35. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, našou úlohou poslancov a poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky je bezpochyby preveriť každý poslanecký návrh alebo každý vládny návrh, či bude mať nejaký efektívny dopad na obyvateľov tejto krajiny a zároveň je ale našou úlohou aj zistiť, či tieto návrhy zákonov neporušujú nejaké ľudské práva a respektíve či tieto návrhy nemajú diskriminačný dopad na niektorú z časti obyvateľstva.
Ja som už v prvom čítaní k návrhu tohto zákona naozaj vyjadrila svoje rozhorčenie z naozaj reštriktívneho a zároveň aj diskriminačného charakteru tohto zákona práce namiesto dávok, pretože napriek tomu, že tento zákon sa javí neutrálne, tak je úplne každému jasné, že bude mať dopad na najzraniteľnejšiu časť obyvateľov, a to sú, samozrejme, Rómovia.
My sme už počas toho, ako ste len pripravovali tento zákon, pán minister, hovorili o tom, že tieto opatrenia etnicizujú chudobu a že také vyjadrenia, ako zoberieme dávky iba tomu, kto odmietne pracovať, lebo je lenivý, len naozaj posilňujú stereotypy v našej spoločnosti a posilňujú ten obraz o lenivých Rómoch, ktorí nechcú pracovať. A potom sa nečudujte, že hovoríme, že tento návrh zákona je diskriminačný a bude mať aj dopad na najzraniteľnejšiu časť obyvateľov, a to je Rómov.
Ja osobne som presvedčená o tom, že je to v podstate len taká vaša populistická rétorika s cieľom, aby ste ulahodili vašim voličom a voličkám, ktorí vlastne prechovávajú dlhodobo niekoľko desaťročí, ak nie storočí, na Slovensku voči Rómom nenávisť a odpor, pretože to najdôležitejšie, a to nadväzujem aj na pána Ledeckého, to, čo povedal pred chvíľou, je naozaj pravda, ani aktivačné opatrenia, ani tie dlhodobé politiky tohto štátu v oblasti sociálnej pomoci najzraniteľnejším a dlhodobo nezamestnaným Rómom a ani tento návrh zákona nebude mať žiadaný efekt na zvýšenie zamestnanosti týchto ľudí. Skôr naopak, javí sa, že tento návrh je tak nejasný, že už teraz sa objavujú mnohé otázniky nad tým, či vôbec bude úspešne implementovaný. Napríklad je to otázka, že akú prácu vlastne tento štát poskytne poberateľovi dávky, ak v mnohých regiónoch jednoducho práca nie je. Alebo čo presne znamená vhodná pracovná pozícia vzhľadom na kvalifikáciu, zdravotný stav alebo, samozrejme, nejaké rodinné okolnosti, ako to v zákone stojí. A nebude toto rozhodovanie o tom, aké sú objektívne dôvody odmietnutia práce len na nejakom subjektívnom rozhodovaní nejakých zamestnancov? Nebude dochádzať k nespravodlivému odoberaniu dávok? Ako nám zabezpečíte, ako zabezpečíte tým ľuďom, že k takejto nespravodlivosti nedôjde a ako to budete kontrolovať, monitorovať a ako to budete vyhodnocovať? A máme vôbec dostatočné administratívne kapacity? Máme nejaký informačný systém, ktorý bude schopný identifikovať týchto uchádzačov, vhodné pracovné miesta, monitorovať ich prijatie alebo odmietnutia, alebo ako sa budú udeľovať sankcie? A čo finančné prostriedky? Budeme ich mať dostatok? Ja keď sa pozerám na to, ako sú v súčasnosti niektoré sezónne práce podporované, tak väčšinou ide o pilotné projekty z eurofondov, ktoré nemajú trvalú udržateľnosť.
Takže kde zoberieme finančné prostriedky na to, aby sme vytvárali nové pracovné miesta? O tom tiež tento návrh zákona, samozrejme, nehovorí a vzbudzuje to veľmi veľa otázok.
Ja sa stretávam v praxi a v teréne aj s tým, že sa ma ľudia pýtajú, že ako to vlastne bude s tým, keď sa budú dve obce, dvaja starostovia dohadovať, že kto bude vlastne žiadať dohodu, akým spôsobom sa dohodnú, kto bude preplácať cestovné, kto dostane finančné príspevky na vlastne pomôcky? Toto sú všetko nejasnosti, ktoré vytvárajú množstvo otázok na tej regionálnej úrovni a tento návrh zákona jednoducho o tom hovorí. Koniec koncov bez jasných definícií, bez dostatočných pracovných príležitostí, bez adekvátnej administratívnej kapacity a, samozrejme, bez finančného zabezpečenia hrozí, že tento zákon neprinesie očakávané výsledky. A čo je najhoršie? Bude viesť k sociálnemu napätiu.
Keď sa pozrieme na tie kľúčové argumenty, ktoré hovoria jednotliví stakeholderi, tak sa dozvedáme, že napríklad Amnesty International varuje pred tým, že toto podmieňovanie sociálnych dávok vykonávaním práce je vážny zásah do ľudských práv a dôstojnosti. Tí, ktorí odmietnu vhodnú pracovnú ponuku alebo aktivačnú činnosť, môžu prísť totiž o minimálnu podporu, ktorá je potrebná na ich prežitie a to, samozrejme, prehlbuje chudobu a sociálne vylúčenie. Takisto napríklad hovoria, že novela zasiahne, ako som to aj ja už spomínala, tých najzraniteľnejších v našej spoločnosti, ale nie sú to len Rómovia, sú to napríklad aj samoživiteľky či ľudia v regiónoch, kde nie je dostatok týchto pracovných príležitostí. A tí v konečnom dôsledku, keď im aj štát ponúkne nejakú sezónnu činnosť, tak budú vlastne vykonávať po prvé podhodnotenú prácu a po druhé prácu bez právnej ochrany. A to tiež, samozrejme, môže prehĺbiť existujúce sociálne nerovnosti.
Takisto sa pochvalne k tomuto zákonu nevyjadrujú ani odborári z konferencie (Konfederácie, pozn. red.) odborových zväzov, ktorí hovoria o tom, že tento návrh zákona je nesystémový a nebude v konečnom dôsledku motivovať ľudí k zamestnanosti a takisto upozorňujú napríklad na problematiku toho, že politiky zamestnanosti sú stále závislé od európskych financií. A takisto sa ani starostovia k tomuto teraz nevyjadrujú teda úplne pochvalne a hovoria o tom, že tam proste nie sú adekvátne pracovné príležitosti a že to môže viesť k sociálnemu napätiu. Ako som už spomínala, majú množstvo otázok, na ktoré nemajú odpovede a takisto hovoria o tom, že tieto náklady na aktivačné príspevky napríklad alebo na administratívu môžu v konečnom dôsledku aj prevýšiť potencionálne prínosy. Všetci odborníci, ale teda aj bežní ľudia sa zhodujú v tom, že tento návrh sa skôr javí ako nátlak na donútenie ľudí, aby pracovali. No a to sa mi potom vôbec nezdá produktívne, skôr naopak, je to kontraproduktívne. Namiesto zvyšovania zamestnanosti dlhodobo nezamestnaných to bude mať podľa nášho názoru úplne opačný efekt, a to je prehlbovanie chudoby, pasivity a, samozrejme, sociálneho vylúčenia.
