33. schôdza

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vystúpiť k návrhu zákona, ktorým sa mení zákon o umelom prerušení tehotenstva a ktorý predkladám spoločne s kolegom Richardom Vašečkom.
Tento zákon, tento návrh zákona nie je len technickou úpravou. Dotýka sa totiž samotného základu nášho spolunažívania, úcty k ľudskému životu. Odráža tú najzákladnejšiu pravdu, že aj ten najmenší a najzraniteľnejší človek má svoju dôstojnosť a hodnotu. Hodnotu, ktorú nemožno brať alebo merať len schopnosťou hovoriť alebo brániť sa, ale už samotnou existenciou.
Navrhujeme skrátiť obdobie, počas ktorého je možné vykonať interrupciu na požiadanie na osem týždňov tehotenstva. Nie preto, že by sme chceli zasahovať do práva žien, ale preto, že v ôsmom týždni už hovoríme o bytosti, ktorej bije srdce. Bytosti, ktorá má vlastnú DNA, vlastný vývoj a ktorá, ak jej to dovolíme, sa môže stať plnohodnotným členom v našej spoločnosti.
Vedecký pohľad je v tomto ohľade nekompromisný. Už v 22. dni po počatí sa začína v embryu formovať srdce a vytvára sa v ňom elektrická aktivita. V šiestom týždni začína srdcová cieva pulzovať. A pred ôsmym týždňom je tento tlkot jednoznačne detekovateľný pomocou bežne dostupného ultrazvuku. Tlkot srdca nie je len symbolický. Je to prvý preukázateľný...
=====

...v šiestom týždni začína srdcová cieva pulzovať, a pred ôsmym týždňom je tento tlkot jednoznačne detekovateľný pomocou bežne dostupného ultrazvuku. Tlkot srdca nie je len symbolický, je to prvý preukázateľný dôkaz toho, že ide o živú bytosť v dynamickom vývoji. Každý z nás, bol kedysi týmto tlčúcim srdcom. Ale tvrdiť, že ide len o zhluk buniek v čase súčasného poznania, nie je vedecké, ale ideologické. Prvé týždne v čase prijatia súčasne platného zákona, ako som už hovorili v zákona, zákona z roku 1984, ktoré pri, ktorý prijala Slovenská národná rada, sme mohli v istom slova zmysle šáliť ženy, že sa jedná len o zhluk buniek. Dnes toho vieme oveľa viac, a s vedomosťou prichádza aj zodpovednosť konať podľa pravdy. Naše konanie by však nemalo byť motivované len poznaním, ale aj zodpovednosťou, ktorá z tohto poznania vyplýva. Každá civilizácia, ktorá si vážila dôstojnosť človeka, chránila najzraniteľnejších. V starovekom Grécku aj Ríme, boli novorodenci ponechávaní napospas osudu, keď boli nepohodlní, a dnes to považujeme za barbarstvo. Aké bude hodnotenie našej doby o niekoľko storočí alebo desaťročí už? Ako sa budú na nás pozerať budúce generácie, ak dnes nechránime tých, ktorí ešte nemôžu hovoriť, kričať, nedokážu prísť manifestovať pred Národnú radu Slovenskej republiky, aby sa sami bránili. Spoločnosť, ktorá prestáva chrániť tých, čo sa sami chrániť nedokážu, ohrozuje samu seba. Ak pripustíme, že život možno ukončiť s praktických, ekonomických, či osobných dôvodov bez objektívneho posúdenia jeho hodnoty, vytvárame precedens. Precedens, ktorý môže legitimizovať odmietnutie ochrany aj iným skupinám. Chorým, starším, postihnutým. Snáď si viacerí z vás pamätáte, keď sa v Európskom parlamente prejednávala správa ESTRELA o reprodukčných a sexuálnych právach. Vyvolalo to veľkú diskusiu v celej Európskej únii, a pri prvom rokovaní na pléne Národnej, Európskeho parlamentu, táto správa neprešla desiatimi hlasmi, pretože bola prijatá alternatívna rezolúcia. Neviete si predstaviť do posdvižení, ako hovoria bratia Česi si, keď odrazu skupina, ktorá vehementne podporovala správu ESTRALA zistila, že ich správa neprešla a nemôže ísť do ďalšieho schvaľovania. Začali hovoriť o nedemokracii, začali hovoriť o manipulácií. Začali obviňovať tú stranu, ktorá mala o desať per, desať hlasov viacej z nekalosti len preto, že neprešlo to, o čom si boli istí, že prejde. Hodnota ľudského života sa nemôže stať relativizovateľnou. Je nemenná, nedotknuteľná, univerzálna a nedegociovateľná, čo znamená, že nemôžeme o jej, o nej vyjednávať. A v tomto kontexte musím povedať aj niečo osobné a dôležité.
