35. schôdza

Ďakujem pekne pán minister a teraz dávam slovo pani spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, pani poslankyni Paule Puškárovej, predsedníčke výboru. Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, poslanci. V súlade so zákonom o Rokovacom poriadku som bola určená za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona, tlač 812. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa Rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona, je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o Rokovacom poriadku odporúčam, aby sa národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Za gestorský výbor navrhujem: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní vo výboroch a v gestorskom výbore, výbory prerokovali ihneď. Prosím pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne pani spravodajkyňa. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som dostal písomne troch poslancov, ako písomné prihlášky. Teda najprv vystúpia za kluby pani poslankyňa Kalmárová, pardon, pani poslankyňa Marcinková, len... ťažko dám o niečom hlasovať, ale nech sa páči, povedzte čo máte.
Marcinková Vladimíra, poslankyňa NR SR:
Počujeme sa? Ďakujem pekne, ja som mala len procedurálny návrh, keď vystupoval pán minister, pretože keď je navrhovateľ v tej úvodnej reči nevieme naňho reagovať a ja som mala k niektorým veciam chuť zareagovať, tak ale verím že v rámci rozpravy sa ešte dostane k slovu a budeme môcť. Ďakujem veľmi pekne.
Raši Richard, predseda NR SR
Ďakujem pekne pani poslankyňa. A ako hovoríte, že v záverečnom slove sa už naňho reagovať nedá, ale myslím že tento deň patrí školstvu, takže budete mať množstvo priestoru a nech sa páči pani poslankyňa Kalmárová za klub.

Ďakujem pekne za slovo pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. Aj mňa nesmierne mrzí, že som nemohla reagovať na záverečné slovo pána ministra, osobne ma to mrzí, pretože vyslovil názor, že nemáme dostatočne preštudovaný návrh zákona o ktorom sme teda včera rokovali, ale nemám pocit, že by vecne uviedol s čím konkrétne nesúhlasil, ktorý som fakt som uviedla chybne, alebo s nejakým zvláštnym zámerom. Takže toto vadilo aj mne. A teraz teda k veci. Rokujeme o návrhu novely školského zákona, ktorá je reakciou na zvýšenú mieru absencie žiakov v čase plnenia povinnej školskej dochádzky, najmä teda v čase plnenia povinnej školskej dochádzky. Je viac ako isté, že vysoká miera vymeškaných hodín veľmi často a hovorím veľmi často, podotýkam že nie vždy, ale o tom inokedy, úzko súvisí s predčasným ukončovaním školskej dochádzky. A čo sa u nás naozaj stalo vážnym problémom, respektíve časovanou náložou. Už včera som povedala, že ak niekto predčasne vypadne zo školského systému, znamená to, že je ťažko zamestnateľný, alebo nezamestnateľný. A okrem toho teda, túto skupinu ľudí postihuje sociálne vylúčenie, problémy so zdravým, chudoba a mnohé ďalšie sociálne neduhy. Čiže naozaj je to vážny problém. Nie je to len slovenský problém, za problém to uznali mnohé krajiny Európskej únie a uvediem tú slovenskú situáciu do európskeho kontextu. V roku 2011 sa krajiny Európskej únie zaviazali znížiť priemerný podiel osôb z predčasne ukončenou školskou dochádzkou na menej ako 10 percent do roku 2020. Teraz je rok 2025. V čase, keď Slovenská republika prijímala tento záväzok, tak relatívne náš problém bol oveľa menší, lebo takéto osoby tvorili iba šesť percent. Ale postupne sa situácia začala