39. schôdza

Ďakujem veľmi pekne.
Správne ste spomenuli, že živnostníci budú odchádzať do zahraničia, dane budú platiť tam. To je presný obraz toho, akým sa táto vláda stará o ekonomiku Slovenska. Namiesto toho, aby znižovala daňovú medzeru odlivom či už podnikateľov, alebo teraz aj živnostníkov, tá daňová medzera bude znova narastať. Časy rokov 2021, 2022, kedy bola daňová medzera najnižšia, sú len snom tejto vlády. A to sú desiatky ba až stovky miliónov eur, ktoré nám takto zbytočne unikajú.
Veľmi správne ste upozornil aj na odliv mozgov. Aj Hnutie SLOVENSKO minulú jeseň predložilo návrh uznesenia, ktorým na túto problematiku upozorňovalo. Za ostatných 20 rokov odišlo zo Slovenska takmer 300-tisíc prevažne mladých ľudí, pričom podľa analýz odchod jedného človeka stojí slovenskú ekonomiku približne 2,8 milióna eur.
No a posledná vec, ten návrh opatrení konsolidačný opakuje tie isté chyby ako pred rokom. Skrátka nižší hospodársky rast nebol len strašenie opozície, ale sú to fakty, ktoré sa vlastne teraz len potvrdzujú, kedy máme ďaleko najnižší ekonomický rast v okolí, na úrovni aktuálne 0,4 %, čo je úplne strašidelné.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Poslankyňa Jaurová spomenula vec, ktorú aj viacerí už vo svojich faktických poznámkach ocenili a ktorá mňa teda absolútne trápi, je naozaj že odchod mladých ľudí do zahraničia. Mali sme to tu už veľakrát, dokonca ja vidím oproti sebe usmievajúceho sa pána Barteka, ktorý povedal teda, že len ľudia, ktorí nie sú dostatočne národní a vlasteneckí, odchádzajú a že ľudia, s ktorými on sa rozpráva, zostávajú. No ja si myslím, že to vlastenectvo v nejakom momente skončí, keď tí ľudia, ktorí žijú z práce, skrátka nebudú mať, ľudovo povedané, čo do úst. Špeciálne keď žijeme v Európskej únii, kde sa dá vlastne živnosť založiť hneď za hranicami a dokonca ani nemusí byť hneď za hranicami, môžete mať živnosť kade-tade po Európskej únii a môžete fakturovať služby tam a stanete sa daňovým poplatníkom v inej krajine a tým pádom Slovensko bude aj tak prichádzať o tie daňové príjmy, ktoré si krásne namaľovalo ministerstvo financií vo svojom konsolidačnom opatrení. To znamená, že ekonomika nie je úplne exaktná veda, ekonomika je prepojená so sociológiou, psychológiou, s demografiou, dokonca aj s históriou, aj s očakávaniami, aj s trošku aj s mágiou, hej? A proste ak ľudia, ktorí nebudú dôverovať v zázrak, ktorý im tuto sľubujete, tak proste skrátka odídu. Ale nebude to mrzieť len nás, ktorých to mrzí v každom našom vystúpení, ale bude to naozaj mrzieť aj to vaše, ľudovo povedané... (nezrozumiteľne vyslovené slovo), teda tí dôchodcovia, ktorí sa nebudú môcť stretávať fyzicky so svojimi vnúčatami alebo dokonca nebudú mať pracovnú silu, ktorá im bude zarábať na tie dôchodky, ktoré im zvyšujete. Takže ďakujem, že si to spomenula.

Ja chcem zareagovať na také dva body z vášho vystúpenia, a to, tiež sú mladí ľudia, ktorí odchádzajú, ale aj tí, ktorí tu zostávajú. Fico tu vytvoril takú špeciálnu skupinu mladých ľudí, takých socialistických politrukov, ktorých si dosadzuje do funkcií. Ja neviem, kto ste boli na vojne, pán Mikloško tu bol na vojne, kto ešte tu je taký, pán Hajko, že? No a boli tam aj tamto starší kolegovia zo smerohlasu. No a na tej vojne sme mali takých mladých socialistických uvedomelých politrukov, pamätáte si ich? To bolo strašné, súdruhovia zavelili a tí sa postavili do pozoru a hovorili o národe, o láske k socializmu, o láske k vlasti, bolo to strašné. A keď si pozriete teraz tých mladých sociálnych socialistických Ficových borcov, tak to ako keby ich jedna mater mala s tým bývalým režimom. V živote nič nedokázali, Fico ich dáva do funkcií, štátni tajomníci sú mladí chlapci, ktorí v živote nič neurobili, v živote, nemajú za sebou žiadne skúsenosti, ale títo chlapci odhodlane bránia socialistický Ficov realizmus, odhodlane bránia Ficove konsolidácie. Prečo ich bránia? No tak majú z toho výhody.
Druhá vec, o ktorej chcem hovoriť, to je to podnikanie a môžem povedať, že mám dve spoločnosti, produkčnú spoločnosť a pred 22 rokmi sme urobili rodinný podnik, reštauráciu a môžem vám povedať, že Fico je nieže zločinec, ale je to hrobár podnikania na Slovensku.

