40. schôdza

Ďakujem pekne za slovo a chcem poďakovať pánovi poslancovi Dostálovi za jeho vystúpenie a za naozaj precízne zhodnotenie dôvodov na skrátené legislatívne konanie, respektíve tú absenciu dôvodov. 22-2
Ja si to naozaj cením, že sa snažíme tento prístup, že máme tento prístup a že sa snažíme v tomto parlamente udržať nejakú základnú úroveň napriek tomu, čo tu zažívame, lebo toto sú naozaj základy, to že príde minister a odôvodní svoje skrátené legislatívne konanie riadne, je naozajstný základ.
My sme teda dospeli k rovnakému záveru, že to skrátené legislatívne konanie nemá splnené zákonné dôvody a za normálnych okolností základom v parlamente, nejakej kultúry parlamentnej, by aj bolo, že toto je priestor pre pána ministra, aby sa zapojil do diskusie, veď na to tu sedí, aby sa rozprával s nami, nie tam s pánom Kalivodom a presvedčil nás o opaku, veď my sme tu mnoho legitímnych dôvodov dali, prečo sme presvedčení o tom, že to nie je odôvodnené, tak nech sa páči, teraz by sa mal zapojiť pán minister, a potom by sa pán Kalivoda nemusel sťažovať na to, že sa toľko hlásime do rozpravy k SLK, keby sme tu tie dôvody skutočne aj počuli.
A ešte ma zaujala jedna vec. Vy ste čítali z tej dôvodovej správy, že tie zmeny majú slúžiť, aby envirofond vedel operatívne reagovať. Tak ja dodám, že jedine ak, tak na potreby pána ministra, a to naozaj neodôvodňuje tento mimoriadny režim, akým skrátené legislatívne konanie je.

Ďakujem, kolegovia, a kolegyni za faktické poznámky.
Je to naozaj skľučujúce, ako sa píše aj v návrhu na skrátené legislatívne konanie, ale teda nemyslím pravidlá envirofondu, ale spôsob akým vládna koalícia pristupuje k návrhom na skrátené legislatívne konanie, že ich tu máme na dennom poriadku, máme ich tu v situáciách, keď nie sú na to dôvody, keď na to upozorňuje nielen opozícia, ale aj sekcia vládnej legislatívy, čo je teda vcelku výnimočný počin a upozorňujú na to, samozrejme, aj zainteresované subjekty vrátane podnikateľských subjektov, ale aj samospráv, ktoré to kritizujú. Je úplne zjavné, že tie dôvody neexistujú a je potrebné, aby opozícia na to upozorňovala.
Pán premiér Fico včera na euro-výbore sa sťažoval, že ako si opozícia nerobí svoju parlamentnú prácu, že chodí len proste na tribúny, ale keď treba, tak ujde z parlamentu a nevie nič navrhnúť. Ale my tu pravidelne upozorňujeme na to, keď vláda porušuje pravidlá, keď vláda prichádza s návrhmi, ktoré nie sú v záujme občanov tejto krajiny, ktoré nie sú ani v záujme štátu, ani v záujme samospráv, ani v záujme podnikateľského sektoru, sú v záujme toho, aby si súčasní držitelia moci rozšírili možnosť ovplyvňovať veci a robiť svoje vlastné biznisy. Tak je to v tom zákone o hazarde, a tak je to aj v tomto zákone o envirofonde.

Dobrý deň, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán minister.
V úvodnom slove k tomuto novému návrhu zákona sme počuli v podstate čokoľvek iné, počuli sme hocičo, len nie dôvody prečo prerokovávame tento návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní, počuli sme ako prvú vec v rámci odôvodnenia, že Environmentálny fond bude premenovaný na Environmentálny fond Slovenskej republiky, lebo to je to najdôležitejšie v skrátenom legislatívnom konaní, pravda.
