33. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Asi musím častejšie vystupovať, alebo ja... ja už teda nev... Ale veď naučíme sa.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pred pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona, tlač 750, predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajúcu z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pani poslankyni Stohlovej (Vyslovené: „Štólovej“, pozn. red.) a ešte raz sa jej ospravedlňujem.
Otváram všeobecnú rozpravu, do rozpravy je jedna písomná prihláška, za klub Progresívne Slovensko.
Pán poslanec Sabo, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem, pán podpredseda, za slovo, aj kolegom a kolegyniam z opozície, ktorí vytrvalo sedia v tomto pléne, aj trom koaličným mohykánom, ktorí tu sedia spolu s nami.
A som tak rozmýšľal, keď som počúval tie predchádzajúce rozpravy, že ako často sa stretávame s tým, že nás z Progresívneho Slovenska tak mylne rôzne po internetoch a aj tých dezinfo-proxi kanáloch označujú za liberálnych štvorhlavých drakov a dúhových šialencov a neviem čo všetko. (Reakcia z pléna.) Čo ešte? Dračice, pochopiteľne. (Reakcia z pléna.) Hej, ale... (Povedané so smiechom.) A pritom potom, keď si urobíme skúšku správnosti týmto, týmto parlamentom a tými zákonmi a návrhmi, ktoré predkladáme, mali sme tu zákon, ktorý reflektuje na situáciu jednorodičovských domácností, mali sme tu zákon, teda návrh zákona, ktorý reflektuje na situáciu v tesnej blízkosti, ktorá otriasla, otriasla Slovenskom, v Spišskej Starej Vsi, a rovnako aj tento môj návrh zákona, ktorý reflektuje na našu aktivitu v rámci regiónov, kde sme veľmi prítomní v rámci našich výjazdov poslaneckého klubu. Tak vlastne ja tam tú vizitku, ktorú o nás niektorí ľudia cielene, samozrejme, vytvárajú, nevidím, ale vidím tu návrhy zákonov, ktoré reagujú na situáciu tu a teraz.
No a ten môj návrh zákona, ako som aj v úvodnom slove hovoril, reaguje na aktuálnu situáciu, pretože ja viem, že odpadové hospodárstvo a to je aj moje prekliatie, že v rámci tohto parlamentu zastávam tému, ktorá teda vôbec nie je sexi, lebo veď odpady sú sexi možno iba pre mňa, pre malé percento ľudí, mojich priateľov a priateliek, ktorí sa venujeme cirkulárnej ekonomike, ale je to téma zaujímavá. A aktuálne aj téma, ktorá zaťažuje, samozrejme, aj vplyvom na ekonomickú situáciu dianie v samosprávach a na ich dennodennú prevádzku a réžiu.
No a špeciálne v prípade textilného odpadu je tá situácia je aktuálna od 1. januára, kedy vstúpila do platnosti celoeurópska povinnosť zaviesť triedený zber textilu v rámci samospráv. O tejto povinnosti sme dlho vedeli. Nebolo to nič, čo by nás z noci do rána prekvapilo. Vedeli sme, naozaj niekoľko rokov sme sa mohli dostatočne a precízne a odborne pripraviť, aby sme, aby nás nič neprekvapilo. A tá príprava v tomto prípade – a musím povedať –, že aj zodpovedne prebehla. A potom sa stalo to, že Tomáš Taraba sa stal ministerstvom životného prostredia. A Tomáš Taraba sa naozaj nemôže sťažovať, že po príchode do kancelárie na envirorezorte, že by nenašiel na stole naozaj precíznu prípravu na zavedenie tejto služby, pretože triedenie textilu považujem za službu. Ako celkovo možnosť triediť akýkoľvek odpad je služba. No a zavedenie povinného triedenia textilu v samosprávach dopadlo tak, ako v mnohých ďalších prípadoch na ministerstve životného prostredia v gescii Tomáša Tarabu – dopadlo to failom.
A dopadlo to tak, že minister životného prostredia v plnej výške uvalil financovanie triedeného zberu textilu komplet na mestá a na obce bez toho, aby rozmýšľal, kde na to už beztak finančne podvyživené samosprávy nájdu peniaze. Nezamýšľal sa nad tým, že kde si naškrabkajú. Povedal, že je to váš problém, vyriešte si to tak, ako chcete. A pritom základné pravidlo odpadového hospodárstva, a nielen odpadového hospodárstva hovorí – znečisťovateľ platí. No a toto pravidlo Tomáš Taraba na plnej čiare v prípade triedenia textilu odignoroval. A tak sme sa ocitli v situácii, že samosprávy vynaložia, alebo teda už vynakladajú naozaj nemalé finančné prostriedky na to, aby vyzbieraný textil skončil práve tam, kde končil aj predtým, a to konkrétne na skládke odpadov. Prečo sa tak deje?