Rada by som ešte pripomenula, ako vnímame vlastne dôvody celého tohto návrhu a prečo to vlastne v praxi nebude fungovať.
Po prvé, sme toho názoru, že my si tu vlastne zamieňame príčiny nezamestnanosti s dôsledkami nezamestnanosti. A to je veľký rozdiel, pretože tu chýba nie ochota pracovať, na Slovensku chýba práca, a to v mnohých regiónoch a priamo najväčšia je tam, kde je aj vysoký výskyt chudoby a kde sa nachádzajú a žijú marginalizovaní Rómovia. A odobrať dávku niekomu, kto si ju objektívne nemá ako nájsť a nemá kde nájsť, predsa nerieši problém. Je to, tento problém to iba zhoršuje.
Ďalšia vec je, že napriek tomu, že máme ľavicovo orientovanú vládu, tak tu sa nerešpektuje alebo sme teda svedkami dešpektu podstaty sociálnej pomoci. Pretože dávka v hmotnej núdzi predsa nie je žiadna odmena. Je to existenčné minimum, ktoré má zabezpečiť základné biologické prežitie, to znamená teplé jedlo, ošatenie, prístrešie a tak ďalej. A okrem toho napriek tomu, že hovoríte, že tento zákon neporušuje ústavu, tak netreba zabúdať, že toto právo na existenčné prežitie je garantované ústavou a tam je jasne napísané, že každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. A odobratie tejto základnej dávky môže priniesť jedine hlad a bezdomovectvo a, samozrejme, zúfalstvo. Takže ja si myslím, že takýto stav, psychický, môže len zhoršiť predpoklady k tomu, aby si človek našiel prácu a aby si ju v konečnom dôsledku aj udržal.
Potom je tu tá nesprávna, nazvala by som to nesprávna, aj keď ma napadajú rôzne iné slová, predstava, že leniví nechcú robiť. Ako ja neviem, to ako keby sme povedali, že títo ľudia sú len leniví. Ale treba si uvedomiť, že majú ďalšie objektívne príčiny. Však s chudobou sa spája naozaj aj veľmi nízka vzdelanostná úroveň alebo žiadna kvalifikácia. Takisto množstvo z týchto ľudí má nejaké zdravotné obmedzenia. Vy viete vôbec o tom, že v rómskych komunitách veľmi ťažko nájdete človeka, ktorý má viac ako 65 rokov? Že títo ľudia sa jednoducho aj v dôsledku zdravotných problémov a v tých podmienkach, v akých žijú, nedožijú staroby? To sú vážne problémy, ktoré tento štát dlhodobo niekoľko desaťročí absolútne nerieši. A takisto mnohí z nich majú rodinné prekážky. Ja som strašne zvedavá, či tieto rodinné prekážky, ako tu už napríklad bola spomínaná dvojzmenná prevádzka alebo aj to, že mnoho z týchto ľudí sú samoživitelia a nemajú vlastne ako zabezpečiť starostlivosť o deti, či toto bude objektívna príčina toho, že si nemôžu nájsť prácu. Takže namiesto represie, to je to, na čom je založený tento zákon, treba zvýšiť ich zamestnateľnosť nejakými restoratívnymi opatreniami a nie ich trestať za to, že dlhodobo niekoľko desaťročí nefunguje systém.
Najväčšou výtkou, ktorú máme, je, že tento zákon vlastne hovorí o nútenej práci. Ak je totiž človek nútený pracovať pod hrozbou toho, že stratí existenčné minimum, tak či chcete, alebo nechcete si to pripustiť, pán minister, ide o porušenie ľudských práv. Ľudské právo totiž nie je možné viazať na žiadne zásluhy. Odobratie dávky v hmotnej núdzi za odmietnutie pracovnej ponuky je teda podľa nás protiústavné. Dávka v hmotnej núdzi nikdy nebola a nie je odmenou za prácu. A už vôbec nie je riešením nezamestnanosti. Na to máme úplne iné nástroje, ale my ich jednoducho neimplementujeme. Dávka v hmotnej núdzi má zabezpečiť záchrannú sieť a v ľudsko-právnom kontexte je vyjadrením tzv. pozitívneho záväzku štátu chrániť život človeka, teda umožniť mu prežiť. Okrem toho Slovensko bolo už v minulosti kritizované, ako OSN, tak aj Európskou úniou, za praktiky, ktoré sa naozaj blížili k zneužívaniu znevýhodnených a summa summárum teda podľa nás ide o legalizáciu nútených prác, pri ktorej vlastne týmto zákonom štát vydiera naozaj núdznych k práci pod hrozbou ohrozenia ich života, ja by som to kľudne takto nazvala, pretože dochádza alebo bude dochádzať k ohrozeniu ich života. A čo je najhoršie, tak tým, že má dopad na majoritnú časť obyvateľstva, najväčšiu, tak tento zákon to robí etnicky selektívne.
No a na dôvažok by som povedala asi len toľko, že vôbec to neprinesie zvyšovanie zamestnanosti. Mám pocit, že tu ide takpovediac trošku o štatistickú hru, pretože takto sa vlastne bude zamestnanosť umelo navyšovať a v konečnom dôsledku to vôbec neprinesie nič tým ľuďom, iba tým štatistikám, pretože vy nezabezpečíte reálny príjem týmto ľuďom, dlhodobý už vôbec nie, ani pracovné návyky, ani to nebude viesť k trvalej zamestnanosti, len to fakt kozmeticky zlepší tie štatistiky.
A ja keď som sa zamýšľala, tak vlastne ani nerozumiem, prečo to robíte takýmto spôsobom, pretože ten počet ľudí, ktorí sú v hmotnej núdzi, je naozaj, povedala by som, že malý, zanedbateľný, je to len 67-tisíc ľudí. V tých štatistikách celkových je to 1,25 % populácie. A ak by sme tam prirátali aj členov rodiny, tak je to len 2 % z celkového počtu ľudí a samotná dávka v hmotnej núdzi tvorí len 0,6 % sociálnych dávok a 0,2 % celkových verejných výdavkov. Takže prečo?
Tým, samozrejme, netvrdím, že netreba s touto témou niečo robiť, ale určite nie takto reštriktívne a takto diskriminačne. Ak naozaj chceme pohnúť s dlhodobou nezamestnanosťou, tak ako už dlhodobo voláme po tom, aby sa na Slovensku začala naozaj riešiť aj pomoc v hmotnej núdzi adresne, individuálnym case manažmentom, čiže každý nezamestnaný by mal mať osobný plán, okamžité včasné poradenstvo už pri registrácii, nie až po dvanástich mesiacoch, keď sa stane dlhodobo zamestnaný. Po registrácii treba naozaj dôkladne profilovať klienta, predikovať jeho výšku zotrvania v evidencii a realizovať s ním rôzne kvalifikačné kurzy na to, aby mohol byť nejakým spôsobom zamestnaný. A naozaj mu intenzívne pomáhať. A popritom, popri tom kvalitnom vzdelaní a rekvalifikácii je myslieť potrebné aj na podporu mobility, na starostlivosť o deti, potom, samozrejme, treba začať konečne niečo robiť aj v oblasti sociálneho podnikania, o tom už tiež dlhodobo hovoríme. Zároveň je potrebné možno motivovať ten systém aj tým, že urobíme nejaké prechodné benefity pri nástupe do práce. Benefity, nie hrozba odobratia sociálnych dávok.
