40. schôdza

(Hlasy v sále.) Krásny deň, dámy a páni, pán minister, sme pri rokovaní o novele zákona o zdravotnom poistení a aby som neopakoval slová svojich predrečníkov, dovoľte mi k tomuto zákonu povedať len pár dôležitých vecí. Pán minister ich pred chvíľou spomenul v takom plamennom, plamennej faktickej poznámke, ale ja si myslím, že keď tu stál tak o tom mal hovoriť omnoho viac a omnoho viac nahlas. Lebo sú, ja neviem, prečo ja idem teraz robiť namiesto ministra jeho stranícku prácu, jeho politickú prácu, ale treba si povedať, že rozpočet na zdravotníctvo na budúci rok je jeden z tých menej zlých v porovnaní s tým, aký mohol v konsolidačnom roku byť. Čiže keby bol pán minister naozaj akože politik s guľami a postavil sa sem, tak by povedal, že vlastne toto je úspech.
Podľa mňa sa to snažil v tej faktickej poznámke povedať, len to tak úplne akože zaniklo, lebo reagoval na hromadu ďalších diskutujúcich, ale ešte raz. Tento rozpočet mohol byť podstatne horší v konsolidačnom roku. Hej? Ako, vy ste sa tu mali postaviť a povedať, že vau, toto som pre vás, slovenskí zdravotníci, slovenskí pacienti, vybavil. Lebo naozaj, keď konsolidujeme, škrtáme, zvyšujeme dane atď., zdravotníctva sa to vlastne až tak veľmi nedotkne. To si povedzme. Áno treba tam hľadať nejaké úspory, áno, nebude to zemský raj, to na pohled hneď od zajtra. Ale ako mohlo to byť podstatne horšie? Mohlo. No, lenže minulý rok, keď už ste sa snažili o konsolidáciu v zdravotníctve, tak sa vám to trošku vymklo spod kontroly, tak ste sa už tento rok asi báli hlbšie začrieť do toho zdravotníckeho rozpočtu. Ale každopádne toto treba v tej diskusii férovo pripomenúť. Ako opozičný poslanec tu teda férovo priznávam túto vec.
A tá výhrada, ktorú tu vedieme každý nejakou formou, tak ja ju sformulujem v dvoch dôležitých bodoch, ktoré považujem za významné.
Po prvé, nemáme v tejto krajine a treba povedať, že väčšinu, za posledných 20 rokov, vládol v tejto krajine SMER so svojimi koaličnými partnermi. Nemáme víziu zdravotníctva, nemáme víziu financovania zdravotníctva. Ono sa to financovanie zdravotníctva mení každý druhý rok zásadným spôsobom. Teraz nehovorím o parametrických zmenách, že koľko percent kam pôjde, koľko bude platiť štát. To sú parametrické zmeny. Ale ako sa k týmto číslam ideme dopracovávať, je filozofická zmena. Či platíme za každého jedného nezamestnaného, mamičku na materskej, dôchodcu, nejakú sumu, či budeme takýmto spôsobom vypočítavať odvody za poistencov štátu. Teda nejakým predvídateľným spôsobom, plánovateľným spôsobom, alebo to bude tzv. zbytkové financovanie, že koľko nám zostane v štátnom rozpočte, tak toľko ešte tomu zdravotníctvu dáme a potom sa to nejako, nejakou matematikou prepočíta, že čo sme vlastne do toho sektora dali. A to je nepredvídateľné financovanie.
