40. schôdza

Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, nemám veľa času na to, aby som sa vyjadrila k tomuto pozmeňovaciemu návrhu, tak poviem asi len toľko, že som tým naozaj nemilo prekvapená a neočakávala som teda od ministra školstva, bez ohľadu na to, že v niektorých veciach spolu nesúhlasíme, myslím si, že máme celkom korektný vzťah a že ste vždycky bol veľmi slušný, úctivý a aj v rámci legislatívneho procesu veľmi transparentný, aspoň tak ako vám to dovoľovalo fungovanie v koalícii, ale toto je teda trošku podpásovka, že v ústnej rozprave predkladáte pozmeňovací návrh, ktorý to takto zásadne mení postavenie hlavného inšpektora. Škoda, že už teda medzi nami nie je aj Vierka Kalmárová, predpokladám, že by vám na to svoje povedala. Ja sa chcem ale vyjadriť ku úplne inej veci a trošku aj mimo toho, možno niektorých aj prekvapím, ale v piatkovej rozprave, ktorú sme tu mali, som bola naozaj nemilo prekvapená tou úrovňou komunikácie, ktorá tu nastala a aj tými informáciami, ktoré sme obdržali, pretože som netušila, že sa budeme musieť naozaj vracať k diskusii aj k takým témam, pri ktorých by už dávno mal existovať nejaký celospoločenský konsenzus a keď nie celospoločenský, tak aspoň konsenzus ľudí, ktorí vzdelávaniu rozumejú a ktorí majú politický mandát, tak predpokladám, že asi sa budeme musieť znova vrátiť k nejakým veciam a povedať si niektoré dôležité veci. Asi predpokladám, že všetci súhlasíme s tým, ktorí sme tu, že vzdelávanie je právo. Že to nie je privilégium, nie je to odmena pre tých, ktorí nám zapadajú do normy, ale že je to základné ľudské právo, ktoré patrí každému dieťaťu, bez ohľadu na to, či je z nejakej vylúčenej komunity, akú má farbu pleti, či má nejakú diagnózu alebo z akého sociálneho zázemia prichádza alebo aké má pohlavie, čiže toto nie je otázka národnej politiky. Dostupnosť kvalitného vzdelania je otázka ľudskej dôstojnosti a nehovorí to len naša ústava, hovoria to aj rôzne medzinárodné dohovory. Však keď pôjdeme od Všeobecnej deklarácie ľudských práv až k dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, tam sa jasne hovorí, že každý jednotlivec má právo na inkluzívne vzdelávanie na všetkých úrovniach a že segregácia detí na základe postihnutia alebo etnicity nie je pedagogickým omylom, ale porušením medzinárodného práva. V podstate by sme to politicky mohli vyjadriť tak, že štát, ktorý deti vylučuje zo spoločného vzdelávania, tak tým porušuje záväzky, ktoré sme ako štát podpísali na pôde OSN. Zároveň by sme kľudne mohli podporiť toto tvrdenie aj rôznou judikatúrou. Ja som tu už niekoľkokrát stála, niekoľkokrát som citovala rôznu, rôzne precedensy, ktoré vznikli napríklad na Európskom súde pre ľudské práva, ktoré hovorí o tom, že segregácia, teda vylučovanie z hlavného vzdelávacieho prúdu je diskriminácia. Pre krátkosť času, poviem napríklad z Českej republiky, prípad D. H. a ostatní proti Českej republike, ktorý hovorí o tom, že vzdelávanie detí, rómskych detí v špeciálnych školách je porušením práva na vzdelanie bez diskriminácie alebo príkladom môže byť aj chorvátsky prípad Oršus proti štátu, kde zdôraznil aj to, že ak oddeľujeme deti na základe ich jazykovej odlišnosti alebo na základe ich jazykovej bariéry, tak aj to je forma diskriminácie a to by sme kľudne mohli inak použiť aj pri tom plánovanom pilotnom projekte, ktorý ministerstvo prišlo minulý rok. Všetky rozsudky, mohol by som ich tu vymenovať ešte ďalších 10, zdieľajú jeden spoločný odkaz, že segregácia nie je starostlivosť, ale zlyhanie systému. Takisto by sme mohli hovoriť o tom, že inklúzia je ľudským právom aj vo vzťahu rôznych výskumoch a vo vede, však sú známe a dlhodobo výskumy o OECD alebo UNESCO, ktoré hovoria o tom, že deti, ktoré sú vzdelávané v zmiešanom prostredí dosahujú lepšie výsledky a to nielen sociálne samozrejme, ale hlavne akademicky. Preto akékoľvek diskusie o tom, že keď vzdelávame deti v homogénnom prostredí, tak majú lepšie akademické výsledky, neviem odkiaľ to vychádza, či iba z jednotlivého pozorovania alebo z hodnotiacich úsudkov, ale to nie sú dáta, to nie sú argumenty a tieto argumenty aj výskumy jasne hovoria o opaku a mimochodom aj štátna školská inšpekcia na Slovensku niekoľkokrát vo svojich správach definovala, že školy, kde sa deti vzdelávajú v segregovane majú nižšiu kvalitu a nielen vo vzťahu výstupov detí, ale aj vo vzťahu napríklad materiálového vybavenia alebo kvalifikácie pedagogických zamestnancov. To čo je, ale dôležité, je čo segregácia spôsobuje vo vzťahu k samotným deťom aj k ich vývoju. My dlhodobo vieme, že segregácia totálne znižuje sebavedomie dieťaťa, sebaponímanie, sebahodnotenie a zároveň keď dieťa izolujeme do segregovaného prostredia, tak aj v ňom vytvárame predsudky obrátené a samozrejme aj strach z inakosti. Na čom by sa samozrejme malo dať pracovať keby majorita mala záujem, aby tento strach z inakosti odstraňovala aj z druhej strany. V konečnom dôsledku, ale segregácia spôsobuje len reprodukciu chudoby a sociálne vylúčenie. Viete, inklúzia nie je len otázka empatie alebo nejaký výmysel progresívnej bubliny, ale je to hlavne, keď už nechcete tým sociálnym argumentom pôsobiť na ľudí, aj efektívna spoločenská investícia, pretože každé euro, ktoré vrazíme do inkluzívneho vzdelávania, tak sa nám vráti naozaj v podobe vyššej produktivity práce a nižšej nezamestnanosti, ale hlavne zdravších sociálnych vzťahov. No a v konečnom dôsledku inklúzia má aj eticko-morálny rozmer, pretože otázka inklúzie je aj otázkou svedomia. V krajine, ktorá si pamätá, ako vyzerá ponižovanie, vylučovanie by sme nemali opakovať tie isté chyby len teraz v iných farbách pod inými menami. Ak hovoríme deťom z chudobných rodín, že pre nich nie je miesto v bežnej škole, tak im zároveň hovoríme, že pre nich nie je miesto v tejto spoločnosti a to je predsa morálne neprijateľné. Inklúzia, tá nie je o súcite, je o spravodlivosti a je o rovnosti šancí. Je to prejav viery, že každé dieťa má potenciál a že spoločnosť, ktorá tento potenciál nevidí, tak stráca sama seba. No a v konečnom dôsledku je inklúzia aj zodpovednosť štátu, pretože úlohou štátu nie je deti triediť, ale vytvoriť podmienky a to zopakujem, vytvoriť podmienky, aby deti rástli spolu. Znamená to, že musíme naozaj vsadiť na financovanie asistencie, podporných tímov, odborných tímov. Musíme školiť učiteľov, musíme ich podporovať, ale musíme podporovať aj rodičov na obidvoch stranách a ak to nezvládame, ak nezvládame inklúziu v praxi, tak to nie je dôkaz toho, že inklúzia nefunguje. Je to len dôkaz toho, že zlyhal štát vo svojej povinnosti. No a na záver, na inklúzii sa neláme len budúcnosť školstva, vážení, na inklúzii sa láme charakter našej krajiny. Ak pripustíme, že segregácia je prijateľná, tak hovoríme, že niektoré deti sú menej hodné budúcnosti a že sú to ľudia druhej kategórie. Ak trváme na inklúzii, naopak, tak hovoríme, že Slovensko patrí všetkým a de facto to znamená, že inklúzia je základné ľudské právo. Inklúzia nie je žiadna ideológia, je to civilizačný záväzok a každý človek, ktorý inklúziu spochybňuje, tak spochybňuje základy samotnej ľudskej dôstojnosti. Ďakujem.