Nadviažem na mojich predrečníkov, teda na predrečníka a predrečníčku a, samozrejme, sa pridávam do toho vlaku a so skráteným legislatívnym konaním, pochopiteľne, súhlasiť nemôžem, a to z dôvodov, ako už bolo povedané, procesných, vecných, samozrejme, aj finančných. Skrátené legislatívne konanie, ako už bolo ix-krát povedané pri ix príležitostiach, je vyhradené výhradne pre mimoriadne situácie, keď hrozí vážne hospodárske alebo spoločenské ohrozenie a v tomto prípade taká situácia neexistuje.
Pripomeňme si, lebo to tu ešte neodznelo, Environmentálny fond je dnes zákonom ošetrený, funguje podľa platného zákona č. 587/2004 Z. z. bez prerušenia, má stabilné príjmy, jeho rozpočtové procesy sú vládou usmerňované v rámci trojročných rámcov, čiže žiadna krízová situácia, ktorá by si vyžadovala nejaký okamžitý zásah, tu neexistuje. Nie je tu ani hrozba nevyplatenia dotácií, podpôr ani žiadne právne vákuum, ktoré by bolo nutné ošetriť. Je tu však, a to súzniem s predrečníkmi, zjavná snaha pána vicepremiéra ovládnuť vyše dve miliardy eur a mňa naozaj úprimne prekvapuje, že sme sa ocitli v tejto situácii, pretože ak si spomeniete, Roberta Fica už raz, vraj, oholil jeden SNS-kár, bol to konkrétne pán Slota, s emisnými povolenkami a ja by som predpokladal teda, že pán premiér sa už poučil na základe tohto jedného príkladu. Ale nie, dnes tu máme pokus o repete od Tomáša Tarabu a to môže byť aj ukazovateľom toho, že premiér stratil už ostražitosť pre to, čo je naozaj podstatné, že on si rieši tie svoje partikulárne veci, fúka si boliestky, ale pozornosť pri naozaj kľúčových veciach mu skrátka odchádza, pretože inak si to neviem vysvetliť. Inak by si Robert Fico, starý harcovník, musel všimnúť a musel by postrehnúť, že dáva ministrovi životného prostredia nástroj nad všetky nástroje v sume vyše dve miliardy eur, ktoré môže minister životného prostredia, ak tento zákon prejde, použiť podľa svojvôle a takmer bez žiadnej kontroly. Na čo to môže použiť? No tak akože ak je Tomáš Taraba kreatívny, tak to môže použiť takmer na čokoľvek, od vydierania nepohodlných starostov a starostiek až po kupovanie si alebo teda zaliečanie sa najväčším priemyselníkom. Naozaj tie možnosti sú takmer neobmedzené.
Tiež ma prekvapuje, že minister Kamenický, ktorý sa tu prezentuje ako veľmi pozorný a precízny pracant, si tiež nevšimol, že týmto zákonom sa vzdáva kontroly nad Environmentálnym fondom, ktorú teraz ministerstvo financií má. Zrazu ten dozor ministerstva financií mizne. Financmajster sa vzdáva dohľadu nad dvomi miliardami eur. Čo to je? Je to náhoda, je to nepozornosť, je to lajdáctvo, je to babráctvo, je to nejaký politický kauf, korupcia medzi jednotlivými vládnymi činiteľmi, čo to je? To by som chcel vedieť.
Ako som teda povedal aj moji predrečníci, žiadne dôvody pre skrátené legislatívne konanie nie sú naplnené a je úplne zjavné, že skrátené konanie sa navrhuje z dôvodov iných, z dôvodov politickej svojvôle, nie v spoločenskej naliehavosti a je to ďalší ixtý, to sa už nedá ani počítať, že koľkýkrát sa stretávame v situácii, že ide o jasné zneužitie inštitútu, ktorý má byť využitý naozaj len v tých kritických a núdzových situáciách.
