40. schôdza

Pán poslanec Jarjabek, už naozaj len procedurálny, lebo už to sa idem vrátiť teda k platnému rokovaciemu poriadku, tak podaj, pán poslanec, procedurálny návrh, ťa poprosím, aby sme to nenaťahovali a mohli rokovať ďalej.

Pán predseda, veľmi úctivo, s pokorou a veľmi skromne by som len chcel povedať štyri vety na to, čo tu bolo povedané, lebo patrí sa, aby aj z tejto strany parlamentu niečo zaznelo, nejaké, nejaké, nejaké slovo.
A ja mám len jednu jedinú otázku, či kolegovia, ctení kolegovia z opozície majú pocit, že ešte niečo nepovedali, čo už povedali minimálne desaťkrát v rámci toho ako celého procesu ohľadne schvaľovania, resp. rozpravy okolo rozpočtu. Ja si myslím, že v tejto chvíli hovoriť o tom, že niekto chcel niečo povedať a nemal čas na to, aby to povedal, je, no, krajne nekorektné, preto lebo tuná mnohí rozprávali úplne od veci, niekoľkokrát, len preto, aby obštruovali. A v tejto chvíli hovoriť o tom, že niekto nemal možnosť niečo povedať, čo povedať chcel, sa mi zdá, no, mierne a slušne povedané pritiahnuté za vlasy.

Pred vystúpením pána poslanca Šmilňáka posledný procedurálny návrh, pán poslanec Karas.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ja by som ťa len chcel poprosiť, aby sme už ukončili túto diskusiu, lebo zdržiavame zbytočne tú schôdzu a potom si kolegovia z opozície budú zase sťažovať, že nemali čas sa vyjadriť k ostatným bodom.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, pani šéfka školského výboru, tak chvíľku sa budeme môcť rozprávať k veci.
Vážení kolegovia, kolegyne, ja najprv začnem s tým, s čím včera otvoril túto tému pán minister a začal rozprávať o širokom balíku reforiem, najprv o Nežnej revolúcii a potom o najväčšej reforme školstva za posledné roky. Pýta sa, že kde bude Slovensko o desať, o pätnásť rokov. Potom tá veta sa ma trošku, ma prekvapila, že ak sa nám podarí udržať tempo zmien a poctivosť, tak to sa teda dostaneme ďalej. To slovo poctivosť zvýrazňujem. A potom také frázy, že vzdelanie to je naša najsilnejšia zbraň. A čo, pán minister, pokladám za neférovú vec, je, že mám plnú podporu sociálnych partnerov, prebehol okrúhly stôl, no keď poviete takto vetu, že mám podporu sociálnych partnerov a prebehol okrúhly stôl, tak sa to zdá super. Ste spojili dve veci, ale vy ste na tom okrúhlom stole nebol. A tam boli mnohé organizácie, mnohé subjekty, ktorých sa vaše zákony dotýkajú. A väčšina z nich namietala. Pani Puškárová nastavila debatu tak, že povedala, máte sedem minút na to, aby ste niečo povedali a bude dobré, keď máte nejaké písomné návrhy. Na to sa ozval pán kolega Damankoš z evanjelikov a povedal, a ja som nevedel, že budem mať len sedem minút a nevedel som, že mám dávať písomné návrhy, ale dobre, uvidíme. No, kto všetko tam bol a kto tam nebol a že či vám dávali za pravdu alebo nedávali za pravdu. Tak bol tam zástupca napríklad Združenia katolíckych škôl Slovenska, namietal, povedal. Boli tam za asociáciu súkromných škôl, namietali. Bol tam domškoláci, námietky. Bol tam kolega z INESS-u Chovanculiak, ktorý vyvracal rad radom vaše tvrdenia a vy ste sa k tomu nemohli vyjadriť, lebo ste tam poslali pána Partilu namiesto seba. Boli tam, zazneli tam napríklad mladí, ktorí namietali, že najlepšie potraviny nie sú tie, ktoré sú najbližšie, že vy si vyberáte potraviny nie podľa toho, že ako sú ďaleko, to sa mi ako obraz, to som si zapamätal, tak preto vám to píšem, hej. Pán Chovanculiak povedal, že nie je pravda, že v Čechách nie sú neštátne školy financované rovnako ako štátne, alebo hovoril o príklade napríklad Estónska, kde jednak môžete vyberať školné, aj súkromné aj cirkevné, majú rovnaké financovanie, dokonca ak zaplatíte, rodičia ak zaplatia školné, tak že si to môžu odpočítať z daní. A tým pádom sú motivovaní rodičia, aby vybrali pre svoje deti tú naj-najlepšiu školu možnú.