Ďakujem, pán predseda, a ďakujem za všetky reakcie.
Viete, mňa celá táto rozprava, vlastne aj to, čo tu teraz zaznelo, vedie k takému konštatovaniu, že zdá sa mi, že všetko, čo tu hovoríme, ako keby dokazovalo, že tá pyramídová hra tých štyroch vlád SMER-u ekonomická je na konci. A to ukazuje aj táto konsolidácia. Proste sme tú ekonomiku vyčerpali, vybývali, ako sa hovorí v Petržalke a už niet kde brať tie peniaze. A ja keď som počúvala v sobotu tú fantastickú tlačovú konferenciu pána premiéra, tak som rozmýšľala, že prečo v tomto všetkom premiér krajiny rieši nejaké granty za pár tisíc a nejaké faktúry za sto euro, a potom mi tak napadlo, že asi preto, lebo to je presne to, ako on vládne, že vlastne SMER si urobil zo Slovenska takú grantovú agentúru a stavajú si ľudia za to vily a čokoľvek. Len troška je problém, že už sa minuli peniaze a práve preto, a to je teraz taká moja rada, že podľa mňa už len v pude sebazáchovy by ste mali konsolidovať inak, lebo tie peniaze inak neprídu do tej ekonomiky, že jednoducho Slovensko nemá budúcnosť v takomto spôsobe riadenia ekonomiky či už tu bude so SMER-om, alebo bez. Proste sa nám peniaze minuli. A ja osobne verím, že tú budúcnosť Slovensko má a že to teda bude bez SMER-u. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v rámci konsolidačného balíka sa chcem vo svojom vystúpení dotknúť rušenia niektorých štátnych sviatkov ako dňoch pracovného pokoja. Nebudem sa tu vyjadrovať k rušeniu jedného cirkevného sviatku, už ktorýkoľvek to bude, k tomu sa poprípade potom vyjadrí Ústavný súd. Dotknem sa zrušenia 8. mája - Dňa víťazstva nad fašizmom, ktorý má byť zrušený ako pracovný deň len v roku 2026 a 17. novembra - Dňa boja za slobodu a demokraciu, ktorý má byť ale zrušený ako deň pracovného pokoja natrvalo a dokonca už aj tento rok, v roku 2025.
Všetci vieme, že Slovensko je v tejto chvíli v zložitej ekonomickej situácii a potrebuje isté finančné reštrikcie. Chápem, že jednorazovo na jeden rok môže byť takto zrušený ako deň pracovného pokoja aj taký fundamentálny pamätný deň ako je 8. máj - Deň víťazstva nad fašizmom, ale pripomeňme si, čo tento deň symbolizuje. Druhá svetová vojna trvala od roku 1939 do roku 1945. Jej obeťami na životoch bolo 45 až 60 miliónov ľudí. Boli zničené mnohé mestá a spôsobené nevyčísliteľné škody na majetkoch a kultúrnom dedičstve ľudstva. V dôsledku holokaustu bolo usmrtených 6 miliónov ľudí, najviac Židov, ale i Rómov a homosexuálov. Porážkou nacizmu, ktorý bol hybnou silou tejto vojny zo strany Nemecka, bola porazená hrozná a neľudská totalita, ktorá zasiahla rovnako Slovensko, a preto tento deň musí byť zapísaný navždy v pamäti nielen Európy, ale i demokratického Slovenska. Ale ako som povedal, v dôsledku ťažkej hospodárskej situácie pripúšťame, že jeden rok sa aj tento deň pôjde do práce a nezostane tak čas v pokoji si pripomenúť tento významný deň.
Ale zastavme sa teraz pri 17. novembri 1989, kedy sa zrútila druhá hrozná totalita 20. storočia vo svete, komunizmus. Francúzske dielo Čierna kniha komunizmu podáva štatistiku obetí komunizmu, Sovietsky zväz - 20 miliónov mŕtvych, Čína - 65 miliónov mŕtvych, Vietnam - jeden milión mŕtvych, Severná Kórea - dva milióny mŕtvych, Kambodža - dva milióny mŕtvych, Východná Európa - jeden milión mŕtvych, Latinská Amerika - 150-tisíc mŕtvych, Afrika - 1,7 milióna mŕtvych, medzinárodné komunistické hnutia a komunistické strany, ktoré neboli pri moci, asi 10-tisíc mŕtvych. Súhrn sa blíži k hranici sto miliónov mŕtvych, a to nehovoríme o ľuďoch, ktorí boli dlhé roky v gulagoch a väzniciach a prežili a občianskom postihnutí ich rodinných príslušníkov, všetkých týchto mŕtvych i väznených. Pripusťme znova, že Slovensko prežíva neľahkú hospodársku situáciu. A teraz si viem predstaviť, že na jeden rok sa aj v tento ďalší fundamentálny štátny sviatok slovenskej novodobej histórie bude pracovať, ale zrušiť ho natrvalo, tu ide o niečo celkom iné.
Táto vláda na čele s Robertom Ficom chce vymazať pád komunizmu vo svete i na Slovensku z kolektívnej pamäte Slovenska. Nech ma nikto neupravuje slovami, veď to ďalej zostane štátnym sviatkom, budú visieť na žrdiach štátne zástavy a podobne. Nie, sviatok môže človek opravdivo prežívať len vtedy, keď sa zastaví, keď vybočí z každodenných povinností a znovu a znovu si uvedomí, čo tento sviatok pre mňa, pre moju rodinu i celú spoločnosť znamená. Vymazať pád komunizmu z kolektívnej pamäte nášho národa sa ale deje v omnoho širšom a nebezpečnom kontexte. Na svete vidíme snahu o reštauráciu, o návrat totalitných režimov. Vidíme to na režimoch v Rusku, Číne, Severnej Kórei, Vietname, Azerbajdžane, Iráne, Bielorusku, v afrických krajinách a ešte ďalších krajinách. Raz premiér Robert Fico mal potrebu zavítať práve medzi týchto súčasných diktátorov sveta, aby s nimi slávil deň víťazstva. Náš premiér Fico má potrebu dávať nám za vzor politické modely v Číne a Vietname. Preto zrušenie sviatku 17. novembra ako dňa pracovného pokoja natrvalo vôbec nie je snahou o hľadanie ekonomických riešení pre krajinu. Ide o to, postupne vymazať tento sviatok z našej pamäte a nebáť sa potom vykročiť k putinovským, lukašenkovským a iným režimom.
Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, dávam preto pozmeňujúci návrh, aby v duchu solidarity s ekonomickou situáciou tejto krajiny 17. november ako deň pracovného pokoja zrušený je len v roku 2026, rovnako ako je to v prípade 8. mája. Tí, ktorí ho nepodporíte, prepáčte, alebo sa zdržíte hlasovania, dáte tým súhlas k zrušeniu štátneho sviatku 17. novembra ako dňa pracovného pokoja natrvalo. Vaše hlasovanie zostane už zapísané ako váš politický postoj k tejto epochálnej historickej udalosti v našich dejinách a jeho dôsledkom, ako som to vyššie opísal. Nech sa v budúcnosti potom už nikto nevyhovára, že takto som to nemyslel. Ďakujem vám za pozornosť a teraz prečítam môj pozmeňujúci návrh a prosím pána predsedajúceho, aby mi zastavil čas.