No a, samozrejme, okrem tých vecných výčitiek, mám aj respektíve pri procesných výčitkách mám aj vecný dôvod a to je, že k tejto zmene sme sa dostali bez odbornej diskusie, respektíve opravím to, bez akejkoľvek diskusie, pretože minister Taraba tento návrh priniesol pod pazuchou na vládu a ideme na to. A je to veľmi dôležité, pretože toto nie je žiadna technická novela, toto nie je len nejaké vyladenie si nuansov, toto je absolútne od základu napísaná a veľmi precízne, čo je tiež zaujímavé, pretože legislatívna prax ministerstva životného prostredia pod týmto triumvirátom je naozaj nie veľmi dobrá, ale v tomto prípade, v prípade tohto zákona som presvedčený o tom, že to nebolo písané na MŽP, že to naozaj niekto veľmi dobre napísal, pretože je to prepracované do posledného detailu. Takže moja otázka je, kto to písal?
Tento nový zákon od absolútneho základu mení právnu povahu Environmentálneho fondu, ruší finančné limity, presúva rozhodovacie právomoci, otvára nové zdroje a činnosti, ako som bol býval spomínal, minister je kreatívny, takže nás čaká rozhadzovačné rodeo. No a okrem toho tiež tento zákon, táto úprava umožňuje, aby fond vykonával činnosti organizácie zodpovednosti výrobcov, čo je priamy, naozaj priamy zásah do systému nie úplne ideálne fungujúceho, ja to otvorene priznávam, aby bolo na zázname, že je čo zlepšovať v systéme odpadového hospodárstva, ale je to zásah do trhového prostredia, a opäť raz podotýkam, bez diskusie. A tiež je dôležité povedať, že táto úprava presúva rozhodovanie o prideľovaní prostriedkov na ministra životného prostredia, čím sa vlastne znižuje akákoľvek transparentnosť a ja si myslím, že vždy, keď je otázna transparentnosť, tak zákonite musí prichádzať jasné medzirezortné pripomienkové konanie, odborná diskusia so (nezrozumiteľne vyslovené), parlamentná kontrola a nie expresné prijatie zákona v priebehu niekoľkých dní.
No a na záver teda ešte ten finančný dôvod, ten je dôležitý, že ak je v hre vyše dve a pol miliardy eur, tak by sme mali byť o to viacej ostražití. Čiže dôvody pre SLK neexistujú, ale zato existuje okolo tohto zákona veľa hoaxov, poloprávd, manipulácií a možno aj chýb z nevedomosti, pretože napríklad aj na výbore pre pôdohospodárstvo, životné prostredie dostal minister priestor na to, aby zdôvodnil teda, že prečo tento zákon pôjde cez skrátené legislatívne konanie a ja som si zapísal zopár jeho výrokov a cítim potrebu teda ich trochu korigovať. Minister životného prostredia povedal na výbore napríklad, že je to v súlade s dohodami v rámci konsolidácie verejných financií, že tento zákon, prijatie tohto zákona je v súlade s dohodami v rámci konsolidácie verejných financií. Ja teda nevidím žiadnu súvislosť medzi konsolidáciou a envirofondom, prepáčte, opravte ma, ak sa mýlim, jedine ak by sme sa bavili o tej konkrétnej finte, že sa budú platiť infringementy z envirofondu a nie teda z rozpočtu ministerstva životného prostredia, tak v tom prípade áno, v tom prípade uznávam, ministerstvo životného prostredia bude za krásne, za pekné, za to dokonalé, pretože na svojom rozpočte ušetrí. Tiež minister povedal, že preto je potrebné v skrátenom prejsť tento zákon, aby to bolo v súlade s novelou zákona o odpadoch. Minister teda hovoril konkrétne o novele zákona o odpadoch, ktorá bola schválená na minulej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, je to skládková novela takzvaná. Ja nevidím absolútne žiaden prienik s rozšírenou zodpovednosťou výrobcov a nevidím ani žiadne prepojenie s týmto zákonom skládkovacím, v ktorom sa riešili teda konkrétne skládky. A ani rozšírená zodpovednosť výrobcov a ani Environmentálny fond v tom zákone neboli spomenuté ani raz. Čiže ja neviem, že aký súlad by sme mali teraz sledovať, možno by nám pán minister okrem toho všetkého, čo v úvodnom slove porozprával o čomkoľvek inom, mohol povedať teda konkrétne, aký súlad by sme mali sledovať, aby sme to pochopili.
