39. schôdza

Ďakujem veľmi pekne.
Takisto ako tu už bolo povedané aj mojimi kolegami, či to bolo za ministerstvo zahraničných vecí alebo za ministerstvo dopravy, v súvislosti s prípravou návrhu rozpočtu verejnej správy na 2026 a 2028 s potrebou teda konsolidácie verejných financií sme aj na ministerstve hospodárstva pristúpili alebo resp. akceptovali znižovanie kapitálových a bežných zdrojov, čo sa týka rozpočtu, štátneho rozpočtu, a to na rok 2026. Samozrejme sa to teda týka, čo sa týka bežných výdavkov, tak sú to bežné výdavky na mzdy, platy, služobné príjmy, ostatné osobné vyrovnania v určitej výške, ako aj bežné výdavky ekonomickej klasifikácie na tovary a služby.
Ja mám zopár čísiel, a to je, napr. za rok 2025 sme za ministerstvo hospodárstva mali splniť zníženie počtu tabuľkových miest o 37 ľudí, za ministerstvo hospodárstva na rok 2026 to predstavuje 32 ľudí, za rok 2025 to máme, už môžem povedať, splnené, určite tento svoj záväzok chceme dodržať, záväzok voči ministerstvu financií a voči rozpočtu aj na rok 2026. Dotkne sa to nielen samotného ministerstva hospodárstva, ale dotkne sa to aj podriadených inštitúcií ako sú napr. Slovenská obchodná inšpekcia, puncový úrad, Hlavný banský úrad, úrad jadrového dozoru, ako aj príspevkové organizácie – Slovenská agentúra pre rozvoj investícií, obchodu, Slovenská inovačná a energetická agentúra, múzeum obchodu. Tam tie konkrétne čísla ešte nemám, pretože tam som si dovolila spraviť, nehovorím, že výnimku, ale chcem rokovať s jednotlivými podriadenými organizáciami, pretože chcem prehodnotiť ich úlohy a ich zadania, ktoré majú na roky ´26 až ´28 a podľa toho štruktúrovať šetrenie. V niektorých organizáciách to môže byť viac ako predpísané percento šetrenia a v niektorých organizáciách naopak menej. Ako som povedala, bude všetko závisieť na úlohách a prioritách, ktoré jednotlivé podriadené inštitúcie majú.
Na ministerstve hospodárstva deklarujem, že toto šetrenie alebo toto rozhodnutie o krátení bežných výdavkov určite splníme a, samozrejme, aj čo sa týka viazanosti kapitálových výdavkov ministerstva hospodárstva ako ministerstva, skoro tam nemáme vôbec nič.

Teraz, vďaka. Využijem teda doplňujúci komentár, nebude to otázka, pani ministerka. Ten komentár je, že ma mrzí, že ministerka Saková v roly ministerky Sakovej nenasledovala príkaz ministerky Sakovej v roly ministra Ráža a neprišla sem vyzbrojená konkrétnymi číslami k svojmu vlastnému rezortu, s jednou čestnou výnimkou zatiaľ sme počuli od troch alebo štyroch ministerstiev a iba jeden predstavil čísla. To, čo počúvam od ostatných, sú, hm, chcem použiť slovo bláboly, ale nechcem byť pejoratívny, poviem že všeobecné fakty, ktoré sa môžu alebo nemôžu v konečnom dôsledku pretaviť v tie desiatky až stovky miliónov, ktoré potrebujete na každom ministerstve ušetriť. Ja pripomínam, a odznelo to tu pred chvíľou od pána ministra Takáča, ak sa nemýlim, že tá konsolidácia, to šetrenie na vládnej strane má predstavovať spolu koľko, 1,3 mld.? A sme tu počuli, že ministerstvo zahraničných vecí ide šetriť, lebo ide optimalizovať poistky na autách? Akože, dámy a páni, rýchla kalkulácia tuto cez počítač, ak ich majú pár stovák, ak platia tisíc mesačne, tisíc ročne, pardon, za havarijnú poistku, ak to zlacnie o 30 %, tak ušetria 150-tisíc. Týmto tempom, dámy a páni, nájdete 1,3 mld. niekedy v roku 2126 a nie v roku 2026.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolega, teraz dneska takto (povedané s pobavením), no dobre, máme tu, spravodajca tu byť musí, hej, tak jeden je tu dobrovoľne kolega. Dobre.
Ja paradoxne začnem pochvalou pre pani ministerku, nech som trochu taký že aj slušný, hej, nie len furt kritizujem. Je taký, že myslím, že je to odbor zlepšovania podnikateľského prostredia na ministerstve hospodárstva a popritom množstve tých strašných správ, hej, ktoré zhoršujú podnikateľské prostredie, proste z tej prijatej konsolidácie, ktoré ho že tak zhoršujú, že dnes povedala Národná banka, že rast tej, tohtoročný rast ekonomiky bude len 0,8 % a čo je ešte horšie, pre budúci rok že bude len 0,5 % a ja sa obávam, že nebude ani to. Proste tento odbor si musí jednoducho trhať vlasy, pretože to znamená všetko to desivé, čo si vie predstaviť Slovensko, že nám nebudú chodiť investície, že proste existujúce firmy budú odchádzať. NBS-ka dneska povedala, že nás to bude stáť 17-tisíc pracovných miest, ktoré zaniknú, a inak že tá konsolidácia neprinesie štátu 2,7 mld., ale myslím, že len 1,6. No proste spravili nejakú analýzu a pozdravujem teda kolegov z tohto odboru. Tak ale je aspoň jedna malá dobrá správa. Keďže som chcel pochváliť, a to je to, že akou cestou sa bolo treba ubrať, a to je vlastne, že sa zrušil ten zákaz predaja, hej? To je skutočne niečo, čo zvyšuje slobodu, to sa teším aj ja, pretože ak obchodník chce predávať, môže, nemusí samozrejme, v tom je tá sloboda, ak chce spotrebiteľ - zákazník ísť kupovať, môže, ale nemusí, hej, tiež má slobodu. Zamestnanec takisto má vo finále možnosť si zarobiť, pretože teda vie byť v práci a tiež som presvedčený, že zamestnávatelia to vcelku rešpektujú a keď za nechce, veď je Zákonník práce, tak že nemusí. Podľa mňa je to že win-win-win, hej? Je to malá drobná vec, ktorá ale má preukázateľný pozitívny vplyv za jedno na podnikateľské prostredie a zároveň aj na verejné financie. Bohužiaľ, toto je jedno malé izolované opatrenie a ukážka toho, že ktorým smerom by bolo dobré ísť. No. A teraz teda k energopomoci a teda ale, vrátim sa, že a nejde sa, pretože zvyšných 21,5 opatrení je vyslovene že škodlivých.
No a teraz k energopomoci. A ja pochválim pani ministerku ešte raz, pretože bola minimálne dva roky v opozícii, keď bola už energokríza a teda riešili sa energodotácie a stálo nás to fakt že veľa peňazí. A pani ministerka vtedy kričala po adresnosti. Kričali sme aj my zo SaS-ky, už bolo to ako bolo, adresnosť nebola, bohužiaľ, ale teda pani ministerka hovorila správne. No len teraz už máme polovicu vládnutia a stále máme aj teda vlani, aj tohto roku máme vlastne stále ešte neadresnú pomoc a teda už podľa mňa nadišiel ten čas, tak viac-menej teda popri tom, že dva roky sa s tým neudialo nič a tiež to stálo kopu peňazí daňových poplatníkov, ale teda teraz tu už máme nejaký zákon, takže už sa máme o čom rozprávať.
Poviem ešte jednu vec, že áno, po tom včerajšom, ja poviem, že skutočne uvrhnutí Slovenska do marazmu, do zaostávania, do, ja som presvedčený, že skôr nám hrozí recesia, ako 0,5-percentný rast, proste kde teda to skutočne zaplatí každý jeden občan, firmy, malé firmy, živnostníci, občania, tak dnes už sme zasa v tom sociálno-demokratickom, v tej časti príbehu, ktorý ten je teda pre nich akoby pozitívnejší, že ide sa niečo rozdávať.
No a teraz teda 90 %, možno 90+, tak bolo povedané aj dnes opakovane na tlačovej konferencii pána premiéra, no tak teraz sa bavme, že či teda si pani ministerka zaslúži tú pochvalu (povedané s úsmevom), lebo už prišla s adresnou pomocou, alebo si ju nezaslúži, lebo 90 % alebo možno ešte o chlp viac domácností vlastne adresná pomoc nie je. Tak neviem, nechávam na zváženie. Čo je fakt, je, že to bude stáť 435 mil. eur a, samozrejme, treba povedať, že pani ministerka ich nedokáže vybrať, obrať zo stromu, ani slovenského, ani európskeho. Tie peniaze museli byť niekomu zobrané a boli zobraté buď slovenským daňovým poplatníkom alebo európskym daňovým poplatníkom. Inak európsky daňový poplatník je aj slovenský občan, pretože aj my platíme príspevok do Európskej únie.
