35. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, Mária, najmä za tú časť o tom stretávaní sa rodín alebo o tom, akým spôsobom naštrbuje tie rodinné väzby ten výkon väzby, a zároveň aj vám, pán ombudsman, že ste aj na túto tému detí a matiek, venovali jej pozornosť. Myslím si, že to je veľmi dôležité, že pracovať s tou rodinou, pretože dobre vieme, že najčastejšie naozaj sa to veľmi dotkne detí, ktoré potom, poviem to, že nesú tento, tento zážitok do celého života, že ich to ovplyvňuje. Čiže myslím si, že to je veľmi, veľmi potrebné, aby sme vytvorili priestor aj pre rodinu a pre deti. Pretože, tak ako si povedala, deti nemôžu za to, že čo, čo sa stalo alebo čo urobil ich, ich rodič, a nie je dobré, aby sme ich, poviem, trestali a prenášali to do ich ďalšieho života.
Takže vám ďakujem, aj vám, pán verejný ochranca, aj tebe, Mária, že sa o tejto téme hovorí a že sa jej venuje pozornosť.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja naozaj osobitne ako ministerka spravodlivosti som sa venovala programom a chcela som, aby sa čo najviac rozvinuli, ktoré sa týkajú vzťahu odsúdených s ich rodinou, osobitne s malými deťmi. Existuje k tomu množstvo programov v zahraničí a, bohužiaľ, na Slovensku sa nám mnohé z nich zatiaľ stále nepodarilo rozbehnúť. A osobitne to súvisí s tým, aké podmienky v tých väzniciach máme. Takže ak táto vláda vlastne teraz sa hlási k tomu, že chce tú restoratívnu justíciu, chce, aby tá justícia skutočne vyzerala inak, je dobré, aby k tomu robila konkrétne kroky, aby zmenila aj to, ako vyzerajú väznice. Pretože to, ako vyzerajú, bohužiaľ, vo veľkej miere má zodpovednosť práve najsilnejšia dnes vládnuca strana SMER, ktorá tu bola najdlhšie a mohla zmeniť to prostredie vo väzniciach, ale ho nezmenila. Začína ju to trápiť, keď jej blízki ľudia sa v tých väzniciach ocitli. Možno si môžeme povedať v tejto súvislosti, chvalabohu, začala si všímať väznice. Ale bolo by dobré, keby si ich nevšímala iba do času, kým to hrozilo jej blízkym, ale aby si ich všímala aj teraz, keď zmenila nastavenie trestnej politiky, že už im to až tak nehrozí. Pretože teraz by bolo dobré, aby sa naozaj ukázalo, že má záujem na tom, aby zmenila to prostredie vo väzniciach, skutočne tam dala finančné prostriedky a aby ľudia, ktorí sa v tých väzniciach ocitnú či vo výkone väzby, alebo vo výkone trestu, aby mali šancu cítiť, že proste spoločnosť sa k nim chce správať dôstojne, aj keď vykonávajú trest odňatia slobody alebo sú vo väzbe. Lebo zatiaľ nevidím, že by to táto vláda myslela vážne a naozaj k tomu robila kroky.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ja len veľmi krátko zareagujem na to, čo odznelo.
Pani poslankyňa Jurík, vy ste spomínali kauzu Salay verzus Slovenská republika. Áno, to ma veľmi teší, že Európsky súd pre ľudské práva považuje náš úrad za vysokú autoritu a pýtal si stanovisko a v prípade Salay sa plne stotožnil s našimi dátami. Teším sa, že dokonca aj Ústavný súd si teraz proaktívne pýta stanovisko verejného ochrancu práv.
