40. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, Jozef, za tvoju reakciu. Ja by som ešte doplnil, že tieto tri konsolidácie a tento rozpočet neprináša žiadnu dlhodobú udržateľnosť. Vidíme to dva roky, žiaden rast ekonomiky, nulová udržateľnosť. A budeme ešte veľmi radi, ak ten deficit skončí tak alebo skončíme s takým deficitom, ako ste si ho teraz nakreslil, lebo aj energopomoc, ktorá vraj bude presunutá na nejaké eurofondy, tak my nemáme šancu tých 400 miliónov vyčerpať v rámci eurofondov. My nie sme schopní vyčerpať ani 50 % financií, ktoré máme k dispozícii, čiže ak si niekto myslí, že 400 miliónov tu počas nasledujúcich rokov vyčerpáme, tak je to čistá utópia.
Ďakujem veľmi pekne.

Nie je v sále, stráca poradie. Pán poslanec Vašečka.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol jednak svoj pohľad, ale aj pohľad našej strany Kresťanská únia na rozpočet na roky 2026 až 2028. Na prvý pohľad pôsobí ako plán na ozdravenie verejných financií, no v skutočnosti ide o rozpočet bez jasného plánu, bez odvahy a bez zodpovednosti, ktorú si dnešná doba vyžaduje. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojom nedávnom hodnotení hovorí úplne jasne. Slovensko pokračuje v zadlžovaní bez toho, aby sa prijali konkrétne opatrenia na jeho zastavenie. Podľa tejto rady deficit v roku 2026 nebude spomínaných alebo navrhovaných 4,1 %, ako tvrdí vláda, ale až 4,6 % HDP. Verejný dlh pritom prekročí hranicu 64 % HDP a ak sa nič nezmení v tomto trende, do konca dekády sa priblíži k 70 %. To je úroveň, ktorá už ohrozuje finančnú stabilitu krajiny a zvyšuje náklady na obsluhu dlhu. K tomu možno taká poznámka, že aj v roku 2027 podľa tejto rady má byť deficit až 4,8 %, to znamená, že konsoliduje sa, ale ten nepriaznivý trend sa nezvracia. Ľudia sú nejakým spôsobom oberaní o veci, ktoré boli sľubované, že nebudú, ale ten trend je stále negatívny a dokonca zhoršujúci sa.
Vláda sa spolieha asi na to, že ekonomika porastie sama a sama vyrieši problémy. To je nebezpečná ilúzia o to viac, že pri takom nastavení, samozrejme, ekonomika má problém s rastom. Je pravda, že veľmi často ekonomika rastie napriek vláde či už tejto, alebo akejkoľvek inej a inokedy vláda nemôže vzhľadom na medzinárodnú situáciu vydupať ekonomický rast. Ale v našej krajine, na Slovenku, je problém, že boli obdobia, keď ekonomika napríklad európska, ale aj celosvetová bola na tom veľmi dobre a my sme z toho nevyťažili a nevyťažili sme z toho väčší rast, nevyťažili sme z toho zníženie deficitu také, aké by mohlo byť. Mnohí kolegovia predo mnou to tu už spomínali.
Ako správne upozornila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, Slovensko má dlhodobý problém. V krízach dlh rýchlo rastie, no v dobrých časoch sa nikdy neznižuje. To je chyba, ktorá sa nám môže vypomstiť a ktorá sa nám už pomstí, pretože každý rok, keď odkladáme skutočné ozdravenie verejných financií, zvyšujeme cenu, ktorú budú musieť zaplatiť budúce generácie. Takto sa k zodpovednej politike nedopracujeme, naopak, tak sa krok za krokom približujeme k stavu, v ktorom budeme nútení šetriť v čase recesie, nie v čase rastu.