Keď sme mali platbu za poistencov štátu, ktorú zaviedol Rudolf Zajac pred dvadsiatimi rokmi, tak sa stala z tej sadzby, sa stal trhací kalendár. Potom ministerstvo financií to prestalo baviť a povedalo si, že bude to financovať zbytkovým spôsobom. A potom sme to znovu zmenili na platbu za poistencov štátu a teraz to zase meníme na financovanie cez tzv. zostatok, ktorý ministrovi financií zostáva. Toto nie je predvídateľné, udržateľné financovanie zdravotníctva. Ako má zdravotná poisťovňa, poskytovatelia zdravotnej starostlivosti plánovať svoje investície, svoje kapitálové investície, svoj rozvoj, keď netuší, koľko peňazí bude nieže v budúcom roku, aleže v tomto roku. Lebo furt sa nejakým spôsobom niečo dopočítava a šolichá. Toto je teda prvá výhrada, že neviete, ako má byť financované zdravotníctvo a že sa to mení ad hoc. A toto ad hoc nie je dobre.
A druhá moja zásadná výhrada, ktorá súvisí s tým navýšením odvodov a znížením platby za poistencov štátu, ja som to hovoril už v prvom čítaní a to zopakujem aj v druhom čítaní, lebo to považujem za zdravotne ekonomicky dôležitý aspekt tejto debaty, čím väčšie budú, čím vyššie budú odvody ekonomicky aktívnych ľudí v zdravotníctve, tým viac bude zdravotníctvo zraniteľné, keď dôjde k nejakým otrasom na trhu práce. Pretože čím viac vajíčok dáte do jedného košíka, tým je väčšie riziko, že keď sa s tým košíkom niečo stane, budete mať veľký problém. Ak nám na budúci rok naozaj výrazným spôsobom navýši nezamestnanosť, budú stagnovať nominálne mzdy, zdravotníctvo, ktoré už nebude mať takú silnú platbu štátu, ktorá je relatívne uchránená od vývoju na trhu práce, závisí aj od iných typov daní a iných typov štátnych príjmov, tak máme problém, že vlastne tie výnosy od ekonomicky aktívnych nám výrazným spôsobom urobia dieru do rozpočtu. Čiže ak máme financovanie založené prevažne na financovaní cez odvody ekonomicky aktívnej populácie, máme ho procyklicky nastavené. Procyklicky znamená, že keď je dobrý cyklus, je tam dosť peňazí, ale keď je zlý cyklus, tak je tam tých peňazí málo. Keby sme mali platbu štátu vypočítavanú z mzdy spred dvoch rokov, tak to bolo anticyklické, proticyklické. Lebo keď stúpali mzdy ekonomicky aktívnych ľudí, bolo veľa peňazí od ekonomicky aktívnych, ale pred dvoma rokmi, keď ešte tak nestúpali tie mzdy, tak z toho vypočítavaná platba za poistencov štátu nebola až taká veľká. Naopak, keď sa ekonomika spomalila a mzdy
=====

...cyklické, proticyklické, lebo keď stúpali mzdy ekonomicky aktívnych ľudí, bolo veľa peňazí od ekonomicky aktívnych, ale pred dvoma rokmi, keď ešte tak nestúpali tie mzdy, tak z toho vypočítavaná platba za poistencov štátu nebola až taká veľká. Naopak, keď sa ekonomika spomalila a mzdy prestali tak výrazne rásť, tak sa platba za poistencov štátu počítala z tých dobrých rokov a opäť pôsobila ako buffer, ako nárazník, čiže proticyklicky, ale v okamihu, keď všetko bude vychádzať procyklicky z ekonomicky aktívnych ľudí, tak budeme mať problém s udržateľnosťou verejných financií v zdravotníctve v okamihu, keď príde kríza a ja sa bojím, že sa tá kríza blíži a zdravotníctvo si to odskáče napriek tomu, že tento rozpočet nie je taký zlý, ako mohol byť. Ďakujem pekne.

Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Prvý pán poslanec Stachura.