Ako predkladateľka tohto návrhu, som sa dlhodobo snažila prinášať do parlamentu komplexné riešenia, ktoré by pomohli matkám v ťažkej situácii. Predkladala som legislatívu na zlepšenie podmienok pre slobodné matky, na dostupnosť psychologickej pomoci, na možnosť bývania, na možnosť informovanosti v čase riešenia neželaných a neplánovaných tehotenstiev, na finančnú podporu pri ťažkej životnej situácií, keď sa narodí hendikepované dieťa. Keď som hovorila, že obvodný lekár alebo lekár gynekológ, by mal žene pomôcť nájsť lekára, ktorý urobí second opinion, čiže druhé, druhé vyjadrenie vtedy, keď nie sú si istý, či to dieťa je poškodené alebo nie, a matka rozmýšľa, či si to dieťa má nechať a donosiť alebo nie. Nielenže som sa stretla s nezáujmom alebo ideologickým odporom, ale počas minimálne troch rokov bývalej vlády som čítala o tom, ako chcem obmedziť umelé ukončenie tehotenstva, ako som proti ženám. Ani jedno slovo nebolo o tom, čo dokonca v tom zákone bolo. A boli aj ľudia, ktorí hovorili, že tento zákon nič nerieši, že tento zákon je čajový, že tento zákon je úplne zbytočný. Tieto návrhy neprešli, nie preto, že boli zlé, ale preto, že súčasná politická debata často nevie, alebo nechce hľadať konsenzus. Snažila som sa v dvoch bodoch, kde boli najväčšie kontroverzie, aby som ich zmenila, ale ani to nepomohlo. Titulky boli stále, Záborská chce zrušiť prístup k interrupciám alebo chce obmedziť interrupcie. Napriek tomu, moje odhodlanie v tejto veci nekončí. Budem naďalej pracovať na tom, aby ženy, ktoré čelia neplánovanému tehotenstvu, mali oporu. Nielen morálnu, ale aj sociálnu, psychologickú, materiálnu. Pretože ochrana života sa nekončí ani nezačína zákonom. Začína sa konkrétnym činom solidarity. A dnes v čase vojenských konfliktov, násilia a neistoty, keď je hodnota z ľudského života na mnohých miestach sveta pošľapávaná a spochybňovaná, máme ako spoločnosť povinnosť vyslať jasný signál, že každá ľudská bytosť má rovnakú hodnotu, a každá ľudská život, každá ľudská bytosť aj tá počatá, sa má právo narodiť. Musíme dať najavo, že v našej krajine život znamená hodnotu. Nie iba život, ktorý je silný, zdravý, produktívny, ale aj ten slabí, nenarodený a závislý od iných. Práve teraz, keď svet balansuje medzi mierom a vojnou, keď sa opäť stretávame, stávame svedkami bombardovania civilistov, ničenia miest a vyháňania detí z domovov, musíme ešte silnejšie stáť na strane života. Aj náš zákonodarný orgán tým môže prispieť k civilizovanejšiemu ukotveniu. Život má zmysel. Každý a vždy. Zabúdame pritom aj na čisto praktickú rovinu, demografickú realitu. Slovensko vymiera, miera pôrodnosti klesá pod úroveň jednoduchej reprodukcie populácie. Podľa analýz Národnej banky Slovenska, budeme čeliť jednej z najprudších mier starnutia populácií v rámci Európskej únie. Bez zásadnej zmeny prístupu, aby sme na udržanie rovnováhy, by sme na udržanie rovnováhy potrebovali prijať najmä, najmenej 1,2 milióna migrantov v priebehu 25 rokov. To nie je riešenie, ktoré by spoločnosť uniesla bez otrasov. Za posledných 50 rokov, bolo na Slovensku vykonaných viac ako jeden milión tristošesťdesiat tisíc umelých ukončení tehotenstva. Ja viem, že viacerí hovoríte, a ja stojím na vašej strane, že určite by nemalo Slovensko jeden milión tristošesťdesiat tisíc obyvateľov viacej. Ale keby sa s ním bola narodila polovica, aj tak by to bolo niečo, čo by pomohlo Slovensku prekonať aj tie krízy, ktoré nás čakajú. Nie sú to len čísla v štatistikách, ale sú to kolegovia, učitelia, rodičia, opatrovatelia. Podpora života je teda nielen hodnotovou, ale aj strategickou a aj politickou odpoveďou na civilizačné výzvy. Záverom, vážené kolegyne, vážení kolegovia, tento návrh zákona nemá nikoho potrestať. Nie je to návrh založený na ideológií, je je nástrojom represie, ale nástrojom úcty. Úcty k vede, úcty k životu, úcte budúcnosti. Je prejavom našej kolektívnej identity, že stojíme na strane tých, ktorí to najviac potrebujú. Preto vás chcem podporiť, poprosiť, podporte tento zákon. Ukážme, že Slovenská republika vie prijať zákon, ktorý chráni. Nie ideológiu, ale život, ktorý sa nám dáva poznať práve v tlkote srdca.