40. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, ja len vás chcem poprosiť, aby ste mali rovnaký meter. Pán Kvorka tu evidentne telefonoval, vy ste ho evidentne videl. Ľudí tu vyhadzujete za nakreslené grafy a toto vám nevadí? Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Včera aj dnes bolo zo strany vládnej koalície povedané k rozpočtu množstvo klamstiev a poloprávd a začnem tým, ako pán poslanec Karas definoval rozpočet, že ho vraj charakterizujú tri slová a to stabilita, zodpovednosť a sociálna spravodlivosť. Tento rozpočet ide presne opačným smerom ako tieto tri pojmy. Sociálnu spravodlivosť si táto vláda predstavuje tak, že živnostníkom vezme 1 000 eur ročne, nechá platiť zamestnancov zvýšené zdravotné odvody, ale pre poslancov parlamentu, tak tých nechá, nech si svoje platy znížia o 200 eur zo svojich šesťtisícových platov. Sociálna spravodlivosť podľa tejto vlády je, že ministri majú dvojnásobné platy. Sociálna spravodlivosť podľa tejto vlády je, že prevádzkovatelia hazardných herní alebo zbrojárskych podnikov si tu žijú ako prasce v žite a nikto sa neodváži siahnuť na ich zisky, ale pre zamestnancov, živnostníkov, ale aj ďalších podnikateľov cez transakčnú daň, tak to, že sa podmienky zhoršujú, tak to je ich predstava sociálnej spravodlivosti.
Minulú schôdzu sme tu schvaľovali vládny návrh zákona o energopomoci. Tam sa písalo, že energopomoc je naozaj nevyhnutná, lebo až 90 % domácností by mohlo byť ohrozených chudobou. Čiže v energopomoci hovoríte o 90 % domácností ohrozených chudobou, ale taká je vaša sociálna spravodlivosť. Zodpovednosť by bola, ak by ste požičané peniaze investovali do ekonomiky, do rastu ekonomiky, na podporu. Namiesto toho sa všetky peniaze požičané prejedajú, tak ako to potvrdil aj predseda NKÚ včera.
A stabilita? Tak stabilita tohto rozpočtu garantuje len to, že na každom ministerstve bude dostatok finančných prostriedkov na to, aby sa z toho dalo čo-to ukradnúť, aby tam bola nejaká vata, aby sa mohol znova vyhlásiť nejaký obdobný záchrankový tender, kde je vata, ako aj pán predsedajúci povedal, 800 miliónov, aby ostalo 12 miliónov pre šuflikantov, ktorí tu dodávajú polorozpadnuté hasičské autá.
Takže toto je vaša stabilita, zodpovednosť a spravodlivosť v rámci rozpočtu. Pán minister sa tu vyhovára na nejaký ekonomický protivietor, lebo že vraj keď si niekto v Nemecku kýchne, tak na Slovensku máme chrípku. Ja by som len chcel pripomenúť obdobie rokov ´20, ´21 a ´22, vtedy tú chrípku naozaj mal celý svet, ako sme my vyfinancovali s omnoho nižším deficitom, s omnoho nižším dlhom. To bola ekonomika na celom svete pozastavená a nie že Nemecko malo nižší hospodársky rast, to bola naozajstná kríza. Že tu niekto, že sme potiahli Slovensko na grécku cestu, tento rozpočet ťahá Slovensko na grécku cestu a ešte nim aj pridávajte plyn, aby sme tam boli čím skôr.
Keď si pozriete, akým spôsobom vláda teraz vyhodnotila, ako ide na sebe šetriť, z 1,4 miliardy eur dokázala rozpísať nejakých 300 miliónov, ako povedal aj predseda NKÚ, sú to administratívne, účtovné procesy. V zásade administratíva, žiadne reálne šetrenie. Keď ideme kapitolu po kapitole, polovica kapitol má vyšší rozpočet, ako tomu bolo minulý rok. "Premiantmi" sú kancelária prezidenta a ministerstvo zahraničných vecí. Tak sa na to bližšie pozrel, lebo tí vraj šetria okolo 11 % výdavkov. Tak kancelária prezidenta mala pred piatimi rokmi polovičný rozpočet, ako má dnes. V roku 2023 mala 7,5 milióna, potom sa rozpočet zázračne navýšil o štyri a pol a teraz si veľkodušne jeden milión stiahnu. Spravili štyri kroky dopredu a jeden späť. Sa ľahko konsoliduje, keď niekto dostane z roka na rok o 40 % viac. Tak potom, samozrejme, že si môže 10 % uprieť.
To isté MZV, ministerstvo zahraničných vecí, v roku ´23, už po covide, už keď sa znova cestovalo, mali rozpočet okolo 270 miliónov, rok ´24 - 330, nárast o 50 miliónov. Je jasné, že sa im teraz 10 % ľahko zosekáva. Čiže takýmto spôsobom vy šetríte. Aj tam, kde deklarujete 10 % zníženie výdavkov, čo sú premianti na vás, aj to je násobný rast oproti roku ´23. A to ešte som nekontroloval roky dozadu. To by bolo ešte viac do očí bijúce.
