35. schôdza

Ďakujem za slovo a ďakujem aj tebe, pani poslankyňa Gažovičová, za tvoj príspevok. Ja len doplním, že na mňa sa obracajú neformálni opatrovatelia, ktorí majú problémy so svojím duševným zdravím, lebo sa niekoľko desiatok rokov starajú o svojho rodinného príslušníka a štát túto situáciu nerieši. Formálni opatrovatelia majú supervíziu raz do roka, čo podľa mňa tiež nie je úplne dostatočné, ale o neformálnych opatrovateľov sa štát v rámci duševného zdravia nestará.
A taktiež by som ešte chcela doplniť, že bola vyhlásená výzva na debarierizáciu stredných škôl, ale do tejto výzvy sa prihlásilo veľmi málo stredných škôl a tým teda neprispeli k tomu, aby mohli deti so zdravotným znevýhodnením denne navštevovať školy a mohli odstrániť tak svoje bariéry a tie deti by boli sociálne začlenení a neboli by vylúčení na izolovanom domácom vzdelávaní.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ďakujem, kolegyňa, že si tak veľmi dobre zhrnula tie problémy, ktoré máme na Slovensku v školstve, pretože je ich veľmi veľa a tie príbehy prichádzajú naozaj v pravidelných intervaloch, čo je veľmi smutné a častokrát, presne ako si povedala, že tí rodičia, ten systém ide vždy väčšinou proti nim namiesto toho, aby sme im v tom pomáhali. A mňa mrzí teda, a zopakujem to, že mala by sa vládna koalícia oveľa viac zaoberať týmito problémami a mali by sme aj my vnímať, že nejako reflektujú na tie výhrady, ktoré sú aj v správe pani komisárky, a možno namiesto riešenia dvoch pohlaví do ústavy a zmeny v Trestnom zákone, aby sme pomáhali teda, aby pomáhali svojim ľuďom, tak možno by mohol aj pán Gašpar viac energie napríklad aj do tejto témy investovať a naozaj že potom by sme sa mohli aj posunúť, verím tomu, že keby ste sa toho lepšie chytili.
Takže tých problémov je skutočne veľa a namiesto toho teda, aby sme aj tu obmedzovali ten čas pri týchto správach, tak mali by sme oveľa lepšie počúvať a rozprávať sa o tom a snažiť sa tým ľuďom pomôcť, lebo tie príbehy, ktoré, ktoré nám aj ľudia posielajú alebo aj ich môžeme vnímať či už cez médiá, sú naozaj veľmi zložité a nikto z nás by nechcel sa nachádzať v takej situácii. A ja som to, aj keď som vystupovala minule k správe, tak som hovorila, že mám niekedy pocit, ako kebyže žijeme také paralelné životy a nevieme sa vcítiť, že pokiaľ si to človek priamo nezažije pri svojom dieťati, blízkom, tak ako keby nevie pochopiť, že čo to znamená tri schody urobiť alebo to, že Veronika musí teda napríklad hovoriť z miesta a nemá teda... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Ja sa chcem len poďakovať ako pani komisárke za jej správu, tak aj kolegyni, ktorá vystupovala a upozornila na problémy, ktoré sú aj v školstve a pri vzdelávaní práve zdravotne znevýhodnených detí.
Mrzí ma, musím povedať, že nás je takto málo a že takéto vážne správy prichádzajú vždy v piatky, berieme ich len na vedomie. Možno by sme mohli pouvažovať, kolegovia, do budúcna, či by sme sa nestotožnili aj s niektorými navrhnutými opatreniami a posilnili tak vlastne tú váhu, ktorou pani komisárka tieto opatrenia pre našich ústavných činiteľov a predstaviteľov vlády navrhuje. Lebo keď si pozriete tú správu, tak veľmi veľa týchto opatrení ostáva bez povšimnutia a je to podľa mňa veľká škoda.
Takže ešte raz ďakujem za vašu prácu a držím prsty aj do ďalšieho obdobia.

Vďaka za slovo, a tebe, Tina, za tvoje vystúpenie. Správne si podotkla, že systém hádže zodpovednosť na rodičov, pretože, pri všetkej irónii, rodiny s deťmi so zdravotným znevýhodnením toho majú málo na pleciach, pravda, tak treba ešte viacej hodiť. A ďakujem ti aj, že si vo svojom vystúpení nasvietila problematiku duševného zdravia detí a mladých, lebo to naozaj teda nie je téma do pekného počasia a je to téma, ktorej by sme sa mali venovať každý deň, celý deň a ja som vďačný, že vo svojom vystúpení si to jasne pomenovala a robíš to pravidelne a systematicky, že zrozumiteľne hovoríš o tom, kde konkrétne štát zlyháva. V našej krajine dlhoročne fungovala sieť školskej psychológie, ktorá bola financovaná cez eurofondy. No bola to pomoc, ktorá bola jasne časovo obmedzená a vymeraná konkrétnym časom do budúceho roka. Európska únia zreteľne povedala, vyriešte si to dovtedy, potom je to celé na vás, na vašich pleciach.