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Za minulé volebné obdobie, sme takmer 19-krát hovorili o sťažení prístupu k interrupciám. Na jednom hlasovaní o takomto vašom návrhu, pani Záborská, som bola pár dní po pôrode, a neprešiel o jeden hlas. Ale považovala som na kľúčové, aby som naňho prišla, pretože som presvedčená, že aj napriek tomu, že aj vy, aj ja používame vo svojej rétorike, že nám záleží na rodinách, ženách a deťoch, ten obsah tých slov je rozdielny. Ja si myslím, že je veľmi tenká hranica medzi tým, čo môžeme žiadať, uniesť od jednej ženy, ktorej situáciu nepoznáme. Sú medzi nami také, ktoré majú buď ťažké manželstvo, hmotnú núdzu, krehké zdravie alebo na to ostali samé. Je veľa takých, ktoré prídu o vytúžené bábätko zo zdravotných dôvodov, a aj ich sa takáto zmena môže nepriaznivo dotknúť. Uväznime tieto ženy v prísnych zákonoch, v tme, v ťažobe, v ich naozaj neľahkej situácii, ktorej čelia, a toto ja nemôžem prijať ako gesto nejakej pomoci. Pre mňa je to naozaj až, až šikanózne voči týmto ženám. To, čo ženy na Slovensku potrebujú, sa nezmestí do pár riadkov, paragrafov, ani do nejakých obmedzení, ani do nejakých lehôt, ani do žiadneho dotazníka. Ženy na Slovensku potrebujú rešpekt a naozaj prístup k modernej medicíne. Ak ich chceme chrániť pred dôsledkami nežiaduceho tehotenstva, tak hovorme o dostupnej antikoncepcii, hovorme o tom strašiakovi podľa vás, tej sexuálnej výchove, kde vieme hovoriť mladým ženám o tom, čo je to bezpečný pohlavný styk. Ako sa majú chrániť pred pohlavnými chorobami. Ako sa majú chrániť pred sexuálnym násilím. Ako majú poznať hranice svojej, svojej integrity tela a tak ďalej. Toto sú...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Pani Záborská, ja úplne chápem a rešpektujem, že téma interrupcie je vaším životným poslaním. A že to predkladáte takéto návrhy zákonov dlhodobo s tým zámerom, že to vychádza z vášho hodnotového presvedčenia, aj z morálneho presvedčenia, a ja to chápem a akceptujem to. Zároveň ste povedala, že tento zákon nemá nikoho potrestať. Lenže chcem vám povedať, že tá realita je úplne iná, pretože práve návrhy takýchto zákonov z interrupcie robia výhernú lotériu. Kto má peniaze, kto má podporu, kto má zdravie, tak ten samozrejme si interrupciu bude môcť dovoliť, a ten kto ich nemá, ta bohužiaľ, si tú interrupciu dovoliť nebude môcť, má smolu. Možno viete, že v súčasnosti nie je interrupcia hradená zo sociálneho poistenia. Takže žena, ktorá má dva týždne na to v podstate, lebo do tých šiestich týždňov sa dneska približne asi tak dozviete, či ste alebo nie ste tehotná. Máte o dva týždne kratšiu dobu na to, aby ste urobili najzávažnejšie rozhodnutie vo svojom živote, aby ste naozaj získali 500 eur, ktoré pre mnohých nie je jednoduché získať, čiže sa budete môcť, musieť rozhodnúť. Buď si necháte dieťa, o ktoré sa neviete postarať, alebo bohužiaľ, pôjdete na interrupciu tiež, ktorú si nemôžete dovoliť. To sú veľmi závažné rozhodnutia. Potom musíte nájsť nejakú nemocnicu, ktorá nemá výhradu v svedomí, pretože dnes už platí aj to, že nielen samotní lekári si uplatňujú výhradu vo svedomí, ale dokonca celé nemocnice. A ak máte aj to šťastie, že najbližších ja neviem, 100 km nájdete takúto nemocnicu, tak tam budete musieť cestovať napriek tomu, že nemáte dostatok peňazí nie raz, ale dvakrát, pretože 48 hodín máte ešte čas ďalší na rozmyslenie. To je viete, podľa mňa je to dehonestujúce pre ženy, ako keby ženy nevedeli hneď v tom momente, keď sa rozhodnú, že teda...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)

... hodín máte ešte čas ďalší na rozmyslenie. To je, viete, podľa mňa je to dehonestujúce pre ženy, ako keby ženy nevedeli hneď v tom momente, keď sa rozhodnú, že teda ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Iba vo faktickej zatiaľ. Chcem ti, Janka, poďakovať za tvoju iniciatívu, za tvoju vytrvalosť a zároveň teda tak ako si aj ty si počas toho vystúpenia povedala, že si to registrovala, že aj počas tých troch rokov, kedy si bola súčasťou vládnej koalície, že ja by som to povedal tak, že zneužívali bohužiaľ najmä jedna poslankyňa v tejto sále, ktorá tu dnes nie je túto tvoju snahu o pomoc matkám v núdzi zneužívala a vyrábala si na tebe percentá. Hovorím o Janke Bittó Cigánikovej, ktorá úplne až takým perverzným spôsobom z teba robila nejakú stredovekú bosorku a priznajme sa, že bohužiaľ pri mnohých médiách, ktoré jej drukovali a myslím si, že to robili zo zištných dôvodov, sa im to aj darilo. Tento obraz ti urobili, ale chcem stáť na tvojej strane a povedať, že áno, keď si predkladal tu návrhy zákonov, ani jeden nebol o zákaze interrupcií a každý jeden bol o tom, aby si pomohla ženám v núdzi, aby tú ťažkú životnú situáciu, kedy sa rozhodujú o tom, že či si to dieťatko pod srdcom nechajú a porodia ho alebo nie, aby, aby si im v tej ťažkej životnej situácii podala pomocnú ruku. Naozaj ma veľmi mrzí až taký, taký podľa mňa propagandistický boj proti tým tvojim návrhom a mrzí ma, že myslím, že dva alebo trikrát ten návrh neprešiel práve o jeden hlas, lebo asi by sme odvtedy zachránili stovky životov. Zároveň zdieľam tvoj názor na to, že v tejto kritickej chvíli, kedy sa žena o týchto veciach rozhoduje, by sme mali pozerať na záujem toho slabšieho a určite ten slabší je to maličké pre niekoho nič, pre niekoho zhluk buniek, ktoré sa nemôže brániť samé a budem veľmi rád tejto diskusii a som rád, že ju začali ženy.

