39. schôdza

Ďakujem, pán predseda, za slovo.
Milá kolegyňa, ja som veľmi rada, že si prečítala ten list, ktorý veľmi fakticky vystihol to, o čo prídu dôchodcovia a aký celý zmysel má táto konsolidácia práve v tomto bode. Musím povedať, že uťali možnosť ľuďom si privyrábať. Mnohokrát v regiónoch je to jediná šanca pre mnohých ľudí, mať živnosť a privyrobiť si pár korún k biednym platom. Je to možnosť pre ženy na materskej dovolenke, je to možnosť pre mnohých dôchodcov, ale je to možnosť aj pre mnohých učiteľov či hasičov, ktorí vám teraz protestujú, myslím hasičov, pretože inak si nevedia privyrobiť a zabezpečiť rodinu. A vy teraz utnete aj túto slabú možnosť, kedy si mohli pár sto eur privyrobiť k svojmu platu a vyžiť pri tejto konsolidácii.
Ja vám poviem taký príbeh. Ja poznám, mám jednu známu, ktorá už roky robí také výšivky v Poprade v obchodnom dome. Má naozaj symbolické nájomné, pretože je tam strašne dlhé roky. Zarobí pár stovák mesačne. Viete, čo sa stane, keď vy jej zoberiete túto možnosť? Ona v podstate nestratí len tých pár eur mesačne, ktoré si dokázala privyrobiť, ale ona sa prestane cítiť byť užitočnou, prestane cítiť nejakú dôstojnosť, prestane mať chuť vôbec ďalej žiť, pretože vy jej zoberiete možnosť sebarealizácie. A toto sa stane mnohým dôchodcom na Slovensku, že im vlastne beriete to, čo im akože dávate. Toto naozaj nie je len o peniazoch, je to o tom, že ľudia cítia už beznádej na Slovensku a do tohto stavu sa dostáva mnoho ľudí na Slovensku.

Vďaka, Zuzana, ako si hovorila o tých rôznych sadzbách dépeháčky, tieto čachre s rôznymi položkami, ktoré raz sú v jednej sadzbe, raz v druhej, raz v tretej, to pekne ilustruje to, taký prvý moment, ktorý sprevádza túto konsolidáciu, a to je babráctvo. Takže presne tak, ako si povedala, že oni si nevedia na to raz poriadne sadnúť, vyjasniť si, čo sú kategórie a možno aj mať aj nejaké alternatívy, že v ktorých sa dá ako hýbať, ale sami nevedia, čo tam majú, čo tam nemajú a potom to po rôznych intervenciách či už nás tuto v parlamente alebo rôznych lobistických skupín, potom menia za pochodu a ešte ďalej sa v tom motajú a sami zmätkujú a vlastne nevedia, čo majú v ktorých sadzbách, no a takto to potom vyzerá, že vlastne to nevedia ani ľudia. Nevedia to ľudia dodnes, čo sa týka tej predchádzajúcej zmeny DPH, a takisto to nebudú vedieť poriadne ani teraz, lebo tie kódy si asi, to vyzerá tak, že ako keby si naozaj nikto nevedel pozrieť.
A druhý moment, ktorý sprevádza túto konsolidáciu a tiež si na to trochu poukázala, aj sme o tom už hovorili, je úpadok morálky. Opäť tých príkladov máme mnoho. Včera sme videli aj v štátnom podniku SEPS, ktorý priamo patrí pod ministra financií, ako si zamestnankyňa odkúpila superbéčko za 4-tisíc také, ktoré, po tuším štyroch rokoch prevádzky, má na bazáre hodnotu 14-tisíc. No však si poviete, však 10-tisíc, veď jasné. Ale to ilustruje ten príklad úpadku morálky, že oni sú hlavou niekde inde, ich sa konsolidácia netýka a netýka sa ani len agentúr, ktoré má priamo minister financií pod palcom. Napríklad môže dať zákaz akékoľvek takéto veci robiť alebo napríklad nekupovať nové limuzíny... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Veľmi som neviditeľný pre vás. (Povedané so smiechom.)

Wow. (Povedané so smiechom.)
