39. schôdza

Ďakujem za vystúpenie. Tu treba jednu vec povedať, že ako zákonodarcovia by sme mali riešiť problémy ľudí a opravovať zákony tak, aby sa vedeli problémy riešiť. Problémy s vysporiadaním územia samospráv trvajú už viac ako 30 rokov a nie je to jediný prípad, sú to desiatky prípadov v rámci celého Slovenska a dodnes sa nepodarilo tieto problémy vyriešiť, kde konkrétne vám prechádza hranica katastrálna cez byt, kde máte v jednej obci kuchyňu, v druhej obci spálňu a je porušené ústavné právo vlastníctva a narábania s majetkom a toto nikto neriešil doteraz. Týmto, touto zmenou, ktorá je predložená, sa tento problém celý vyriešil a tu musím nesúhlasiť aj s tým, čo pán prezident vyjadril, že je to v rozpore s ústavným, s nálezom Ústavného súdu, čo nie je pravda, pretože tam jasne cituje Ústavný súd, že bez súhlasu obce nikdy nemožno rozhodnúť, lenže súd vtedy riešil jediný konkrétny prípad, kde zákonodarca špeciálnym ustanovením doslova na mieru upravil spor dvoch obcí, a to bolo proti princípu všeobecnosti. To bol nález vtedajší Ústavného súdu, tento náš zákon alebo táto zmena, ktorá tam bola v tomto zákone, zavádza všeobecné pravidlo. To znamená, zavádzame ho pre každý prípad, nie pre konkrétny, kde sa obce nevedia desať rokov a viac dohodnúť, kde územia urbanisticky splynuli a kde samotní obyvatelia jasne hlasovali, ktorej obci chcú patriť. To nie je svojvôľa, to je princíp generality, ktorý Ústavný súd požadoval. To znamená, v tomto po vašom prílepku sme presne rešpektovali princíp generality, nie konkrétnosti a Ústavný súd presne napadal konkrétnosť. Čiže aj keď pán prezident to kvôli tomu vrátil, tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) princíp generality, nie konkrétností. A Ústavný súd presne napadol konkrétnosť. Čiže aj keď pán prezident to kvôli tomu vrátil, tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Milé kolegyne, kolegovia, od júna tohto roku uplynula istá doba a je nevyhnutné k dnešnému dňu prispôsobiť aj účinnosť tejto legislatívnej normy, ktorú budeme - predpokladám, že zajtra - schvaľovať. Preto k tomu smeruje aj môj pozmeňovací návrh v zmysle rokovacieho poriadku § 90 ods. 1. Čítam pozmeňovací návrh.

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Prosím vás, pozastavte pánovi poslancovi čas.

Richter, Ján, poslanec NR SR
Pozmeňovací návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Richtera k zákonu z 11. júna tohto roku o podpore prioritných okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, pod tlačou 890.
V čl. IV sa slová „dňom vyhlásenia okrem čl. I, ktorý nadobúda účinnosť 1. augusta 2025" nahrádzajú slovami „ 1. novembra 2025".
V súvislosti s navrhovanou zmenou sa v čl. I, § 9 ods. 1, 2, 3 a 5 slová „31. júla 2025" nahrádzajú slovami „31. októbra 2025".
Ďakujem, skončil som.

Pán poslanec Richter, z toho, čo ste prečítali, z toho vyplýva, že vládna koalícia ide prelomiť veto pán prezidenta a teda neakceptovať jeho pripomienky a teda zachovať tam aj tie články 2 a 3, kde vás upozorňuje, že to riešenie je sporné z hľadiska práva na samosprávu, z hľadiska ústavy, z hľadiska princípu generality práva, z hľadiska toho procesu, akým bolo, bolo prijaté, teda všetky tie výhrady pána prezidenta sú neopodstatnené? Ako na výboroch, aj keď k tomu bola, bola diskusia, tak na výboroch neboli prijaté stanoviská, tak zrejme koalícia sa až dodatočne dohodla a teda podľa toho, ako je formulovaný ten pozmeňovák, tak to vyzerá, že idete ignorovať to, na čo vás pán prezident upozorňuje a teda tým aj zrejme riskujete, že pán prezident podá ten schválený zákon na Ústavný súd, lebo argumentuje tam tým, že to má aj ústavnoprávny rozmer, nielen že by nejako vecne nesúhlasil s tým riešením.