Ďakujem za slovo. Aj tebe, Anka, za to, že si otvorila túto tému, lebo na Slovensku existuje mnoho ľudí, ktorí nechcú túto tému otvárať a chcú už mať od nej pokoj, ale ešte sme sa nedočkali poctivej diskusie. Však diskutujme o tom, aký záver bude mať tvoj zákon, pretože mnohí už teraz hovoria o tom, že však ty ideš zakazovať teraz interrupcie, ale keď počúvam tie mnohé dôvody, že prečo je to zlé, tak mi chýba zodpovedanie jednej úplne základnej otázky. Kde začína život? Kde? Chcel by som počuť od ľudí, ktorí ťa kritizujú alebo reagujú na teba, odpoveď na túto otázku, ale nie preto, lebo by som na nich chcel nejakým spôsobom politicky útočiť ani zďaleka práve naopak. Potrebujeme v tejto diskusii nájsť niekde spoločnú reč. Aspoň sa pokúsiť o to, ju hľadať, lebo ja som unavený z mnohých sporov, ktoré sa tu vedú, ale oni sa vedú práve preto, pretože veľa ľudí, ktorí ťa kritizujú, chcú umelo udržovať spor. Nechcú poctivo hľadať odpovede na otázky, ktoré kladieš aj ty a ja by som chcel počuť serióznu diskusiu. To je úplne jedno či koľkokrát, ja som si nezapamätal ani to číslo, koľkokrát sa otvorila táto téma, ale otvorenie témy chce už konečne poctivé odpovede a tie som zatiaľ nevidel. Takže ja som ochotný a to je jedno či to je v pléne, pred kamerami, najlepšie mimo kamier a ja sám diskutovať a byť účastný tejto diskusie a citlivo, naozaj citlivo počúvam argumenty ľudí, ktorí s tebou nesúhlasia, ale stále som od nich nepočul, opakujem, ešte raz to najpodstatnejšie, kedy začína život.

Ďakuje pekne, pán predseda. Najskôr také technické odpovede. Pani poslankyňa Marcinková hovorila o tom, koľkokrát mňa zahrnula do toho, som chcela obmedziť prístup k interrupciám ženám, ani raz, pani poslankyňa. Všetky moje, moje návrhy boli len o pomoci, takýto zákon podávam prvýkrát, prvýkrát za 25 rokov mojej politickej kariéry. Ďalšia technická poznámka. Ten môj zákon predtým neprešiel trikrát o jeden hlas. Čiže to nebolo len také náhodné, že raz to neprešlo o jeden hlas. Tá žena, ktorá sa rozhodne a môže pôjde na interrupciu len sto kilometrov od domu, tak pôjde len raz sto kilometrov, lebo ten druhýkrát má oveľa bližšie svojho gynekológa, ktorý jej vypíše tlačivo a objedná ju na tento zákrok. Ešte jednu vetu k tej výchove, čo máme ako mladí a mladé ženy a podobne. Hovorila tu pani poslankyňa o viacerých dôvodov, o ktorých máme hovoriť. Nechcené tehotenstva, predčasné tehotenstva, násilie a podobne. Jedna vec sa nikdy nehovorí v tejto sexuálnej výchove a to je výchova k hodnote toho počatého života. To nikde nepočujete, že to je istá zodpovednosť toho tej ženy, že či otehotnie alebo neotehotnie. Tých, ktoré otehotnejú znásilnením, je veľmi málo. A kvôli čomu tie ženy idú na interrupcie, to bolo tiež súčasťou môjho zákona. Sme jeden z mála štátov, ktoré neskúma to, prečo tá žena chce ísť na interrupciu. Prečo to bol impulz čo ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predseda. Cieľom tohto návrhu je znížiť dobu, počas ktorej môže žena podstúpiť bezpečnú a legálnu interrupciu z doterajších dvanásť na osem týždňov odvolávajúc sa teda na moment, keď vraj plodu začína byť srdce. Ja som pôvodne nechcela vystúpiť, lebo nechcem, aby sme sa tu zas v opozícii deväť hodín hádali a doťahovali, aby sa nám z druhej strany smiali, že veď už teraz sa hádate, tak ako chcete potom spolu vládnuť a poukázali, poukazovali na to, že sú medzi nami také neprekonateľné rozdiely, že to skrátka nebude možné a že žiadna alternatíva voči Robertovi Ficovi tu nie je a tiež ma nebaví každých šesť mesiacov tu stáť a vysvetľovať, že žiadne obmedzenia či prekážky pre bezpečné a legálne interrupcie neriešia nielen teda ten počet, ale vlastne ten počet interrupcií, ktoré sú podstupované a ani ten spôsob, a že je to vlastne priam opačné, pretože akékoľvek obmedzenia sú nebezpečné pre zdravie a životy žien. A zároveň teda ma nebaví ani počúvať, že my v PS-ku neustále riešime interrupcie, keď my sme za ten viac ako rok a pol sem so žiadnym obdobným návrhom neprišli. No ale potom sa stalo to, že sme začali dostávať maily, v ktorých boli rôzne fotky vraj teda plodov v ôsmom až dvanástom týždni dosekané malé telíčka nožnice a ja si skutočne nemyslím, že toto je spôsob, akým by sa mal presadzovať akýkoľvek zákon, pretože to vlastne emočné vydieranie, ktoré toto sprevádzalo a ktoré nám chcelo dať pocítiť, že my sme tu nejakí vrahovia a vrahyne, ak nepodporíme takýto druh zákonu, tak si myslím, že nemá miesto nielen v Národnej rade, ale vôbec v krajine, ktorá by mala byť teda ideologicky neutrálna a vôbec pri každom zákone ja si neviem predstaviť, že pri nejakom inom by sa nám tu tiež takýmto spôsobom niekto emočné doslova vyhrážal. Potom zároveň sme dostali aj také opäť veľmi nechutné darčeky v podobe takého