Keď som bol prvýkrát zvolený do Národnej rady v roku 2012 a v podstate som zažil veľký čas vlády Roberta Fica, poťažmo Petra Pellegriniho, teda od roku 2012 do roku 2020, to boli dve kompletné volebné obdobia, keď napríklad v tom volebnom období v roku 2012 až 2016 bol SMER jedinou vládnou stranou, mal 83 %, Robert Fico hovoril, však nebudem sa ospravedlňovať za to, že som vyhral voľby. Nie, politicky to bolo víťazstvo, to je bez debaty, ale pri takých možnostiach, keď nie sú nejakí koaliční partneri, ktorí vám kazia vaše plány a na ktorých to teda prípadne môžte hodiť, tak a ekonomika aj na Slovensku, v Európe, vo svete ide dobre, tak nejaké teda zázraky sa nestali a naozaj sa stalo to, že proste keď tie peniaze sú, tak sa nepoužijú na to, aby sa nejak reštrukturalizovalo, aby sa podporila nejaká infraštruktúra a aby sa tie peniaze ušetrili práve pre doby, ktoré sú zlé a ktoré niekedy nevieme predpokladať. A také obdobie nastalo po roku 2020, ktoré bolo extrémne zlé nie iba na Slovensku a nie vinou vlády, ale vinou pandémie, vojny, energetickej krízy a tak ďalej. To znamená, že to nie je úloha len pre túto vládu, ale pre všetky vlády, aby sme pamätali na to, že keď je dobre, keď je ekonomicky dobre, tak potrebujeme sa pripraviť na doby, keď dobre nebude a vieme, že aj ekonomika, aj dejiny sú v zásade cyklické alebo vlnovité, že sú situácie, keď ste hore a keď ste dole. Napríklad teraz evidentne ekonomika nie je v nejakej kríze. Má nejaké výkyvy a tak ďalej, tie sú nakoniec vždy a napriek tomu ekonomike sa nedarí, ale na to sú iní odborníci, ktorí vedia a ktorí vám povedia, ako napríklad tá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, že my potrebujeme proste tej ekonomike, nedusiť ju, aby mohla pomôcť aj vyrásť z dlhu, aj to prerozdelenie pre tých občanov, ktoré je potrebné, aby bolo dostatočné.
Problém tohto rozpočtu nie je len v jeho číslach, ale predovšetkým v jeho filozofii. Vláda hovorí o konsolidácii v objeme 2,3 miliardy eur, ale nepovedala, kde presne chce tieto peniaze ušetriť. Namiesto konkrétnych opatrení máme len rozpočtové rezervy a nejasné sľuby. Neexistuje rozpis opatrení podľa kapitol, chýbajú konkrétne ciele aj termíny. Takéto rozpočtovanie je len účtovná fikcia. Myslím si, že keď to robíte na nižšej úrovni či už teda v samospráve, alebo aj v rodine, tak viete, že tak to nefunguje, že keď si povieme, že budeme šetriť, ale nepovieme si, kde a ako, kedy a vlastne ideme ďalej ako stále s tým, že každý má požiadavky, tak to nefunguje. Chýbajú konkrétne ciele, termíny, rozpis opatrení. Takýto postup je v priamom rozpore s princípmi rozpočtovej transparentnosti. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť to pomenovala presne. Návrh neobsahuje dostatočne špecifikované opatrenia, ktoré by zaručili dosiahnutie jeho cieľov. Inými slovami, vláda od nás žiada bianko šek v zmysle, že prijímame konsolidačné opatrenia, prijímame štátny rozpočet a uvidíme. Ale už teraz vieme, a je to pravdepodobné aj na príklade napríklad roku 2025, že to nebude také ružové, ako si to vláda aj v štátnom rozpočte naplánovala, napríklad čo sa týka výberu.
K tomu všetkému treba dodať, že výdavky verejného sektora budú v roku 2026 tvoriť takmer polovicu výkonu našej ekonomiky, 50 % HDP. Zdanenie ekonomiky dosiahne historické maximum. Polovicu všetkého, čo krajina vyprodukuje, spotrebuje štát. Slovensko sa stáva krajinou, kde štát míňa viac, než si môže dovoliť a zároveň berie viac, než je únosné. Takto sa oslabuje konkurencieschopnosť a motivácia ľudí pracovať a podnikať. (Ruch v sále.) Kolegovia, prihláste sa potom vo faktickej, ale prosím, nemrmlite tam, trocha ma to vyrušuje. Ďakujem.