No, pretože súčasná legislatíva nezakazuje skládkovanie týchto druhov vytriedených odpadov, čo je na konci dňa absolútny nonsens. Môj návrh zákona preto reaguje na tieto praktiky a dáva za cieľ si obmedziť tieto praktiky, a to aj preto, aby nebol sabotovaný. Sabotovaný? Chápete? (Povedané so smiechom.) Zmyslel zavedenia triedeného zberu textilu, a tiež aby sa nepostupovalo v rozpore s enviromentálnymi cieľmi Slovenskej republiky a tiež s cieľmi odpadového hospodárstva, ako takého resp. cirkulárnej ekonomiky. To je cieľ prvý.
No a druhý cieľ môjho návrhu, ten citlivejší na dennodennú prevádzku našich miest a obcí je, že si dávam za cieľ týmto návrhom kompenzovať samosprávy, ktoré naozaj poctivo, precízne zbierajú, a nielen zbierajú, ale aj triedia textil a šatstvo, no chybou resp. ignorantstvom ministra životného prostredia to financujú zo svojich naozaj malých a čoraz menších rozpočtov. A ja navrhujem kompenzovať túto ich aktivitu a kompenzovať konkrétne cez príspevok z Enviromentálneho fondu, kde zhodou okolností máte 2 mld. eur. Tak prečo ich nevyužiť na niečo, čo bude mať naozaj zmysel a aj efekt? A v tomto prípade, musím povedať, že nenavrhujem nič, čo by som si nejak, akože by sa mi prisnilo alebo by som si vymyslel, že, že je to super nápad, tak to navrhnem.
Nenavrhujem nič, čo by sme už nepoznali, pretože z Envirofondu už v tomto momente je vyplácaný príspevok samosprávam za zber biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu, no a presne tak navrhujem teda vyplácanie príspevku za separovaný zber textilu. Prečo je to dôležité? V skratke. Na Slovensku ročne vzniká približne 2,5 mil. ton komunálneho odpadu. Teda odpadu, ktorý produkujú domácnosti, z tohto viac ako polovicu dokážeme zrecyklovať, ale stále ostáva približne 960-tisíc ton zmesového odpadu, ktorý nám končí na skládkach alebo v spaľovniach. Je to pre mňa zarážajúce, pretože v realite sledujem, ako laxne sa k tomuto faktu stavia aktuálne vedenie ministerstva životného prostredia, ktoré za 1,5 roka roka alebo 16 mesiacov, koľko to je, okrem toho, že Tomáš Taraba sa stále bez toho, aby mal v rukách akékoľvek dáta, analýzu a čísla, vyhráža sa biznisovo, že potrebuje tri až štyri spaľovne, čo už samo osebe je dosť alarmujúce. Tak tri alebo štyri? Na základe akých čísel? sa pýtam. No a okrem toho, že Tomáš Taraba rozpráva stále o spaľovniach, tak nepredložil ani jeden jediný návrh na to, aby sa situácia s odpadmi a s ich tvorbou zlepšila.
Naštastie vďaka rozumným samosprávam – a už aj ich nemáme málo Slovensku – nám sa darí znižovať zmesový odpad a zvyšovať zároveň mieru triedenia a recykláciu ako takú. A stále, aj napriek tomu zlepšovaniu, ktoré sledujeme, každoročne v štatistikách v zmesovom odpade nám končí približne 80 % odpadov, ktoré by sa dali triediť a následne aj recyklovať. No a kým na jednej strane teda máme ministra životného prostredia, ktorý kričí – spáľme to, tak ja hovorím – zrecyklujme to. Dám príklad. Napríklad na skle, 5 % toho zmesového odpadu na Slovensku je sklo. Dá sa sklo recyklovať? Dá, dokonca donekonečna. Máme na Slovensku recyklačný závod na sklo? Máme. 5 % z 960-tisíc je 48-tisíc ton, čo nie je maličkosť, hoci by sa zdalo, že 5 %, že to nejaké len číslo, že to je niečo málo, tak nie. Realita je taká, že je to naozaj veľké číslo, a práve tak, ako máme 5 % skla, ktoré sa dá recyklovať a dá sa zbierať a aj sa zbiera a triedi, tak rovnako 5 % v zmesovom odpade aktuálne máme textilu, šatstva a obuvi.