Takže každopádne, a to chcem, aby tu zaznelo, je, že ten príbeh nezačína, že sa ide pomáhať. Začína tým, že sa niekto na to musí zložiť, že niekto musel v tej produktívnej časti ekonomiky niečo vytvoriť, potom štát z toho nejakú veľkú časť zobral, hej, a teda potom sa dá pomáhať. Toto si treba uvedomiť. Preto je zásadne kľúčové, samozrejme, aby to nebol morálny hazard, že napríklad sa tí chudobnejší ľudia zbierajú na priemerne bohatšieho, hej, keď teda tú energopomoc dostáva každý, ale je zásadne dôležité, aby, aby jednoducho sa skutočne pomáhalo tým, ktorí tú pomoc nevyhnutne potrebujú. Aj v tomto konkrétnom prípade a, samozrejme, tak musí fungovať celý štát. Aj my sme Sloboda a Solidarita, teší ma zvyšovanie slobody a áno, aj ja som za solidaritu. Čiže to, že nejakú energopomoc dáva zmysel, je, samozrejme, fakt a to uznávam aj ja. Ale nie, nemôže to byť, nevieme si to dovoliť, nevedia si daňoví poplatníci slovenskí dovoliť, aby to bolo 90 % a viac.
No takže toto, tu sa uchádzam o to veď, že nejak ten systém asi bude fungovať. Ja hovorím, že je to veľký zver, ale niečo z neho vylezie, hej? Pevne verím, že z neho vylezú čo najvalidnejšie dáta, uvidíme, a potom je to ale ďalej na tom nastavení, a tu sa uchádzam o to, že, a to sa tu dnes nedozvieme, lebo tam vlastne nám zákon hovorí, že to bude nastavovať nariadenie vlády, a tam sa uchádzam o to, aby to bolo nastavené že zmysluplne, aby to skutočne zasahovalo domácnosti, ktoré tú pomoc potrebujú, lebo teda niektoré domácnosti, nejaké percento domácností ju jasne potrebuje. No.
Teraz ale skúsim sa začítať do, do toho celého návrhu a začnem možno § 7? Paragrafom sedem, hej. No § 7 hovorí o tom, že teda ministerstvo hospodárstva doručí energetickej domácnosti, ktorej vzniklo právo na adresnú energopomoc písomné oznámenie, v ktorom ju informujú o vzniku práva na adresnú energopomoc a o tej forme a o ďalších podrobnostiach, hej? To hovorí odsek 1. Odsek 2 hovorí, že sa to teda bude posielať elektronicky. No a teraz tuto sa idem hneď pýtať, že no ak by to bolo písomne, tak povedzme, že tých dva, dva a pol milióna domácností, už len to je po dve eurá, päť miliónov euro, okej, ale teda píše sa tu, že elektronicky. Teda neviem, že či len elektronicky alebo, alebo, to sa aj pýtam pani ministerky, ale teda ja som presvedčený, že veľká, ale že veľká časť tých domácností sa o tom nedozvie, lebo tento elektronický spôsob zatiaľ nejak veľmi nevyužíva. No veď (reakcia navrhovateľky), okej, dobre, no čiže potom, dobre, fajn, potom ale, samozrejme, hovorím, aj tu sme už že na miliónoch nákladoch, lebo ak dva milióny domácností nemá elektronickú, som presvedčený, že nemá, no tak dneska jeden ten, jeden ten list určite stojí dve éčka, čo je štyri milióny. Len to samotné oznámenie, plus niekto musí vytlačiť dva milióny papierov. No jednoducho je to veľký zver a jednak jak sa budem snažiť rozprávať, že kde to je. No ja, ne, teda peniaze je to, čo akoby trochu tomu rozumiem a o tom chcem rozprávať. Takže jedna vec je toto oznámenie, hej, to samotné oznámenie, už to stojí milióny, hej, zasa daňových poplatníkov. Sú to peniaze, ktoré už teda priamo nepomáhajú. Dobre.
Paragraf 8, námietka sa volá. No a tu zasa vlastne ten zákon vytvára akúsi normálne že novú formu reklamácií alebo teda námietok voči tomu samotnému rozhodnutiu. Samozrejme úplne rozumiem, to je jasné, keď sa vyrobí 2,5 milióna rozhodnutí, hej, o tom, či energopomoc má, alebo nemá nárok už akýmkoľvek spôsobom, tak niekto môže byť nespokojný oprávnene-neoprávnene, akokoľvek, hej, no a bude sa to riešiť. No a bude sa to riešiť teda proste v § 8, kde teda sa popisuje vlastne, čo. Čiže zasa v situácii, keď tu máme nejaké reklamačné poriadky alebo teda zákon o ochrane spotrebiteľa, alebo Občiansky zákonník, alebo čokoľvek, tak sa vyrába ďalší spôsob, ktorým sa toto celé bude riešiť. Ale to je že spôsob. Ale to niekto to bude musieť mať naštudované, niekto sa bude musieť k tomu vyjadriť a toho niekoho treba zaplatiť. To je, to je zasa vlastne úplne že nový proces, ktorý bude stáť peniaze úplne automaticky, pochopiteľne, veď to budú nejaké, toto nebude môcť robiť stroj, toto už bude robiť, robiť zamestnanec, a to bude stáť peniaze. Nejdem to vyčíslovať, ale som presvedčený, že to nebude stáť málo, hej? To je ďalšia vec.
No a potom, teraz rýchlo neviem, v ktorom paragrafe, ale píše sa vlastne, že jeden z tých orgánov, ktorý to rieši okrem ministerstva hospodárstva, sú okresné úrady. Takže opravte ma, ak sa mýlim, sa v tomto momente okresným úradom vyrobila ďalšia povinnosť. Proste asi teda tie okresné úrady podľa tohto manuálu z § 8 budú teda to celé riešiť. Zasa. No tam budú tí ľudia, tam bude tá agenda, tam bude to celé akože, to, to jednoducho zasa je, je kopa peňazí. Už len ten samotný fakt, že vlastne okresné úrady budú tie, ktoré budú tým reklamačným úradom, nazvime to tak, pre poskytnutie, resp. neposkytnutie energopomoci. Už to je zasa drahé, keď už teda nič iné. No dobre. Vznikne nejaký register odberných miest, okej, a § 10, no to sú vlastne tie, áno, to sú tie orgány, orgány verejnej správy, kde sa teda určuje, že okresný úrad teda bude poskytovať za a), hej, teraz čítam: "fyzickej osobe informácie a podrobnosti o poskytovaní adresnej pomoci". Čiže ani nielen vlastne, že teda už tie reklamácie, ale teraz si predstavte, že niekto bude musieť sedieť na tom okresnom úrade, ktorý bude musieť o tom mať informáciu, bude vedieť ich poskytnúť. Ale to je, teraz sme sa aj s pani ministerkou bavili, že teda či je veľa-málo, ale teraz ja, ja to poviem, no a čo keď si teraz každý desiaty občan Slovenska povie, že on k tomu potrebuje informácie, že si 500-tisíc ľudí povie, že sa pôjde na nejaký okresný úrad spýtať. To neni malá agenda, hej? To, to je akože niečo, čo tu, čo tu bolo zasa, zasa vytvorené. Akože ja neviem, ako sú na tom okresné úrady, na to nie som teda veľký odborník, ale som presvedčený, že asi nemajú odbor nejaký (reakcia navrhovateľky), no, čiže, áno (reakcia navrhovateľky), ďakujem za doplnenie (povedané s úsmevom), tak vyrobí sa tam teda odbor nejakej energetickej pomoci... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Dubéci, Martin, podpredseda NR SR
Možno pani ministerka nech sa prihlási do rozpravy, nemusíme diskutovať takto. (Reakcia z pléna.) Ďakujem pekne. (Povedané s úsmevom. Reakcia navrhovateľky. Smiech rečníka.)

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Okej, dobre, čiže k tejto téme dosť. Áno, bude tam vyrobený nejaký nový odbor, nejakí noví zamestnanci, ktorí budú riešiť energopomoc. Uf.
Paragraf 11, to sú práva a povinnosti vybratých subjektov. No a tu sa už dostávame vlastne do, do ďalšej línie. Čiže máme ministerstvo hospodárstva, tam bude to srdce toho systému (povedané so smiechom) a nebude lacné, už sme si povedali o okresných úradoch, no ale to ešte (reakcia navrhovateľky), to budú tepny a teraz tam ešte bude vlastne čo? Pľúca. Pľúca toho celého budú vlastne tí dodávatelia energií a dodávatelia tepla, hej? No a tí sú teda, samozrejme, oprávnení získať nejaké informácie z toho systému, no ale do toho, do toho, samozrejme, majú kopu nových povinností. Majú kopu nových povinností, asi by som to ani nestihol do konca vystúpenia prečítať, ale nejaké prečítam, hej? Teda musia uplatňovať cenu podľa teda tu nejakého toho dohodnutého paragrafu, hej, v svojom informačnom systéme musia viesť evidenciu odberných miest v súlade s registrom adries atď. atď. atď. končí to nejakým písmenkom j) a jednoducho tieto pľúca tohto systému to budú musieť úradovať a asi vás neprekvapí, keď poviem, že ani to nebude zadarmo. To sú proste tie za jedno teda poskytovatelia tej samotnej komodity, za druhé, keď sa začítam do ďalšieho odseku, tak tam sú, samozrejme, ešte aj tie distribúcie, hej, ktorí tiež budú musieť niečo evidovať, to sú normálne že náklady. Aj v ich systémoch, ktoré majú, aj oni budú musieť upraviť softvéry, aj oni budú musieť upraviť dizajn faktúr, aj oni budú musieť oznamovať to celé nejak, nejak tým odberným miestam. To ale zasa budú skôr milióny ako tisíce, hej? To je proste zasa, zasa ďalšia agenda. No a ako podľa mňa tam neni nič iné, než vo finále to, samozrejme, musia preniesť do cien svojej produkcie, hej? Cena je, samotnej komodity je plus-mínus trhová, hej, tak tam to budú prenášať. Dobre, pri tých regulovaných jedného dňa z toho budú oprávnené náklady. No budú, veď je to v zákone. To znamená, im ÚRSO umožní zasa niekde nejakú tú tarifku o niečo zvýšiť, lebo veď im pribudli nové povinnosti, veď pribudli, však sú v zákone. To niekto zaplatí. A ten niekto bude spotrebiteľ.
