39. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky, nie je čo vytknúť, ja môžem len súhlasiť. Trošku ma mrzí, že sa nezapojili kolegovia a kolegyne z koalície. Mal som dnes pocit, som tu od rána, že zhodou okolností dneska ten potenciál na to je, aby tá diskusia tu konečne po dlhej dobe bola aj medzi teda koalíciou, opozíciou. Ja však mám to aj v dôvodovej správe, toto nie, že my ste teraz vymysleli niečo, čo z dlhej chvíle sme sa nudili, ale veď toto funguje aj v iných krajinách, ani nie tak ďaleko od nás, uvediem príklad, napríklad Maďarsko, Nemecko, Rakúsko a iné členské krajiny Európskej únie majú rôzne formy takejto podpory a naozaj je namieste, že človek, ktorý sa rozhodne študovať doktorandské štúdium v inej krajine, tak tie podmienky má na to vytvorené a nemusí stáť pred tou voľbou, či sa mu to oplatí, neoplatí, či ho to v budúcnosti dobehne, alebo presne či môže si vôbec založiť rodinu. Ono častokrát sa stáva, teraz to už nie je len pri doktorandskom štúdiu, že mnoho mladých ľudí stojí pred tou voľbou, či si vôbec môže dovoliť z finančného hľadiska študovať na vysokej škole, čo mne príde naozaj absurdné, že v roku 2025 dneska mladí ľudia vôbec stoja pred tou dilemou, že či si môžu dovoliť z finančného hľadiska študovať na vysokej škole, lebo naozaj ja úplne tomu rozumiem, že ak dneska niekto nemá to sociálno-ekonomické zázemie z rodiny, tak naozaj pre tú rodinu samotnú to nemusí byť finančne udržateľné, aby mohli pomáhať alebo teda ešte stále nejakým spôsobom dotovať život svojich detí a na tej vysokej škole častokrát je to tak spojené, že nie všetci môžu popri vysokej škole aj pracovať, samozrejme, však ja som tiež brigádoval a snažil som sa privyrábať, ako sa dalo, ale poviem úplne úprimne, že bez podpory teda mojej mamy by som asi možno... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladáme na rokovanie Národnej rady návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon o prírodných liečivých vodách a kúpeľných miestach, predkladáme ho v spolupráci s pánom poslancom Ľubomírom Galkom. Jeho cieľ je jasný a jediný, poviem to v jednej skrátenej vete, aby sme zabránili stavať a prevádzkovať nové spaľovne odpadov v ochrannom pásme druhého stupňa, pričom vychádzame z konkrétnej situácie, ktorú sme sledovali začiatkom tohto roka a aj sme na ňu upozorňovali, situácia, ktorá vznikla okolo zámeru budovať spaľovňu odpadu v Hontianskych Tesároch, ktoré sa nachádzajú iba šesť kilometrov od kúpeľného mesta Dudince, v oblasti, ktorá patrí do ochranného pásma prírodných, liečivých a minerálnych vôd v Slantovke a v Slatine, okrem toho, že je to teda ochranné pásmo minerálnych vôd, tak je to aj jeden z najvzácnejších vinohradníckych regiónov na Slovensku. Budem neskôr v rozprave, samozrejme, elaborovať.
Len dodám, že návrh zákona prinesie pozitívny vplyv na životné prostredie, nebude mať negatívne dosahy na podnikateľské prostredie, verejné financie, ani na občanov a občianky, tento návrh je, samozrejme, v súlade s ústavou, medzinárodnými záväzkami aj právom Európskej únie.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený gestorským Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač č. 982.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Návrh zákona obsahuje stanoviská Ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, možno viete, možno neviete, ale možno našou úlohou je len nie predkladať návrhy zákonov a hľadať tie najlepšie možné riešenia, rozprávať sa o tých najlepších možných ideách, ale verím tomu, že my ako zákonodarci a zákonodarkyne máme taký celkom luxusný priestor, že môžeme aj sa venovať osvete. A chcel by som aj v tomto prípade v tomto momente pri tomto návrhu zákona povedať, že my na Slovensku máme veľa pokladov, kultúrnych aj prírodných, no a jeden z tých prírodných pokladov je voda z Dudiniec. Možno málokto z nás, ktorí sme v tomto parlamente, ale celkovo aj verejnosť vie alebo si to uvedomuje, aký poklad máme vo vode v Dudinciach, lebo táto voda je naozaj výnimočná, a to nielen v našom národnom alebo európskom meradle, ale vo svetovom meradle. Taká voda, aká je v Dudinciach, je iba na troch miestach na planéte. Dudinská voda má také jedinečné zloženie, ktoré je porovnateľné s vodou z kúpeľov vo francúzskom Vichy, Vichy, predpokladám, všetci poznáte, alebo ešte s jedným japonským liečebným prameňom. Čiže na troch miestach na planéte nájdete tak kvalitnú a tak unikátnu vodu, aká je voda v Dudinciach. To je poklad, ktorý predpokladám, že sa zhodneme na tom naprieč celým politickým spektrom, že je poklad, ktorý musíme podporovať, poklad, z ktorého musíme čerpať, ktorý musíme budovať, využiť ho a rozhodne musíme ho uchrániť, keď už teda máme napr. aj ministerstvo cestovného ruchu, tak ja si myslím, že by sme mali vyvinúť ako krajina najväčšie možné úsilie, aby sme taký poklad, aký je voda v Dudinciach, ochránili pred škodlivými vplyvmi.