A takisto veľmi by prospelo tomuto štátu, keby sa znížilo daňovo-odvodové zaťaženie, ktoré je tiež dôvodom nedostatku pracovných miest pre slabo kvalifikovaných ľudí s nízkou produktivitou práce. A to, čo sa týka, samozrejme, aj tejto témy a Rómov, je, že je nutné začať pracovať s nejakými aktivitami aj v oblasti odstraňovania diskriminácie na trhu práce, aj možno postihovania a sankcionovania. Samozrejme bola tu už spomínaná čierna práca, posilniť inšpekciu práce pri vykorisťovaní ľudí načierno alebo aj proti úžere. Aj to je téma, ktorá sa dlhodobo absolútne nerieši. Alebo príspevok na bývanie, ktorý sme niekoľkokrát predkladali a doteraz sa s tým nič neurobilo. Treba ale zlepšiť aj životné podmienky Rómov, vybudovať kanalizáciu, veď nie je možné, aby v 21. storočí títo ľudia nemali ešte stále na mnohých územiach vodu.
Takže ak je naozaj vaším cieľom odoberať lenivým dávky, ako ste to povedali, tak potom áno, tento zákon je fajn, ale ak chcete reálne zvýšiť zamestnateľnosť teda a odstrániť dlhodobú nezamestnanosť týchto ľudí, tak potom ste úplne mimo misu. Tento zákon tomu vôbec neprispeje. Pretože predpokladať, že, alebo predpoklad, že odoberieme dávky a ľudia sa zrazu zamestnajú, no tak to vôbec nezohľadňuje ani realitu chudoby, ani nezamestnateľnosti a myslím si, že je to teda naivné a ja teda viem, že určite nie ste ani naivní, ani takí povrchní a že skôr je to to, taký populistický výčin, že vraj ľavicovo orientovanej vlády.
Mňa mrzí, že sa obúvate do tých najchudobnejších, pán minister, ktorí sa nemôžu brániť, to je asi to najjednoduchšie, len kvôli tomu, že voliči, vaši voliči a voličky vám za to zatlieskajú. A ja viem, že v populizme ste majstri, ale to je možno práve ten dôvod, prečo my v Progresívnom Slovensku nezahlasujeme za tento návrh zákona. A to nie je preto, že by sme nechceli, aby ľudia pracovali, ale preto, že my vieme, že je potrebné v prvom rade riešiť chudobu a začať aj pri odstraňovaní nezamestnanosti, pri príčinách toho, prečo ľudia nepracujú a nie trestať obete. A vysvetľovať nezamestnanosť ľudí ich lenivosťou, zneužívaním systému dávok v hmotnej núdzi, no tak to osobne si myslím, že, bohužiaľ, môže len niekto, kto tomu nerozumie alebo sa tvári, že nerozumie, alebo práveže zámerne zavádza. A to mi je naozaj nesmierne ľúto.
A ak dovolíte, teraz by som prečítala pozmeňujúci návrh, takže poprosím zastaviť čas. Ďakujem.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Ingrid Kosovej, Simony Petrík, Beáty Jurík a Ireny Bihariovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 727.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 727.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny a doplnenia:
1 . V čl. I sa vypúšťajú body 2 a 3.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I sa vypúšťa bod 11.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I sa vypúšťa bod 14.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
4. V čl. I bode 15 sa v § 19 ods. 1 vypúšťa písmeno b).
Doterajšie písmeno c) sa označuje ako písmeno b).
5. V čl. I bode 15 v § 19 odsek 2 znie:
„(2) Lekárska posudková činnosť podľa odseku 1 písm. a) prvého bodu sa vykonáva, ak uchádzač o zamestnanie odmietol prijať vhodné zamestnanie z dôvodu, že nezohľadňuje jeho zdravotný stav.”.
6. V čl. I sa vypúšťajú body 17 až 19.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
7. V čl. I bod 20 znie:
„20. V § 19 ods. 8 sa slová „evidencie uchádzača” nahrádzajú slovami „evidencie uchádzačov”.
8. V čl. I sa vypúšťajú body 21 až 24.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
9. V čl. I bode 25 sa v § 20a vypúšťajú slová „alebo osoby v hmotnej núdzi".
10. V čl. I sa vypúšťajú body 71 a 72.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
11. V čl. I sa vypúšťajú body 74 a 75.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
12. V čl. I bode 76 sa v § 32 ods. 13 prvej vete vypúšťajú slová „alebo osoby v hmotnej núdzi" a v druhej vete sa vypúšťajú slová „alebo osoba v hmotnej núdzi".
13. V čl. I sa vypúšťa bod 77.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
14. V čl. I sa vypúšťa bod 87 až 89.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
15. V čl. I bode 90 sa v § 43 ods. 2 v úvodnej vete sa slová „uchádzača o zamestnanie, záujemcu o zamestnanie a osoby v hmotnej núdzi" nahrádzajú slovami „uchádzača o zamestnanie a záujemcu o zamestnanie".
16. V čl. I bode 90 sa v § 43 ods. 2 písm. d) sa slová „uchádzača o zamestnanie, záujemcu o zamestnanie a osoby v hmotnej núdzi" nahrádzajú slovami „uchádzača o zamestnanie a záujemcu o zamestnanie".
17. V čl. I sa vypúšťajú body 92 a 93.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
18. V čl. I sa vypúšťa bod 98.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
19. V čl. I sa vypúšťajú body 100 a 101.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
20. V čl. I sa vypúšťa bod 104.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
21. V čl. I sa vypúšťa bod 106.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
22. V čl. I sa vypúšťa bod 113.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
23. V čl. I sa vypúšťajú body 117 až 119.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
24. V čl. I bod 120 znie:
„120. V § 67 ods. 8 sa slová „Ústav informácií a prognóz školstva" nahrádzajú slovami „Ministerstvo školstva".
25. V čl. I sa vypúšťajú body 121 a 122.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
26. V čl. I sa vypúšťa bod 124.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
27. V čl. I sa vypúšťa bod 133.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
28. V čl. I body 134 a 135 znejú:
„134. V prílohe č. 1 písm. E sa za písmeno h) vkladá nové písmeno i), ktoré znie:
„i) údaj o dovŕšení veku potrebného na nárok na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu".
Doterajšie písmeno i) sa označuje ako písmeno j).
135. V prílohe č. 1 písm. F úvodnej vete sa slová „Ústav informácií a prognóz školstva" nahrádzajú slovami „Ministerstvo školstva".