umelého plodu pravdepodobne vyrobeného v Číne a tiež pohľadníc, ktoré pri otvorení vraj vydávali zvuk tlkotu srdca ako v predmetnom ôsmom týždni tehotenstva a ja teraz nehovorím teda, že to je z dielne pani predkladateľky a pána predkladateľa, ale jednoducho toto sprevádzalo tento návrh zákona a mne to skutočne príde ako veľmi nechutné emočné vydieranie, nehovoriac teda o tom, že niektoré poslankyne, ktoré, ktoré sedia v tomto pléne, si preši aj spontánnym potratom a nechcem vám vysvetľovať, čo takáto žena pocítila pri tom, keď si otvorila tú obálku. To je skutočne niečo veľmi, veľmi až nehumánne a neľudské. Rovnako si myslím, že sa to mohlo dotknúť teda aj prísediacich mužov, ak teda vo svojom páre, vo svojej rodine zažili tragédiu, akou dozaista je spontánny potrat a preto som sa teda rozhodla aj vystúpiť, aby som odborne zastala to, prečo samozrejme za tento zákon nebudeme hlasovať a prečo, ak teda je odôvodnený tlkotom srdca, tak by sme ho nemali tu v tomto plene podporiť. Ja som už k umelým prerušeniam tehotenstva niekoľkokrát vystúpila a teda nemusím nikoho presviedčať o svojom presvedčení, ale som za to, že tu jednoznačne musia odznieť aj fakty, pretože si myslím, že takéto konkrétne otázky a síce za akých podmienok sa môže alebo má podstúpiť interrupcia, tak by mal byť v prvom rade na diskusii odbornej verejnosti a teda lekárov, lekárok, samozrejme gynekologickej obce a nie tu na nás. Rovnako ako tu nehlasujeme o tom, že v akom štádiu sa má alebo nemá podstupovať pri takej alebo hentakej chorobe ja neviem operácia srdca, tak rovnako v tomto pléne by sme nemali hlasovať ani o tom, že či je taká alebo onaká lehota vhodná na interrupciu ako zdravotnícky zákrok. A ja si myslím, že aj tá odborná verejnosť zatiaľ hovorí veľmi jasne a síce, že ten status kvo, ktorý máme momentálne ohľadom lehoty, kedy je možné interrupciu podstúpiť a síce tých dvanásť týždňov, tak je zatiaľ teda dostačujúci, naopak čo nám na Slovensku chýba, je medikamentózna forma interrupcie, ktorá je bezpečnou a šetrnejšou formou a ženy u nás doteraz podstupujú chirurgickú interrupciu len preto, že z ideologických motívov odmietame medikamentóznu formu, ktorá je už desiatky rokov realitou v iných členských krajinách. Ale ja vás teda poprosím kolegovia, kolegyne, nebavme sa tu dnes opäť deväť hodín o tom, či áno, či nie interrupcie, či ochrana života, či životy žien alebo plodov majú väčšiu hodnotu, či muž má právo nejakým spôsobom zasahovať do tohto rozhodnutia a bavme sa skutočne o tomto konkrétnom návrhu, že čo on vlastne predstavuje, respektíve, aké by boli jeho dôsledky, čo môže spôsobiť, a že a dúfam, že vás o tom presvedčím, on nijakým spôsobom nezníži počet interrupcií a teda aj v tom konzervatívnom jazyku počet detičiek, ktoré, ktoré sa nenarodia, ale naopak skomplikuje interrupcie pre ženy, ktoré ich jednoducho podstúpiť chcú, a keď im to nebude umožnené riadne a teda bezpečne a legálne v zdravotníckych zariadeniach pod dohľadom, tak jednoducho sa uchýlia k inému riešeniu. A toto hovoria aj dáta z krajín, v ktorých sú interrupcie obmedzené. Tá žena, ktorá na interrupciu chce ísť, tak na ňu pôjde. Taká, ktorá má na to finančné prostriedky, tak ju pôjde podstúpiť do zahraničia a taká, ktorá nemá, tak sa bude musieť žiaľ uchýliť k nebezpečnej a nelegálnej interrupcii. A to nie je žiaden výmysel, to sú skutočné príbehy aj zo Slovenska z čias, keď teda interrupcie boli ešte menej dostupné ako sú dnes, ale aj z iných krajín. Ja si myslím, že tento návrh zákona môže byť zároveň svojim spôsobom aj kontraproduktívny v tom, čo chce docieliť, pretože tým skrátením lehoty z dvanástich na osem týždňov sa môže práve u časti žien spôsobiť aj to, že keď sa o tom tehotenstve dozvedia neskoro a keď jednoducho majú pochybnosti, že či v ňom pokračovať alebo nie, tak tým, že tá lehota bude tak strašne krátka, keď sa napríklad to dozvedia v šiestom alebo siedmom týždni, čo je absolútne bežná prax, tak jednoducho nebudú mať dostatočne veľa času na to, aby sa informovali o iných možnostiach, na to, aby si to dostatočne premysleli a v tom strese a vlastne tlačené tým časom, že u nás je možná interrupcia iba do ôsmeho týždňa, tak jednoducho ju podstúpia. Čiže môžte dokázať vlastne presný opak a skutočne umelé prerušenie tehotenstva nie je pre nikoho, pre žiadnu ženu ľahké rozhodnutie, ženy totižto nie sú žiadne nezodpovedné tvory, ktoré majú nechránený pohlavný styk len tak z plezíru a potom opäť len tak z plezíru idú na interrupciu. Ja takú ženu osobne skutočne nepoznám. A aj nedávno tu odznelo konkrétne minulý piatok, že na splodenie dieťaťa treba dvoch muža a ženu, no tak aj tí muži sú spoluzodpovední za to, koľko neželaných, nechcených tehotenstiev máme a častými prípadmi toho, že prečo ženy podstupujú ...