Cieľom tohto návrhu zákona, ako som spomínal aj vo svojom úvodnom slove ako predkladateľ, ten cieľ je jednoduchý. Jednoduché a zásadné opatrenie, aby v ochrannom pásme druhého stupňa nebolo možné stavať a neskôr prevádzkovať nové spaľovne odpadov. Ak sa pýtate, že čo majú spoločné minerálne pramene a spaľovne odpadov, tak to je presne situácia, ktorá vznikla na Honte neďaleko Dudiniec. Inšpiráciou pre tento návrh zákona je totižto konkrétna situácia, konkrétny zámer budovať spaľovňu odpadu neďaleko Dudiniec v katastri obce Hontianske Tesáre, čo je teda iba šesť kilometrov od kúpeľného mesta Dudince. Táto lokalita spadá do druhého stupňa ochranného pásma prírodných liečivých a minerálnych vôd v Santovke a v Slatine. Možno ste zaregistrovali tú situáciu, pretože mala dosť veľkú mediálnu pozornosť, na jar tohto roka sme venovali naozaj veľa energie aj času do toho, aby sme upozornili na situáciu, v ktorej sa sľúbil jednak zlý zámer, zároveň arogancia moci, ignorácia toho najlepšieho možného záujmu pre verejné zdravie, pre verejné životné prostredie a ešte sa do toho pridala aj politická korupcia. Spaľovňa odpadu, ktorá môže vyrásť neďaleko zdroja minerálnej vody kúpeľného mesta Dudince vo vinohradníckej oblasti Hontu, tak už len tá myšlienka budovať toto zariadenie na spracovanie odpadu v tom vzácnom kúte Slovenska je trestuhodná. A, samozrejme, ľudia ostali, poviem to úplne úprimne, pretože som s nimi veľa komunikoval, aj zúfalí, pretože po tom, čo sa zmenilo, zmenil zákon o posudzovaní vplyv na životné prostredie, tak mali obyvatelia a obyvateľky tohto regiónu oklieštený priestor, aby sa vyjadrili k zámeru, ktorý teda môže radikálne zmeniť kvalitu, nie že zmeniť, zhoršiť kvalitu ich života, života v ich regióne. Investor v prípade zámeru budovať spaľovňu na Honte hovorí, on sa dokonca ešte tak akože, neštítil sa používať aj falošné argumenty a falošné tvrdenia, keď hovoril, že on nebude budovať spaľovňu odpadu, ale energetické ReUse centrum, čo je pre ľudí, ktorí sa pohybujú v odpadovom hospodárstve, na míle to kričí, že je to blbosť. Je to spaľovňa odpadu, nič menej, nič viac, má to síce honosný názov, ale keď si zoberiete úplne do detailov tento zámer, tak ani triedenie odpadu sa nepočíta do ReUse a vôbec teda do opätovného použitia. V zariadení dokonca nebudú ani len pripravovať odpadné opätovné použitie.
Čiže ešte raz. Táto spaľovňa, tento zámer je iba spaľovňa, nič menej, nič viac. Ten zámer je absolútne proti logike odpadového hospodárstva, kde cieľom by malo byť lepšie triedenie, recyklácia, nie spálenie toho, čo sa ešte dá využiť a určite nie, ak teda niečo spracovávať, tak nie budovať zariadenie na spracovanie odpadu na zelenej lúke, tak ako to je v prípade tejto konkrétnej spaľovne, resp. zámeru spaľovne, aby som nehovoril teda, že už sa niečo buduje. My sme tomu najhoršiemu zatiaľ zabránili.
V Progresívnom Slovensku sme, aby sme akože rozumeli si, sme za efektívne spracovanie odpadu, určite áno. Ale kontinuálne hovoríme, že poďme budovať zariadenia na spracovanie odpadu v duchu cirkulárnej ekonomiky, v duchu toho, čo máme už dnes v zákone, a to je hierarchia odpadového hospodárstva. Rozhodne nebudujme zariadenia na spracovanie odpadu na zelenej lúke vo vinohradoch, ale poďme na ich budovanie využívať brownfieldy, ktorých na Slovensku máme stovky. To sú bývalé priemyselné objekty alebo poľnohospodárske objekty, ktoré sú dnes nevyužívané, časť z nich je environmentálne záťažou, čiže ich rekultiváciou vieme odstrániť aj environmentálnu záťaž. Vieme im dať v duchu cirkulárnej ekonomiky druhý, druhú šancu na život. Takýchto miest, brownfieldov na Slovensku máme stovky, ak nie tisíce. Dokonca ministerstvo informatizácie a rozvoja regiónov teraz aj spustilo novú iniciatívu na mapovanie brownfieldov, čiže my budeme mať presne zmapované, ktoré objekty sú vhodné na to, aby dostali druhú šancu na život, aby napríklad boli vhodné aj pre nové zariadenie na spracovanie odpadov. Navyše v prípade takýchto brownfieldov tam už existuje aj vybudované zázemie. Je tam pripravená aj infraštruktúra, čiže netreba budovať niečo na zelenej lúke, ale môžete využiť len niečo, čo už využitie kedysi malo a momentálne čaká na svoje nové využitie.