Pani poslankyňa Kolíková, vy ste spomínali, je ten trestný balíček, tam proaktívne súd žiadal verejného ochrancu práv o stanovisko. Pokiaľ ide o ESĽP, viete, policajná brutalita mi, ma veľmi trápi, či sa deje na území SR, ale ak sa aj deje našim občanom v cudzine a nepoviem nič tajné, že som oslovil predsedu ESĽP, či mi dovolí intervenovať v prípade medzištátnej sťažnosti Slovenská republika proti Belgicku, kde v rukách belgickej polície zomrel slovenský občan, takže ja teraz čakám na stanovisko predsedu ESĽP, lebo to je veľmi dôležité. Výbor OSN pre práva detí sa pýtal ombudsmana k stavu práv detí a tam som avizoval, že je problém právo dieťaťa na sprevádzanie jeho rodičom v nemocnici. A ESĽP to dostal do odporúčaní. Segregácia školská, v tejto správe, v minulej, aj v správe za rok ´25 vám prinesiem, nedávno som skonštatoval zriaďovateľovi jednej obce segregáciu rómskych detí.
Reakcia na pána poslanca Dostála, pokiaľ ide o covidovú amnestiu, tu chcem povedať, lebo tu bol taký naratív, že pán ombudsman povedal, že je to potrebné. Pán ombudsman povedal, aj moja predchodkyňa profesorka Patakyová, že problémy boli poplatky za karanténu štátnu, nie, ja som sa nikdy nevyjadril k uloženým priestupkovým sankciám, hej? Verejný ochranca práv nikdy nepovedal, že uložené sankcie za nerešpektovanie zákazu vychádzania, priblíženia sú problém. Áno, skonštatoval som v prípade jedného pána bez domova, ktorý dostal cynickú pokutu za to, že išiel do útulku, hej. Ako môže človek bez domova porušiť zákaz vychádzania z domovu, ktorý nemá? Tak dostal dvakrát po sto euro cynickú, nezákonnú pokutu, keď išiel na letisko, kde je útulok nočný, ktorý prevádzkuje Depaul, a tam sa nám podarilo dosiahnuť zrušenie pokuty.
Pani poslankyňa Kosová, prípad Rakúsy sledujem, pán minister Drucker ma pozval do nejakej, mali sme také prvé stretnutie k Rakúsom, ale ja som povedal, pán minister, to, že som tu ja dneska v pracovnej skupine s mojím tímom, nie je im primárne to, že teraz ja schvaľujem to, že hrozí, že sa segregovaná škola premaľuje na národnostnú, takže my pozorujeme celý ten proces, ja som k tomu stanovisko ešte nedal, teda Rakúsy budem sledovať.
Pani poslankyňa Kolíková, zdravotná starostlivosť v ZVJS je veľký problém, sami došli za mnou vedenie, pán ombudsman, my nevieme dostať termíny u špecialistov, vonku košických väzňov prevážame do Trenčína, čo je desaťnásobne viac ako keby sme zaplatili termín u špecialistu v Košiciach, to znamená, samé ZVJS na mňa apeluje, či pomôžem, MZ a ministerstvo spravodlivosti, aby dospeli k jednému konsenzu, čo ste navrhovali francúzsky model aj pravidlá väzenskej Nelson Mandela hovoria, tie systémy zdravotné vo väzení, vo väzenskom systéme a vonku v civile by mali byť veľmi podobné. Samovraždy sa stávajú aj teraz, napr. minulý rok bola samovražda v Dubnici nad Váhom, sme tam poobede už prišli, vyšetrili, či ZVJS ústav spravil všetko pre zabránenie, to znamená, to sa deje.
Ďakujem veľmi pekne. Toľko. (Potlesk.)

.

Ďakujem veľmi pekne. Dovoľte mi stručne k tejto správe.
Je to už druhá správa k Národnému preventívnemu mechanizmu, keďže viete, že od 1. mája ´23 Slovensko ratifikovalo opčný protokol. V roku ´24, to bol plný rok aplikácie, prvý plný rok aplikácie. Slovenská republika rozdelila výkon Národného preventívneho mechanizmu medzi tri inštitúcie - verejného ochranca práv, komisár, komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Dovoľte mi len veľmi stručne.