No áno, už som teda v odseku 3, prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy je povinný, ten má tu nejakých päť odrážok. Dobre. No. Čiže toto je, toto tie pľúca nebudú, nebudú ten vzduch filtrovať zadarmo. Bude to stáť peniaze, a nie málo.
No to bol § 11, no a teraz § 13, ten je tiež hodne zaujímavý. No a teraz teda to poskytovanie údajov. Áno, teraz sa tu môžeme debatovať a zase debatoval som s pani ministerkou a nakoniec to aj povedala v pléne, že tie údaje sa nejak pozbierajú, vytiahnu z tých registrov, niečo z nich vylezie a proste do nejakej miery sa zmažú alebo-alebo, hej? Už akokoľvek, hej, ale heknúť sa dá všetko. Ja som to hovoril trochu aj v skrátenom legislatívnom konaní, ale čokoľvek, akože niekedy je najbezpečnejšie vlastne pred hekom, únikom informácií, čímkoľvek, ak taký systém nie je, hej? Doteraz sme takýto systém nemali a ja som aj presvedčený, že to bolo lepšie ako, ako, ako keď ho máme. Hej? Za chvíľku to prečítam, len poviem, k čomu smerujem.
Smerujem k tomu, že pokiaľ sa bude platiť energopomoc 90 % domácností, tak som presvedčený, že tie náklady tohto všetkého, ako tých 90 % domácností vyselektovať a zúradovať a obslúžiť a zreklamovať a čo ja viem, čo všetko, budú určite vyššie ako tá energopomoc pre tých zvyšných desať, hej? Že sme sa dostali do absurdnej situácie, že pomoc pre 90 % domácností bude vo finále drahšia ako plošná pomoc pre 100. Akože, to je už ďalší level, akože tej absurdnosti, situácie a z môjho pohľadu neúcty ku daňovým poplatníkom, ku občanom, hej. K tomuto celé smerujem, preto vlastne hovorím, že čo, kde to všetko stojí. No, to je ten, ten jeden level.
A teraz teda ten level, vlastne k tým informáciám. Ja to tu zopakujem ešte raz, lebo som presvedčený, že aj pani, ani, aj pani ministerku to trápi, že, a dúfam, že sa nehnevá, že ju stále oslovujem, ale teraz nám Jaguar Land Rover už štvrtý týždeň neprodukujú. Normálne mali, to nebolo teda na území Slovenska, si myslím, ale skôr akože európsky, jednoducho mali taký hack, taký únik informácií, že normálne že nevedia sprevádzkovať, nevedia spustiť tie svoje systémy. Veľká nadnárodná, súkromná firma, ktorá teda určite si chránila svoje dáta najviac ako vedela a tiež mala systémy podľa mňa že skutočne na úrovni, a jednoducho je to tak, proste stane sa to, hej. A to riziko tu teraz je. No a teraz ja len prečítam, že čo všetko vlastne sa tam bude dávať, hej? Sú tam informácie z informačného systému katastra domácnosti, registra fyzických osôb, registra právnických osôb, informačného systému finančnej správy, informačného systému Sociálnej poisťovne, informačného systému útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva a vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, hej? Informačných systémov ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, informačného systému zdravotnej poisťovne, informačného systému prevádzkovateľa distribučnej sústavy, informačného systému organizátora krátkeho trhu s elektrinou, informačného systému prevádzkovateľ distribučnej siete, informačného systému osoby podnikajúcej v tepelnej energetike, informačného systému spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov, informačného syst... a iných informačných systémov alebo zoznamov, hej? Akože to zasa, za prvé, bude niečo stáť, za druhé, je to masa informácií a, za tretie, že fakt to akoby stojí za to? Proste to je, toto je veľmi veľká, veľmi veľká softvérová výzva. Ja viem, že sú ľudia, ktorí takéto veci zvládajú, veľa z nich asi pracovalo na tom porovnávači cien, ktorý dokáže porovnať 39 komodít a teda príde tam asi tisíc ľudí denne, ak nie ešte menej. Tam tí odviedli dokonalú prácu, tak teraz sa desím, že ako to bude vyzerať, keď to bude riešiť päť miliónov štyristotisíc Slovákov a všetky tieto systémy, ktoré existujú. No, dobre.
No, osoby podľa odseku sú, jedna, sú povinné poskytovať údaje o bytoch, domoch, podľa odseku tri, bla bla bla, nepodstatné, kraj, okres, obec, časť obce, ulica, súpisné číslo, orientačné číslo, znak orientačného čísla, číslo bytu nebytového priestoru, kód druhu priestoru, kód druhu nebytového priestoru, podlažie, rodné číslo vlastníka nehnuteľnosti, úžitková plocha bytu alebo nebytového priestoru, číslo listu vlastníctva, kód druhu stavby, Ježiš, čitateľ podielu na spoločných priestoroch, menovateľ podielu na spoločných priestoroch, potom ďalej, podľa, podľa ďalšieho odseku zasa ďalšie informácie popisného charakteru. Tu len dodám, že, samozrejme, je tu, je tu aj odsek o Vojenskom spravodajstve, ktoré to, samozrejme, poskytovať nebude, lebo by to mohlo ohroziť, hej, ohroziť, ja to prečítam: „Poskytne údaj iba vtedy, ak ich poskytnutím nedôjde k ohrozeniu obrany štátu, bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky alebo plnenia úloh Vojenského spravodajstva," a veľmi podobne je tam aj so Slovenskou informačnou službou, ak ich poskytnutím nedôjde k ohrozeniu ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti Slovenskej republiky alebo plnenia úloh. Chápem, že asi nebudú o svojich priestoroch informovať, do nejakej miery rozumiem, ale že sa zrovna oni boja poskytovať údaje. Hej? A vlastne my všetci ostatní sa nebojíme, my ich poskytneme, mali sme tam nejaké dva týždne, dať tam, že teda nechceme byť do toho zapojení, bola taká možnosť, neviem, koľko ľudí ju využilo. Ale zas to akoby o niečom, o niečom hovorí. No, to bol § 13. Ani z ďaleka som ho neprečítal celý, pani ministerka asi vie, lebo... (reakcia ministerky Sakovej.) No, v podstate áno, už sa to len opakuje pri ďalších, ďalších. Ale zasa napríklad údaje o dôchodkových dávkach. Hej, údaje o dávkach vypláca ich z výsluhového zabezpečenia. Údaje o dávkach a príspevkoch z informačných systémov podľa ods. 3, údaje podľa ďalších a ďalších a ďalších.
Akože toto je aleže veľká vec. Ja si myslím, že aj kolega Štefunko už toho má asi plné zuby a odchádza, ale musí uznať, nie, v dobrom, počkaj, veď ešte som, len akože toto nie je malý informačný systém, hej, toto proste je fakt, že veľký zver (smiech) a podľa mňa si pani ministerka zobrala aleže fakt veľké sústo a bude to fakt náročné. Hej? Bude to fakt náročné, a ešte je tam jeden paragraf, a z hlavy ho neviem. Utekaj. (Smiech.) Chcel som len zobudiť spiacich poslancov, tých pár, čo nás tu je.
No, v ďalšom paragrafe je tam, vlastne sú dve možnosti poskytnutia tej samotnej pomoci, aby sme sa dostali už vlastne konečne k tomu občanovi, nielenže niečo musí poskytnúť, aleže teda mal by aj niečo dostať. Hej? No tak teraz sú dve možnosti, ako to, ako to vie to ministerstvo hospodárstva urobiť. Jedno je teda regulácia cien, hej, na tejto úrovni, že vlastne občan zaplatí do nejakej miery nižšiu cenu, tiež inak nebude úplne náročné, ak to, teda nebude ľahké, ak to nebude vlastne jednotná cena, čiže teraz vlastne asi by mal, mala tá distribučka a zároveň aj dodávateľ energie účtovať vlastne rôzne ceny, hej? Lebo teda nejaká domácnosť tam patrí, tak bude mať buď nejakú zľavu alebo nižšiu cenu alebo, alebo už to je náročné, a tu použijem informácie aj kolegu Karola Galeka, ktorý tu, bohužiaľ, nevie teraz byť, a že to nikto sa týchto dodávateľov nepýtal. Oni tvrdia, že potrebujú minimálne šesť mesiacov na úpravu ich systémov platobných, operačných, proste všetkých, hej. To je, to je ďalšia a ďalšia vec.