Je dôležité si povedať, že je dôležité sa postaviť na stranu ľudí a ich právne istoty, alebo ustúpiť formalizmu, nesprávnym výkladom a podobnému chaosu, pretože takto sa veci neriešia. Samotný prezident hovorí v odôvodnení, je to zásah do autonómie obce, áno, ale ústava sama v článku 67 hovorí, že štát môže zasahovať do výkonu samosprávy zákonom, ak je to v legitímnom verejnom záujme. A čo je väčší verejný záujem ako právna istota, ako ochrana práv ľudí, ktorí celé desaťročia trpia alebo ich obecné hranice sú zdrojom chaosu a prinavrátenie rozhodnutia vláde neznamená, že sa porušuje nejaké ústavné právo. Toto je legitímne, čo my máme riešiť.
Takisto aj prezident píše vo svojom liste, že cieľom je prinavrátenie poriadku a právnej istoty. Ale jeho návrh je presným opakom. To znamená, vypustiť články 2 a 3 a nechať chaos pokračovať, tu je rozpor medzi slovami a činmi, pretože to ako lekár, ktorý pacientovi zobral recept a povedal, vydržte, možno sa to raz samo vylieči. Ale samo to už trvá 30 rokov, ale samo sa to nič nevyrieši. A toto je len prinavrátenie práv k moci vláde, ktorá môže rozhodnúť v určitých prípadoch, ak to trvá viac ako desať rokov, občania sa musia jasne vyjadriť, kde chcú patriť a musí to byť urbanisticky splynuté územie. A vy tvrdíte, že treba to, to proste negovať a tých ľudí nechať napospas svojmu osudu ďalšie desaťročia, pretože takýmto prelomením veta terajšie, dokážeme vyriešiť problém desiatok samospráv na Slovensku. Toto nie je konkrétny, to je princíp generality, to nie je konkrétnosti. To, čo bolo namietané, bola konkrétnosť.
Ja hovorím, tento zákon, ktorý bol, je ge-ne-ra-li-ty, pre všetkých rov-na-ký. A toto je ten rozdiel vo vyjadrení prezidenta a vyjadrení, ktoré bolo schvá-le-né. To, čo je schválené, je správne. A možno keď to niekto pripravoval, nejaký ústavný právnik pánovi prezidentovi, tak sa mýlil, lebo on sa opieral o nález Ústavného súdu, o kon-krét-nos-ti dvoch obcí. Toto my sme nesplnili, pretože Národná rada schválila správne, generalitu, platí pre všetkých rovnako, toto je naša úloha, ľudí ne... (Prerušenie vstúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Krátko, nezdržím vás. Trocha aj z takej úcty k Anke Záborskej, tento zákon sme predkladali ešte spolu s ňou, ale došiel na rad až teraz, takže preto by som ju chcel pripomenúť, čosi si tu odslúžila aj v tejto snemovni, takže ďakujem aj Anke za tento návrh. Teraz k samotnému návrhu krátko zhrnúť, lebo vystali nejaké otázky z rozpravy, napríklad pán poslanec Galko, ale aj tu mal nejaký pán kolega z Progresívneho Slovenska nejaké otázky.
My hovoríme o tom, že v ústave je princíp, že Slovenská republika podporuje manželstvo. Je tam jasne povedané, manželstvo muža a ženy, ako aj formálny zväzok s takým potenciálom, aby bol celoživotný. My hovoríme, v Kresťanskej únii navrhujeme, aby formou daňového bonusu si mohli manželia odpočítať zo svojich daní, teda zo svojich zarobených peňazí do desať rokov manželstva 30 eur mesačne, do dvadsiatich 60, nad dvadsať 90 eur mesačne. Samozrejme je to návrh do diskusie. Ja by som povedal, že nestačí mať v ústave, akýkoľvek princíp je potrebný, aby sa konkrétne prejavili aj v zákonoch. Ak ústava hovorí, že máme podporovať manželstvo muža a ženy, je dobré, aby sme našli nejaké spôsoby.