Radi to zvaľujete, že konsolidácia je nevyhnutná kvôli rôznym Matovičovým atómovkám a podobne. Prvá vec, ktorú ste spravili, tie atómovky ste zrušili. Či je to rodičovský dôchodok, alebo 200 eur na dieťa. Už len tým ste sa mali míľovými krokmi priblížiť k vyrovnanému rozpočtu. Okrem toho výdavky, ktoré boli vynaložené v roku 2023, boli jednorazové či to bola energopomoc, alebo testovanie, alebo kurzarbeit, alebo preplácanie nájmov počas covidu, toto ste nemali. Ďalšie veľké položky vďaka ktorým ste sa mali míľovými krokmi priblížiť k vyrovnanému rozpočtu a k prebytku. A po troch konsolidáciách za 7,5 miliardy tu mal byť raj na zemi. Tu sme mali mať obrovské prebytky, ale nie. Alebo aspoň splatenie dlhu. Tak o koľko sme splatili dlh za tie dva roky, čo tu vládnete? Ani o cent. Nárast dlhu o 16 miliárd? Respektíve 10, 10 až 16 miliárd nového dlhu.

132-2
Len konsolidácia za 7,5 miliardy znamená, že každý občan od novorodenca po starca je zadlžený o 1 400 eur nového dlhu, to znamená, že ľudia od decembra pracujú zadarmo, lebo 1 400 eur v čistom to je niečo viac ako súčasná priemerná mzda, myslím 1 523. Priemerne zarábajúci Slovák od decembra pracuje zadarmo, pracuje na vašu konsolidáciu, ktorou ste ani o cent neznížili dlh. Pán minister tu hovorí, že akým spôsobom alebo ako dobre sa teraz bude mať samospráva, tak má sa, lebo vraj teraz rozdáva drobné pomoci do 3-tisíc eur, desať, 15-tisíc eur. Ja som mu pred troma rokmi na ministerstve financií zakladal odbor dotácií, lebo tak, ako sa tam rozdávali dotácie to nemalo obdobu, to nemalo obdobu. To sa dávalo mirnix-dirnix na výjazdových rokovaniach vlády. Absolútne nik nekontroloval či tie peniaze, akým spôsobom boli využité. Trikrát tam mali kontrolu z NKÚ. Od roku 2015 ich na to upozorňovali. Všetky peniaze, o ktoré možno samosprávy prišli počas minulej vlády, boli rozdávané ľuďom. Teraz keď prichádza samospráva o stovky miliónov eur, tak to ide na vaše ministerstvá, na ktorých neviete šetriť, na vaše nové ministerstvá, tak to je.
Výber daní. Výber daní bol najlepší počas minulej vlády. Vy ste povedali, že, alebo pán minister tvrdí, jej, veď to je kvôli covidu, lebo ľudia vtedy platili kartou, tak jednoducho čierna ekonomika bola na ústupe. A čo spravil on? Podporuje dobu cashu a jednoducho otvára náruč pre rôznych daňových podvodníkov skrz trestné kódexy, ktoré ste stihli schváliť ako prvú vec snáď po dvoch mesiacoch, čo ste prišli do vlády. Do 20-tisíc eur to nie je daňový trestný čin, tak fajn. Pán minister sa v nejakom rozhovore vyjadril, že jeho ambíciou nie je zlepšiť výber daní, lebo je to ťažké. Tak namiesto toho radšej zavádza nové dane. Aj tie jeho predikcie, koľko na tom vyberie, rok čo rok sú nesprávne. Napriek tomu opakuje tie isté chyby. Už pri druhej vlne konsolidácie mnohí odborníci upozorňovali, že na transakčnej dani nevyberie toľko, koľko má. Nie, lebo vyberie. Teraz koncom leta s dlhým nosom priznal, že áno, ten výber je nižší. Čo robí teraz? To isté, tie isté chyby. A výsledok? Útlm ekonomiky. Hospodársky rast úplne padá a môže sa vyhovárať na Nemecko, na čo chce, nie je to pravda.
Vraj je ťažké vymyslieť, akým spôsobom získať peniaze do štátneho rozpočtu. Tu nebolo človeka, ktorý by mu neporadil. Tu už takmer nábytok by mu poradil, že veď zdaň zbrojárov, zdaň herne. Nie, všetko necháva na pleciach ľudí a ani po dvoch mesiacoch od predstavenia konsolidačného balíka nie ste schopní povedať, kde štát bude šetriť na sebe, lebo v zásade ani nebude.