Koľko ho tam máme? V roku 2023 v tom triedenom odpade skončilo 11-tisíc ton textilu. No a teda ďalších 48-tisíc ton končí na skládke alebo v spaľovni. A toto všetko je tiež hmota, ktorá sa jedna dá vytriediť a dá sa aj zrecyklovať. A dokonca podľa analýz je významná časť tohto textilu opätovne použitá... použiteľná aj nositeľná a môže ísť napríklad o second handov alebo na charitu. A práve preto, že tam v tom odpade, v tom textilnom odpade, ako v akomkoľvek inom vytriedenom odpade je potenciál, tak bol od 1. januára, ako som spomínal, zavedený v celej Európskej únie triedený zber textilov. Po mnohých a naozaj ja som tomu venoval veľa času minulý rok, aby som pána ministra upozorňoval rôznymi spôsobmi, po mnohých upozorneniach aj, ale nielen z mojej strany sa slovenské ministerstvo životného prostredia napokon, povedzme že v poslednej možnej chvíli rozhýbalo a, žiaľ, musím konštatovať, teda že výsledkom tej veľkej – v úvodzovkách –odbornej práce ministra životného prostredia a jeho – v úvodzovkách – odborného tímu bol, že samosprávam poslali jednu metodickú príručku o rozmere jedna A4 a nejaké drobné. No a táto metodická príručky, ktorá mala pomôcť samosprávam so zavedením triedenia textilu, prinieslo viac otázok než odpovedí.
Na moje veľké prekvapenie okrem tej metodickej chabej príručky neprišla žiadna legislatívna úprava, a ako som spomínal, tak sme svedkami toho, že podľa súčasného platného zákona je na Slovensku teda možné, možná absurdita štýlu, počúvajte. Mesto zaplatí firme za zabezpečenie triedeného zberu textilu s cieľom znížiť skládkovanie a zvýšiť mieru triedenia a recykláciu. Táto zazmluvnená firma postaví v meste, obciach, veď to poznáme, kontajnery na textil. Ľudia v dobrej viere do tých kontajnerov vkladajú textil, ktorý už nepotrebujú, chcú sa ho zbaviť. Častokrát je to taký, ktorý napríklad je aj opratý a vyžehlený, pretože textil, ktorý je, keď sa vypratáva napríklad po zosnulom, alebo že v toto, v dobrej viere, že veď ešte raz do toho niekedy schudnem. Nie? Tak aj taký textil máme. Tak takýto dobrý, použiteľný textil ľudia v dobrej viere dávajú do tých kontajnerov. Potom príde zberové vozidlo, ktoré kontajnery vyprázdni. No a hádajte trikrát, kam ten voz odpadový zamieri? No zamieri na skládku a tam pekne ten použiteľný, kvalitný, ešte stále nositeľný textil zahrabe – finito, ende, schlus. Aj by som si povedal, že ako je to možné. No tak možné je to tak, že sme na Slovensku. A je to možné, ale zároveň je to teda aj absurdné. No a prečo sa to deje? Deje sa to práve preto, lebo minister Taraba si neurobil svoju domácu úlohu a stále pod jeho dohľadom zákon nezakazuje zneškodňovať skládkovaním oddelené vyzbierané odpady textilného charakteru.
Takto je zakázané na skládky ukladať nateraz iba biologický rozložiteľný odpad, to je ten, ktorý separujeme do hnedých kontajnerov, a potom sa zakazujú dávať na skládku tie triedené odpady, ktoré patria pod tzv. rozšírenú zodpovednosť výrobcov, to sú sklá, plasty, papier, kovy a nápojové kartóny. No tento nový triedený druh odpadu, ktorý teda triedime poctivo od 1. januára, čiže textil pod rozšírenú zodpovednosť výrobcov nateraz nespadá. A to len, ešte raz pripomínam, vďaka ministrovi Tarabovi, alebo kvôli ministrovi Tarabovi, ktorý po svojom nástupe na ministerstvo zjavne teda hodil do koša celú 100-stranovú analýzu aj samotný návrh systému zberu textilu, ktorý tam našiel na stole, ktorý bol pripavený naozaj profesionálnym tímom, odborníčkami a odborníkmi v oblasti textilného odpadu a obehovej ekonomicky, pretože takto si on odbornú prácu váži, resp. neváži.
No a presne aj takto sa stalo, že samosprávy, a teda obyvateľstvo vo svojom poplatku za odpady platí zberovým spoločnostiam niekoľkonásobne viac za zber textilu, a to len preto, aby tam skončil na tom istom mieste, kde končil aj predtým, a síce na skládke. Čiže sledujeme naozaj absurdnú situáciu, ale pre niekoho aj parádny biznis. A to je to absurdné na tom celom, že za rovnakú robotu bez námahy niekoľkonásobne vyšší zisk majú teraz odpadové spoločnosti, ktoré túto dieru v zákone zneužívajú.
