40. schôdza

Ďakujem za reakcie a, áno, súhlasím, že šetria na ľuďoch a mali by investovať do budúcnosti, ale to je to, čo tu chýba. A ďakujem aj za reakciu od kolegyne Kosovej, že, áno, tu chýba nejaká perspektíva pre túto krajinu v dobe, kedy sa ten svet radikálne rýchlo mení a kedy my potrebujeme investovať a my to máme v toľkých oblastiach akoby investičný dlh v tejto krajine a vidíme to aj v tom školstve, ktorému sa venujem, ale aj v doprave, aj v inom. A naozaj veľa ľudí si potom hovorí, že tu nevidia tú perspektívu, a ja ju tu chcem vidieť, ja tu tiež vychovávam dvoch synov. Ja im akoby odovzdávam to, že sa narodili na Slovensku, že majú materinský jazyk slovenský, ja by som bola rada, aby sa tu cítili doma, ale, samozrejme, to, či tu raz budú žiť, bude závisieť aj od tej kvality škôl, aj od tých možností na trhu práce, aj od tých možností podnikania a toto my potrebujeme, aj od tej spoločenskej atmosféry, a toto všetko my tu potrebujeme budovať a zachovať pre ďalšie generácie, a toto v tom rozpočte naozaj nie je. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Kolegovia, kolegyne, ja by som zľahka začala v podstate aj nadviazaním na kolegyňu Tinu. Aj ľudia z kultúry chcú odísť. Dokonca to hovorí verejne aj pani rektorka vysokej školy výtvarných umení, že jej nebývalé množstvo absolventov už len bakalárskeho štúdia odchádza preč, minimálne do Čiech, lebo tu jednoducho nevidia uplatnenie. A v súvislosti napríklad s rozbitým fondom pre umenie už vôbec nevidia ani len náznak podpory a to nehovoríme iba o podpore finančnej. Jednoducho tieto dáta nás nepustia, my strácame naše deti a kým si to naozaj neuvedomíme a kým sa budeme tváriť na to, aká sme krásna krajina a aké je to tu celé ňuňo a krásne, tak medzitým tie deti odídu a naozaj sa nikdy nevrátia. A ja si myslím, že to je veľmi nebezpečné pozerať sa takýmto spôsobom na svet, zakrývať si oči pred realitou, lebo tá realita je tu a my reálne nemáme naše deti doma.
Ja by som sa chcela trošku venovať rozpočtu v kultúre a chcela by som povedať teda zástupcom koalície a zástupkyniam, že akú ministerku si tam nanominovali, tak presne taký majú rozpočet. Ten rozpočet sme dostali na stranu a pol, čo sa týka výdavkov v kultúre a potom teda boli rozpísané nejaké kapitálové výdavky na chabých dve a pol strany. Podľa toho to aj vyzeralo, takže vám blahoželám ku ministerke kultúry, ktorá ani rozpočet nevie urobiť a dokonca ho nevie a ani nechce ísť prezentovať ani na výbor pre kultúru a médiá, takže opäť od roku 2023, kde teda nebola tam, teda poslala svojho štátneho tajomníka.
No a teda keď sa bavíme o číslach, takže vy prezentujete teda, že budeme šetriť akože na sebe, čiže na vláde, čiže na ministerstvách, tak ja vám hovorím, že rozpočet na rok 2026 pre ministerstvo kultúry je nominálne o tri a pol milióna čo, väčší. Takže nie, pani ministerka ani náhodou sa nerozhodla šetriť. Čakajú ju ďalšie cesty do USA za dcérou, čakajú ju ďalšie spoznávania svetov s kamarátkou v biznis triede. Pripravte sa na to, kým ju tam máte, toto sa vám bude diať.
2. 10. sme dostali z ministerstva kultúry odpoveď na našu 211 o tom, že na základe čoho pripravovali konsolidáciu. Dostali sme odpoveď, teda to je toho 2. 10., že taká informácia neexistuje, že 2. októbra na ministerstve kultúry neexistovala informácia o tom, na základe čoho sa konsoliduje. Asi vieme, že asi na základe ničoho, ako vám to tu hovorím a ukážem vám to ďalej.
Čo nás však vlastne čaká z dielne Martiny Šimkovičovej a teda z tých zblúdilých ľudí z jej úzkeho tímu, tak vieme, že nás čaká proste spúšť v kultúre, že nás čaká ďalšia ničivá vlna. Na nej však bude teda surfovať pani ministerka na tých svojich cestách, kde bude objavovať svet. Na tejto vlne bude surfovať aj pán Machala, ktorý ako darček dostal bianko šeky v podobe miliónov, ktoré sú v rozpočte zakamuflované do vágnych pojmov typu riadenie programov. Mimochodom, o obsahu tej položky nič netušil ani značne, s prepáčením, dezorientovaný riaditeľ odboru ekonomického. Asi tam bol nový, každopádne vysvetľoval nám k tomu miliónu a pol úplne iné veci a nakoniec teda priznal, že je rád, že jeho kolegovia online sledujú výbor, aby teda ho mohli opraviť, takže asi takto, pričom on povedal, že jeho oddelenie pripravovalo ten rozpočet.
No a táto ničiaca vlna poteší aj ďalšieho kamaráta, ktorý teda pán Machala dosadil na ministerstvo, a to pán Lukáč. Takže on sa tiež bude tešiť, že na tomto novom poste proste prišlo k novému snu a to je nové múzeum. To nové múzeum už minulý rok malo rozpočtovaných 1,7 milióna, na tento rok je to znova 1,7 milióna a ak by ste očakávali, že múzeum sa vytvorí na základe širokej verejnej a odbornej diskusie, tak sa môžete mýliť. Včera bola konferencia, konferencia je strašne srandovné slovo, ale proste event, ktorý zorganizovalo ministerstvo kultúry, kde teda sme sa dozvedeli naozaj zaujímavé veci o tomto a teda musím povedať, že pred talianskymi partnermi ja som fakt s hanbou chcela odísť po výkone ľudí, ktorí tam prezentovali myšlienku nového múzea národného obrodenia. Čiže ak má takto vyzerať nové múzeum za 1,7 milióna za rok, a teraz znova to už budú 3,4, tak naozaj amentma s nami. Je to opäť raz ďalšia medzinárodná hanba. A to vám môžem povedať, že som sa pozerala do očí tých talianskych hostí a bolo to naozaj hrozné.
No čiže opäť teda zdôrazňujem, konsolidácia pre pani ministerku neznamená žiadne šetrenie, lebo ja som povedala, že o tri a pol milióna teda je vyšší ten rozpočet, ten návrh rozpočtu, ale on je, v skutočnosti pri bežných výdavkoch je vyšší o 11,160 milióna, hej? Čiže o 11 miliónov je vyšší v bežných výdavkoch, lebo sa znížil v kapitálových o 7,6 milióna eur. Čiže to sú práve tie investície, ktoré generujú ďalšie financie, ďalšie financie do kultúry, do sektora, do regiónov, tak tie nebudeme robiť podľa pani ministerky, lebo asi usúdila, že toto je naozaj dobrá cesty a my, bohužiaľ, teda jej musíme povedať, že toto nie je dobrá cesta, pretože utrpia tým naozaj regióny a naozaj naša kultúra a naozaj naše pamiatky, pretože napríklad to sa týka aj programu "Obnovme si svoj dom", ktorý bol aj v minulosti úspešný. V minulosti tam bolo 15 miliónov, pokiaľ teda neprišlo toto komando, ktoré ho znížilo na osem miliónov a v tejto chvíli to pôjde dole ešte o ďalších 15 %. Takže pýtame sa teda, kde je ten pocit ochrany kultúrneho dedičstva z úst pani ministerky? V realite je to nikde, sú to iba také prázdne reči. No a pýtam sa teda napríklad, kde je, toľko spomínaná a tlačovkovaná, Krásna Hôrka rozpočtovaná? Nie je tam. A na výbore pre kultúru a médiá nám pán štátny tajomník povedal teda, že tam prebiehajú súdne spory a vlastne ju nemajú rozpočtovú, tak som zvedavá, že či ju niekde odtiaľ vylovia ten rozpočet, ale vtedy to nebolo. A teda podotýkam, že v tejto chvíli je tam súdny spor, ktorý je práve kvôli ministerke a vedeniu SNM, čiže pani Predajňovej. A zároveň na každej tej tlačovke ignorujú už predchádzajúci súdny spor, akoby ani neexistoval. Takže je to vlastne absolútne neuveriteľné, že rozprávajú úplne iné, ako sa v skutočnosti deje a tie čísla o tom hovoria svoje. Čiže v tejto chvíli máme spomalené, zastavené práce na obnove Krásnej Hôrky, takže všetky tlačovky, ktoré si vypočujete, si môžte akurát tak preložiť do opačnej verzie a to je teda, to je realita.