Dodnes žijete z peňazí, ktoré ešte predchádzajúca vláda požičala za 0 % úroky. To je taká výhoda, o ktorej sa vám ani nesnívalo. Pán minister povedal, že dnes je obsluha dlhu okolo 2,5 % v priemere. A keď sa vrátim ešte k tomu hospodáreniu, ďaleko najhoršie, ďaleko najhoršie, 23., štvrtý, 25. v rámci Európskej únie. Máte dáta Eurostatu zo zakázanej tabuľky, tam je jasne vidno kto a akým spôsobom hospodáril, keď sme my všetky krízy dokázali ufinancovať s deficitom okolo 5 %. Áno, požičiavali sme si, ale vtedy si požičiavala úplne každá jedna krajina na svete, možno s výnimkou tých, ktorí nejaký prebytok mali, nejaké rezervy. Lenže akú rezervu ste nechali vy? Absolútne žiadnu. Ešte aj v poslednom roku vlády, keď už ste mohli dosiahnuť vyrovnaný rozpočet, aj tak ste to nechali na 0,5 % HDP, na nejakej jednej miliarde, lebo veď stále to bolo najlepšie, čo na tom, že môže byť vyrovnaný, nie, 0,5 % HDP deficit. Ani jeden rok počas vašej vlády ste nemali, ste ani nesiahali na vyrovnaný rozpočet a zakaždým ste boli na chvoste. Kým vy ste tvorili 0,5 % schodok, tretina krajín Európskej únie tvorila prebytky. Taká je pravda a v takomto štýle hospodárenia fungujete aj teraz. Sme na gréckej ceste a s týmto rozpočtom tam budeme naozaj veľmi skoro.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne.
Mne sa strašne páčilo v tom úvode, keď si povedal o tom, že covid sme zvládli fantasticky. A naozaj sme ho zvládli fantasticky a ľuďom išli miliardy, aby zamestnanci mohli dostať od svojich zamestnávateľov peniaze a jedna pani mi napísala takú krásnu správu, že, Jozef, vieš si predstaviť, že by bol Fico pri moci, keď bol covid, vieš si predstaviť, že by Fico riadil túto krajinu, Fico, ktorý rozprával, že covid nie je? Mne sa strašne páči a bonmot dňa je - aj nábytok mu poradil. Naozaj oni tu rozprávali a rozpráva hlavne Kamenický o tom, že veď dajte nejaké riešenia. No a ja som tu počul počas rozpravy niekoľko desiatok riešení a naozaj zdaniť zbrojárov, zdaniť ten hazard, ktorý Huliak teraz chlapcom z biznisu dal, čo za to dostal, to je dobrá otázka, zdaniť veci, ktoré nejdú ľuďom, ale ktoré idú bohatým. Bohatých vôbec nezdanili. Mne sa inak páčilo aj tvoje, tvoj jeden status, kde si napísal, že Fico ľuďom nedal, ale väzňom pridal, to sa mi tiež veľmi páčilo. Táto vláda naozaj normálnym ľuďom nedáva, ale svojim kamošom, biznismenom, rodinám, tetám, strýcom, straníkom, straníkom, ako sa to deje u Huliaka, dáva na plné pecky.

Ďakujem veľmi pekne, Jozef, za tvoju reakciu. Ja by som ešte doplnil, že tieto tri konsolidácie a tento rozpočet neprináša žiadnu dlhodobú udržateľnosť. Vidíme to dva roky, žiaden rast ekonomiky, nulová udržateľnosť. A budeme ešte veľmi radi, ak ten deficit skončí tak alebo skončíme s takým deficitom, ako ste si ho teraz nakreslil, lebo aj energopomoc, ktorá vraj bude presunutá na nejaké eurofondy, tak my nemáme šancu tých 400 miliónov vyčerpať v rámci eurofondov. My nie sme schopní vyčerpať ani 50 % financií, ktoré máme k dispozícii, čiže ak si niekto myslí, že 400 miliónov tu počas nasledujúcich rokov vyčerpáme, tak je to čistá utópia.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol jednak svoj pohľad, ale aj pohľad našej strany Kresťanská únia na rozpočet na roky 2026 až 2028. Na prvý pohľad pôsobí ako plán na ozdravenie verejných financií, no v skutočnosti ide o rozpočet bez jasného plánu, bez odvahy a bez zodpovednosti, ktorú si dnešná doba vyžaduje. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojom nedávnom hodnotení hovorí úplne jasne. Slovensko pokračuje v zadlžovaní bez toho, aby sa prijali konkrétne opatrenia na jeho zastavenie. Podľa tejto rady deficit v roku 2026 nebude spomínaných alebo navrhovaných 4,1 %, ako tvrdí vláda, ale až 4,6 % HDP. Verejný dlh pritom prekročí hranicu 64 % HDP a ak sa nič nezmení v tomto trende, do konca dekády sa priblíži k 70 %. To je úroveň, ktorá už ohrozuje finančnú stabilitu krajiny a zvyšuje náklady na obsluhu dlhu. K tomu možno taká poznámka, že aj v roku 2027 podľa tejto rady má byť deficit až 4,8 %, to znamená, že konsoliduje sa, ale ten nepriaznivý trend sa nezvracia. Ľudia sú nejakým spôsobom oberaní o veci, ktoré boli sľubované, že nebudú, ale ten trend je stále negatívny a dokonca zhoršujúci sa.