Keby som chcel byť podozrievavý, tak poviem, že toto musel vybavovať naozaj niekto veľmi šikovný – v úvodzovkách – alebo niekto s priamou linkou do ministerskej kancelárie. A tu je ale na mieste aj také upozornenie, že takto naozaj nekoná každá zberová spoločnosť na Slovensku. A hovorím to preto, lebo na Slovensku sú známe aj rôzne nekalé praktiky niektorých konkrétnych odpadárov, ktorí robia, žiaľ, celému sektoru naozaj zlé meno.
Dôležité je ale povedať, že nejde o to, koľké odpadové spoločnosti takúto prax, zlú prax robia a v akom rozsahu, ide v tomto momente o to, že vôbec takúto absurditu naša legislatíva umožňuje. Práve preto navrhujem, aby sa zaviedol zákaz skládkovať oddelene vyzbieraný textilný odpad.
No a rovnako ma pobúril aj spôsob, akým ministerstvo vyriešilo spomínané financovanie zberu textilu, pričom cieľ znížiť skládkovanie na 10 % a zvýšiť recykláciu na 65 % do roku 2035 je cieľom štátnym, hej. To je cieľ, ku ktorému sa zaviazala Slovenská republika. To nie je cieľ, ktorý si vymysleli samosprávy. To je naozaj záväzok Slovenskej republiky. Je to práve štát, kto má zabezpečiť nástroje, aby tieto ciele boli dosiahnuté, po prvé, a je to práve štát, koho úlohou je identifikovať rôzne nástroje, analyzovať dáta, financovať opatrenia, ktoré potrebujeme na to, aby sme sa do toho cieľa dostali. No a ako som spomínal, v tom Enviromentálnom fonde sú 2 mld. eur, ktoré majú slúžiť práve na zabezpečovanie a na zlepšovanie stavu životného prostredia, ale, žiaľ, pod aktuálnym vedením, a nielen pod týmto vedením, dialo sa to aj v minulosti, sa toto úplne v plnej mierke nedeje. Preto navrhujem kompenzáciu nemalých nákladoch samospráv, ktoré vynakladajú na triedenie, zber, ale aj recykláciu odpadu z textilu a odpadu zo šatstva naozaj veľa, veľa peňazí a mohli by byť kompenzované presne tak, ako sú kompenzované za zber kuchynského odpadu, pretože, áno, aj textilný odpad, rovnako ako napríklad kuchynský odpad má svoj potenciál, a vďaka takémuto potenciálu by sme dokázali zo skládok ročne odkloniť okolo 50-tisíc ton, keby samosprávy mali samozrejme financie na to, aby riadne a odborne pripravene, efektívne zbierali textil a nemuseli by tú metodiku vymýšľať namiesto ministerstva životného prostredia vo svojich vlastných kapacitách.
No jedným dychom zároveň hovorím, že situácia si žiada aj ďalšie opatrenia zo strany ministerstva životného prostredia, lebo nejde len o to, aby sme mali dobrú legislatívu. Tá legislatíva, resp. tie návrhy riešení nemôžu byť súčasťou môjho návrhu, ale v tejto rozprave to chcem načrtnúť. Namiesto toho, teda aby sme na skládku ukladali odpad, ktorý je materiálovým potenciálom, a namiesto toho, aby sme ten materiálový potenciál spaľovali, ako to navrhuje minister Taraba, tak ja navrhujem a hovorím, že treba sa pozrieť na to, či ten potenciál máme kapacity spracovávať. To je dôvod, prečo je potrebné podporovať aktívne, napríklad aj výzvami cez Envirometnálny fond podporovať vznik nových recyklačných kapacít a rozširovať už existujúce recyklačné prevádzky na textil.
Ako som uviedol, tak časť textilného odpadu je vhodná na opätovné použitie. Treba vlastne ten textilný odpad iba pretriediť, možno urobiť nejaké drobné opravy, pripraviť ho na predaj a môže ísť do obehu. No potom je tam časť textilu, ktorá sa nehodí už absolútne na nič, lebo je nenositeľný. Čiže je to len textil, ktorý je použiteľný na recykláciu. A z tohto naozaj odpadového textilu sa dajú vyrobiť a máme dokonca na to aj dobré príklady na Slovensku, už sa na Slovensku také izolácie vyrábajú, sú to izolácie, izolačné panely pre stavebníctvo s naozaj dobrými, kvalitnými a vysoko funkčnými vlastnosťami. Majú dobrú úroveň termoizolácie aj akustik, a ako hovorím, takéto sa už na Slovensku vyrábajú. Tak hovorím –– poďme to podporiť a vyrábajme toho ešte viacej, pretože ten potenciál tu je.