Ja sa obávam tej reality, keď vládu v roku 2026 prefacká situácia a zamýšľam sa nad tým, že na koho to potom opäť hodia, že kto bude vinný, že štát je nepripravený. Na Ódora? Na Progresívne Slovensko? Kto bude vinný? Na koho to opäť hodia?
A len pripomeniem, že pri príležitosti Európskeho týždňa duševného zdravia sme spoločne vyzvali aj vládu, aby garantovala financovanie školskej psychológie zo štátneho rozpočtu. Ja sa obávam, že jednak túto výzvu ani nepovšimli si a druhá vec je, že nemali čas to riešiť, pretože veď tento parlament rieši hmyz v potravinách, lebo Andrej Danko číta hoaxy na hlavných správach, premiér lieta po diktatúrach, riešia to, aby z ústavy bola učebnica biológie siedmeho ročníka na základnej škole a tak podobne.
Takže, Tina, ďakujem, pracujeme ďalej.

Ďakujem veľmi pekne. No tieto správy sú pre koalíciu len taká povinná jazda. Pani Stavrovská sem príde, povie, aké sú problémy. Viete, smutné je to, že štát naozaj vôbec, ale vôbec zdravotne oslabeným a postihnutým ľuďom nedáva to, čo by mal dávať. Západné krajiny, Dánsko, Fínsko, Švédsko a vyspelé krajiny ľuďom, ktorí naozaj, im osud prípadne iná príhoda zobrali možnosť plnohodnotne zdravotne žiť, tak tam, tam štát naozaj na sto percent týmto ľuďom pomáha. U nás? U nás si premiér zvýši plat dvojnásobne, u nás ministri si zvýšia dvojnásobne platy, u nás miliardy idú teraz do zbrojenia, lebo musíme šetriť a pre zdravotne oslabených nie je.
Ja pani Stavrovskú tiež poznám osobne, tykáme si, a viem, čo robí a ako robí, ale, žiaľbohu, tá symbióza s tým štátom nie je. A žijeme naozaj v krajine, kde si mocní a papaláši dávajú amnestie, kde si udeľujú beztrestnosť, kde znižujú sadzbu za kradnutie a tie peniaze, ktoré potom ukradnú, tak namiesto toho, aby išli tým, ktorí to potrebujú, aby išli zdravotne oslabeným a ľuďom sociálne odkázaným, tak ich dostanú takí ako okolie Nitry na penzióny a na iné odporné záležitosti.
A to je hanba, pán Hazucha.

Ďakujem za všetky reakcie a ja by som vám možno ešte na záver doplnila, že mnohí si možno povedia, že to sú nejaké politiky a nejaké opatrenia, ktoré sa týkajú tam nejakých zdravotne znevýhodnených. Ale naozaj nikto z nás nevie, kedy sa nás to bude týka osobne. A nikto z nás nevie, kedy bude mať, a to môže byť dneska, zajtra, kedykoľvek, kedy budeme mať taký úraz, že už sa na nohy nepostavíme a už nikdy žiadne schody neprejdeme. A nikto z nás nevie, kedy sa v našej rodine narodí dieťa alebo vnuk, vnučka so zdravotným znevýhodnením a budeme riešiť, že nevieme, kde nám to dieťa zoberú do školy tak, aby sa tam aj dobre cítilo. Čiže naozaj toto sú politiky, ktoré sa v konečnom dôsledku týkajú nás všetkých. Nie je to tam o niekom inom.
A tiež by som si teda veľmi priala, aby takéto a komplexné riešenie sociálnych problémov patrilo medzi priority vlády. A teda oveľa radšej tu sedím dneska, kde hovoríme o, myslím si, že naozaj relevantných problémoch pre túto krajinu, než keď tu budeme sedieť v pondelok a budeme hovoriť o zástupných problémoch a budeme hovoriť o dvoch pohlaviach v ústave a budeme hovoriť o nezmyselných zásahoch do odbornosti v školstve. To nie sú veci, ktoré by tejto krajine pomohli. V tejto správe sú opatrenia, ktoré ľuďom v tejto krajine pomôžu, tak skúsme sa na ne sústrediť.
Ďakujem.

V pohode. (Rečníčka reaguje na spravodajcu.) Ďakujem veľmi pekne, už to zvládam.