Vláda sa spolieha asi na to, že ekonomika porastie sama a sama vyrieši problémy. To je nebezpečná ilúzia o to viac, že pri takom nastavení, samozrejme, ekonomika má problém s rastom. Je pravda, že veľmi často ekonomika rastie napriek vláde či už tejto, alebo akejkoľvek inej a inokedy vláda nemôže vzhľadom na medzinárodnú situáciu vydupať ekonomický rast. Ale v našej krajine, na Slovenku, je problém, že boli obdobia, keď ekonomika napríklad európska, ale aj celosvetová bola na tom veľmi dobre a my sme z toho nevyťažili a nevyťažili sme z toho väčší rast, nevyťažili sme z toho zníženie deficitu také, aké by mohlo byť. Mnohí kolegovia predo mnou to tu už spomínali.
Ako správne upozornila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, Slovensko má dlhodobý problém. V krízach dlh rýchlo rastie, no v dobrých časoch sa nikdy neznižuje. To je chyba, ktorá sa nám môže vypomstiť a ktorá sa nám už pomstí, pretože každý rok, keď odkladáme skutočné ozdravenie verejných financií, zvyšujeme cenu, ktorú budú musieť zaplatiť budúce generácie. Takto sa k zodpovednej politike nedopracujeme, naopak, tak sa krok za krokom približujeme k stavu, v ktorom budeme nútení šetriť v čase recesie, nie v čase rastu.
Keď som bol prvýkrát zvolený do Národnej rady v roku 2012 a v podstate som zažil veľký čas vlády Roberta Fica, poťažmo, Petra Pellegriniho, teda od roku 2012 do roku 2020, to boli dve kompletné volebné obdobia, keď napríklad v tom volebnom období v roku 2012 až 2016 bol SMER jedinou vládnou stranou, mal 83 %. Robert Fico hovoril, však nebudem sa ospravedlňovať za to, že som vyhral voľby. Nie, politicky to bolo víťazstvo, to je bez debaty, ale pri takých možnostiach, keď nie sú nejakí koaliční partneri, ktorí vám kazia vaše plány a na ktorých to teda prípadne môžte hodiť, tak a ekonomika aj na Slovensku, v Európe, vo svete ide dobre, tak nejaké teda zázraky sa nestali a naozaj sa stalo to, že proste keď tie peniaze sú, tak sa nepoužijú na to, aby sa nejak reštrukturalizovalo, aby sa podporila nejaká infraštruktúra a aby sa tie peniaze ušetrili práve pre doby, ktoré sú zlé a ktoré niekedy nevieme predpokladať. A také obdobie nastalo po roku 2020, ktoré bolo extrémne zlé nie iba na Slovensku a nie vinou vlády, ale vinou pandémie, vojny, energetickej krízy a tak ďalej. To znamená, že to nie je úloha len pre túto vládu, ale pre všetky vlády, aby sme pamätali na to, že keď je dobre, keď je ekonomicky dobre, tak potrebujeme sa pripraviť na doby, keď dobre nebude a vieme, že aj ekonomika, aj dejiny sú v zásade cyklické alebo vlnovité, že sú situácie, keď ste hore a keď ste dole. Napríklad teraz evidentne ekonomika nie je v nejakej kríze. Má nejaké výkyvy a tak ďalej, tie sú nakoniec vždy a napriek tomu ekonomike sa nedarí, ale na to sú iní odborníci, ktorí vedia a ktorí vám povedia, ako napríklad tá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, že my potrebujeme proste tej ekonomike, nedusiť ju, aby mohla pomôcť aj vyrásť z dlhu, aj to prerozdelenie pre tých občanov, ktoré je potrebné, aby bolo dostatočné.