No to nie je prípad Hontianskych Tesárov, kde dokonca nemajú ani len štvorprúdovku. Tam by tie tony a tony, stovky ton odpadu museli nosiť po dvojprúdovke a hlavne by to museli nosiť po vidieckej vyslovene, na ten konkrétny objekt alebo na ten konkrétny pozemok, kde by tá spaľovňa mala stáť. Tam nie je dokonca ani vybudovaná cesta. Čiže by bolo potrebné budovať od piky novú infraštruktúru.
O tomto sme hovorili na jar, prihovárali sme sa priamo aj z Tesár, aj z okolitých obcí, aj z Dudiniec, a nielen, pretože my sme vytvorili aj priestor na to, aby obyvatelia, stakeholderi, vinári, občianski aktivisti, obyvatelia, ktorí ostali v tom momente nevypočutí, pretože nemali možnosť zapojiť sa do pripomienkového konania, aby dostali ten priestor. Vytvorili sme im priestor dokonca tu v Národnej rade Slovenskej republiky, aby boli počutí a vytvorili sme spoločný tlak aj spolu teda so samosprávami aj s obyvateľstvom na to, aby neskôr Tomáš Taraba, minister životného prostredia, dokonca vyhlásil, že tento konkrétny projekt, budem ho citovať, je bláznovstvo. A ja som mu vďačný. My sa v mnohom s Tomášom Tarabom, teda takmer v ničom sa nezhodneme, ale v tomto sme sa naozaj zhodli, že budovať spaľovne odpadu v tak vzácnom regióne ako Hont, na zelenej lúke je doslova bláznovstvo.
No a o to horšie bolo, že, respektíve je, že to biznisové pozadie tohto projektu je priam, keď si pospájate všetky nitky, tak to smeruje k najvyšším poschodiam strany HLAS, ktorá spravila naozaj všetko, čo mohla, aby vytvorila košickému investorovi tohto projektu podmienky na to, aby ten investor prešiel so svojím projektom cez posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Dokonca sa v tom projekte zainteresované strany, nebudem hovoriť teda konkrétne ľudia z HLAS-u, ale očividne tam boli tlaky na to, aby ten projekt dostal zelenú a popri tom boli využité aj, aj také manipulatívne prvky ako zmena vyhlášky alebo zmenené stanovisko štátnej kúpeľnej komisie, kde ja teda nebudem sa báť povedať, že cítim jasný závan korupcie.
Napokon teda sa podarilo v tom, v tom marci, keď sme na to mediálne upozorňovali, docieliť to, že najskôr teda minister životného prostredia a napokon aj minister zdravotníctva povedali teda, že žiadna spaľovňa na Honte nebude, ale tie legislatívne podmienky, tie otvorené dvere tam ešte stále sú a my chceme týmto návrhom tohto zákona zamedziť tomu, aby kedysi, kedysi v budúcnosti bolo možné postaviť v ochrannom pásme minerálnych vôd spaľovňu odpadu.
Ešte raz chcem pripomenúť, že voda z Dudiniec je naozaj výnimočná vo svojom meradle. Je to poklad, ktorý by sme mali podporovať a investovať doň, a že naozaj, tak ako v prípade sme sledovali, že ísť na výjazdové rokovanie vlády, resp. ísť do regiónov a robiť si tam fotografiu a povedať, že áno, podporujeme vás, to naozaj nestačí. Ak máme tak dôležité územie a dôležitý poklad, ako je minerálna voda v Dudinciach, tak naozaj tento región si zaslúži systematickú pomoc investície od vlády a urobí všetko pre to, aby ten poklad bol využitý na ten svoj priamy účel, a to je rekreácia, zlepšovanie zdravotného stavu, a nie na to, aby bola minerálna voda sabotovaná nejakými pofidérnymi investičnými zámermi.
Asi v tej situácii na Honte som povedal všetko, čo treba. Jednoducho tento návrh zákona predkladám kvôli tomu, že sme sledovali tie najhoršie možné praktiky, ktoré chceli otvoriť dvere budovaniu škodlivého projektu, a v tom procese ľudia boli nepočutí. My sme im vytvorili platformu na to, aby boli počutí a v tomto momente potrebujeme, aby tento príbeh dostal koncovku, a to bude jasná stopka pre akékoľvek myšlienky o tom, že v tak vzácnom území, ako je Hont, by niekto chcel v budúcnosti vybudovať škodlivú spaľovňu odpadu.
