35. schôdza

(Prosím vymazať nadbytočný rámček.)

Ďakujem veľmi pekne, aj vám, pán predseda, lebo to bolo naozaj nedôstojné, pani Vaľovú sme ani nepočuli, čo, čo hovorila.
Musím sa pridať k apelu môjho kolegu pána poslanca Ledeckého, mám... (Reakcie z pléna.) Nie, ja som povedala, že to prostredie bolo nedôstojné a že som vás nepočula (reakcia z pléna), no dobre (povedané so smiechom) dobre (reakcia z pléna), dobre.
Teda musím sa vrátiť k apelu môjho poslaneckého kolegu pána Ledeckého. Naozaj tento návrh on veľmi pekne znie ten názov, práca namiesto dávok, doslovne ako na nejaký billboard, ale keď v teréne sa rozprávate najmä so starostami, tak naozaj tá spätná väzba je taká, že tento návrh nie je dobrý.
A vy, pán minister, viete, že keď prichádzate s návrhmi, ktoré sú dobré, my ich aj podporíme, ale tuná jednoducho naozaj tá spätná väzba z obcí je taká, že budeme ľuďom škodiť, budeme naozaj z nich robiť bezdomovcov a preto si neviem predstaviť, že by sme toto opatrenie alebo tento návrh podporili.
Ďakujem veľmi pekne.

Tak. Ďakujem pekne. Tak najprv budem reagovať na pani poslankyňu Janku Vaľovú. Áno, je pravda, je pravda to, čo zaznelo, že strašne veľa ľudí nám tu robí načierno v šedej ekonomike, aj ja mám takéto skúsenosti a ja by som čakal na opatrenie, ktoré pán minister prinesie práve na riešenie tohto problému. Vidíme to aj na štatistikách, že počet zamestnaných ľudí nám klesá, ale počet živnostníkov nám stúpa, tak jednak, jednak tí zamestnávatelia nevedia vyplatiť poriadnu mzdu a buď to riešia načierno alebo potom tých ľudí prinútia ísť na živnosť a platia im ako cez živnosti a, samozrejme, tá mzda je potom alebo tie náklady mzdy sú výrazne nižšie.
Ale chcem povedať, že tie skúsenosti, ktoré som hovoril, to boli z priamych návštev starostov a primátorov. A to, že naozaj aj tento inštitút oni využívajú na to, aby tí ľudia, keď ich zamestnajú, zaplatili si tie svoje podlžnosti, ktoré majú voči obci, tak to nieže si myslím, ale to, naozaj je to tak a realizujú to, ale ja si myslím, že práve tento inštitút by nemal riešiť to, ale mal by riešiť to, aby dlhodobo nezamestnaní mohli prísť na trh práce, aby boli prínosní na trhu práce, ale na to, aby prišli dlhodobo nezamestnaní na ten trh práce, viac ako štvrtina dlhodobo nezamestnaných je viac ako štyri roky, tak tento inštitút nepomáha. A keby pomáhal, tak nemôžme mať 30 rokov dokola jedných a tých istých ľudí na aktivačných prácach a výsledok je taký, že stále sú nezamestnaní a stále sú na aktivačných prácach s prestávkami.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, našou úlohou poslancov a poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky je bezpochyby preveriť každý poslanecký návrh alebo každý vládny návrh, či bude mať nejaký efektívny dopad na obyvateľov tejto krajiny a zároveň je ale našou úlohou aj zistiť, či tieto návrhy zákonov neporušujú nejaké ľudské práva, a respektíve či tieto návrhy nemajú diskriminačný dopad na niektorú z časti obyvateľstva.