29. V čl. I sa vypúšťajú body 136 a 137.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie k bodom 1 až 29: Navrhujeme vypustenie ustanovení, ktoré upravujú podmieňovanie priznania plnej výšky dávky v hmotnej núdzi prijatím ponuky vhodného zamestnania. Tieto opatrenia odporujú základnému účelu dávky v hmotnej núdzi, ktorou je zabezpečenie existenčného minima pre osoby v krajnej sociálnej tiesni.
Význam dávky v hmotnej núdzi nie je limitovaný účelom sociálnych práv podľa piateho oddielu druhej hlavy Ústavy Slovenskej republiky, hospodárske, sociálne a kultúrne práva, ktorých účelom je sociálne zabezpečenie občana v špecifických situáciách a ktorých nárokovateľnosť závisí od ekonomických možností štátu. Dávka v hmotnej núdzi je vyjadrením tzv. pozitívneho záväzku štátu chrániť život človeka. Svojím účelom teda nesleduje len zabezpečenie solidárnej pomoci štátu občanovi, jej účelom je poskytnutie materiálneho predpokladu pre výkon práva na život. Štát sa garanciou práva na život zaväzuje k tomu, že vynaloží úsilie a náklady na to, aby mohla osoba žiť. Je to nález ÚS 8/96 a PL. ÚS 17/2008. Dávka v hmotnej núdzi je preto ako jediná spomedzi všetkých sociálnych príjmov materiálnym ekvivalentom práva na život.
Keďže právo na život nie je možné viazať na žiadne podmienky, zásluhy, pracovné výkony, osobné kvality a prináležia všetkým rovnako podľa čl. 12 ods.1 a 2 ústavy, nemôže sa ani základná dávka v hmotnej núdzi viazať na iné podmienky, než stav núdze. Tento návrh má za cieľ zosúladiť zákon s ústavným a medzinárodnoprávnym rámcom a zabezpečiť, aby dávka v hmotnej núdzi plnila svoju základnú ochrannú funkciu bez represívnych podmienok.
30. V čl. III bode 6 v § 10 ods. 3 sa vypúšťa písmeno a).
Doterajšie písmená b) až f) sa označujú ako písmená a) až e) a vykonajú sa na to nadväzujúce legislatívno-technické úpravy.
31. V čl. III bode 6 v § 10 ods. 4 sa vypúšťa písmeno a).
Doterajšie písmená b) až f) sa označujú ako písmená a) až e) a vykonajú sa na to nadväzujúce legislatívno-technické úpravy.
Odôvodnenie k bodom 30 až 31: Navrhuje sa vypustenie pravidla o znižovaní dávky, ak uchádzač nespolupracuje, t. j. odmietne vhodnú ponuku alebo sa nedostaví na úrad na účel ponuky vhodného zamestnania.
Ďakujem za slovo. (Potlesk.)

Ďakujem.
Pani kolegyňa, keď vás počúva laik, ako tak čítate paragrafy, tak si myslí, že naozaj je to, je to také múdre a odborné, ale ja keď vás počúvam, vy ste povedali, že my sme populisti, no vy ste kráľovná populizmu. Toľko, takáto znôška zlátanín, čo ste dneska porozprávali, to je niečo, niečo neskutočné. Už len vaše otázky na začiatku, že kto bude kontrolovať, kto bude monitorovať, kto bude riešiť a odoberať dávky, kto to bude posudzovať?
Pani kolegyňa, kto to dnes robí? Vy nežijete v Slovenskej republike? No robia to úrady práce a tie úrady práce to robia, robili a budú robiť. A robia to desiatky, dvadsiatky rokov a stále to robia. Takže jednoducho sú tam odborní pracovníci, ktorí to robiť vedia.
Ďalšiu otázku, ktorú ste dali, lebo vy miešate aktivačné služby so zamestnaním, proste vám je to jedno ako, že kto dá pomôcky ľuďom ako, keď budú mať aktivačné služby? No kto im dá pomôcky? Zase choďte na ten úrad práce a sa spýtajte, veď to sú mestá a obce a tí, ktorí môžu vykonávať aktivačné služby.
Potom tu rozprávate o Ústavnom súde, o § 12, tak vás naňho upozorním, ale najprv vám poviem, že to, čo čítate, nemáte pravdu, lebo Ústavný súd už rozhodol, že ľudia môžu vykonávať aktivačné práce. Čiže klamete. Pretože Ústavný súd už rozhodol. A to, čo sú vaše domnienky, čo sa tam píše v ústave, to je pekné. Bod 12 hovorí, že všetci ľudia sú si rovní. Pani kolegyňa, prečo sústavne tuná vyťahujete Rómov a robíte ich nadľudí. My keď robíme zákony, robíme aj pre Rómov, aj pre ľudí... pre všetkých rovnako robíme tieto zákony, či nie? Či máme tu ľudí, podľudí, nadľudí? Ja si to nemyslím, lebo na každého platí zákon rovnako.
A hovoríte o pracovných návykoch, že nebudú mať. Vážená pani kolegyňa, viete, aké je dôležité, už len kontrolujeme či, a teraz ja spomeniem tých Rómov, či rómske deti chodia do školy, že majú návyky, že sa učia a podobne, a nielen rómske, ale aj iné deti možno, hej, čo, ktorí sú v chudobe a podobne. A práca, pred chvíľou som povedala, je to socializácia, sú to návyky a je to veľmi potrebné, verte mi... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. (Rečníčka hovorí do vypnutého mikrofónu. Reakcie z pléna: "Mikrofón!") Uhm. Ďakujem.
Pani kolegyňa, nemôžem s vami súhlasiť, že tento návrh zákona je útokom na zraniteľné skupiny, na Rómov a že porušuje ľudské práva. Práve naopak, tento návrh nikoho nevylučuje, vytvára podmienky pre každého, kto môže pracovať, aby prácu dostal.
Na Slovensku máme okolo 107-tisíc pracovných miest, ktoré obsadzujú cudzinci. Preto sa pýtam, prečo tieto miesta by nemohli obsadiť slovenskí občania, Rómovia, ktorí sú nezamestnaní a ktorí majú schopnosti a zdravie na to, aby pracovať mohli?
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja by som takisto zareagoval na kolegyňu. Ja práve tvrdím opak, to, čo vy, kolegyňa, teda v dnešnej dobe naozaj ľudia si už musia odpracovať 32 hodín aktivačných prác, ak chcú dostať dávku v hmotnej núdzi, takže súhlasím aj s kolegyňou predo mnou, ktorá presne pomenovala teda obdobné dôvody toho, ako Ústavný súd už v minulosti rozhodol. Podľa mňa ako starostu obce musím povedať, že táto legislatíva pomôže aj starostom a primátorom, ktorým to takisto rozviaže ruky, a práve tá práca namiesto dávok je naozaj pekným príkladom toho, ako chceme tým ľuďom umožniť nadobudnúť opätovne nejaké pracovné návyky tak, aby sme ich vedeli uplatniť na trhu práce.