zhoršovať, podľa údajov Štatistického úradu, najvyššia miera predčasného ukončenia školskej dochádzky bola teda v roku 2018, odtiaľ je ten predposledný údaj, ktorý mám a to bolo dva roky pred splnením záväzku, ktorý sme si dohodli s Európskou úniou a teraz pôjdem po krajoch. V košickom kraji to bolo 17,5 percenta, čo je viac oproti roku 2014 o 9,4 percenta. Čiže to bol prudký nárast. V tom istom roku, teda v roku 2018 nad desiatimi percentami bolo takýchto osôb identifikovaných v prešovskom kraji 10,7 percenta a v banskobystrickom kraji 10,3 desatiny percenta. Treba povedať, že ide o kraje, kde je v rámci Slovenska vysoký podiel osôb patriacich k marginalizovaným rómskym komunitám. A mimochodom napríklad v bratislavskom alebo žilinskom kraji v tomto istom roku, teda v roku 2018 miera zastúpenia takýchto osôb bola na úrovni 2,8 desatín percenta. A to je ešte potrebné povedať, že podiel osôb tejto kategórie, v rámci slovenského priemeru, medzi rokmi 2014 a 2018 vzrástol takmer o dve percentá, teda zo šesť, o viac ako dve percentá, zo šesť percent na začiatku na 8,5 percenta. Teda počet takýchto osôb neklesal ale stúpal. Dokonca z materiálu Ministerstva školstva z roku 2023 vyplýva, že dnes tak evidujeme takýchto osôb na úrovni desiatich percent. V roku 2022 Rada Európy vo svojom odporúčaní sa zaviazala do roku 2030 znížiť podiel osôb, ktoré predčasne ukončia vzdelávanie a odbornú prípravu, na menej ako deväť percent. Hovorím to preto a zopakujem to, že nejde len o problém Slovenskej republiky, ale o celoeurópsky problém. A čo sa konštatuje v odporúčaní. V odporúčaní sa konštatuje, že aj keď sa miera predčasného ukončenia vzdelávania na európskej úrovni výrazne zlepšila, v rozmedzí rokov 2010 až 2011 klesla o 3,9 percentuálneho bodu a tu vidíme, že to nebolo zásluhou Slovenska, lebo tu ten podiel rástol. Tak mnohí študenti aj tak naďalej predčasne ukončujú vzdelávanie. Dnes je dnes. V roku 2021 podiel takýchto osôb celej Európskej únii bol na priemere 9,7 desatín percenta, čo je tesne pod stanoveným cieľom. A napriek tomu viac ako 3 milióny mladých ľudí v Európskej únii vo veku 18 až 24 rokov predčasne ukončujú vzdelávanie a odbornú prípravu. A medzi jednotlivými krajinami existujú značné rozdiely, pričom tie rozdiely sa týkajú jednotlivých skupín obyvateľov. Zvýšená miera je u migrantov, zvýšená miera je u mladých mužov, zvýšená miera predčasného ukončovania je u etnických skupín, ako sú napríklad rómovia, alebo mladí ľudia vo vidieckych a odľahlých oblastiach. V uvedenom odporúčaní sú uvedené aj návrhy na to, akým spôsobom krajiny majú s týmto fenoménom bojovať. Ako riešiť mieru predčasného ukončovania školskej dochádzky a tie riešenia majú preventívny, intervenčný a kombinovaný charakter. Ani jedno z odporúčaní, nemá administratívny charakter na rozdiel od toho o ktorom tu dnes rokujeme. V tomto kontexte otázka znie tak, či sme si istí, že pritvrdenie pravidiel ospravedlňovania neúčasti žiakov na vyučovaní, prinesie efekt v ich častejšej prítomnosti v školách. Nemyslím si to a nedávna história tomu dáva za pravdu, ale najprv teda k samotnému návrhu ministerstva. Návrh ministerstva, ktorý dva