No a potom je tam ešte druhá možnosť, a to sú teda tie energošeky, hej. A druhá možnosť je teda tá, že teda táto energopomoc bude vyplatená nejakým energošekom. No a tu, sa už dostávam naspäť od odbornosti k politike a ja si pamätám, boli to že plynové vratky a pamätám si pána premiéra, že teda išiel s takou veľkou kopou nejakých týchto šekov a vlastne posielalo sa to a ľudia teda dostali nejaké peniaze naspäť. No a ja sa obávam, že, a toto je presne ten cieľ, ku ktorému to nakoniec dokonverguje, že bude nejaký energošek a že bude k tomu veľká tlačovka, a že bude k tomu veľká šou, a že teda najradšej, keby to bolo možné, by mal pán premiér na tom energošeku svoj obrázok, hej, lebo však každý populista chce mať obrázok, a ja sa opäť pozriem aj na kolegov z OĽANO, tam tiež bolo veľa rôznych návrhom na šeky. Jednoducho je to, je to forma politickej korupcie a bude sa to, bohužiaľ, toto zasa diať. Čiže ani tak nesmerujeme ako k tohtoročnému januáru, skôr sa bude smerovať potom k roku 2027, kedy budú voľby a zasa bude len jedna polovica príbehu rozprávaná, ako našiel Robert Fico peniaze na preplatenie teda vysokých cien energií.
Tohto sa ja obávam a fakt myslím si, že, a ja to poviem, teda prosím pána spravodajcu, navrhujem teda, aby, aby sa tento zákon stiahol a vrátil na dopracovanie, ale skôr na, ani nie tak dopracovanie tých detailov, ale skôr na dopracovanie tej, tej idey, tej myšlienky, či sa to nedá urobiť inak.
No a v tom zvyšnom čase, aby to nebolo zase, že len kritizujem, tak poviem, že aká by bola jedna funkčná možnosť, ako sa to spraviť dá, stačí sa pozrieť na Českú republiku, ktorá takisto, samozrejme, má nejakú časť domácnosti, ktoré sú v energetickej chudobe a nastavila systém OnDemand, proste na požiadanie. Čiže spotrebiteľ má povinnosť, ak sa chce uchádzať o podporu, teda o energetickú podporu alebo teda o dotáciu, tak má povinnosť o ňu požiadať, to je prvá vec, a deklaruje tam, samozrejme, nejaké, nejaké fakty, že je na ňu oprávnený. A Česi nastavili skutočne relatívne zmysluplný a veľmi jednoduchý systém, kedy vlastne sa povedalo, že osoba alebo domácnosť je v energetickej núdzi vtedy, ak ich náklady na bývanie a energie dosahujú 30 % ich príjmov, hej? Toto si v podstate každá domácnosť vie, vie doma vyčísliť, viem, vedia si pozrieť na svoje faktúry teda za bývanie, za energie, samozrejme, vedia svoje príjmy, ktoré potom následne aj musia deklarovať, a teda už z toho im veľmi jednoducho vychádza, či sa môžu uchádzať alebo sa nemôžu uchádzať. Ja si myslím, že takto nejak nastavený systém by bol ďaleko efektívnejší, ďaleko lacnejší a vo finále aj ďaleko spravodlivejší, pretože jednoducho by daňových poplatníkov stál menej a tým, ktorí to potrebujú, by pomohol viacej, že toto by vlastne sociálnodemokratické alebo sociálne alebo už akékoľvek a bolo by to ale spravodlivé skutočne aj voči tým tvorcom hodnôt, pracujúcim, firmám, zamestnancom, živnostníkom, SZČO, ktorí sa jednoducho na celé toto pánske huncútstvo jednoducho musia skladať.
Ďakujem pekne za pozornosť.

.

Ďakujem za slovo, aj tebe za vystúpenie. Ak som teda pochopil, tak tá tvoja základná výčitka, ktorú, samozrejme, s ňou súzniem, je, že ideme opäť cez prílišnú byrokratizáciu a niečo zase vymýšľať na zelenej ploche. Namiesto toho, aby sme využili to, čo vieme využiť tu a teraz, lebo to už je vymyslené a už to aj funguje. Aj včera som to spomínal a chcem to pripomenúť opäť, že na základe údajov Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied CEPA prepočítala, že skutočnou adresnou energopomocou pre modelových 30 % domácností by vláda za jeden rok, budúci rok, mohla pomôcť všetkým ľuďom, ktorých dnes ohrozuje na Slovensku energetická chudoba. Podotýkam, všetkým ľuďom, ktorých ohrozuje energetická chudoba, a stále by jej ostalo 290 mil., ktoré by potom nie jednoročne, ale aj dlhodobo vedela využívať napríklad na pomoc pre 25-tisíc domácností, v rodinných domoch na získanie desaťtisícového, desaťtisícovej dotácie z programu Obnov dom na výmenu okien, dverí a zateplenie stropu, 5 700 domácnostiam s dotáciou 4 380 eur na tepelné čerpadlo, ktoré, samozrejme, zlacní kúrenie z programu Zelená domácnostiam, k tomu 3 000 domácností by malo lacnejšiu teplú vodu vďaka slnečným kolektorom s dotáciou 3 600 eur zo Zelenej solidarity, a ešte by ostalo aj pre 2 000 rodín na výmenu kotla na drevo s dotáciou 2 700 eur, tiež zo Zelenej solidarity. Toto všetko sú moduly, ktoré fungujú, ktoré sú overené, ktoré sú osvedčené, netreba ich vymýšľať, dokonca táto vláda sa svojho času na začiatku svojho mandátu aj pochválila, že ich je ešte aj zdostupnila a debarierizovala, pán minister Taraba k tomu mal niekoľko tlačoviek, no tak poďme na to. Využívajme to tu a teraz, keď je to také dostupné, debarierizované, tak to využívajme. Tu a teraz môžeme pomáhať ľuďom adresne, naozaj tým, ktorí to skutočne potrebujú, a nie tým, ktorí to nepotrebujú. No, ale opäť ideme vymýšľať nejaký nový IT tender, pravda?

Ďakujem pekne za reakciu. Áno, kolega Sabo, odpoveď je áno, presne tak, ako si to povedal, a už to len rozviniem, že skutočne 435 mil. ako energopomoc je ich spálenie počas najbližšej zimy, keď to zjednoduším, a na budúci rok budeme hľadať rovnaké peniaze znovu na energopomoc. To jednoducho nie je cesta. Cesta je skutočne dvojitá. Jedna je, že ak tie ceny budú odrážať trhový princíp pre väčšinu domácností, tak je nejaká časť domácností, ktorá si samo, sama vie urobiť energetické úspory, že ani nemusí potrebovať tieto všetky formy pomoci, čiže je nejaká časť domácností, ktorá vlastne si na základe vôbec toho trhového princípu zlacní svoj život tým, že si zlepší kúrenie, presne tak si kúpi kolektory, fotovoltaiku, čokoľvek, to je jedna vec. A druhá vec, ale potom, áno, keby sa tieto peniaze zobrali a použili na takúto zmysluplnú podporu, tak je to jednorazový výdavok s dlhodobým účinkom, pretože každá domácnosť, ktorá kotol vymení, už bude mať podstatne menší účet, lebo nový kotol je efektívnejší. Každá domácnosť, ktorá vymení svoj elektrický bordel, bojler, pardon (smiech) bojler za slnečné kolektory, takisto ušetrí a jednoducho takto sa to, takto sa to proste dá jednorazovými výdavkami dlhodobo pomáhať. To by bola cesta. Ospravedlňujem sa za, ospravedlňujem sa za to neslušné slovo. (Smiech.) Ďakujem. Pardon.

Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, keďže sme v skrátenom legislatívnom konaní, tak sme ráno rokovali o návrhu na skrátené legislatívne konanie, poobede rokujeme o, rokujeme v prvom čítaní a možnože v podvečer alebo večer, alebo najneskôr zajtra budeme rokovať o druhom čítaní, takže ide to, ide to pomerne, pomerne rýchlo. A tento zákon alebo návrh zákona má už vo svojom názve slovo adresnosť. Je to vládny návrh zákona o adresnej energopomoci. A slovo adresnosť je slovo, ktoré je veľmi dôležité a o ktorom by bolo dobré, keby sme hovorili aj v uplynulých dňoch, keď sme v parlamente rokovali o návrhu konsolidačného balíčka, lebo je to podstatne širší problém a aj keď tá energopomoc je veľmi výstižným príkladom, pretože v hre sú stovky miliónov eur, 435 miliónov eur, ktoré môžu byť použité na energopomoc. Čiže je to jedna z tých najväčších položiek, keby sa energopomoc spravila naozaj adresnou, tak je to aj priestor pre úspory. Ale rovnako priestor pre úspory je, keby sa zadresnili iné politiky, iné sociálne politiky, keby sa peniaze neprelievali cez štát od ľudí, ktorí nepotrebujú, aby dostávali sociálnu podporu, od ľudí, ktorí potrebujú v zásade, aby im štát dal pokoj, aby štát od nich nevyberal tak veľa peňazí a oni už lepšie vedia, ako s tými peniazmi naložiť, lebo veľká časť sociálnej politiky sa na Slovensku deje, žiaľ, spôsobom, že štát vyberá peniaze od ľudí a dáva ich iných ľuďom. A pokiaľ by išlo o dve rôzne skupiny, tak to má nejakú logiku, lebo má zmysel v niektorých situáciách, keď sa človek nevie postarať sám o seba, aby mu pomohol štát, aby bol tá posledná záchranná brzda, keď si nevie pomôcť sám, keď mu nevie pomôcť rodina, komunita alebo, alebo charita. Ale, bohužiaľ, veľká časť tej sociálnej politiky vrátane tej energopomoci, je, že tie peniaze idú od tých istých ľudí k tým istým ľuďom. Že to nie je nejaký štát, nejaká entita iná od ľudí, ktoré by mal nejaké peniaze, ktoré získal vlastným podnikaním alebo mu ich niekto daroval, alebo si ich ušetril, to je štát, ktorý berie ľuďom peniaze a potom tým istým ľuďom tie, tie peniaze dáva miesto toho, aby im tie peniaze nechal.