V súvislosti s organizáciami zodpovednosti výrobcov povedal minister, citujem: "Ak vám niekto, teda konkrétne OZV-čka povie, že končí, tak máme problém, preto sem musí ísť štát." Hej, to je teda dôvod pre skrátené legislatívne konanie. Takto, ak nejaká organizácia zodpovednosti výrobcov skončí, tak dnes na to máme v zákone pomerne dosť dobre nastavený funkčný mechanizmus, kedy koordinačné centrum identifikuje výrobcov a obce, ktoré spadajú pod tú končiacu OZV-čku a prerozdelí ich medzi ostatné fungujúce, existujúce OZV-čky. Takýto prípad sa napríklad riešil pred dvomi rokmi, keď skončila OZV Recyklogroup, ktorá prišla o autorizáciu a bez problémov sa zazmluvnili výrobcovia aj samosprávy. Čiže je to zabehnutý a odskúšaný proces, naozaj kvôli končiacim OZV-čkám, ktoré prídu o licenciu, teda o autorizáciu, nie je nutné, aby sme rokovali o tomto zákone v skrátenom legislatívnom konaní.
Ďalší citát: "Ak organizácie zodpovednosti výrobcov opustia trh a tým pádom niektoré lokality nebudú vedieť tieto lokality obsluhovať, nebudú chcieť obsluhovať lazy alebo iné nelukratívne lokality, nejdú tam, lebo je tam málo obyvateľov, na východe ani nie sú, povyberali by si len to, čo je pekné." To je citát ministra životného prostredia, ktorý úplne nedáva teda zmysel, ale potreboval som to odcitovať tak, ako to povedal, pretože je to klamstvo. Minimálne od roku 2016 si organizácie zodpovednosti výrobcov nemôžu vyberať to, čo je pekné a to, čo je lukratívne. Ak aj zostane na konci roka nejaká lokalita, ktorá nie je obslúžená, ktorá nemá zmluvu s organizáciou zodpovednosti výrobcov, vtedy opäť nastupuje koordinačné centrum, ktoré zorganizuje žrebovanie a túto lokalitu niektorej OZV-čke pridelí a následne sa táto lokalita zazmluvní. A od roku 2016 má každá jedna samospráva na Slovensku svoju zazmluvnenú organizáciu zodpovednosti výrobcov, neexistuje, že by niektoré boli nepokryté.

26-2
Ďalší argument alebo ďalší citát, ktorý odznel aj na výbore, aj v dnešnom úvodnom slove, citujem: "Stretávame sa s veľa požiadavkami od verejných inštitúcií, že nemôžu čerpať z envirofondu. Vysoké školy si chcú zatepliť internáty alebo agrokomplex, preto otvárame možnosť, aby sa v schéme, aby v schéme mohli čerpať aj inštitúcie, ktoré patria do verejnej správy." Ja teda nevidím dôvod prepisovať alebo písať celý nový zákon o envirofonde práve kvôli tomuto cieľu, pretože stačí vlastne len rozšíriť okruh žiadateľov, oprávnených žiadateľov podpory. Navyše zatepľovanie verejných budov má aj svoje vlastné dotačné schémy, čiže ja mám za to, že envirofond by mal byť určený primárne pre obce na zlepšovanie života a verejného priestoru a základnej kritickej infraštruktúry, keďže napríklad pri európskych schémach malé obce nevedia dosiahnuť minimálnu sumu na žiadosti. No a teda toľko k citátom.