Poslanec Štefunko.

Ďakujem veľmi pekne Ingrid, za tento prejav, lebo tento prejav pripomenul našim akože sociálno-demokratickým poslancom, ale dokonca aj kresťansko-demokratickým poslancom, že ak štát alebo poslanci pripustia pri debate o školskom zákone, že segregácia je v zásade okay, tak priznáva a chudák minister školstva si to musí vypočuť, ale priznáva, že iné rezorty zlyhávajú. Rezorty, ktoré majú akože sociálno-demokratické strany v moci. To znamená, že napríklad rezort sociálnych vecí. My sme sa tu bavili nedávno o dávkach hmotnej núdzi. Rezort hospodárstva, ktorý vyhadzuje peniaze ľuďom, ktorí v skutočnosti tieto dávky nepotrebujú, akože energopomoc, ale v skutočnosti nedáva pomoc tým, ktorí naozaj kúria uhlím alebo drevom. To sú tí najchudobnejší ľudia, to sú ľudia, ktorí sú otcovia a matky detí, ktoré chodia do školy neumyté preto, lebo nemajú teplú vodu. Vlado Ledecký o tom vie rozprávať. Rezort vnútra, ktorý pripustí úžeru, neriešia ju a tým pádom proste tie deti, ktoré sú obeťami týchto, týchto rodín, nezodpovedných rodín, kľudne to poviem, v zásade na to trpia. Rezort spravodlivosti a tak ďalej a tak ďalej. Žiaľ, proste my nad problémom segregácie zatvárame oči, si vytvárame problém do budúcnosti a myslím si, že ľudia, ktorí sa ...

(Prosím vymazať nadbytočný rámček.) ktoré sú obeťami týchto rodín, nezodpovedných rodín, kľudne to poviem, v zásade na to trpia. Rezort spravodlivosti atď., atď. Žiaľ proste my nad problémom segregácie zatvárame oči, si vytvárame problém do budúcnosti a myslím si, že ľudia, ktorí sa oháňajú sociálnou demokraciou, alebo aj kresťanskou demokraciou, by si mali v tomto vstúpiť do svedomia.

Poslankyňa Kosová.

Ďakujem veľmi pekne za slovo a ďakujem aj tebe Ivan za to, čo si povedal. Napriek tomu, že sa to mnohým z nás nebude páčiť, dovoľte mi, aby som zacitovala jednu pasáž z biblie. Niet Žida ani Gréka, niet otroka ani slobodného, niet muža ani ženy, lebo všetci ste jedno Kristovi Ježišovi. Ďakujem.

Pán poslanec Horecký. Pripraví sa poslanec Baška a Šmilňák.