No a tak v podstate pri tom sme aj zvedaví na to vyúčtovanie z roku 2025, kde napríklad bola rozpočtovaná rekonštrukcia kaštieľa v Dolnej Krupej na rok 2025. Ale on skončil podľa všetkých údajov už v roku 2023, tá rekonštrukcia, takže mňa napríklad bude zaujímať, kde končia tieto financie, ktoré si tam proste podosadzoval pán Machala a pani Šimkovičová. Alebo by ma zaujímalo kde skončilo takmer trištvrte milióna eur na koncepciu múzeí a galérií, lebo v tejto chvíli nám neodpovedal ani pán štátny tajomník na to, na základe čoho robili rozpočtovanie na rok ´26 či už sa dodržiava lehota a to koncepcia, alebo či nejakým spôsobom ju reflektovali. My si tak trošku môžme myslieť že neexistuje, však áno? Čiže 650-tisíc eur asi naozaj bolo von oknom a 500-tisíc na mediálnu výchovu je tiež zaujímavá položka.
No a my sme sa už minulý rok pýtali pána Kamenického teda, že či mu nevadí, že pani ministerka si schováva takéto bianko šeky pod tieto vágne položky. A nevieme prečo má takéto špeciálne postavenie, na základe čoho ho má v tejto vláde, lebo skutočne toto naozaj sme ešte nikdy nevideli a ja už som na to upozorňovala aj kolegyne, aj kolegov z kultúrneho výboru, že my tu máme skutočnú likvidáciu kultúry, nášho kultúrneho dedičstva, našej histórie, našich zbierok a to nie je sranda, kolegovia, kolegyne, toto fakt nie je sranda. A keď čokoľvek budete kedy hovoriť, ako máte radi umenie, zastavte sa, spomeňte si, že či je táto ministerka na správnom mieste, a či toto podporujete.
Pani ministerka si napríklad schovala do rozpočtu do kapitálok 12 miliónov a my si len asi môžme myslieť, že asi to je na novovytvorenú minulý rok organizáciu, ktorú si nikto nepýtal, nikto nevie na základe čoho vznikla. Je to správa rezortných zariadení, ktorá nás už stojí 12 miliónov eur a za ktorou je nákup pozemku niekde na východe bez zasa akejkoľvek diskusie za tri a pol milióna eur, čiže trikrát predražený, ktorý, ten pozemok, si len tak kúpila nejaká riaditeľka, ktorá, mimochodom, teda bola spolupracovníčka pána Vadalu, a teda tá sa rozhodla, že kúpi pozemok za tri a pol milióna. A fantastické vedenie na ministerstve kultúry buď o tom nevedelo, alebo neviem, možno aj vedelo, ale každopádne vo výsledku máme tu takýto nákup pozemku, na čo sme, našťastie, teda upozornili my aj médiá. A teda pani ministerka dala dnes von teda fantastický status o tom, ako teda to tam udržiavajú transparentne, ale v konečnom dôsledku nezrušil sa kontrakt, stále je ten pozemok predaný, teda my sme ho kúpili ako ministerstvo kultúry, stále od toho istého finančníka a stále je teda predražený a zároveň teda akože nejde tu vôbec o žiaden zrušený kontrakt, ale proste jednoducho znížená cena, na ktorú proste vyhandlovali. Takže to je asi taký výsledok fantastický. My by sme sa mohli teda pýtať ďalej, že na základe čoho vznikla táto organizácia, z čoho bola rozpočtovaná. Zatiaľ naozaj si stále myslíme, že je v tom badžete schovaná.
V komentári k rozpočtu teda sa aj uvádza, že sa očakávajú úspory z centralizácie podporných činností, ale teda opäť akože nevieme, čo to má byť, lebo ak sú úspory z centralizácie kvôli tomu, že vzniklo za 12 miliónov eur, vznikla nová organizácia, ktorá si nakupuje lárom-fárom pozemky trojnásobne predražené, tak ja neviem, že či toto je ten spôsob, ale podľa mňa sedliacky rozum hovorí, že naozaj skutočne nie.
No a ono každá rozumná krajina investuje do kultúry, každý príčetný človek si uvedomí, že dotácia do kultúry nie je dotáciou, ale je to investíciou a na to sú aj dáta, že každé jedno euro sa krajine násobne vráti, investované do kultúry, sa násobne vráti vzhľadom na to alebo v súvislosti s tým, ako dobre má nastavené kultúrne politiky. Ale to my teda nerobíme, takže tým pádom skutočne tá investícia, ktorá nie je, tak sa aj ukáže v likvidácii samotnej kultúry. Napríklad aj v rozpočte ešte viacej znižujú badžety pre príspevkové a rozpočtové organizácie, ktoré už teraz boli na hrane a naozaj sú tam ľudia reálne nešťastný z toho stavu.
No a čo je teda obzvlášť hlúpe a nevkusné, je prepúšťanie 10 % ľudí, čiže konkrétne je to definované ako pracovné miesta. Tak dostali email riaditelia organizácií a namiesto toho, aby sa na to pozreli ľudia z ministerstva, že 10 % ak chcem ušetriť, tak rozprávam o mzdovej obálke, tak oni prepúšťajú 10 % ľudí. A pre ilustráciu v kaštieli Betliar pri Rožňave je v tejto chvíli nula ľudí z pôvodného tímu. Tak nie je nikto, kto bol kustód, kto bol reštaurátor a ani kto boli sprievodcovia. A v tejto chvíli visí na stránke ešte to, že hľadajú riaditeľa. Tak ja neviem, kde tam chcú dať preč 10 % ľudí, ale teda z pôvodného tímu tam nie je nikto. Sú tam nejakí noví, nejaké kamarátky a podľa toho to tak aj vyzerá. A ja si naozaj budem pýtať výsledný účet za rok 2025, kde budú návštevnosti, kde budú čísla a tak ďalej, lebo nám je úplne jasné, úplne jasné, že z týchto všetkých inštitúcií vrátane Národnej galérie sa stali domy duchov. A je to vlastne veľmi bolestivé toto, čo vám tu hovorím, ale tak ste sa rozhodli mať takú ministerku, tak toto je výsledok. Ono konsolidáciu pani ministerka používa ako zámienku na vyhadzovanie nepohodlných ľudí a to je vlastne smutný príbeh.
Samostatná kapitola je však napríklad Fond pre umenie. Tam je stále 30,2 milióna eur, lebo tak to hovorí zákon. Problém je v tom, že aj je celý proste zlikvidovaný tým spôsobom, že nefunguje podporná štruktúra, aká bola v pôvodnom tíme, v kanceláriách tam nie je nikto a pán Oľha ako predseda Rady si tam naozaj bačuje spôsobom, ktorý je nevídaný a ktorý práve má aj za následok to, ako hovorila aj rektorka z vysokej školy výtvarných umení, že nám odchádzajú mladí ľudia z kultúry preč. Reči o tom, ako sa podporujú regióny, sú absolútne trápne a nepravdivé, lebo ako sme už hovorili pri zmene tohto fondu, pri tom návrhu, tak dáta hovorili jasne, že najviac financií išlo do Banskobystrického a Žilinského regiónu. V tejto chvíli je to o tom, že pán Oľha ponúka ľuďom, však veď prihláste sa, veď my vám, my vám to dáme, a takto sa to robiť nemá. To bol princíp predĺženej ruky a v tejto chvíli to nie je, nehovoriac o tom, že v rade sú ľudia, ktorí sú v rozpore so zákonom tam nominovaní z ministerstva kultúry, pretože nemali, zákonne čo bola povinnosť, päť rokov mať prax v kultúre, tak to ani náhodou okolo nich nešlo. Nevraviac o tom, že dokonca aj sám pán riaditeľ, ktorého našli niekde, pejoratívne poviem, na ulici, ale skutočne s kultúrou ani s takýmto manažmentom nič nemal, tak, žiaľ, teraz robí riaditeľa a videli sme to už pri tom, ako to teda funguje.
No a ešte jedna taká zaujímavá vec, že mňa to fascinuje, ako sa dokáže vlastne zničiť taký typ organizácie. Ale ja by som odporúčala aj pánovi Oľhovi, aby išiel do ktorejkoľvek knižnice, ktorejkoľvek na východnom Slovensku, strednom, kdekoľvek, do najmenšej, nech si nájde najmenšiu a nech sa spýta, že či bol dobrý nápad zrušiť vo Fonde na podporu umenia štruktúru a program, kde na základe ktorého si mohli nakupovať knihy. Lebo to sa stalo. Takže nie, nie je to o bratislavskej kaviarni. Je to o tom, že ani najmenšia knižnica na Zemplíne si už od tejto chvíle, od roku 2026, nebude môcť pýtať na akvizíciu kníh. A tí ľudia robili prvé-posledné, tí riaditelia, riaditeľky tam, aby po covide ľudí pritiahli naspäť do knižníc. Dokonca na Zemplíne nám hovorili, že majú aj rómske deti, ktoré sa vracajú z Anglicka a zapisujú sa do tých knižníc a chcú čítať dokonca aj knihy v angličtine. A teraz nebude môcť nakupovať knihy. Čo sa stane? Tí ľudia tam proste nebudú chodiť. Takže by som sa spýtala pána Oľhu a pani ministerky, že či bol dobý nápad zlikvidovať Fond pre umenie.