Aj samotne fakt je, že aj samotný automobilový priemysel si žiada zdroje z recyklovaných materiálov. Automobilky v Európe už postupne nahrádzajú, lebo vidia, že tam môže šetriť a že je v tom budúcnosť, tak nahrádzajú primárne suroviny recyklátmi, a to aj práve v oblasti izolácií. Takže vidím tu naozaj veľký priestor na synergiu, len je, samozrejme, potrebné hovoriť s priemyslom a zisťovať, čo potrebuje, v akom množstve, v akom časovom horizonte, aké sú ich potreby smerom k recyklovaným materiálom, kedy sa tie potreby budú meniť. A na druhej strane, samozrejme, treba rozprávať s recyklátormi a potom nastaviť systém podpory rozvoja, tak aby recyklátori vyrábali materiály alebo celé výrobky podľa potrieb samotného priemyslu.
Ja som sa bol v jednom recyklačnom závode textilu u nás na Záhorí aj osobne pozrieť a vyrábajú tam z toho recyklovaného, resp. odpadového textilu polotovar, ktorý zo Slovenska, zo Záhoria cestuje do Nemecka na finálne spracovanie, aby napokon skončil v podobe dielov v aute u nás na Slovensku naspäť. Čiže cestuje ten odpadový textil pomerne dosť veľa po Európe (povedané so smiechom) a ja si myslím, že čo potrebujeme, tak to je, že potrebujeme zmeniť paradigmu a skutočne začať riešiť textilný odpad čím skôr, lebo kým iné európske krajiny konajú, tak Slovensko si v postate aj vinou ministra životného prostredia len formálne plní zaväzky a celkom laxne pristupuje k samotným riešeniam, a pritom ako krajina s otvorenou ekonomikou by sme mohli naozaj, a nielen mohli, ale aj mali sa snažiť čo najviac o synergiu v našom priemysle, aby sme neboli len montovňou pre Európu a pre svet, ale aby sme pokryli širší reťazec výroby. No a práve aj na to chcem apelovať a rozprávať nielen pri tomto návrhu zákona.
Čiže budem rád, keď v budúcnosti sa vytvorí možno aj nejaká pracovná skupina, ako nám na začiatku minister Taraba rozprával, že on výbory napríklad chce aj využívať na to, aby sme sa rozprávali odborne. Doteraz sa to nestalo, stále na to čakáme, ale pevne verím, že raz naozaj sa budeme rozprávať aj o témach, ktoré sú budúcnosťou, ktoré môžu byť, môžu priniesť aj investičné stimuly pre napríklad menej rozvinuté regióny na Slovensku. Ale ako hovorím, to je hudba budúcnosti, teraz potrebujeme sanovať situáciu, ktorá sa deje tu a teraz. Situáciu, kedy vďaka, resp. kvôli Tarabovmu vedeniu, zber a triedenie textilu, ako sa hovorí po česky, šidíme. A benefity už z toho, žiaľ, odpadali. A namiesto toho, aby výrobcovia, ktorí triedenie textilu by mali platiť, to platia samosprávy, teda v prenesenej zodpovednosti, ale na konci dňa to platia ľudia v poplatkoch za odpad.
No a sledujeme ďalšiu z mnohých premrhaných príležitostí tejto krajiny. No a časť z toho vieme, samozrejme, opraviť. A vieme to opraviť hneď v najbližšom hlasovaní tejto Národnej rady a tým pádom chcem toto plénum požiadať, vážené poslankyne a vážení poslanci, o podporu môjho návrhu zákona.
Ďakujem. (Potlesk.)

.

.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pôjdem teda rovno k veci.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 142/2024 Z. z. o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky spolu s poslancom Ivanom Štefunkom a poslancom Ľubomírom Galkom.
V úvode poviem len stručne, čo je cieľom nášho zákona. Náš zákon, návrh zákona reaguje na zámer vybudovať prečerpávaciu vodnú elektráreň Málinec, možno si na túto kauzu pamätáte, mali by ste si, pretože to nie je uzatvorené nejakým spôsobom. Prvýkrát sme o tom počuli práve v tom čase, keď si to chcel pán minister Taraba nechať rovno schváliť ako strategickú investíciu, ktorá sa teda riadi pravidlami, ktoré určuje tento zákon, ktorý navrhujem novelizovať. No a teda okrem toho, že ten zámer nám ukázal naplno aroganciu pána ministra, tak ukázal nám aj závažné nedostatky tej legislatívy strategických investícií, na ktoré sme upozorňovali vlastne v priebehu toho, ako sa ten zákon schvaľoval aj v tomto pléne, ale ten, práve ten príklad Málinca bol taký prvý veľmi praktický, na ktorom sme to mali možnosť vidieť.