Pán predsedajúci ďakujem za slovo. Vážený pán minister, dámy a páni, keďže ide o také posledné vystúpenie v tomto zlúčenom balíku treťom ku školským zákonom, tak budem syntetizovať, zhŕňať veci, ale niektoré chcem adresovať konkrétnejšie pre nedostatok času, priestoru v predchádzajúcich vystúpeniach. Prvá vec je a už o tom bola reč pri vystúpení Tiny Gažovičovej, ktoré som pozorne počúval mimo sálu, že naozaj tak som to ja pripomínal, systém sa komplikuje, už tak je školstvo legislatívna úprava v školstve usmernicovaný, každý proces je tak detailne usmernicovaný, že sa podľa toho prestáva dať žiť a pracovať. Tento systém opúšťajú kvalitní ľudia, iní doň nevchádzajú. Vzniká nám nielen sedem kategórií škôl, to ešte nespomínala Tina školské zariadenia, ale chcem poukázať aj na to, že ako sa aj z iného pohľadu pristupuje rôzne k rôznym typom škôl podľa zriaďovateľa. Namiesto teda nejakého rovného prístupu sa nespravodlivosť prehlbuje a nové nespravodlivosti sa zavádzajú. Príkladom je, že vládne návrhy zákona rôzne pristupujú k podnikovým školám, súkromným školám, štátnym školám, cirkevným školám, tým štátnym myslím zriadenými regionálnymi úradmi školskej správy, obecným školám. Systém sa komplikuje aj v tomto pohľade. Poďme sa pozrieť na tie jednotlivé ciele, ktoré mali byť splnené. Spravodlivosť. Tak hrozí školám cirkevným a súkromným zníženie normatívu o 20%. Prečo? To naozaj som sa nikdy nedozvedel. Pre spravodlivosť? V čom sú tie deti, si zaslúžia krátenie o 20 %? Pretože sa ich rodičia rozhodli dať ich na vzdelávanie a výchovu na cirkevnej škole, alebo preto, že potrebujú intenzívnejšiu starostlivosť a výchovu a vzdelávanie na škole, ktorú si rodičia na súkromnej škole vybrali podľa svojho náboženského, filozofického alebo pedagogického presvedčenia? Rovnako platia dane a tieto dva piliere súkromné a cirkevné školstvo potrebujeme. Sú tam žiaci, ktorí študujú, najlacnejšie vyjdú štát. Tieto dva piliere potrebujeme preto, lebo prinášajú do chudobného školstva na Slovensku podfinancovaného, prinášajú zdroje finančné, prinášajú zdroje vedomostné, znalostné, ľudské, inovácie, špeciálne služby, ktoré štát nevie doručiť preto, ako financuje školstvo. Takže nespravodlivosť sa len prehlbuje. Veď dnešné dáta hovoria o tom, že priemerná súkromná škola vynakladá 30 tis. eur na nájom a obecná škola v priemere, keď prepočítame všetky peniaze, ktoré zodpovedné samosprávy dávajú na pomoc svojim školám, lebo normatív nestačí, tak priemerne dostáva obecná škola 21 tis. eur od svojho zriaďovateľa na pomoc. Nie je tam započítané ešte vecné plnenie a iná než materiálna pomoc. Takže v tejto situácii, kde už teraz ich odlišuje vyše 50 tis. eur na strane príjmov a výdavkov, im chceme brať ďalších 20 %. To je teda spravodlivosť. Dostupnosť sa znižuje tiež, pretože súkromné školy, ktoré nemôžu existovať bez školného, tie, ktoré sú tak nastavené už desiatky rokov, ktoré zamestnávajú napríklad vám poviem jeden konkrétny príklad, ľudí, ktorí sú v takej školskej kurikulárnej rade, ktorí implementujú nové veci, reformné veci z nového kurikula štátneho vzdelávacieho programu do praxe a delia sa o ne s okolitými školami. Tých musíte zaplatiť. Z čoho, keď normatív nestačí ani na štátnych školách a rodičia sa tam zbierajú. Zbierajú sa v takej výške, ktorá zodpovedá školnému na väčšine súkromných škôl. Tak máme na súkromných školách aj také niečo ako kurikulárna rada, študijné oddelenie, ktoré sprevádza rodičov a žiakov celým procesom. Procesom prijímania, procesom administrovania rôznych vecí, ale aj kariérneho poradenstva. Máme tam silné podporné tímy, ktoré