Ja som už v prvom čítaní k návrhu tohto zákona naozaj vyjadrila svoje rozhorčenie z naozaj reštriktívneho a zároveň aj diskriminačného charakteru tohto zákona práce namiesto dávok, pretože napriek tomu, že tento zákon sa javí neutrálne, tak je úplne každému jasné, že bude mať dopad na najzraniteľnejšiu časť obyvateľov, a to sú, samozrejme, Rómovia. My sme už počas toho, ako ste len pripravovali tento zákon, pán minister, hovorili o tom, že tieto opatrenia etnicizujú chudobu a že také vyjadrenia, ako zoberieme dávky iba tomu, kto odmietne pracovať, lebo je lenivý, len naozaj posilňujú stereotypy v našej spoločnosti a posilňujú ten obraz o lenivých Rómoch, ktorí nechcú pracovať. A potom sa nečudujte, že hovoríme, že tento návrh zákona je diskriminačný a bude mať aj dopad na najzraniteľnejšiu časť obyvateľov, a to je Rómov. Ja osobne som presvedčená o tom, že je to v podstate len taká vaša populistická rétorika s cieľom, aby ste ulahodili vašim voličom a voličkám, ktorí vlastne prechovávajú dlhodobo niekoľko desaťročí, ak nie storočí, na Slovensku voči Rómom nenávisť a odpor, pretože to najdôležitejšie, a to nadväzujem aj na pána Ledeckého, to, čo povedal pred chvíľou, je naozaj pravda, ani aktivačné opatrenia, ani tie dlhodobé politiky tohto štátu v oblasti sociálnej pomoci najzraniteľnejším a dlhodobo nezamestnaným Rómom a ani tento návrh zákona nebude mať žiadaný efekt na zvýšenie zamestnanosti týchto ľudí. Skôr naopak, javí sa, že tento návrh je tak nejasný, že už teraz sa objavujú mnohé otázniky nad tým, či vôbec bude úspešne implementovaný, napríklad je to otázka, že akú prácu vlastne tento štát poskytne poberateľovi dávky, ak v mnohých regiónoch jednoducho práca nie je. Alebo čo presne znamená vhodná pracovná pozícia vzhľadom na kvalifikáciu, zdravotný stav alebo, samozrejme, nejaké rodinné okolnosti, ako to v zákone stojí. A nebude toto rozhodovanie o tom, aké sú objektívne dôvody odmietnutia práce len na nejakom subjektívnom rozhodovaní nejakých zamestnancov? Nebude dochádzať k nespravodlivému odoberaniu dávok? Ako nám zabezpečíte, ako zabezpečíte tým ľuďom, že k takejto nespravodlivosti nedôjde a ako to budete kontrolovať, monitorovať a ako to budete vyhodnocovať? A máme vôbec dostatočné administratívne kapacity, máme nejaký informačný systém, ktorý bude schopný identifikovať týchto uchádzačov, vhodné pracovné miesta, monitorovať ich prijatie alebo odmietnutia, alebo ako sa budú udeľovať sankcie? A čo finančné prostriedky? Budeme ich mať dostatok? Ja keď sa pozerám na to, ako sú v súčasnosti niektoré sezónne práce podporované, tak väčšinou ide o pilotné projekty z eurofondov, ktoré nemajú trvalú udržateľnosť, takže kde zoberieme finančné prostriedky na to, aby sme vytvárali nové pracovné miesta? O tom tiež tento návrh zákona, samozrejme, nehovorí a vzbudzuje to veľmi veľa otázok.
Ja sa stretávam v praxi a v teréne aj s tým, že sa ma ľudia pýtajú, že ako to vlastne bude s tým, keď sa budú dve obce, dvaja starostovia dohadovať, že kto bude vlastne žiadať dohodu, akým spôsobom sa dohodnú, kto bude preplácať cestovné, kto dostane finančné príspevky na vlastne pomôcky? Toto sú všetko nejasnosti, ktoré vytvárajú množstvo otázok na tej regionálnej úrovni a tento návrh zákona jednoducho o tom hovorí. Koniec koncov bez jasných definícií, bez dostatočných pracovných príležitostí, bez adekvátnej administratívnej kapacity a samozrejme bez finančného zabezpečenia hrozí, že tento zákon neprinesie očakávané výsledky. A čo je najhoršie? Bude viesť k sociálnemu napätiu.
Keď sa pozrieme na tie kľúčové argumenty, ktoré hovoria jednotliví stakeholderi, tak sa dozvedáme, že napríklad Amnesty International varuje pred tým, že toto podmieňovanie sociálnych dávok vykonávaním práce je vážny zásah do ľudských práv a dôstojnosti. Tí, ktorí odmietnu vhodnú pracovnú ponuku alebo aktivačnú činnosť, môžu prísť totiž o minimálnu podporu, ktorá je potrebná na ich prežitie a to, samozrejme, prehlbuje chudobu a sociálne vylúčenie. Takisto napríklad hovoria, že novela zasiahne, ako som to aj ja už spomínala, tých najzraniteľnejších v našej spoločnosti, ale nie sú to len Rómovia, sú to napríklad aj samoživiteľky či ľudia v regiónoch, kde nie je dostatok týchto pracovných príležitostí. A tí v konečnom dôsledku, keď im aj štát ponúkne nejakú sezónnu činnosť, tak budú vlastne vykonávať, po prvé podhodnotenú prácu a po druhé prácu bez právnej ochrany. A to tiež, samozrejme, môže prehĺbiť existujúce sociálne nerovnosti.