Konkrétne sú to protiústavné zásahy do práv ľudí, netransparentnosť, zneužívanie inštitútu, samotného inštitútu strategických investícií a možná nehospodárnosť. No a práve na tieto nedostatky naša novela plánuje, alebo teda reflektuje a plánuje ich odstrániť.
Návrh podrobnejšie odôvodním v rozprave, do ktorej sa, pán predsedajúci, hlásim ako prvá.
Ďakujem pekne.

Vážené panie poslankyni, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tamary Što... Stohlovej (vyslovené: „Stólovej“, pozn. red., povedané so smiechom), Ivana Štefunka (Povedané so smiechom. Smiech v sále.) Vidíte, jak je to nákazlivé, tak a... (Povedané so smiechom. Rečník sa obrátil k predsedajúcemu. Smiech v sále.) A Lubo je, Lubo je... Čo je správna verzia vlastne? Prečo si tu bez mäkčeňa?(Reakcie z pléna. Smiech v sále.) Prečo si tu bez mäkčeňa? ... Ivana Štefunka a Ľubomíra Galka na vydanie zákona (povedané so smiechom), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 142/2024 Z. z. o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, tlač 755. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo.
Takže ako som to už v úvode načrtla, tak tento náš zákon, táto novela jednoznačne reflektuje tú kauzu prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec, ktorá sa nám tu objavila niekedy, to bolo koncom minulého roka, znenazdajky do... rovno do pripomienkového konania v dĺžke päť dní, prišiel znenazdajky naozaj ten zámer, že by sa časť územia okolo Látok na Podpoľaní mala zatopiť a mala by vzniknúť takáto, mala by tam vzniknúť vodná nádrž, ktorá by spoločne s vodnou nádržou už existujúcou Málinec vytvorila prečerpávaciu vodnú elektráreň.
No a problém bol, že prvýkrát, úplne prvýkrát sme o tom počuli vtedy, keď pán minister Taraba to rovno chcel označiť za strategickú investíciu. A pripomeňme si, že ten inštitút strategických investícií nám slúži presne na to, že, alebo teda mal by po správnosti, že si určíme veľmi podľa prísnych kritérií nejaké priority, a keď sa to za tú strategickú investíciu schváli, tak potom to už pôjde veľmi rýchlo, lebo sa na tom ako spoločnosť zhodneme, že pre Slovensko je to natoľko dôležité, že to potrebujeme urýchliť. A je to absolútne pravda, my takéto strategické investície ako také, ak sú správne nastavené, potrebujeme, pretože stačí sa proste porozhliadnuť, nemáme tu dostavané diaľnice, máme problém so železnicami, jednoducho my máme problém realizovať takéto veľké infraštruktúrne projekty a to, že tie procesy v prípade takýchto naozaj priorít idú pomaly, je jedným z problémov, prečo ich tu aj na Slovensku nemáme. Samozrejme, tých problémov je viacero, o tom by sme sa mohli rozprávať, prečo to tak je a kto za to môže, ale dnes sa tu rozprávame teda o tých procesoch.
No a ako som teda spomínala, táto kauza Málinca nám teda ukázala tú, tú aroganciu ministra Tarabu preto, pretože my sme vôbec prvýkrát sa dopočuli o tom, že by nejaká prečerpávacia vodná elektráreň mala existovať vtedy, keď si to rovno pán minister chcel nechať odklepnúť, že to bude strategická investícia. To znamená, že tu neprebiehala vôbec žiadna debata, tí obyvatelia o tom absolútne netušili a jednoducho dozvedeli sme sa o tom my všetci aj tí ľudia, ktorých sa to bytostne dotýka, ktorým by zaplavilo pozemky, ktorým, ktorí by zrazu v susedstve mali takúto chránenú plochu, tak sa to dozvedeli až v tom čase, keď sa to rovno išlo schvaľovať za strategickú investíciu.