Ďakujem veľmi pekne za podporu, o ktorú žiadam, a verím, že ak sa na niečom zhodneme, tak to je ochrana minerálnych prírodných zdrojov.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Predkladáme na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky spolu s kolegyňou Janou Hanuliakovou návrh uznesenia k problematike čistenia komunálnych odpadových vôd s tým, že naším návrhom je v mene Národnej rady Slovenskej republiky vyhlásiť, že nedobudovaná kanalizačná sieť je na Slovensku aktuálne civilizačným problémom, ktorý brzdí rozvoj Slovenska a uberá ľudí o základnú infraštruktúru ergo o ich základné ľudské práva. Chceme týmto uznesením upozorniť vládu Slovenskej republiky na diskrimináciu obyvateľstva a na environmentálne, zdravotné, sociálne a ekonomické riziká, ktoré sú spojené s chýbajúcou nedobudovanou infraštruktúrou, kritickou infraštruktúrou. Tiež chceme zaviazať vládu Slovenskej republiky, aby bezodkladne predstavila konkrétne opatrenia na rozšírenie kapacít čistiarní a sprístupnenie vývozu a čistenia vôd zo žúmp a septikov a tiež zaviazať ministerstvo životného prostredia, aby detailne informovalo o postupe Slovenska voči infringementu za nedostatočné čistenie komunálnych odpadových vôd. Ten infringement je aktuálny, aktívny od decembra minulého roka a my sme doteraz nepočuli žiadne relevantné ani koherentné stanovisko k tejto veci.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu a ak môžem, hlásim sa do nej prvý.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1028 z 26. augusta 2025 pridelil Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie na prerokovanie návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Michala Saba a Jany Hanuliakovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k problematike čistenia komunálnych odpadových vôd, tlač 983, s lehotou na prerokovanie do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval návrh skupiny poslancov na prijatie uznesenia dňa 9. septembra 2025. Výbor k predloženému návrhu na prijatie uznesenia neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia schváliť predložený návrh nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku.
Predseda výboru ma určil za spravodajkyňu, aby som predniesla predmetnú informáciu a navrhla ďalší postup. Súčasťou informácie je návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončila som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem. Tak teda budem stručný, aby som sa vtesnal do toho času, do obednej prestávky a potom necháme rozprávať kolegyňu Hanuliakovú po prestávke, ona bude viacej elaborovať.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako som aj v úvodnom slove spomínal, tak Európska komisia nás ako Slovenskú republiku zažalovala na Súdnom dvore Európskej únie. Dôvod je jednoduchý, pretože Slovensko v roku 2025 ešte stále nedokáže zabezpečiť tak základnú, elementárnu vec, ktorá je aj vecou ľudskej dôstojnosti, a to, že čistenie komunálnych vôd je nedostatočné a tým pádom ohrozuje a znižuje kvalitu života a životného prostredia. To je nielenže hanba, pretože sme hádam civilizovanou krajinou 21. storočia, ale potom na druhej strane, keď si urobíte skúšku správnosti, tak vidíte, aký máme civilizačný dlh.
Komisia nás na tento problém neupozorňuje z noci do rána. Tá situácia nevznikla v priebehu niekoľkých týždňov. Upozorňuje nás na túto problematiku od roku 2017 kontinuálne najprv výzvou, potom odôvodneným stanoviskom. Osem rokov mal štát priestor a čas na to, aby začal robiť poriadok vo vodárenstve a začal rozširovať kapacity čistiarní odpadových vôd, no a výsledok je nulový, nič. Sťažnosti sú neodstránené, problematika je prehliadaná a teraz navyše ešte čelíme žalobe. A ono sa to netýka len jedného či dvoch miest, ktoré by boli problematické, ale týka sa to konkrétne dvadsiatich piatich lokalít po celom Slovensku. Sedemnásť týchto lokalít nezabezpečila ani len základné sekundárne čistenie odpadových vôd, deväť miest dodnes nemá biologické čistenie s odstraňovaním dusíka a fosforu. Jedno mesto nesplnilo ani jedno, ani druhé.
Ja sa pýtam, v akej krajine to žijeme, ak v 21. storočí nevieme si poradiť s vlastnými splaškami? Ono my to aj s kolegyňou Hanuliakovou, keď komunikujeme túto problematiku na sociálnych médiách, tak sa veľmi často stretávame s takým škodlivým zjednodušovaním a ukazovaním prstom, že sa to týka len napríklad marginalizovaných rómskych komunít, ale to vôbec nie je pravda. Túto problematiku alebo tento problém, jemu čelia obce aj mestá bez ohľadu na to, kam dáte prst na mape Slovenskej republiky, od západu po východ, od juhu na sever, kdekoľvek na Slovensku, v ktoromkoľvek regióne nájdete menšie aj väčšie obce, dokonca aj mestá, ktoré čelia tejto konkrétnej, tomuto konkrétnemu problému. V absolútnych číslach to znamená, že 1,5 milióna občanov Slovenska dodnes nie je pripojených na verejnú kanalizáciu. Títo ľudia sú odkázaní na žumpy a na septiky, ktorých vývoz je čoraz drahší. A okrem toho teda, že tá cena za vývoj stále stúpa, tak problematické je to, že metodika cenotvorby tých vývozov dodnes neexistuje, že nie je regulovaná. A keď si to dáte potom do porovnania, tak vidíte napríklad, že Turčianska vodárenská spoločnosť účtuje za vývoz od 95 do 123 eur za desať kubíkov, Trenčianske vodárne 70 eur, Trnavské 95, Podtatranská účtuje 23,60 a jednoducho vidíme tu jasnú svojvôľu vodárenských spoločností, čo nehovorím, že je zlé, veď predsa len je to akože nejaký objekt, teda nejaký subjekt, ktorý si môže so svojím podnikaním "robiť čo chce". Ale raz keď chceme zabezpečiť ľuďom dôstojný životný štandard, tak toto by sme naozaj sledovať nemali.
O to horšie je to, že ľudia, ktorí nemajú dostatok finančných prostriedkov na to, aby si pravidelne mohli nechať, lebo systém ich do toho dotláča, vynáša žumpy, tak keď na to jednoducho raz nemáte peniaze, tak urobíte všetko pre to, aby ste sa toho problému zbavili tým najjednoduchším alebo tým, tým prvým možným spôsobom. A končí to tak, že tieto žumpy odchádzajú cez nelegálne výpusty do pôdy, následne do potokov a štát sa tvári, že sa nič nedeje.