A práve tu sa dotýkame otázky, ktorá má zásadný spoločenský rozmer. Dopad tohto rozpočtu na rodiny a na demografický vývoj. Slovensko starne, počet ľudí v produktívnom veku klesá, počet dôchodcov rastie. Je už verejne známe, že o 20 rokov budeme mať zhruba štatisticky na jedného dôchodcu len jeden a pol pracujúceho človeka. Tento trend je nezvratný, pokiaľ neurobíme zásadné zmeny v politike podpory rodín a mladých ľudí. A tu tento rozpočet zlyháva. Namiesto investícií do rodinnej politiky, do dostupného bývania, do služieb, ktoré by pomohli mladým rodinám zostať na Slovensku, vláda predkladá rozpočet, ktorý zvyšuje daňovo-odvodové zaťaženie. Od roku 2026 čaká zamestnancov pokles čistých miezd. Dôvodov je viac, zvýšenie zdravotných odvodov zo 4 na 5 %, skoršie krátenie nezdaniteľnej časti základu dane a rozšírenie vyšších daňových pásiem. Vláda tvrdí, že zaťaží len bohatých, no v skutočnosti doplatí na tieto zmeny stredná trieda, učitelia, zdravotníci, technici, pracovníci v službách a tak ďalej, tí, ktorí držia túto krajinu nad vodou. Konsolidácia by sa mala dotknúť najmä štátu, nie ľudí, ktorí už teraz zápasia s rastúcimi cenami bývania a potravín.
Tu by som chcel povedať to, čo sa hovorí častejšie, ale možno sa na to zabúda. Máme ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. A prečo sociálnych vecí a rodiny? Lebo sociálna a rodinná politika nie je to isté. Nejde nám len o to, aby ľudia, ktorí sú v sociálne zlých podmienkach, sú chudobní, aby sme im doplatili, to je sociálna politika a tá je úplne v poriadku, na tom sa zhodneme. Otázka je adresnosť, zdroje a tak ďalej, ale určite chceme pomôcť ľuďom, ktorí sú nejakým spôsobom v nedostatku, v núdzi. Ale potom je tu rodinná politika, ktorá nezávisí len od toho, že niekto je chudobný a keď nie si chudobný, tak sa, pomôž si, ako chceš a prípadne ešte keď náhodou si usilovnejší, šikovnejší, zarobíš viac, tak ti zoberieme, pretože ako povedal jeden môj múdry kolega, že čo polievate, to rastie. Ak podporujeme len chudobných, no tak znižujeme často ich motiváciu, aby sa niečo udialo a ak nepodporujeme zároveň aj tých, ktorí napríklad zarábajú slušne, ale majú deti, vychovávajú ich, zostávajú tu na Slovensku a budú tu pracovať alebo odvádzať dane a to je práve veľmi často stredná trieda. A preto je treba dobre uvažovať, akým spôsobom nájdeme ten pomer medzi tou sociálnou a prorodinnou alebo rodinnou politikou.
A prečo to má štát robiť? No pri chudobných preto, lebo si, povedzme, nevedia pomôcť. Pri určitých ľuďoch adresne zistíme, že si nevedia v tej danej situácii dočasne alebo dlhodobo pomôcť. Ale prečo pomáhame rodinám s deťmi? No demografia, lebo to je pre štát kľúčové, pretože keď nebudeme mať deti a tie deti nebudú dobre vychované, nebudú pracovať a nebudú pracovať na Slovensku, tak máme problém. To asi nie je žiadna veda a to som nevymyslel ani ja, ani za tejto vlády, ani za predchádzajúcej. Je to problém dlhodobý a potom by sme si mali povedať, a nielen s ohľadom na rozpočet 2026 alebo do roku 2028, ale na tých desať, dvadsať rokov, čo teda s tým ideme robiť. Ja si pamätám jeden rozhovor, ktorý som mal ešte možno dve volebné obdobia dozadu, kde mi jeden kolega povedal, že sa netráp, to bude problém nejakej vlády v roku 2036. No ja dúfam, že tu nebudem už vtedy, ale teda myslím v parlamente a vo vláde, snáď na Slovensku ešte budem, ale mali by sme uvažovať v dlhodobých trendoch, ktoré napríklad o tej demografii uvažujú strategicky. Treba si uvedomiť, že demografia nie je len štatistika, je to ekonomický problém budúcnosti. Ak dnes nezabezpečíme, aby mali mladí ľudia dôvod ostať na Slovensku, ak ich budeme trestať vyššími daňami a nízkymi reálnymi mzdami, o 20 rokov nebude mať kto financovať dôchodkový systém, zdravotníctvo, ani školstvo. Zodpovedný rozpočet musí byť aj demograficky udržateľný. Rodiny, ktoré dnes zápasia s vysokými cenami bývania, energií a potravín, dostanú týmto rozpočtom ďalšiu ranu. Kým štát zvyšuje svoje výdavky, bežná domácnosť dostane menej peňazí na výplatnej páske. Takto sa demografická kríza nerieši, takto sa prehlbuje. Mladí ľudia odchádzajú, lebo neveria, že tu dokážu žiť dôstojne, založiť si rodinu a zabezpečiť svoje deti. Rozpočet, ktorý na jednej strane hovorí o zodpovednosti, ale na druhej strane oberá pracujúcich rodičov o prostriedky, je rozpočtom krátkozrakej politiky.