Vykonali sme každý autonómne svoje monitoringy, Národný preventívny mechanizmus nevyšetruje, on má len nastavovať preventívne mechanizmy, aby nedochádzalo ku krutému, neľudskému zaobchádzaniu. V roku ´24 sme dokonca mali aj spoločné návštevy s komisariátmi, to znamená, že sa vzájomne odborne podporujeme, napr. s naším tímom bola pani komisárka, teda jej tím, komisárky, v útvare pre zaistenie cudzincov v Medveďove a zase pán komisár Mikloško s tímom nás sprevádzali vo výkone, v ústave na výkon trestu Košice, kde sú aj mladiství. Všetky podrobné vlastne závery monitoringu nájdete v tejto výročnej správe, takže nebudem vám ich nejako teraz reprodukovať, čítať. Na stránkach verejného ochrancu práv a komisariátov nájdete konkrétne správy z konkrétnych zariadení.
Tak by som si dovolil len tak stručne, pán predsedajúci, za mňa je to všetko.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviesť správu výboru k Výročnej správe Národného preventívneho mechanizmu za rok 2024, tlač 766.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 822 z 1. apríla 2025 pridelil predmetnú správu na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Vo svojom rozhodnutí zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor, ktorý podá Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Oba určené výbory prerokovali danú správu a uzneseniami odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky predniesť správu a zobrať na vedomie. Gestorský výbor na základe uznesení výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie Výročnú správu Národného preventívneho mechanizmu za rok 2024, tlač 766.
Správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 60 zo dňa 27. mája 2025. Týmto uznesením ma výbor poveril, aby som uviedol správu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a predložil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý tvorí prílohu tejto správy.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Pán predseda, kolegovia, kolegyne, pán verejný ochranca práv, ja budem naozaj len veľmi krátko hovoriť. Ako už odznelo, máme za sebou v podstate prvý rok, kedy počas celého roka už bol implementovaný, realizovaný Národný preventívny mechanizmus, takže vieme tak aspoň podľa posúdenia tohto prvého roka zhodnotiť, akým spôsobom sa dostal do funkčného stavu, a myslím si, že naozaj po celom tomto prvom roku vieme povedať, že verejnému ochrancovi práv sa v spolupráci teda s komisárom pre deti a s komisárkou pre osoby so zdravotným znevýhodnením podarilo zabezpečiť to, že máme tu tento Národný preventívny mechanizmus funkčný napriek tomu, že tam boli teda aj personálne a nejaké finančné obmedzenia. A myslím si, že je to naozaj veľmi dôležité aj, že aj v rámci tohto Národného preventívneho mechanizmu dochádza aj k proaktívnej spolupráci na medzinárodnej pôde, ako som zachytila, napr. v máji bola na študijnej návšteve zo Slovenska v Taliansku skupina z kancelárie verejného ochrancu práv. Myslím si, že je dôležité si vymieňať tie skúsenosti, pretože v jednotlivých krajinách čelia, čelíme rovnakým alebo podobným problémom, a to dôležitejšie je vzájomne si poskytovať vlastne tie skúsenosti z praxe, o to lepšie vieme potom pristupovať k tomu, aby sme odstraňovali tie problémy, ktorými, ku ktorým dospejeme vlastne v rámci toho monitorovacieho systému.
