35. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Ak mi pán Ledecký odpustí, tak zostanem v téme, ale využijem to, aby som dokončila možno to dôležité, čo som ešte chcela povedať k tým národnostným školám. A ja len spomeniem pani Lilla Farkas, to je odborníčka na problém segregácie, Maďarka, ktorá nedávno publikovala text a konštatovala, že je veľmi potrebné pozorne sledovať všetky iniciatívy na zriadenie menšinových škôl, ktoré prichádzajú od väčšinových inštitúcií alebo spoločností, pretože tento trend nie je len u nás, ale je aj v zahraničí. A hovorí o tom, že rómske menšinové vzdelávanie je často len zámienkou na nezákonnú segregáciu, najmä keď mu chýba autonómia a kontrola zo strany komunity, akú majú školy slúžiace tradičným či bohatším menšinám.
Zároveň chcem povedať, že aj stredisko, národné stredisko pre ľudské práva urobilo taký posudok vlastne k tomuto zámeru k národnostným školám a považujú to tiež za problematické, a to najmä z hľadiska súladu s § 8a antidiskriminačného zákona, a zaoberajú sa aj otázkou vymedzenia dočasných vymeriavacích opatrení, pretože tým sa ministerstvo školstva oháňa, a hovoria, že implementácia by nemala byť teda ohraničená žiadnymi časovými jednotkami, ale dosiahnuteľnými stanovenými cieľmi, čo vyplýva aj so zákonom ustanovenej podmienky primeranosti týchto opatrení.
A len na dôvažok, aj Európska komisia sa už vyjadrila k tomuto zámeru a hovorí, že školy národnostných menšín sa nesmú používať ako prostriedok na obchádzanie práva Európskej únie a diskrimináciu rómskych detí. Myslím si, že toto stanovisko je jednoznačné a verím, pán verejný ochranca práv, že sa budete v prípade nutnosti touto témou zaoberať.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďalší, ďalšia do rozpravy je prihlásená ústne pani poslankyňa Kolíková.
Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán verejný ochranca práv, ja sa pridám k mojim kolegom a kolegyniam, aj keď som tu nebola prítomná, tak som na diaľku počúvala vašu správu a musím sa pridať k tomu, že zásah predsedajúceho do vášho vystúpenia považujem za nedôstojný a rovnako ho odsudzujem a nemal by sa opakovať. Ja si nepamätám, že by takýmto spôsobom jednoducho predsedajúci zasahoval, ak chce, aby skrátil poslanec svoje vystúpenie, ktoré proste má, na ktoré má zákonný nárok. To proste nemôžme toto akceptovať. A preto som takisto považovala za dôležité na to upozorniť a sa k tomu pridať.
Ja si dovolím v mojom krátkom vystúpení zareagovať iba na zopár vecí, pretože množstvo už bolo povedaných, správa je naozaj veľmi rozsiahla. Možno sú to skôr podnety, ktoré vnímam, že možno do budúcna ich, ich vnímať pri písaní takejto správy, ale predtým chcem povedať, že naozaj veľmi oceňujem, by som povedala, vo veľkej miere naozaj je vidno z tej správy, že agenda, ktorú má verejný ochranca práv a ako sa jej venuje, tak sa jej venuje, by som povedala, veľmi dôsledne. A je pravdou, že pri vymenovaní vás, pán verejný ochranca práv, sme mali veľa námietok, ale vaša práca ukazuje, že chcete ukázať, že jednoducho vaše vymenovanie a vaša voľba bola správna a skutočne vaše súčasné kroky tomu nasvedčujú, to musím povedať.