Tu by som chcel ešte poznamenať, bolo to tu spomínané v rozprave a minimálne dve kolegyne som zachytil, že hovoria, že sa stretávajú s mnohými ľuďmi, ktorí chcú odísť zo Slovenska. Mňa to veľmi mrzí, veľmi bolí a podobne ako aj oni hovorili, že týchto ľudí presviedčajú a snažia sa im dodať nádej, tak presne tak. Prečo by sme mali odchádzať z tejto krajiny, zo Slovenska? Máme tu rodiny a nemyslím tým len manželských partnerov a deti, ale aj rodičov, súrodencov, širšie rodiny. Proste patríme tu, a preto si myslím, že je dobré myslieť práve na to, na ľudí, ktorí tu žijú, ktorí tu pracujú, preto myslím si, že politika daňových bonusov či už na deti, alebo aj na dospelé deti, rodičovský bonus, ktorý sme zaviedli a ktorý bol zrušený, sú prostriedky, ktoré filozoficky ukazujú, že chceme, aby tu ľudia zostali a že to má zmysel a že sa im to aj vráti, že pomôžu štátu, ale pomôžu aj sebe.
Vláda Slovenskej republiky síce hovorí, že chce ozdraviť verejné financie, ale od začiatku jej chýba jasný a dlhodobý plán, ako to dosiahnuť. Takáto stratégia by mala presne určiť, aké kroky sa urobia na strane príjmov aj výdavkov a aký bude mať vplyv na ekonomiku. Keby vláda postupovala zodpovedne a dôsledne, Slovensko už mohlo byť ďalej, aspoň v bode, kde by sa podarilo zastaviť rast dlhu v pomere k HDP. Namiesto toho sa cieľ konsolidácie vzďaľuje. A keďže naša krajina momentálne neprechádza vážnou hospodárskou krízou, ide o premrhanú šancu správať sa finančne rozumne. Ak by takýto rozpočet predložil podnikateľ v banke, nedostal by úver. A my ho máme dnes prijať ako plán hospodárenia štátu.
Ak to myslíme s ozdravením financií vážne, potrebujeme päť zásadných krokov. Po prvé, treba predložiť skutočný konsolidačný plán po jednotlivých kapitolách s presnými číslami a termínmi, nie všeobecné rezervy, ale konkrétne škrty, opatrenia a zodpovednosti. Po druhé, konsolidácia by sa v oveľa väčšej miere mala sústrediť práve na rok 2026 a neodkladať na rok 2027, kedy je pravdepodobnosť výraznejšieho ozdravenia oveľa nižšia, predvolebný rok alebo volebný rok, jednak vzhľadom na politický cyklus, ale aj s ohľadom na odhadovaný stav ekonomiky a dostupnosť európskych zdrojov. Po tretie, štát musí začať šetriť sám na sebe. Menej úradov, menej agentúr, menej marketingu, viac efektivity. Po štvrté, zaviesť pravidelné revízie výdavkov, aby sa neplytvalo tam, kde to neprináša hodnotu. A napokon po piate, zamerať sa na podporu rodín. Daňové zvýhodnenia pracujúcich rodičov a dostupné bývanie. To nie je sociálna agenda, to je investícia do budúcnosti.