=====

Nepoznám. Aj nedávno tu odznelo, konkrétne minulý piatok, že na splodenie dieťaťa treba dvoch, muža a ženu, no tak aj tí muži sú spoluzodpovední za to, koľko neželaných, nechcených tehotenstiev máme a častými prípadmi toho, že prečo ženy podstupujú interrupcie sú práve tie, keď muž odmieta používanie akýchkoľvek ochranných prostriedkov, alebo teda oklame ženu v tom, že či použil, alebo nie, a potom už nasleduje asi všetci vieme, čo. Ja skutočne sa nepovažujem za žiadnu vrahyňu aj som sama matka dvoch detí, ktoré som chcela a ktoré teda mám a som za ne neskutočne vďačná, ale ja som zároveň skutočne presvedčená, že náš sociálny systém má byť nastavený tak, aby žiadna žena nebola nútená, aby proste nemusela podstúpiť interrupciu z ekonomických dôvodov a verím, že na tom sa zhodneme, že keď si nemôže dovoliť mať dieťa, alebo ďalšie dieťa, tak my jej v tom musíme pomôcť, aby jednoducho tie ekonomické dôvody ju k tomu nenútili.
Proste, aby žiadna žena k tomu nebola nútená. A ako aj povedala pani poslankyňa Záborská pred chvíľou, aby sme tu nemali rodiny, ktoré nebudú dostávať len také sociálne smeti, ale budú môcť žiť skutočne dôstojný život a vychovávať v ňom toľko detí, koľko len chcú. Ešte raz opakujem, aby nikto nebol nútený interrupciu podstúpiť, lebo na to dieťa nemá. Ja si skutočne želám také Slovensko a takú krajinu. Tiež by som si želala, aby žiadna žena nemusela ísť na interrupciu zo zdravotných dôvodov a aby náš zdravotný systém vedel pomôcť každej, ktorá dieťa chce a má nejaké komplikácie, napr. a často aj kvôli tým zdravotným komplikáciám musia podstúpiť interrupcie a keby sme mali taký ani neviem, možno pán Szalay, sa k tomu vie určite teda lepšie vyjadriť, že či je možné zachrániť všetky také, také prípady, no nemyslím si, kiež by sme ale v takom svete žili, že sa to dá.
Naopak, takéto zákony ako je aj tento, momentálne predkladaný, si nemyslím, že pomôžu zachrániť akýkoľvek život a práve naopak a aj preto, bez ohľadu, opakujem, na moje presvedčenie, vám chcem zreprodukovať niekoľko odborných argumentov k tomu, prečo neznižovať tú hranicu 12 týždňov, tak ako to navrhujú predkladatelia. Vopred teda upozorňujem, ja nebudem na pani poslankyňu Záborskú nijakým spôsobom útočiť, ja k nej mám rešpekt, máme veľmi dobrú spoluprácu vo výbore pre európske záležitosti, ja si aj myslím, že ten jej záujem o túto tému je úprimný a že nechce nikomu ubližovať, ale zároveň teda by som rada priblížila tie reálne dopady takéhoto obmedzenia.
Pozrieme sa napr. ako to majú, čo sa týka lehôt v iných krajinách. Česko, Maďarsko, Rakúsko, Nemecko, Španielsko, tak ako my, 12 týždňov Francúzsko 14, Švédsko 18, Holandsko 24 týždňov. Slovensko by tak s tou skrátenou lehotou 8 týždňov patrilo ku krajinám s najreštriktívnejšou politikou, konkrétne by sme skutočne boli v tomto najprísnejší, pretože ešte aj Portugalsko a Chorvátsko, ktorí sú momentálne na tej hranici, je to 10 týždňov. Ja teda nechápem, že prečo by sme mali cúvať z doterajších 12 na 8 týždňov, aké je tam, akékoľvek odborné odôvodnenie, pretože, čo sa týka toho tlkotu srdca, tak k tomu sa vyjadrím. V Spojených štátoch však v niektorých štátoch znížili tú lehotu na 6 týždňov a čo to spôsobilo. Samozrejme viete si predstaviť, že sú to republikánske štáty, ktoré zaviedli veľmi reštriktívne politiky, no a väčšina žien o svojom tehotenstve v tomto období ani nevie, 6 alebo 8 týždňov, to je jedno. Podľa dát, ktoré momentálne máme k dispozícii a ktoré boli robené v roku 2022, síce po zavedení týchto reštriktívnych politík na vzorke 6500 respondentiek sa takmer 40 % žien dozvie o tom, že sú tehotné po 6. týždni.