===== ... ospravedlňovania neúčasti žiakov na vyučovaní prinesie efekt v ich častejšej prítomnosti v školách. Nemyslím si to a nedávna história tomu dáva za pravdu. Ale najprv teda k samotnému návrhu ministerstva. Návrh ministerstva, ktorý dva systémy ospravedlňovania neúčasti žiakov na vyučovaní odvodil od priemernej absencie žiakov školy za referenčné obdobie, vnímam ja osobne so značnými rozpakmi. Na jednej strane naozaj si uvedomujem nárast mieri absencie a problémy, ktoré sa s ňou spájajú. Takže rozmýšľať o riešení je na mieste. Ale nemyslím si, že metóda, ktorou tento problém riešime, prinesie želaný efekt. Dokonca podľa mňa toto administratívne riešenie ja ho mám v úvodzovkách a preto to hovorím, je vo svojej podstate chybné, lebo je založené na princípe kolektívnej viny. Návrh totiž vytvára dve kategórie škôl podľa vzťahu medzi priemernou absenciou žiaka k referenčnej hodnote priemernej absencie, ktorú určuje ministerstvo. V praxi to bude znamenať, že školy, ktoré neprekračujú referenčnú hodnotu absencií, môžu absenciu svojich žiakov hodnotiť podľa tolerantnejších pravidiel ako školy, ktoré v priemere túto referenčnú hodnotu prekračujú. To sme počuli aj v úvodnom slove pána ministra. Prečo ide o problém? Ja vnímam absenciu žiaka ako individuálnu záležitosť, ale návrh ju rieši kolektívnym nariadením. Keďže opatrenia prijímame voči všetkým žiakom školy a nie extrémnym absentérom. Pokojne sa môže stať, že dvaja žiaci, ktorí v danom čase vymeškajú rovnaký počet hodín, pričom jeden z nich bude žiakom školy s vysokou mierou priemernej absencie a jeden zo školy s nižšou mierou priemernej absencie, budú svoju neprítomnosť ospravedlňovať rôznym spôsobom. To sa mi nezdá v poriadku, že žiaci v rovnakej situácii, v rôznych školách budú podliehať rôznemu režimu ospravedlňovania. V tomto kontexte chcem poznamenať, hoci tiež pán minister o tom hovoril, ale mal na to iný názor ako teraz poviem ja, že aj súčasnou právnou úpravou bolo možné postihovať a podčiarkujem to slovo postihovať a zámerne nehovorím riešiť, nadmernú absenciu a nepoužívať pritom relatívne komplikovaný systém. Tak ako povedal pán minister, súčasná právna úprava umožňuje ospravedlniť päť po sebe idúcich dní a najviac desať vyučovacích dní v mesiaci bez lekárskeho potvrdenia. Na prvý pohľad sa zdá, že je to príliš veľkorysé, ale ja si myslím, že tomu tak nie je. Keby školy naozaj mali odvahu používať ďalší odsek a pracovať s termínom odôvodnené prípady a vtedy, vtedy už bolo možné požadovať lekárske ospravedlnenie a to napríklad vtedy, ak u jednotlivého žiaka sa v ďalšom mesiaci zopakuje absencia vo väčšom rozsahu ako v tom predchádzajúcom. A teraz to kľúčové, prečo si myslím, že tieto opatrenia alebo toto opatrenie zrejme mnoho na veci nezmenia. Tá informácia, s ktorou pracujem, vychádza z ministerstva, ktoré tvrdí, že týchto rigoróznych pravidiel sa budú držať cirka 5 % škôl. Je zrejmé, že spomínaných 5 % škôl sa viaže najmä na školy, kde sa vzdelávajú žiaci z marginalizovaných komunít a je to aj logické vzhľadom na to, čo som hovorila pri tej štatistike o predčasnom ukončovaní školskej dochádzky. Teraz ak by som to mala premietnuť na celú marginalizovanú komunitu, tak z celkového počtu osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku až 83 % pochádza z marginalizovaných rómskych komunít a to je strašne veľké číslo a v tomto kontexte to naozaj vyzerá tak, že je to dobré a logické opatrenie. Ale chcem povedať, že včera pán Horecký hovoril, že my namiesto toho, aby sme riešili príčiny, riešime symptómy, dnes s tým operoval aj pán minister a veľmi sa mu to v istej situácii páčilo. Tak ja si myslím, že my týmto zákonom robíme to isté. Máme tu napríklad skupinu škôl, ktorá sa koncentruje práve do