Ďakujem Tomáš za vystúpenie. Odchádzaš, ale chcel som ti rýchlo povedať, že ďakujem, že si poznamenal alebo priblížil tú konjunktúru. To znamená, ekonomická konjunktúra je veľmi dôležitá práve v tom, že ako si to ty povedal presne. Ako sa darí ekonomike, ako sa darí ekonomicky aktívnym osobám, také odvody vlastne môžeme očakávať a pokiaľ to percento je navýšené práve na túto ekonomicky aktívnu populáciu, tak aj to riziko nejakej zmeny konjunktúry, samozrejme, so sebou prináša aj riziko nejakých príjmov do štátneho rozpočtu z tejto, od týchto osôb, takže vďaka za to pomenovanie. No áno, pomenoval si ďalší veľký problém, tú nestabilitu, ktorá túto oblasť zdravotníctva sprevádza už dlhé roky. To znamená, že tie zásahy politikov, politickej moci do toho, že či budeme platiť za poistencov štátu, či nebudeme platiť, koľko budeme platiť a ako sa to bude rozpočtovať je, bohužiaľ, veľké a spôsobuje to potom nepravidelnosť, respektíve nepredvídateľnosť v rámci systému. Opäť asi len tak trochu provokatívne poviem, že riešení je viac a tak teraz si to viem dovoliť ešte ako opozičný poslanec. Napríklad Nemci toto vôbec neriešia. Platia odvody, aj zdravotné odvody všetci. To znamená aj seniori, tým pádom vlastne takáto diskusia vôbec neprebieha. Samozrejme je tam iná finančná situácia, iné kompenzačné mechanizmy, ale odvody platia všetci. Možno niektorí si to neuvedomujú, že sú také krajiny, čiže určite, všade kde je veľký politický vplyv, tak to môže spôsobovať turbulencie, respektíve neistotu, respektíve nepredvídateľnosť financií, ktoré sú k dispozícii na nasledujúce obdobie a ty si to pomenoval veľmi presne, za to ti ďakujem.

Ďalší v poradí pán poslanec Svoboda.

Ďakujem za slovo pán podpredseda. Pán kolega Szalay, ja som rád, že ste ozvučili túto tému, že do zdravotníctva na konci dňa pôjde viac peňazí. Presne pre túto vládu je tento rezort veľmi dôležitý. To znamená, aby obyvateľstvo malo adekvátnu zdravotnú starostlivosť a bola mu poskytovaná čo na najvyššej úrovni a to som rád, že aj takto to vníma aj opozičný politik. S tou platbou zo strany štátu, že už nebude 5-percentná, tak to bolo vysvetlené, že tie peniaze by ministerstvo ani nebolo minúť a malo by na svojej kapitole alebo vo svojom rozpočte a kvôli, ako bolo povedané tým výdavkovým limitom, by sa nemohli pretaviť do nejakých kapitálových investícií a ďalších oblastí a treba pripomenúť, že je to len kvôli tomu, že tu máme zavedené výdavkové limity. Neschválila ich táto vláda, ale predošlé vlády, ktoré ich nemuseli dodržiavať.