Ja osobne všeobecne považujem či pri podpore manželstva, rodiny, výchovy detí, ale aj iných, by som povedal, spoločnosti prospešných činností uplatňovať formu daňového bonusu, to znamená, že neberiete iným ľuďom a nedávate ich peniaze niekomu inému, ale nechávate ľuďom, ktorí pracujú a ktorí tie peniaze produkujú, časť ich peňazí. Ja to v podstate pozitívna diskriminácia manželstva, ale som presvedčený, že na základe toho, ako máme napísanú našu ústavu, tak ústava pozitívne manželstvo muža a ženy diskriminuje. A čo sa týka k financiám, áno, máme to zrátané a ide v prvom rade o to, že štát pri tom daňovom mixe potrebuje aj uvažovať o tom, aby mal priestor na nejaké daňové stimuly. Vieme, že napríklad v prípade nejakých automobiliek sa robí, aby sa udržala zamestnanosť a tak ďalej. Prečo by sme neposkytovali stimuly manželstvám, manželom našim, tu miestnym, ktorí spolu žijú, ktorí pracujú, platia dane, keď je manželstvo v prospech spoločnosti, keď je v prospech demografie, pretože stabilný zväzok manželov je dobrým prostredím pre výchovu a vzdelanie detí.
To znamená, sú iné prostriedky na to, aby sme podporovali vdovy, siroty, rodiny s väčším počtom detí, my v tomto jednoduchom návrhu hovoríme o podpore manželstva muža a ženy formou daňového bonusu. Budem rád, keď si vládna koalícia tento návrh adoptuje, alebo prípadne zo svojej pozície príde s niečím iným, snáď lepším, ktorý konkrétne podporí manželstvo muža a ženy tak, ako ho máme zakotvené v ústave.
Ďakujem veľmi pekne.
Ešte, pardon, chcel by som špeciálne poďakovať pani spravodajkyni, že aj včera večer, aj dnes zobrala túto službu. Ďakujem.

Vážené dámy poslankyne, vážení pána poslanci, dovoľte mi predložiť na rokovanie parlamentu návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, takzvaný katastrálny zákon v znení neskorších predpisov, a ktorým sa mení a dopĺňa zákon o advokácii a o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. Cieľom tohto návrhu zákona je zlepšiť kontrolné mechanizmy, ktoré sa týkajú majetkových priznaní politikov, najmä v súvislosti s modifikačnými dohodami manželov v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov BSM, ako aj zabrániť podvodom, ktoré sa vyskytujú pri prevodoch nehnuteľností a to aj zavedením lepšej súčinnosti medzi katastrálnymi úradmi, matrikami, notármi a advokátmi. Na výbore na nes, na výbore pre nezlučiteľnosť funkcií sme nedávno riešili prípad, kedy pán minister Kaliňák tvrdil, že nehnuteľnosť v Chorvátsku má mať napísanú len v manželkinom priznaní, čo ale pokiaľ to má v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, by mal mať zapísané aj v svojej časti majetkového priznania. Konkrétne v tomto návrhu zákona chceme zaviesť povinnosť uvádzať informáciu o osobnom stave v návrhu na začatie katastrálneho konania, čo zvyšuje dôveryhodnosť údajov zapísaných v katastri nehnuteľnosti, zabraňuje tak podvodom. Osobitne v prípadoch, ak manželia uzavreli modifikačné dohody o bezpodielovom spoluvlastníctve. Takisto chceme zaviesť povinnosť katastra nehnuteľností skutočne overiť, či bola zmluva o prevode nehnuteľnosti spísaná vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom, a to priamo v notárskom centrálnom registri listín, respektíve v centrálnej knihe autorizácii, a aby sme umožnili Okresnému úradu prístup do elektronickej matriky najmä za účelom overenia, či je osoba v manželskom stave. Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá ani sociálne vplyvy, nemá vplyv na životné prostredie, ale má pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, na manželstvo, rodičovstvo, rodinu a na služby verejnej správy pre občana.