oblasti, kde žijú marginalizované rómske komunity a ktoré stále majú dvojzmennú prevádzku a teraz ja by som bola zvedavá, akú motiváciu majú žiaci chodiť na popoludňajšie vyučovanie, akú motiváciu a koľko vlastne fyzických a duševných síl majú učitelia učiť v druhej zmene kvalitne a normálne no tak asi nie. Nikto nespochybňuje, že je dôležité, aby takéto osoby chodili do školy, ale v prvom rade je potrebné odstraňovať príčiny, prečo absentujú. Nie je nič čudné na tom, že vzhľadom na podmienky, v ktorých žijú, možno sú chorľavejšie ako deti zo štandardného sociálneho prostredia, ale to by zase smerovalo k podpore toho, čo hovorí pán minister, že keď sú chorľavejšie, nech idú teda k lekárovi. Ale hovorím to v inom kontexte a hovorím to v kontexte scivilizovania ich spôsobu žitia, že to je tá prvá podmienka. Nie je zriedkavé, že deti ostávajú doma aj preto, lebo keď prší, tak nemajú k dispozícii suché teplé oblečenie a topánky. Doma ostávajú aj dievčatá, keď nemajú hygienické potreby v čase menštruácie a nepochybne svoju možno aj najväčšiu rolu v tom zohráva aj fakt, že deťom chýbam motivácia vzdelávať sa, ktorá by bola podporovaná rodičmi. Asi treba najprv riešiť tieto problémy a potom je možné očakávať pravidelnejšiu návštevu škôl. Inak ešte na okraj. Byť prítomný v škole a aktívne sa zúčastňovať vzdelávania, sú úplne dve rozličné veci. Mimochodom podobne a samozrejme širšie než som teraz povedala, sú koncipované aj odporúčania Rady Európy, o ktorých som hovorila. Ešte pripomínam jednu vec, ktorá je všeobecne známa. Slovenská republika je krajinou s mimoriadnym vplyvom socioekonomických podmienok na školskú úspešnosť. Tento vplyv, ktorý je negatívny, nevyrieši rigorózna zmena prístupu k absencie žiakov. Pán minister hovorí, že je to len jeden z nástrojov a v hre sú aj iné. Ale tento nástroj nemá prichádzať ako jeden z prvých, ale ako jeden z posledných, ak by vôbec bol ešte vtedy potrebný. A teraz čo sa stane, keď tento zákon alebo táto zmena, tento režim príde do praxe. Ja odhadujem, že ani nič. Lebo možnože tie hodiny, ktoré doteraz fungujú ako ospravedlnené, sa prelejú do stĺpca neospravedlnené. Už aj dnes máme niektoré zákony, ktoré obsahujú sankcie za neospravedlnenú dochádzku, nedochádzku do školy, teda za absenciu. Ako príklad uvediem zákon 396/2002 Z. z. ktorým sa menil zákon o financovaní voľného času dieťaťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Táto zmena zaviedla do zákona 596/2003 priestupkovú zodpovednosť zákonného zástupcu za neospravedlnené hodiny v rozsahu viac ako pätnásť vyučovacích hodín v mesiaci alebo viac ako šesťdesiat vyučovacích hodín v príslušnom roku. A takýto priestupok podliehal finančnej sankcii a myslíte si, že tento nezmysel z dielne krajnej pravice, ktorá pomohla prijať samotný zákon, mal nejaký efekt? No logická odpoveď znie nie. A dôkazom je aj tento návrh zákona, ktorý reaguje na absenciu inak. Dokonca bránenie plneniu povinnej školskej dochádzky sa považuje za trestný čin s možnosťou odňatia slobody až na dva roky a ani tento mechanizmus nemá silu zabrániť nadmernej absencii. Tak ešte raz. Čo môžeme čakať od účinku návrhu, ktorým sa sprísňujú pravidlá ospravedlňovania neprítomností detí v školách. Možno zaťažovanie tých lokálnych pediatrov, ktorých je málo a špeciálne je s nimi problém v oblastiach, kde sa koncentrujú marginalizované komunity. Možno zvýšený počet neospravedlnených hodín ako som povedala, ale to bude všetko a bude to tak