Rozpočet nie je len o číslach, je to o dôvere. Ľudia musia veriť, že keď štát šetrí, robí to férovo, že keď berie, neberie tým, ktorí to majú najťažšie a že keď hovorí o zodpovednosti, nejde len o prázdne heslo. Tento návrh rozpočtu však dôveru nevyvoláva, nemá víziu, nemá plán a nemá odvahu. Je to rozpočet, ktorý prejde možno hlasovaním, ale neprejde skúškou času. Rozpočet nie je len o deficite a číslach. Je o dôvere, o spravodlivosti a o budúcnosti krajiny. Ľudia musia veriť, že keď štát šetrí, robí to férovo a s cieľom, aby ich deti mali lepší život. Tento návrh rozpočtu túto dôveru nebudí. Je to rozpočet, ktorý odkladá problémy a berie rodinám, preto ho v tejto podobe nemôžem podporiť. Podporím len taký rozpočet, ktorý znižuje dlh, chráni ľudí, pomáha rodinám a dáva Slovensku šancu na demograficky aj finančne udržateľnú budúcnosť.
Ďakujem.

Ďakujem, pán poslanec.
Pokračujeme v rozprave. Pán poslanec Krátky nie je v sále, stráca poradie. Pán poslanec Prostredník nie je v sále, stráca poradie. Pán poslanec Pollák. Pripraví sa poslanec Pročko.

Ďakujem veľmi pekne.
Naposledy, keď som tu stál, a hovoril som to mojim kolegom, bolo to v roku 2023, kedy bolo takisto takéto nočné rokovanie, stál som tu okolo dvanástej a ťahal som to do siedmej rána, kedy som tu čítal taký pozmeňovák dlhý, tak tu sedelo pomerne rovnako koaličných poslancov hlavne zo strany SMER a bol tu, myslím, iba Jožo Pročko z opozície (potlesk) a bolo to naozaj akože dosť nepríjemné tu vidieť opitých poslancov za stranu SMER, tam vzadu sa fajčil IQOS a tak nepríjemne mi aj nadávali tí ľudia, keď som tu čítal. Okolo tretej alebo štvrtej tu prišiel Robert Fico s tým, že či sa nechcem nejakým spôsobom dohodnúť. Išlo o to, aby som prerušil rozpravu, aby ostatní, ktorí boli po mne, vlastne skončili v rozprave, respektíve prepadli v rozprave, aby sa skrátila rozprava a tým pádom, keď tu nikto nebol, tak sa aj ukončila.
Teraz v tomto prípade ja ďakujem aj opozičným poslancom, že tu sú a že budeme vlastne rokovať o tomto bode aj keď koalícia sa rozhodla nás takto hodiť cez noc, aby sme rokovali ako také fľandry, ospravedlňujem sa za toto slovo. Ale musíme, musíme, kolegovia, takto rokovať cez noc o tak dôležitom zákone, ako je štátny rozpočet, o ktorom by ľudia mali vedieť, lebo, áno, nechali nás rokovať cez noc, aby sme otázky, ktoré sú tu kladené z verejnosti, aby sme na nich mohli odpovedať. Ale, samozrejme, keď takto v noci rokujeme, tak tie odpovede sa nedozvedia ľudia, keďže koalícia odmieta odpovedať na otázky, ktoré sú tu kladené od ľudí, ktorí sa jednoznačne pýtajú, čo bude znamenať nový rozpočet pre naše peňaženky. Tak, dámy a páni, nový rozpočet spoločne s konsolidáciou bude znamenať pre vaše peňaženky to, že vlastne ich ani nebudete musieť potrebovať, lebo okrem dokladov v tej peňaženke nebudete nosiť žiadne peniaze, lebo táto vláda vám zoberie tie peniaze z vašich peňaženiek. Toto je obrovská hanba tejto vládnej koalície sociálno-demokratickej vlády. Sociálna demokracia je taká politická ideológia, ktorá bojuje proti chudobe či materiálnej, alebo potom tej ekonomickej a hľadí skôr na toho pracujúceho alebo teda sociálne chudobného, alebo teda odkázaného človeka a chce im pomáhať. Všade inde vo svete, ja som to už tu povedal raz v mojej rozprave, to funguje, že sociálni demokrati takto nejakým spôsobom rozmýšľajú. Tu na Slovensku sociálno-demokratické strany okrádajú ľudí a namiesto reálnej pomoci pomáhajú sebe a oligarchom. Aj tento rozpočet vyzerá presne takto isto.