No a snáď možno posledným takým bonbónikom je Štátna opera v Banskej Bystrici. Štátna opera v Banskej Bystrici, jej podpora sa nenachádza, nenachádza v rozpočte na rok 2026. Štátna opera v Banskej Bystrici má pár eur na účte už dlhé mesiace. O pár týždňov bude mať posledné predstavenie. Štátna opera v Banskej Bystrici je v reálnom ohrození a ja teda naozaj neviem, kde pán Bernaťák chce nájsť financie na to, sľúbil nám to na výbore pre kultúru a médiá, ale ja neviem, ako to chce zrealizovať, keď v rozpočte to nie je. Proste minulý rok to tam bolo a teraz niekto reálne musel vymazať tú položku a proste tam nie je.
Takže asi toto sú plody tvorby manažmentu pani ministerky Šimkovičovej na ministerstve kultúry. A ja neviem, že či vám je to jedno. Mne to jedno nie je, pretože mi na Slovensku, na našej krajine, záleží. Záleží mi na tom, ako si tu bránime a budujeme naše kultúrne dedičstvo. Záleží mi na tom, že my nedovoľujeme našim deťom teraz a teraz našim umelcom tvoriť to dedičstvo do budúcich generácií. My to proste zahadzujeme. Všetko to sú potom iba také prázdne reči o tom, ako si tu vážime Slovensko, Slovákov. Je to o ničom, keď zahadzujete prostredníctvom ministerky kultúry našu históriu, naše dedičstvo, ohrozujete naše zbierky. Všetky tieto reči si potom naozaj, prosím, nechajte pre seba, pretože nie sú naplnené žiadnymi skutkami.
Takže na záver by som iba chcela povedať, že rozpočet na ministerstvo kultúry je vyšší, takže o šetrení nemôže byť ani reči. Pani ministerka tam teda zjavne bude ďalšie týždne, mesiace, verím, že toto je naozaj jej posledné obdobie a verím rovnako ako moje kolegyne a kolegovia, že táto vláda, vláda pod vedením Roberta Fica, je poslednou v tejto krajine, pretože my si to nemôžeme dovoliť. My si nemôžeme dovoliť rozmary Roberta Fica, my si nemôžme dovoliť rozmary ľudí, ktorí nerozumejú tomu, čo naša krajina, naše deti, ale aj naši seniori, jednoducho my na Slovensku, my jednoducho, keď tomuto ľudia nerozumejú, tak my si nemôžeme dovoliť takúto vládu. My si nemôžme dovoliť to, že pár vyvolených sa bude mať dobre a všetci ostatní tu buď nebudú, alebo budú živoriť. Je to proste skutočne hanba. Tak ako je hanbou aj tento rozpočet za ministerstvo kultúry.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Som veľmi rád, že ste naozaj poukázali na tú kultúru a ako to tam aj vyzerá, nielen finančne, ale aj morálne. A pani ministerka kultúry je ukážkový príklad toho, ako verejne rozprávajú o šetrení a pani ministerka kultúry je ukážkový príklad toho, ako rozhadzuje. Presne ten príklad s tým pozemkom, ale nielen to. To, že pani ministerka ide do zahraničia a kúpi si letenku a tvrdí, že ide súkromne a kúpi si letenku z verejných zdrojov, keď ľuďom rozprávajú, vy šetrite, vy musíte šetriť, no lenže ja, ministerka kultúry, si budem robiť, ako ja chcem. A to je to hyenistické, čo robia. Že vlastne oni ľuďom rozprávajú, že treba šetriť a oni sami a hlavne pani ministerka kultúry je ukážkový príklad toho, že nešetrí na sebe. To, že sa tam dejú veci, ako ste povedali, že naozaj povymieňali odborníkov, ja to isté, moji priatelia v kultúre, moji kolegovia na rôznych postoch v kultúre rozprávajú, že to, čo sa deje, je absolútna normalizácia, že toto robili presne komunisti, čo robí pani ministerka. Ona namiesto toho, aby dosadila do kultúrnej inštitúcie vzdelaného človeka, odborne zdatného, tak ona tam dosadí svoju susedu, lebo si boli spolu kupovať v Kittsee topánky. To je strašné.

Ďakujem vám, pán Pročko, za reakciu. Áno, tá cesta do Ameriky je vlastne takým typickým príkladom, že ministri si zvýšili paušálne náhrady o nejakých alebo na nejakých 5 000 eur mesačne. Ešte vtedy argumentovali tým, jak oni to potrebujú, jak oni cestujú, jak to majú na hotely a neviem čo všetko. V konečnom dôsledku je to iba nezdanené zvýšenie ich platov, pretože potom si ide pani ministerka do Ameriky, kde z piatich dní je niekde jedno poobede alebo doobedie u našich krajanov. Akože ja neviem, že či, čo si myslí pani ministerka, ale my, čo sme čokoľvek robili v realite, tak vieme asi, ako to tam vyzerá a že čo to bol za naozaj nabitý program. A potom ešte pani ministerka z tých piatich dní teda jeden alebo jedno, dajme tomu, že jeden deň je tam a potom ide ešte na Floridu, kde býva jej dcéra, kde ešte teda zjavne si prenajali auto, ešte tam asi idú aj s nimi tí ochrankári. A to, že to neplatí ministerstvo kultúry je predsa úplne jedno, sú to peniaze daňových poplatníkov. Veď to, že či to platí ministerstvo vnútra alebo kultúry je úplne jedno. Čiže toto je proste jednoducho neuveriteľné, že na to ani nie je schopná použiť tie paušálne náhrady, na ktoré to bolo akože určené. A ja tomu naozaj nerozumiem, ako toto si dokáže dovoliť, lebo však to je veľmi symbolické. A do toho nám bude rozprávať o tom, ako musela s pani hovorkyňou byť v biznis triede, lebo museli vyriešiť dôležité veci. No ja si myslím, že každý jeden z nás si vieme presne predstaviť, ako tam riešili dôležité veci a že to je proste akože fakt nie pekná symbolika, tak to snáď si to asi aj všetci uvedomujeme. A toto, áno, je to zanedbateľný peniaz oproti celému rozpočtu, ale je to symbol toho papalášstva a za to by ste sa mali hanbiť.

Dobrý večer, ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán minister, kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som vystúpil teda k, ako to už bolo viackrát spomínané, zákonu roka. Keď som si ten rozpočet pozeral, tak aj vo všeobecnosti, keď som túto diskusiu dneska počúval, tak možno viete, ja som teda študoval politológiu a napadol ma taký koncept, o ktorom sme sa učili a on sa volá že Good governance. To znamená, že kvalita vládnutia, ak by som to teda mal preložil doslovne. A ten koncept skúma napríklad to, akým spôsobom teda vlády vedia reagovať na rôzne potreby občanov, ako sú responzívni, to znamená presne to, keď sa niečo stane, akým spôsobom vedia urobiť rozhodnutia, ktoré sú jednak efektívne, zároveň transparentné, ale aj predvídateľné a udržateľné. Ja sa priznám, že ja nemám nejako veľké očakávania, ale ak sa pozreme na stranu, ktorá je teda najsilnejšia z pohľadu koalície a ktorá je tu od roku pomaly, keď ja som ešte nosil plienky, tak ja by som naozaj očakával, že tú kvalitu vládnutia by bolo úplne na mieste, že tam nejakým spôsobom bude. Ale ja sa priznám, akokoľvek som hľadal, a teda ja nemám ešte zatiaľ nejaký problém so zrakom, ja som ju tam nenašiel a mňa to mrzí. Nejde ani o to, že či tento rozpočet spĺňa alebo nespĺňa nejaké politologické poučky, ale že na tento rozpočet predovšetkým doplatia ľudia. Samozrejme, počúvali sme tu o rôznych odvetí za rôzne sekcie, za rôzne ministerstvá, akým spôsobom negatívne tento rozpočet ovplyvnia rozpočty tých ministerstiev, a teda na konci dňa aj nejaké investície a vôbec nejaký rozvoj krajiny ako takej.
Ja sa najprv teda pokúsim pozrieť v skratke na ten rozpočet, nechcem, samozrejme, opakovať to, čo už tu viackrát povedané bolo a potom sa pozriem na to, čo je mne najviac blízke. Nikoho asi neprekvapí, že sa na to pozrem aj z pohľadu teda mladého človeka, ktorý by chcel na Slovensku nielen prežívať, ale v lepšom prípade aj žiť, niečo budovať a založiť si tu niekedy možno aj rodinu.
