláciu. A z tohto naozaj odpadového textilu sa dajú vyrobiť a máme dokonca na to aj dobré príklady na Slovensku. Už sa na Slovensku také izolácie vyrábajú. Sú to izolácie, izolačné panely pre stavebníctvo s naozaj dobrými, kvalitnými a vysoko funkčnými vlastnosťami. Majú dobrú úroveň termoizolácie, aj akustiky a ako hovorím, takéto sa už na Slovensku vyrábajú. Tak hovorím, poďme to podporiť a vyrábajme toho ešte viacej, pretože ten potenciál tu je. Aj samotne fakt je, že aj samotný automobilový priemysel si žiada zdroje z recyklovaných materiálov. Automobilky v Európe už postupne nahrádzajú, lebo vidia, že tam môže šetriť a že je v tom budúcnosť, tak nahrádzajú primárne suroviny recyklátmi. A to aj práve v oblasti izolácií. Takže vidím tu naozaj veľký priestor na synergiu, len je samozrejme potrebné hovoriť s priemyslom a zisťovať, čo potrebuje, v akom množstve, v akom časovom horizonte. Aké sú ich potreby smerom k recyklovaným materiálom. Kedy sa tie potreby budú meniť. A na druhej strane samozrejme treba rozprávať s recyklátormi a potom nastaviť systém podpory rozvoja tak, aby recyklátori vyrábali materiály, alebo celé výrobky podľa potrieb samotného priemyslu.
Ja som sa bol v jednom recyklačnom závode textilu u nás, na Záhorí, aj osobne pozrieť a vyrábajú tam z toho recyklovaného, respektíve odpadového textilu polotovar, ktorý zo Slovenska, zo Záhoria cestuje do Nemecka na finálne spracovanie, aby napokon skončil v podobe dielov na aute u nás na Slovensku naspäť. Čiže cestuje ten odpadový textil pomerne dosť veľa po Európe a ja si myslím, že čo potrebujeme, tak to je, že potrebujeme zmeniť paradigmu a skutočne začať riešiť textilný odpad čím skôr, lebo kým iné európske krajiny konajú, tak Slovensko si v postate aj vinou ministra životného prostredia len formálne plní zaväzky a celkom laxne pristupuje k samotným riešeniam. A pritom ako krajina s otvorenou ekonomikou by sme mohli naozaj, a nielen mohli, ale aj mali sa snažiť čo najviac o synergiu v našom priemysle, aby sme neboli len montovňou pre Európu a pre svet, ale aby sme pokryli širší reťazec výroby. No a práve aj na to chcem apelovať a rozprávať nielen pri tomto návrhu zákona.
Čiže budem rád, keď v budúcnosti sa vytvorí možno aj nejaká pracovná skupina, ako nám na začiatku minister Taraba rozprával, že on výbory napríklad chce aj využívať na to, aby sme sa rozprávali odborne. Doteraz sa to nestalo, stále na to čakáme, ale pevne verím, že raz naozaj sa budeme rozprávať aj o témach, ktoré sú budúcnosťou, ktoré môžu byť, môžu priniesť aj investičné stimuly pre, napríkla menej rozvinuté regióny na Slovensku. Ale ako hovorím, to je hudba budúcnosti, teraz potrebujeme sanovať situáciu, ktorá sa deje tu a teraz. Situáciu, kedy vďaka, respektíve kvôli Tarabovmu vedeniu, zber a triedenie textilu, ako sa hovorí po česky, šidíme. A benefity už z toho žiaľ odpadali. A namiesto toho, aby výrobcovia, ktorí triedenie textilu by mali platiť, to platia samosprávy, teda prenesenej zodpovednosti, ale na konci dňa to platia ľudia v poplatkoch za odpad. No a sledujeme ďalšiu z mnohých premrhaných príležitostí v tejto krajine. No a časť z toho vieme samozrejme opraviť. A vieme to opraviť hneď v najbližšom hlasovaní tejto Národnej rady a tým pádom chcem toto plénum požiadať, vážené poslankyne a vážení poslanci o podporu môjho návrhu zákona.
Ďakujem.
(Potlesk.)

Ďakujem pekne pán predsedajúci. Pôjdem teda rovno k veci. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 142/2024 Z. z. o mimoriadných opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene niektorých zákonov v znení ...
=====

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pôjdem teda rovno k veci.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 142/2024 Z. z. o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky spolu s poslancom Ivanom Štefunkom a poslancom Ľubomírom Galkom. V úvode poviem len stručne, čo je cieľom nášho zákona.
Náš zákon, návrh zákona reaguje na zámer vybudovať prečerpávaciu vodnú elektráreň Málinec, možno si na túto kauzu pamätáte, mali by ste si, pretože to nie je uzatvorené nejakým spôsobom. Prvýkrát sme o tom počuli práve v tom čase, keď si to chcel pán minister Taraba nechať rovno schváliť ako strategickú investíciu, ktorá sa teda riadi pravidlami, ktoré určuje tento zákon, ktorý navrhujem novelizovať. No a teda okrem toho, že ten zámer nám ukázal naplno aroganciu pána ministra, tak ukázal nám aj závažné nedostatky tej legislatívy strategických investícií, na ktoré sme upozorňovali vlastne v priebehu toho, ako sa ten zákon schvaľoval aj v tomto pléne, ale ten, práve ten príklad Málinca bol taký prvý veľmi praktický, na ktorom sme to mali možnosť vidieť. Konkrétne sú to protiústavné zásahy do práv ľudí, netransparentnosť, zneužívanie inštitútu, samotného inštitútu strategických investícií a možná nehospodárnosť. No a práve na tieto nedostatky naša novela plánuje, alebo teda reflektuje a plánuje ich odstrániť.
Návrh podrobnejšie odôvodním v rozprave, do ktorej sa, pán predsedajúci, hlásim ako prvá.
Ďakujem pekne.

Vážené pani poslankyni, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tamary Što... Stohlovej, Ivana Štefunka (smiech), jak je to nákazlivé a ... (nezrozumiteľne vyslovené, pozn. prepis.), čo je správna verzia vlastne? (Smiech.) Prečo si tu bez mäkčeňa? Ivana Štefunka a Ľubomíra Galka na vydanie zákona, s ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 142/2024 Z. z. o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, tlač 755. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.