V prvom rade, musím sa priznať, že si po dvoch rokoch v tomto zhromaždení nezvyknem na to, že proste má tu byť minister a ten väčšinu času prekecá s koaličnými poslancami. Proste neviem, že či to je ako keby úplne okej, lebo proste tí koaliční poslanci majú priestor na to na rôznych straníckych báloch a stretnutiach, proste sa s nimi rozprávať a my teraz vlastne rozprávame ministrovi o tom, že kde by mohol spraviť ako keby že nejaké zlepšenie a ja som sa vždycky správal veľmi slušne a on proste rozpráva ďalej a koaličný poslanec si tam stále sedí. Takže to je ku morálke tohto parlamentu, nie je tu ani predkladateľ, ani nikdy a vlastne mám pocit, že sme tu len tak na srandu. Pán predseda, možno by ste si s tým mohli, v slušnosti a vo všetkej počestnosti vás vyzývam, aby ste urobili trošičku poriadok v tejto veci.
Ale teraz k tomu, čo hovorila pani Števulová, tak podľa mňa vystihla jednu zaujímavú vec vlastne, ktorú som si až tak neuvedomil, že tým, že tie dôchodky nie sú až také úžasné, aj keď ich majú trinásť, tak si proste dámy a páni privyrábajú, ak ešte im zdravie slúži, nejakými malými peniazmi. Založili si živnosť a teraz sme počuli, že pani, ktorá písala tento dojemný list, vlastne má efektívnu daň 87 %. 87 efektívna daň z práce a zároveň váš konsolidačný balíček sa vôbec nezamyslel nad tým, že proste my máme v krajine 7 % z rentierstva, teda daň z dividend, daň z majetku, to znamená, že vlastne niečo, čo v skutočnosti ten človek nemusí nejakým spôsobom až tak spravovať, nežije dennodenne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Tak ďakujem za slovo, pán predseda.
No ja sa odpichnem od tej dépeháčky. Jedna z najväčších šancí na rozumnú konsolidáciu, ktorá by najmenej bolela, je lepší výber daní, špeciálne hlavne DPH. No len to vyžaduje pár základných parametrov, a to je čo? Najjednoduchší systém DPH, ideálne len dve sadzby s minimom výnimiek a, samozrejme, na čo najnižšej úrovni, aby to napríklad nespôsobovalo nákupnú turistiku. No ale vláda ide úplne opačným spôsobom. Keď si zoberieme vlaňajšok, tak vlastne sa vyrobila ďalšia sadzba 19 % na potraviny ako určitá výnimka z 23 % sadzby. No a tohto roku sa z tej výnimky vlastne robí ďalšia výnimka, sa to vníma naspäť, a teda niečo bude na 23 %. Jednoducho je v tom taký chaos, že sa ani nečudujem, že je to proste takto, ako to je, ale to sú len dôsledky. Dobre, niečo sa opravilo, ale ten samotný fakt, že máme vlastne štyri sadzby DPH, aj vysoké, aj neprehľadné, to všetko vo finále spôsobuje to, že ten výber dépeháčky je podstatne nižší, ako by mohol a jednoducho tie daňové úniky sú tam proste fakt že z rôznych strán. To proste nedáva logiku. A asi aj stačí, ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Hovorili ste, že ste niektoré veci nestihli, lebo ste boli pri svojej dcére a hovorili ste o tom, aké sú drahé, naozaj ako sa zvýšili produkty pre, výživové, aj pre matky. Ja som tiež dostal niekoľko desiatok mailov, niekoľko desiatok správ aj cez sociálne siete od ľudí, ktorí presne to isté, čo ste povedali vy, hovoria, s čím majú obrovský problém, že táto vláda tie základné veci, tie potraviny, ktoré sú naozaj pre tých ľudí pre záchranu alebo pre ich život veľmi dôležité, sa stávajú pre nich nedostupnými. Je to smutné a naozaj človek stráca nádej v tejto republike, že, ťažko sa počúva o tom, to vaše rozprávanie o tom, čo ste hovorili aj o tom, čo vám písali tí ľudia, pretože mne píšu iné a toto je, teda mne píšu to isté, ale iné hovoria títo ľudia. Takže naozaj ťažko sa počúva o tom, že oni konsolidujú, že chcú pomáhať ľuďom. Vlastne ľuďom zoberú miliardy a tie miliardy dajú niekde, kde z tých miliárd tí ľudia nemajú nič. A potom prídu poslancom také maily, ako ste dostali vy. Potom tí ľudia dostávajú správy o tom, že nemajú na jedlo a je to smutné.