Takisto sa pochvalne k tomuto zákonu nevyjadrujú ani odborári z Konferencie odborových zväzov, ktorí hovoria o tom, že tento návrh zákona je nesystémový a nebude v konečnom dôsledku motivovať...
=====

(151.)
a to tiež, samozrejme, môže prehĺbiť existujúce sociálne nerovnosti.
Takisto sa pochvalne k tomuto zákonu nevyjadrujú ani odborári z Konferencie odborových zväzov, ktorí hovoria o tom, že tento návrh zákona je nesystémový a nebude v konečnom dôsledku motivovať ľudí k zamestnanosti a takisto upozorňujú napríklad na problematiku toho, že politiky zamestnanosti sú stále závislé od európskych financií. A takisto sa ani starostovia k tomuto teraz nevyjadrujú teda úplne pochvalne a hovoria o tom, že tam proste nie sú adekvátne pracovné príležitosti a že to môže viesť k sociálnemu napätiu, ako som už spomínala, majú množstvo otázok, na ktoré nemajú odpovede a takisto hovoria o tom, že tieto náklady na aktivačné príspevky napríklad alebo na administratívu môžu v konečnom dôsledku aj prevýšiť potencionálne prínosy. Všetci odborníci, ale teda aj bežní ľudia sa zhodujú v tom, že tento návrh sa skôr javí ako nátlak na donútenie ľudí, aby pracovali. No a to sa mi potom vôbec nezdá produktívne, skôr naopak, je to kontraproduktívne. Namiesto zvyšovania zamestnanosti dlhodobo nezamestnaných, to bude mať podľa nášho názoru úplne opačný efekt, a to je prehlbovanie chudoby, pasivity a samozrejme sociálneho vylúčenia.
Rada by som ešte pripomenula, ako vnímame vlastne dôvody celého tohto návrhu a prečo to vlastne v praxi nebude fungovať.
Po prvé, sme toho názoru, že my si tu vlastne zamieňame príčiny nezamestnanosti s dôsledkami nezamestnanosti. A to je veľký rozdiel, pretože tu chýba nie ochota pracovať, na Slovensku chýba práca a to v mnohých regiónoch a priamo najväčšia je tam, kde je aj vysoký výskyt chudoby a kde sa nachádzajú a žijú marginalizovaní Rómovia. A odobrať dávku niekomu, kto si ju objektívne nemá ako nájsť a nemá kde nájsť, predsa nerieši problém. Je to, tento problém to iba zhoršuje.
Ďalšia vec je, že napriek tomu, že máme ľavicovo orientovanú vládu, tak tu sa nerešpektuje alebo sme teda svedkami dešpektu podstaty sociálnej pomoci. Pretože dávka v hmotnej núdzi predsa nie je žiadna odmena. Je to existenčné minimum, ktoré má zabezpečiť základné biologické prežitie, to znamená teplé jedno, ošatenie, prístrešie a tak ďalej. A okrem toho napriek tomu, že hovoríte, že tento zákon neporušuje ústavu, tak netreba zabúdať, že toto právo na existenčné prežitie je garantované ústavou a tam je jasne napísané, že každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. A odobratie tejto základnej dávky môže priniesť jedine hlad a bezdomovectvo a, samozrejme, zúfalstvo. Takže ja si myslím, že takýto stav, psychický, môže len zhoršiť predpoklady k tomu, aby si človek našiel prácu a aby si ju v konečnom dôsledku aj udržal.