Ako som už spomínala, možno sú tu nejaké ešte finančné alebo personálne nedostatky, alebo resp. tak ako všetko, aj tento systém je do nejakej miery podvyživený, obzvlášť tým, že verejný ochranca práv má ako keby navyše ešte tú úlohu koordinačnú, ale nemá na to osobitne vyčlenené finančné prostriedky, tak to je niečo, na čo by sme mali pamätať a pripomínať to napr. aj vláde, aby na to prípadne pamätali pri ďalšom rozpočte, pretože je to nejaká právomoc, úloha navyše, ktorá si vyžaduje aj značné kapacity, aj časové, aj personálne, a jednoducho to samo sebou si vyžaduje aj nejaké finančné prostriedky, ktoré teda chýbajú a je ich treba hľadať inde. Takže toto je niečo, čo by sme si možno mohli pamätať a odsledovať, či tu nedôjde k nejakej, alebo aj apelovať na to, aby tu došlo k zmene a mohol by plnohodnotnejšie ešte fungovať celý tento dôležitý systém, ktorým Národný preventívny mechanizmus je.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán verejný ochranca práv, Národný preventívny mechanizmus je kľúčový mechanizmus, ktorý sa venuje vlastne základnej otázke, že či v ústavoch, v zariadeniach, kde sú ľudia obmedzení na osobnej slobode, a tým pádom vlastne aj ten priestor, by som povedala, ktorí oni sami majú, aby upozorňovali na zásadné pochybenia zákona alebo medzinárodných dohovorov, čiže jednoducho ten systém ich ochrany, funguje dobre. Národný preventívny mechanizmus je pomerne nový, to znamená, teraz sme tu druhý rok, kedy vlastne pán verejný ochranca práv v súčinnosti s komisárom pre deti, s komisárkou pre osoby so zdravotným postihnutím vypracoval takúto správu a ak to myslíme naozaj vážne, ja sa teraz dovolím prihovoriť osobitne k predstaviteľom vládnej koalície, od ktorej počúvam, ja osobitne počúvam ako bývalá ministerka spravodlivosti, čo všetko sa páchalo v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody a výkon väzby, tak potom ak to myslia naozaj vážne, tak by mali myslieť vážne aj to, aby ten Národný preventívny mechanizmus dobre fungoval. Lebo to je presne tá prevencia. Že jednoducho verejný ochranca práv, komisárka pre deti, no tam môžme sa baviť o tom, že keď sa jedná o, samozrejme, ústavy, ktoré sú pre mladistvých, ale osobitne komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím sa môže priebežne riadne starať o to, že aké sú zabezpečené práva pre osoby, ktoré majú zdravotné postihnutie a sú vo výkone trestu odňatia slobody.
A mňa naozaj zarmucuje, naozaj ma zarmucuje, že keď na jednej strane sa vláda hlási k tomu, že treba zastaviť to mučenie vo väzniciach, ale nedá peniaze na to, aby tu takýto mechanizmus riadne fungoval. Na druhej strane ale máme troch štátnych tajomníkoch na ministerstve spravodlivosti, ktorých sme tu nikdy predtým nemali. Koľko pracovníkov by bolo namiesto jedného štátneho tajomníka? No určite najmenej jeden, dvaja, traja by to boli. Veď tu si nepýta desiatky nových pracovníkov verejný ochranca práv, tu si nepýta proste nejaké milióny, tu chce mať riadne, kvalitne urobenú správu, chce mať ľudí, s ktorými to môže urobiť. Načo potrebujeme troch zástupcov riaditeľa na Justičnej akadémii? Tak keď to myslíte naozaj vážne a chcete, aby ten preventívny mechanizmus fungoval, musíte dať peniaze na ľudí, ktorí chodia do ústavov na výkon väzby, do ústavov na výkon trestu odňatia slobody. Keď tvrdíte, že tam sa pácha mučenie, prečo nedáte peniaze na týchto ľudí, aby tam naozaj tú kontrolu robili? Tak potom to vyzerá tak, že to nemyslíte naozaj vážne. Že len používate lži a výmysly, aby ste klamali svojich voličov, ale nemáte úprimný záujem ani vedieť, ako to vlastne v týchto ústavoch je a už vôbec nie, aby sa to doručilo vlastne ľuďom, ako to tam je.