Čiže, čiže postupne tí aktéri, čo tam boli, vyvracali vaše tvrdenia a vy ste tam neboli na tom stole okrúhlom. Bol tam zástupca SK8, ten nás trošku zahriakol, že, prosím vás, nerozprávajte sa iba o súkromných a cirkevných školách, školstvo je širšie aj my, ja, my ako zriaďovatelia stredných škôl máme nejaké problémy, tak aj o tých chceme rozprávať. A ja som mu na to povedal, že ale v týchto zákonoch sa to viacej týka práve cirkevných a súkromných škôl, tam im hrozí zánik, tak preto sa bavíme o tejto téme. Ale iné, iné vážne výhrady nemal. Potom tam bol zástupca zamestnávateľov a ten vám dáva za pravdu, že áno, treba racionalizovať siete škôl, aj že tie malé školy napriek tomu, že je tam málo žiakov, aj môže tam byť individuálnejší prístup, tak nemajú dobré výsledky. A že na jedno stredne veľké mesto stačí možno jedna stredná škola, aleže to je hudba budúcnosti, ale, ale nedával nám za pravdu, že hurá, pán Drucker prišiel s nejakými dobrými návrhmi. A ešte tam bol, ešte tam bol zástupca odborov, ale k tomu sa veľmi nechcem vyjadrovať, lebo ja mu vyčítam, že v parite kúpnej sily sú Slováci úplne na konci a že je to aj jeho zásluha a on, on to neberie.
A teraz, teraz čiže, čiže ja vám, pán minister, hovorím, vy ste výborný v marketingu, ale spojíte veci, prekrútite, dáte takú fotečku, hentakú fotečku, vytvoríte dojem, že všetko je super a že jak vám to krásne ide. Potom ste povedali, že ale však som bol na školskom výbore, však sedem hodín som tam s vami sedel, kurník šopa. No však ste bol. Veď ste spojili rozpravu o siedmich zákonoch do jednej. A keď to spravíte, neviem, že či to ostatných kolegov teda zaujíma, ale keď sa mám vyjadriť k siedmim zákonom, tak chcem sedemkrát po pol hodine aspoň o tom rozprávať. Ale nie, že mal som pol hodinu na sedem zákonov, čiže som mal pár minút, pán minister, a niektoré sú podstatné, niektoré sú tak dôležité, že to sa za tých pár minút alebo sekúnd nedá.
A pochváliť sa tým, pani, pani Puškárová a pán minister, že ale veď sme sedem hodín sedeli na výbore, sedem hodín ku siedmim zákonom. A pani Puškárová nás tak šibala, že keď sme chceli niečo povedať, nie, už ste raz vystúpili, už stačí, už stačí, lebo ešte toho máme toľko. Čiže tiež sme mali zatvorené ústa. Včera, teraz tu máme zlúčenú rozpravu, teraz už to nemáme z tých sedem zákonov v jednej zlúčenej rozprave, ale v troch a začali sme o desiatej v noci. Tak toto, toto ja teda nepovažujem, pán minister, za poctivé. Keď hovoríte, že keď pôjdeme nastaveným tempom a poctivo, tak dosiahneme výsledky. Vy od začiatku začínate nepoctivo. A to vám teda, pán minister, ku cti neslúži.
A teraz poďme k 138, o zákone o pedagogických odborných zamestnancoch. Naznačil som, aký štatút majú učitelia. Oni sú absolútne, ale absolútne frustrovaní. My tu máme viacej ako 35 kategórií pedagogických a odborných zame... kategórií a podkategórií pedagogických a odborných zamestnancov a uvádzate do života ďalšie v tomto zákone. A ja vám hovorím, toto je nezmysel, poďme to zjednodušiť. Vy máte štandardy o tom, ako má vyzerať taká a taká kategória a podkategória pedagogického odborného zamestnanca, napísané na 650 stranách. V Británii majú to, kto je učiteľ, čo má robiť, čo nesmie robiť, akú má etiku a ako má postupovať, čo má robiť, majú napísané na 14 stranách. My to potrebujeme na 650 a teraz ďalších 50 strán poďme dať a vymýšľať ďalšie. Hráme sa tu na vojačikov so slovíčkami a učitelia sú na dne.