138-2
Problém tohto rozpočtu nie je len v jeho číslach, ale predovšetkým v jeho filozofii. Vláda hovorí o konsolidácii v objeme 2,3 miliardy eur, ale nepovedala, kde presne chce tieto peniaze ušetriť. Namiesto konkrétnych opatrení máme len rozpočtové rezervy a nejasné sľuby. Neexistuje rozpis opatrení podľa kapitol, chýbajú konkrétne ciele aj termíny. Takéto rozpočtovanie je len účtovná fikcia. Myslím si, že keď to robíte na nižšej úrovni či už teda v samospráve, alebo aj v rodine, tak viete, že tak to nefunguje, že keď si povieme, že budeme šetriť, ale nepovieme si, kde a ako, kedy a vlastne ideme ďalej ako stále s tým, že každý má požiadavky, tak to nefunguje. Chýbajú konkrétne ciele, termíny, rozpis opatrení. Takýto postup je v priamom rozpore s princípmi rozpočtovej transparentnosti. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť to pomenovala presne. Návrh neobsahuje dostatočne špecifikované opatrenia, ktoré by zaručili dosiahnutie jeho cieľov. Inými slovami, vláda od nás žiada bianko šek, v zmysle že prijímame konsolidačné opatrenia, prijímame štátny rozpočet a uvidíme. Ale už teraz vieme a je to pravdepodobné aj na príklade napríklad roku 2025, že to nebude také ružové, ako si to vláda aj v štátnom rozpočte naplánovala, napríklad čo sa týka výberu.
K tomu všetkému treba dodať, že výdavky verejného sektora budú v roku 2026 tvoriť takmer polovicu výkonu našej ekonomiky, 50 % HDP. Zdanenie ekonomiky dosiahne historické maximum. Polovicu všetkého, čo krajina vyprodukuje, spotrebuje štát. Slovensko sa stáva krajinou, kde štát míňa viac, než si môže dovoliť a zároveň berie viac, než je únosné. Takto sa oslabuje konkurencieschopnosť a motivácia ľudí pracovať a podnikať. (Ruch v sále.) Kolegovia, prihláste sa potom vo faktickej, ale prosím nemrmlite tam, trocha ma to vyrušuje. Ďakujem.
A práve tu sa dotýkame otázky, ktorá má zásadný spoločenský rozmer. Dopad tohto rozpočtu na rodiny a na demografický vývoj. Slovensko starne, počet ľudí v produktívnom veku klesá, počet dôchodcov rastie. Je už verejne známe, že o 20 rokov budeme mať zhruba štatisticky na jedného dôchodcu len jeden a pol pracujúceho človeka. Tento trend je nezvratný, pokiaľ neurobíme zásadné zmeny v politiky podpory rodín a mladých ľudí. A tu tento rozpočet zlyháva. Namiesto investícií do rodinnej politiky, do dostupného bývania, do služieb, ktoré by pomohli mladým rodinám zostať na Slovensku, vláda predkladá rozpočet, ktorý zvyšuje daňovo-odvodové zaťaženie. Od roku 2026 čaká zamestnancov pokles čistých miezd. Dôvodov je viac, zvýšenie zdravotných odvodov zo 4 na 5 %, skoršie krátenie nezdaniteľnej časti základu dane a rozšírenie vyšších daňových pásiem. Vláda tvrdí, že zaťaží len bohatých, no v skutočnosti doplatí na tieto zmeny stredná trieda, učitelia, zdravotníci, technici, pracovníci v službách a tak ďalej. Tí, ktorí držia túto krajiny nad vodou. Konsolidácia by sa mala dotknúť najmä štátu, nie ľudí, ktorí už teraz zápasia s rastúcimi cenami bývania a potravín.
Tu by som chcel povedať to, čo sa hovorí častejšie, ale možno sa na to zabúda. Máme ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. A prečo sociálnych vecí a rodiny? Lebo sociálna a rodinná politika nie je to isté. Nejde nám len o to, aby ľudia, ktorí sú v sociálne zlých podmienkach, sú chudobní, aby sme im doplatili, to je sociálna politika a tá je úplne v poriadku, na tom sa zhodneme. Otázka je adresnosť, zdroje a tak ďalej, ale určite chceme pomôcť ľuďom, ktorí sú nejakým spôsobom v nedostatku, v núdzi. Ale potom je tu rodinná politika, ktorá nezávisí len od toho, že niekto je chudobný a keď nie si chudobný, tak sa, pomôž si ako chceš a prípadne ešte keď náhodou si usilovnejší, šikovnejší, zarobíš viac, tak ti zoberieme, pretože ako povedal jeden môj múdry kolega, že čo polievate, to rastie. Ak podporujeme len chudobných, no tak znižujeme často ich motiváciu, aby sa niečo udialo a ak nepodporujeme zároveň aj tých, ktorí napríklad zarábajú slušne, ale majú deti, vychovávajú ich, zostávajú tu na Slovensku a budú tu pracovať alebo odvádzať dane a to je práve veľmi často stredná trieda. A preto je treba dobre uvažovať, akým spôsobom nájdeme ten pomer medzi tou sociálnou a prorodinnou alebo rodinnou politikou.