Potom je tu tá nesprávna, nazvala by som to nesprávna, aj keď ma napadajú rôzne iné slová, predstava, že leniví nechcú robiť. Ako ja neviem, to ako keby sme povedali, že títo ľudia sú len leniví. Ale treba si uvedomiť, že majú ďalšie objektívne príčiny. Však s chudobou sa spája naozaj aj veľmi nízka vzdelanostná úroveň alebo žiadna kvalifikácia. Takisto množstvo z týchto ľudí má nejaké zdravotné obmedzenia. Vy viete vôbec o tom, že v rómskych komunitách veľmi ťažko nájdete človeka, ktorý má viac ako 65 rokov? Že títo ľudia sa jednoducho aj v dôsledku zdravotných problémov a v tých podmienkach, v akých žijú, nedožijú staroby? To sú vážne problémy, ktoré tento štát dlhodobo niekoľko desaťročí absolútne nerieši. A takisto mnohí z nich majú rodinné prekážky. Ja som strašne zvedavá, či tieto rodinné prekážky, ako tu už napríklad bola spomínaná dvojzmenná prevádzka alebo aj to, že mnoho z týchto ľudí sú samoživitelia a nemajú vlastne ako zabezpečiť starostlivosť o deti, či toto bude objektívna príčina toho, že si nemôžu nájsť prácu. Takže namiesto represie, to je to, na čom je založený tento zákon, treba zvýšiť ich zamestnateľnosť nejakými restoratívnymi opatreniami a nie ich trestať za to, že dlhodobo niekoľko desaťročí nefunguje systém.
Najväčšou výtkou, ktorú máme, je, že tento zákon vlastne hovorí o nútenej práci. Ak je totiž človek nútený pracovať pod hrozbou toho, že stratí existenčné minimum, tak či chcete, alebo nechcete si to pripustiť, pán minister, ide o porušenie ľudských práv. Ľudské právo totiž nie je možné viazať na žiadne zásluhy. Odobratie dávky v hmotnej núdzi za odmietnutie pracovnej ponuky je teda podľa nás protiústavné. Dávka v hmotnej núdzi nikdy nebola a nie je odmenou za prácu. A už vôbec nie je riešením nezamestnanosti. Na to máme úplne iné nástroje, ale my ich jednoducho neimplementujeme. Dávka v hmotnej núdzi má zabezpečiť záchrannú sieť a v ľudsko-právnom kontexte je vyjadrením tzv. pozitívneho záväzku štátu chrániť život človeka, teda umožniť mu prežiť. Okrem toho Slovensko bolo už v minulosti kritizované ako OSN, tak aj Európskou úniou za praktiky, ktoré sa naozaj blížili k zneužívaniu znevýhodnených a summa summárum teda, podľa nás, ide o legalizáciu nútených prác, pri ktorej vlastne týmto zákonom štát vydiera naozaj núdznych k práci pod hrozbou ohrozenia ich života, ja by som to kľudne takto nazvala, pretože dochádza alebo bude dochádzať k ohrozeniu ich života. A čo je najhoršie, tak tým, že má dopad na majoritnú časť obyvateľstva, najväčšiu, tak tento zákon to robí etnicky selektívne.
No a na dôvažok by som povedala asi len toľko, že vôbec to neprinesie zvyšovanie zamestnanosti. Mám pocit, že tu ide takpovediac trošku o štatistickú hru, pretože takto sa vlastne bude zamestnanosť umelo navyšovať a v konečnom dôsledku to vôbec neprinesie nič tým ľuďom, iba tým štatistikám, pretože vy nezabezpečíte reálny príjem týmto ľuďom, dlhodobý už vôbec nie, ani pracovné návyky, ani to nebude viesť k trvalej zamestnanosti, len to fakt kozmeticky zlepší tie štatistiky. A ja keď som sa zamýšľala, tak vlastne ani nerozumiem, prečo to robíte takýmto spôsobom, pretože ten počet ľudí, ktorí sú v hmotnej núdzi, je naozaj povedala by som, že malý, zanedbateľný, je to len 67-tisíc ľudí. V tých štatistikách celkových je to 1,25 % populácie. A ak by sme tam prirátali aj členov rodiny, tak je to len 2 % z celkového počtu ľudí a samotná dávka v hmotnej núdzi tvorí len 0,6 % sociálnych dávok a 0,2 % celkových verejných výdavkov. Takže prečo? Tým, samozrejme, netvrdím, že netreba s touto témou niečo robiť, ale určite nie takto reštriktívne a takto diskriminačne. Ak naozaj chceme pohnúť s dlhodobou nezamestnanosťou, tak ako už dlhodobo voláme po tom, aby sa na Slovensku začala naozaj riešiť aj pomoc v hmotnej núdzi adresne, individuálnym case manažmentom, čiže každý nezamestnaný by mal mať osobný plán, okamžité včasné poradenstvo už pri registrácii, nie až po dvanástich mesiacoch, keď sa stane dlhodobo zamestnaný. Po registrácii treba naozaj dôkladne profilovať klienta, predikovať jeho výšku zotrvania v evidencii a realizovať s ním rôzne kvalifikačné kurzy na to, aby mohol byť nejakým spôsobom zamestnaný. A naozaj mu intenzívne pomáhať. A popritom, popri tom kvalitnom vzdelaní a rekvalifikácii je myslieť potrebné aj na podporu mobility, na starostlivosť o deti, potom, samozrejme, treba začať konečne niečo robiť aj v oblasti sociálneho podnikania, o tom už tiež dlhodobo hovoríme. Zároveň je potrebné možno motivovať ten systém aj tým, že urobíme nejaké prechodné benefity pri nástupe do práce. Benefity, nie hrozba odobratia sociálnych dávok.