Ja som na výbore vám hovoril, že ako sa cítia učitelia na východe Slovenska, a medzitým som dostal stovky mailov. A tam mi píšu, viete, mám deviatačky v triede, v celej škole všetky deviatačky sú tehotné. Vy nemáte šajnu, čo to znamená učiť v takom prostredí. Dneska som sa dozvedel, že prepravca do jednej osady odmieta posielať autobus, lebo mu ho úplne zničili. A to také pikošky sa dejú dennodenne a učitelia sú ale absolútne frustrovaní. Ten zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch, tam ste mohli urobiť trošku poriadok a trošku viacej učiteľov oceniť.
Čo sa týka zákona o odbornom vzdelaní. Tam zase kádeháci vám hovoríme, toto, čo je, toto, čo dneska platí, je absolútne dávno prežité. My vám hovoríme, že povinná školská dochádzka znamená, že máte povinnosť prísť do školy v nejakom čase, ale nemusíte nič robiť. My končíme povinnú školskú dochádzku v území nikoho jeden rok po nastúpení na strednú školu, bez toho, aby sme overili, že či žiak, študent, že či má nejakú zručnosť, či je pripravený na život. Trend vo svete je taký, že vzdelávanie sa končí vtedy, keď preukázateľne dokáže ten mladý človek niečo so životom urobiť a my kádeháci a konzervatívci hovoríme, keď sa dokáže o seba postarať. Ja to tu nevidím, pán minister. Keď hovoríte, keď hovoríte o prevratnej reforme, o mega reforme, ktorá všetko nastaví a nám bude lepšie a ušetrí nám desiatky miliónov, tak to tu nevidím.
Potom, a idem, idem ako z rýchlika, lebo už mi prešiel, prešla polovica času. 245, školský zákon. Ja neviem, priznám sa, pán minister, neviem, lebo pri tých zmenách, ktoré zazneli za tých sedem hodín ku siedmim zákonom, tak neviem, že či sa to vyčistilo alebo nie, ale všimol som si, že kolega Horecký dneska sa dotkol vo svojom pozmeňováku domškolákov. Domškolákov je okolo 1 500. Okolo 1 500 detí sa rozhodli rodičia vzdelávať doma. Nie pre srandu králikov, majú na to dôvody. A poviem vám, že v krajinách ako Kanada alebo vo vyspelom svete ten počet a percento domškolákov rastie, pretože rodičia postupne prestávajú dôverovať školským inštitúciám, lebo sa tam deje indoktrinácia, lebo sa tam dejú veci poza chrbát rodičov, čo my ako kádeháci namietame. A teraz dva momenty, ktoré úplne sťažia život domškolákov, ktoré sú v tejto vašej novele a neviem, či ste ich opravili alebo nie. Lebo som, lebo nestíham toľko strán, toľko stoviek strán prelustrovať.
Prvá vec je, aby bolo jasné, domškoláci potrebujú mať nejakú školu, nejakú, nejakú základňu, ktorá za nich zodpovedá. Viete, aká je priemerná vzdialenosť domškoláka od tej školy, ktorá ho vzdeláva alebo ktorá má nad ním patronát? Tipnite si. 188 kilometrov. Je asi 40 škôl na Slovensku, ktoré sú ochotné sa venovať domškolákom. Lebo keď ste, keď ste sa rozhodli, že doma budete vzdelávať deti, tak aj tak ste povinný mať nejakú školu, kde sa budete chodiť preskúšať, ktorá bude garantovať, že sa to vzdelávanie deje a že sa deje podľa pravidiel. Priemerná vzdialenosť je 188 kilometrov. Doteraz je možné, že môže byť žiak preskúšaný ústne alebo aj dištančne online, ak to rozhodne riaditeľ. Momentálne to, čo pán Drucker navrhuje, je, že už nebude možná dištančná forma, iba prezenčná. To znamená, že tých 188 kilometrov na preskúšanie tam bude musieť ten žiak absolvovať či chce, alebo nechce. A to úplne sťaží tým rodinám, predstavte si, že tí domškoláci, pani kolegyňa Vaľová, máte sa dobre? Ďakujem pekne, ďakujem pekne. No, čiže tí domškoláci, jeden rodič sa musel vzdať, vzdať príjmu, lebo vzdelávať dieťa doma, už len jeden otec pracuje. A teraz budú musieť cestovať stále na preskúšanie, aj keď už dneska viete vyštudovať online. Dneska, dneska viete robiť skúšky, viete robiť maturity online, viete robiť skúšky na vysokých školách online, koniec-koncov vyskúšali sme to počas pandémie.