Ďakujem veľmi pekne, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, za vaše reakcie, veľmi si to vážim a to si vážim, že máte záujem riešiť všetky situácie, ktoré sa týkajú ľudí so zdravotným postihnutím. Naozaj nemôžem hovoriť o tom, že táto skupina ľudí si nezaslúži náležitú pozornosť. Práve naopak, mimoriadnu pozornosť, pretože sú to mimoriadne zraniteľní ľudia, ktorí veľakrát si nevedia pomôcť bez toho, aby ich podporil a pomohol im štát. Nemôžeme nechať všetku tú podporu a pomoc, presne ako ste aj povedali, že suplujú mimovládne organizácie vo veľkej miere tú pomoc a podporu, ktorú má poskytnúť štát. Následne potom tým, že máme rozsiahlu spoluprácu s mimovládnymi organizáciami, tak následne potom tie podnety prichádzajú aj ku nám. Bez debaty, to, čo aj vy robíte a obracajú sa na vás ľudia so zdravotným postihnutím, je mimoriadne dôležité a ponúkam spoluprácu. Príďte, nech sa páči, príďte ku nám, vieme vám dať aj naše know-how, akým spôsobom sa nahliadať na, na ten problém, aby sme dosiahli to, že presne, čo som hovorila, 91-percentnú úspešnosť správnych žalôb a možno, že dosiahneme aj to, že tie žaloby nebude potrebné potom podávať, že štátna správa, ktorá rozhoduje o právach a povinnostiach týchto žiadateľov o pomoc, ľudí so zdravotným postihnutím a ich príbuzných, že možno práve bude vydávať také rozhodnutia, ktoré nebude potrebné napádať žiadnym opravným prostriedkom ani mimoriadnym opravným prostriedkom.
Ja by som teda reagovala možno na tie dve veci, ktoré ste, prosím, aj tu dali do pozornosti, a ide o to, že ktoré z tých jednotlivých odporúčaní, ktoré ste, pán poslanec Dostál, aj vy teda hovorili o odporúčaní vláde, ktoré by sa teda vedeli nejakým spôsobom z hľadiska ich realizácie vyzdvihnúť na to akútne, rýchle riešenie. Snažila som sa to teda vyhľadať, ale netrúfla by som si teraz v rámci tých 91 odporúčaní hovoriť o tom, že ktoré je možné robiť rýchlo. My, samozrejme, sme hodnotili v správe aj to, že niektoré tie odporúčania vláde boli naplnené legislatívnou iniciatívou poslancov. To sme mali takú analýzu minulý rok a veľakrát my aj vieme pripraviť ten legislatívny návrh. Takže s týmto, s týmto by som vás veľmi rada povzbudila, aby tie veci, ktoré by ste vedeli vy zmeniť a nepotrebujeme na to teda ten dlhý proces vládnej prípravy vládnej legislatívy, tak sa, prosím, do toho pustime. Takto sme novelizovali aj vďaka vám zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorý od februára 2020 ustanovil, že už spoluvlastníci bytových a nebytových priestorov nemôžu vetovať právo spoluvlastníka na montáž schodiskovej plošiny. A to je vďaka poslaneckému návrhu. Odvtedy nemôže sa stať, že ak dostane človek príspevok z úradu práce na montáž schodiskovej plošiny alebo výťahu, že proste poslan... teda spoluvlastníci toto jednoducho vetujú. Samozrejme musíme vždy prihliadať na dodržiavanie bezpečnostných pravidiel z hľadiska protipožiarnej ochrany.
Rovnako sa cez poslanecké návrhy veľmi rýchlo dostalo do zákona o zdravotnej starostlivosti to, že musí byť zákonom regulované používanie obmedzovacích prostriedkov v zdravotníctve. My sme dlhodobo na to upozorňovali a vďaka tomuto sa teda z tých našich správ dostalo to, že poslanci predbehli ministerstvo zdravotníctva. Ja si ale veľmi vážim zase na druhej strane, že ministerstvo zdravotníctva potom veľmi rýchlo reagovalo na tú zmenu a pripravovalo vyhlášky.
Rovnako aj pokiaľ ide o používanie toho hľadiska, že nejaká veková skupina ľudí nemala podporu zo strany štátu v prípade peňažného príspevku na osobnú asistenciu a kúpu osobného motorového vozidla, kde sme niekoľkokrát ako členovia pracovnej skupiny upozorňovali ministerstvo práce, že toto je diskriminačné ustanovenie, až sme nakoniec museli sa obrátiť, keďže ja sama nemôžem podať podnet na rozpor zákona s ústavou, tak sme urobili analýzu z tých našich podnetov a sme sa obrátili vtedy na pani verejnú ochrankyňu práv, ktorá sa s tými našimi argumentami stotožnila a Ústavný súd povedal, že je to v rozpore, samozrejme, je to v rozpore s Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím, pretože týmto ľuďom nad 60 rokov štát neposkytuje žiadnu náhradnú inú pomoc.