A takisto veľmi by prospelo tomuto štátu, keby sa znížilo daňovo-odvodové zaťaženie, ktoré je tiež dôvodom nedostatku pracovných miest pre slabo kvalifikovaných ľudí s nízkou produktivitou práce. A to, čo sa týka, samozrejme, aj tejto témy a Rómov, je, že je nutné začať pracovať s nejakými aktivitami aj v oblasti odstraňovania diskriminácie na trhu práce, aj možno postihovania a sankcionovania. Samozrejme bola tu už spomínaná čierna práca. Posilniť inšpekciu práce pri vykorisťovaní ľudí načierno alebo aj proti úžere. Aj to je téma, ktorá sa dlhodobo absolútne nerieši. Alebo príspevok na bývanie, ktorý sme niekoľkokrát predkladali a doteraz sa s tým nič neurobilo. Treba ale zlepšiť aj životné podmienky Rómov, vybudovať kanalizáciu, veď nie je možné, aby v 21. storočí títo ľudia nemali ešte stále na mnohých územiach vodu.
Takže ak je naozaj vaším cieľom odoberať lenivým dávky, ako ste to povedali, tak potom áno, tento zákon je fajn, ale ak chcete reálne zvýšiť zamestnateľnosť teda a odstrániť dlhodobú nezamestnanosť týchto ľudí, tak potom ste úplne mimo misu. Tento zákon tomu vôbec neprispeje. Pretože predpokladať, že, alebo predpoklad, že odoberieme dávky a ľudia sa zrazu zamestnajú, no tak to vôbec nezohľadňuje ani realitu chudoby, ani nezamestnateľnosti a myslím si, že je to teda naivné a je teda viem, že určite nie ste ani naivní, ani takí povrchní a že skôr je to to, taký populistický výčin, že vraj ľavicovo orientovanej vlády.
Mňa mrzí, že sa obúvate do tých najchudobnejších, pán minister, ktorí sa nemôžu brániť, to je asi to najjednoduchšie, len kvôli tomu, že voliči, vaši voliči a voličky vám za to zatlieskajú. A ja viem, že v populizme ste majstri, ale to je možno práve ten dôvod, prečo my v Progresívnom Slovensku nezahlasujeme za tento návrh zákona. A to nie je preto, že by sme nechceli, aby ľudia pracovali, ale preto, že my vieme, že je potrebné v prvom rade riešiť chudobu a začať aj pri odstraňovaní nezamestnanosti, pri príčinách toho, prečo ľudia nepracujú a nie trestať obete. A vysvetľovať nezamestnanosť ľudí ich lenivosťou, zneužívaním systému dávok v hmotnej núdzi, no tak to osobne si myslím, že, bohužiaľ, môže len niekto, kto tomu nerozumie alebo sa tvári, že nerozumie, alebo práveže zámerne zavádza. A to mi je naozaj nesmierne ľúto.
A ak dovolíte, teraz by som prečítala pozmeňujúci návrh, takže poprosím zastaviť čas. Ďakujem.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Ingrid Kosovej, Simony Petrík, Beáty Jurík a Ireny Bihariovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 727.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 727.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny a doplnenia:
1 . V čl. I sa vypúšťajú body 2 a 3.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I sa vypúšťa bod 11 .