Tak ako to je s tým vaším záujmom naozaj o dôstojnosť ľudí, ktorí sú obmedzení na osobnej slobode? Či sa jedná o sociálne zariadenia alebo sa jedná o ústavy na výkon väzby alebo trestu odňatia slobody, ako to je? Lebo to sa potom takto presne ukáže. Či máte záujem na tom, aby proste ten, ten, ten mechanizmus kontroly dobre fungoval, ak na tom záujem máte, tak jednoducho tie peniaze verejnému ochrancovi dáte, alebo ak na tom nemáte záujem, tak mu na to tie peniaze nedáte. A môžme sa baviť o tom, že je tu konsolidácia verejných financií, ale potom nemôžete tu prichádzať s návrhmi na výsluhové dôchodky pre prokurátorov, doživotná renta pre generálneho prokurátora, štátni tajomníci traja nielen na ministerstve spravodlivosti, ale aj na ministerstve vnútra. Na ministerstve informatizácie prečo máme toľko štátnych tajomníkov? A to nie je len plat štátneho tajomníka, a ja to musím zopakovať, to je auto, to je vedúci kancelárie, to je asistent pre štátneho tajomníka, jednoducho rozhadzujete tu verejné funkcie a peniaze a nemáte tu ľudí, aby tu riadne fungoval chod štátu. A ja tu spomeniem, probační, mediační úradníci, otvoríte brány väzníc, nedáte peniaze ministrovi spravodlivosti na to, aby mal ľudí, ktorí dohliadajú nad odsúdenými. Chcete, aby sa nemučilo vo väzniciach, nemučí sa, samozrejme môže dôjsť k prešľapom, ale vy to tvrdíte, že sa mučí a potom keď tu má fungovať preventívny mechanizmus, aby tam chodili ľudia a zisťovali, ako to je, tak na to nedáte dostatok peňazí. Tak potom ako to je? Na čom vám naozaj záleží?
Na našej bezpečnosti vám nezáleží a ani na tom, aby riadne fungoval ten systém kontroly, vám nezáleží. Lebo takto to naozaj vyzerá. A ja som z toho skutočne pohoršená. Aj som na to apelovala ministra financií, som vystúpila v rozprave k záverečnému účtu. Ako sa stará o konsolidáciu verejných financií, keď mu nevadí toto rozhadzovanie peňazí? A budem na to stále apelovať, lebo takto nevyzerá šetrenie na jednej strane a riadny chod štátu. Jednoducho keď vám záleží na nejakých veciach, je to pre vás priorita, lebo vy tvrdíte, že je priorita mať dobré podmienky vo väzniciach. Ja sa z toho teším a tiež to chcem. Ale potom to chcem vidieť, že to tak naozaj vyzerá. Lebo keď tie peniaze na ten preventívny mechanizmus nedáte, tak to znamená, že nemáte žiadny záujem na tom, aby sa to prostredie zmenilo a zlepšilo. A aby tu bola dôsledná kontrola, aby ten mechanizmus dobre fungoval.
Ďakujem pekne.

.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.
Dámy a páni, dovoľte mi teda teraz trocha aj z iného súdka. Táto správa, ktorú vám predkladám, je mimoriadna. Je to taký výnimočný nástroj pre verejného ochrancu práv, ktorý môže použiť a aktivovať v prípade, že vidí, že dochádza k systémovému a vážnemu porušovaniu ľudských práv.
Na úvod mi dovoľte povedať, že ja si vážim činnosť Policajného zboru, lebo bez policajtov by tu nebola bezpečnosť a svojím spôsobom aj polícia je tá, ktorá napĺňa právo na život, zdravie, chráni nás.
Počas mojich stretnutí s policajtmi pri tých neohlásených návštevách vidím, v akých podmienkach pracujú, že to nemajú ľahké, samozrejme. Vnímam, že nemajú to optimálne personálne a iné podmienky. Vnímam aj to, že sa chcú zlepšovať. Chcem túto mimoriadnu správu zverejniť, zverejnil som ju v deň, keď som na Policajnej akadémii vystúpil, kde boli mladí kadeti, ale aj ľudia, policajti, ktorí si prehlbujú vzdelávanie. Oni sa mnou, za mnou potom prišli a povedali, pán ombudsman, my tomu nemáme čo vytknúť. Vy nám správne nastavujete zrkadlo a my chceme to robiť lepšie v tej polícii a je dobré, že prichádzate s touto správou.