A prečo to má štát robiť? No pri chudobných preto, lebo si, povedzme, nevedia pomôcť. Pri určitých ľuďoch adresne zistíme, že si nevedia v tej danej situácii dočasne alebo dlhodobo pomôcť. Ale prečo pomáhame rodinám s deťmi? No demografia, lebo to je pre štát kľúčové, pretože keď nebudeme mať deti a tie deti nebudú dobre vychované, nebudú pracovať a nebudú pracovať na Slovensku, tak máme problém. To asi nie je žiadna veda a to som nevymyslel ani ja, ani za tejto vlády, ani za predchádzajúcej. Je to problém dlhodobý a potom by sme si mali povedať, a nielen s ohľadom na rozpočet 2026 alebo do roku 2028, ale na tých desať, dvadsať rokov, čo teda s tým ideme robiť. Ja si pamätám jeden rozhovor, ktorý som mal ešte možno dve volebné obdobia dozadu, kde mi jeden kolega povedal, že sa netráp, to bude problém nejakej vlády v roku 2036. No ja dúfam, že tu nebudem už vtedy, ale teda myslím v parlamente a vo vláde, snáď na Slovensku ešte budem, ale mali by sme uvažovať v dlhodobých trendoch, ktoré napríklad o tej demografii uvažujú strategicky. Treba si uvedomiť, že demografia nie je len štatistika, je to ekonomický problém budúcnosti. Ak dnes nezabezpečíme, aby mali mladí ľudia dôvod ostať na Slovensku, ak ich budeme trestať vyššími daňami a nízkymi reálnymi mzdami, o 20 rokov nebude mať kto financovať dôchodkový systém, zdravotníctvo, ani školstvo. Zodpovedný rozpočet musí byť aj demograficky udržateľný. Rodiny, ktoré dnes zápasia s vysokými cenami bývania, energií a potravín dostanú týmto rozpočtom ďalšiu ranu. Kým štát zvyšuje svoje výdavky, bežná domácnosť dostane menej peňazí na výplatnej páske. Takto sa demografická kríza nerieši, takto sa prehlbuje. Mladí ľudia odchádzajú, lebo neveria, že tu dokážu žiť dôstojne, založiť si rodinu a zabezpečiť svoje deti. Rozpočet, ktorý na jednej strane hovorí o zodpovednosti, ale na druhej strane oberá pracujúcich rodičov o prostriedky, je rozpočtom krátkozrakej politiky.
Tu by som chcel ešte poznamenať, bolo to tu spomínané v rozprave a minimálne dve kolegyne som zachytil, že hovoria, že sa stretávajú s mnohými ľuďmi, ktorí chcú odísť zo Slovenska. Mňa to veľmi mrzí, veľmi bolí a podobne ako aj oni hovorili, že týchto ľudí presviedčajú a snažia sa im dodať nádej, tak presne tak. Prečo by sme mali odchádzať z tejto krajiny, zo Slovenska? Máme tu rodiny a nemyslím tým len manželských partnerov a deti, ale aj rodičov, súrodencov, širšie rodiny. Proste patríme tu, a preto si myslím, že je dobré myslieť práve na to, na ľudí, ktorí tu žijú, ktorí tu pracujú, preto myslím si, že politika daňových bonusov či už na deti, alebo aj na dospelé deti, rodičovský bonus, ktorý sme zaviedli a ktorý bol zrušený, sú prostriedky, ktoré filozoficky ukazujú, že chceme, aby tu ľudia zostali a že to má zmysel a že sa im to aj vráti, že pomôžu štátu, ale pomôžu aj sebe.
Vláda Slovenskej republiky síce hovorí, že chce ozdraviť verejné financie, ale od začiatku jej chýba jasný a dlhodobý plán, ako to dosiahnuť. Takáto stratégia by mala presne určiť, aké kroky sa urobia na strane príjmov aj výdavkov a aký bude mať vplyv na ekonomiku. Keby vláda postupovala zodpovedne a dôsledne, Slovensko už mohlo byť ďalej, aspoň v bode, kde by sa podarilo zastaviť rast dlhu v pomere k HDP. Namiesto toho sa cieľ konsolidácie vzďaľuje. A keďže naša krajina momentálne neprechádza vážnou hospodárskou krízou, ide o premrhanú šancu správať sa finančne rozumne. Ak by takýto rozpočet predložil podnikateľ v banke, nedostal by úver. A my ho máme dnes prijať ako plán hospodárenia štátu.
Ak to myslíme s ozdravením financií vážne, potrebujeme päť zásadných krokov. Po prvé, treba predložiť skutočný konsolidačný plán po jednotlivých kapitolách s presnými číslami a termínmi, nie všeobecné rezervy, ale konkrétne škrty, opatrenia a zodpovednosti. Po druhé, konsolidácia by sa v oveľa väčšej miere mala sústrediť práve na rok 2026 a neodkladať na rok 2027, kedy je pravdepodobnosť výraznejšieho ozdravenia oveľa nižšia, predvolebný rok alebo volebný rok, jednak vzhľadom na politický cyklus, ale aj s ohľadom na odhadovaný stav ekonomiky a dostupnosť európskych zdrojov. Po tretie, štát musí začať šetriť sám na sebe. Menej úradov, menej agentúr, menej marketingu, viac efektivity. Po štvrté, zaviesť pravidelné revízie výdavkov, aby sa neplytvalo tam, kde to neprináša hodnotu. A napokon po piate, zamerať sa na podporu rodín. Daňové zvýhodnenia pracujúcich rodičov a dostupné bývanie. To nie je sociálna agenda, to je investícia do budúcnosti.