Čiže jednak sa to dozvedeli absolútne znenazdajky, ale nešlo len o ten moment prekvapenia, ale aj o to, že pán minister to predkladal bez, do toho pripomienkového konania bez akejkoľvek analýzy, bez akýchkoľvek podkladov, naozaj kto videl to pripomienkové konanie a ten podklad, tak to malo snáď dve A4, a chýbalo tam akékoľvek posúdenie dopadov, ktoré to bude mať, a aj to, že či tento projekt, tento mega projekt za 2,5 mld. jednoducho je tým najlepším spôsobom, ako dokážeme takúto obrovskú sumu peňazí investovať, lebo teda tých 2,5 mld. eur to nie je vreckové pána Tarabu a je potrebné to náležite zdôvodniť.
Ja sa ináč nečudujem, že pán minister využil teda príležitosť, keď sa mu naskytla, lebo my predsa vidíme v jeho konaní, že on dlhodobo hľadá tú príležitosť realizovať si na Slovensku svoj veľký budovateľský sen od začiatku alebo od nástupu, od jeho nástupu na ministerstve sme najprv počuli o plazmových elektrárňach alebo plazmových spaľovniach, ktoré chcel na Slovensku budovať, hoci je to technológia, ktorá vo svete nie je rozšírená, je to jednoducho nejaká fikcia, ktorú on si povedal, že práve na Slovensku ju sem on prinesie, samozrejme, po možno zopár týždňoch ostalo úplne ticho. Veľmi podobne to bolo v prípade jeho zámeru budovať na Slovensku technológie zachytávania uhlíka, čo bol jeho nápad, akým presmerovať peniaze, ktoré boli určené na dekarbonizáciu U. S. Steel Košice, o ktorom sa dlhodobo vedelo, že teda sa to tam, tie peniaze z plánu obnovy nebudú môcť využiť. Pán minister teda najprv mesiace to nechával vyhniť, potom prišiel s megalomanským nápadom, že tak my tu na Slovensku zase budeme v niečom prví a budeme zachytávať uhlík, samozrejme, táto idea tak ako všetky jeho ostatné zakapala, zapadla, nič také sa nerealizovalo, no a dodnes počúvame vlastne o jeho sne na Slovensku vybudovať tri-štyri spaľovne a pripomínam len, že ten sen je tak silný, že on o nich hovorí, či sa rozprávame o komunálnom odpade, či sa rozprávame o environmentálnych záťažiach alebo či sa rozprávame o slintačke a krívačke, a potrebuje zneškodňovať tie mŕtve telá dobytka, pričom to sú všetko absolútne iné zariadenia, ktoré nefungujú rovnako, environmentálne záťaže nemôžete zneškodňovať v bežných spaľovniach odpadu na komunálny odpad a spaľovne odpadu tiež nie sú kafilérie, je tam rozdiel.
No a ja si teda myslím, že keď neviem, odkiaľ teda prišiel pán minister s týmto nápadom, ale, ale jednoducho povedal si, že no toto by už mohlo, mohlo vyjsť a že už by sa ten jeho budovateľský sen mohol splniť, a namiesto toho, aby otvoril debatu, lebo debata je legitímna, môžeme mať debatu o tom a poďme mať debatu o tom, či Slovensko potrebuje prečerpávaciu vodnú elektráreň, či je to ideálne, či to zapadá do toho energetického mixu, či je to niečo, čo Slovensko potrebuje, či práve túto formu a kde sa to možno môže vybudovať a aké sú tie alternatívy. Jednoznačne poďme mať debatu. No len to je tá odvaha pána ministra Tarabu, ktorá ale tam sa vyskytuje veľmi podobne naprieč tým rezortom, že namiesto tej debaty rovno chcel potichučky, zákerne si to rovno nechať odklepnúť ako strategickú investíciu, čo by vlastne znamenalo, že celý ten systém nejakých bŕzd a protiváh procesov, do ktorých sú zainteresovaní miestni obyvatelia, samosprávy, jednoducho všetky možné subjekty, ktorých sa to môže týkať, bez nejakej odbornej diskusie, to všetko by bolo potlačené, však načo mať debatu, keď si to rovno môže nechať schváliť.
No a tak teda ľudia, miestni, samosprávy, všetci dostali päť dní, celých päť dní na to, aby sa zorientovali... Takto. V prvom rade aby si všimli, že sa vôbec niečo deje, pretože ten zámer sa vlastne objavil len na portáli, ktorý bežne ľudia ani nevedia, že existuje, takže sa v prvom rade si museli všimnúť, že sa niečo vôbec deje v ich okolí, museli sa zorientovať, o čo ide, čo je to tá prečerpávacia vodná elektráreň, museli si naštudovať, teda nie veľa podkladov, ktoré dal k dispozícii pán minister, skôr to, čo všetko nepovedal, si museli ľudia naštudovať a museli si, sa zorientovať v tých procesoch a aj predložiť svoje námietky za celých päť dní. Ja len pripomínam, že vládna koalícia tu bola schopná mesiace riešiť svoje vlastné konflikty, mesiace, vyše tri mesiace tu nezasadal parlament, ale miestni ľudia, ktorých sa bytostne týka takýto zámer zatopenia časti ich susedstva, dostali päť dní.