Toto obmedzenie 6 týždňov platí v Spojených štátoch, práve kvôli tomu, že sa tam odvolávajú na tzv, alebo teda na to, čo nazývajú tlkot srdca. Avšak ten plod v tomto období skutočne nemá srdce. Nemá srdcovú činnosť ale približne v tomto období, a to spomínala aj pani poslankyňa Záborská je možné ultrazvukom zistiť elektrické impulzy vyplývajúce, alebo vychádzajúce z formujúcich sa srdcových buniek. Čiže skutočne odvolávať sa na tlkot srdca, srdiečka, posielať tu pohľadnice a hovoriť o tom ako by sme mali pred sebou skutočne živú bytosť v zmysle toho ako si to predstavujeme, aké boli napr. aj tie figúrky je skutočne nielen nepresné, ale aj zavádzajúce. Ešte raz, ten zvuk, ktorý ste počuli aj z obálok, ktoré vám boli distribuované, je zvuk, ktorým ultrazvukový prístroj premieňa elektronické impulzy formujúcich sa srdcových buniek. Žiadne dieťatko, žiadne bábätko, žiadne mačiatko ani kukurička, to sú jednoducho impulzy tých srdcových buniek a mne teda príde veľmi nehumánne odvolávať sa na tlkot srdca, pretože aj tie ženy, ktoré podstúpia interrupciu z ix dôvodov, alebo zažijú spontánny potrat, práve takéto reči neskutočne bolia a stigmatizujú, pretože to z nich robí necitlivé bytosti, ktoré nie sú schopné rozhodovať sa a ktorým nezáleží na tom, že tu bytosti bije srdce. To pritom absolútne nie je pravda a ako som už povedala, nie je to ani tlkot srdca, nie je.
Zároveň stanovenie dĺžky tehotenstva sa určuje podľa dátumu poslednej menštruácie. To znamená od prvého dňa poslednej menštruácie pred otehotnením. A takéto návrhy na obmedzenie tej legálnej doby, na podstúpenie interrupciu, keď vlastne hovoríte, že by to malo byť 8 týždňov, tak to v skutočnosti znamená 6 týždňov od otehotnenia. Ja by som sa len teda opýtala, čo všetky tie ženy, ktoré majú nepravidelnú menštruáciu napr., alebo ktoré majú dlhší cyklus, tak u nich je ten výpočet veľmi nepresný a vy práve u takýchto žien, ktoré sa o tom tehotenstve dozvedia neskôr, tak môžte spôsobiť to, že jednoducho nebudú mať možnosť z akéhokoľvek dôvodu tú interrupciu chcú, alebo musia podstúpiť, že nebudete mať jednoducho, že nebudú mať túto možnosť.
Prvé týždne skutočne žena ešte ani tehotná nie je, nakoľko k tej midácii, čo je odborný termín, dochádza až v treťom, alebo štvrtom týždni cyklu. Ešte raz, to, ž u nás je momentálne tá lehota 12 týždňov, znamená, že v skutočnosti sa jedná o10 týždňov. Výskum ukázal aj že najviac sa takéto obmedzenia, ktoré boli zavedené napr. v Spojených štátoch, dotýkajú mladých ľudí medzi 18. a 19. rokom života, je to viac ako 50 % a zároveň to ovplyvňujú samozrejme aj ďalšie faktory ako vzdelanie, chudoba, alebo regióny. Inak povedané, koho tieto obmedzenia najviac postihujú? Samozrejme zraniteľné skupiny. Na Slovensku sa jedná o každú tretiu ženu, ktorá u nás podstúpi interrupciu po 8. týždni, resp. medzi tým 8. a 12. týždňom. Čiže takýto návrh zákona by vlastne viac ako tretine žien uprel právo, ktoré doteraz mali na bezpečnú a legálnu interrupciu.