Iba mi povedzte, iba mi povedzte, dámy a páni, čo vám táto vláda spolu so 78 poslancami, lebo vraj s Ferenčákom sa už nepočíta, dala. Sám Ferenčák alebo teda HLAS rozpráva o tom, že ho chcú vylúčiť. 78 ľudí v päť a pol miliónovej krajine rozhoduje o tom, dámy a páni, ako sa budete mať, či budete budúci rok mať viac v peňaženkách, alebo menej. A títo ľudia, ktorí dnes vládnu, schôdza čo schôdza prichádzajú s návrhmi zákonov, ktoré vás oberajú o peniaze. Naša krajina padá takým voľným pádom. Nie preto, že by občania stratili pracovitosť alebo zodpovednosť, nie preto, že by ľudia nechceli túto krajinu ťahať dopredu, ale preto, že ich vláda okráda a klame. Padáme hlavne kvôli ľuďom, ktorí zneužívajú dôveru občanov a namiesto riešení pre rodiny, seniorov a pracujúcich, neustále siaha hlbšie do ich vreciek.
Tretia konsolidácia za tri roky. 7,4 miliardy eur vybraných od ľudí. A ja sa pýtam, kde miznú tieto peniaze, kde sú tieto peniaze? Pretože štátny dlh sa neznížil, ekonomická situácia sa nezlepšila, práve naopak, zhoršuje sa zo dňa na deň. A ak by tieto miliardy skutočne smerovali tam, kam by mali, dnes by sme tu stáli v inej krajine. V krajine, kde sa dá žiť dôstojne, kde rodičia nemusia vyberať, či deťom kúpia lieky, alebo jedlo, kde dôchodca nemusí rozmýšľať, ako prežije ďalší mesiac pri rastúcich cenách potravín, energií či ubytovania. No namiesto toho žijeme v krajine, kde už viac ako milión ľudí je v pásme chudoby. A to nie sme v čase vojny alebo pandémie, nemáme tu žiadnu krízu inflačnú či energetickú, ale v období kedy by sme práve, naopak, mali mať dosť peňazí na pomoc ľuďom.
Ja som predkladal uznesenie v tejto sále o tom, aby vláda pripravila kroky k tomu, aby odvrátila ten trend, keďže v tomto roku padlo do pásma chudoby takmer milión ľudí. Budúci rok v tom bude ešte viac. Neodhlasovali ste moje uznesenie, aby bolo prerokované v tejto sále. Ja som s tým uznesením potom išiel na sociálny výbor, kde prebehla diskusia o tomto uznesení, ale, dámy a páni, mali ste vidieť, ako prebiehala táto diskusia. Poslanci, ktorí sú členmi tohto výboru hlavne zo SMER-u, odpútavali pozornosť. Poslankyňa Vaľová tam rozprávala o nejakých fotkách, videách, že ju natáčal niekto. Absolútne som nerozumel. Poslanci ďalší, ktorí, za stranu SMER, či to bol predseda, hovorili o tom, že oni vedia, čo majú robiť a neprijalo sa toto uznesenie na tomto výbore. Nechceli zaviazať vládu k tomu, aby pomohla ľuďom, aby nepadali do pásma chudoby. Ani jeden koaličný poslanec za to nezahlasoval. A ja sa pýtam, ktoré kroky teda ak nechcú, nie sú ochotní prijímať opozičné návrhy zákonov alebo teda uznesení, ktoré by zaviazali vládu, ktorá je podriadená tomuto parlamentu, aby urobila pozitívne kroky smerom k Slovensku a k občanom Slovenskej republiky, aké kroky, aké opatrenia predstavila táto vládna koalícia? Nie, dámy a páni, od začiatku vzniku tejto vládnej koalície tu vidíme opatrenia a návrhy zákonov, ktoré ubližujú ľuďom a pomáhajú hlavne tejto vládnej koalícii. Či to bolo hneď na začiatku, kedy si vlastne dali taký nový rodný list, hej, že to sú novorodeniatka bez žiadneho hriechu a to si schválili vládnu novelu teda trestnú novelu, ktorá urobila z ľudí, z kriminálnikov ctihodných občanov a následne to pokračovalo, či zvyšovaním platov, zvyšovaním, alebo teda zavádzaním rent a potom, naopak, začalo to zvyšovaním poplatkov, zvyšovaním zdravotných odvodov, vyberaním vyšších daní, potom zase vyššie poplatky, vyššie odvody až napokon zrušenie 200 eur na dieťa, zrušenie