Keď sa pozrieme na ten rozpočet ako taký, ja neviem, mne to príde naozaj veľmi naivné. Ja si dovolím tvrdiť, že to je až bez cieľov. A nielen teda, že tam tie ciele nie sú, ale ja ani neviem teda, ako chcete toto naplniť, pretože ja som to v tej obhajobe nepočul. Tuná nikto nie je ochotný sa za to veľmi postaviť, že by ten rozpočet bol ochotný naozaj vecne obhájiť, okrem toho, že ja som videl, že tu už kadekto z koalície čo čítal, v poriadku, rešpektujem to. Ale aby sme sa v rozpočte spoliehali len na to, že všetko budeme financovať z európskych fondov alebo že sa všetko vyberie len na tých daniach, ja neviem, my, keby sme nemali tie európske peniaze, jednoducho keby sme neboli členskou krajinou Európskej únie, tak ja neviem, že tým pádom vlastne priznávate, že my by sme ani nemali z čoho túto krajinu financovať, to tam naozaj, nie explicitne, ale nepriamo to tam je spomenuté. Takže toto ma naozaj mrzí. Ja som zase na druhej strane aspoň rád, budem trošku sarkastický, aspoň tým pádom potvrdzujete, ako je dôležité, že sme súčasťou Európskej únie. Lebo bez tých európskych peňazí by sme tu naozaj nič neurobili, ani len jednu cestu, možno nejakú fontánu s pitnou vodou niekde na námestí v obci niekde na východnom Slovensku.
No tá druhá vec je, ako som spomínal, mne tomu chýba nejaká širšia odborná diskusia. Samozrejme, my tu môžme byť aj do noci, môžme tu byť do tretej, do štvrtej rána, ja s tým problém nemám, samozrejme, vedel som už o tejto hodine byť aj niekde inde, ale však, samozrejme, ja svoju prácu vykonávam rád, takže ja prídem, ale ani tá odborná diskusia nejako nebola, teda nie z pohľadu tých odborníkov, ktorí sa ekonomike venujú, ale že by vláda bola ochotná sa za či už tú konsolidáciu, alebo tento rozpočet ako taký niekde postaviť a obhájiť ho.
Mňa to naozaj mrzí, že ak sa bavíme o tom, že ste sociálno-demokratická vláda, samozrejme, obidva tie názvy by sa dali nejakým spôsobom rozporovať, to sa mi teraz nechce, ale teda mňa to mrzí, že ste to schválili ešte pred rokovaním so sociálnymi partnermi. Naozaj vám sa podarila zaujímavá vec, vy ste spojili odborárov s podnikateľmi. To, myslím si, že sa ešte v histórii Slovenska teda nestalo. Mňa to naozaj mrzí. Odborári ďalej teda oznamujú, že sú ochotní ďalej štrajkovať, ja sa im absolútne nečudujem. Keby som bol na ich mieste, tak tu stojím od rána do večera. No a tá ďalšia vec je že, čo ma na tom ďalej rovnako mrzí, že vy sa jednoducho vyhovárate, dookola sa vyhovárate na predchádzajúce vlády. Ja som, naozaj tú politiku sledujem od útleho detstva, ale teda však tie čísla dokazujú, že vy ste jednoducho pri vládnutí alebo tú zodpovednosť za tú krajinu máte jednoducho najdlhšie. Ja som to rátal, je to vyše 5-tisíc dní, takmer, neviem, štrnásť, pätnásť rokov, nechcem sa tu doťahovať presne o dni, ale jednoducho či sa to niekomu páči, nepáči, to absolútne nie je nič osobné, jednoducho za ten stav verejných financií ste najviac zodpovední vy. Je to proste tak.
Ak by sme si odhliadli od toho, čo tu bolo pred, ja neviem, minulými voľbami, tak vy už ste tu dva roky alebo teda takmer to budú dva roky za chvíľku, takou futbalovou terminológiou budeme niekde v polčase, a ja nemám pocit, že by sa ten stav verejných financií napriek tomu, že sme mali tretiu vlnu konsolidácie, nejako výrazne zlepšil. Práve naopak. Tie čísla dokazujú to, že vy budete vôbec radi aj napriek tomu, že ste si stanovili ciele deficitu na úrovni 4,7 %, tak vôbec možno budete radi, že to bude okolo piatich percent. A mňa to naozaj mrzí.
Tá najpodstatnejšia vec asi na tom celom je, však tá konsolidácia priamo súvisí s rozpočtom alebo rozpočet priamo súvisí s tou konsolidáciou a jednoducho tento štát nešetrí na sebe, ale šetríte na budúcnosti, šetríte na ekonomike. Jednoducho mali by ste začať šetriť na štáte ako takom, začať od seba a práve, naopak, tú ekonomiku a ľudí, ktorí sú najviac aktívni, podporovať. Jednoducho ťažko sa vám budú vyberať tie dane. Ono to v tom rozpočte aj spomínate, že v prvom rade teda tie eurofondy, ako som spomínal, a že výber daní, že o to sa primárne opierate. Ale jednak, keď škrtíte tú ekonomiku, a to ja nie som ekonóm, ako som vravel, mám vyštudovanú politológiu, tak ja si neviem úplne predstaviť, že keď škrtíte ekonomiku, tak sa ekonomike bude dariť a tým pádom viacej vyberiete. Na druhú stranu, a to nehovorím len ja, to hovorí aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, že, bohužiaľ, nie je to úplne správna cesta. Druhá vec je, keď si spomenieme na novelu Trestného zákona, tak ako ja sa nečudujem, a to teraz nikoho nechcem nahovárať, práve naopak, zákony treba dodržovať, ale vy nepriamo motivujete človeka, aby tie daňové systémy obchádzal.
A teda keď sa môžem dostať k tomu, čo som sľuboval na začiatku, že sa budem venovať tejto téme aj z pohľadu mladého človeka, tak ak sa pozrieme na to, že človek, ktorý má dnes 28 až 29 rokov, ak sa môžem pochváliť, ja som mal v septembri 29, ja už by som čakal, že človek v tomto veku už niečo bude mať aj za sebou. To znamená, že okrem toho, že skončil školu, tak nebude rozmýšľať nad tým či tu vôbec ostať, alebo má odísť, ale už bude mať niečo vybudované, bude mať nejaké bývanie, ktoré je, bohužiaľ, nedostupné, bude sa mu oplatiť tu či už, ja neviem, napríklad študovať ďalej, možno vo vede a výskume, veď ja som tu už taký zákon mal, aby tie podmienky mohol mladým ľuďom zlepšiť, aby sa im lepšie študovalo. Ja si myslím, že ak do niečoho treba investovať, tak je to vzdelávanie a školstvo, lebo len vzdelaná krajina má potenciál na kvalitnú a dobrú budúcnosť. Ja verím, že na tomto sa zhodneme asi všetci, ale ja nevidím tú ambíciu, že by ste chceli investovať do toho, do čoho treba.
Na druhú stranu teda, ak sa môžeme pozrieť na to, ako mladý človek má dneska podmienky na Slovensku, tak keď sa odhliadneme od toho, že si vlastne nevie zabezpečiť bývanie, to už je jedno, že či v nejakom pomere vo vlastníctve alebo v podnájme, jednoducho tie výdavky dneska na to bývanie sú tak vysoké, že si mladý človek nemôže dovoliť sa osamostatniť od rodičov. To nie, že ja si to myslím a dookola to hovorím, ale to potvrdzujú aj čísla. Jednoducho ak sa pozrieme na čísla v porovnaní OECD krajín, tak my máme jeden z najväčších vekov, teda to číslo sa blíži až k niekde tridsaťtri. Máme odchody, ktoré sú jednoducho, mladí ľudia, ktorí majú vysoký vek, odchádzajú neskoro od rodičov, pretože sa nevedia osamostatniť a to nie je o tom, že by sa im nechcelo, však ja chápem, ja som sám využíval tieto služby, ono sa to volá mama-hotel, je to príjemné. Ale veď mladý človek sa chce rozvíjať, chce sa osamostatniť, ale jednoducho nemá na to podmienky.
A teda my keď sa pozrieme na človeka, ako som hovoril, vo veku od 28 do 29 rokov, tak aké má dneska možnosti? Namiesto toho, aby už mal niečo vybudované, aby mal perspektívnu, kvalitnú budúcnosť či už by tu chcel podnikať, pracovať, alebo, ako som hovoril, kľudne aj študovať, tak jednoducho sa zamýšľa nad tým, či z tejto krajiny má odísť, alebo tu má ostať. A toto naozaj mi príde, toto mi príde naozaj zlé a nemyslím si, že je to dobré, pretože ak sa pozrieme aj na ten rozpočet ako taký, aj na tú konsolidáciu, tak vy najviac obmedzujete týmto celým ľudí, ktorí sú najviac aktívni. To sú ľudia, ktorí pracujú, to sú ľudia, ktorí by chceli podnikať a to sú aj dajme tomu živnostníci. Ja si naozaj nemyslím, že tento rozpočet, ako som hovoril v úvode, spĺňa akékoľvek to kritérium, keby sme sa na to pozreli z pohľadu good governance, to znamená tá kvalita vládnutia a tu ja by som úplne právom očakával od strany, ktorá je tu pomaly pätnásty rok pri moci.