O adresnosti má zmysel sa baviť v oveľa širšom rozmere aj vo vzťahu k trinástym dôchodkom, kde ten princíp adresnosti bol popretý a okrem toho, že štát nemá financie ani na dvanásť dôchodkov, musí to dofinancovávať, možno má na jedenásť dôchodkov, tak dáva trinásť dôchodkov a je to, je to, je to krok smerom, smerom ku gréckej ceste. Ale aj k iným sociálnym, sociálnym dávkam, ak chceme konsolidovať a ozdraviť verejné financie a nielen ad hoc plátať každý rok diery, tak by bolo správne, keby prebehla, prebehla verejná diskusia, ktoré napríklad sociálne dávky majú byť univerzálne a ktoré majú byť, ktoré majú byť adresné, aby naozaj pomoc v rôznych formách, ktorú štát poskytuje, nesmerovala k tým, ktorí na tú pomoc nie sú odkázaní. Plošná energopomoc evidentne smeruje aj k tým, ktorí na energopomoc nie sú nijako odkázaní, zvládli by to, zvládli by uniesť nárast, nárast cien a je to nezodpovedné voči verejných financiám a nezodpovedné aj voči budúcim generáciám, ktoré tie dlhy, ktoré sa takýmto spôsobom vyrábajú, budú môcť, budú musieť, budú musieť splácať.
Takže samo osebe adresná energopomoc je vec, ktorú treba privítať, otázne je, že čo vlastne teraz ide parlament schvaľovať. Lebo to, o čom rokujeme, je do veľkej miery taká mačka vo vreci. Celým zákonom sa vynie informácia o tom, že to, ono, hentamto, tamtamto bude upravené nariadením. My vlastne nevieme, akú energopomoc parlament ide schváliť. Nevieme, komu bude poskytnutá, akému množstvu ľudí bude poskytnutá, ako bude definovaná tá úroveň príjmu, ktorá bude dostatočná na poskytnutie, alebo oprávňovať na poskytnutie energopomoci, a aký, aký príjem, ak už bude presahujúci, tak nie, za akých podmienok, v akom, v akom rozsahu. A ja rešpektujem, že sú veci, ktoré sa, ktoré sa vyvíjajú, ktoré je možno operatívne lepšie upravovať nižšími alebo predpismi nižšej právnej sily, nie zákonom, lebo sa môžu meniť a asi nie je dobré každého pol roka alebo, alebo každý rok meniť ten zákon, ale tuto v tejto chvíli
nemáme nastavené ani, ani základné parametre, to je ako keby sme povedali, že trináste dôchodky sa budú vyplácať, ale podmienky určí, určí vláda nariadením, v akej výške, v akej kto bude mať nárok, kto nebude mať nárok, za akých, za akých podmienok a, opakujem, že to nejde o nejaké technické veci, nejde o nejaké drobnosti, nejde o nejaké podrobnosti, ide o zásadné veci, ktoré sa týkajú nastavenia systému. A nerozumiem, a hovoril som to aj pri rozprave o skrátenom legislatívnom konaní, prečo opäť ideme cez skrátené legislatívne konanie, prečo v polovici volebného obdobia dvakrát schvaľujeme zákon, ktorý, ktorý sa týka tej iste témy a dvakrát sa to robí v skrátenom legislatívnom konaní. Ak už sa to robí na dva kroky, tak by sa to malo robiť v normálnom legislatívnom procese.
Adresnou energopomocou má byť podľa zákona, podľa definície, ktorá je obsiahnutá v § 2, cielená pomoc štátu energetickej domácnosti na čiastočnú úhradu nákladov na spotrebu elektriny, plynu a tepla. Je to všeobecná formulácia a ani zo zvyšku zákona sa nedozvieme celkom, aká tá adresná energopomoc bude a v čom tá adresnosť spočíva. Ja by som sa pozrel na to, že kto, čo všetko vlastne je ponechané na ďalšiu úpravu v nariadení vlády. Paragraf 3 ods. 1 hovorí o tom, že energetickou domácnosťou je jedna alebo viac fyzických osôb, ktoré majú v registri fyzických osôb evidovaný druh pobytu ustanovený nariadením vlády. Čiže druh pobytu bude definovaný nariadením vlády. Bonitou energetickej domácnosti je podiel súčtu príjmov všetkých fyzických osôb tvoriacich energetickú domácnosť v hodnotách evidovaných v evidenciách ustanovených nariadením vlády a koeficientu veľkosti energetickej domácnosti. Čiže opäť, tie evidencie, od ktorých sa budú odvíjať hodnoty, budú definované v nariadení vlády, nevieme zatiaľ. Právo na energopomoc a to, to už, to už prestávajú byť technické veci, ale začínajú byť podstatné veci, právo na adresnú energopomoc vzniká v deň ustanovený nariadením vlády a trvá do dňa ustanoveného nariadením vlády. Čiže kedy začne a kedy skončí právo na energopomoc nevyplýva zo zákona, vyplýva alebo bude vyplývať z nariadenia vlády.
Ďalej, v tom istom § 4 v odseku 2 sa hovorí, že právo na adresnú energopomoc vznikne energetickej domácnosti, ktorá k rozhodujúcemu dňu spĺňa za rozhodujúce obdobie tieto podmienky, je tam, sú tam tri podmienky a jedna z nich je bonita energetickej domácnosti je nižšia ako hraničná hodnota ustanovená nariadením vlády. Čiže aj tú hraničnú hodnotu bude určovať nariadenie vlády. Nasledujúci odsek hovorí o tom, že splnenie podmienok podľa predchádzajúceho odseku sa posudzuje a prehodnocuje automatizovaným spôsobom voči hodnotám príslušných údajov evidovaných v informačných systémoch a podľa § 13 ods. 3 v rozsahu ustanovenom, čím iným, nariadením vlády. Ministerstvo hospodárstva v rozsahu ustanovenom nariadením vlády alebo vláda nariadením vlády tento rozsah neustanoví aspoň raz počas kalendárneho roka, posudzuje splnenie podmienok podľa odseku 2 na účely určenia energetických domácností, ktorým vznikne právo na adresnú energopomoc v nasledujúcom kalendárnom roku v deň opäť ustanovenom nariadením vlády alebo prehodnocuje, prehodnocuje, či ten nárok trvá. Ďalšie ustanovenie hovorí o tom, že ak energetická domácnosť, ktorej vzniklo v príslušnom kalendárnom roku právo na adresnú energopomoc, prestala spĺňať podmienky podľa odseku 2, právo na adresnú energopomoc jej zaniká, sú tam vymenované situácie, alebo ustanoveným nariadením vlády, ak ide o nesplnenie podmienky podľa odseku, odseku 2 a rovnako aj prehodnotenie, ak sa prehodnotením zistí, že energetická domácnosť spĺňa, taká, ktorá pôvodne nespĺňala podmienky, právo na adresnú energopomoc jej vzniká dňom ustanovením nariadením vlády.
Nielen samotné právo, ale aj spôsob poskytovania adresnej energopomoci je do veľkej miery ponechaný na nariadenie vlády, lebo sa spôsob, adresná energopomoc sa poskytuje spôsobom ustanoveným nariadením vlády tak, aby prospech z nej mala priamo energetická domácnosť ako jej príjemca, aby bol k dispozícii energetickej domácnosti mať prospech z tejto pomoci. Opäť, dozvedáme sa iba, že zákon splnomocňuje, splnomocňuje vládu, aby vydala nariadenia, ktorej to, v ktorom ten spôsob upraví a rovnako § 6 formu a rozsah adresnej energopomoci. Úplne, úplne podstatné veci. Tam nariadenie vlády má rozhodnúť, v akej forme bude poskytnutá energopomoc, teda či vo forme určenia cien, regulovania cien alebo vo forme energopoukážky, pričom to určenie cien, dovolím si vysloviť pochybnosť, že do akej miery v takom prípade pôjde o akúkoľvek adresnosť v energopomoci a pokiaľ ide o energopoukážky, tak viacerí kolegovia tu vyslovili obavy, že to bude zneužité na politickú kampaň vládnej moci, že to bude prezentované, že vláda niečo rozdáva voličom a pri skúsenostiach, ktoré máme s touto vládnou garnitúrou, tie obavy pravdepodobne nie sú úplne, úplne na vode.