Dovoľte mi uviesť teraz k jednotlivým bodom, ktorým, v ktorých meníme tento zákon. Máme za to, že kontrola majetkových priznaní politikov na Slovensku nie je dostatočná a dlhodobo sme za, za to kritizovaní z rôznych strán medzinárodných subjektov. Napríklad k takým patrí aj GRECO, ktorý je hlavný protikorupčný orgán Rady Európy. MONEYVAL výbor expertov na hodnotenie opatrení proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu ako stály monitorovací orgán Rady Európy alebo rôzne pracovné skupiny na úrovni OECD. Na prvý pohľad by sa zdalo, že s kontrolou majetkových priznaní a poskytovaním súčinnosti príslušnému kontrolnému orgánu zo strany iných subjektov nemôže byť problém. Veď predsa čl. 9 ods. 4 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcii verejných funkcionárov umožňuje príslušnému orgánu kontrolu na kontrolu majetkových priznaní, aby vykonával dokazovanie. Respektíve čl. 9 ods. 15 uvedeného ústavného zákona ustanovuje, že orgány verejnej moci a právnické osoby sú povinné na žiadosť príslušného orgánu na kontrolu majetkových priznaní oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie podľa tohto ústavného zákona, pričom za nesplnenie tejto povinnosti môže kontrol, orgán na kontrolu majetkových priznaní uložiť štatutárnemu orgánu alebo predsedovi štatutárneho orgánu, orgánu verejnej moci a orgánu právnických osôb pokutu, a to aj opakovane. V praxi by to teda malo fungovať tak, že na požiadanie budú banky oznamovať orgánu pre kontrolu majetkových priznaní údaje z bankových účtov politikov, kataster nehnuteľnosti z katastra, notári zo svojich registrov, advokáti napríklad, z kníh o autorizácii, centrálny depozitár cenných papierov zo svojej databázy, či daňové úrady zo svojich evidencií. V mnohých prípadoch, ale takýto postup naráža na legislatívne prekážky alebo tajomstvo priznané zákonom, daňové, bankové. A v ďalších prípadoch viazne súčinnosť medzi orgánmi verejnej moci alebo štátne evidencie nie sú navzájom prepojené alebo nemajú navzájom povinnosť si poskytovať informácie na overenie skutočností, ktorými by sa zabezpečila väčšia transparentnosť a ktorými by sa prechádzalo podvodom alebo zatajovaniu informácií potrebných pre kontrolu majetkových priznaní a pre konanie podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.
Cieľom návrhu zákona nie je odstrániť všetky naznačené prekážky a nezrovnalosti, ale sústrediť sa na tie, ktoré môžu napomôcť lepšej kontrole nehnuteľného majetku politikov, verejných funkcionárov s osobitným dôrazom na predchádzanie podvodom a evidenciu modifikačných dohôd manželov pri bezpodielovom spoluvlastníctve manželov BSM, a to nie len medzi politikmi, ale aj medzi širšou, širšou verejnosťou. Medzi modifikačné dohody manželov patrí napríklad dohoda o zúžení rozsahu BSM, dohoda o rozšírení obsahu BSM a dohoda o výhrade vzniku BSM ku dňu zániku manželstva. V zásade sa ma za to, že tieto modifikačné dohody by sa mali týkať len toho majetku, ktorý ku dňu uzavretia dohody manželia ešte nenadobudli do BSM, a že by tieto dohody nemali byť formulované všeobecne, ale na konkrétny majetok, respektíve na konkrétny druh majetku. Možno sa však stretnúť aj s výnimkami podľa toho, aký názor v tejto veci zastáva konkrétny notár. Keďže dohody sa spisujú vo forme notárskej zápisnice, ale nie sú dostupné centrálne, iba u konkrétneho notára, nemôže sa príslušný orgán na kontrolu majetkových priznaní obrátiť na Notársku komoru Slovenskej republiky a vyžiadať si takúto zápisnicu. Sporné je aj to, či by si ju takýto orgán mohol vyžiadať o kon, od konkrét, od konkrétneho notára, ktorý dohodu spísal, postupom podľa § 74 ods. 2 prvej vety notárskeho poriadku. Ak a vyžiadať si ju ako osoba, ktorá má na tom právny záujem, pretože notári v princípe považujú poskytovanie tohto druhu informácií za zásah do ich povinností zachovávať mlčanlivosť vo vzťahu ku klientovi. Keďže modifikačná dohoda nie je zmluvou o prevode nehnuteľností, ale len dohodou na základe ktorej sa následne v budúcnosti uza...