Toto nie je len technický problém, toto má, samozrejme, aj konkrétne následky, kontamináciu pozemných vôd, znečistenie potokov a riek, hynutie rýb, narušené ekosystémy, šírenie infekčných ochorení, črevných nákaz, kožných infekcií, nižšiu hodnotu domov v obciach bez kanalizácie, menej príležitostí na rozvoj podnikania v týchto obciach, vyššie regionálne rozdiely a diskrimináciu celých komunít.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, rozvinuté krajiny si už dávno uvedomili význam kanalizácie. Uhm, ony si to uvedomili už v 19. storočí, čiže my meškáme nie jedno, ale dve storočia. V roku 2025 ešte stále nedokážeme zabezpečiť ľuďom službu, ktorá je absolútne elementárna. Kanalizácia nie je luxus, kanalizácia je civilizačný základ. A ešte raz, my od decembra minulého roka vieme o tom, že máme aktívny infringement od Európskej komisie a my sme dodnes od ministra životného prostredia nepočuli, čo s týmto problémom chce spraviť, a preto predkladáme tento návrh uznesenia. Ďakujem za jeho podporu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
No, ja už presne ani neviem, že na čo všetko som chcela reagovať, ale asi hlavne na to, že aj to všetko, čo tu Michal Sabo povedal k tejto téme ohľadom toho, že teda v roku 2025 nemá dostupnú kanalizáciu na Slovensku jeden a pol milióna ľudí, to, že to je výsledkom Ficových vlád, ktoré tu boli vtedy, keď bolo na to dostatok peňazí, aby sa tie kanalizácie budovali, tak to je viac ako isté, že je tá zodpovednosť v prvom rade na plecia, pleciach teda vlád Roberta Fica. A ja som chcela aj vtedy reagovať, teraz tu vidím dvoch teda kolegov, pán Hazuchu z koalície a pána Karasa, že možno že skôr teda ako dvomi pohlaviami, ktoré nikdy nikto nespochybňoval, by sa skôr mali venovať tejto téme, aby ľudia, ktorí, kde je možné technicky ľudí pripojiť na kanalizáciu, aby na toto existoval nejaký strategický plán, ktorý by teda umožnil to, aby sa tí ľudia mohli napojiť, pretože my naozaj počúvame desiatky príbehov o tom, aké problémy ľudia majú s vývozom odpadových vôd, aký majú problém s tým, že čistiarne dneska nemáme technicky uspôsobené tomu, aby vôbec tieto odpadové vody sa tam mohli vyvážať, čiže je to obrovský problém na Slovensku a mám taký pocit, že táto vláda ho absolútne nerieši, ale namiesto toho tu teda majú problém s dvomi pohlaviami.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážení kolegovia, kolegyne, dnes tu teda nestojím len preto, aby som niekoho kritizovala len pre kritiku samotnú, ale preto, ako som už aj povedala, že v roku 2025 považujem za naozaj katastrofálne, že sa v tejto krajine ešte stále nájdu ľudia, konkrétne ich je teda približne jeden a pol milióna, ktorí nemajú zabezpečený základný životný štandard, teda prístup ku kanalizácii. Hovoríme tu síce o modernom Slovensku, členskom štáte Európskej únie v 21. storočí a hovoríme tu o krajine, ktorá má ambíciu byť teda moderná, digitálna, ekologická, aj keď teda po piatku o tom trošku začínam pochybovať, či ideme týmto smerom, a pritom v nej žijú tisícky rodín, ktoré musia riešiť odpad z domácností pomocou žúmp, ktoré si ich musia dávať teda pravidelne vyvážať a stojí ich to, stojí ich to stovky eur ročne. A toto teda podľa mňa absolútne nie je moderná krajina, to je naozaj hanba predchádzajúcich vlád a vieme teda, kto tu tie posledné roky najviac strávil vo vláde, že to bola teda vláda Roberta Fica.
Toto nie je teda len technický problém, ale toto je naozaj systémové zlyhanie. Ako je možné, že desaťročia po tom, čo sa tu rozbehli eurofondy, štátne dotačné schémy, environmentálne plány a strategické vízie, sa stále nenájde vôľa, ani kapacita zabezpečiť kanalizáciu pre všetky obce, kde je to teda technicky možné, alebo teda aj časti miest či okrajové lokality. Ako je možné, že nemáme dobudovanú základnú infraštruktúru, ktorá má priamy vplyv na kvalitu života a zdravie obyvateľstva? Ľudia, ktorí žijú bez kanalizácie teda musia mať žumpy a tie treba naozaj pravidelne vyvážať a nie raz do roka, ale často, teda raz za mesiac alebo každých pár týždňov. A tá dôležitá otázka, čo by nás malo zaujímať, je, koľko to stojí. Priemerná cena vývozu žumpy sa dnes pohybuje od 60 eur, a to teda som naozaj podľa mňa že asi veľmi nízko, až do nejakých 120 eur za jeden vývoz. Ročne tak niektoré domácnosti platia 500-600 a niekedy aj viac ako 900 eur za to, aby mohli legálne odvádzať odpadovú vodu, a to hovoríme o naozaj o základnej hygienickej potrebe ľudí.