Reagovať nebude, takže máme v poradí ďalej pána poslanca Krajčího, nech sa páči za klub hnutie Slovensko.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia. Taká otázka, že prečo je tento bod tak predsunutý úplne na začiatku tejto schôdze, ešte predtým, ako ideme prerokovať návrh o štátnom rozpočte? A to je aj odpoveď na jednu otázku, ktorá tu zaznela, že prečo sa tu toľko bavíme o rozpočte, o financiách, no práve kvôli tomu, ja to tak čítam, prerokúvame tento bod práve teraz, lebo áno, pán minister sem priniesol návrh zákona, do ktorého potom, pozmeňujúcim návrhom a je to v spoločnej správe sa prilepilo to, že bude sa dať zo zdravotníctva vybrať 600 miliónov eur a tak človek, ktorý normálne tak rozmýšľa, tak je jasné, že musíme konsolidovať, ale predsa len pán minister povedať ľuďom, že peniaze, ktoré tam sú, ktoré tam naozaj ľudia poslali, štát tam poslal s tým najlepším zámerom, aby boli použité na zdravotnú starostlivosť, tak vy vlastne týmto návrhom zákona idete zlegalizovať, že sa budú môcť odtiaľ vybrať von. A na jednej strane sa bavíme, že nemáme dosť peňazí na lieky, nemáme dosť peňazí na to, na hento, rastú nám poplatky v ambulanciách, lebo ambulantní lekári sa sťažujú, že skrátka, nemajú dostatočne zaplatené ich vyšetrenia a tým pádom, úplne živelne, jedni vyberajú 10, 20, 30, 40, 50 eur. Vy sa na to pozeráte, nechávate si robiť 1,5-ročnú analýzu a teraz ste priniesli sem návrh zákona, ktorý dokáže zo zdravotného systému, kde tie peniaze reálne sú, ušporené presne ako ste povedali, vybrať 600 miliónov eur a ešte popritom to je taká zaujímavá kuleha, že zvyšujeme zdravotné odvody a prepáčte, ja to nazvem, ja to nazvem normálne, že podvod, pretože väčšina ľudí, ktorí teraz budú platiť o 1 % vyššie zdravotné odvody, tí aktívni poistenci, tak oni nebudú možno pozerať túto debatu, nebudú si čítať noviny a kto vie, ak to tam vôbec zaznie, tak oni budú mať pocit, že však áno, do toho zdravotníctva musíme prispieť ešte o to percento viac, však my to nejako skrátka prežijeme. Na druhej strane pravda je taká, že oni tam síce budú prispievať viac, my tam síce všetci budeme prispievať viac, ale druhou rukou minister Kamenický za asistencie pána ministra Šaška zoberie 600 miliónov eur zo zdravotníctva. Čo znamená, keby sme tie odvody nezvýšili, možno by ani nebolo treba. Tie peniaze tam skrátka momentálne teraz sú a sú to peniaze, ktoré patria zdravotníctvu, pán minister a v tomto, pardon, ale ste slabý minister, že ste si ich nechali zobrať. Argumentujete výdavkovými limitmi, ale my veľmi dobre vieme, že výdavkové limity sú chápané na celé výdavky verejnej správy. To znamená, okay, nech si pán minister Kamenický dá výdavkový limit, samozrejme, na celú, na celý jeho rozpočet, o ktorom sa tu budeme baviť, ale vy predsa ako minister zdravotníctva, môžete povedať pán minister, "však ja vám nič neberiem. Ja tu tie peniaze mám, neberte mi ich, neberte ich pacientom, ktorých ja zastupujem". Ale nie, my sme tu skrátka, aby sme urobili na jednej strane taký naozaj podvod na tých platiteľov, zaplatíte viac o 1 % a zároveň druhou rukou vyberieme 600 miliónov eur z peňazí, ktoré tam sú, zdravotné poisťovne ich majú na svojich účtoch. Ja teraz len tak trošičku na margo, maximálne čakacie lehoty, keď sa mali zaviesť, tak jeden z argumentov bol, že sa nemôžu zaviesť kvôli tomu, že nie sú technické rezervy v poisťovniach na ne, lebo, že by to mohlo tie poisťovne nejakým