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Poprosím, zastavte čas pánovi poslancovi. Ďakujem.

Mikloško, František, poslanec NR SR
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Františka Mikloška k vládnemu návrhu zákona z ... 2025, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s konsolidáciou verejných financií, tlač 1005.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona z ... 2025, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s konsolidáciou verejných financií, tlač 1005.
Vládny návrh zákona z ... 2025, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s konsolidáciou verejných financií, tlač 1005, sa mení a dopĺňa takto:
K čl. I
(novela zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce)
1. V čl. I sa bod 2 vypúšťa.
Doterajší bod 3 sa označuje ako bod 2.
2. V čl. I v bode 2 nadpis § 252u znie:
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2026
V § 252u sa slová "a 8. mája” nahrádzajú slovami "8. mája a 17. novembra".
K čl. III
(novela zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch)
1. V čl. III sa bod 2 vypúšťa.
Doterajší bod 3 sa označuje ako bod 2.
2. V čl. III v bode 2 nadpis § 4b znie:
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2026
V § 4b sa text "sviatky uvedené v § 2 ods. 2 písm. a) a j)” nahrádza textom "štátny sviatok uvedený v § 1 písm. f) a sviatky uvedené v § 2 ods. 2 písm. a) a j)".
K čl. XX
V čl. XX sa slová "čl. I prvého bodu a tretieho bodu, čl. II,” nahrádzajú slovami "čl. I prvého bodu a druhého bodu, čl. II, čl. III”.