No a pán poslanec bývalý Kamenický, ktorý tu rozprával o tom, ako sme počas nášho volebného obdobia, ako sme zle šafárili, tak namiesto toho, aby naozaj počúval, aspoň počúval, tak pozrite, on si tam vybavuje svoje veci a svoje kšefty.

Ďakujem všetkým kolegom a kolegyniam za reakcie, špeciálne by som chcela tebe povedať, Darinka, že presne si to vystihla, pre mnohých ľudí na dôchodku, ale aj na materskej alebo rodičovskej, je práve tá forma privyrobenia si ani nie toľko o peniazoch, ale aj o tom, že podporia sami seba, svoju samostatnosť, nezávislosť, že sa cítia užitoční. A teraz, ako táto pani dôchodkyňa, čo mi písala ten email, nielenže vlastne 87 % toho príjmu oň príde, ale vlastne bude uvažovať nad tým, že teda tú živnosť, to privyrobenie si v podstate úplne ukončí, lebo sa jej to nebude oplatiť. A čo ju potom čaká, ja sa pýtam. Že bude sedieť doma chúďa, prosto nebude mať čo robiť, lebo ju táto vláda prinútila ukončiť tú živnosť? Veď to je strašné.
No a pokiaľ ide o tie potraviny, tak presne, kolega Viskupič, že na to som chcela poukázať, že je tam ten chaos, prosto musela ich opraviť alebo upozorniť na tie problémy tá potravinárska komora a oni teda hneď nato dali ďalšie dva pozmeňujúce návrhy. Ale teraz kto má mať vôbec istotu, že tentoraz si už ten colný sadzobník a tie kódy pozreli správne a že teda naozaj tieto dôležité produkty sa nebudú zdražovať? No ja tú istotu nemám, a teda chcela by som akože vedieť od ministra to uistenie, že naozaj že už si to dobre pozreli, aj tie kódy sú dobré a že fakt sa tieto veci nebudú zdražovať a tiež by som chcela, aby odpovedal tej pani dôchodkyni, aby jej jasne povedal, že či teda má, či naozaj sa jej to takto dotkne, že 87 % svojho príjmu bude musieť v podstate odviesť štátu, a tým pádom zavrieť tú svoju živnosť, a teda aby jej niečo odkázal, ale teda keďže sa tu baví, tak zjavne je mu to úplne jedno, a to je naozaj smutné.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja teda som sa v prvom čítaní z tohto miesta k zákonu o konsolidácii venovala tomu, ako tá konsolidácia dramaticky dopadne na živnostníkov a zamestnancov s nízkym príjmom a ako dramaticky môže zhoršiť situáciu pracujúcich vo viacerých ekonomických sektoroch napríklad kultúrny a kreatívny sektor a chcela by som v tomto pokračovať, pretože už viacerí kolegovia tu uviedli niekoľko príkladov, ktoré veľmi jasne hovoria o tom, že bez ohľadu na to, čo si myslíme o tej filozofii tej konsolidácie, že tie jednotlivé opatrenia neboli vlastne domyslené. Tých príkladov tu zaznelo veľa, proste živnostníci s mesačnými príjmami v rozpätí tisíc až 1 600 euro zaplatia ročne viac ako o tisíc euro viac oproti tomuto roku. Tí, ktorí dopadnú podľa mňa úplne najhoršie, sú tí, ktorí zarábajú do 800 eur, lebo z tých 800 euro príjmu, teda nie zisku, ich odvody budú 425 euro, nech sa páči. Samozrejme, tým, že sociálne odvody budú platiť aj takí, ktorí dnes zarábajú menej ako je tá minimálna výška odvodov, čiže budú platiť viac na odvodoch ako zarobia a napríklad ak niekto presne ako táto pani alebo nejaký študent, alebo možno učiteľ, ktorý si privyrába popri svojom povolaní, pretože tí učitelia vieme aké majú platy, a zarobí si nejakých 250 eur mesačne, tak z toho 142 eur zaplatí na odvodoch, takéto príklady. A to už nehovorím o tom, že ľudia, ktorí majú ten kombinovaný príjem, to znamená, že majú aj závislú činnosť aj podnikajú, tak budú zdaňovať tieto dva príjmy zvlášť, čo je v rozpore so zákonom o dani z príjmu, pretože si to vlastne nemôžu v daňovom priznaní odrátať naraz.