Veľmi oceňujem odvahu verejného ochrancu práv, ktorá súvisí s vyjadrovaním sa v momentoch, keď iné inštitúcie, ktoré sú dotknuté, by mali jasne zasiahnuť. A preto veľmi oceňujem, a je to spomenuté aj nakoniec v samotnej správe, že verejný ochranca sa vyjadril, keď tu bola tá hanebná novela trestných kódexov, mal k tomu aj jasné stanovisko pre Ústavný súd, ale kde by sme očakávali generálneho prokurátora, tak u toho bolo ticho. Takže oceňujem takúto odvahu v momentoch, kedy sa ukazuje, ako inštitúcie vlastne vedia dostať svojho poslania. Zatiaľ sa ukazuje, že verejný ochranca práv tohto naozaj je schopný a robí to, a rovnako keď aktuálne čelíme návrhu na zmenu ústavy, ktorá veľmi nedôstojným spôsobom sa vlastne môže meniť zo dňa na deň a nevieme presne ako, a môže sa tu o nej hlasovať. Rovnako verejný ochranca práv využil svoj priestor a oslovil poslancov, jednoznačne zaujal svoj postoj ako zástanca ľudských práv, kedy je potrebné na to upozorniť či už poslancov, alebo iné inštitúcie. Takže toto naozaj veľmi oceňujem.
A teraz dovolím si iba zopár podnetov k samotnej správe. Naozaj to bude iba zopár vybraných podnetov, pretože ani nemám, nemám priestor obsiahnuť všetko. Ja si dovolím k väzenstvu. K väzenstvu, veľmi oceňujem vlastne záujem verejného ochrancu prác o kvalitu zdravotnej starostlivosti a nakoniec je tu mnoho prípadov, osobitne prípad pána Krivočenka, keďže je známe aj toto meno, tak si dovolím preto takto ho tu aj presne uviesť, aj nakoniec samotná správa verejnej ochranky práv k, a jej vyjadrenie vlastne k tomuto prípadu. A ja sa tu chcem vrátiť k tomu aj tu povedať, že to, na čo poukázala vtedy verejná ochrankyňa práv, bolo, že celkovo zdravotný systém bol zle nastavený v čase pandémie. Nedošlo k zlyhaniu zo strany Zboru väzenskej a justičnej stráže. Ale myslím si, že je dôležité sa tomu venovať, že aká kvalita zdravotnej starostlivosti poskytovaná je vôbec, aj, samozrejme, v samotnom zbore, a to vnímam, že na to, na čo poukazujete, je, že by vlastne samotná zdravotná starostlivosť nemala prejsť nejakou zásadnou reformou. Síce to v správe nie je uvedené, ale ja si dovolím možno to posunúť ďalej. A to, čo si myslím, že by mohlo byť pre nás veľmi inšpiratívne, je model, ktorý je vo Francúzsku, kde jednoducho nie je rozlišovaná zdravotná starostlivosť, ktorá sa poskytuje v Zbore väzenskej a justičnej stráže, je jedna a jednoducho v rámci tej zdravotnej starostlivosti je vytvorený systém, ako poskytujú lekári, ktorí sú v štandardnom proste národnom vlastne zdravotnom systéme, ako ju poskytujú aj v príslušných ústavoch na výkon väzby alebo výkon trestu odňatia slobody. Ja si myslím, že to je cesta, pretože potom nebude existovať vlastne, by som povedala, ani navonok žiadna pochybnosť, že by nebola poskytovaná kvalitne. Môžeme sa baviť o individuálnych pochybeniach, samozrejme, ale vlastne bude to jedna štruktúra a jeden systém. Myslím si, že to je cesta, ktorou by sme sa mali uberať. Myslím si, že s ohľadom aj na otázku, ako robiť efektívne verejnú službu a kvalitnejšie, toto je cesta, ktorou by sa mal vyberať aj Zbor väzenskej a justičnej stráže.
Rovnako som si všimla, že v tejto súvislosti sa vlastne zaoberáte, samozrejme, skôr by som povedala, jednotlivými podnetmi, ktoré prichádzajú, ale aj s celkovým nastavením väzenskej služby, a ja si dovolím len jeden, na jeden moment poukázať, ktorý som si tu nevšimla, a myslím si, že je dobré, aby sa tým zaoberal aj verejný ochranca práv, lebo neviem, ktorá iná inštitúcia, a súvisí to vlastne aj, by som povedala, s nepravdami a lžami, ktoré súvisia s väzenským systémom. Tu sa rozšíril taký naratív, že vo väzenstve neumierajú ľudia, ale umierali iba za ministerky Kolíkovej. Ja si dovolím k tomu povedať aj konkrétne čísla. Za rok 2024 bolo 26 pokusov o samovraždu, tri úspešné samovraždy, 18 iných úmrtí. Čiže chcem poukázať na to, že skutočne sa nedá zastaviť jednoducho prirodzený chod života a ľudia nám skutočne umierajú aj vo väzniciach, ale si myslím, že je veľmi dôležité, samozrejme, aj pozerať sa na to, že či štát urobil všetko preto, aby k tomu úmrtiu nedošlo vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody.