Preto naozaj veci, ktoré ste pomenovali vy, vidím úplne inou optikou a pevne verím, že vďaka tejto legislatíve pomôžeme desať tisícom ľudí na Slovensku, lebo vy ste spomínali, že máme ešte cez 60-tisíc ľudí. Ja pevne verím, že minimálne tisícom alebo desať tisícom ľudí pomôžeme, aby naozaj sa posunuli v živote ďalej.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem veľmi pekne. Veľmi správne ste, pani poslankyňa, povedali, že vlastne nerozumiete tomu, že prečo, prečo o tejto dávke, pretože naozaj ona je, sa týka veľmi malého počtu a je taká, hovoríme možno, o, celý ten program je nejakých 140 miliónov navyše. Je to vlastne dávka, ktorá je najprísnejšie posudzovaná v štáte a navyše keď sa pozrieme, že koho sa tento problém týka, tak on nie je celoslovenským, napríklad môžeme hovoriť o Košickom kraji, kde máme až okolo 15-tisíc poberateľov, kdežto napríklad v Bratislavskom je to pár stoviek ľudí, osôb. Čiže pokiaľ tu máme, za mňa je to regionálny problém, tak myslím si, že celoplošné riešenia jednoducho fungovať nebudú.
A tiež súhlasím s tým, že hovoriť o tom, že tento návrh príde k, vďaka nemu k znižovaniu nezamestnanosti, no jednoducho problém neobsadených miest je to, že tam, kde máme napríklad týchto ľudí, tak tam nemáme voľné pracovné miesta. Navyše tie pracovné miesta, ktoré, ktoré sú voľné, tak problém je to, že my nemáme na ne kvalifikovaných vlastne pracovníkov a to vlastne týmto zákonom alebo týmto návrhom jednoducho nevyriešime. A keď sa pozrieme, ako to funguje v iných štátoch, tak kľudne sa môžeme z toho poučiť, lebo dobrá prax už existuje a tá hovorí o tom, že je to, treba to riešiť lokálne, regionálne a naozaj treba zapojiť do toho samosprávy, ktoré sú najbližšie k tým ľuďom a potom sa môžeme vyhnúť tomu, že nám budú prepadať napríklad do toho bezdomovectva, ako tu bolo spomenuté.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Chcem zdôrazniť, že tento návrh zákona nie je a nesmie byť vnímaný ako útok na ľudí v núdzi. Naopak, práve týchto ľudí sa najviac týka, pretože im ponúka takú pomyselnú cestu späť. Mnohí ľudia, ktorí dnes žijú hlavne z dávok, nesú v sebe veľa bolesti, že už stratili prácu, ale aj nejak tú motiváciu a preto potrebujú viac, len než nové pravidlá, potrebujú možnosť začať znova, získať nové zručnosti. To je rozdiel medzi tým trestom a systémovým riešením. Tento návrh zákona nikoho nevylučuje, naopak, pomáha vrátiť sa do spoločnosti týmto ľuďom.
Návrh otvára aj dvere ľuďom, ktorí za roky nadobudli pocit, že sú nepoužiteľní na trhu práce. Samozrejme netýka sa to ľudí, ktorí majú nejaké zdravotné problémy či iné vážne dôvody, kvôli ktorým nemôžu pracovať. Treba si ujasniť, že my netlačíme do práce ľudí bez ohľadu na ich životnú situáciu. Naším cieľom je, aby pracovný trh nevylučoval nikoho bez ohľadu na ich vzdelanie alebo kvalifikáciu alebo nejaký sociálny status.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem veľmi pekne všetkým za faktické poznámky. Veľmi si to vážim. Prvá vec, ktorá ma napadla, a už neviem, myslím, že to bola pani Vaľová. Chcela by som len upozorniť, že mali by sme už upustiť od tej falošnej rovnosti a hovoriť o tom, že keď zákon urobíme pre všetkých teda neutrálne, tak to znamená, že na všetkých bude mať rovnaký dopad, lebo to tak nie je. Tie zákony môžu mať na rôzne skupiny ľudí rôzny dopad a v tomto, presne v tomto prípade bude mať tento zákon napriek tomu, že sa tvári neutrálne a je pre všetkých, najväčší dopad na najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva. To je prvá vec.
Druhá vec. Hovorili ste o tom, že tu máme niekoľko 10-tisíc miest, ktoré sú vlastne obsadzované cudzincami a že budete veľmi radi, ak ich obsadia napríklad aj naši Rómovia. A verte mi, že aj my budeme veľmi radi, ak ich obsadia naši občania Slovenskej republiky a ešte o to budeme radšej, ak to budú chudobní Rómovia, ktorí budú mať stabilné, dostupné miesto, ktoré im zabezpečí, že ich príjem bude taký stabilný, aby si vedeli zvyšovať životnú úroveň. Však o to nám všetkým ide. Ale nemôže to byť pod hrozbou toho, že im siahneme na základné minimum a že to nebude stabilná a dlhotrvajúca práca. To nie je to isté.
A inak veľmi by ste sa čudovali, koľko ľudí chodí pracovať niekoľko desiatok až sto kilometrov, Rómov. Napríklad teraz sme boli nedávno na Gemeri a ľudia tam vôbec nemajú prácu, tak chodia do Košíc, Rómovia. Cestujú niekoľko desiatok kilometrov na týždenné práce, aby vôbec niečo ušetrili. A viete prečo? Lebo U.S. Steel im ponúka prácu. Takže vytvorme také podmienky, aby zamestnávatelia vytvárali cielene prácu pre týchto najzraniteľnejších, najchudobnejších. To je motivačná politika. A nie hrozba odoberania dávok. O tom hovoríme.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Za opozíciu, za dva poslanecké kluby vystúpili ich predstavitelia, teda za klub SaS a klub Progresívne Slovensko, a mne už stačilo, aby som teda musel reagovať.
Dámy a páni z opozície, to, čo ste predviedli, bola neskutočná dávka neodbornosti, aby som bol teda slušný, a neskutočného pokrytectva. Začnem tým salto mortale, ktoré predviedla strana Sloboda a Solidarita. Dovoľte začať citátom, ktorý, ktorým budem citovať pána Mariána Viskupiča, poslanca Národnej rady za stranu SaS, v čase, keď som pred rokom predstavil tento zámer. Počúvajte dobre.
Pán Viskupič v relácii so mnou v diskusii TA3 povedal tieto slová: Toto je veľmi dobrá iniciatíva a veľmi dobré riešenie od pána ministra. Ja mu držím palce, aby sa to z legislatívneho zámeru dostalo cez celý legislatívny proces, štandardný až do úspešného zákona. Treba jasne povedať, pardon... (Reakcia z pléna.) Nie, povedal to k tomuto zákonu, pán kolega. Nebojte sa, vrátim sa k tomu, až mi to môj aparát dovolí. Času máme dosť. No, sme späť. Treba jasne povedať, a tu som úplne rád, že pán minister akoby čítal z nášho programu SaS-ka, práca namiesto dávok. A to je cesta, ktorou by si aj títo ľudia z vylúčených komunít, práve Rómovia, ktorých pán minister spomína, vedeli v krátkodobom horizonte nájsť prácu.