Čiže naozaj tie možnosti sú rôzne. Ale ja, ešte aby som teda k tejto téme, veľmi rada prídem medzi vás, môžeme o tom diskutovať, vieme aj my pripraviť nejaké materiály, ktoré by pomohli urýchliť tie legislatívne zmeny, a tým, že my, ako aj vidíte, že každý ten jeden, každé to jedno odporúčanie je aktuálne vyhodnotené k 31. decembru. Čiže tie ministerstvá reagovali na odporúčania a tam vidíme priestor. Napríklad je tu aj taká zaujímavá vec, že ministerstvo píše, že je to zaujímavý podnet a že začnú sa tým zaoberať. Takže verím tomu, že sa toto udeje aj v roku 2025, že tú legislatívu jednoducho posunieme.
Sú tam, samozrejme, aj úlohy, ktoré sú dlhodobé a čakajú na takú veľkú reformu, resp. možno aj finančnú dotáciu. Ja mám naozaj veľké, veľké, ťažké srdce k tomu, že už roky teda riešime tú opatrovnícku reformu a že proste náš Občiansky zákonník neponúka, ako som aj hovorila, žiadnu alternatívu k obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony. Tento bod a mnoho z tých odporúčaní, ktoré sú adresované vláde, sa dostávajú aj do rôznych národných programov, národného programu rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím, kde presne je aj táto úloha pre ministerstvo spravodlivosti. Ale rovnako aj v oblasti duševného zdravia. Ja som členka Rady vlády pre duševné zdravie, čiže aj tam riešime tieto témy. Čiže my analogicky teda snažíme sa teda aj cez tieto poradné orgány vlády dostať plnenie úloh do, do legislatívneho plánu vlády.
A teraz rozmýšľam, že či som na niečo ešte zabudla, ale, jaj, pani poslankyňa Gažovičová, vy ste hovorili o starostlivosti o deti s duševným, s duševnými poruchami. Áno, tieto deti patria aj do pôsobnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Intenzívne sa, samozrejme, venujeme aj rozvoju detskej psychiatrie. Pravidelne sa zúčastňujeme rôznych konferencií, ktoré sú organizované pre starostlivosť o deti s duševnými poruchami. Každý rok hlavná odborníčka pre detskú psychiatriu pani doktorka Rosenbergerová organizuje hlavolamy v detskej psychiatrii, kde aj my prispievame našimi príspevkami a zisteniami. Teda akým spôsobom teda vieme smerovať tú pomoc týmto deťom. Ale čo je pre nás dôležité, je aj to, že prichádzame naspäť aj do tých zariadení, kde sú deti, kde sú hospitalizované deti a aj sledujeme, komunikujeme, čo sa tam zmení. A ja teda veľmi rada z tohto miesta reflektujem na tie obrovské zmeny, ktoré sa udiali v liečebni Hraň po našej návšteve v decembri 2023, sme tam boli už asi päťkrát, šesťkrát, permanentne teda sme s nimi v kontakte. Vždy keď ideme cestou na východ, vždy sa zastavujeme v Hrani, a tam sa naozaj obrovské zmeny urobili, a deti, ktoré tam sú hospitalizované a liečia sa, majú presne tie práva, o ktorých sme my hovorili, že im boli upierané v decembri 2023, že majú aktívny život, obrovské množstvo aktivít voľnočasových, rozvíjajúcich svoj, ich motoriku, schopnosti, vedomosti, talenty. Majú tam rôzne terapie, psychológa. Majú tam terapie aj so skúsenosťou človeka, ktorý bol závislý na drogách. Majú, mávajú tam tieto stretnutia. Pravidelne užívajú to nádherné prostredie, ktoré tam je. Pokiaľ ide aj o bazény, sauny, skutočne ako obrovský pokrok aj z hľadiska teda toho rozvoja, starostlivosti o deti a deti sú tam spokojné. Majú prístup k telefónom, môžu chodiť na vychádzky.
A čo je ešte pre mňa taká veľká vec, že toto zariadenie komunikuje s rodičmi. Komunikuje s rodičmi takou formou, že robia rôzne rodinné sedenia, víkendy pre rodičov. Rodičia môžu v tom zariadení prespať. Keďže je to jediná liečebňa na Slovensku, prichádzajú naozaj z celého Slovenska. A tá spolupráca lekárov s rodičmi nabrala obrovský, obrovský profesionálny a mimoriadne taký rozvíjajúci, citlivý rozmer vo vzťahu k samotným deťom, čo fakt podporuje liečbu týchto detí, ktoré sú aktuálne hospitalizované a potrebujú pomoc, samozrejme, aj z hľadiska podpory zo svojich rodín.