Rozpočet nie je len o číslach, je to o dôvere. Ľudia musia veriť, že keď štát šetrí, robí to férovo, že keď berie, neberie tým, ktorí to majú najťažšie a že keď hovorí o zodpovednosti, nejde len o prázdne heslo. Tento návrh rozpočtu však dôveru nevyvoláva, nemá víziu, nemá plán a nemá odvahu. Je to rozpočet, ktorý prejde možno hlasovaním, ale neprejde skúškou času. Rozpočet nie je len o deficite a číslach. Je o dôvere, o spravodlivosti a o budúcnosti krajiny. Ľudia musia veriť, že keď štát šetrí, robí to férovo a s cieľom, aby ich deti mali lepší život. Tento návrh rozpočtu túto dôveru nebudí. Je to rozpočet, ktorý odkladá problémy a berie rodinám, preto ho v tejto podobe nemôžem podporiť. Podporím len taký rozpočet, ktorý znižuje dlh, chráni ľudí, pomáha rodinám a dáva Slovensku šancu na demograficky aj finančne udržateľnú budúcnosť.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Naposledy, keď som tu stál, a hovoril som to mojim kolegom, bolo to v roku 2023, kedy bolo takisto takéto nočné rokovanie, stál som tu okolo dvanástej a ťahal som to do siedmej rána, kedy som tu čítal taký pozmeňovák dlhý, tak tu sedelo pomerne rovnako koaličných poslancov hlavne zo strany SMER a bol tu, myslím, iba Jožo Pročko z opozície (potlesk) a bolo to naozaj akože dosť nepríjemné tu vidieť opitých poslancov za stranu SMER, tam vzadu sa fajčil IQOS a tak nepríjemne mi aj nadávali tí ľudia, keď som tu čítal. Okolo tretej alebo štvrtej tu prišiel Robert Fico s tým, že či sa nechcem nejakým spôsobom dohodnúť. Išlo o to, aby som prerušil rozpravu, aby ostatní, ktorí boli po mne vlastne skončili v rozprave, respektíve prepadli v rozprave, aby sa skrátila rozprava a tým pádom, keď tu nikto nebol, tak sa aj ukončila.
Teraz v tomto prípade ja ďakujem aj opozičným poslancom, že tu sú a že budeme vlastne rokovať o tomto bode aj keď koalícia sa rozhodla nás takto hodiť cez noc, aby sme rokovali ako také fľandry, ospravedlňujem sa za toto slovo. Ale musíme, musíme, kolegovia, takto rokovať cez noc o tak dôležitom zákone, ako je štátny rozpočet, o ktorom by ľudia mali vedieť, lebo, áno, nechali nás rokovať cez noc, aby sme otázky, ktoré sú tu kladené z verejnosti, aby sme na nich mohli odpovedať. Ale, samozrejme, keď takto v noci rokujeme, tak tie odpovede sa nedozvedia ľudia, keďže koalícia odmieta odpovedať na otázky, ktoré sú tu kladené od ľudí, ktorí sa jednoznačne pýtajú, čo bude znamenať nový rozpočet pre naše peňaženky. Tak, dámy a páni, nový rozpočet spoločne s konsolidáciou bude znamenať pre vaše peňaženky to, že vlastne ich ani nebudete musieť potrebovať, lebo okrem dokladov v tej peňaženke nebudete nosiť žiadne peniaze, lebo táto vláda vám zoberie tie peniaze z vašich peňaženiek. Toto je obrovská hanba tejto vládnej koalície sociálno-demokratickej vlády. Sociálna demokracia je taká politická ideológia, ktorá bojuje proti chudobe či materiálnej, alebo potom tej ekonomickej a hľadí skôr na toho pracujúceho alebo teda sociálne chudobného, alebo teda odkázaného človeka a chce im pomáhať. Všade inde vo svete, ja som to už tu povedal raz v mojej rozprave, to funguje, že sociálni demokrati takto nejakým spôsobom rozmýšľajú. Tu na Slovensku sociálno-demokratické strany okrádajú ľudí a namiesto reálnej pomoci pomáhajú sebe a oligarchom. Aj tento rozpočet vyzerá presne takto isto.