Ja by som chcel povedať ešte jednu vec a tou je, ak sa pozrieme na to, akým spôsobom rastú ceny všetkého či už potravín, alebo čohokoľvek, aj dokonca stavebný materiál, to tiež v tej konsolidácii bolo, že chcete zvýšiť ceny za stavebný materiál, piesok, štrk a podobne, tak to opäť bude mať nepriamy vplyv na to, akým spôsobom sa tie ceny budú upravovať. Takisto cena práce a podobne. Ja chápem, že nejakým spôsobom sa snažíte dať niekomu peniaze. Veď to je úplne v poriadku. To nikto nerozporuje, ale problém je to, že tu chýba tá adresnosť, ak sa bavíme aj o tej energopomoci. Veď samozrejme, že treba pomôcť tým, ktorí jednoducho majú problém platiť tieto účty a podobne, ale ja nevidím dôvod, prečo by sme sa mali niekomu v nejakej vile na Slavíne skladať na to, že si tam vykuruje bazén a saunuje sa po večeroch. A jednoducho mali ste takisto dva roky na to čas. Ja si myslím, že za dva roky sa dá veľa stihnúť a tá energopomoc stále, žiaľ, mrzí ma to, nie je adresná. Vy ste si mysleli, ja neviem teda na základe čoho, že vám to preplatí Európska únia cez eurofondy. Tí povedali, že to nespĺňa tieto podmienky, že to nebudú robiť. Takže, samozrejme, to ide zase na úkor niečoho iného a jednoducho tu sa neinvestuje do budúcnosti.
Ak by som mal povedať, čo je najhoršie na tomto celom rozpočte, tak je to práve to, že tu sa tí najviac aktívni ľudia, to sú či už podnikateľské subjekty, zamestnanci, živnostníci, tu sa najviac nejakým spôsobom priškrtia a tým pádom o to horšie sa investuje do budúcnosti, lebo sa tu neinvestuje vôbec. Ak sa môžem pozrieť ešte na ďalší subjekt, myslím, že to tu už bolo spomínané, teraz ministerstvo dopravy, veď to je jeden z rezortov, ktorý bude ukrátený o najviac peňazí v porovnaní s teda s ostatnými. Ja neviem, ako ja rád cestujem vlakmi, ale aby som z Bratislavy do Banskej Bystrice išiel takmer štyri hodiny vlakmi a na niektorých úsekoch 30 kilometrovou rýchlosťou, mne to príde, že v krajine 21. storočia, členská krajina Európskej únie, ja by som čakal viacej od toho. A to ja by som rád cestoval vlakmi. A ja si myslím, že toto je niečo, kde treba investovať. Jednak je to udržateľné z pohľadu životného prostredia, zároveň ja si myslím, aj napriek tomu čo sa stalo posledné dni a ma to mrzí, že je to stále jedna z najbezpečnejších foriem nejakej verejnej dopravy a zároveň si myslím, že je to aj niečo, čo sa snažia, ak sa pozrieme na iné členské krajiny, do toho investovať. Však, samozrejme, treba dostavať diaľnice, mne to stále príde šialené, že nemáme diaľnicu, ktorá by spájala súvisle dve najväčšie mestá na Slovensku, ale naozaj jednoducho dneska ísť vlakom, tak v lepšom prípade vám bude hodinu meškať. A tuná jednoducho sa škrtajú investície do dopravy. Nebude sa investovať do ani železničnej infraštruktúry, ak si teda odmyslíme nejaké peniaze, vďakabohu, za to, že sme v Európskej Únii a že môžme či už teda z Plánu obnovy, alebo z Eurofondov nejaké peniaze v lepšom prípade efektívne čerpať, ale jednoducho, tu nie je žiadna nejaká vízia, že by sa táto krajina mala pod vaším vedením niekde pohnúť dopredu. My sa stále točíme v kruhu, stále sa vyhovárame, ja už som tu počul výhovorky všeho druhu, mňa to už ani nebaví počúvať kto za to kedy mohol, nemohol. Jednoducho ste tu už od volieb dva roky, tak ja verím tomu, že by ste mohli naozaj niečo urobiť aj dobre. Teda však, okej, však poschvaľovali ste si tu už kadečo, máme dve pohlavia v ústave. Ja z toho radosť nemám, ale to naozaj problémy na Slovensku nevyrieši.
A teda ak chcem ešte povedať druhú vec a ja už tým teda budem aj končiť, však ja chápem a rešpektujem, že už je možno viac hodín, chcú aj kolegovia vystúpiť, my sme nehlasovali za nočné rokovanie, to ste si odhlasovali vy, okej, ale však ja som povedal, ja tu budem, ale teda, veď na to doplatia, na toto všetko predsa doplatia aj vaše deti, vaši vnukovia. Ja verím tomu, že aj vy chcete, aby tu vaše deti žili, veď to nie je len o tom, že my sa tu teraz ideme na základe nejakých, ja neviem akých vymyslených nejakých vzdušných zámkoch, sa tu ideme teraz medzi sebou šermovať. Veď ja chcem, aby tá krajina bola pre všetkých. Veď keď niekto príde k lekárovi, aj ja mám starých rodičov, aj ja mám babku, ktorá bere nejaký dôchodok, môžme sa baviť o tom či je to veľa, alebo málo, ja by som povedal že aj málo na to, že tu celý život slušne pracovala a žila a potom, keď sa chce objednať k lekárovi, tak čaká pol roka na vyšetrenia. Ja chápem, vám je to vtipné, okej, ale naozaj ja by som chcel bez ohľadu na to, kto koho volí, bez ohľadu na to, aké máme názory, aby sa v tejto krajine všetkým žilo dobre. A povedzme si úprimne, tento rozpočet, tento rozpočet ide proti tomu. Tento rozpočet naozaj túto krajinu nikde neposúva napriek tomu, že sa všade zvyšujú výdaje, tak jednoducho neprináleží k tomu nejaká pridaná hodnota. A tento rozpočet, žiaľ, nás ťahá viacej do minulosti ako do budúcnosti a tak to proste je.
Ďakujem veľmi pekne za slovo.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, ja len vás chcem poprosiť, aby ste mali rovnaký meter. Pán Kvorka tu evidentne telefonoval, vy ste ho evidentne videl. Ľudí tu vyhadzujete za nakreslené grafy a toto vám nevadí? Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Včera aj dnes bolo zo strany vládnej koalície povedané k rozpočtu množstvo klamstiev a poloprávd a začnem tým, ako pán poslanec Karas definoval rozpočet, že ho vraj charakterizujú tri slová a to stabilita, zodpovednosť a sociálna spravodlivosť. Tento rozpočet ide presne opačným smerom ako tieto tri pojmy. Sociálnu spravodlivosť si táto vláda predstavuje tak, že živnostníkom vezme 1 000 eur ročne, nechá platiť zamestnancov zvýšené zdravotné odvody, ale pre poslancov parlamentu, tak tých nechá, nech si svoje platy znížia o 200 eur zo svojich šesťtisícových platov. Sociálna spravodlivosť podľa tejto vlády je, že ministri majú dvojnásobné platy. Sociálna spravodlivosť podľa tejto vlády je, že prevádzkovatelia hazardných herní alebo zbrojárskych podnikov si tu žijú ako prasce v žite a nikto sa neodváži siahnuť na ich zisky, ale pre zamestnancov, živnostníkov, ale aj ďalších podnikateľov cez transakčnú daň, tak to, že sa podmienky zhoršujú, tak to je ich predstava sociálnej spravodlivosti.
Minulú schôdzu sme tu schvaľovali vládny návrh zákona o energopomoci. Tam sa písalo, že energopomoc je naozaj nevyhnutná, lebo až 90 % domácností by mohlo byť ohrozených chudobou. Čiže v energopomoci hovoríte o 90 % domácností ohrozených chudobou, ale taká je vaša sociálna spravodlivosť. Zodpovednosť by bola, ak by ste požičané peniaze investovali do ekonomiky, do rastu ekonomiky, na podporu. Namiesto toho sa všetky peniaze požičané prejedajú, tak ako to potvrdil aj predseda NKÚ včera.
A stabilita? Tak stabilita tohto rozpočtu garantuje len to, že na každom ministerstve bude dostatok finančných prostriedkov na to, aby sa z toho dalo čo-to ukradnúť, aby tam bola nejaká vata, aby sa mohol znova vyhlásiť nejaký obdobný záchrankový tender, kde je vata, ako aj pán predsedajúci povedal, 800 miliónov, aby ostalo 12 miliónov pre šuflikantov, ktorí tu dodávajú polorozpadnuté hasičské autá.
Takže toto je vaša stabilita, zodpovednosť a spravodlivosť v rámci rozpočtu. Pán minister sa tu vyhovára na nejaký ekonomický protivietor, lebo že vraj keď si niekto v Nemecku kýchne, tak na Slovensku máme chrípku. Ja by som len chcel pripomenúť obdobie rokov ´20, ´21 a ´22, vtedy tú chrípku naozaj mal celý svet, ako sme my vyfinancovali s omnoho nižším deficitom, s omnoho nižším dlhom. To bola ekonomika na celom svete pozastavená a nie že Nemecko malo nižší hospodársky rast, to bola naozajstná kríza. Že tu niekto, že sme potiahli Slovensko na grécku cestu, tento rozpočet ťahá Slovensko na grécku cestu a ešte nim aj pridávajte plyn, aby sme tam boli čím skôr.