A opäť hovorím, že aj keby, bez ohľadu na to, čo si myslíme o tej konsolidácii, aj tieto veci sa dali veľmi ľahko doladiť, lebo na to sú riešenia, aj keď chceme takto konsolidovať, napríklad jednorazové ročné vyrovnanie odvodov po zdanení, napríklad možnosť započítať povinné sociálne odvody v daňovom priznaní ako tie náklady oproti príjmom zo závislej činnosti a tieto všetky riešenia, ktoré by tú vašu konsolidáciu opravili, by určite vyplynuli z debaty, keby sa to teda prijímalo v nejakom normálnom legislatívnom procese a bola by možnosť ho pripomienkovať profesnými organizáciami a odborníkmi.
No, bohužiaľ, to sa nestalo a výsledkom takto formulovanej konsolidácie bude naozaj no oveľa väčšie množstvo tej takzvanej šedej ekonomiky a v realite to, čo tu už hovorili mnohí predo mnou, sa zníži výber daní a odvodov. Ľudia budú rušiť živnosti, budú buď pracovať načierno a optimalizovať príjmy, alebo, a to, bohužiaľ, sa dá dnes veľmi jednoducho, si proste preregistrujú živnosti do okolitých či vzdialenejších európskych krajín, pretože takmer všetky tieto krajiny majú pre živnostníkov oveľa lepšie podmienky ako máme my a ako budeme mať na budúci rok. A prečo? Pretože žijeme v EÚ a je to veľmi jednoduché takto urobiť.
Ten príklad, ktorý som tu uviedla, že napríklad živnostník, ktorý zarobí 800 eur mesačne, bude na budúci rok povinný odvádzať 425, keď si tento živnostník preregistruje svoju živnosť do Českej republiky, tak prvé dva roky by platil výrazne nižšie odvody, vo výške 279 eur mesačne a navyše v Čechách funguje systém paušálnej dane, to znamená, že ide o jednotnú predvídateľnú sadzbu dane, ktorá teda zahŕňa aj odvody a pri príjmoch do 60-tisíc eur ročne predstavuje 411 eur. Je to oveľa jednoduchší systém, ktorý si človek prirodzene vyberie. A keď teda si zoberieme tých živnostníkov s vyšším príjmom, ktorých by sme si asi chceli udržať na Slovensku, tak živnostník, ktorý má ročný príjem 70-tisíc eur, si v Českej republike po zaplatení odvodov a daní, mu ostane približne 60-tisíc, čiže asi 85 % príjmu. Na Slovensku by zaplatil od budúceho roka na daniach a odvodoch viac ako dvojnásobok a v čistom mu z tých 70-tisíc ostane len asi 46-tisíc eur, čiže o 13 až 14-tisíc eur menej ako v Česku.
Môžme sa pozrieť do Poľska napríklad, tam majú živnostníci tiež oveľa priaznivejší daňový a odvodový režim. Počas prvých šiestich mesiacov platia iba zdravotný odvod vo výške 74 eur a následne môžu ďalšie dva roky odvádzať znížené odvody približne 178 eur mesačne. V Maďarsku máme zase taký špeciálny režim pre menších podnikateľov, ktorý sa volá KATA, do príjmu 46-tisíc eur mesačne platia iba 129 eur na daniach a na odvodoch mesačne. A, samozrejme, teda v Maďarsku je veľmi atraktívna korporátna daň, ktorá je iba 9 %, kým na Slovensku je 21 %.