sú nástrojom na inklúziu, na inklúziu kolegovia, ktorí sú nástrojom na podporu detí so špeciálno-výchovno-vzdelávacími potrebami. Z dát vychádza, že na súkromných školách je trikrát toľko detí s vývinovými poruchami ako na obecných školách. Toto sú fakty. A tieto školy by tak nefungovali, keby nemohli, ani by nezaplatili nájom, keby nemohli vyberať školné, takto to je. Ďalej tam majú ľudí, ktorí sú tímlídrami rôznych oblastí vzdelávania, napríklad zavádzajú integrované vzdelávanie viacerých predmetov. Možnože niektorí ste na konferenciách počuli, kde sa o to delia pod názvom napríklad civilizácia, kde sú zlúčené humanitné predmety, alebo expedícia, prírodovedné predmety. Toto nepadne ako mana z neba, toto tí ľudia spravili a bolo ich treba za to zaplatiť. To, čo štát nevie urobiť, tak zdola táto reforma sa rozbehla. A toto chcete zarezať ako sliepku, ktorá znáša tieto zlaté vajcia? Proste znížite tým dostupnosť týchto služieb, aj tých škôl, pretože tie školy sa nevzdajú tejto svojej služby a svojich detí. Čo sa stane? Zvýšia školné, budú menej dostupné. Inklúzia. Oslabuje sa sieť centier poradenstva a prevencie. Zlučujú sa, odstraňuje sa najbežnejšie podporné opatrenie, prispôsobenie obsahu a foriem. Odtrháva sa centrum poradenstva a prevencie od tohto podporného opatrenia. Má to byť len na škole. Na škole? Na všetkých školách, ktoré niektoré nemajú ani podporné tímy. Zároveň sa znižuje stredný manažment, podpora supervízorov a ich financovanie, čo bol prvý krok potrebný k tomu, aby sa školy personálne a manažérsky a logisticky inak zabezpečili, než je tomu 50 rokov dozadu. Tak toto znižuje aj inklúziu, dostupnosť služieb, riešenie obrovskej výzvy problému, ktorému čelíme a to je problém s mentálnym a duševným zdravím, problémami detí, s tým ako sú deformované vzťahy často medzi nimi. Ešte je tam veľa vecí, o ktorých sa dalo a žiadalo hovoriť. Spomeniem ešte jednu z nich, keďže ma inšpiroval tuto kolega Jozef Habánik s tým výberovým konaním, resp. s tým možnosťou absurdnou odvolať hlavného inšpektora bez udania dôvodu, čo je čistá politická kontrola toho, ako funguje inšpekcia. Kontrolný orgán. Protiváha tomu, ako ide ministerstvo. Takže navrhujem, pozmeňováky som vám predstavil svoje, ale navrhujem v nich aj civilizačnú úpravu, aby sme sa vzdali toho absurdného reliktu, že výberové konanie na školách, na menovanie riaditeľa školy výberovou komisiou je školská rada, kde môžu byť zamestnanci, pedagogickí, nepedagogickí, doposiaľ študenti, rodičia, prosím vás, skúste mi povedať jeden príklad z iného rezortu, či niekde v nejakej predajni obchodného reťazca máte vo výberovej komisii zákazníkov toho obchodu. Či niekde v poliklinike, v zdravotníckom zariadení sú pacienti vo výberovej komisii, alebo ich rodičia nebodaj, ak sú nezletilí. Či tam máte zamestnancov, lekárov a zdravotnícky personál, ktorý by vyberal riaditeľa kliniky alebo nemocnice. Toto by ste dopustili vo vyšších územných celkoch, alebo inde? Takéto niečo sa nedeje ani v orgánoch ústrednej štátnej správy. Na ministerstvách GTSU vymenuje komisiu výberovú a sú presne dané zákonné podmienky, aby to výberové konanie bolo transparentné. Ja som robil pre zriaďovateľa a keby som mohol, tak si obsadím do výberovej komisie iných riaditeľov, odborníkov z oblasti práva, ekonómie, špeciálneho poradenstva z odborníkov, ktorí pracujú pre ja neviem inklúziu, podporné tímy, školské vzdelávacie programy a tak by sme sa kvalifikovane rozprávali s kandidátmi na výber riaditeľa. Je tam x vecí. Čas mi končí. KDH takéto veci nebude za ne hlasovať a sme pripravení ich opravovať.