Keď si pozriete, akým spôsobom vláda teraz vyhodnotila, ako ide na sebe šetriť, z 1,4 miliardy eur dokázala rozpísať nejakých 300 miliónov, ako povedal aj predseda NKÚ, sú to administratívne, účtovné procesy. V zásade administratíva, žiadne reálne šetrenie. Keď ideme kapitolu po kapitole, polovica kapitol má vyšší rozpočet, ako tomu bolo minulý rok. "Premiantmi" sú kancelária prezidenta a ministerstvo zahraničných vecí. Tak sa na to bližšie pozrel, lebo tí vraj šetria okolo 11 % výdavkov. Tak kancelária prezidenta mala pred piatimi rokmi polovičný rozpočet, ako má dnes. V roku 2023 mala 7,5 milióna, potom sa rozpočet zázračne navýšil o štyri a pol a teraz si veľkodušne jeden milión stiahnu. Spravili štyri kroky dopredu a jeden späť. Sa ľahko konsoliduje, keď niekto dostane z roka na rok o 40 % viac. Tak potom, samozrejme, že si môže 10 % uprieť.
To isté MZV, ministerstvo zahraničných vecí, v roku ´23, už po covide, už keď sa znova cestovalo, mali rozpočet okolo 270 miliónov, rok ´24 - 330, nárast o 50 miliónov. Je jasné, že sa im teraz 10 % ľahko zosekáva. Čiže takýmto spôsobom vy šetríte. Aj tam, kde deklarujete 10 % zníženie výdavkov, čo sú premianti na vás, aj to je násobný rast oproti roku ´23. A to ešte som nekontroloval roky dozadu. To by bolo ešte viac do očí bijúce.
Radi to zvaľujete, že konsolidácia je nevyhnutná kvôli rôznym Matovičovým atómovkám a podobne. Prvá vec, ktorú ste spravili, tie atómovky ste zrušili. Či je to rodičovský dôchodok, alebo 200 eur na dieťa. Už len tým ste sa mali míľovými krokmi priblížiť k vyrovnanému rozpočtu. Okrem toho výdavky, ktoré boli vynaložené v roku 2023, boli jednorazové či to bola energopomoc, alebo testovanie, alebo kurzarbeit, alebo preplácanie nájmov počas covidu, toto ste nemali. Ďalšie veľké položky vďaka ktorým ste sa mali míľovými krokmi priblížiť k vyrovnanému rozpočtu a k prebytku. A po troch konsolidáciách za 7,5 miliardy tu mal byť raj na zemi. Tu sme mali mať obrovské prebytky, ale nie. Alebo aspoň splatenie dlhu. Tak o koľko sme splatili dlh za tie dva roky, čo tu vládnete? Ani o cent. Nárast dlhu o 16 miliárd? Respektíve 10, 10 až 16 miliárd nového dlhu.
Len konsolidácia za 7,5 miliardy znamená, že každý občan od novorodenca po starca je zadlžený o 1 400 eur nového dlhu, to znamená, že ľudia od decembra pracujú zadarmo, lebo 1 400 eur v čistom to je niečo viac ako súčasná priemerná mzda, myslím 1 523. Priemerne zarábajúci Slovák od decembra pracuje zadarmo, pracuje na vašu konsolidáciu, ktorou ste ani o cent neznížili dlh. Pán minister tu hovorí, že akým spôsobom alebo ako dobre sa teraz bude mať samospráva, tak má sa, lebo vraj teraz rozdáva drobné pomoci do 3-tisíc eur, desať, 15-tisíc eur. Ja som mu pred troma rokmi na ministerstve financií zakladal odbor dotácií, lebo tak, ako sa tam rozdávali dotácie to nemalo obdobu, to nemalo obdobu. To sa dávalo mirnix-dirnix na výjazdových rokovaniach vlády. Absolútne nik nekontroloval či tie peniaze, akým spôsobom boli využité. Trikrát tam mali kontrolu z NKÚ. Od roku 2015 ich na to upozorňovali. Všetky peniaze, o ktoré možno samosprávy prišli počas minulej vlády, boli rozdávané ľuďom. Teraz keď prichádza samospráva o stovky miliónov eur, tak to ide na vaše ministerstvá, na ktorých neviete šetriť, na vaše nové ministerstvá, tak to je.
Výber daní. Výber daní bol najlepší počas minulej vlády. Vy ste povedali, že, alebo pán minister tvrdí, jej, veď to je kvôli covidu, lebo ľudia vtedy platili kartou, tak jednoducho čierna ekonomika bola na ústupe. A čo spravil on? Podporuje dobu cashu a jednoducho otvára náruč pre rôznych daňových podvodníkov skrz trestné kódexy, ktoré ste stihli schváliť ako prvú vec snáď po dvoch mesiacoch, čo ste prišli do vlády. Do 20-tisíc eur to nie je daňový trestný čin, tak fajn. Pán minister sa v nejakom rozhovore vyjadril, že jeho ambíciou nie je zlepšiť výber daní, lebo je to ťažké. Tak namiesto toho radšej zavádza nové dane. Aj tie jeho predikcie, koľko na tom vyberie, rok čo rok sú nesprávne. Napriek tomu opakuje tie isté chyby. Už pri druhej vlne konsolidácie mnohí odborníci upozorňovali, že na transakčnej dani nevyberie toľko, koľko má. Nie, lebo vyberie. Teraz koncom leta s dlhým nosom priznal, že áno, ten výber je nižší. Čo robí teraz? To isté, tie isté chyby. A výsledok? Útlm ekonomiky. Hospodársky rast úplne padá a môže sa vyhovárať na Nemecko, na čo chce, nie je to pravda.
Vraj je ťažké vymyslieť, akým spôsobom získať peniaze do štátneho rozpočtu. Tu nebolo človeka, ktorý by mu neporadil. Tu už takmer nábytok by mu poradil, že veď zdaň zbrojárov, zdaň herne. Nie, všetko necháva na pleciach ľudí a ani po dvoch mesiacoch od predstavenia konsolidačného balíka nie ste schopní povedať, kde štát bude šetriť na sebe, lebo v zásade ani nebude.
Dodnes žijete z peňazí, ktoré ešte predchádzajúca vláda požičala za 0 % úroky. To je taká výhoda, o ktorej sa vám ani nesnívalo. Pán minister povedal, že dnes je obsluha dlhu okolo 2,5 % v priemere. A keď sa vrátim ešte k tomu hospodáreniu, ďaleko najhoršie, ďaleko najhoršie, 23., štvrtý, 25. v rámci Európskej únie. Máte dáta Eurostatu zo zakázanej tabuľky, tam je jasne vidno kto a akým spôsobom hospodáril, keď sme my všetky krízy dokázali ufinancovať s deficitom okolo 5 %. Áno, požičiavali sme si, ale vtedy si požičiavala úplne každá jedna krajina na svete, možno s výnimkou tých, ktorí nejaký prebytok mali, nejaké rezervy. Lenže akú rezervu ste nechali vy? Absolútne žiadnu. Ešte aj v poslednom roku vlády, keď už ste mohli dosiahnuť vyrovnaný rozpočet, aj tak ste to nechali na 0,5 % HDP, na nejakej jednej miliarde, lebo veď stále to bolo najlepšie, čo na tom, že môže byť vyrovnaný, nie, 0,5 % HDP deficit. Ani jeden rok počas vašej vlády ste nemali, ste ani nesiahali na vyrovnaný rozpočet a zakaždým ste boli na chvoste. Kým vy ste tvorili 0,5 % schodok, tretina krajín Európskej únie tvorila prebytky. Taká je pravda a v takomto štýle hospodárenia fungujete aj teraz. Sme na gréckej ceste a s týmto rozpočtom tam budeme naozaj veľmi skoro.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne.
Mne sa strašne páčilo v tom úvode, keď si povedal o tom, že covid sme zvládli fantasticky. A naozaj sme ho zvládli fantasticky a ľuďom išli miliardy, aby zamestnanci mohli dostať od svojich zamestnávateľov peniaze a jedna pani mi napísala takú krásnu správu, že, Jozef, vieš si predstaviť, že by bol Fico pri moci, keď bol covid, vieš si predstaviť, že by Fico riadil túto krajinu, Fico, ktorý rozprával, že covid nie je? Mne sa strašne páči a bonmot dňa je - aj nábytok mu poradil. Naozaj oni tu rozprávali a rozpráva hlavne Kamenický o tom, že veď dajte nejaké riešenia. No a ja som tu počul počas rozpravy niekoľko desiatok riešení a naozaj zdaniť zbrojárov, zdaniť ten hazard, ktorý Huliak teraz chlapcom z biznisu dal, čo za to dostal, to je dobrá otázka, zdaniť veci, ktoré nejdú ľuďom, ale ktoré idú bohatým. Bohatých vôbec nezdanili. Mne sa inak páčilo aj tvoje, tvoj jeden status, kde si napísal, že Fico ľuďom nedal, ale väzňom pridal, to sa mi tiež veľmi páčilo. Táto vláda naozaj normálnym ľuďom nedáva, ale svojim kamošom, biznismenom, rodinám, tetám, strýcom, straníkom, straníkom, ako sa to deje u Huliaka, dáva na plné pecky.