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I sa vypúšťa bod 14.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
4. V čl. I bode 15 sa v § 19 ods. 1 vypúšťa písmeno b).
Doterajšie písmeno c) sa označuje ako písmeno b).
5. V čl. I bode 15 v § 19 ods. 2 znie:
„(2) Lekárska posudková činnosť podľa odseku 1 písm. a) prvého bodu sa vykonáva, ak uchádzač o zamestnanie odmietol prijať vhodné zamestnanie z dôvodu, že nezohľadňuje jeho zdravotný stav.”.
6. V čl. I sa vypúšťajú body 17 až 19.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
7. V čl. I body 20 znie:
„20. V § 19 ods. 8 sa slová „evidencie uchádzača” nahrádzajú slovami „evidencie uchádzačov”.
8. V čl. I sa vypúšťajú body 21 až 24.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
9. V čl. I bode 25 sa v § 20a vypúšťajú slová „alebo osoby v hmotnej núdzi".
10. V čl. I sa vypúšťajú body 71 a 72.
=====

(151.a)
21 až 24. Ostatné novelizačné body v článku 1 sa primerane prečíslujú.
9. V čl. I bode 25 sa v § 20a vypúšťajú slová „alebo osoby v hmotnej núdzi".
10. V čl. I sa vypúšťajú body 71 a 72.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
11. V čl. I sa vypúšťajú body 74 a 75.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
12. V čl. I bode 76 sa v § 32 ods. 13 prvej vete vypúšťajú slová „alebo osoby v hmotnej núdzi" a v druhej vete sa vypúšťajú slová „alebo osoba v hmotnej núdzi".
13. V čl. I sa vypúšťa bod 77.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
14. V čl. I sa vypúšťa bod 87 až 89.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
15. V čl. I bode 90 sa v § 43 ods. 2 v úvodnej vete sa slová „uchádzača o zamestnanie, záujemcu o zamestnanie a osoby v hmotnej núdzi" nahrádzajú slovami „uchádzača o zamestnanie a záujemcu o zamestnanie".
16. V čl. I bode 90 sa v § 43 ods. 2 písm. d) sa slová „uchádzača o zamestnanie, záujemcu o zamestnanie a osoby v hmotnej núdzi" nahrádzajú slovami „uchádzača o zamestnanie a záujemcu o zamestnanie".
17. V čl. I sa vypúšťajú body 92 a 93.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
18. V čl. I sa vypúšťa bod 98.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
19. V čl. I sa vypúšťajú body 100 a 101.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
20. V čl. I sa vypúšťa bod 104.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
21. V čl. I sa vypúšťa bod 106.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
22. V čl. I sa vypúšťa bod 113.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
23. V čl. I sa vypúšťajú body 117 až 119.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
24. V čl. I bod 120 znie:
„120. V § 67 ods. 8 sa slová „Ústav informácií a prognóz školstva" nahrádzajú slovami „Ministerstvo školstva"."
25. V čl. I sa vypúšťajú body 121 a 122.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
26. V čl. I sa vypúšťa bod 124.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
27. V čl. I sa vypúšťa bod 133.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
28. V čl. I body 134 a 135 znejú:
„134. V prílohe č. 1 písm. E sa za písmeno h) vkladá nové písmeno i), ktoré znie:
„i) údaj o dovŕšení veku potrebného na nárok na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu".
Doterajšie písmeno i) sa označuje ako písmeno j).
135. V prílohe č. 1 písm. F úvodnej vete sa slová „Ústav informácií a prognóz školstva" nahrádzajú slovami „Ministerstvo školstva".".
29. V čl. I sa vypúšťajú body 136 a 137.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie k bodom 1 až 29: Navrhujeme vypustenie ustanovení, ktoré upravujú podmieňovanie priznania plnej výšky dávky v hmotnej núdzi prijatím ponuky vhodného zamestnania. Tieto opatrenia odporujú základnému účelu dávky v hmotnej núdzi, ktorou je zabezpečenie existenčného minima pre osoby v krajnej sociálnej tiesni.