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) ... situácie osobitne sa nevyriešia modifikačné dohody s kolíznym prvkom alebo situácia, že politik alebo jeho manžel, manželka zámerne uvedie nepravdivú informáciu o svojom osobnom stave, bude však možné voči nim vyvodiť zodpovednosť, respektíve prerušiť alebo zastaviť konanie, čo dnes na úseku katastra nehnuteľností možné nie je, keďže informácia o osobnom stave nie je povinnou súčasťou návrhu na vklad v katastrálnom konaní. V čl. 1 bode 2 návrhu zákona sa umožňuje, aby okresný úrad kataster mal možnosť prístupu k elektronickej matrike. Pri prevode nehnuteľností je rovnako vážnym nedostatkom aj to, že kataster nehnuteľností nie je povinný overovať, či notár skutočne spísal notársku zápisnicu alebo či advokát skutočne autorizoval zmluvu o prevode nehnuteľnosti. Totiž podľa § 31 ods. 2 katastrálneho zákona, kataster nehnuteľností overuje výlučne to, či je zmluva v súlade s katastrálnym operátom a či sú splnené procesné podmienky na povolenie vkladu. V dôsledku takto nastavenej legislatívy došlo napríklad v rokoch 2008 až 9 k rozsiahlym podvodom s nehnuteľnosťami v okrese Dunajská Streda, ktorým sa dalo jednoducho zabrániť aj tým, že by kataster nehnuteľností si overil vo verejne dostupnom notárskom centrálnom registri, či notárska zápisnica skutočne spísaná bola alebo nebola. Preto sa v čl. 1 bode 3 navrhuje, aby kataster nehnuteľností mal povinnosť overiť si vo verejne dostupnom notárskom centrálnom registri notárskych zápisníc skutočnosť, či notárska zápisnica o prevode nehnuteľností skutočne spísaná bola. Takto koncipovaný návrh nenapomáha len lepšej, lepšiemu uplatňovaniu o kontrole majetkových priznaní, ale vo všeobecnosti slúži ako prostriedok na predchádzanie podvodom. Pri notároch je takáto legislatívna zmena na rozdiel od advokátov oveľa jednoduchšia, keďže notári v zmysle notárskeho poriadku vedú viaceré centrálne registre, ktoré sú verejne dostupné a notári majú povinnosť ich vypĺňať a byť s informačným systémom Notárskej komory Slovenskej republiky navzájom prepojení. Čo u advokátov zatiaľ tak nie je. K čl. 2 k bodom 1 až 3 mi dovoľte uviesť, ako už bolo spomenuté v odôvodnení k článku 1. V súčasnosti nie je možné z verejne dostupných zdrojov overiť, či advokát skutočne autorizoval zmluvu o prevode nehnuteľnosti ako je to možné u notárov, ktorí majú na tieto účely zriadený verejne dostupný register notárskych zápisníc. Advokáti si síce v súlade s interným predpisom Slovenskej advokátskej komory vedú knihu autorizácií, kde si zapisujú autorizované zmluvy, čo je povinnosť, ktorej neplnenie je sankcionované disciplinárnym konaním voči advokátovi, tieto knihy však nie sú verejné a tak si ani kataster nehnuteľností nevie overiť, či boli skutočne advokátom autorizované. Tento závažný nedostatok zmierňuje prax, pretože advokát, ktorý zmluvu autorizoval, je často zároveň splnomocnený na podanie návrhu na vklad na kataster, takže kataster nehnuteľností si môže v osobnej komunikácii s daným advokátom overiť, či zmluvu skutočne autorizoval a z hľadiska transparentnosti a zabránení možným podvodom toto však nie je dostatočné riešenie. Preto sa podľa vzoru notárov navrhuje vytvorenie centrálneho registra knihy autorizácii, ktorý by viedla Slovenská advokátska komora a advokáti by boli povinní vypĺňať tento register údajmi o autorizácii zmlúv o prevode nehnuteľností, ktoré si v súčasnosti vedú vo svojej kancelárii. Na rozdiel od notárov by nemuseli do registra vkladať celé zmluvy, ale