Ďakujem veľmi pekne, Jozef, za tvoju reakciu. Ja by som ešte doplnil, že tieto tri konsolidácie a tento rozpočet neprináša žiadnu dlhodobú udržateľnosť. Vidíme to dva roky, žiaden rast ekonomiky, nulová udržateľnosť. A budeme ešte veľmi radi, ak ten deficit skončí tak alebo skončíme s takým deficitom, ako ste si ho teraz nakreslil, lebo aj energopomoc, ktorá vraj bude presunutá na nejaké eurofondy, tak my nemáme šancu tých 400 miliónov vyčerpať v rámci eurofondov. My nie sme schopní vyčerpať ani 50 % financií, ktoré máme k dispozícii, čiže ak si niekto myslí, že 400 miliónov tu počas nasledujúcich rokov vyčerpáme, tak je to čistá utópia.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol jednak svoj pohľad, ale aj pohľad našej strany Kresťanská únia na rozpočet na roky 2026 až 2028. Na prvý pohľad pôsobí ako plán na ozdravenie verejných financií, no v skutočnosti ide o rozpočet bez jasného plánu, bez odvahy a bez zodpovednosti, ktorú si dnešná doba vyžaduje. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojom nedávnom hodnotení hovorí úplne jasne. Slovensko pokračuje v zadlžovaní bez toho, aby sa prijali konkrétne opatrenia na jeho zastavenie. Podľa tejto rady deficit v roku 2026 nebude spomínaných alebo navrhovaných 4,1 %, ako tvrdí vláda, ale až 4,6 % HDP. Verejný dlh pritom prekročí hranicu 64 % HDP a ak sa nič nezmení v tomto trende, do konca dekády sa priblíži k 70 %. To je úroveň, ktorá už ohrozuje finančnú stabilitu krajiny a zvyšuje náklady na obsluhu dlhu. K tomu možno taká poznámka, že aj v roku 2027 podľa tejto rady má byť deficit až 4,8 %, to znamená, že konsoliduje sa, ale ten nepriaznivý trend sa nezvracia. Ľudia sú nejakým spôsobom oberaní o veci, ktoré boli sľubované, že nebudú, ale ten trend je stále negatívny a dokonca zhoršujúci sa.
Vláda sa spolieha asi na to, že ekonomika porastie sama a sama vyrieši problémy. To je nebezpečná ilúzia o to viac, že pri takom nastavení, samozrejme, ekonomika má problém s rastom. Je pravda, že veľmi často ekonomika rastie napriek vláde či už tejto, alebo akejkoľvek inej a inokedy vláda nemôže vzhľadom na medzinárodnú situáciu vydupať ekonomický rast. Ale v našej krajine, na Slovenku, je problém, že boli obdobia, keď ekonomika napríklad európska, ale aj celosvetová bola na tom veľmi dobre a my sme z toho nevyťažili a nevyťažili sme z toho väčší rast, nevyťažili sme z toho zníženie deficitu také, aké by mohlo byť. Mnohí kolegovia predo mnou to tu už spomínali.
Ako správne upozornila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, Slovensko má dlhodobý problém. V krízach dlh rýchlo rastie, no v dobrých časoch sa nikdy neznižuje. To je chyba, ktorá sa nám môže vypomstiť a ktorá sa nám už pomstí, pretože každý rok, keď odkladáme skutočné ozdravenie verejných financií, zvyšujeme cenu, ktorú budú musieť zaplatiť budúce generácie. Takto sa k zodpovednej politike nedopracujeme, naopak, tak sa krok za krokom približujeme k stavu, v ktorom budeme nútení šetriť v čase recesie, nie v čase rastu.
Keď som bol prvýkrát zvolený do Národnej rady v roku 2012 a v podstate som zažil veľký čas vlády Roberta Fica, poťažmo, Petra Pellegriniho, teda od roku 2012 do roku 2020, to boli dve kompletné volebné obdobia, keď napríklad v tom volebnom období v roku 2012 až 2016 bol SMER jedinou vládnou stranou, mal 83 %. Robert Fico hovoril, však nebudem sa ospravedlňovať za to, že som vyhral voľby. Nie, politicky to bolo víťazstvo, to je bez debaty, ale pri takých možnostiach, keď nie sú nejakí koaliční partneri, ktorí vám kazia vaše plány a na ktorých to teda prípadne môžte hodiť, tak a ekonomika aj na Slovensku, v Európe, vo svete ide dobre, tak nejaké teda zázraky sa nestali a naozaj sa stalo to, že proste keď tie peniaze sú, tak sa nepoužijú na to, aby sa nejak reštrukturalizovalo, aby sa podporila nejaká infraštruktúra a aby sa tie peniaze ušetrili práve pre doby, ktoré sú zlé a ktoré niekedy nevieme predpokladať. A také obdobie nastalo po roku 2020, ktoré bolo extrémne zlé nie iba na Slovensku a nie vinou vlády, ale vinou pandémie, vojny, energetickej krízy a tak ďalej. To znamená, že to nie je úloha len pre túto vládu, ale pre všetky vlády, aby sme pamätali na to, že keď je dobre, keď je ekonomicky dobre, tak potrebujeme sa pripraviť na doby, keď dobre nebude a vieme, že aj ekonomika, aj dejiny sú v zásade cyklické alebo vlnovité, že sú situácie, keď ste hore a keď ste dole. Napríklad teraz evidentne ekonomika nie je v nejakej kríze. Má nejaké výkyvy a tak ďalej, tie sú nakoniec vždy a napriek tomu ekonomike sa nedarí, ale na to sú iní odborníci, ktorí vedia a ktorí vám povedia, ako napríklad tá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, že my potrebujeme proste tej ekonomike, nedusiť ju, aby mohla pomôcť aj vyrásť z dlhu, aj to prerozdelenie pre tých občanov, ktoré je potrebné, aby bolo dostatočné.
Problém tohto rozpočtu nie je len v jeho číslach, ale predovšetkým v jeho filozofii. Vláda hovorí o konsolidácii v objeme 2,3 miliardy eur, ale nepovedala, kde presne chce tieto peniaze ušetriť. Namiesto konkrétnych opatrení máme len rozpočtové rezervy a nejasné sľuby. Neexistuje rozpis opatrení podľa kapitol, chýbajú konkrétne ciele aj termíny. Takéto rozpočtovanie je len účtovná fikcia. Myslím si, že keď to robíte na nižšej úrovni či už teda v samospráve, alebo aj v rodine, tak viete, že tak to nefunguje, že keď si povieme, že budeme šetriť, ale nepovieme si, kde a ako, kedy a vlastne ideme ďalej ako stále s tým, že každý má požiadavky, tak to nefunguje. Chýbajú konkrétne ciele, termíny, rozpis opatrení. Takýto postup je v priamom rozpore s princípmi rozpočtovej transparentnosti. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť to pomenovala presne. Návrh neobsahuje dostatočne špecifikované opatrenia, ktoré by zaručili dosiahnutie jeho cieľov. Inými slovami, vláda od nás žiada bianko šek, v zmysle že prijímame konsolidačné opatrenia, prijímame štátny rozpočet a uvidíme. Ale už teraz vieme a je to pravdepodobné aj na príklade napríklad roku 2025, že to nebude také ružové, ako si to vláda aj v štátnom rozpočte naplánovala, napríklad čo sa týka výberu.
K tomu všetkému treba dodať, že výdavky verejného sektora budú v roku 2026 tvoriť takmer polovicu výkonu našej ekonomiky, 50 % HDP. Zdanenie ekonomiky dosiahne historické maximum. Polovicu všetkého, čo krajina vyprodukuje, spotrebuje štát. Slovensko sa stáva krajinou, kde štát míňa viac, než si môže dovoliť a zároveň berie viac, než je únosné. Takto sa oslabuje konkurencieschopnosť a motivácia ľudí pracovať a podnikať. (Ruch v sále.) Kolegovia, prihláste sa potom vo faktickej, ale prosím nemrmlite tam, trocha ma to vyrušuje. Ďakujem.