No a presne pre toto už dnes, ja sa pohybujem v podnikateľskom prostredí, už dnes, viete, koľko ľudí si preregistrúva svoje sídla firiem do Maďarska? Do Maďarska! A, samozrejme, to sú ľudia, ktorí podnikajú na Slovensku, ale je to pre nich jednoduchšie a výhodnejšie a viacerí to plánujú urobiť ešte do konca tohto roka. A ja nehovorím iba o živnostníkoch v tom kultúrnom a kreatívnom sektore, hovorím o ľuďoch v oveľa širšom podnikateľskom sektore, ale napríklad v kultúrnom a kreatívnom sektore je to ešte oveľa jednoduchšie, pretože tí ľudia prirodzene fungujú v tom československom ekonomickom teritóriu a už dnes ja som videla osobne k tomu manuály a podporné služby, aby to ľudia robili. Čiže viete, čo bude výsledkom vašej konsolidácie? Bude viac daní a odvodov odvedených Slovákmi v Čechách, v Maďarsku a iných krajinách, to bude výsledok.
A je to tak, že kým celá Európa malých podnikateľov motivuje, tak my ich trestáme a ideme ich trestať ešte viac. A, samozrejme, je to presný opak, ako tu hovoril pán poslanec Viskupič, toho, čo sa robí v okolitej Európe, pretože tam si uvedomujú, že podnikavosť je v dnešnom svete jeden z kľúčových faktorov či už v geopolitickom kontexte, lebo tam rozhoduje schopnosť tých krajín byť flexibilné a odolné, ale aj v národnom, kde je pochopiteľné, že to drobné podnikanie je motorom rastu ekonomiky a konkurencieschopnosti. A bez podpory malého podnikania a tých tvorivých odvetví nemôžeme obstáť ani doma, ani v medzinárodnom prostredí. A ako som povedala, vedia to v celej Európe a konsoliduje sa všade. Nikde nie je momentálne nejaký ekonomický super blahobyt a rast, ale tie konsolidačné opatrenia v iných krajinách sa nesú presne v opačnom duchu, v snahe práve motivovať podnikateľov. Napríklad v Írsku je korporátna daň 12,5 %, v Bulharsku 10 %, na Cypre 12,5 a ešte majú špeciálne daňové výhody pre holdingy, takisto Estónsko má 0 % daň zo zisku, pokiaľ zisk ostáva vo firme, čo, samozrejme, motivuje tie firmy investovať a rozvíjať podnikanie doma, tam, kde tá firma vzniká, pretože celý svet bojuje o talent, bojuje o tých ľudí práce, tých drobných podnikavých ľudí, ktorí sú najväčším kapitálom Európskej únie a osobitne tých malých krajín ako je Slovensko. A v konečnom dôsledku je to práve táto schopnosť prilákať, udržať a rozvíjať talent, ktorá rozhodne o tom, či budeme v budúcnosti ekonomicky rásť a či dokážeme ostať relevantní. Takisto známa Draghiho správa hovorí, že zručnosti a talenty sú nevyhnutným predpokladom konkurencieschopnosti Európskej únie, pričom ten odliv mozgov, ktorý je na Slovensku obrovský, označuje za jednu z najvážnejších výziev.
Naša konsolidácia, bohužiaľ, a hovorím to naozaj, bohužiaľ, spôsobí presný opak. Hoci, a je to smutné, že si to vláda neuvedomuje, pri súčasných trendoch, ktoré sú alarmujúce, si vlastne my nemôžeme už dovoliť ďalší odchod Slovákov, pretože už dnes máme v zahraničí odhadom 200 až 300-tisíc Slovákov, čo je 3,5 až 5 % populácie a OECD nás už upozorňuje na to, že únik mozgov má na Slovensku jeden z najvýraznejších negatívnych vplyvov na konkurencieschopnosť spoločnosti v rámci celej Európy. Na to sú už varovania OECD voči Slovensku. Dáta ukazujú, že Slovensko je v rámci Európskej únie na 11. mieste podľa podielu občanov žijúcich v inej členskej krajine, a to sú väčšinou ekonomickí emigranti. Najviac odchádzajú, samozrejme, za prácou do Česka, do Nemecka a do Rakúska a až pätina slovenských vysokoškolákov študuje mimo našej krajiny. Väčšinou ide, pochopiteľne, o tých najšikovnejších, napríklad v roku 2024 až 61 % maturantov, ktorí dosiahli najlepšie výsledky z matematiky, pokračovalo štúdium mimo Slovenska. Zo všetkých Slovákov žijúcich v cudzine je asi 40 % teda v Česku, pochopiteľne, a ako som povedala, sú oblasti, v ktorých tých ľudí odchádza do zahraničia ešte oveľa viac, ako je napríklad ten kultúrny a kreatívny sektor. Títo ľudia budú odchádzať ďalej. Táto konsolidácia tento trend ešte znásobí a tí, ktorí doteraz platili aspoň minimálne odvody, budú odchádzať alebo sa presunú do šedej ekonomiky.