Keď sme písali túto správu s kolegami, tak nás považujte ako takých leteckých mechanikov, konštruktérov, ktorí poukazujú na to, že tam-tam tie súčiastky v lietadle nesedia, haprujú a môžu spôsobiť veľkú katastrofu. Lebo ono aj také prvé reakcie na túto správu boli, á, že to ste si vybrali len pár prípadov, to nie je systematické zlyhávanie, to, to sa nič nedeje. Ale ja hovorím, keď tie súčiastky nedotiahnete, hoci malinkú súčiastku, možno to lietadlo odletí 99-krát, ale keď bude pristávať na ten stý raz, padne, havaruje a stane sa tragédia. A takou tragédiou bolo úmrtie človeka bez domova v rukách košickej polície. Havarovalo to lietadlo, hoci ja som rok varoval, zaveďte tie telové kamery, ten policajt by ho k smrti neutĺkol, keby vedel, že má na sebe tú kameru. Veď z toho, čo som aj videl v tom spise, sa snažil ten policajt rýchle v tom obchode dostať sa k tým záznamom z tej miestnosti esbéeskárskej. Ja som to, celý ten spis mal. Keby mal povinnosť podľa zákonov o Policajnom zbore úradný záznam dať vždycky svojmu nadriadenému, nielen kde dochádza k poškodeniu života a zdravia, ale hocijaké použitie donucovacieho prostriedku, čo som už pred rokom hovoril, zmeňte zákon o Policajnom zbore. Prezídium Policajného zboru, zmeňte rozkaz interný, nech vám všetko hlásia, svojmu nadriadenému, možno by sa to nestalo.
To znamená, pri tejto tragickej situácii som stratil tú trpezlivosť a prišiel som za vami, lebo vy ste suverénna moc, vy ste moc, ktorá cez zákon o Policajnom zbore zmocňuje tú exekutívu, tú ozbrojenú zložku, aby zasahovala do našich práv, ale je potrebné, aby vy ako parlament ste dostali svetlo na tú činnosť polície, aby som tú políciu vám nasvietil. Prečo políciu? No lebo drží monopol na násilie. Komu sme dali zbrane do rúk? Polícii. Jedine policajná zložka môže legálne obmedzovať naše práva a dostala monopol na násilie. A kto dostane monopol na násilie, je prirodzené, to už hovoril Aristoteles, dajte človeku moc do ruky, zajtra vám ju zneužije. To je prirodzené. A aj komunistický režim ako potláčal práva? Cez verejnú bezpečnosť, cez nositeľov zbrane.
No a táto správa má vám ako strážcom slobôd ukázať, ako strážime strážcov. Už 55 rokov po Kristovi rímsky básnik Iuvenalis sa pýtal vo svojej básni: a kto bude strážiť strážcov? A táto správa vám ukazuje, kto ich má strážiť a ako. Táto správa je objektívna v tom, že nehovoríme, že len to je zlé, to je zlé, to je zlé, ale my vám ponúkame celý katalóg tých strážcovských oprávnení strážcov, ako ich lepšie strážiť.
Táto správa bola prijatá aj citlivo, chcem vám povedať, že nevyvodzuje ani politickú zodpovednosť, ani trestnú zodpovednosť. Pre mňa je porušovateľ partner Slovenská republika. Je jedno, kto je minister vnútra, je jedno, kto je policajný šéf, veď v mene Slovenskej republiky tí policajti konajú. Nie nadarmo majú tú výšivku na uniforme, znak Slovenskej republiky. Pre mňa je porušovateľ Slovenská republika. Ja ani nikdy nedovolávam sa vo svojich záveroch, toho policajta potrestajte. To je vec orgánov činných v trestnom konaní. To je vec súdu košického, ktorý aj toho policajta podľa medializovaných informácií odsúdil, dostal právoplatný trest. Ale právo na život porušil, toho človeka nebohého, Policajný zbor.