Tak ja sa naozaj pýtam, že je toto v poriadku? Je normálne, že v krajine, kde má väčšina domácností problém ušetriť alebo kde polovica ľudí nemá vytvorenú finančnú rezervu, niekto musí každých pár týždňov vyťahovať desiatky eur za to, že ide teda na záchod a že sa osprchuje? Tie sumy sú naozaj obrovské, lebo my sme, však ako som aj spomínala vo faktickej, že za tie tri-štyri roky, odkedy sa intenzívne venujeme tejto téme, tak stretli sme sa naozaj že s desiatkami ľudí, nehovoriac o tom, že sme si teda aj s kolegom robili aj prieskum, kde sme sa pýtali ľudí, aké majú problémy s prístupom k vode pitnej, aký majú teda problémy s prístupom ku kanalizácii. A ich príbehy sa naozaj veľmi ťažko čítali, že v dnešnej dobe teda stále ľudia riešia, že v kontexte toho, čo sme tu riešili v piatok, mi to príde až totálne absurdné, že tu ľudia riešia tak vážne existenčné problémy a tu nemá hanbu táto koalícia riešiť dve pohlavia, ešte aspoň keby celú tú dobu vedia, o čom rozpráva, rozprávajú, pretože tu sa, ak tak, sa bavíme o rodoch a nie o pohlaviach, ešte aj to, ako keby, keby si aspoň doštudujú, keď tu išli dávať niečo do ústavy.
Čiže je to naozaj, naozaj veľmi ťažké počúvať tie príbehy ľudí, a teda nehovoriac, že často sú to dôchodcovia alebo rodiny s malými deťmi. Mnohí žijú v domoch teda, kde nie je možnosť sa napojiť na kanalizáciu, pretože častokrát aj najbližšia prípojka buď je vzdialená stovky metrov, alebo teda obec nemá peniaze na to, aby dobudovala, dobudovala zvyšok kanalizácie, lebo aj mnohé obce naozaj sú sčasti odkanalizované a sú teda potom ulice, kde tá kanalizácia nie je. A tak naozaj tie rodiny častokrát ostávajú v takej v pasci a veľakrát im je teda sľubované, aj my sme sa opäť stretli pri Košiciach v obci Geča, dobre hovorím? Geča, kde sme, kde teda im bolo päť rokov, bola to nová vlastne časť, kde sa budovali domy, a vtedy keď sa tam sťahovali alebo keď tam bola tá výstavba, tak sa hovorilo, že teda obecné zastupiteľstvo alebo starosta, že áno, bude tam vybudovaná kanalizácia, voda a ešte teda do dnešného dňa tam stále tá voda a kanalizácia nie je. A dokonca tam majú taký problém, že rodiny, ktoré tam majú malé deti, tak musia voziť dokonca ešte aj na tú normálnu hygienu vodu, pretože tá voda, ktorá im teda zo studne tečie, tak je tak závadná, že majú kožné problémy tie deti. A starosta zo SMER-u mi tu našepkáva, kolega, no, takže tak.
A keď sa aj teda ľudia správajú zodpovedne a platia si za vývozy žúmp, vozí sa to teda do čistiarní, a tam narážame naozaj na ďalší obrovský problém, ktorý tu máme, a to je kapacita čistiarní odpadových vôd v mnohých regiónoch. Naozaj tie čistiarne dneska nemajú kapacity na to, aby teda brali tieto vozy, ktoré vozia tú odpadovú vodu a, alebo respektíve, keď aj majú, tak sa často naozaj veľmi, veľmi dlho čaká, napríklad rovnako to bolo z tejto obce, ako som už spomínala, kde majú aj také problémy, že keď si zavolajú fekálne vozidlo, tak musia naozaj rátať, koľko vody vôbec minú, koľko im ide do žumpy, pretože povedia im, že auto môže prísť najskôr až za desať dní alebo za dva týždne, ale oni už potrebujú ho za štyri dni, za týždeň, čiže aj toto je ako keby že ja naozaj neviem, či by si to niekto z vás chcel takýto životný štandard skúsiť, že musíte doslova počítať litre, ktoré vám odchádzajú teda do žumpy, aby ste náhodou sa vám tá žumpa nevyliala niekde na dvore.
Častokrát teda ani samosprávy nie sú schopné zabezpečiť toto čistenie pre všetkých, pretože čistiarne sú stavané pre určitý počet obyvateľov a rastúca výstavba aj nepripojené domy tento systém úplne preťažujú. A čo sa deje potom, tak to som si všimla, že podľa mňa že už nie je týždeň v správach, kedy by, kedy by nebol nejaký, nejaká reportáž z obce, kde teda plávajú nám splašky v potokoch alebo kde teda ľudia naozaj majú s týmto obrovský problém, že im smrdí po dedine odpad. A ak teda chcú, teda tu si uvedomujeme, že nie všetok odpad je potom likvidovaný legálne, niektoré fekálne vody naozaj končia v poliach, v lesoch, v potokoch a teda aj dnes, v roku 2025 existuje tiché a tolerované znečisťovanie životného prostredia len preto, že systém nedokáže poskytnúť riešenie, pritom práve čistá voda a pôda sú základom nášho zdravia, poľnohospodárstva a života ako takého. A mne sa páčilo, ja som síce tu ráno nebola, ale počúvala som pána ministra Tarabu, keď tu ráno vystupoval k odpadom a keď som ho počula, ako nám vyčítal, že my sme teda nepodporili na konci dňa ten jeho zákon o vodovodoch a kanalizáciách, len to sú také jeho falošné reči a mne to je strašne ľúto ako, ako vedia takýto majstri slova prekrúcať úplne realitu, pretože my sme mu aj tie dôvody, prečo sme to na konci sme sa zdržali, hovorili. A to, on o čom hovoril, že aj kolega mu povedal, že bude za to hlasovať, tak to bolo ešte predtým, ako on vlastne spravil výrazné zmeny v tom zákone. Takže vôbec to nebola pravda, to, čo on rozprával v tej jeho rozprave. Čiže to by som sa chcela tiež voči tomu naozaj že rázne ohradiť.