A toto všetko, čo som tu povedala, to sú, samozrejme, dáta z renomovaných inštitúcií, ako je OECD alebo Eurostat a ja som si teraz všimla taký nový trend, ktorý sa volá že graf, ktorý som našiel na internete, pán minister Kamenický včera ukazoval taký graf v televízii, ktorý našiel na internete, tak som si povedala, že aj ja si nejaký pohľadám. Škoda, že mi rokovací poriadok neumožňuje ho ukázať, ale ten graf, ktorý som našla na internete, sa volá že Vplyv konzumácie bryndzových halušiek na túžbu Slovákov odísť do zahraničia. A podľa tohto výskumu zo Slovákov, ktorí zjedia za mesiac nula až dve porcie bryndzových halušiek, až 85 % chce odísť do zahraničia, pričom ako hlavný dôvod udávajú zvyšujúce sa odvody a dane. V štatistickej skupine tých, ktorí zjedia tri až päť porcií za mesiac, chce odísť 60 %, pričom hlavný dôvod odchodu sú lepšie platové podmienky v zahraničí. Ale, a tu máme taký gamechanger, v skupine tých, ktorí zjedia za mesiac desať a viac porcií halušiek, chce odísť iba 5 %, pričom hlavný dôvod na odchod je, čuduj sa svete, zlá kvalita snehu na slovenských svahoch. Takže vidíme tu jasnú koreláciu medzi konzumáciou bryndzových halušiek a túžbou odísť do zahraničia. A toto je podľa mňa veľmi dobrý námet na konsolidáciu, pán minister, lebo tí, ktorým vadí tá kvalita snehu, našťastie jedia dosť halušiek, takže to nemusíme riešiť, ale tí, ktorým vadia vysoké odvody a nízke platy, bohužiaľ, nejedia dosť halušiek na to, aby sa nechystali odísť. Takže máte podľa mňa dve možnosti, buď zvýšite dostupnosť a atraktivitu bryndzových halušiek, na to už mal, tuším, pán Danko nejaký plán národného menu, alebo budete riešiť tie odvody a platy. A dúfam teda, že budete ako vždy dostatočne múdry a vyberiete si správne.
Nielen tieto haluškové korelácie, ale teda, bohužiaľ, aj reálne čísla hovoria jasne. Po konsolidácii slovenský živnostník s príjmom 800 eur mesačne odvedie viac než polovicu svojho príjmu. V Česku alebo v Maďarsku by pritom v prvých rokoch podnikania zaplatil menej ako polovicu z tejto sumy, a to vrátane dane. Hádajte, kde bude ten človek podnikať. Vysokoškoláci odchádzajú do zahraničia v rekordných počtoch. Už teraz nám odchádza veľa firiem a malých podnikateľov a po novom mnohých z nich vyženieme definitívne. Máme množstvo ekonomických segmentov, v ktorých samostatne zárobkovo činné osoby tvoria majoritnú skupinu pracujúcich a pre tieto sektory budú navrhované opatrenia likvidačné. Inými slovami konsolidácia v tejto podobe znamená iba ďalšiu akceleráciu odchodu talentu, úpadok podnikavosti a ďalšie oslabovanie ekonomických sektorov, ktoré sú pre našu krajinu kľúčové. Ani žiadne haluškové koeficienty, ani dokonca zopár faktúr Marty Šimečkovej nemôže jednoducho zakryť fakt, že táto konsolidácia je namierená proti obyvateľom Slovenska. Nie proti niektorým, ale proti takmer všetkým s výnimkou tých zopár, ktorí sú pri moci a ich priateľov.
A ja by som na záver chcela parafrázovať známy výrok, že môžete chvíľu bojovať proti všetkým alebo môžte dlhodobo bojovať proti niektorým, ale nemôžete dlhodobo bojovať proti všetkým. A myslím si, že ľudia na Slovensku to vidia a práve preto sa už teraz zhromažďujú na slovenských námestiach. Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda, za slovo.