No, je teda úplne pochopiteľné, že ľudia sa zľakli, no zľakli sa preto, pretože to prišlo znenazdajky, bez diskusie, pretože minister s nimi nediskutoval ani predtým, ani potom, ako celá tá debata vypukla, nevycestoval tam napriek tomu, že sa tam konali verejné diskusie, verejné stretnutia, na ktorých som sa ja aj moja kolegyňa Bea Jurík zúčastnili, minister si tú námahu nedal, za celý ten čas s nimi vlastne komunikoval len prostredníctvom tlačových konferencií, na ktorých neprejavil žiadnu empatiu, nič nevysvetlil, situáciu neupokojil, naopak, vysmieval sa, vyhrážal a klamal. Ja pripomeniem niektoré tie klamstvá, ktoré on v tom kontexte spomínal, lebo tie jednoznačne treba pripomínať, lebo to hovorí veľa o charaktere pána Tarabu.
Čiže hovoril o tom, že tá plánovaná vodná nádrž by ovplyvnila vraj päť chatiek, alebo v inom kontexte, alebo teda pri inej situácii to nazval päť chalúpok a jedno družstvo, hoci v skutočnosti by sa týkala viac ako päťdesiatich nehnuteľností a stoviek ľudí.
Klamal tiež o tom, lebo tu on si vymyslel taký príbeh, ako tí miestni obyvatelia budú vďaka tejto perfektnej príležitosti a výstavbe prečerpávacej vodnej elektrárne, technického diela, ako budú profitovať z cestovného ruchu. To je, to je asi moje najobľúbenejšie, čo minister Taraba v tomto povedal. Každý, kto napríklad bol sa pozrieť niekedy pri prečerpávačke na Čiernom Váhu, tak veľmi dobre vie, že takáto technická stavba neslúži ako atrakcia, do, do priestoru nielenže tej vodnej plochy, ale aj do okolia je prísny zákaz vstupu, a to nehovorím ani o tom, čo je ešte kapitola osebe sama, že tá spodná nádrž, ten Málinec, ktorý dnes už existuje, slúži ako zdroj pitnej vody a tam, síce teda minister sa, sa tvári, a to si ešte povieme, že tento účel by mal byť zachovaný, tak ak by to tak bolo, tak nejaké básnenie o tom, že by to malo pomôcť cestovnému ruchu, je úplne scestné, pretože tam sú tie pravidlá prístupu na tú vodnú plochu a do okolia ešte inak prísne a rovnako by sa to prísne dotýkalo aj miestnych obyvateľov, bolo by to jednoducho oveľa širší perimeter, oveľa viac ľudí, ktorých by tá výstavba vrchnej nádrže zasiahla.
Pán predsedajúci, ja teda iba avizujem, že som ešte neskončila, ale prerušená v tom ďalšom bode. (Rečníčka sa obrátila k predsedajúcemu. Krátka pauza.)

.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 1881 zo dňa 1. júla 2015 bol schválený Štatút Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán zriadenej zákonom č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Štatút štátnej komisie a jeho zmeny sa predkladajú na rokovania Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s § 13 ods. 12 tohto zákona. Uznesením zo dňa 10. 2. 2025 navrhuje štátna komisia, aby Národná rada Slovenskej republiky vykonala zmeny v súčasnom znení schváleného štatútu. Návrh v zmene štatútu štátnej komisie je uvedený pod tlačou 714.
Ide o tri technické zmeny. Prvou je precizovanie označenia volebného zákona v článku 1, druhá zmena súvisí so zmenou sídla Úradu štátnej komisie, ako aj obvyklého miesta zasadania štátnej komisie, preto je potrebné zmeniť čl. 2 ods. 3, aby sa znenie štatútu uviedlo do súladu s faktickým stavom. Poslednou zmenou je zosúladenie znenia štatútu so znením § 13 ods. 2 volebného zákona. V čl. 5 ods. 6 písm. a) sa upravuje povinnosť pripojiť k oznámeniu o delegovaní člena do štátnej komisie údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj prerokoval návrh k zmene štatútu na svojej 31. schôdzi a odporúča ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.
Vzhľadom na vyššie uvedené si vás dovoľujem požiadať o podporu tejto zmeny.
Ďakujem.