Prečo sa obraciam na vás? Preto, lebo máte širokú kompetenciu, ktorá možno nie je tak na, na, zvýraznená, ale zákon o Policajnom zbore hneď v prvom paragrafe hovorí, že nad Policajným zborom dohliada Národná rada. A toto otcovia ústavodarci v tých deväťdesiatych rokoch spravili veľmi dobre, lebo vy zmocníte policajtov, choďte ľudí zatýkať, použite donucovacie prostriedky, lebo to je potrebné, hej, je kriminalita, tak musí policajt zasiahnuť. Ale vy už až tak nevidíte, ako držia tých ľudí v tých určených priestoroch v noci. To vám ten zákon neodpovedá. Vy len poviete kľudne, obmedzte na slobode na 24 hodín, 48 hodín, ale to už, v akých podmienkach toho človeka držia, to už vy ako Národná rada nevidíte. A je to prirodzené, lebo nemáte na to ansámbel, nemáte na to kompetencie. Verejný ochranca práv je ten, ktorý chodí po tých miestach.
Boli také aj výtky, že, pán ombudsman, vy ste vybrali len jedenásť prípadov. No áno, ja som vybral jedenásť prípadov, ktoré sa stali za ostatných trinásť rokov, ale ten výpočet nie je úplný. My sme mohli tam dať 40 prípadov. A nie je cieľ vám predložiť 300-stranovú buchlu, ale cieľ je vybrať tie najkrikľavejšie prípady a na každom jednom z tých jedenástich vám ukázať, kde sa systematicky porušujú práva.
Dôvod predloženia mimoriadnej správy je, že sa porušovanie týka mimoriadne, teda väčšieho počtu osôb závažným spôsobom. Teda nie sú to len individuálne excesy prípadov, nehovorím to len ja. CPT, európsky výbor proti mučeniu, od roku 2018 opakovane vo svojich správach napomína Slovenskú republiku, a CPT je veľmi závažný orgán Rady Európy, hoci nálezy nie sú záväzné pre tú krajinu, ale Európsky súd pre ľudské práva, keď vidí, že je nejaká sťažnosť proti SR, prvé, čo si požičia, nálezy CPT. CPT 2018 hovorí, že s vážnym znepokojením zaznamenáme, zaznamenali sme značný počet osôb, ktoré boli v minulosti držané políciou, vrátane mladistvých, ktorí boli bití obuškom, dostávali kopance, boli zatvárení do tmavých miestností, ilegálne. A to je 21. storočie a pred dvomi týždňami sme v košickom Starom Meste našli zamrežovaný priestor, ktorý polícia nemala evidovaný. To znamená, máme rok ´25, Košice - Staré Mesto, tie Košice sú, ja neviem, či zapeklité, tam sa stále tieto veci dejú, sme tam našli priestor, kde držali cudzinca šesť hodín. Viete, to je aká hanba aj diplomatická, že občana EÚ držali šesť hodín v ilegálnom priestore za mrežami? Tak my sme na to hneď upozornili. Vyrazila tam kontrola z prezídia, nič nemohli namietať, hej, zaevidovalo sa to a tak ďalej. A zase vy ako Národná rada ste prijali zákon o Policajnom zbore, kde tvrdíte, že môžte držať človeka v určenom priestore, ale nie šesť hodín. Na Záhorí som našiel človeka trinásť hodín v noci. A to bude stáť Slovenskú republiku, viete, koľko ten človek vysúdil na civilnom súde za držanie v priestore? Päťsto eur mu civilný súd dal náhradu škody. Však to všetko stojí. A aj to pánovi Kamenickému píšem a on tomu už prikladá veľkú pozornosť. Ja som mu narátal tie náhrady škody, čo všetko nás to stojí.