Najväčší paradox ale tohto nového zákona je, že ako som spomínal, chce znížiť transparentnosť. A ten paradox spomínam práve kvôli tomu, že transparentnosť minister spochybňuje pri súčasnom systéme organizácií zodpovednosti výrobcov, keď minister tvrdí, že organizácie plytvajú peniazmi a štát nad nimi nemá kontrolu. To je tiež lož. Ministerstvo životného prostredia vždy malo a aj dnes má absolútne bezbariérovú možnosť dosadiť si svojich ľudí do dozorných rád a ministerstvo životného prostredia túto možnosť nevyužilo. Čiže ak chce byť ministerstvo životného prostredia watch dogom, tak má na to nástroje, len ich nevyužíva. Navyše odpady sú regulovaný trh a regulátorom je ministerstvo životného prostredia. A tie spomínané organizácie zodpovednosti výrobcov prebiehajú a prechádzajú autorizačným procesom, ktorý sa, samozrejme, dá sprísniť. Slobodno, poďme sa rozprávať o tom, ako ten proces sprísniť. Navyše organizácie zodpovednosti výrobcov dnes majú aj povinnosti zverejňovať pravidelné správy, aj účtovné závierky. Čiže nie, naozaj štát nie je odkázaný na to, kam ho súkromníci pustia. Ale súkromníci, v tomto prípade teda organizácie zodpovednosti výrobcov, robia iba to, čo im zákon dovolí. Takže ak štát nevie vymáhať si svoje vlastné pravidlá, štát robí niečo zle. Bodka.
Ešte pár poznámok k úvodnému slovu ministra respektíve odborných korekcií, pretože ja teda považujem za absolútnu hanbu, keď minister životného prostredia tápe alebo teda sa stráca absolútne v základných definíciách. Po prvé, obce nerecyklujú, obce nerecyklujú, povedal to minister dnes niekoľkokrát. Obce nerecyklujú, obce nie sú recyklátori. Obce zabezpečujú triedený zber odpadu. Recyklačné kapacity sú v súkromných rukách, a áno, recyklačné kapacity potrebujeme navyšovať, pretože máme isté ciele, ktoré potrebujeme splniť. Recyklačné kapacity sú na Slovensku nedostatočné a ich rozvoj by práve envirofond mal podporovať, ale nerobí to. Po druhé, organizácie zodpovednosti výrobcov zastrešujú triedenie odpadu. Ja naozaj nerozumiem, že z akého dôvodu by organizácie zodpovednosti výrobcov mali podľa mienky ministra životného prostredia stavať zariadenia na spracovávanie, energetické spracovávanie, čiže spaľovne odpadu, keď je zákonom zakázané spaľovať triedený odpad. Cvrčky mi hrajú v hlave.
Aby sme si teda na záver rozumeli, ja dlhé roky, naozaj dlhé roky hovorím, že systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov je potrebné zlepšiť a určite tu nie som ten človek, ktorý bude hovoriť, že chráňme ten systém, ktorý je dnes, ktorý potrebuje vylepšiť, ktorý je poddimenzovaný, ktorý má diery, pretože napríklad veľa výrobcov si svoje zákonné povinnosti neplní, veľa výrobcov neprispieva do systému tak, ako by malo, veľa výrobcov konkrétne teda korporátov si dokáže vytrejdovať podmienky tak, že nepokrývajú tie ich príspevky na spracovávanie odpadu a tým pádom je diera v rozpočte a ich odpad musí, na ich odpad, na ich spracovanie ich odpadu sa musia skladať iné subjekty, čo je teda absolútna nespravodlivosť. Čiže áno, je čo zlepšovať. Systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov potrebuje radikálnu reformu, ale aj iné kroky, ktoré dnes už minister vie robiť bez toho, aby sem prinášal nový zákon. Napríklad môže začať sfunkčnením informačného systému odpadového hospodárstva, ktoré pod týmto vedením je stále nefunkčné, ktoré nefunguje, nefunguje tak, ako by malo. Môže začať sprísnenou krížovou kontrolou, ktorá nefunguje. Namiesto toho minister sa tu sťažuje, že nepoznáme tok odpadov. No prečo? Lebo nemáme funkčný ISOH a nemáme krížovú kontrolu, preto nepoznáme tok odpadov. A tiež by sa, samozrejme, zišla funkčná aj inšpekcia životného prostredia a napríklad aj odstrašujúce pokuty, hej? Ale nič z tohto minister životného prostredia nerobí, nehovoriac o tom, čo je absolútny absurd a to si nechám ako takú perličku na záver. Minister životného prostredia hovorí, že chce znižovať poplatky za znečisťovanie znečisťovateľom. Ešte raz načítajte. Minister životného prostredia hovorí, že znečisťovatelia by mali do environmentálneho fondu platiť nižšie poplatky za znečisťovanie. Načítali ste?