Videli ste už väčšie salto mortale ako toto? A teraz je SaS proti tomu. Toto povedal pán poslanec Viskupič v diskusnej relácii so mnou, keď som predstavil ten zámer. Ešte raz. Ako keby som citoval z programového vyhlásenia, respektíve, pardon, z volebného programu SaS. Akoby minister Erik Tomáš citoval z volebného programu SaS. Je to skvelá iniciatíva. Parádna, perfektná, super. Už len to dotiahnuť. A teraz sme na konci toho riadneho legislatívneho procesu, nič sa na základnom princípe nezmenilo oproti tomu, čo som predstavil vo svojom zámere, a SaS odrazu stiahla opätky, chce sa zdržať a tak ďalej. Toto je salto mortale historické, v histórii slovenskej politiky.
Počúval som teda pána Ledeckého, ktorý vystúpil za poslanecký klub SaS, a ja mám teda pocit, ako keby pán Ledecký tomu nerozumel. Prepáčte. Bývalý predseda sociálneho výboru neustále sa vracia k aktivačným prácam. Ako keby aktivačné práce mali byť podstatou tohto legislatívneho návrhu. Mieša vlastne reálnu pracovnú ponuku s aktivačnými prácami. Kritizuje aktivačné práce, že prečo vlastne my ešte stále chceme podporovať aktivačné práce. A na druhej strane hovoria, že nie je správne vytváraním pracovných miest a ponúkaním vhodných pracovných ponúk dávať týmto ľuďom prácu.
Pán Ledecký, veď ja nehovorím, že aktivačné práce sú tým najlepším nástrojom, ako tých ľudí udržať pri nejakej aktivite. Naopak, hovorím, že chceme ísť ďalej. To je zmysel tohto zákona, že chceme ponúkať týmto ľuďom už vhodnú pracovnú ponuku, aby reálne pracovali, aby boli na trhu práce. Ale čo je zlé na tom, že ponechávame aj tie aktivačné práce, aby tí ľudia aspoň niečo robili? A pomohli tak starostom, starostkám a podobne. Čo je na tom zlé? Čiže aktivačné práce vôbec nie sú podstatou tohto zákona. My len teda hovoríme, že aj aktivačné práce majú existovať, tak poďme na to motivačne. Nie reštrikčne, ale motivačne. Jednoducho ak chceš iba zametať ulicu, budeš mať základný aktivačný príspevok. Ak popritom sa začneš vzdelávať a rekvalifikovať a pripravovať na prácu, tak dostaneš jeden a pol násobok tohto základného príspevku. A keď si ešte aj nájdeš reálne zamestnanie, aj tak ti ešte dáme určitú dobu dvojnásobok toho aktivačného príspevku. Tak čo je na tom zlé? Ak teda ten človek nemá reálnu prácu, nech aspoň toto robí a my ho nútime, aby si našiel takto, prepáčte, nútime nie, motivujeme, aby si našiel reálnu prácu. O tom sú tie aktivačné práce. Tak nechápem, prečo ich stále spomínate a miešate.
Potom sú tu, samozrejme, klasické floskuly, fabulácie aj SaS, aj Progresívneho Slovenska napriek tomu, že som už ixtý-krát povedal, že ponuka musí byť vhodná a nemôžeme, samozrejme, primäť nejakého človeka pracovať, ktorý z objektívnych príčin nemôže pracovať. Ale neustále to tu tí opoziční politici budú opakovať: No ale čo, keď nedostane vhodnú pracovnú ponuku? A kto to bude posudzovať? A čo keď budete nútiť nejakého človeka, ktorý reálne nemôže pracovať? Koľkýkrát som povedal, že zákon pamätá na to, čo je vhodná pracovná ponuka a koľkýkrát som povedal, že sa to nedotkne ľudí, ktorí z objektívnych príčin nemôžu pracovať? Je to v zákone. To ani neprinášame touto novelou. To tu je dlhodobo v zákone o službách v zamestnanosti. Vhodnosť pracovnej ponuky aj výnimky pre ľudí, ktorých nemôžete nikdy nejakým spôsobom donútiť, keď to tak poviem, pracovať. Nikdy. Tak čo to tu stále omieľate? Prečo to stále spomínate? Len aby ste niečo povedali. Tak si to naštudujte. Naštudujte si tie exaktne vymenované dôvody vhodnosti pracovnej ponuky, resp. kedy môže teda človek odmietnuť vhodnú pracovnú ponuku. Je to tam. Je to tam.
No a teraz k expertom z Progresívneho Slovenska. Tak predstavte si, experti z Progresívneho Slovenska, oni už ani nepotrebujú Ústavný súd. Oni sú ústavní sudcovia. Oni. Oni tu teraz práve povedali ústami pani Kosovej, že je to protiústavné. Sú to nútené práce. Oni nepotrebujú Ústavný súd. Ústavný súd už rozhodol v tejto veci o tom istom princípe, ale Progresívne Slovensko povie nie, je to protiústavné. No tak, aby sme boli presní, lebo ja mám rád teda argumenty ako vždy.
Tak sa na to pozrime, čo ten Ústavný súd vlastne povedal pri posudzovaní toho, keď už v minulosti môj predchodca Janko Richter presadil, že človek si musí odpracovať aspoň 32 hodín malých obecných služieb mesačne, inak príde o dávku hmotnej núdzi. Toto presadil môj predchodca Janko Richter. Bolo tam podanie na Ústavný súd a Ústavný súd v tejto súvislosti konštatoval toto: Právo na pomoc v hmotnej núdzi, ktoré je potrebné na zabezpečenie základných životných potrieb podľa konkrétneho článku treba vykladať ako príkaz právnemu štátu poskytnúť reálnu možnosť každému, kto sa ocitne v stave hmotnej núdze definovanej zákonom, zaistiť pomoc aspoň na zabezpečenie minimálnych životných potrieb, ktorými sa podľa zákona o hmotnej núdzi rozumejú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a tak ďalej a tak ďalej. Doteraz súhlasím s pani Kosovou. Všimnite si.
Ale to, čo pani poslankyňa Kosová neodcitovala a nepovedala ďalej, je, že ten istý Ústavný súd v tom istom náleze konštatuje: Z pohľadu Ústavného súdu však nie je v rozpore s ústavným príkazom, s tým ústavným príkazom, o ktorom sme teraz hovorili, vyžadovať aktívnu participáciu osôb na zabezpečovanie ich základných životných potrieb. Bodka, bum! Ústavný súd toto jasne konštatoval, že nie je v rozpore s ústavou vyžadovať takéto veci na zabezpečenie základných životných potrieb. Už o tom Ústavný súd rozhodol.
Progresívne Slovensko má svojich ústavných sudcov. Tuto sedia. Oni hovoria, že aj tak je to protiústavné. A vôbec nič nekonštatoval Ústavný súd v súvislosti s nútenými prácami a inými nezmyslami, ktoré tu boli povedané. Tak budeme sa baviť vecne, alebo sa nebudeme baviť vecne?