Dámy a páni, ďakujem vám za pozornosť a verím, že poslanecké kluby ma podporia v tomto návrhu, v tomto pozmeňujúcom návrhu, kde chcem navrhnúť, aby 17. november rovnako ako 8. máj bol v budúcom roku pracovným dňom, ale v ďalších rokoch sa vrátil k tej podstate, ktorú všetci slávime, a to je pád komunizmu a pád nacizmu. Ďakujem.

Kolega Mikloško, oceňujem tvoje vystúpenie a hoci si oželel ministra financií na začiatku, že nebudeš hovoriť k ekonomike, ty si vlastne k nej hovoril a ja to skúsim aj vysvetliť. Sviatky sú ozaj dôležité, napríklad aj v starom Ríme nie kalendár, ale sviatky určovali beh, chod počas roka. Ale skôr sa vrátim k tomu, že akým spôsobom vlastne táto politická téma súvisí aj s ekonomikou. Zhruba pred desaťročím dvaja autori, volali sa jeden Acemoglu, druhý Robinson, napísali knihu Prečo štáty zlyhávajú. Je to veľmi zaujímavá kniha a títo dvaja autori vysvetľujú po dlhom bádaní, že ako súvisí ekonomická prosperita s demokraciou a ako krásny príklad uvádzajú americký kontinent. Kým severná časť amerického kontinentu bola kolonizovaná väčšinou Angličanmi, Francúzmi, Holanďanmi, tak na juhu vidíme najmä Španielov, ale zásadný rozdiel bol v tom, že tí, čo prichádzali do Severnej Ameriky, tak pôda im patrila a na tej pôde si vytvárali pravidlá a podľa toho vlastne sa vyvíjali celé komunity, a potom aj štáty, a potom aj vlastne únia štátov. V Južnej Amerike pôda patrila kráľovi, to znamená, kto na ňu sadol na tú pôdu, tak tým pádom stále patrila pôda kráľovi a tieto štáty, tieto komunity si nemohli vytvárať vlastné pravidlá, ale boli podriadení kráľovi. Takže tam, kde tá demokracia začala skvitať, to znamená v severnej časti kontinentu, tak tam sa ekonomicky darilo a tam, kde nie, tak sa darilo oveľa menej. Myslím si, že sme v tom bode aj my, že potrebujeme, aby demokracia skvitala. Vidíme, že dostáva riadne na frak. Lebo ak bude skvitať demokracia, tak potom budeme prosperovať aj ekonomicky.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolega Mikloško, ja vždy veľmi, veľmi rád počúvam vaše vystúpenia, pretože vždy sú k veci, vždy sú proste odôvodnené a úplne teda správne, aspoň teda z toho môjho pohľadu. Jednoznačne aj teraz absolútny súhlas s tým, že či 8. máj alebo 17. november sú dva veľmi, veľmi dôležité sviatky. Ja si dokonca myslím, že aj takéto hranie sa, že zrušiť ho na rok je nezmyselné, ako teda deň pracovného pokoja. Čiže myslím si, že aj tu vláda mohla ísť do režimu nejakého zdravého rozumu, že teda máme sviatkov viac ako je priemer EÚ, okej, tak povedzme, tie dva sviatky mali byť zrušené natrvalo a nejsť do takýchto experimentov, že zrazu teda štyri, z toho dva len na jeden rok. A teraz budúci rok budeme čo počúvať, že už vláda zase robí v prospech ľudí, lebo už to nie je sviatok? Ono tá debata je o ekonomike a ekonomike vždy svedčia zmysluplné a akože trvalo udržateľné riešenia. Čiže tá podpora ekonomiky, že keď ten sviatok nebude sviatok len jeden rok, je minimálna a vo finále nemá žiadny nejaký veľký význam, lebo na základe toho sa nič nedá už nastavovať, keďže na budúci rok to už bude sviatok, ak zasa teda nebude konsolidácia štyri. Čiže aj na týchto sviatkoch je len vidieť, ako celé je to nekoncepčné. A ešte aj to, že vlastne čakáme ešte predloženie vládneho pozmeňováka alebo koaličného pozmeňováka, kde teda 6. január asi teda zostane sviatkom a zrušia 15. september alebo proste niečo ďalšie. Takže aj to len ukáže, že aké vlastne ešte aj v takých veciach, kde sa to jasne dalo povedať, dva sviatky, dobre, vybavené, sa handluje a rieši sa to a vôbec tam uniká tá podstata, to, že tie dni sú skutočne zásadné... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne.
Pán poslanec, veľmi dobré vystúpenie, spomínali ste sviatky, ja nadviažem na sviatky. Z môjho pohľadu je táto vládna koalícia koalíciou skratiek. Vyberajú si tie najjednoduchšie riešenia, aké sa vôbec ponúkajú. V prvej vlne to bolo zvýšenie DPH, ktoré sa dotklo plošne každého jedného človeka. Teraz po roku to máme presne to isté do bodky. Zrušenie sviatkov, ktoré sa bude týkať úplne každého. Ja už len čakám, kedy tu príde niekto a predloží pozmeňovací návrh s tým, že uzákonia, že február má 31 dní, lebo to je presne ich politika. Skrátka len ľudí nahnať čo najviac do práce a to je všetko, čo vedia. Absolútne žiadna poctivá práca, aby tie opatrenia aj do budúcna prinášali krajine nejaký ekonomický rast, absolútne nie. Doslova stredoveké vládnutie, len dlhšie pracovať a viacej dní pracovať, to je celé na čo sa táto vládna koalícia zmôže.
Ďakujem veľmi pekne.