Poslanec Habánik.

Ďakujem pekne. Ja by som si dovolil reagovať na pána poslanca Horeckého krátko. Pán poslanec objektívne, asi pre krátkosť času si sa nemal možnosť oboznámiť s pozmeňujúcim návrhom a zle si ho interpretoval a je to potrebné uviesť. Pozmeňovací návrh, dnes teda v platnej legislatíve nie je určené, akým spôsobom sa má obsadiť pozícia hlavného školského inšpektora, či to má byť výberovým konaním alebo menovaním. V prípade, ak by sme posilnili pozíciu výberového konania, tak taxatívne potom zákon vymenováva aj dôvody. Ja upravujem len to, že ak bezdôvodne niekto vymenuje hlavného školského inšpektora a nepôjde tým procesom výberového konania, tak vtedy minister má právo odvolať aj bez udania dôvodu, nie v prípade výberového konania. Práve posilňujeme, tak ako je to v podobe riaditeľov regionálnych úradov štátnej školskej správy, výberové konanie, aby nebolo zneužívané to, že minister vymenuje hlavného školského inšpektora bez možnosti výberového konania. Ak tak urobí, potom nemá ho možnosť odvolať, čo je nesprávne. Čiže dávam len túto jednu možnosť. Ak to ide výberovým konaním, zostáva to tak, ako je to v zákone napísané. A plus ešte dáva sa možnosť, ak by sa niekto neprihlásil do výberového konania ministrovi, niekoho poverí, lebo dnes nemá ani možnosť poveriť a nebola by obsadená táto funkcia. Čiže nejde o žiadne zneužívanie moci, to zásadným spôsobom odmietam. Ďakujem pekne.