spôsobom ohroziť. Tak teraz poisťovne mali technické rezervy, mali teda financie, v ktorých by to mohlo byť a to je samozrejme ďalšia debata, prečo maximálne čakacie lehoty nefungujú akoby mali, pretože vy ste, pán minister, aj so svojou predchodkyňou urobili to, že to, na čo pacienti mali zo zákona legálne právo, aby naozaj mali tú operáciu skorej, tak ste hodili na ich bedrá, vybavuj si to a poisťovniam ste povedali, "Však nechajte tých pacientov, nech si to pobehajú, nech si to vybavia. Však oni aj tak na to nebudú mať silu, niektorí pomrú skorej ako by to mali robiť, nie, vy im to nemusíte vybavovať, milé poisťovne, nie". Takže poisťovne áno, majú aj veľa peňazí, pretože, pretože samozrejme, ľudia, ktorí by možno aj tie operácie mohli mať už zo zákona skorej, tak ich nemajú, pretože chudáci nevedia sa k nim dostať a tak je to celé nastavené hlúpo, že zámer bol dobrý, aby ste mohli byť skorej zoperovaní. Výsledok je taký, že v podstate nikto nevie ani poriadne ako to má spraviť, aby sa k tej operácii skorej dostal a poisťovne to, samozrejme, parádne sťažili. Potom ste sa pýtali, "Však povedzte, keď sa tu ideme o tom baviť, že kde tie peniaze máme zobrať?" Zase aby sme boli féroví, tak keďže sa bavíme o tom, že vy ste 600 miliónov eur vytiahli zo zdravotného systému a idete ich teda dať iným rezortom, tak ja vám teraz skúsim povedať, kde by sa tie peniaze dali nájsť. Táto vláda sa veľmi chváli tým, že, alebo chválila sa, robila si na tom kampaň, že "My nevyvezieme žiadne zbrane na Ukrajinu" a pritom sa minulý rok sme sa stali zbrojárskou veľmocou. Prosím pekne, vlani 1,15 miliardy eur sa vyrobili zbrane. Export zbraní tým pádom u nás vytvoril až 0,9% HDP. Prosím pekne, Spojené štáty americké majú 1,1% HDP na export zbraní. Takže my sme sa už naozaj teraz pomaly normálne priradili k Spojeným štátom americkým a keď sa navrhovalo, keď sme aj my navrhovali zvýšiť licenčné poplatky pre zbrojárske firmy, ktoré si brutálne momentálne teraz zarábajú aj vďaka tejto vláde. Mohli ste hneď zarobiť 300, 400 miliónov eur. Nie, to my neurobíme. To sú naši známi. Tí si zarobia, s nimi sme dohodnutí, tie peniaze a my potom využijeme inde v predvolebnej kampani alebo ináč. Ďalších 300 miliónov, pán minister. Možno to neviete, hazard. Tu pýtali ste sa, kde tie peniaze mám zobrať? Tak ja vám rovno poviem, ako môžete vyargumentovať ministrovi Kamenickému, že mu tých 600 miliónov nedáte. Hazard. Zavedená daň 30 %, Poľsko má 50, Rakúsko 45. Keby sme zaviedli len takúto obyčajnú daň z hazardu, čo by sa naozaj takmer nikoho nedotklo v tejto krajine, len zopár vyvolencov, ktorí na tom zarábajú, máte ďalších 300 miliónov eur. Takže už 600 som vám teraz napočítal a samozrejme, sú tam aj iné drobnosti, vy napríklad vyplakávate, že však ani tie poisťovne si to ani do tých ziskov nemôžu dať, lebo sme im tie zisky zastropovali. Tak áno, zastropovali sme im na 1 %., čo znamená, že budúci rok si určite z takýchto prebytkov poisťovne, tie súkromné, to 1 % uplatnia. Však nie sú to nejaké strašné peniaze. Dôvera tam bude mať niečo cez 30 miliónov si, si vykáže zisk, nevieme, čo čo bude Union, Union minulý rok bol v zápornom, záporných číslach, takže tam nás to ani vôbec nejakým spôsobom netrápi, ale dobre, keď za takéto hospodárenia sú takéto obrovské prebytky, oni si vyplatia zisk, no však verejné zdravotné poistenie, z toho sa v Európe ani vôbec zisk nevypláca, iba u nás sa to tak robí. Tak však