Jedna vec je, kedy sa žena o tehotenstve dozvie, a teda nielen z vlastnej skúsenosti, ale aj zo skúseností mnohých tu prísediacich kolegýň, to že kedy máte nejaký problém v cykluse, či už kvôli, cykle, pardon, kvôli stresu, alebo kvôli nejakej chorobe aj obyčajná chrípka vie napr. spôsobiť to, že tam máte nejaké meškanie, alebo predlženie, tak to je samozrejme jedna vec. Druhá vec je to, že každá žena, skutočne každá potrebuje na rozhodnutie o interrupcii čas. A ja neverím tomu, že existuje žena, ktorá si povie, som tehotná, no tak idem na interrupciu. To tak skutočne žiadna nerobí. Slovensko už pritom dnes patrí ku krajinám, ktoré majú nedostatočný prístup k legálnej a bezpečnej interrupcii, hovorila o tom aj kolegyňa Kosová, pretože musia čeliť viacerým prekážkam, či už teda geografickým, pretože nie v každom regióne sú interrupcie dostupné, niektoré zariadenia si uplatňujú ako celé zariadenia, to znamená, že žiadny doktor tam interrupciu nevykonáva, výhradu vo svedomí. Ďalší faktor je samozrejme finančný faktor, pretože interrupcie stoja cez 400 eur, a to si viete predstaviť, že matka, ktorá má dve, tri deti si jednoducho často takúto interrupciu ani nemôže dovoliť. A ja by som bola skutočne veľmi nerada, keby sa vydali napr. cestou Poľska a v Poľsku som bola aj na niekoľkých misiách z Európskeho parlamentu, keď práve sme tam kontrolovali tie reštriktívne opatrenia, pretože tam zomrela nie jedna žena, práve kvôli tomu, že legálne a bezpečné interrupcie boli ohrozené a ja si nemyslím, že toto je tá cesta, ktorou by sa aj Slovensko malo dnes vydať. Práve naopak aj všetky ostatné krajiny idú tou opačnou cestou a síce zabezpečenie modernej a odbornej zdravotnej starostlivosti. Dokonca krajiny ako Francúzsko, a to sme sa tu už aj rozprávali, ale aj ďalšie diskutujú o to Francúzsku sa to teda aj podarilo, aby vytesali právo na interrupciu do svojich ústav. Tak zatiaľ čo my sa tu bavíme o absolútnej evidencii, na ktorú nikto nikdy nesiahne, že áno, pohlavia sú dve s výnimkou teda malej skupiny obyvateľstva, tak takúto vec, aby sme ochránili zdravie a životy žien, tu vo veľkom aj toto plénum odmieta. Pritom vidíme, že tie pokusy o obmedzenia sa skutočne vyskytujú aj v súčasnosti, aj v krajinách o ktorých by sme si to predtým nemysleli, ale s nástupom extrému a najmä krajnej pravice, sa dostávajú práve práva žien do tej prvej línie toho, čo sa bude obmedzovať, keď sa takéto vlády dostanú k moci.
A my tu na Slovensku tiež nie sme chránení od toho, aby sme tu raz takú vládu mali aj keď ja teda dúfam, že nie a žiaľ, my sa opäť chceme pobrať tou opačnou cestou. Ako som už povedala, tie obmedzenia podmienok, za ktorých sa môže vykonať interrupcia, neznižujú počet interrupcií, zvyšujú počet nie bezpečných a nie legálnych interrupcií. Inak povedané, ak sa chceme zamerať na to, aby ženy nemuseli, aby neboli nútené podstupovať interrupcie, napr. z ekonomických dôvodov, tak na to máme iné možnosti a ja, pani poslankyňa Záborská, by som podporila vaše iniciatívy v tomto smere, keby neboli sprevádzané tým, že vždy je tam aj niečo o obmedzeniach interrupcií. Lebo vravím, toto nič nerieši a ja si myslím, že by sme sa skutočne mohli zhodnúť na tom, aby sme ženám, ako hovorila aj pani poslankyňa Marcinková, zabezpečili skutočne, bezpečný, dôstojný život, a tým pádom si myslím, že by aj nemali dôvody na to, aby podstupovali také nútené interrupcie a nútené, myslím také, ku ktorým ich prinúti nejaký externý faktor a nie to, že oni jednoducho dieťa nechcú, že sa nechcú stať matkami, pretože nie je na nás rozhodovať o tom, že či sa niekto stane, alebo nestane rodičom, či to chce, alebo nie.
Ja by som zároveň chcela koalícii aj pripomenúť programové vyhlásenie vlády, v ktorom sa špeciálne v kapitole zdravotníctvo hovorí, že sa nebude zdravotná starostlivosť riadiť žiadnou ideológiou ani náboženstvom a možno ste tu boli, možno nie, na Hodine otázok, keď som sa pýtala pána ministra zdravotníctva Šaška, že či vie predstaviť obmedzovanie interrupcií, alebo naopak, či by sa on vybral tou cestou medikamentóznej interrupcie, alebo teda zlepšenia toho nedostatočného prístupu k interrupciám, ktoré momentálne na Slovensku máme, tak sám povedal, že momentálne je za zachovanie statusu kvo a za žiadne obmedzovania.
Posledná vec, pani predkladateľka Záborská, vy ste hovorili o tom, že musíme chrániť bytosti, ktoré nemôžu prísť pred Národnú radu a nemôžu hovoriť, alebo kričať na to, aby sa bránili. My sme tu minulý týždeň mali už narodenú ľudskú bytosť, ktorá teda už môže hovoriť aj kričať a ktorá veľmi jasným spôsobom dávala najavo, že nie je žiadna kultúrno-etická otázka, ale ľudská bytosť. A napriek tomu aj s vaším hlasom a hlasom pána poslanca Vašečku prešiel do ďalšieho čítania návrh zákona z dielne premiéra, ktorý niektorým ľuďom ich ľudskosť upiera a doslova chce do ústavy vytesať, že sú menej, a to popieraním aj čl. 12 ústavy, ktorý hovorí, že všetci ľudia by si mali byť rovní a dôstojní v právach. Tak ja by som si skutočne želala, aby tento parlament spravil všetko pre to, aby sa už narodené ľudské bytosti, tu v tejto krajine, cítili tak, že tu môžu žiť bezpečne a dôstojne, a potom a pozerajme samozrejme aj na to ako zabezpečiť to, aby všetky ženy, ktoré si neželajú ísť na interrupciu, ale ktoré tak musia urobiť napr. z ekonomických dôvodov, tak aby na ňu nemuseli ísť a na tom si myslí, že sa vieme zhodnúť nielen v opozícii, ale mali by sme sa aj v rámci opozície a koalície. Ďakujem.