A to, na čo vás chcem upozorniť, je, že tých 26 pokusov o samovraždu je pomerne dosť, ale ja som si pozrela ročenky aj za iné roky a nemôžem povedať, že by zase z tohto pohľadu, že by to bol nejaký neprimeraný počet, ale ja ešte ako ministerka spravodlivosti som sa tým osobitne zaoberala, aké postupy vlastne má Zbor väzenskej a justičnej stráže, aby eliminoval samotné pokusy o samovraždu, a na to chcem len upriamiť pozornosť, že si myslím, že je dobré, že aby sa aj tomuto venoval verejný ochranca práv a možno overil aj, ako sa tieto postupy uplatňujú a či sa dá prípadne urobiť niečo viac. Určite nechceme, aby ľudia sa pokúšali vo väzniciach o samovraždu a už vôbec, aby boli úspešné. A myslím si, že je dôležité potom spoločne v tom robiť nejaké úsilie.
Ja potom si dovolím v jednej ešte vete, lebo som si všimla, že venujete sa aj v správe podnetom, ktoré súvisia so vzťahom odsúdených osôb alebo väznených vo výkone väzby a detí a rodiny blízkych, osobitne detí, a na to chcem upriamiť pozornosť, že si myslím, že je dobré sa tomu venovať viac a zaoberať sa zase otázkou, prečo nemáme ústav pre matky odsúdených. A myslím si, že je dobré proste otvárať túto otázku, pretože keď som ešte ja odchádzala ako ministerka spravodlivosti, tak k tomu vytvorené podmienky boli a bola to otázka politického rozhodnutia. Takže len na to chcem upriamiť pozornosť, že vidím, že táto citlivosť tu je, je to dôležité, proste máme mladé matky, je to zásah do, aj do vlastne, do práva tých detí nebyť so svojou mamou a jedno z riešení je mať ústavy pre matky odsúdených. Nemáme síce toľko tých matiek, možno sa to javí na prvý pohľad, že bude to stáť veľa peňazí, ale sú riešenia, ktoré sa dajú veľmi rýchlo realizovať. A jednoducho keď tu máme, ja si myslím, že každé dieťa má právo, aby bolo so svojou matkou a nemalo by trpieť za to, že jeho mama pochybila zásadným spôsobom a treba vykonať trest odňatia slobody, ale môžeme umožniť vlastne aj tej matke vybrať sa inou cestou a ukázať jej aj v tom väzenstve, že tá cesta je a môže s tým malým dieťaťom ostať.
Rovnako v tejto súvislosti chcem upriamiť pozornosť, že si myslím, že je dôležité venovať sa nielen tomu, že či odoberáme deťom, ktoré sa stretávajú s odsúdeným, pitie a stravu, ktorú má mať to dieťa počas vlastne styku s odsúdeným, čo veľmi oceňujem, že ste sa týmto zaoberali, aleže je dobré zaoberať sa tým, že aké programy vlastne existujú pre kontakt odsúdeného s rodinou a či sú k tomu vytvorené priestory vo väzniciach. Lebo tam, si myslím, že tiež je veľmi veľa práce, ktorú treba urobiť, aby vlastne sme vytvorili priestor, že to dieťa, keď sa stretáva s odsúdeným, tak nie je tým celým traumatizované, ale môže mať z toho pozitívny zážitok a môže to motivovať aj tých odsúdených jednoducho viesť iný spôsob života v samotnej väznici a chcieť sa čo najskôr vrátiť domov k svojej rodine a pomáhať vytvárať a udržovať ten vzťah.