Asi si teda všetci uvedomujeme, a práve preto som aj ho spomínala, lebo on tu strašne teda operoval tým, ako je dôležitá čistá voda, keď už sa my z tej opozície nevieme zasadiť ani za čistú vodu a pôdu a vzduch, tak čo sme to my za ľudia, ale opak je pravdou. Veď my, keby tu nie je Progresívneho Slovenska, tak aj tie pozme... škodlivé pozmeňovacie návrhy, ktoré boli aj pri tej vode a kanále, by boli dneska schválené, ale to už teda pán minister zabudol akosi spomenúť v tom jeho príspevku. Pritom práve teda čistá voda, pôda sú základom nášho zdravia, poľnohospodárstva a života ako takého a my ich ničíme len preto, že sme zanedbali úplne základné veci.
Tí, čo teda žijú vo veľkých mestách, sa možno nad týmto ani nezamýšľajú, aj keď tiež to úplne až tak nie je pravda, lebo naozaj a teraz mnohé, mnohé mestá, okrajové časti miest takisto majú problémy s tým, že tam nie je dobudovaná kanalizácia. A naozaj, že, ale teda je to, hlavne tento problém sa týka našich obcí, kde teda otvoríte vodovod alebo spláchnete záchod a tým sa to pre vás teda toto celé, tento kolobeh, začína, ale teda v obciach alebo v okrajových častiach miest to tak nie je. Ľudia sú naozaj ako keby trestaní za to, že sa rozhodli žiť mimo veľkých aglomerácií. Pritom práve podpora života na vidieku by mala byť prioritou, ak nechceme, aby sa Slovensko ďalej vyľudňovalo, ale namiesto podpory ponúkame prekážky, namiesto investícií nútime ľudí znášať dodatočné náklady a namiesto férového prístupu dostávajú ignoráciu.
Čo môžeme a musíme urobiť ako politici? Áno, ja si uvedomujem, že nestačí kritizovať a myslím si, že veď my to tu dokazujeme dennodenne, že sa snažíme vždy ponúkať riešenia alebo vždy upozorňovať na tie chyby, ktoré táto vláda pri tvorbe zákonov robí, ale teda musíme ukázať, čo vieme ako zodpovední politici a političky ponúknuť a teda ja by som len pár takých konkrétnych návrhov povedala, že čo by mala vláda urobiť.
V prvom rade vypracovať strategický plán budovania obnovy kritickej infraštruktúry a urobiť jej pasportizáciu, čo je podľa mňa veľmi dôležité, a podľa mňa, že my sme, aj pán Taraba sľuboval už v marci tohto roku, že predstavia nejaký ďalší strategický plán budovania vodovodov a kanalizácií, aj keď teda máme tu tie sedemročné plány, ale tie plány absolútne nezohľadňujú realitu a hlavne nezohľadňujú to, že aký dlh my máme na týchto, na tejto kritickej infraštruktúre a ani nijako nehovoria o tom, že akým spôsobom chceme tie veci financovať, a to je asi tá najdôležitejšia časť, a naozaj že podľa mňa by sme mali k tomuto pristúpiť už zodpovedne a my teda keby sme prišli do vlády, tak určite prvé, čo spravíme, je, že budeme sa snažiť aj s kolegom, aby sa spravil naozaj reálny plán toho, v akom stave sú technicky a kde to je možné, kde treba čo dobudovať, kde treba čo dopojiť, kde sú naozaj že kritické situácie, ktoré sa dajú riešiť. Ja som si na sto percent istá, že sa tie situácie dajú riešiť, lebo nie je možné, aby pri Trenčíne, kde sme boli, mali obce položené siete v zemi a nevedia sa napojiť na čistiareň, lebo nemá kapacitu. Ako je možné toto, aby bolo proste že roky? Ďalšia situácia Rohov. Obec, ktorá už sedem rokov žiada z envirofondu peniaze, má dvesto metrov zablendovaný vodovod pred vstupom do obce a tí ľudia rok čo rok, nehovoriac o tom, že tu máme klimatickú krízu, že tu máme obrovské suchá, ktoré sú tu, nemajú ani v studni vodu, tam majú dvesto metrov pred obcou zablendovaný vodovod a nikto proste nevie túto situáciu riešiť? Veď mne to príde absurdné. A ja som tam teraz bola pred prázdninami a vtedy mi starosta hovoril, že čakajú na teda neviem koľkaté už rozhodnutie z envirofondu, musím mu zavolať, že či teda teraz to konečne už dostali, ale neviem, pochybujem o tom, ale že toto sú naozaj situácie, že to sa rozum zastavuje nad tým, že ako to je možné, že toto nevieme v roku 2025 vyriešiť a stále si tlačíme tie problémy pred sebou. A ja teda znova musím zopakovať, že namiesto toho tu kolegovia riešia dve pohlavia, ktoré nikto nikdy nespochybňoval na Slovensku, a proste to potrebovali mať v ústave namiesto toho, aby sa snažili, skôr tam mohli do tej ústavy dať, že každý človek bude mať vodovod a kanalizáciu pred svojím domom, to by ste spravili, za to by vás naozaj ľudia pochválili podľa mňa.