Význam dávky v hmotnej núdzi nie je limitovaný účelom sociálnych práv podľa piateho oddielu druhej hlavy Ústavy Slovenskej republiky, hospodárske, sociálne a kultúrne práva, ktorých účelom je sociálne zabezpečenie občana v špecifických situáciách a ktorých nárokovateľnosť závisí od ekonomických možností štátu. Dávka v hmotnej núdzi je vyjadrením tzv. pozitívneho záväzku štátu chrániť život človeka. Svojím účelom teda nesleduje len zabezpečenie solidárnej pomoci štátu občanovi, jej účelom je poskytnutie materiálneho predpokladu pre výkon práva na život. Štát sa garanciou práva na život zaväzuje k tomu, že vynaloží úsilie a náklady na to, aby mohla osoba žiť. Je to nález ÚS 8/96 a PL. ÚS 17/2008. Dávka v hmotnej núdzi je preto ako jediná spomedzi všetkých sociálnych príjmov materiálnym ekvivalentom práva na život.
Keďže právo na život nie je možné viazať na žiadne podmienky, zásluhy, pracovné výkony, osobné kvality a prináležia všetkým rovnako podľa čl. 12 ods.1 a 2 ústavy, nemôže sa ani základná dávka v hmotnej núdzi viazať na iné podmienky, než stav núdze. Tento návrh má za cieľ zosúladiť zákon s ústavným a medzinárodnoprávnym rámcom a zabezpečiť, aby dávka v hmotnej núdzi plnila svoju základnú ochrannú funkciu bez represívnych podmienok.
30. V čl. III bode 6 v § 10 ods. 3 sa vypúšťa písmeno a).
Doterajšie písmená b) až f) sa označujú ako písmená a) až e) a vykonajú sa na to nadväzujúce legislatívno-technické úpravy.
31. V čl. III bode 6 v § 10 ods. 4 sa vypúšťa písmeno a).
Doterajšie písmená b) až f) sa označujú ako písmená a) až e) a vykonajú sa na to nadväzujúce legislatívno-technické úpravy.
Odôvodnenie k bodom 30 až 31: Navrhuje sa vypustenie pravidla o znižovaní dávky, ak uchádzač nespolupracuje, t. j. odmietne vhodnú ponuku alebo sa nedostaví na úrad na účel ponuky vhodného zamestnania.
Ďakujem za slovo. (Potlesk.)

Ďakujem.
Pani kolegyňa, keď vás počúva laik, ako tak čítate paragrafy, tak si myslí, že naozaj je to, je to také múdre a odborné, ale ja keď vás počúvam, vy ste povedali, že my sme populisti, no vy ste kráľovná populizmu. Toľko, takáto znôška zlátanín, čo ste dneska porozprávali, to je niečo, niečo neskutočné. Už len vaše otázky na začiatku, že kto bude kontrolovať, kto bude monitorovať, kto bude riešiť a odoberať dávky, kto to bude posudzovať?
Pani kolegyňa, kto to dnes robí? Vy nežijete v Slovenskej republike? No robia to úrady práce a tie úrady práce to robia, robili a budú robiť. A robia to desiatky, dvadsiatky rokov a stále to robia. Takže jednoducho sú tam odborní pracovníci, ktorí to robiť vedia.
Ďalšiu otázku, ktorú ste dali, lebo vy miešate aktivačné služby so zamestnaním, proste vám je to jedno ako, že kto dá pomôcky ľuďom ako, keď budú mať aktivačné služby? No kto im dá pomôcky? Zase choďte na ten úrad práce a sa spýtajte, veď to sú mestá a obce a tí, ktorí môžu vykonávať aktivačné služby.
Potom tu rozprávate o Ústavnom súde o § 12, tak vás naňho upozorním, ale najprv vám poviem, že to, čo čítate, nemáte pravdu, lebo Ústavný súd už rozhodol, že ľudia môžu vykonávať aktivačné práce. Čiže klamete. Pretože Ústavný súd už rozhodol. A to, čo sú vaše domnienky, čo sa tam píše v ústave, to je pekné. Bod 12 hovorí, že všetci ľudia sú si rovní. Pani kolegyňa, prečo sústavne tuná vyťahujete Rómov a robíte ich nadľudí. My keď robíme zákony, robíme aj pre Rómov, aj pre ľudí... pre všetkých rovnako robíme tieto zákony, či nie? Či máme tu ľudí, podľudí, nadľudí? Ja si to nemyslím, lebo na každého platí zákon rovnako.