A rovnako aj rozsah energopomoci sa stanovuje, čím iným, nariadením vlády a ak sa energopomoc poskytuje vo forme podľa ods. 1 písm. a), čiže, čiže vo forme určenia cien v elektroenergetike, plynárenstve alebo tepelnej energetike, tak rozdiel medzi cenami schválenými alebo určenými úradom pri vykonávaní cenovej regulácie podľa osobitného predpisu a cenami určeným nariadením vlády vysporiada ministerstvo hospodárstva v súčinnosti s ministerstvom financií. Čiže opäť, nariadenie vlády ako regulátor, faktický regulátor cien miesto regulačného úradu. Rovnako ak sa namieta nesprávnosť posúdenia alebo prehodnotenia splnenia podmienok, ministerstvo hospodárstva postupuje pri vybavovaní námietky rovnako ako pri posudzovaní a prehodnocovaní a je rovnako viazané hodnotami údajov, evidovaných v registri fyzických osôb a iných evidenciách ustanovených nariadením vlády. Celkovo na 20. alebo 23. miestach sa v zákone spomína, spomína nariadenie vlády aj vo vzťahu k organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou, ktorý povinný vykonávať organizačné, koordinačné a technické úkony pri poskytovaní adresnej energopomoci v rozsahu ustanovením nariadením vlády, až vzniká dojem, že možno že by stačilo, keby zákon iba odkázal na to, že všetko upraví nariadenie vlády, lebo všetko podstatné je. Ja rozumiem tomu, že z legislatívneho, z právneho hľadiska je potrebné niektoré veci vymedziť v zákone, ale toto je do veľkej miery iba taká prázdna škrupina, do ktorej obsah bude naliaty až tým nariadením vlády, ktoré ustanoví druh pobytu na adrese odberného miesta, ktorý musí spĺňať fyzická osoba tvoriaca energetickú domácnosť, prečo napríklad druh pobytu nie je možné zadefinovať už v zákone, prečo sa to má meniť nariadením vlády? Nie je to možné zadefinovať priamo v zákone. Podrobnosti o určení odberného miesta na účely určenia energetickej domácnosti, opäť toto je vec, ktorá nie je možná aspoň rámcovo ju vymedziť, vymedziť priamo v zákone. Rozsah údajov, z ktorých sa vypočíta príjem na účely výpočtu bonity energetickej domácnosti a evidencie, z ktorých sa údaj o príjme získava, o tých údajoch ešte dodnes platí ten osobitný zákon, ktorý bol schválený začiatkom apríla v skrátenom legislatívnom konaní, podrobnosti o spôsobe výpočtu bonity energetickej domácnosti a výpočet koeficientu veľkosti energetickej domácnosti, deň vzniku práva na adresnú energopomoc, rozhodujúci deň a rozhodujúce obdobie na účely posudzovania splnenia podmienok, hraničnú hodnotu bonity energetickej domácnosti, rozsah posudzovania a prehodnocovania nárokov, spôsob poskytovania adresnej energopomoci, formu a rozsah adresnej energopomoci a podrobnosti o energopoukážke, spôsob výpočtu jej hodnoty a podmienky výplaty, spôsob poskytovania informácií a ich rozsah a štandardizovanú štruktúru poskytovaných informácií a podrobnosti o rozsahu úkonov podľa § 11 ods. 5 písm. e).
Ja naozaj nechcem tvrdiť, že všetko má byť v zákone, že nič nemôže, alebo nemá byť upravené v nariadení vlády, ale niektoré z týchto vecí by som považoval za korektnejšie, ak by boli upravené priamo v zákone. Nejde o fazuľky, nejde o technické detaily, nejde o drobný pohyb v sadzbách, ide o pomoc, ktorá bude poskytovaná zrejme v rozsahu stoviek miliónov eur a o takýchto položkách by bolo správne, aby rozhodla Národná rada, aby nie konkrétne použitie, ale aby nastavila podmienky ich použitia. Lebo v tomto prípade Národná rada nejde rozhodnúť o tom, aká bude energopomoc, v akej forme bude poskytovaná, komu bude poskytovaná, kto bude mať na ňu nárok, kedy ten nárok vznikne, kedy ten nárok zanikne. Národná rada iba povie, že súhlasím, aby o tom rozhodla vláda a ďalej bude rozhodovať o tom vláda. Že prečo napríklad tá forma energopomoci, či to bude formou energopoukážok alebo to bude formou určovania cien, prečo o tomto nemá rozhodnúť priamo zákon, prečo to nemá byť rozhodnuté priamo v zákone, ale prečo to má byť upravené v nariadení vlády? Teda znamená to, že ministerstvo hospodárstva a vláda nemajú predstavu, akou formou sa má tá adresná energopomoc poskytovať? V septembri, a teda nevieme, či bude poskytovaná jednou alebo druhou formou, alebo sa to bude rok od roku meniť?
Čiže tento zákon sa síce volá o poskytovaní adresnej energopomoci, ale možno primeranejší názov by bol, že je to splnomocňovací zákon o tom, aby vláda rozhodla o energopomoci. To slovo „adresnej" si nie som celkom istý pri tom, čo počúvame.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Zaskočili ste ma tou rýchlosťou, takže dúfam, že budem k veci, lebo som riešila niečo úplne iné trošku.
Vláda nám dnes predkladá zákon o adresnej energopomoci. A musím povedať, že ak niečo zasiahne 90 až 95 % občanov, to sa nemôže považovať za adresnú pomoc. Jednoducho tá adresná pomoc potom niekde bude chýbať. Bude chýbať práve ľuďom, ktorí ju najviac potrebujú, a preto musím povedať, že napríklad dnes sme tu počuli slová premiéra, ktorý hovoril, že len prekrúcame, nechceme pomôcť, veď my chceme škodiť tejto krajine, a toto vôbec nie je pravda. Pretože v rámci tejto konsolidácie bola predložená energopomoc, kde sa táto pomoc chce zadresniť, ale v podstate nepomôže a naozaj nepomôže tým najslabším, čo túto energopomoc najviac potrebujú. Predstavte si takú štvorčlennú rodinnú s príjmom trebárs 1 500 eur, lebo toto je realita na východne Slovenska, je to realita niekde možno v Uliči, na krajnom východne, niekde v dedine pri Medzilaborciach, kde ľudia musia kúriť drevom. Musia si to drevo nanosiť, narúbať, veľakrát využívajú na to aj detskú prácu a táto rodina absolútne nedosiahne na energopomoc v takej výške, ako dosiahne rodina, ktorá žije v trojizbovom paneláku so slušným príjmom možno tri-, štyritisíc, päť-, šesť-, ja neviem. Ale táto rodina, predpokladám, že podľa tohto výpočtu bude mať nárok na túto energopomoc a netrpí absolútne žiadnou energetickou chudobou. Ja si myslím, že vláda vo svojom návrhu úplne ignoruje ľudí, ktorí kúria drevom, tuhým palivom a ktorí sami fyzicky sa musia podieľať na tom, že si musia kúriť.
A ďalšia vec, čo naozaj sa tomu treba povenovať, a bolo to tu už viackrát spomínané, je to o tom, že táto vláda predpokladá, že dostane pomoc z Európskej únie. Je to veľká nehoráznosť. Je to naozaj taká veľká nehoráznosť poliehať sa na Európsku úniu zase aj v tomto. Sú to peniaze, ktoré znova a znova budú len prejedené, ktoré nebudú slúžiť na to, aby sme sa tu stali normálnym štátom, ktorý funguje, ktorý má budúcnosť, ktorý má nejakú infraštruktúru, pretože tieto peniaze mohli kľudne slúžiť na to, aby sa zateplili napríklad domy, lebo aj táto pomoc za predchádzajúcich vlád zlyhávala.
Mne rozprávali ľudia, ako to funguje v Čechách. Napríklad tie zatepľovania domov prechádzajú alebo organizujú sa v rámci štátu cez miestne akčné skupiny. Tieto miestne akčné skupiny majú pracovníkov, ktorí chodia po tých dedinkách, chodia za ľuďmi, ktorí si nevedia sami vypočítať, nevedia sa sami vypísať nejaké tlačivá a vlastne im sprostredkujú túto pomoc na zateplenie. Tak ja sa pýtam, prečo u nás to takto nemohlo fungovať? Prečo my neobkukáme niečo v iných krajinách, kde to funguje, kde my vymýšľame kolesá, rovnako ako aj pri tejto energopomoci, pretože len tak narýchlo som si niekde prečítala, že úplne ináč to funguje v iných krajinách, kde sa stanoví jednoduchý vzorec a tí ľudia si vedia jednoducho proste prísť k tejto pomoci. Ja viem, že aj vy teraz hovoríte, že to bude jednoduché, dokonca zautomatizované, ale, preboha, prečo 90 až 90 % ľudí? Sú ľudia na Slovensku, ktorí si uvedomujú zodpovednosť, rovnako ako my v opozícii si uvedomujeme, že konsolidovať treba, že treba šetriť a títo ľudia nechcú takúto pomoc, nechcú neadresnú pomoc, nechcú obedy zadarmo, nechcú energopomoc, pretože si povedia, že oni si vedia zaplatiť tie účty, ale oni chcú budúcnosť pre svoje deti. A chcú budúcnosť pre svoje deti, aby tuná boli slušný verejný priestor, aby tuná bola infraštruktúra, aby tuná boli nie rozpadajúce sa budovy, ktoré sa nedajú vykúriť, ale oni chcú prispieť tomuto štátu tak, že nepotrebujú vašu energopomoc na 90-95 %.
Ja naozaj nerozumiem, čo toto je za marketingový ťah. Pretože to, že vy pomôžete nejakej rodine, ktorá je na tom dosť solídne, ale nepomôžete tým najslabším, vy vlastne nepomáhate svojim voličom. Ja toto nerozumiem. Akože ja neviem, ako im to predávate, ako im to poviete, ako im to vysvetlite, proste ani ako to vlastne bude fungovať, tu sa hovorilo o nejakých šekoch, alebo čo, že im to príde do schránky, že oni sa môžu prekrútiť, ako ste im pomohli, ale vy ste im mohli pomôcť viac. Vy ste oveľa viac mohli pomôcť ľuďom, ktorí sú na toto odkázaní. A toto ma úplne prekvapuje, že sociálno-demokratická vláda nepomôže tým najslabším, najchudobnejším, ale pomáha vlastne znova všetkým a v podstate, dá sa povedať, že skoro nikomu.