No a my sme si už stihli naštudovať pozmeňujúci návrh Progresívneho Slovenska, samozrejme. Tak Progresívne Slovensko naozaj pozmeňujúcim návrhom vypúšťa teda princíp, že teda naozaj nie je možné nútiť ľudí tak, takýmto spôsobom, že odmietnutie vhodnej pracovnej ponuky bude znamenať stratu dávky v hmotnej núdzi a tým istým pozmeňujúcim návrhom Progresívne Slovensko vypúšťa aj aktívne opatrenia pre ľudí v hmotnej núdzi, ktorí nie sú evidovaní v evidencii nezamestnaných. Aktívne opatrenia znamená všetky možné poradenstvá, rekvalifikácie, vzdelávania, príspevky. Toto svojím pozmeňujúcim návrhom (povedané so smiechom) vypúšťa Progresívne Slovensko z tejto novely zákona. A sme doma. Experti z Progresívneho Slovenska. Čiže oni nechcú, aby teda bola podmienená dávka v hmotnej núdzi vhodnou pracovnou ponukou, ale na druhej strane Progresívne Slovensko ani nechce to, aby sme tých ľudí aktívne motivovali, aby sme im pomáhali, aby sme ich vzdelávali, rekvalifikovali, aby sme im dávali príspevky. Toto chce Progresívne Slovensko vyhodiť z tohto zákona.
A teraz ešte čerešnička na torte. Viete, čo týmto pozmeňujúcim návrhom Progresívne Slovensko ešte chce urobiť? Napriek tomu, že je proti všetkým sankciám tohto typu, proti všetkým týmto reštrikciám, tak pozmeňujúcim návrhom tam ponechávajú to, že v prípade opakovaného porušenia pracovnej disciplíny môže byť krátená dávka v hmotnej núdzi. Bum! Experti z Progresívneho Slovenska. Čiže celý čas tu hovoríte o tom, že ste proti akémukoľvek sankcionovaniu a napokon váš odborný pozmeňujúci návrh dopadne tak, že vy vylúčite zo zákona aj tie dôležité aktívne opatrenia pre trh práce, ktoré by mali pomôcť, okrem ľudí evidovaných v evidencii nezamestnaných, ešte aj tým, ktorí len poberajú dávku v hmotnej núdzi, ale nie sú v tej evidencii a zároveň pripustíte sankcionovanie týchto ľudí v prípade opakovaného porušenia pracovnej disciplíny. Takže odporúčam, samozrejme, váženému plénu za tento pozmeňujúci návrh nehlasovať.
Nuž musím povedať, že máme najnižšiu mieru nezamestnanosti na Slovensku. Je to proste tak. Mali by sme sa z toho tešiť, ale my to budeme stále spochybňovať rôznymi spôsobmi. Samozrejme, k tej miere nezamestnanosti, najnižšej, prispelo viacero faktorov, vrátane globálnych faktorov. Opozícii to nevyhovuje. Oni by chceli, aby tu bola 20-percentná nezamestnanosť, ako ich počúvam, keď tuto pán predseda Progresívneho Slovenska pán Šimečka dokáže prísť pred fabriku ZKV v Krušovciach 1. mája a presviedčať slovenskú verejnosť, že vlastne ZKV prepúšťa kvôli opatreniam vlády a ja potom ako minister práce za dva dni získam oficiálne vyjadrenie firmy, ktorá hovorí o poklese objednávok, ale napriek tomu tam ten Šimečka v tej kaviarni šaškuje pred tým závodom a presviedča ľudí v čase najnižšej miery nezamestnanosti o Armagedone, tak povedzte mi, čo je na tomto konštruktívne? Čo je na tomto konštruktívne?! To je len drzosť. To je len drzosť a agresivita. To nie je žiadna konštruktívna opozičná politika. Žiadna! Áno, každé jedno stratené miesto zabolí. Aj v ZKV je nahlásené hromadné prepúšťanie, ktoré ale bude znamenať, že sa má prepustiť do konca roka maximálne 10 % ľudí. Ale na rozdiel od povaľača Šimečku, kaviarenského, na rozdiel od neho, napriek tomu, že vláda nespôsobuje tieto problémy, ste ma mali možnosť ako ministra práce vidieť aj v Bukóze Vranov nad Topľou, aj v spoločnosti Eterna Bánovce nad Bebravou, aj v Ecco Martin. Stále pri tých ľuďoch stojím a hovorím, že úlohou štátu v takýchto prípadoch je hľadať ľuďom novú prácu, minimálne sa o to pokúsiť. Toto je konštruktívna politika, dámy a páni. Toto je konštruktívna politika.
No a v čase teda historicky najnižšej nezamestnanosti treba konštatovať, že máme stále 140-tisíc disponibilných uchádzačov o prácu. Teda 140-tisíc ľudí by malo byť schopných pracovať a pripravených pracovať. No a pýtam sa, že keď máme 100-tisíc voľných pracovných miest, keď nám tu pracuje viac ako 100-tisíc cudzincov, nemalo by byť našou úlohou a povinnosťou dostať do zamestnania čo najviac slovenských občanov? Nemali by sme sa ešte o to pokúsiť? Áno, sme na historických minimách, nezamestnáme všetkých, lebo naozaj nemôžme nútiť ľudí podľa ústavy pracovať. Ale nemali by sme urobiť maximum pre to, aby pracovali? Lebo naozaj máme veľa ľudí ohrozených chudobou? Áno, je to obrovská skupina, takmer jeden milión ľudí. Len už opozícia nepovie, že tieto štatistiky pochádzajú z rokov 2020 až 2023. Ale je to pravda, je to Štatisticky úrad, pani poslankyňa, 2020-2023, môžeme si to spolu skontrolovať, nech sa páči. Ak to stihnete do konca mojej..
Ale ja nehovorím, že tento stav sa teraz za rok-dva zmení, ale že máme niečo urobiť. A tvrdím, že práca je najlepším nástrojom boja proti chudobe. To dokedy sa budeme na týchto ľudí pozerať tak, že nechajte ich, nechajte ich tak, to je vlastne, čo som to počul? Útok proti tým najbiednejším. V prvom čítaní som si ich vypočul od poslanca Oľana, že vraj pácham hriech. To naozaj takto? Nič nie je najlepšie na chudobu ako práca, práca a práca. A predsa je tá ponuka férová zo strany štátu. Buď vám ten štát dá tú vhodnú pracovnú ponuku, alebo vám ju nedá a ostane vám dávka v hmotnej núdzi. Čo je na tom zlé? Vhodnú pracovnú ponuku. Vhodnú znamená schopnostiam, zručnostiam toho človeka. A je našou povinnosťou vytvoriť tie pracovné ponuky.
Áno, v regiónoch je menej práce, napriek nízkej nezamestnanosti, je tam menej práce, najmä pre nízko kvalifikovaných ľudí, ale veď ja som ohlásil aj to B, že chceme cez sociálne podniky skúsiť vytvoriť tie pracovné miesta. Buď ich štát bude mať dostatok alebo buď ich štát bude dostatok ponúkať, aby som bol presný, alebo nie. A keď ich neponúkne, ostane dávka v hmotnej núdzi. Alebo naozaj dookola, lebo nepočul som ani jedno riešenie z vašich úst, ani jeden návrh riešenia, len floskuly, floskuly, floskuly jak obohratá platňa. Máme tých ľudí nechať tak, neskúsiť to aspoň?