A hovoríte o pracovných návykoch, že nebudú mať. Vážená pani kolegyňa, viete, aké je dôležité, už len kontrolujeme či, a teraz ja spomeniem tých Rómov, či rómske deti chodia do školy? Že majú návyky, že sa učia a podobne a nielen rómske, ale aj iné deti možno, hej, čo, ktorí sú v chudobe a podobne. A práca, pred chvíľou som povedala, je to socializácia, sú to návyky a je to veľmi potrebné, verte mi... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. (Rečníčka hovorí do vypnutého mikrofónu. Reakcie z pléna: "Mikrofón!") Uhm. Ďakujem.
Pani kolegyňa, nemôžem s vami súhlasiť, že tento návrh zákona je útokom na zraniteľné skupiny, na Rómov a že porušuje ľudské práva. Práve naopak, tento návrh nikoho nevylučuje, vytvára podmienky pre každého, kto môže pracovať, aby prácu dostal.
Na Slovensku máme okolo 107-tisíc pracovných miest, ktoré obsadzujú cudzinci. Preto sa pýtam, prečo tieto miesta by nemohli obsadiť slovenskí občania, Rómovia, ktorí sú nezamestnaní a ktorí majú schopnosti a zdravie na to, aby pracovať mohli?
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja by som takisto zareagoval na kolegyňu. Ja práve tvrdím opak, to, čo vy, kolegyňa, teda v dnešnej dobe naozaj ľudia si už musia odpracovať 32 hodín aktivačných prác, ak chcú dostať dávku v hmotnej núdzi, takže súhlasím aj s kolegyňou predo mnou, ktorá presne pomenovala teda obdobné dôvody toho, ako Ústavný súd už v minulosti rozhodol. Podľa mňa ako starostu obce musím povedať, že táto legislatíva pomôže aj starostom a primátorom, ktorým to takisto rozviaže ruky, a práve tá práca namiesto dávok je naozaj pekným príkladom toho, ako chceme tým ľuďom umožniť nadobudnúť opätovne nejaké pracovné návyky tak, aby sme ich vedeli uplatniť na trhu práce.
Preto naozaj veci, ktoré ste pomenovali vy, vidím úplne inou optikou a pevne verím, že vďaka tejto legislatíve pomôžeme desať tisícom ľudí na Slovensku, lebo vy ste spomínali, že máme ešte cez 60-tisíc ľudí. Ja pevne verím, že minimálne tisícom alebo desať tisícom ľudí pomôžeme, aby naozaj sa posunuli v živote ďalej.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem veľmi pekne. Veľmi správne ste, pani poslankyňa, povedali, že vlastne nerozumiete tomu, že prečo, prečo o tejto dávke, pretože naozaj ona je, sa týka veľmi malého počtu a je taká, hovoríme možno, o, celý ten program je nejakých 140 miliónov navyše. Je to vlastne dávka, ktorá je najprísnejšie posudzovaná v štáte a navyše keď sa pozrieme, že koho sa tento problém týka, tak on nie je celoslovenským, napríklad môžeme hovoriť o Košickom kraji, kde máme až okolo 15-tisíc poberateľov, kdežto napríklad v Bratislavskom je to pár stoviek ľudí, osôb. Čiže pokiaľ tu máme, za mňa je to regionálny problém, tak myslím si, že celoplošné riešenia jednoducho fungovať nebudú.
A tiež súhlasím s tým, že hovoriť o tom, že tento návrh príde k, vďaka nemu k znižovaniu nezamestnanosti, no jednoducho problém neobsadených miest je to, že tam, kde máme napríklad týchto ľudí, tak tam nemáme voľné pracovné miesta. Navyše tie pracovné miesta, ktoré, ktoré sú voľné, tak problém je to, že my nemáme na ne kvalifikovaných vlastne pracovníkov a to vlastne týmto zákonom alebo týmto návrhom jednoducho nevyriešime. A keď sa pozrieme, ako to funguje v iných štátoch, tak kľudne sa môžeme z toho poučiť, lebo dobrá prax už existuje a tá hovorí o tom, že je to, treba to riešiť lokálne, regionálne a naozaj treba zapojiť do toho samosprávy, ktoré sú najbližšie k tým ľuďom a potom sa môžeme vyhnúť tomu, že nám budú prepadať napríklad do toho bezdomovectva, ako tu bolo spomenuté.
Ďakujem veľmi pekne.