vypĺňali by len najnutnejšie údaje, ktoré by slúžili na to, aby kataster nehnuteľností mohol jednoducho overiť, či zmluvu o prevode nehnuteľnosti daný advokát skutočne autorizoval. Novela zákona o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 o živnostenskom podnikaní v tejto súvislosti obsahuje aj ďalšie ustanovenia o povinnostiach advokátov a vzťahov medzi advokátom a ich komorou s cieľom vzájomného prepojenia informačného systému Slovenskej advokátskej komory s ich vlastnými databázami o zmluvách o prevode nehnuteľností. Tieto ustanovenia sú obdobné tým, ktoré, ktoré upravuje notársky poriadok. Z hľadiska nákladov na vytvorenie informačného systému verejnej správy nič nebráni Slovenskej advokátskej komore, aby takýto, takýto systém si vytvorila a Slovenská advokátska komora získala z eurofondov sumu 620 000 eur na projekt s názvom Realizácia technologických a netechnologických zmien na frondende a backende koncových služieb a webových sídiel a vytváranie expertných ľudských kapacít v súlade s § 13a zákona č. 95/2019. Čo nepochybne zahŕňa aj vytvorenie centrálnej knihy autorizácií, ak by sa tak rozhodla alebo, ak by jej to dokonca prikazoval zákon. K bodu 4 mi dovoľte uviesť len to, že nové pravidlá sa budú vzťahovať až na zmluvy o prevode nehnuteľností, ktoré advokáti autorizujú po nadobudnutí účinnosti novely zákona, to znamená po 30. júny 2025. Navrhuje sa účinnosť návrhu zákona 1. júla 2026 na budúci rok jednak kvôli zohľadneniu primeranej legisvakancie, keďže sa navrhujú nové povinnosti pre advokátov aj kataster nehnuteľností, ale tiež v súlade s § 19 ods. 6 zákona č. 400/2015 o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Ďakujem vám veľmi pekne, vážení kolegovia, vážené kolegyne. Ešte raz si dovoľujem pripomenúť, že tento návrh zákona má predchádzať jednak podvodom, jednak umožniť lepšiu kontrolu majetkových priznaní a reaguje aj na konkrétne prípady, ktoré výbor pre nezlučiteľnosť funkcií riešil v nedávnej dobe. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. (Reakcia z pléna.) No, takže dobre, keďže modifikačná dohoda nie je zmluvou, nie je zmluvou o prevode nehnuteľností, ale len dohodou na základe ktorej sa následne v budúcnosti uzavrie zmluva o prevode nehnuteľnosti, nezasiela sa katastru nehnuteľnosti a kataster teda vo vzťahu k vonkajšiemu svetu neeviduje existenciu takejto dohody. Špecifické situácie môžu tiež nastať ak je manžel alebo manželka politika cudzím štátnym príslušníkom alebo nehnuteľnosť sa nachádza v zahraničí, takéto prípade sme riešili konkrétne aj na výbore. Navyše v štáte napríklad, ktorý nepozná BSM, to znamená, ak ide o modifikačnú dohodu s kolíznym prvkom. Situáciu zhoršuje aj to, že pred rokom 2020 nebol podrobný formulár majetkových priznaní politikov povinný, a informácie v ňom nemali skoro povedala by som, že veľkú výpovednú hodnotu. Ak politik, verený funkcionár spísal takúto modifikačnú dohodu pre rokom 2020 alebo pred vstupom do politiky, aj reálne účinky nastanú až o niekoľko rokov neskôr uzavretím zmluvy o prevode konkrétnej nehnuteľnosti v zmysle modifikačnej dohody a následne podaním návrhu na vklad vlastníctva na kataster nehnuteľností, tak kontrola majetkového priznania určitého politika vo vzťahu k takejto nehnuteľnosti je výrazne sťažená, ak nie je nemožná. Osobitne nastáva problém vtedy, keď návrh do katastra podal len jeden z manželov. Napríklad, manžel alebo manželka politika, ktorý by mal patriť do BSM a nemusí tak pritom spraviť ani zámerne. Keďže však kataster neskúma osobný stav navrhovateľa, či je slobodný, ženatý alebo rozvedený, nehnuteľnosť sa zapíše len na jedného z manželov, navrhovateľa a takto sa dá zámerne aj zatajovať majetok politika, ktorý by sa inak zverejnil, pokiaľ by bol návrh na kataster