Výbor OSN proti mučeniu z roku ´23 tiež vyjadril znepokojenie nad správami použitia policajného násilia. Dovoľte mi možno len stručne pár oblastí, všetko máte v tej správe, čo sme našli na týchto prípadoch. Dlhodobo neplnené odporúčania toho výboru proti mučeniu. Znovu prax vyzliekania donaha vrátane drepu, áno, zákon o Policajnom zbore ste vy povedali, že bezpečnostné prehliadky sú potrebné, ale nie ich robiť dehonestujúco, že sa musí človek na jeden krok zvliecť a drepovať tam pred Policajným zborom. CPT už dávno povedal, že takto sa to robiť nesmie. Pán Adamčo vysúdil 20-tisíc euro v Štrasburgu voči ZVJS, 20-tisíc eur za tú prax. Tie peniaze by sa dali aj inak v Slovenskej republike určite použiť. Policajný zbor na to reagoval pozitívne, to som zase rád, že sa nejako nezdráhali a teda že sa vypracuje interný rozkaz Policajného zboru, je na to pracovná skupina, ktorá usmerní tých policajtov. Ale ja si myslím, že vy by ste to mali zobrať do rúk a si to dať do zákona o Policajnom zbore, preto tu máte, nie sme len, že kritizujeme, tu máte vyše 50 legislatívnych, nelegislatívnych opatrení, lebo keď to bude v rukách prezidenta Policajného zboru, ten môže ten rozkaz zo dňa na deň zmeniť, ale to sa obmedzujú vaši občania, ľudia, ktorí aj vás volili, a každý jeden môže spadnúť do toho určeného priestoru alebo do tej CPZ-ky a tam končia ľudia, nie obžalovaní. Stačí, že si vás policajt vytipuje, povie, á, vás treba na 24 hodín zobrať, lebo mám pocit, že ste sa vyskytli na mieste činu. Nemusíte byť ani dôvodne podozrivý.
Preto táto správa vám má dať do pozornosti zvýšenú mieru citlivosti na naše slobody. Lebo ak, parlament, neudržíte exekutívu v opratoch, silných, ľudskoprávnych, tá exekutíva sa môže zvrhnúť v diktatúru. Aj v 21. storočí si nemôžeme byť istí niečím, že sa nestane, že to neprepadne do diktatúry. Muž so zlomenými pätami, bratislavská polícia tri dni a tri noci ho držali v určenom priestore. Keď to počul môj kamarát ortopéd, povedal, to je strašlivá bolesť mať zlomené päty. A tam ho nechali tri dni a tri noci na tvrdej lavici v určenom priestore. Keď som sa pýtal, prečo nešiel do CPZ? Na Račianskej, ktorá má už minimálnu hygienickú, zdravotnú výbavu na držanie. No, pán ombudsman, kolegovia nás prehodili cez palubu. To znamená, tých policajtov z Podunajských Biskupíc, myslím, to bolo, áno, Podunajské Biskupice, samotní kolegovia im toho človeka nechceli zobrať do CPZ, hoci bol atest lekársky, že by mal ísť do CPZ a nebyť tri dni a tri noci v určenom priestore. Ale aj pre tých policajtov to bolo nedôstojné, lebo ho znášali na rukách na toaletu, ten určený priestor bol na prvom poschodí a ho na toaletu museli znášať a vlastne ošetrovať. Veď oni nie sú opatrovateľská služba. A to je to, že aj policajti si robia zle. Tí v CPZ-ke im to neoštempľovali, že my vám ho nezoberieme, ale im nedali ten papier na to, hej. To znamená, že aj tam vidím, že aj ten Policajný zbor spolu nekomunikuje a že sa prekrývajú niekedy navzájom, alebo si aj robia zle pri porušov... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)