rodičovského dôchodku a v kuloároch sa rozprávalo, áno, aj o zrušení ďalších sociálnych opatrení, ktoré tu priniesla bývalá vláda na čele s Igorom Matovičom, kde sme hovorili alebo teda sme priniesli pre ľudí 200 euro na dieťa a tým, že už zrušili 200 euro, že ľudia už nedostávajú 140 euro na daňovom bonuse, dostávajú oveľa, oveľa menej, tak sa hovorilo o tom, že budú rušiť aj príspevky na dieťa, prídavky. Je to otázka času, dámy a páni, kedy sa vláda dotkne aj týchto, tejto sociálnej pomoci, ktorá pomohla ľuďom, ktorá pomohla rodinám v čase, kedy tu hrozili tie najväčšie krízy historicky, ktoré ovplyvnili celý svet. A keď v minulosti tu chceli vyrobiť, aj ste hovorili o tom, že Matovič je blázon a verejnosť upierala svoje zraky na vás, že toto je zlé, toto je zlé, či 200 euro na dieťa, za ktorý sociálny demokrat Robert Fico alebo Peter Pellegrini nezahlasoval, dámy a páni, nezahlasoval, hovorili, aké to je zlé. Tak mi povedzte, čo ste vy dali tým ľuďom? Teraz alebo aj predtým. Čo ste im dali? Oplátky, dane? Z koláča dieru? No a keď ste takto verejnosti hovorili, že Matovič je blázon, že 200 euro na dieťa je zlé, tak, samozrejme, že tí ľudia čakali od vás veľa. A mali naozaj také očakávania od vás, keď ste všetko možné kritizovali, s čím sme prichádzali, či to bol tehotenský príspevok, za ktorý ste nezahlasovali, či to bolo potom aj rodičovský príspevok, za ktorý ste takisto nezahlasovali. Tak mi povedzte, ako ste naplnili očakávania ľudí, ktorí vás volili s tým, keď ste im sľubovali kadečo a teraz v realite im všetko beriete? Nezobrali ste im len to, čo vám, čo Matovič dal tým rodinám, ale zobrali ste im aj to predtým, čo nedostávali od Matoviča. Vliezli ste im do peňaženiek, tak teraz, prosím vás, vysvetľujte a nezavádzajte verejnosť a nedávajte koalíciu respektíve opozíciu rokovať o štátnom rozpočte a rozprávať o štátnom rozpočte takto v noci ako fľandry. Ešte raz sa ospravedlňujem za toto slovo. Toto nie je úctyhodné hlavne voči občanom Slovenskej republiky, ktorí, ešte raz poviem, majú otázky voči tomuto návrhu, ktorý hovorí o rozpočte na budúci rok. A vy tie odpovede nedávate tým ľuďom a my keď chceme k nim prehovoriť, tak to dáte vtedy, keď ľudia už na Slovensku spia, v noci. Sú tu naozaj vážne otázky od občanov Slovenskej republiky, ktorí sa prirodzene boja o svoje peňaženky, lebo pri tejto vláde naozaj prichádzajú o všetko. A ja sa pýtam dokedy? Dokedy? Kedy si povie taký Robert Fico, že už stačilo? Kedy bude dosť? A toto sú otázky ľudí. A my ako zástupcovia opozície a zástupcovia ľudí, ktorí nás volili, sa na to takisto pýtame. No, bohužiaľ, občania Slovenskej republiky na to odpovede ani my nedostávame. Odpoveď dostanete 1. 1. 2026, kedy všetky tie opatrenia, ktoré sa prijali teraz a budú prijímať ešte v tomto roku 2025, pocítite hlavne cez svoje peňaženky. Je to obrovská hanba tejto sociálno-demokratickej vlády, ktorá si hovorí, že je sociálno-demokratická. Ešte raz poviem. Sociálna demokracia je politická ideológia, ktorá bojuje proti ekonomickej a materiálnej chudobe s tým, že pomáha tým najchudobnejším a najzraniteľnejším a pracujúcim ľuďom. Všade inde vo svete to tak funguje, len na Slovensku nie. Títo ľudia najviac alebo teda sociálni demokrati na Slovensku najviac ubližujú obyčajným ľuďom. Hanbite sa. (Potlesk.)

Poslanec Jakab. (Reakcia z pléna.) Keď vám hovorím Jožko, ste nervózny. Tak keď som ja Andrejko, tak, Jožko Pročko, nech sa ti páči s faktickou. Noo to jak. Už je veľa hodín, ľudia moji, dobre? Nech sa páči.