Ďakujem pekne za slovo a ďakujem tebe, Michal, za toto vystúpenie. Mňa zaujalo to, čo si tam spomínal ohľadom nečakanej kvality tohto legislatívneho návrhu. Naozaj potvrdzujem, že ten zákon, ktorý upravuje fungovanie envirofondu je veľmi zložitý, je to komplexná agenda a my sme naozaj z rezortu životného prostredia zvyknutí na legislatívu, ktorá sa potom opravuje pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré majú desiatky strán a prichádzajú nám na stôl na poslednú chvíľu vo výboroch, kde k tomu prichádzajú stanoviská legislatívneho odboru, kde naozaj upozorňujú na to červené more chýb. Na túto kvalitu sme od pána ministra Tarabu zvyknutí. A toto sa teda tej tradícií skôr vyhýba alebo vymyká sa z tohto vzorca. Však veď keď si spomenieme na posledný zákon, ktorý tu mal pán minister, tak aj tam prichádzali pozmeňujúce návrhy úplne na poslednú chvíľu, však, pán Kalivoda, kde sa opravovali chyby, aby sme neprišli o peniaze z Plánu obnovy. Takže ja sa teda nečudujem tej bežnej kvalite, pretože minister Taraba si rozložil legislatívny odbor na vlastnom ministerstve a teda súhlasím, že tento návrh podľa mňa nevznikol na MŽP. Možno to písal sused pána ministra, ktorý rezortu už vyfakturoval vyše milión eur. Má to byť jeho poradca, ale jeho vlastné ministerstvo teda to poprelo, čiže nevieme. Možno tiež otázka na pána ministra, kto napísal tento návrh zákona? A smutné je, že teda vidíme na tom, že ono to ide. Minister Taraba je schopný priniesť kvalitný návrh. Žiaľ, nie je to vtedy, keď je to v záujme Slovenska, ale len jeho vlastnom.

Pán poslanec Sabo, no ohľadom toho, tej kvality alebo teda písania návrhu zákonov inde ako na ministerstve, má v tomto súčasná vláda už teda bohatú tradíciu. Opäť sa vrátim k novele Trestného zákona, ktorá bola prioritou vlády na začiatku, hneď jak sa ujala moci, schváliť novelu Trestného zákona, ktorá omilostí a amnestuje korupčníkov, podvodníkov a zlodejov. Aj ten návrh bol napísaný niekde inde ako na ministerstve, kde, na ministerstve spravodlivosti, kde mal byť napísaný. Čiže je to také neprekvapivé najmä v prípade návrhu zákonov, kde ide o nejaký záujem, ktorý nie je verejným záujmom, ale je súkromným záujmom. Čiže áno, tá indícia môže byť takáto.