aj tam sa mohlo siahnuť na to, že zdaniť to a áno, keď sa tu bavíme o vyplatenie nerozdeleného zisku u Dôvery, to bolo tiež načrtnuté. Veľmi správne, to je v podstate ešte pozostatok tej účtovnej machinácie, na ktorej sa podieľal aj súčasný minister Drucker, kde sa Apollo zlúčilo s poisťovňou Dôvera a takýmto spôsobom sa účtovne ulialo v podstate alebo vytvoril sa zisk, ktorý sa potom postupne cez úvery riešil a my sme ho splácali z verejného zdravotného poistenia. Tak áno, z tohto obdobia je tam ešte nerozdelený zisk Dôvery. Samozrejme, potom aj tých ďalších rokov, pretože vďaka tomuto si poisťovňa Dôvera, prosím pekne, za 10 rokov zaknihovala viac ako 900 miliónov eur zisk pred zdanením. Takto parádne sa to tu robilo. Tak z tohto je tam nerozdelený zisk. Áno a tým, že sa takto hospodári a že sú také veľké prebytky, no jasné, že ten akcionár si ten nerozdelený zisk pravdepodobne vyplatí v dividendách, no, prečo by to, prečo by to neurobil, keď má také obrovské prebytky na účtoch? Takže to sa diviť tomu nemôžeme, takže to budeme budúci rok si pozrieme, koľko si vykážu reálnych ziskov a potom koľko si vyplatia dividend a z tých prebytkov, ktoré na účtoch poisťovne majú. Takže nechcem sa už ďalej rozhorčovať. Je pravda, že toto by sa malo najmä riešiť, čo sa týka rozpočtu, ale práve preto, práve preto, že tento zákon teraz riešime pred rozpočtom, aby sa mohla spraviť táto transakcia, tak je dôležité na to poukázať a ja aj z takéhoto pohľadu chcem na to poukázať, že nemyslím si, že toto bolo šťastné rozhodnutie. Myslím si, že výdavkové stropy v zdravotníctve, pokiaľ tie peniaze tam sú potrebné a vy viete, kde ich viete reálne, efektívne minúť, nemali byť zavedené tak, ako sú zavedené teraz a netreba sa na ne vyhovárať. To je náš názor a aj preto, samozrejme, s týmto, čo sa teraz deje, veľmi nesúhlasíme. Ďakujem veľmi pekne.

Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka, pán poslanec Stachura.

Marek, ďakujem veľmi pekne za to, že si poukázal na to. Mne to tiež nejde celkom do hlavy, že ako vlastne sa myslia tie výdavkové limity? Ja som nenašiel nikde nejaké stanovisko, kde by sme, kde by sme jasne videli, že tam je nejaký limit a strop na každé jedno ministerstvo, že ministerstvo zdravotníctva môže minúť 8,8 max. Hej, že je nejaký výdavkový limit celkový, ale že, že je tuná na každé jedno ministerstvo, tak možno sa mýlim, ako to ma opravte, ako okay a chápem tých, tie výdavkové limity, aby sme, aby sme teda aj trošku zvyšovali efektivitu, aby sme nešli cez efektivitu, ale naozaj, neviem, či je toto správne sa vyhovoriť a veľmi dobre si povedal, že tie zdroje tam sú. To znamená... tak možno sa mýlim, ako to ma opravte, ako OK a chápem tie výdavkové limity, aby sme teda aj trošku zvyšovali efektivitu, aby sme nešli cez efektivitu, ale naozaj neviem, či je toto správne sa vyhovárať a veľmi dobre si povedal, že tie zdroje tam sú, to znamená, že tu sa niečo neprekračuje, tu sa tie zdroje v tom systéme nachádzajú. Takže je to asi diskutabilné, ako sa to udialo a myslím si aj tie ďalšie tvoje komentáre, čo sa týka zisku z verejného zdravotného poistenia, tam myslím, že máme rovnaký názor a by som ho chcel len potvrdiť, že verejné zdravotné poistenie je zdravotná daň a z toho by sa zisk nemal vytvárať. Bohužiaľ je to slovenský konštrukt a podarilo sa ho aspoň zastropovať na 1 % aj vďaka tebe aspoň takto, ale naozaj nie je to zvykom aj v iných krajinách. Ďakujem.