Ale keď už hovorím o psychiatrii, tak nedá mi nespomenúť tú pomoc, ktorá z plánu obnovy a odolnosti smeruje presne do vybudovania komunitnej psychiatrie, keďže teda máme zacielené aj na psychiatriu dospelých, tak toto si myslím, že je tiež obrovská vec, vybudovanie denných stacionárov. Podpora komunitnej psychiatrie má obrovský zmysel. Presne aby sa nám, aby sa nám tí pacienti nedostávali naspäť na hospitalizácie. Nedostávali sa naspäť na, opakovane do nemocníc a nemuseli teda celý tento režim opakovane prežívať, aby ten ich život mohol sa vrátiť do koľají, v ktorých nemusia riešiť svoje duševné poruchy.
Tak ešte raz vám veľmi pekne ďakujem aj za inšpirácie. Všetko som si poznačila a verím, že sa stretneme aj mimo tohto pléna a ďakujem ešte raz v mene aj mojich kolegýň, aj kolegov za podporu.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, drahé kolegyne a kolegovia, tak skúsime na tretíkrát. Bol som tu v stredu večer o trištvrte na sedem, potom štvrtok večer o trištvrte na sedem. Dneska je piatok, tak beriem to ako také privilégium, že som sa mohol trošku rozcvičiť a dnes to trošku skrátim. Ale keďže ste tu noví, tak aspoň, aspoň také základné veci, tí, čo tu neboli v stredu a štvrtok večer, je vás tu zas zopár nových poslancov, tak skúsim veľmi rýchlo.
Predkladáme z dielne KDH návrh na to, aby sme zvýšili bezpečnosť na školách, v zdravotných a v sociálnych zariadeniach. Ako to chceme spraviť? Chceme zasiahnuť do Zákonníka práce a upraviť možnosť pracovať na dohodu o pracovnej činnosti tak, ako to dneska napríklad majú študenti. Bežný človek môže pracovať na dohodu 10 hodín za týždeň, študenti môžu pracovať 20 hodín za týždeň. My chceme zaviesť pojem a chceme zaviesť do systému na ochranu škôl, školských zariadení, zdravotných a sociálnych zariadení koordinátorov bezpečnosti, pre ktorých potrebujeme rozšíriť tú možnosť pracovať na dohodu 20 hodín týždenne, neskôr vysvetlím. Reagujem aj na výhrady kolegov ministrov, ktorí sa tejto téme venujú. Hovorím o ministrovi školstva, ministrovi vnútra a ministrovi práce a sociálnych vecí, s ktorými komunikujeme a snažíme sa doladiť detaily tak, aby bolo možné, aby tento návrh prešiel týmto plénom aspoň do druhého čítania, kde by sme ho mohli upraviť a možno prinesie osoh celej spoločnosti.
Práca na trvalý pracovný pomer je pre zamestnávateľov komplikovanejšia, pretože po istých opakovaniach už ten človek je zamestnaný navždy, tam potom by muselo dôjsť k výpovedi s ďalšími nákladmi. Pri práci na dohodu môžete napríklad stanoviť dohodu na 10 mesiacov, čo je školský rok a nemusíte človeka zamestnávať na ďalšie dva mesiace, a potom vyplácať výpoveď a tak ďalej, čo je pre zamestnávateľov, pre školy, pre sociálne a zdravotné zariadenia oveľa jednoduchšie a oveľa ľahšie. Okrem toho koordinátorom bezpečnosti sa nemôže stať hocikto. Musí to byť človek, ktorý pochádza z prostredia buď bezpečnostných alebo, alebo záchranných síl, ktorý pracoval v tejto oblasti a povedzme, je výsluhový dôchodca, výsluhový vojak, výsluhový policajt alebo výsluhový záchranár, teda požiarnik. Sú to profesionáli, ktorí riešia komplikované a exponované situácie denne a sú na to pripravení. Poviem takú analógiu.
Všetci sme ako šoféri, ako vodiči vyškolení v prípade dopravnej nehody zasiahnuť a poskytnúť prvú pomoc. Ale ruku na srdce, kto z nás to dokáže? Boli sme vyškolení pred mnohými rokmi, nezažili sme takú situáciu alebo mnohí z nás nezažili takúto situáciu, ktorá by bola tak silno exponovaná, kde by išlo o záchranu života, a ak sa to stane niekomu z nás, tak vtedy zmrzneme. Urobíme, čo dokážeme, ale zvyčajne je to veľmi málo. Preto, lebo sme boli raz na to vyškolení formálne a prešli desiatky rokov a už nevieme, čo ďalej.