Náš apel je v podstate úplne jasný. Náš apel je na to, aby sa pomoc robila tým, ktorí to naozaj potrebujú, aby sa robila adresne. My sme aj predkladali tu na kolegov, mám až dvoch kolegov, ktorí predkladali vlastne návrh na, zákona na, pomôžte mi, kolegovia, príspevok na bývanie. Prepáčte. Mohli ste sa kľudne inšpirovať príspevkom na bývanie, kde je jednoduchý vzorec na to, že ak niekto žije v energetickej chudobe, v podstate sa toho by bolo dotýkať, že veľa peňazí míňa na ubytovanie, ale vlastne na bývanie, tak vie si nejak takto pomôcť. Ale to sú ľudia, ktorí to naozaj potrebujú. Lebo ja si myslím, že toto sú naozaj vyhodené peniaze do vetra, ktoré, ktoré, a nehovorím o celej energopomoci, lebo aj to nám to už bolo vkladané, že my nechceme ľuďom poskytnúť energopomoc. Nie, ja tvrdím, my chceme poskytnúť ľuďom energopomoc, ale presne tým, ktorí túto energopomoc potrebujú a ktorí by si naozaj pomohli a neboli by v energetickej chudobe. Pretože podľa štatistík tá energetická chudoba sa dotýka oveľa viac ľudí ako v okolitých krajinách. A ja naozaj neviem, že či tí najslabší vôbec im týmto pomôžete a či tie štatistiky budú lepšie. Rado sa na to pozriem o rok, o dva, keď sa táto energetická pomoc vyhodnotí.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani ministerka, ja sa priznám, že som si myslela, že keď pôjdem do rozpravy k tomuto zákonu, tak už budeme vedieť, ako tá energopomoc bude v skutočnosti vyzerať, ale zdá sa, že je to už druhý zákon k energopomoci, ktorý budeme schvaľovať a o ktorom vlastne nebudeme vedieť, že aký dodá ten rámec pre energopomoc, pretože následne má byť prijaté nariadenie vlády a teda je to len ďalší, ja nechcem povedať, že zbytočný zákon, to určite nie, ale zákon, ktorý bude niečo spresňovať. Ale to, aká tá energopomoc nakoniec bude, sa dozvieme očividne neskôr.
A čo zatiaľ vieme, je, že táto energopomoc má byť adresná a nie plošná ako doteraz a predsa sa dotkne 90 % plus, hovorí sa aj o 95 %, a teda ja takéto vysoké percento rozhodne nepovažujem za adresnú pomoc. Pretože ak má byť nejaká pomoc adresná, tak má pomáhať tým najzraniteľnejším, tým, čo to jednoducho potrebujú. A ja chcem veriť tomu, že napriek tomu, v akom stave sa nachádza táto krajina, tak určite nie je 90 % obyvateľstva ohrozených energetickou chudobou alebo vôbec chudobou. Premiér Fico sa vyjadril, že takáto pomoc mala byť poskytnutá 90 % obyvateľstva a keby sa v tých zvyšných desiatich objavili nejaké nespravodlivosti, ministerstvo by ich riešilo individuálne. No, ja by som chcela vidieť, že aké nespravodlivosti môže zažívať tých vrchných 10 %, to skutočne nemôžme nazvať adresnou pomocou.
Pani ministerka povedala, že jej hlavnou prioritou je pomôcť tým zraniteľným skupinám, citujem, neúplným rodinám, teda jednorodičovským domácnostiam, dôchodcom a zdravotne znevýhodneným. A ja s týmto úplne súhlasím, ale zároveň teda si myslím, že energopomoc by mala ísť v prvom rade ľuďom alebo teda domácnostiam, ktoré sú ohrozené chudobou, a nie je pravda, že toto je nejako ťažko vyčísliteľné. Ja som sa bavila aj s niekoľkými poslancami koalície o tom, že ako by sme to vlastne, prečo to zase kritizujeme, ako by to mali nastaviť, však všetci ľudia na Slovensku si zaslúžia, aby im štát pomohol s energiami. No, to by bolo asi v ideálnom stave, keby sme tu mali verejné financie také, že máme na rozdávanie, ale jednoducho na to nemáme a práve preto sme mali túto energopomoc nastaviť tak, že ju dostanú skutočne iba tí, čo potrebujú. A nie je pravda, že my nevieme, že kto ju vlastne potrebuje, alebo že je ťažké určiť, kto by mal mať na ňu nárok a kto nie. Jednoducho mali by to byť ľudia, a ja súhlasím s pani ministerkou, tie kategórie, ktoré vymenovala, alebo teda môžme celú tú jednu kategóriu nazvať ľudia, ktorí sú ohrození chudobou a špeciálne energetickou chudobou. Ale napr. ani tento pojem, a opravte ma, pani ministerka, prosím vás, ak sa mýlim, nie je definovaný nikde u nás v zákone, ani tento zákon to nerieši. Čiže my vlastne síce sa na energetickú chudobu odvolávame, ale stále nemáme legálnu definíciu tohto pojmu. Pritom ide sa teda pomáhať viac ako 90 % populácie, pritom samotné ÚRSO hovorí, že energetickou chudobou je odhadom u nás ohrozených 8 % populácie, čiže ja neviem, či tam nastal nejaký problém v číslach, ale ono to vyzerá, že je to vlastne presný opak, že máme pomáhať ôsmim, no zaokrúhlime to na 10 % a ideme pomáhať 90 %. To skutočne nemožno nazvať adresnou pomocou, len ak teda pod adresnosťou rozumieme to, čo pán podpredseda Národnej rady Andrej Danko, že adresná pomoc je tá, ktorá pomáha bohatým aj chudobným. To je taká zvláštna definícia, ja sa pod ňu nepodpisujem, ale teda očividne je to tá, ktorá bola zakomponovaná aj do tvorby tohto zákona.
Nie je ani pravda, že my nevieme ako. A ja keď tu počujem v tomto pléne, že keď prišla pani ministerka na ministerstvo, tak že vlastne ona si tam v šuplíku nenašla spôsob, ako riešiť energopomoc adresne, no možno teda nebol v šuplíku na ministerstve hospodárstva, ale čo ja viem, aké informácie mám, tak minimálne na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny sa dlhodobo hovorilo o tom, že by sa mal zmeniť príspevok na bývanie, resp. že by sa mala zaviesť nová sociálna dávka, ktorá je, a už to tu spomínala aj pani kolegyňa Luščíková, ktorá je skutočne adresným príspevkom, a síce teda príspevok na úhradu nákladov na bývanie. Takýto príspevok, ktorý sme predstavili aj my ešte za minulého obdobia, keď sme tu mali jedného poslanca pána Valáška a ktorý bol, samozrejme, či už vtedajšou koalíciou, ale aj opozíciou zvrhnutý zo stola, a pritom ten návrh sa opiera o to, čo napr. funguje v Českej republike alebo v Poľsku, vo Francúzsku a keď teda funguje v iných krajinách, tak ja nevidím dôvod na to, prečo by nemohol fungovať u nás. A teda ten spôsob tu máme a pokiaľ teda moje informácie sú správne, tak na ministerstve aj bola pracovná skupina, na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorá sa teda týmto zaoberala, len problém bol, že neboli na to peniaze, že zaviesť novú sociálnu dávku, takto koncipovaný príspevok, ako my sme ho mali vypočítaný, bol, myslím, v hodnote nejakých 170 mil. eur. Čo to je v porovnaní s tým, že koľko sa ide minúť na energopomoc momentálne. Je to oveľa nižšia suma a teda mohli sme ušetriť. A hovorím, ten zákon bol pripravený, my sme ho pánovi ministrovi Tomášovi tak predložili na striebornom podnose a mňa teda mrzí, a to vôbec nie je nič proti pani ministerke, že máme tu niekoľko známych plagiátorov aj v koalícii a nikto si nevedel taký dobrý zákon jednoducho osvojiť. A ja nemám rada, keď sa takto legalizuje plagiátorstvo a na jedno sa chystám, myslím, že zajtra alebo v priebehu najbližších dní, mi takto koaliční poslanci odkopírujú uznesenie o Gaze a nepáči sa mi to, lebo to nie je s mojím súhlasom, ale čo sa týka tohto návrhu, tak my sme ho doslova ponúkali koalícii, že skutočne, či už pán minister, alebo teda koalícia, že vezmite si ho, lebo toto pomôže ľuďom na Slovensku. Žiaľ, nestalo sa tak.