Pani Kosová, je pravda, že jednotlivcov poberateľov dávky v hmotnej núdzi je okolo 60-tisíc, ale spolu s posudzovanými osobami je 123-tisíc. My sme vygenerovali, že teoreticky by sme vedeli takto zamestnať ešte 50-tisíc poberateľov dávky v hmotnej núdzi. Je jasné, že v prípade všetkých sa to nepodarí, však nemôžeme nútiť, to by bolo protiústavné, ale moja otázka, ktorú neustále opakujem, spočíva v tom, ak človek, ktorý môže pracovať, odmietne pracovnú ponuku, prečo by sa mu mali občania riadne pracujúci zo svojich daní skladať na sociálnu dávku? Prečo? To máme teda tolerovať právo na lenivosť? Ja nie. Ja nechcem akceptovať právo na lenivosť. Čiže sme si to všetko vysvetlili.
SaS urobila salto mortale, nechápem prečo, mala to vo volebnom programe. Dokonca sa to takto isto volalo práca namiesto dávok. Pán Viskupič ma tak vychválil pri predstavovaní zámeru, na ktorom sa nič nezmenilo, doteraz. Ale preto lebo, preto lebo, ale vy si to vysvetľujte pred svojimi voličmi, to je už vaša úloha a prosím vás, experti z Progresívneho Slovenska, prestaňte s tou agresivitou, prestaňte s takou nekonštruktívnou politikou. Ja viem, že vám dýcha na krk Igor Matovič a potrebujete mať možno tvrdší jazyk a podobne. (Reakcie z pléna.) Áno, áno viem, lebo takto, takto to neskultúrnime v tom parlamente. Máte agresívne, agresívne prejavy, agresívne prejavy. Narážam na to, že môžete ukazovať, pán kolega, čo len chcete, narážam na to, že podľa rôznych prieskumov sa presúvajú nejakí vaši voliči k Oľano, môžete ukazovať, čo chcete. (Reakcia z pléna.) Áno.
Takže ešte raz, nie je cestou, hovorím, vulgárny, agresívny jazyk nie je cestou. Ináč si vás pamätám. Doteraz, doteraz všetky zákony, takmer všetky zákony z rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny boli podporené ústavnou väčšinou, čo len svedčí o ich kvalite a o tom, že sme pre nich získali podporu. Áno, ste agresívni, ste zagresívnili progresívci. Ja si to všímam, tlačové správy, vyjadrenia a tak ďalej, ale to je vaša cesta, ak sa chcete podobať na Igora Matoviča, nech sa páči. Ale hlavne netárame nezmysly, nerobíme zo seba ústavných sudcov, nespochybňujeme rozhodnutia ústavných súdov, teda Ústavného súdu, nepredkladáme nezmyslené pozmeňujúce návrhy, ktorými sami seba dostávate do týchto trápnych situácií.
A, SaS, prosím vás, ak už niečo poviete, tak by ste si aspoň raz za tým mohli stáť.
Ďakujem pekne. Budem veľmi rád reagovať ďalej v rozprave.

Ďakujem pekne, pán minister.
Áno, niekoľkokrát ste to použili, že Marián Viskupič pozitívne reagoval, je to pravda, presne ten citát, ktorý ste povedali, je pravda. Reagoval vtedy, keď žiadny návrh ešte neexistoval a hneď keď prišiel prvý návrh a sme si ho preštudovali, tak sme boli proti, lebo ten základ je nezdravý. Vyčítali ste, prečo sa venujem aktivačným prácam, keď je to len okrajovou časťou alebo okrajovou podstatou tohto zákona, tak preto, lebo je to, podstatnou časťou finančných nákladov tohto zákona je, sú aktivačné práce. Takže keď povieme, že čo v tom zákone nás bude stáť najviac, tak sú to aktivačné práce, a to budú desiatky miliónov eur celý projekt.
A ja som nepovedal, že v tomto zákone nie sú aj pozitívne body, to som nepovedal, a dokonca nebudeme hlasovať proti tomu zákonu práve preto, že sú tam aj pozitívne body.
A tiež ste narážali na to, že prečo by ľudia nemali pracovať, keď máme 100-tisíc pracovných miest, ale ja si myslím, že veľmi dobre viete, že v regiónoch, kde žijú nezamestnaní, nie sú pracovné miesta, a pracovné miesta sú tam, kde tá nezamestnanosť je nízka. A práve problém s ubytovaním a problém s dopravou je ten, čo spôsobujú, spôsobuje, že tí ľudia sa nesťahujú za prácou.

Ďakujem, veľmi pekne, pán minister. No ja poznám jedno také poľské porekadlo, to mi povedal jeden poľský starosta, keď si použil, čo sa týka SaS, že na jednej strane to majú vo volebnom programe a na druhej strane, keďže sú v opozícii a musia byť proti, tak zaprú aj oči medzi nosom, ale poliaci majú také krajšie, že uhol videnia je z pohľadu sedenia. Takže myslím si, že na mnohých v opozícii to platí, lebo ja som už dlhé roky poslankyňa a to, čo presadzovali, keď podobné veci alebo také isté veci alebo niečo presadzujeme my, tak potom oni to zaprú.
A čo sa týka Progresívneho Slovenska, tak už ani nehovorím o tej citácii tej ústavy. Ja len sa ich chcem opýtať možno, pán minister, alebo vlastne reagujem, čo si povedal, že akí sú to odborníci, proste oni by tu zaviedli, že tí ľudia, ktorí celý život pracujú, nech platia na tých, ktorí celý život nepracujú, ale sú spôsobilí a zdraví pracovať, ale opačne to neplatí. Čiže aká je tu sociálna rovnosť? Čiže čo vy tu chcete zaviesť? Ja neviem, potom keď vy by ste boli pri vláde a všetkým budeme platiť, ktorí nepracujú, tak jednoducho neviem, kto bude pracovať a kto bude na tých ľudí môcť, aby dostávali tie dávky?
Takže ja sa zase vrátim k tomu pozitívnemu zákonu. Presne, treba oddeliť, k pozitívam, treba oddeliť tých, ktorí naozaj pracovať nemôžu objektívne a myslím si, že sa to aj stáva, lebo úrady práce majú aj posudkovú činnosť, čiže vedia aj zdravotne posúdiť človeka, či je schopný pracovať, alebo nie je schopný pracovať. A tí, ktorí sú schopní pracovať, nech nepracujú načierno, nech niektorí, povedzme si na rovinu, chodia aj na drahých autách a, lebo jednoducho majú také fušky a je im výhodné, že nemusia odvádzať do štátu zdravotné odvody, sociálne odvody a podobne, ale tieto povinnosti za nich plní štát. Takže myslím si, že konečne už tomuto predíďme a naozaj dajme nejakú sociálnu rovnosť a neberme to ako reštrikciu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)