Týmto, týmto naším legislatívnym návrhom reagujeme aj na zhoršujúcu sa situáciu bezpečnosti na školách, ale aj v sociálnych a zdravotných zariadenia a reagujeme aj na situácie, ktoré sa stali u nás. Ja som už uviedol konkrétne prípady, Spišskú Starú Ves a traumu, ktorá z toho vznikla pre celé Slovensko, snáď nemusím opakovať. Ale odvtedy sme mali ďalšie situácie. Len, len tento týždeň sme zažili to, čo sa stalo v Grazi, a všetci do nohy, čo sme tu boli, sme minútou ticha podporili pozostalých a vlastne celé Rakúsko, lebo nám je to veľmi ľúto. A ten, tento hrozný čin by sme boli najradšej, aby sa nestal. Ale aby sa nestal aj u nás, aby sa to neopakovalo, musíme s tým niečo urobiť. K podobným fatálnym situáciám došlo už na Slovensku. Už aj na Slovensku učitelia a žiaci prišli o život alebo boli zranení, a tieto prípady neodbúdajú, ale práve pribúdajú.
Chcem povedať, že ak, keď sa takáto situácia stala povedzme v neďalekom Chorvátsku, tak poviem vám, ako na to zareagovali Chorváti. Deň pred, pred Vianocami 23. decembra, posledný školský deň pred Vianocami v Chorvátsku spolužiak zabil spolužiačku. To bolo 23. decembra. Druhého januára všetky chorvátske školy vedeli, ako sa majú zabezpečiť. Vyšli príslušné materiály a pokyny od premiéra, od ministrov školstva a vnútra. A od 2. januára sa zavádzali do škôl opatrenia. Jedným z opatrení už od januára bolo posilniť školské tímy o koordinátorov bezpečnosti z radu záchranných a silových zložiek. Trvalo im to pár dní. Hneď po nástupe do školy vedeli všetci, čo majú robiť. Túto povinnosť musia splniť do konca júna, a dokonca v tomto čase od januára do júna prejdú aj títo ľudia, ktorí sa zapájajú do koordinácie školskej bezpečnosti, prechádzajú tréningom. Ten tréning chorvátska vláda pripravila a poskytla to školám a ľuďom, ktorých sa to týka, tak, aby boli na bezpečnosť škôl pripravení.
U nás po fatálnom útoku v Spišskej Starej Vsi sme zasadali vo vzdelávacom výbore a pani Kurilovská, štátna tajomníčka ministra vnútra, povedala, že automaticky okamžite každej škole prideľuje policajta. Ale reálna prax je taká, že policajtov je málo, preto jeden policajt je určený pre niekoľko škôl. Okrem toho je to operatívec, ktorý má úplne inú prácu. On tie školy síce obišiel a nechal tam vizitku s telefónnym číslom, ale to je zatiaľ všetko. Hovorím to preto, lebo som v kontakte s riaditeľmi Prešovského samosprávneho kraja, Košickej arcidiecézy, povedzme mesta Košice, ktoré je najväčším zriaďovateľom, školským. A reálna prax je taká, že je to absolútne nedostatočné a v prípade, že dôjde k nejakému takémuto ohrozeniu, tak ten policajt nemá šancu stihnúť prísť načas a zareagovať. Preto sme presvedčení o tom, že do školských tímov potrebujeme dostať ľudí, ktorí sú v tejto oblasti naslovovzatí. Pred chvíľkou a ešte, ešte včera sme mohli počúvať ombudsmanov, detských, verejného ochrancu práv a ďalších ombudsmanov a vypočuli sme si aj o tom, niečo o tom, že policajti pochybili a aj, aj nejaké, nejaké kritické slová do radov policajtov. Ale ja chcem povedať, že, že nemôžeme všetkých hádzať do jedného vreca a sú tisícky policajtov, ktorí svoju prácu robia dobre. Dokonca mnohí z nich, ktorí sú už na výsluhovom dôchodku, sú veľmi, veľmi odborne, charakterovo na tom dobre, a dokonca sú vo fyzickej kondícií, lebo sú to štyridsiatnici, päťdesiatnici, ktorí sú potenciálne veľmi, veľmi prospešní alebo boli by veľmi prospešní, ak by sme takýchto ľudí vedeli zakomponovať do bezpečnostných tímov v školách. Pán minister vnútra prišiel s návrhom, že do škôl, do všetkých škôl teda, že chce zaviesť inteligentné kamery. Malo by ísť zhruba o sedem kamier na školu pri 3 500 školách zhruba. Hovoríme o 20 až 25-tisícoch kamier. Aj keď malé školičky to nepotrebujú. Určite ich nepotrebujú sedem. Takže možno tých kamier bude 20-tisíc, možno menej a vyčlenil na to pán minister 63 miliónov eur.