A potom si dovolím na záver už iba v skratke k prieťahom v konaní. Všimla som si tu viaceré vlastne, naozaj iba vlastne veľmi krátke informácie o tom, že či presun agendy v rámci reformy spôsobil-nespôsobil nejaké prieťahy, skôr som pochopila tézu, že spôsobil. Ja chcem upriamiť na dáta, ktoré súviseli osobitne s rodinnou agendou, kedy sa presúvali vlastne všetky spisy z Krajského súdu v Bratislave do Trnavy, a teraz môžem povedať, že sa ku mne dostala informácia, že po rokoch konečne sudkyne Krajského súdu v Trnave, ktorý je príslušný pre rodinnú agendu, idú na dovolenku, lebo majú čistý stôl. Na to chcem len poukázať, že jednoducho reforma skutočne bola cestou pre odstránenie prieťahov v konaní, ale treba k tomu dáta... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

.

Na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka.
Nech sa páči, pani poslankyňa Bajo Holečková.

Ďakujem veľmi pekne, Mária, najmä za tú časť o tom stretávaní sa rodín alebo o tom, akým spôsobom naštrbuje tie rodinné väzby ten výkon väzby, a zároveň aj vám, pán ombudsman, že ste aj na túto tému detí a matiek, venovali jej pozornosť. Myslím si, že to je veľmi dôležité, že pracovať s tou rodinou, pretože dobre vieme, že najčastejšie naozaj sa to veľmi dotkne detí, ktoré potom, poviem to, že nesú tento, tento zážitok do celého života, že ich to ovplyvňuje. Čiže myslím si, že to je veľmi, veľmi potrebné, aby sme vytvorili priestor aj pre rodinu a pre deti. Pretože, tak ako si povedala, deti nemôžu za to, že čo, čo sa stalo alebo čo urobil ich, ich rodič, a nie je dobré, aby sme ich, poviem, trestali a prenášali to do ich ďalšieho života.
Takže vám ďakujem, aj vám, pán verejný ochranca, aj tebe, Mária, že sa o tejto téme hovorí a že sa jej venuje pozornosť.
Ďakujem.

S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Kolíková.

Ďakujem. Ja naozaj osobitne ako ministerka spravodlivosti som sa venovala programom a chcela som, aby sa čo najviac rozvinuli, ktoré sa týkajú vzťahu odsúdených s ich rodinou, osobitne s malými deťmi. Existuje k tomu množstvo programov v zahraničí a, bohužiaľ, na Slovensku sa nám mnohé z nich zatiaľ stále nepodarilo rozbehnúť. A osobitne to súvisí s tým, aké podmienky v tých väzniciach máme. Takže ak táto vláda vlastne teraz sa hlási k tomu, že chce tú restoratívnu justíciu, chce, aby tá justícia skutočne vyzerala inak, je dobré, aby k tomu robila konkrétne kroky, aby zmenila aj to, ako vyzerajú väznice. Pretože to, ako vyzerajú, bohužiaľ, vo veľkej miere má zodpovednosť práve najsilnejšia dnes vládnuca strana SMER, ktorá tu bola najdlhšie a mohla zmeniť to prostredie vo väzniciach, ale ho nezmenila. Začína ju to trápiť, keď jej blízki ľudia sa v tých väzniciach ocitli. Možno si môžeme povedať v tejto súvislosti, chvalabohu, začala si všímať väznice. Ale bolo by dobré, keby si ich nevšímala iba do času, kým to hrozilo jej blízkym, ale aby si ich všímala aj teraz, keď zmenila nastavenie trestnej politiky, že už im to až tak nehrozí. Pretože teraz by bolo dobré, aby sa naozaj ukázalo, že má záujem na tom, aby zmenila to prostredie vo väzniciach, skutočne tam dala finančné prostriedky a aby ľudia, ktorí sa v tých väzniciach ocitnú či vo výkone väzby, alebo vo výkone trestu, aby mali šancu cítiť, že proste spoločnosť sa k nim chce správať dôstojne, aj keď vykonávajú trest odňatia slobody alebo sú vo väzbe. Lebo zatiaľ nevidím, že by to táto vláda myslela vážne a naozaj k tomu robila kroky.
Ďakujem.

Ďakujem. A tým pádom sme uzavreli, vyhlasujem teda rozpravu za skončenú. Spýtam sa, či chce zaujať stanovisko pán navrhovateľ.
Nech sa páči.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ja len veľmi krátko zareagujem na to, čo odznelo.