podaný pravdivo a úplne. Kataster nehnuteľnosti v súčasnosti nie je podľa zákona povinný skúmať alebo preverovať informácie o osobnom stave navrhovateľa a matrika mu nezasiela oznam o uzavretí manželstva alebo rozvode a obe tieto štátne evidencie ani nie sú v tomto ohľade navzájom prepojené. V dôsledku toho, že orgán, ktorý kontroluje majetkové priznania nevie z verejných zdrojov zistiť, či existuje nejaká notárska zápisnica k modifikačnej dohode verejného funkcionára, konkrétny notár by mu ju neposkytol a kataster nezisťuje osobný stav navrhovateľa údaje v katastri nehnuteľnosti z pohľadu, či daná nehnuteľnosť má byť zapísaná len v časti majetkového priznania verejného funkcionára alebo len v časti týkajúcej sa majetku jej manžela, manželky alebo oboch súčasne nemá výpovednú hodnotu a kontrolný orgán ju tak výrazne, je tak výrazne obmedzený pri výkone svojej kontrolnej činnosti. V minulosti pritom súčasťou návrhov na vklad do katastra nehnuteľností pri prevode nehnuteľnosti bola aj informácia o osobnom stave navrhovateľa, preto sa v čl. I. bodoch 1 a 4 návrhu zákona zavádza táto povinnosť pre navrhovateľa opätovne. V praxi by to pri uplatňovaní novely zákona malo fungovať tak, že navrhovateľ, ktorý pravdivo uvedie, že je v nejakom zväzku bude musieť pri vydatý, ženatá, ženatá, ženatá, ženatý, vydatá, bude musieť pri konkrétnom prevode nehnuteľností, respektíve pri je jej zápise do katastra nehnuteľností predložiť katastru aj modifikačnú dohodu o BSM, pričom kataster overí, či sa nehnuteľnosť má zapísať len na jedného z manželov alebo na oboch. Platí totiž, že podľa § 30 ods. 4 písm. g) katastrálneho zákona priloží navrhovateľ k návrhu na vklad listiny, ktoré majú dôkaznú hodnotu pre konanie o návrhu na vklad. Modifikačná dohoda manželov sa navyše týmto spôsobom dostane aj do zbierky listín katastra, od ktorého si ju môže napríklad orgán kontrolujúci majetkové priznanie vyžiadať bez toho, aby zasahoval do sféry mlčanlivosti notára. Údaj v katastri nehnuteľnosti tak bude mať oveľa vyššiu výpovednú hodnotu aj pre orgán, ktorý kontroluje majetkové priznania. Nevyriešia sa všetky situácie, osobitne sa nevyriešia modifikačné dohody s kolíznym prvkom alebo situácia, že politik alebo jeho manžel, manželka zámerne uvedie nepravdivú informáciu o svojom osobnom stave. Bude však možné voči nim vyvodiť zodpovednosť, respektíve prerušiť alebo zastaviť konanie, čo dnes na úseku katastra nehnuteľností môžu...
=====

Ďakujem pekne. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 969). Pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 969. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona, ktorý spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanoviska Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1014 z 26. augusta 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci. Predkladám návrh na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 113/2018 Z. z. o uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh a o zmene a doplnení zákona č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 290/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Cieľom tohto návrhu je, ktorý teda pripravili experti strany Demokrati, je vyriešiť akútny a pálčivý problém s priekupníkmi so štátnym drevom. K jeho obsahu sa vyjadrím podrobnejšie v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený, teda zastupujem pána Hlinu, ktorý bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu tohto zákona (tlač 984). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem výbor ...
===== odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory Ústavnoprávny výbor Národnej rady a výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní. Pán predsedajúci, otvorte prosím všeobecnú rozpravu.