Ten čas beží aj keď to nekontrolujú, čas je nezastaviteľný, taký je život. To je môj hodnotiaci úsudok.
Fico povedal, komunizmus bol sociálnejší a ľudia sa mali lepšie. Ferko Mikloško, hovoril si o tom, že chcú, aby 17. november padol do zabudnutia. Vieš, čo hovoril Fico v 2003? Samotný 17. november, považovaný za začiatok konca vlády jednej strany, bol podľa Fica klasickým politickým prevratom. Odvtedy je pri prevratoch. Zmeny ku ktorým došlo v krajinách východného bloku nevznikli podľa neho náhodne. Bola to dlhodobo pripravovaná akcia, pretože bolo úplne evidentné, že ďalšie preteky v zbrojení nemajú absolútny význam, obrovským spôsobom vyčerpávajú krajinu, preto bola prijatá stratégia, že treba hľadať cestu ako predovšetkým otvoriť postkomunistické krajiny, ako umožniť iný štýl vládnutia. Ak si niekto myslí, že tento prevrat, odvtedy je Fico pri prevratoch, zabezpečili študenti s kľúčmi na uliciach, tak sa naozaj veľmi mýli. To bol dlhodobo pripravovaný politický prevrat, na ktorý boli použití študenti, ľudia na uliciach, aby to vyvolalo dojem, že sú to masy, ktoré žiadajú zmenu. Tieto zmeny prišli zvonku a neprišli naozaj zvnútra Československa, tvrdí Fico, ktorý bol v roku 1989 radovým členom komunistickej strany. A ty, Ferko, veľmi dobre vieš, že tento birmovaný komunista, ktorý ide k pápežovi, ktorý sa chváli tradičnou rodinou, jemu je jedno, jemu je jedno, čo si o ňom myslia ľudia, on si robí svoje. A tak ako si myslí o naozaj získaní slobody v 89-tom, že to je prevrat, tak tak aj žije, prevrátene.

Ďakujem všetkým, ktorí vystúpili s faktickou poznámkou. Ja už len dodávam. Krajina, ktorá nemá pamäť, ktorá nemá ducha, ktorá nemá vlastnú kultúru, nemá budúcnosť. Stala sa krajinou ľudí, ktorých jediným zmyslom je len prežiť každý deň. Krajinou, kde neexistuje spoločný záujem ani spoločná budúcnosť, existujú len osobné egoizmy a prežívanie.
Verím, že táto koalícia ešte pochopí, že 17. november je fundamentálny sviatok tejto našej novej budúcnosti. Dámy a páni, bez 17. novembra by tu nikto z nás nesedel.