Pani poslankyňa Jurík, vy ste spomínali kauzu Salay verzus Slovenská republika. Áno, to ma veľmi teší, že Európsky súd pre ľudské práva považuje náš úrad za vysokú autoritu a pýtal si stanovisko a v prípade Salay sa plne stotožnil s našimi dátami. Teším sa, že dokonca aj Ústavný súd si teraz proaktívne pýta stanovisko verejného ochrancu práv.
Pani poslankyňa Kolíková, vy ste spomínali, je ten trestný balíček, tam proaktívne súd žiadal verejného ochrancu práv o stanovisko. Pokiaľ ide o ESĽP, viete, policajná brutalita mi, ma veľmi trápi, či sa deje na území SR, ale ak sa aj deje našim občanom v cudzine a nepoviem nič tajné, že som oslovil predsedu ESĽP, či mi dovolí intervenovať v prípade medzištátnej sťažnosti Slovenská republika proti Belgicku, kde v rukách belgickej polície zomrel slovenský občan, takže ja teraz čakám na stanovisko predsedu ESĽP, lebo to je veľmi dôležité. Výbor OSN pre práva detí sa pýtal ombudsmana k stavu práv detí a tam som avizoval, že je problém právo dieťaťa na sprevádzanie jeho rodičom v nemocnici. A ESĽP to dostal do odporúčaní. Segregácia školská, v tejto správe, v minulej, aj v správe za rok ´25 vám prinesiem, nedávno som skonštatoval zriaďovateľovi jednej obce segregáciu rómskych detí.
Reakcia na pána poslanca Dostála, pokiaľ ide o covidovú amnestiu, tu chcem povedať, lebo tu bol taký naratív, že pán ombudsman povedal, že je to potrebné. Pán ombudsman povedal, aj moja predchodkyňa profesorka Patakyová, že problémy boli poplatky za karanténu štátnu, nie, ja som sa nikdy nevyjadril k uloženým priestupkovým sankciám, hej? Verejný ochranca práv nikdy nepovedal, že uložené sankcie za nerešpektovanie zákazu vychádzania, priblíženia sú problém. Áno, skonštatoval som v prípade jedného pána bez domova, ktorý dostal cynickú pokutu za to, že išiel do útulku, hej. Ako môže človek bez domova porušiť zákaz vychádzania z domovu, ktorý nemá? Tak dostal dvakrát po sto euro cynickú, nezákonnú pokutu, keď išiel na letisko, kde je útulok nočný, ktorý prevádzkuje Depaul, a tam sa nám podarilo dosiahnuť zrušenie pokuty.
Pani poslankyňa Kosová, prípad Rakúsy sledujem, pán minister Drucker ma pozval do nejakej, mali sme také prvé stretnutie k Rakúsom, ale ja som povedal, pán minister, to, že som tu ja dneska v pracovnej skupine s mojím tímom, nie je im primárne to, že teraz ja schvaľujem to, že hrozí, že sa segregovaná škola premaľuje na národnostnú, takže my pozorujeme celý ten proces, ja som k tomu stanovisko ešte nedal, teda Rakúsy budem sledovať.
Pani poslankyňa Kolíková, zdravotná starostlivosť v ZVJS je veľký problém, sami došli za mnou vedenie, pán ombudsman, my nevieme dostať termíny u špecialistov, vonku košických väzňov prevážame do Trenčína, čo je desaťnásobne viac ako keby sme zaplatili termín u špecialistu v Košiciach, to znamená, samé ZVJS na mňa apeluje, či pomôžem, MZ a ministerstvo spravodlivosti, aby dospeli k jednému konsenzu, čo ste navrhovali francúzsky model aj pravidlá väzenskej Nelson Mandela hovoria, tie systémy zdravotné vo väzení, vo väzenskom systéme a vonku v civile by mali byť veľmi podobné. Samovraždy sa stávajú aj teraz, napr. minulý rok bola samovražda v Dubnici nad Váhom, sme tam poobede už prišli, vyšetrili, či ZVJS ústav spravil všetko pre zabránenie, to znamená, to sa deje.
Ďakujem veľmi pekne. Toľko. (Potlesk.)