Tak ďakujem ti, Andrej.
Ja som tu bol, Peťo, vtedy, keď hovoril si o tom zákone, teda o Trestnom zákone, kedy si znížili, znížili si tresty, udelili si amnestie. A presne si to vystihol. Prišiel Robo Fico a to bolo krásne, ako všetci mu začali ruky bozkávať, to bolo neskutočné, jak za ním došli, jak Don Corleone keď dôjde, cmuk, cmuk, cmuk, Robert, a tak ďalej a tak ďalej všetci. A Robo Fico presne on je, on je v tomto vynikajúci, prišiel za tebou a začal ti rozprávať, poď na chvíľočku sem. A ja som to tiež cítil, ten kvas, čo si ty cítil z neho a, aha, tu si vedľa mňa, prepáč, hľadám ťa. A kto ti obsadil miesto? Aha, Šipoš. A prišiel a lákal ťa, aby si prestal rozprávať a aby to mohli uťať. A aj toto, čo dnes spravili, že nám dali rozpravu takto dlho do noci, že nám dali takto dlho, dlho do noci, je len dôkaz toho, že oni nemajú ani, ani štipku spravodlivosti. Rozprávajú tu o tom, ako treba riadiť a treba zmeniť rokovací poriadok a aj dnes si videl Andrejka, s ktorým si od dnes tykám, ktorý tu nahulákal na pani poslankyňu, ktorá ho len upozornila, upozornila, aby sa spravodlivo správal, pretože nám naozaj nakladá riadne, ale keď tam tá ľavá polovička od pána predsedajúceho robí, telefonuje, vykrikuje, tak sa nič nedeje. A ešte jednu vec, ešte jednu vec chcem povedať, že veľmi mi bolo ľúto, ako sa správali vtedy poslanci. Hlavne jeden poslanec, ktorý ti nadával do cigáňov. To bolo odporné a nechutné.

Poslanec Jakab.

Ďakujem, pán poslanec Pollák, za vystúpenie. Hovoril si, ako vlastne sú ukradnutí ľudia súčasnej vláde, ale je to možno vidieť každý jeden deň, pretože aj keď schvaľujú tri konsolidácie, teda už ich schválili, a tých ľudí čaká, že prídu o 1 400 eur každý jeden, bez ohľadu na to, či sa práve teraz narodil, alebo je na dôchodku, každý jeden obyvateľ Slovenska 1 400 eur zaplatí v budúcom roku a každý ďalší rok tejto vláde, ale pritom ich zadlžujú siedmimi miliardami ročne a na tom dlhu neznížili ani cent. A ukazujú každý deň, ako im záleží na tých ľuďoch a ľudia sa pozerajú na tie zjazdy, na tie snemy v hoteli Bôrik, ako kedysi na tých zjazdoch komunistickej strany a oni tam hovoria, hovoria tam, nie, pre ľudí žiaden program, žiadna vízia, žiadne niečo, čo by ľuďom pomohlo, ale hovoria o čom? Ako oni si tú moc uchovajú, ako oni budú aj po ďalších voľbách pri moci, ako tie voľby vyhrajú a oni, keď bude treba, tak oni aj porušia všetky zákony a oni si to spravia, oni si to schvália a oni aj komunálne voľby presunú na 2027, len aby im to vyšlo, len aby sa tam udržali, aby mali tie svoje predsedovské fleky, ako niektorí si na tom tak hovejú, že volajte ma pán predseda, toto sú proste oni. Vôbec im nejde o ľudí, vôbec. Oni potrebujú robiť také tie dymové clony zo všetkých tých vecí, ktoré robia. Aj dneska na Bôriku boli znova a hovorili o tom, že aký je zlý výber dane. No tak najprv znížite trestné sadzby, daňoví podvodníci majú raj na Slovensku a potom idete vyplakávať, že máte nízky výber daní. Prosím vás, ste absolútne smiešni a vidia to už dokonca aj vaši voliči, ktorí majú hlboko do peňaženiek, zatiaľ čo vy máte dvojnásobné platy a doživotné renty. (Potlesk.)

Pán poslanec, faktická slúži na reakciu k vystupujúcemu, dobre? A nie na monológ a prejav a PR.
Takže vás prosím, pán poslanec Šipoš, reagujte na vystupujúceho faktickou poznámkou.