Zora, veľmi naozaj si výstižne vystihla celú problematiku vlastne živnostníkov na Slovensku, o čo všetko prídu a čo inde by mohli získať a je veľká pravda, že mnoho firiem a mnoho živnostníkov buď prechádza na jednoosobové eseročky, ktoré je to momentálne výhodnejšie, alebo odchádza práve do zahraničia, takže ja si naozaj počkám s veľkou zvedavosťou na skutočný výnos týchto opatrení pre živnostníkov. Prechod na s. r. o. je pre štát vyslovene nevýhodný, pretože títo ľudia, keď budú v eseročkách, tak si budú dávať úplne malú výplatu, úplne minimálnu výplatu, z ktorej tiež nezarobia na svoj dôchodok, takže ak ministerstvo financií hovorilo ako o dôvode toho, že prečo živnostníkom chce pritvrdiť v odvodoch, že budú mať potom lepší dôchodok, tak to nie je pravda, pretože tomu sa budú naozaj vyhýbať a pri jednoosobových eseročkách budú ešte menej chránení, ako sú momentálne.
A ten odchod do zahraničia je naozaj tragédia, pretože všetky krajiny v okolí majú väčší hospodársky rast, takže vlastne vyháňame tých najšikovnejších, pretože tí najšikovnejší si vedia nájsť spôsob, ako zarobiť aj v iných krajinách, ako si preniesť podnikanie do inej krajiny a plus dávame zarábať firmám, ktoré im tento odchod sprostredkovávajú. Robia si tu kampane, robia nábory vyslovene našich podnikateľov, ktorí začínajú podnikať v zahraničí.
Takže ja si nemyslím, že na niečo táto vláda prišla, na niečo úžasné a že si pomôže v konsolidácii a získa nejaké zdroje. Práve naopak, vyháňa zase tých najšikovnejších, najkreatívnejších, nielen z kreatívneho priemyslu, ako si správne podotkla, ale vlastne vyháňa ľudí, ktorí môžu tvoriť budúcnosť tejto krajiny.

Ďakujem za slovo, pán predseda.
No Slovensko má dva také základné protipóly, ako si ich spomenula. Jeden je ten negatívny, že máme 300-tisíc ľudí dlhodobo žijúcich, pracujúcich v zahraničí a ďalší mladí odchádzajú. A tým pozitívnym protipólom, tou šancou pre budúcnosť Slovenska by bolo, keby sa vedeli vrátiť, keby tí existujúci ľudia, čo sú vonku, prišli so svojím ľudským kapitálom, skúsenosťami ale aj finančným kapitálom, deťmi naspäť, a teda prestali nám odchádzať mladí.
No a ten rozdiel je v tom, ako vlády riadia Slovensko. No a ako ho teda riadi tá aktuálna? Veľmi dobre si to povedala, ja to viac-menej len zopakujem. No korporátna daň pre tých malých je 21, ale pre tých veľkých je 24 %, čo je inak že najvyššia sadzba zo všetkých postkomunistických krajín. Nič našu ekonomiku neoprávňuje, aby sme mali takto najvyššiu daň, to je jedna vec. Čo sa týka daňovo-odvodového zaťaženia práce, máme ho, asi je zhoda, že je veľmi vysoké a že je to jeden zo základných problémov. Ako ho rieši vláda? No zvýšila odvody, takže, zdravotné, zvyšuje odvodové zaťaženie práce, zvýšila daň, respektíve vyrobila nové sadzby 30 a 35 %, čím zvýšila aj daňové zaťaženie práce, takže problém vyriešila jeho zväčšením. Zas to nemôže znamenať nič iné, než že nám odídu ľudia, nieže by sa vrátili, presne ako si povedala. No a tie sadzby 30 a 35 % to sú presne tie mozgy Slovenska, to sú presne tí najcennejší, najhodnotnejší, najšikovnejší, najvzdelanejší ľudia, ktorí práve robia tie inovácie. Vyháňa ich táto vláda. Niežeby aspoň robila niečo, aby sa nejakí ľudia vrátili. Vyháňa aj týchto ľudí do zahraničia, aj tí, čo sú ešte tu, im hovorí, choďte preč, lebo tu sa nedá žiť, podnikať, pracovať. Ďakujem.