Z nášho pohľadu je to ekonomicky veľmi nákladné riešenie. A vychádza mi z toho, určite ma pán minister opraví, a v tomto sa možno mýlim, rád, rád si vypočujem argumenty, ale, ale ak by takáto kamera stála dve a pol, tritisíc eur, tak je to príliš veľa. Dnes viete dobrú inteligentnú kameru zaobstarať za tisíc, za osemsto až tisíc päťsto eur. A štúdie OBSE, Európskej únie a všetkých vyspelých krajín hovoria, že bezpečnostné kamery sú síce prospešné, ale sú stále chybové a nie sú dostatočným riešením. Iba vtedy, ak sa spoja so živou silou, ak je to kombinácia človeka, ktorý je na bezpečnosť v školách a podobných zariadeniach vyškolený a ktorý takéto prostriedky ovláda, reaguje a tak ďalej.
Čiže naše riešenie otvára možnosť, otvára dvere, aby školy, školské zariadenia, zdravotné a sociálne zariadenia takého človeka zamestnať mohli. Nehovoríme o povinnosti, hovoríme zatiaľ o možnosti s prihliadnutím na, na obmedzené financie povedzme ministerstva školstva.
Trnavská univerzita je jeden z príkladov, ktorý nečaká na legislatívne zmeny, ale uvedomuje si, že táto situácia je vážna, preto oni zaviedli koordinátora bezpečnosti. Oni si robia vnútorný bezpečnostný audit a pripravujú sa na to, aby, aby univerzitu komplexne ochránili. Musia to urobiť takto, lebo my sme trošku v našich riešeniach liknaví. Ešte raz zopakujem, v Chorvátsku po fatálnej, po fatálnom útoku v škole do pol roka boli veci vyriešené najlepšie, ako mohli.
U nás sa stalo to, že ešte na začiatku roku 2024 dostal pán minister Šutaj Eštok za úlohu vypracovať takzvaný akčný plán na ochranu mäkkých cieľov. Ten akčný plán ukladá úlohy jednotlivým ministerstvám, ústredným orgánom štátnej správy, že čo všetko majú urobiť a dokedy. Ja ho mám so sebou. Väčšina vecí je termínovaných do konca roka 2025 a hovorím, že toto je, drahí priatelia, kolegovia z koalície a aj z opozície, toto je pomerne neskoro. Kamery totiž nemajú ruky a nohy, nezídu z fasády a vaše dieťa pri takomto fatálnom útoku neochránia. Oni dokážu, dnes už inteligentné kamery dokážu rozlišovať, možno dokážu v istej situácii povedzme detekovať zbraň, ale to je stále málo. Kamera vaše dieťa v kritickej situácii na konci dňa neochráni a bolo by fatálnym zlyhaním, ak by sme sa cez kameru dozvedeli, že ako došlo k útoku a k nešťastiu.
Toto, toto keď urobíme rodičom bez toho, aby sme neurobili ďalšie opatrenia, ktoré reálne ochránia naše školy, toto budeme vnímať ako zlyhanie nás všetkých. A preto, preto vás teda vyzývam a prosím a žiadam o podporu, o podporu nášho legislatívneho počinu, čo všetko dovolíme tým bezpečnostným koordinátorom robiť. Toto môže byť predmetom druhého čítania, pretože je veľmi citlivé, že do akej miery môže povedzme zasahovať do vzdelávania. My hovoríme aj o tom, že mal by mať na starosti to, aby urobil bezpečnostný projekt školy, aby detekoval všetky rizikové a slabé miesta bezpečnosti, aby po jeho školení, aby dokázal pripraviť učiteľov, žiakov aj študentov, ako sa majú v kritických situáciách správať. Tento človek pochádza zo silových alebo z bezpečnostných zložiek alebo záchranných zložiek a vie s nimi veľmi dobre a efektívne komunikovať. Viete, aká je situácia podľa tejto, podľa tohto akčného plánu, kde na začiatku sú definované pojmy a potom je tam nejaká analýza, tak až polovica zamestnancov škôl, polovica zamestnancov škôl netuší, čo má v takej situácii robiť. Viac ako tretina žiakov a študentov nikdy neboli na to pripravení, neboli na to poučení. To sú dáta z ministerstva vnútra. Tie dáta hovoria o tom, že sme pozadu, že reagujeme pomaly. My v KDH máme pripravené dokonca komplexnejšie riešenie, ale zbytočne ho budeme predkladať bez spolupráce opozície a koalície, lebo potrebujeme aj vašu podporu a preto prichádzame s takým prvým čiastkovým riešením, otvorením dverí, definovaním pojmu koordinátor bezpečnosti a prichádzame s tézou, ktorá nie je naša, ktorá, ktorá je výsledkom skúseností zo sveta. Kamery a ostatné bezpečnostné prvky sú dobré, dôležité, prospešné, ale nedostatočné. Potrebujeme tam koordinátora bezpečnosti, koordinátora, živú silu, profíka, človeka z komunity, ktorý pozná školu a ktorý takýmito životnými situáciami prešiel a vie ich riešiť.