Iba mi povedzte, iba mi povedzte, dámy a páni, čo vám táto vláda spolu so 78 poslancami, lebo vraj s Ferenčákom sa už nepočíta, dala. Sám Ferenčák alebo teda HLAS rozpráva o tom, že ho chcú vylúčiť. 78 ľudí v päť a pol miliónovej krajine rozhoduje o tom, dámy a páni, ako sa budete mať či budete budúci rok mať viac v peňaženkách, alebo menej. A títo ľudia, ktorí dnes vládnu, schôdza čo schôdza prichádzajú s návrhmi zákonov, ktoré vás oberajú o peniaze. Naša krajina padá takým voľným pádom. Nie preto, že by občania stratili pracovitosť alebo zodpovednosť, nie preto, že by ľudia nechceli túto krajinu ťahať dopredu, ale preto, že ich vláda okráda a klame. Padáme hlavne kvôli ľuďom, ktorí zneužívajú dôveru občanov a namiesto riešení pre rodiny, seniorov a pracujúcich, neustále siaha hlbšie do ich vreciek.

Tak ďakujem ti, Andrej.
Ja som tu bol, Peťo, vtedy, keď hovoril si o tom zákone, teda o trestnom zákone, kedy si znížili, znížili si tresty, udelili si amnestie. A presne si to vystihol. Prišiel Robo Fico a to bolo krásne, ako všetci mu začali ruky bozkávať, to bolo neskutočné, jak za ním došli, jak Don Corleone, keď dôjde, cmuk, cmuk, cmuk, Robert, a tak ďalej a tak ďalej všetci. A Robo Fico presne on je, on je v tomto vynikajúci, prišiel za tebou a začal ti rozprávať, poď na chvíľočku sem. A ja som to tiež cítil, ten kvas, čo si ty cítil z neho a, aha, tu si vedľa mňa, prepáč, hľadám ťa. A kto ti obsadil miesto? Aha, Šipoš. A prišiel a lákal ťa, aby si prestal rozprávať a aby to mohli uťať. A aj toto, čo dnes spravili, že nám dali rozpravu takto dlho do noci, že nám dali takto dlho, dlho do noci, je len dôkaz toho, že oni nemajú ani, ani štipku spravodlivosti. Rozprávajú tu o tom, ako treba riadiť a treba zmeniť rokovací poriadok a aj dnes si videl Andrejka, s ktorým si od dnes tykám, ktorý tu nahulákal na pani poslankyňu, ktorá ho len upozornila, upozornila, aby sa spravodlivo správal, pretože nám naozaj nakladá riadne, ale keď tam tá ľavá polovička od pána predsedajúceho robí, telefonuje, vykrikuje, tak sa nič nedeje. A ešte jednu vec, ešte jednu vec chcem povedať, že veľmi mi bolo ľúto, ako sa správali vtedy poslanci. Hlavne jeden poslanec, ktorý ti nadával do cigáňov. To bolo odporné a nechutné.

Ďakujem, pán poslanec Pollák, za vystúpenie. Hovoril si, ako vlastne sú ukradnutí ľudia súčasnej vláde, ale je to možno vidieť každý jeden deň, pretože aj keď schvaľujú tri konsolidácie, teda už ich schválili, a tých ľudí čaká, že prídu o 1 400 eur každý jeden, bez ohľadu na to či sa práve teraz narodil, alebo je na dôchodku, každý jeden obyvateľ Slovenska 1 400 eur zaplatí v budúcom roku a každý ďalší rok tejto vláde, ale pritom ich zadlžujú siedmimi miliardami ročne a na tom dlhu neznížili ani cent. A ukazujú každý deň, ako im záleží na tých ľuďoch a ľudia sa pozerajú na tie zjazdy, na tie snemy v hoteli Bôrik, ako kedysi na tých zjazdoch komunistickej strany a oni tam hovoria, hovoria tam, nie, pre ľudí žiaden program, žiadna vízia, žiadne niečo, čo by ľuďom pomohlo, ale hovoria o čom? Ako oni si tú moc uchovajú, ako oni budú aj po ďalších voľbách pri moci, ako tie voľby vyhrajú a oni, keď bude treba, tak oni aj porušia všetky zákony a oni si to spravia, oni si to schvália a oni aj komunálne voľby presunú na 2027, len aby im to vyšlo, len aby sa tam udržali, aby mali tie svoje predsedovské fleky, ako niektorí si na tom tak hovejú, že volajte ma pán predseda, toto sú proste oni. Vôbec im nejde o ľudí, vôbec. Oni potrebujú robiť také tie dymové clony zo všetkých tých vecí, ktoré robia. Aj dneska na Bôriku boli znova a hovorili o tom, že aký je zlý výber dane. No tak najprv znížite trestné sadzby, daňoví podvodníci majú raj na Slovensku a potom idete vyplakávať, že máte nízky výber daní. Prosím vás, ste absolútne smiešni a vidia to už dokonca aj vaši voliči, ktorí majú hlboko do peňaženiek zatiaľ čo vy máte dvojnásobné platy a doživotné renty. (Potlesk.)