preto, lebo máme pred sebou veľmi jednoduché možno najjednoduchšie riešenie, ktoré podľa mňa naozajstným riešením problému nie je. Vyzerá to tak, že ministerstvo veľmi promptne reaguje na aktuálne problémy, včera som vysvetlila, že vôbec nejde o aktuálny problém, že ten tu máme niekoľko desaťročí a robí to veľmi rýchlo a na záver ešte jeden postreh. Pán minister si včera neodpustil dosť osobnú poznámku v reakcii na moje predchádzajúce vystúpenie, kedy som kritizovala skrátené legislatívne konanie vo veci riešenia absencie detí. Pán minister povedal, že ak odmietam riešenie, ktoré prináša, tak nechcem pomôcť deťom a mal na mysli chudobné deti z marginalizovaných komunít. Doposiaľ som neporozumela tej logickej operácii, ktorú použil pán minister, keď vecná kritika jeho návrhu viedla k definovaniu môjho postoja k deťom. Jednak a veľmi nerada to hovorím, možno to robím prvýkrát v živote, chcem povedať, že si rómske organizácie, ktoré mi udelili ocenenie Lúč z tmy za zlepšovanie postavenia Rómov, myslia iné. A jednak ide o prejav vysokej mieri sebahodnotenia, kedy pán minister predpokladá, že čokoľvek predloží, ide o funkčné a bezchybné riešenie. Ja som v tomto prípade pokornejšia. Neosvojujem si právo považovať svoje názory za neomylné. Ja si naopak o vás myslím, pán minister, že naozaj máte vôľu pomôcť tejto skupine detí. Problém je jeden jediný, že neviete ako. Ďakujem. (Potlesk.)

S reakciou na vystúpenie pani poslankyne Kalmárovej máme dvoch poslancov a teda prihlásení, lebo boli zapísaní traja, ale jedna pani poslankyňa sa vyškrtla, čiže máme dvoch písomne prihlásených, ešte pôjde pán poslanec Horecký, ale najprv faktické. Pani poslankyňa Kosová. Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja si myslím, že znížiť absenciu žiakov je naozaj dobrý a legitímny cieľ. Veď nikto z nás predsa nechce, aby deti sedeli doma a hrali sa na sociálnych sieťach, keď majú byť v škole, to asi všetci uznáme. To s čím ale nesúhlasíme, je ten spôsob riešenia ako k zníženiu absencií chceme dôjsť. Pretože a ako si správne poznamenala, Vierka, reštrikcia nikdy nefungovala tam, kde nie je dôvera, kde nie je podpora a kde nie je prevencia. Ako si správne povedala, môžme trestať rodičov, môžeme sa im vyhrážať odopieraním dávok alebo naháňať ich policajtmi, tým nevyriešime tie dôvody, prečo deti do škôl nechodia a toto je to najpodstatnejšie, pretože ak je dieťa hladné, tak sa nebude chcieť učiť, ak má strach alebo je unavené, tak nebude vnímať učivo, to je prirodzené a najmä ak sa necíti byť v škole prijaté a cíti sa tam ako nejaký cudzí element, tak tam nebude rado chodiť. Takže nebojujme s tými príčinami, neignorujme tie príčiny, ale skúsme pochopiť, že tieto absencie sú len dôsledok a my musíme začať bojovať s tými príčinami a to bohužiaľ na Slovensku nerobíme, nemáme dostatok asistentov, nemáme ľudí v podporných tímoch, nemáme dostatok sociálnych pracovníkov, ktorí naozaj pracujú s rodičmi, pretože tí rodičia tiež musia pochopiť, prečo je vzdelanie pre ich deti dôležité. Túto prácu sme si dlhodobo na Slovensku nesplnili. Takže ja neviem, kde sú tie iné nástroje a pokiaľ nezačneme robiť naozaj komplexné riešenia, tak naozaj všetky zákony, ktoré takýmto spôsobom predložíte, budú vyzerať len pre nejaký efekt, marketing alebo pre titulky, ale nebudú naozaj reálne riešiť problémy a ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Poprosím s faktickou poznámkou pána poslanca Habánika. Nech sa páči.