Čiže strategický plán, ale s reálnymi, naozaj s reálnymi kontúrami toho, akým spôsobom je možné to technicky budovať a akým spôsobom to vieme postupne zafinancovať a ideálne, ešte k tomu doplním, že proste urobiť jednoducho určité časti, povedať si nejakú, nejaký plán toho, že dobre, tuto máme štyri obce, kde chýba už len kanalizácia, aby sa zokruhovalo to, aby sa vedeli napojiť. Tu máme ďalších desať obcí, čakajú na zvýšenie kapacity čistiarne, tak proste to robíme, nenecháme ich čakať, proste hľadáme tie riešenia tam, kde sú, lebo častokrát ja počúvam aj od kolegov, no ale to niektoré veci nie sú technicky možné a to sa nedá urobiť, ale my sa teda na to pozeráme tak, že to, čo sa dá urobiť, nie to, čo sa nedá.
Samozrejme zjednodušiť povoľovanie a financovanie projektov, samosprávy naozaj potrebujú menej byrokracie, viac predpripravených typových projektov aj technickú pomoc pri vypracovaní žiadostí. Lebo máme tu naozaj že 1 855 obcí na Slovensku je do tisíc obyvateľov. Čiže teraz si predstavte naozaj kapacitu úradu v 1 855 obciach, kde je do tisíc obyvateľov, kde je častokrát len jedna pracovníčka, jeden starosta, nanajvýš keď tak dve, ale to už ani neviem, či by sme také našli v dnešnej situácii, akú majú samosprávy, a takáto samospráva má si zabezpečiť všetko, od projektovej dokumentácie cez proste žiadosti, verejné obstarávanie a tak ďalej a tak ďalej. To je proste jednoducho nereálne. Naozaj že tie samosprávy v tomto potrebujú pomôcť a potrebujeme zjednodušiť tie procesy, lebo aj vždy keď rozprávame o kanalizácii, tak to spomína vždy náš bývalý starosta, čo máme, Marek Lackovič bol starosta a čakal 900 dní na povolenie, 900 dní, čiže to je naozaj že šialene dlhá doba, zatiaľ sa mu predražil ten projekt o milióny, hej. Čiže, a potom takto, takto prichádzame aj o tie peniaze.
Určite treba zaviesť transparentný mechanizmus a spolufinancovanie, teda to, čo som hovorila, aj teda malé obce si nemôžu dovoliť päť-, desaťpercentné spolufinancovanie. Ak chceme, aby sa investície rozbehli, štát musí tieto náklady proste nejakým spôsobom buď dočasne znášať alebo vyriešiť.
Dôležitý je, samozrejme, aj zvýšený verejný tlak a informovanosť. Občania naozaj majú právo vedieť, že štát zlyháva v zabezpečení jednej zo základných civilizačných služieb. Potrebujeme z tohto urobiť tému verejného záujmu, ako je to aj pri diaľniciach či nemocniciach. Kritickú infraštruktúru naozaj dneska máme vo veľmi zlom stave a máme tu investičný dlh teda na úrovni 10 mld. dneska, čo je obrovská suma a v tejto situácii že naozaj že treba, treba hľadať a treba hovoriť o tých riešeniach, ako chceme pomôcť občanom a občiankam Slovenskej republiky s budovaním teda vodovodov a kanalizácií.
Vážené kolegyne, kolegovia, teda tento stav je naozaj výsledkom dlhodobej ignorancie. Na 80 % je to vina Ficových vlád a keby sme na to mali, keby sme na to mali teda tie finančné prostriedky a zdroje, ktoré nám poskytla Európska únia, a investovali by sa tam, kde to je potrebné, tak dneska tento stav naozaj už nemusel byť v takom stave, v akom sa nachádza. Ale, samozrejme, zodpovednosť nesú všetci, ktorí mali možnosť s touto témou niečo robiť. A nemôžeme sa zmieriť s tým, že v roku 2025 stále žijú medzi nami ľudia, ktorí teda nemajú kanalizáciu a ktorí musia platiť stovky eur za vývoz žumpy a ktorí nevedia, kam s týmto odpadom, lebo čistiarne sú plné. Toto nie je rozvoj a toto nie je udržateľnosť, toto je naozaj jedna veľká, veľká hanba. Žiadam preto všetkých kompetentných, a naozaj že od obcí cez vodárenské spoločnosti až po ministerstvá, aby túto tému konečne prestali obchádzať a začali ju riešiť s rovnakou vážnosťou, ako riešime cesty, nemocnice či školy, pretože hygiena, voda, kanalizácia sú základ a keď niečo nemá základ, tak to dlho naozaj neobstojí.
Ďakujem za pozornosť.

.