Koľko to bude stáť? Tým, že je to, tým, že je to zatiaľ nie obligatórne, ale fakultatívne, teda je to možnosť, sú to otvorené dvere pre školy, ak by sme aj v tomto momente zamestnali dvetisíc takých koordinátorov bezpečnosti, lebo z 3 500 škôl nie každá maličká škola s deťmi materskej škôlky alebo 1,4 je v takom ohrození, ale ak by sme ich zamestnali hneď aj dvetisíc, tak tá, ten náklad na to, aby boli zaplatení, je niekde medzi 10 až 15 miliónov eur. A zase nehovoríme o povinnosti, aby minister financií tieto peniaze hľadal, ale hovoríme o možnosti pre školy a iné inštitúcie, aby si takéhoto človeka zabezpečili.
O čo prosíme, je len, aby ste im dali možnosť pracovať namiesto desiatich hodín týždenne, dvadsať hodín týždenne. Prečo? Dvadsať delené päť, päť pracovných dní, získate štyri hodiny a to je kritický čas od pol ôsmej do pol dvanástej dopoludnia, kedy k takýmto nešťastiam dochádza na školách. Nie je to úplne komplexné riešenie, ale je to určite viac ako len nejaké inteligentné kamery, ktoré mimochodom, ak mám dobré informácie, zatiaľ pán minister skúša iba na dvoch policajných akadémiách. Prešiel už dosť dlhý čas a my stále nevieme, aké sú tam výsledky a čo bude s tými kamerami ďalej.
Preto som kontaktoval aj všetky poslanecké kluby tu v sále, komunikujem s troma ministrami, ktorých sa to týka, požiadali nás, aby sme nehlasovali o tom hneď, aby sme počkali do budúceho týždňa a aby ešte prebehli rokovania a zvážili ste prípadnú podporu. Tak vás teda, drahí priatelia, kolegovia, žiadam, aby sme sa do toho spolu pustili, nechali to prejsť prvým čítaním, dostane sa to na pretras v septembri a vtedy môžeme prísť všetci s dobrými návrhmi, upraviť to do takej podoby, aby to našim deťom, našim rodinám, našim chorým, našim seniorom, aby to pomohlo.
Zatiaľ vám ďakujem za trpezlivosť s mojou úvodnou rečou a zodpovedám teda všetky prípadné otázky.
Ďakujem.

!!! Vymazať nadbytočný prázdny rámček !!!

Ďakujem za slovo. Jednoznačne sa zhodneme v tom, že tie kamery nie sú dobrý návrh a ja by som dokonca ešte pridala, vy hovoríte, že sú zbytočné, my hovoríme dokonca, že sú škodlivé. Lebo nielenže sa tu plánuje niekoľko, ten pôvodný návrh hovoril o 60 miliónoch eur z eurofondov, ale potom, samozrejme, tá udržateľnosť by ďalej musela ísť zo štátneho rozpočtu, čiže nielenže sa tu hovorí o desiatkach miliónov eur vyhodených na kamery, ktoré ako aj vy hovoríte, v konečnom dôsledku by nezabránili útoku, ale ten návrh mal byť postavený na zbere vlastne biometrických osobných údajov, lebo on mal rozoznávať, že ktoré dieťa napríklad je žiakom školy a ktoré nie je. To znamená, snímanie tváre tých detí, uložené údaje, kedy dieťa prichádza do školy, kedy odchádza, aké má návyky, čo nosí, to sú všetko veľmi citlivé údaje, ktoré by bolo treba niekde skladovať a ktoré v momente, ako sa dostanú mimo bezpečných rúk, tak môžu byť extrémne zneužité. Čiže naozaj si myslíme, že v tomto ministerstvo vnútra na to ide z úplne zlého konca a súhlasíme s vami, že skôr treba investovať do ľudí a ja úplne si viem predstaviť, že by toto bola ako dobrovoľná možnosť pre školy si vlastne zamestnať takto koordinátora bezpečnosti.
Mimochodom už teraz napríklad mnoho vojakov na dôchodku pracuje na školách. Ja tiež poznám napríklad bývalého vojaka, ktorý teraz robí telocvikára a tuším ešte geografiu si k tomu doplnil a učí, že už teraz pomerne veľa vlastne takýchto ľudí na školách máme. Kebyže ide na prioritizáciu, možno by som viac podporila iné profesie, ale to už by bolo na tej škole.