Pokiaľ ide o systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov, však, samozrejme, je možné diskutovať o tom, ako je dnes nastavený a ako sa má nastaviť. Otázka je ale, že čo na ňom zlepší, ak sa organizáciou zodpovednosti výrobcov stane štátny, ministerstvom alebo ministrom ovládaný envirofond, ako to prispeje ku skvalitneniu fungovania toho systému a či skvalitnenie fungovania systému by nemalo byť založené na úprave pravidiel, ak niektoré z tých pravidiel nefungujú. A podstatná otázka v tomto bode, o ktorom rokujeme, že či o zmene systému sa má rokovať v skrátenom legislatívnom konaní, lebo v skrátenom legislatívnom konaní sa majú robiť nevyhnutné zmeny.

Ďakujem.
Pán Dostál, dobrá otázka, že čo sa stane, ak sa Environmentálny fond Slovenskej republiky, nezabúdajme na to, lebo to bude po novom Environmentálny fond Slovenskej republiky, stane organizáciou zodpovednosti výrobcov. Ja na tom používam takú športovú analógiu, že to bude, ako keby bol jeden človek alebo jedna organizácia aj hráčom, aj rozhodcom, aj majiteľom klubu. A ja tak rozmýšľam, že čo by sa asi v tom procese mohlo pokaziť. A tiež tá otázka mňa to veľmi zaujíma.
Predpokladám, že minister nám neprezradí teda, že kto konkrétne písal tento zákon, lebo ja som na sto percent presvedčený teda, že na ministerstve životného prostredia to nevzniklo. Je to príliš dobre napísané na to, aby to vzniklo na ministerstve životného prostredia. A hlavne, nech už teda vznikol ten návrh kdekoľvek, tak máme zato, asi sa pevne verím, že zhodneme, že takéto veľké novely respektíve nie novely, takéto nové zákony, pretože je to nový zákon, by mali prichádzať po poctivom dialógu, nie svojvôľou jedného ministra, rozhodne nie po dourážaní priemyslu ako kľúčového partnera, pretože, veď to spomeňme, hej, že proti tomuto zákonu sa vyslovili, a nie je ich málo, organizácie zodpovednosti výrobcov, Republiková únia zamestnávateľov, Asociácia priemyselných zväzov a dopravy, Slovenské združenie pre značkové výrobky, Zväz obchodu Slovenskej republiky a Zväz odpadového priemyslu, Združenie miest a obcí Slovenska, slovenská, nemecká, rakúska, holandská, švajčiarska, švédska, americká obchodná komora, Protimonopolný úrad sa ozval tiež dosť výrazne, aby sa nezabudlo. No a potom je tam tá sekcia vládnej legislatívy ako úplný bonus. Takže títo všetci to nevedia, títo všetci tomu nerozumejú, ale Tomáš Taraba áno.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Máme tu ďalšie skrátené legislatívne konanie, na ktoré očividne nie sú splnené zákonné dôvody. Máme to tu už mnohokrát. Zástupcovia dnešnej koalície, keď boli v opozícii, tak veľmi hlasno v minulom období namietali časté zneužívanie skrátených legislatívnych konaní, upozorňovali na takéto porušovanie zákona, na aroganciu koalície a dnes robia to isté a ešte vo väčšom a ešte horším spôsobom, s nižšou kvalitou.
Ja naozaj som až šokovaný, keď v rámci ústavnoprávneho výboru sledujem celú prácu legislatívnu tejto koalície a zvlášť pri skrátených legislatívnych konaniach, kedy naozaj veľmi dôležité, veľmi vážne a kľúčové veci jednoducho si dovolia ministri predložiť s odôvodnením, za ktoré by sa hanbil aj žiak šiestej triedy základnej školy. Jednoducho aj deti si uvedomujú, že keď niečo chcú a je to dôležité, je to vážne, stojí to veľa peňazí, no tak snažia sa argumentovať a ich rodičia, pokiaľ sú rozumní, tak ich to učia. Tuná ministri jednoducho kašlú na akúkoľvek argumentáciu. Oni si to dohodnú niekde v zákulisí, hlavne pokiaľ ide nie o verejný záujem, ale o nejaké súkromné alebo biznis záujmy. Dohodnú si to v zákulisí, do parlamentu predložia nejaký papier, kde napíšu CtrlC, CtrlV, pár viet. Včerajší príklad pri hazarde to je absolútne, takúto citlivú reguláciu robiť v skrátenom legislatívnom konaní, bez analýz, bez diskusie je niečo absolútne šialené. Tento parlament preráža každým týždňom, každou jednou schôdzou nové a nové legislatívne dno.