Keď si porovnáme to, čo máme na Slovensku s ostatnými krajinami, tak áno, v dobe tej najväčšej energetickej krízy od roku 2022, teda od vypuknutia vojny na Ukrajine, skutočne aj iné krajiny dotovali takúto energopomoc, lebo keď sa tie ceny vyšplhali vysoko, tak jednoducho štáty sa chceli postarať a myslím si, že je to normálne a tak sa to aj má robiť a často to robili aj takými helikoptérovými peniazmi, áno, lebo jednoducho v tej rýchlosti nebolo možné adresne nastaviť ten systém, ale už od toho upustili. Napríklad v Českej republike už funguje iba ten príspevok na úhradu nákladov na bývanie, ktorý je vlastne ako ten náš návrh, ktorý som už spomínala, plus sú tam ešte nejaké iné energetické opatrenia. V niektorých štátoch majú také že energošeky. Ja si pamätám, keď som žila v Belgicku, tak to tam fungovalo, vo Francúzsku majú obdobný príspevok na úhradu nákladov na bývanie a vôbec nie je pravda, že to je ťažko vypočítateľné, že by sme teraz zahltili úrady práce, sociálnych vecí a rodiny všetkými žiadateľmi, no nie. Opäť raz tie zraniteľné skupiny, ktoré už teraz v niektorých prípadoch majú nárok na rôzne sociálne dávky alebo iné formy pomoci, tak rovnaká skupina obyvateľstva by si žiadala a, samozrejme, že by to bolo na tých úradoch posúdiť, že či spĺňajú ten nárok alebo nie, však máme tu zákony aj dielne pani ministerky hospodárstva, ktoré teda majú zbierať údaje, tak tie údaje by mohli tie úrady práce jednoducho mať a ja nevidím problém v tom, že prečo, keď to funguje v iných krajinách, tak prečo by sme takýmto spôsobom, na základe žiadostí ľudí, ktorí by dopredu niekde napr. na internete videli podmienky nároku na príspevok na úhradu nákladov na bývanie, takže by jednoducho takíto ľudia si oň požiadali. A napr. niekto, kto býva na Slavíne a kto má vírivku alebo bazén, alebo, ja neviem, vykurovaný chodník, aby nemusel odpratávať sneh, tak jednoducho taký človek by vedel, že jednoducho tie podmienky nespĺňam a nebudem si o to žiadať.
V tých krajinách, kde teda aj nejaká energopomoc fungovala, tak sa rozhodli, samozrejme, že nechcú viac, aby bola táto energopomoc takým každoročným mandátorným výdajom, pretože jednoducho žiadna krajina si nemôže dovoliť dotovať energie plošne pre v podstate celú populáciu. Zároveň tam nejde len o tú dotáciu konzumu, ale aj o to, že my by sme vlastne mali domácnosti svojím spôsobom aj učiť alebo teda motivovať k tomu, aby šetrili energiami, pretože keď nimi budú šetriť, tak jednoducho budú platiť menej, a to je, samozrejme, má to aj ekologický záujem, ale aj ekonomický, a toto pokiaľ budeme aj naďalej takýmto spôsobom plošne dotovať energie, tak k tomu nedospejeme.
Čo sa týka tohto návrhu, tak zaznelo niekoľkokrát, že by sme naň mali využiť eurofondy, alebo že je teda tá možnosť využiť naň eurofondy. No, ja chcem teda vidieť ten finálny návrh, pretože, áno, počas tej energokrízy Komisia súhlasila s tým, aby sme časť energopomoci pokryli z nevyužitých eurofondov alebo teda aby sme využili tie, tie prepadnuté, alebo dekomitment, ale ja si neviem predstaviť, že keďže teraz hovorí Európska komisia o tom, že áno, energopomoc by sa teoreticky mohla platiť z týchto eurofondov, ale musí byť adresná, že my prídeme s tým, že chceme využiť, hoc teda prepadnuté eurofondy, ale v takejto výške a na plošné energodotácie. A možno, pani ministerka, teda určite máte lepšie informácie, v akom štádiu je to vyjednávanie a koľko vlastne nám Európska komisia povolí na toto, ale otázne je, že či teda bude dotovať plošnosť a nie adresnosť, pretože ten návrh, aký ho tu momentálne ešte nemáme, ale myslíme si, že bude, tak jednoducho nie je adresný. A ja si skutočne nemyslím, že Európska komisia bude súhlasiť s niečím takým, pretože eurofondy majú slúžiť, alebo majú financovať inovácie, majú financovať budúcnosť, my ich tu nemáme, prepáčte mi za výraz, doslova prekúriť. Tam nejde o to, tam jednoducho my sa musíme snažiť o to, aby tie eurofondy boli čo najlepšie využívané, ale takýmto spôsobom ich spáliť je, myslím si, veľké riziko aj pre budúcnosť našej krajiny.
Zároveň teda ja by som sa chcela aj tak opýtať, že prečo potrebujeme tú energopomoc, keď v iných krajinách, ako som už hovorila, ustúpili od plošných dotácií energií a skôr sa snažia podporovať rôzne projekty, napr. aj teda projekty, ktoré sú platené z eurofondov, a viem, že aj na Slovensku také využívame, ale očividne nie dostatočne, pretože, a tu opäť by som mala taký apel na našich skúsených plagiátorov, že keď teda nevieme, ako využívať eurofondy, tak choďte, prosím, do Poľska, normálne pero, zošit a odpíšte si ten návod na to, že ako sa majú využívať eurofondy, aby sme jednoducho toto už raz a navždy, a nehnevajte sa, ale mňa raz šokovala odpoveď pána štátneho tajomníka z MIRRI, keď sme ho mali na výbore pre európske záležitosti, a pýtali sme sa ho, že tak kde je teda problém, prečo na Slovensku nevieme čerpať eurofondy, on nám povedal, že nevie, že to je taký problém, čo tu máme stále. No ja neviem, tak ja dúfam, že niekto na nejakom ministerstve niekde vie, že v čom je problém a následne teda môžme zistiť aj, že ako tento problém vyriešiť, pretože, hovorím, takto spáliť eurofondy je skutočne nežiaduce pre budúcnosť našej krajiny.
Ja len zopakujem, že ten spôsob, akým by sme mohli adresne nastaviť energopomoc, tu máme a neviem, akú bude mať podobu nariadenie vlády, ktoré prijmete, ale zatiaľ sa zdá, že je to presný opak adresnosti a presný opak toho, čo by sme mali a obzvlášť v dobe konsolidácie, keď sa tu má šetriť pomaly v každej oblasti, tak skutočne si myslím, že tu bol priestor na to, aby sme ušetrili milióny, doslova milióny. A teraz je koniec septembra 2025, táto vláda je tu už od roku 2023 a myslím si, že obzvlášť pretože vaše dve ministerstvá, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a ministerstvo hospodárstva, patria strane HLAS, tak ste sa mohli jednoducho dohodnúť na tom, že napr. nastavíte taký príspevok na úhradu nákladov na bývanie, ktorý bude teda lacnejší a ktorý bude poskytovať adresnú energopomoc, tak ako to odporúča aj odborná verejnosť. A neviem, prečo sme sa zase opäť raz vydali touto cestou, ktorá je drahšia, ktorá je zároveň menej ekologická a ktorá síce pomôže aj tým najzraniteľnejším, ale určite nepomôže nášmu rozpočtu, pretože opäť sa minú stovky a stovky miliónov na niečo, čo nás mohlo jednoducho vyjsť lacnejšie.
Zároveň ma mrzí to, čo aj moji kolegovia tu už kritizovali, a síce, že máme tu druhý zákon, ktorý slúži na to, že sa budú zbierať dáta. Doslova plošný zber dát, ktorý ide od pohlavia, bydliska, čo sa, samozrejme, chápe, a ďalších, ďalších údajov, ktoré ale by v prípade, keby sme prijali návrh na vznik takého príspevku na úhradu nákladov na bývanie, tak nie všetky tieto dáta by jednoducho boli potrebné. A ja by som dúfala, že možno aj za tie dva roky sa dal vymyslieť, sa dal prispôsobiť napr. aj takýto návrh na regióny, že niekde s kúri viac, menej, alebo proste doslova nastaviť tú adresnosť tak, aby sme pomohli tam, kde máme, a naopak nezhodili peniaze tam, kde ich netreba. A neviem, či je už neskoro alebo teda ako to nakoniec nastavíte, ale myslím si, že v súčasnej situácii toto nie je dobrý návrh a jednoducho táto krajina si to viac nemôže dovoliť. Nie je pravdou, že či už v Progresívnom Slovensku alebo vôbec v opozícii by sme nechceli pomôcť ľuďom s ich úhradou energií, v čom sa zhodneme je, že pomôcť treba, v tom, na čom sa nezhodneme, je komu, resp. ako. My vám ponúkame návrh, ktorý je jednoducho lacnejší a na druhej strane by, neviem, prečo ste sa rozhodli takýmto spôsobom vyhodiť peniaze, aj keď si to momentálne nemôžme dovoliť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Ja si myslím, že treba si povedať tú vetu, že adresná energopomoc, ktorú bude poberať 90 až 95 % obyvateľstva, že to je oxymoron. A ja si myslím, pani ministerka, že keď vám to takto vyšlo na ministerstve, tak ste to mali znova prekopať, lebo to proste nesedí, to jednoducho v tej chvíli nie je adresná energopomoc, tak ako keď potrebujete si určiť priority, ak musí niečo byť naozaj priorita, nemôže byť prioritou všetko, lebo potom nie je prioritou nič. Takže tento oxymorom mali ste sa s ním ďalej zaoberať, lebo inak to nefunguje, jedine, že by to teda mala byť politická kampaň za všetkých, peniaze všetkých nás.
No a potom teda je naozaj šialené to, akým spôsobom my používame peniaze z Európskej únie, na ktorú sa nám skladajú daňoví poplatníci iných krajín Európskej únie. To majú byť financie, a to teraz hovorím o všetkých štyroch vládach SMER-u a Roberta Fica, to mali byť peniaze, ktoré sú určené na rozvoj, na inovácie, na tvorivosť, na veci, ktoré nám budú generovať financie do budúcnosti a nie ich proste len tak bohapusto prejesť. A toto prejedenie teraz my sledujeme opäť raz po tých všetkých rokoch a je to teda smutný pohľad. Ja si myslím, že by to bolo naozaj poctivé, aby ste si povedali teda, že asi to teda má byť vaša kampaň a nie adresná pomoc.
Ďakujem.