A druhá vec, ktorá sa tam sťažuje v tom zákone, je, že škola má fyzicky preveriť každý rok, v akých podmienkach sa doma dieťa vzdeláva. Doteraz to bolo, že škola preverí, keď sa požiada o domškoláctvo, o vzdelávanie doma, po novom musí fyzicky škola zabezpečiť preskúmanie obydlia. Čo to znamená? Že tie náklady pre školu stúpnu, lebo ona bude musieť každý rok poslať nejakého učiteľa alebo niekoho, aby to preveril, a preto oveľa menšia ochota tých pár škôl, ktoré existujú, bude sa nejakým spôsobom podieľať na tom, aby domškoláci mohli existovať. Tak prišli domškoláci toto vysvetliť, prišli to namietať a ja ani netuším, pán minister, či ste im vyšli v ústrety alebo nie. Ale ak nie, tak potom tu badám snahu obmedziť, zredukovať tento spôsob vzdelávania, obmedziť, zredukovať spôsob vzdelávania v súkromných a cirkevných školách a tlačiť dopredu jednofarebné socialisticko-komunistické vzdelávanie, ktoré sme tu teda mali a teda veľká sláva to nebola.
O trojročných deťoch som sa bavil s kolegyňou Tinou Gažovičovou, či to má byť povinnosť alebo nemá byť povinnosť. Nemáme, momentálne na Slovensku nie sú dostatočné kapacity predovšetkým v takých obciach, kde počet detí, napríklad v Lomničke, kde počet novonarodených detí je 140 ročne. Takých obcí je viacej a zabezpečiť kapacity, aby všetky trojročné deti tam mohli chodiť do škôlky, sa nám skrátka nepodarí do roku 2027, respektíve ´28. To je po prvé.
Po druhé, rozdiel medzi povinnosťou od troch rokoch sa vzdelávať alebo možnosťou, to je to, s čím prichádzame my, poskytnime možnosť všetkým, ktorí to potrebujú, a motivujme, lebo tá práca, tá práca, ako povedal kolega Horecký, práca v osadách to nie je to, že prinútite nepripravené, vyhúkané trojročné dieťa, že musí chodiť do škôlky, že toto mu pomôže, keď príde domov do úplne toxického prostredia. Keď nezačnete komplexnú robotu na úrovni ministra práce, sociálnych vecí, na úrovni ministra vnútra, ministra školstva a ďalších, tak sa to skrátka nepodarí. Toto je, toto je administratívne opatrenie, ktoré niečo prikazuje, a také príkazy tu systém neopravia. Čiže my hovoríme v prípade materských škôl nie o povinnosti, ale o vytvorení podmienok tak, aby každé trojročné dieťa, ktoré potrebuje, aby mohlo, a potom práca s matkami.
Včera to tu zaznelo, nie, tu to nezaznelo, pardon, včera som komunikoval s ľuďmi zo Slivníka Malého a potom zo Starej Ľubovne a tí mi hovoria, mám na jednej ulici, na jednej strane je škola a na druhej strane je nejaké ďalšie zariadenie, ktoré, ktoré ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vybudovalo, nejaké komunitné centrum povedzme a oni vôbec nevedia, že kto, čo robí. Tam tá práca v komunite nefunguje, nikto to neprepája. V miliónoch sa míňajú europeniaze na nejakú integráciu ľudí z vylúčeného prostredia a nebaví to, nefunguje to. Čiže kým toto nenastavíme, kým toto neopravíme, tak príkaz pre trojročné deti nebude fungovať. Tie komunity sú proste tak zle nastavené a učitelia, ktorí v týchto komunitách pracujú, sú na pokraji síl. Aleže na pokraji síl. Tak keď chcete prísť, pán minister, s reformou, tak tam. A to čarovné slovíčko inklúzia, no tam to, tam vám to ani matematicky nevyjde. V okresoch, ja som spomínal, že už je päť alebo šesť okresov na východe Slovenska, kde je, už sa rodí viacej rómskych detí ako nerómskych, dokonca v dedine, že sa narodí viacej detí ako, teda v rómskej osade sa narodí viacej detí ako v okresnom meste. To je už dneska fakt a tomu budeme musieť čeliť, ale nie týmito zákonmi. Ďakujem pekne.
Vystúpim v rozprave ešte k ďalším bodom, ale teda tieto body budeme namietať a v prípade, že nebudú zapracované v pozmeňujúcich návrhoch, tak to nepodporíme.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec, ďakujem, ukončujem tvoje vystúpenie.
Pán poslanec Šmilňák, nech sa páči.

S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Horecký.
Nech sa páči.