34-2
A naozaj si neviem predstaviť, aký dobrý úmysel by mohol mať akýkoľvek minister, keď donesie do parlamentu takéto odôvodnenie k skrátenému legislatívnemu konaniu. To je naozaj výsmech demokracie a parlamentarizmu. Tam nie sú žiadne dôvody, a teda to potvrdzuje, že na skrátené legislatívne konanie minister nemá, nemá dôvod. Robí to len preto, že chce obísť medzirezortné pripomienkové konanie, chce obísť verejnú diskusiu, chce to narýchlo schváliť, aby tam mohol bačovať potom, to je celé. Máme tu x podozrení, ktoré tu kolegovia a kolegyne, moji predrečníci a predrečníčky spomínali. Minister si spokojne sedí a neodpovedá, lebo on vie, že tuná 79, 78 alebo 76 kolesíkov mu to odhlasuje, lebo šéf povedal, že treba za to hlasovať, že je to dohodnuté, tak mu to odhlasujú a on si tam potom bude bačovať.
Ja sa obávam aj toho, ako to tu bude vyzerať v tých ďalších obdobiach, pretože naozaj tá krivka klesá strmo dole. A ja vám hovorím, že a teraz nieže my, ale možno tu raz budú ďalší, ktorí budú ako vy alebo ešte horší a potom, potom budete plakať, potom budete hovoriť, že kam sme to dopracovali, aké to je hrozné. Ale vy sa na tom podieľate, že to ide dole, že sa tu preráža dno každú jednu schôdzu aj niekoľkokrát. A tento návrh je prerazením dna aj čo sa týka veľkosti. Veď tu naozaj ide o obrovské, obrovské peniaze. Dve miliardy? Zase dve miliardy. To je neuveriteľné, že to prejednávame v skrátenom legislatívnom konaní a odôvodnenie má šesť odsekov, ktoré nič nehovoria.
Vstúpte si, prosím vás, do svedomia. Veď to sú peniaze nás všetkých, ktoré chýbajú inde alebo budú chýbať v tých prioritách, o ktorých hovoril kolega Michal Sabo. To sa nerobí, minister netuší ani, ako prebieha recyklácia, kto čo môže podľa zákona, ale tuší alebo veľmi dobre vie, ako minie dve miliardy. Ale v rámci tejto diskusie nepreukázal, že to chce robiť vo verejnom záujme, a preto tie podozrenia, že to chce robiť v záujme nejakých biznisových skupín alebo vo svojich vlastných záujmoch, sú silnejšie a silnejšie.
Ďakujem.

Ja by som rád doplnil pána poslanca Vančo v tom, keď hovoril o tom prerážaní dna, že za toto všetko nesie absolútnu zodpovednosť premiér Fico. Premiér Fico v snahe udržať si svoju moc sa prizerá a kryje totálny morálny aj materiálny rozpad tohto štátu. Ja som si to najviac uvedomil včera pri hazarde a teraz vidíme, že vlastne púšťa čokoľvek, len aby zostal pri moci, aby si udržal moc. Proste Robert Fico v tejto chvíli nesie zodpovednosť za morálny i materiálny rozklad Slovenskej republiky a tuná môžu ľudia vykrikovať, čo len chcú o tom, akí sú veľkí Slováci, ste všetci pri tom, ako sa rozkladá Slovenská republika.
Ďakujem.