A práve tu sa dotýkame otázky, ktorá má zásadný spoločenský rozmer. Dopad tohto rozpočtu na rodiny a na demografický vývoj. Slovensko starne, počet ľudí v produktívnom veku klesá, počet dôchodcov rastie. Je už verejne známe, že o 20 rokov budeme mať zhruba štatisticky na jedného dôchodcu len jeden a pol pracujúceho človeka. Tento trend je nezvratný, pokiaľ neurobíme zásadné zmeny v politiky podpory rodín a mladých ľudí. A tu tento rozpočet zlyháva. Namiesto investícií do rodinnej politiky, do dostupného bývania, do služieb, ktoré by pomohli mladým rodinám zostať na Slovensku, vláda predkladá rozpočet, ktorý zvyšuje daňovo-odvodové zaťaženie. Od roku 2026 čaká zamestnancov pokles čistých miezd. Dôvodov je viac, zvýšenie zdravotných odvodov zo 4 na 5 %, skoršie krátenie nezdaniteľnej časti základu dane a rozšírenie vyšších daňových pásiem. Vláda tvrdí, že zaťaží len bohatých, no v skutočnosti doplatí na tieto zmeny stredná trieda, učitelia, zdravotníci, technici, pracovníci v službách a tak ďalej. Tí, ktorí držia túto krajiny nad vodou. Konsolidácia by sa mala dotknúť najmä štátu, nie ľudí, ktorí už teraz zápasia s rastúcimi cenami bývania a potravín.
Tu by som chcel povedať to, čo sa hovorí častejšie, ale možno sa na to zabúda. Máme ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. A prečo sociálnych vecí a rodiny? Lebo sociálna a rodinná politika nie je to isté. Nejde nám len o to, aby ľudia, ktorí sú v sociálne zlých podmienkach, sú chudobní, aby sme im doplatili, to je sociálna politika a tá je úplne v poriadku, na tom sa zhodneme. Otázka je adresnosť, zdroje a tak ďalej, ale určite chceme pomôcť ľuďom, ktorí sú nejakým spôsobom v nedostatku, v núdzi. Ale potom je tu rodinná politika, ktorá nezávisí len od toho, že niekto je chudobný a keď nie si chudobný, tak sa, pomôž si ako chceš a prípadne ešte keď náhodou si usilovnejší, šikovnejší, zarobíš viac, tak ti zoberieme, pretože ako povedal jeden môj múdry kolega, že čo polievate, to rastie. Ak podporujeme len chudobných, no tak znižujeme často ich motiváciu, aby sa niečo udialo a ak nepodporujeme zároveň aj tých, ktorí napríklad zarábajú slušne, ale majú deti, vychovávajú ich, zostávajú tu na Slovensku a budú tu pracovať alebo odvádzať dane a to je práve veľmi často stredná trieda. A preto je treba dobre uvažovať, akým spôsobom nájdeme ten pomer medzi tou sociálnou a prorodinnou alebo rodinnou politikou.
A prečo to má štát robiť? No pri chudobných preto, lebo si, povedzme, nevedia pomôcť. Pri určitých ľuďoch adresne zistíme, že si nevedia v tej danej situácii dočasne alebo dlhodobo pomôcť. Ale prečo pomáhame rodinám s deťmi? No demografia, lebo to je pre štát kľúčové, pretože keď nebudeme mať deti a tie deti nebudú dobre vychované, nebudú pracovať a nebudú pracovať na Slovensku, tak máme problém. To asi nie je žiadna veda a to som nevymyslel ani ja, ani za tejto vlády, ani za predchádzajúcej. Je to problém dlhodobý a potom by sme si mali povedať, a nielen s ohľadom na rozpočet 2026 alebo do roku 2028, ale na tých desať, dvadsať rokov, čo teda s tým ideme robiť. Ja si pamätám jeden rozhovor, ktorý som mal ešte možno dve volebné obdobia dozadu, kde mi jeden kolega povedal, že sa netráp, to bude problém nejakej vlády v roku 2036. No ja dúfam, že tu nebudem už vtedy, ale teda myslím v parlamente a vo vláde, snáď na Slovensku ešte budem, ale mali by sme uvažovať v dlhodobých trendoch, ktoré napríklad o tej demografii uvažujú strategicky. Treba si uvedomiť, že demografia nie je len štatistika, je to ekonomický problém budúcnosti. Ak dnes nezabezpečíme, aby mali mladí ľudia dôvod ostať na Slovensku, ak ich budeme trestať vyššími daňami a nízkymi reálnymi mzdami, o 20 rokov nebude mať kto financovať dôchodkový systém, zdravotníctvo, ani školstvo. Zodpovedný rozpočet musí byť aj demograficky udržateľný. Rodiny, ktoré dnes zápasia s vysokými cenami bývania, energií a potravín dostanú týmto rozpočtom ďalšiu ranu. Kým štát zvyšuje svoje výdavky, bežná domácnosť dostane menej peňazí na výplatnej páske. Takto sa demografická kríza nerieši, takto sa prehlbuje. Mladí ľudia odchádzajú, lebo neveria, že tu dokážu žiť dôstojne, založiť si rodinu a zabezpečiť svoje deti. Rozpočet, ktorý na jednej strane hovorí o zodpovednosti, ale na druhej strane oberá pracujúcich rodičov o prostriedky, je rozpočtom krátkozrakej politiky.
Tu by som chcel ešte poznamenať, bolo to tu spomínané v rozprave a minimálne dve kolegyne som zachytil, že hovoria, že sa stretávajú s mnohými ľuďmi, ktorí chcú odísť zo Slovenska. Mňa to veľmi mrzí, veľmi bolí a podobne ako aj oni hovorili, že týchto ľudí presviedčajú a snažia sa im dodať nádej, tak presne tak. Prečo by sme mali odchádzať z tejto krajiny, zo Slovenska? Máme tu rodiny a nemyslím tým len manželských partnerov a deti, ale aj rodičov, súrodencov, širšie rodiny. Proste patríme tu, a preto si myslím, že je dobré myslieť práve na to, na ľudí, ktorí tu žijú, ktorí tu pracujú, preto myslím si, že politika daňových bonusov či už na deti, alebo aj na dospelé deti, rodičovský bonus, ktorý sme zaviedli a ktorý bol zrušený, sú prostriedky, ktoré filozoficky ukazujú, že chceme, aby tu ľudia zostali a že to má zmysel a že sa im to aj vráti, že pomôžu štátu, ale pomôžu aj sebe.
Vláda Slovenskej republiky síce hovorí, že chce ozdraviť verejné financie, ale od začiatku jej chýba jasný a dlhodobý plán, ako to dosiahnuť. Takáto stratégia by mala presne určiť, aké kroky sa urobia na strane príjmov aj výdavkov a aký bude mať vplyv na ekonomiku. Keby vláda postupovala zodpovedne a dôsledne, Slovensko už mohlo byť ďalej, aspoň v bode, kde by sa podarilo zastaviť rast dlhu v pomere k HDP. Namiesto toho sa cieľ konsolidácie vzďaľuje. A keďže naša krajina momentálne neprechádza vážnou hospodárskou krízou, ide o premrhanú šancu správať sa finančne rozumne. Ak by takýto rozpočet predložil podnikateľ v banke, nedostal by úver. A my ho máme dnes prijať ako plán hospodárenia štátu.
Ak to myslíme s ozdravením financií vážne, potrebujeme päť zásadných krokov. Po prvé, treba predložiť skutočný konsolidačný plán po jednotlivých kapitolách s presnými číslami a termínmi, nie všeobecné rezervy, ale konkrétne škrty, opatrenia a zodpovednosti. Po druhé, konsolidácia by sa v oveľa väčšej miere mala sústrediť práve na rok 2026 a neodkladať na rok 2027, kedy je pravdepodobnosť výraznejšieho ozdravenia oveľa nižšia, predvolebný rok alebo volebný rok, jednak vzhľadom na politický cyklus, ale aj s ohľadom na odhadovaný stav ekonomiky a dostupnosť európskych zdrojov. Po tretie, štát musí začať šetriť sám na sebe. Menej úradov, menej agentúr, menej marketingu, viac efektivity. Po štvrté, zaviesť pravidelné revízie výdavkov, aby sa neplytvalo tam, kde to neprináša hodnotu. A napokon po piate, zamerať sa na podporu rodín. Daňové zvýhodnenia pracujúcich rodičov a dostupné bývanie. To nie je sociálna agenda, to je investícia do budúcnosti.
Rozpočet nie je len o číslach, je to o dôvere. Ľudia musia veriť, že keď štát šetrí, robí to férovo, že keď berie, neberie tým, ktorí to majú najťažšie a že keď hovorí o zodpovednosti, nejde len o prázdne heslo. Tento návrh rozpočtu však dôveru nevyvoláva, nemá víziu, nemá plán a nemá odvahu. Je to rozpočet, ktorý prejde možno hlasovaním, ale neprejde skúškou času. Rozpočet nie je len o deficite a číslach. Je o dôvere, o spravodlivosti a o budúcnosti krajiny. Ľudia musia veriť, že keď štát šetrí, robí to férovo a s cieľom, aby ich deti mali lepší život. Tento návrh rozpočtu túto dôveru nebudí. Je to rozpočet, ktorý odkladá problémy a berie rodinám, preto ho v tejto podobe nemôžem podporiť. Podporím len taký rozpočet, ktorý znižuje dlh, chráni ľudí, pomáha rodinám a dáva Slovensku šancu na demograficky aj finančne udržateľnú budúcnosť.
Ďakujem.