40. schôdza

Tak ešte raz, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som ako spoločný spravodajca za výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky (predložil, pozn. red.) túto spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o financovaní škôl a školských zariadení, tlač 934, vo výboroch v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky sa uznesením z 23. septembra 2025 č. 1125 rozhodla prerokovať predmetný vládny návrh zákona v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Ako gestorský výbor určila výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch a určila lehoty na jeho prerokovanie. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
K vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj o návrhu nerokoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný. Ústavnoprávny výbor v uznesení č. 378 z 9. októbra 2025, výbor pre financie a rozpočet v uznesení č. 251 z 13. októbra 2025 a výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch v uznesení č. 113 z 13. októbra 2025 zhodne odporúčali návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v časti IV spoločnej správy. Z uznesení výborov uvedených v časti III tejto spoločnej správy vyplýva 47 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, o ktorých gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne, s odporúčaním ich schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených v tretej časti tejto spoločnej správy odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.
Predmetná spoločná správa výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch, gestorský výbor, z 15. októbra 2025 č. 123. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval o výsledku rokovania výborov a o stanovisku a návrhu gestorského výboru.
Dovoľte mi teraz, aby som ako spoločný spravodajca za výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch predniesol v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o školskej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 935, vo výboroch v druhom čítaní.
Národná rada sa uznesením z 23. septembra 2025 č. 1126 rozhodla prerokovať vládny návrh zákona v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Ako gestorský výbor určila výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch a určila lehoty na jeho prerokovanie. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
K vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj o návrhu nerokoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný. Ústavnoprávny výbor v uznesení č. 379 z 9. októbra 2025 a výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch v uznesení č. 107 z 13. októbra 2025 zhodne odporúčali návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v časti IV spoločnej správy. Z uznesení výborov uvedených v tretej časti tejto spoločnej správy vyplýva 92 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, o ktorých gestorský výbor odporúča hlasovať nasledovne: O návrhoch pod bodmi 1, 3 až 52, 54 a 92 hlasovať spoločne, s odporúčaním ich schváliť. O návrhoch pod bodmi 2 a 53 spoločne, s odporúčaním ich neschváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.
Predmetná spoločná správa výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch z 15. októbra 2025 č. 124. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spoločného spravodajcu, aby na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov, o stanovisku a návrhu gestorského výboru.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem, pán poslanec.
Otváram zlúčenú rozpravu k obidvom bodom. Za poslanecké kluby poslankyňa Kosová, pán poslanec Horecký.
Nech sa páči, pani poslankyňa.

Nejde mikrofón vôbec. Teraz ide. Ďakujem za zapnutie.
Vážený pán neexistujúci podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, sme pri poslednom teda nie zákone, ale to je zlúčená rozprava, takže pri posledných dvoch, myslím si, že tých najkontroverznejších návrhoch, ktoré sú tu predložené do Národnej rady. Vážený pán minister, zabudla som vás osloviť, ospravedlňujem sa, nebolo to naschvál. Chcela som poukázať na to, že je naozaj úsmevné, keď pán Danko pochváli ministra školstva za jeho odbornosť, ale, bohužiaľ, tu nie je. A je to už veľká vec, keď pán Danko niekoho pochváli. To môžte byť hrdý na to, pán minister. Ale pravdou je, že máte schopnosť naozaj v jednej súvislej reči povedať aj 30 vecí tak, aby to znelo úplne perfektne. Samozrejme ale bez možnosti, aby sme sa k tomu vyjadrili, keďže ste sa neprihlásil do rozpravy. A množstvo z tých vecí, ktoré ste povedali, s niektorými môžeme súhlasiť, ale pri mnohých veciach by som vám mohla oponovať alebo by sme teda mohli ísť do diskusie o tom, že či to tak je alebo to tak nie je. Nemám na to priestor a čas, keďže tento čas je určený na úplne iné zákony. Ale rada by som sa len v možno jednej veci vyjadrila, a to k tým správnym radám, ktoré sú podľa mňa kľúčové pre to, aby sme otvorili vysoké školy, a ja to naozaj už rok kritizujem. Ak si spomínate, tak pri prvej rozprave som už hovorila, že podľa nás by bolo najideálnejšie, keby polovica členov správnej rady bola z akademickej obce, druhá polovica kedy by bola z radov externých odborníkov a odborníčok, ktoré by ale volil nezávislý orgán a vyberal, nominoval. Toto by bolo dôležité.
A potom je ešte jedna veľmi dôležitá vec, že stále pri niektorých dôležitých veciach, napr. pri rozhodovaní o majetku alebo pri voľbe doktora predsa nerozhoduje dve tretiny správnej rady, ale iba nadpolovičná väčšina. Čiže aj pri ďalších veciach, ktoré ste hovoril, by sme mohli oponovať, lebo to nie je úplne tak, ako ste hovoril, ale nebudem sa teda teraz s týmto zaoberať a prejdem k tomu najdôležitejšiemu, a to sú zákony o financovaní a zákony o školskej správe.
Na začiatok je potrebné povedať fakty a pravdu o tých zákonoch a je nutné povedať, že v prípade niektorých štátnych, teda neštátnych škôl, ktoré poskytujú bezplatné vzdelávanie, či už ide o cirkevné alebo súkromné, ktoré už teraz pracujú na inkluzívnom princípe a prijímajú deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, takých je veľa, aj v oblasti cirkevných aj súkromných škôl, a treba povedať, že aj sú také, ktoré teda nesídlia v nejakých komerčných nájmoch alebo verejných budovách a majú teda nižšie nájmy, tak pre takýchto bude vstup do verejnej siete určite výhodou. Avšak existujú školy na Slovensku, ktoré majú, bohužiaľ, taký vysoký komerčný nájom, ktorý často dosahujú aj 20 %, a poznám to z vlastnej skúsenosti, pre ktoré to bude Sofiina voľba. Aj napriek tomu, že argumentujete tým, že to bude mať nejaký nástupný charakter, pravdou je, že práve kvôli neschopnosti konsolidovať verejné financie budeme musieť konsolidovať možno ďalších desať rokov, to teda hovoria odborníci a odborníčky. A my nemáme istotu, že bude rásť primeraným spôsobom normatív a že bude na takej výške, aby tento deficit týchto 20 % dokázali nejakým spôsobom ufinancovať. Práve to sa mi zdá na tom to najhoršie, že v čase, keď všetci bojujeme s nedostatkom finančných prostriedkov ako na úrovni štátu, tak aj ľudia, ktorým sa tie peniaze vyťahujú z peňaženiek, tak práve vtedy prichádza takýto návrh zákona, ktorý môže byť tým, tým cieľom alebo tým, ako to povedať, to slovo neviem teraz nájsť, ktoré proste vzbudzuje obavy.
Nezhodujeme sa v tom, že strategický záujem zvýšenia dostupnosti škôl, a teda tým, čím to celý zákon aj obhajujete, a teda budovaním inkluzívnejšej a súdržnejšej spoločnosti cez zabezpečenie, samozrejme, tej diverzity detí v školách nie je možné bez toho, aby sme ohrozili finančnú stabilitu súkromných a cirkevných škôl. Na jednej strane naozaj súhlasíme s tým, že je potrebné pozrieť sa na to, aká je diverzita škôl v našich školách a je potrebné vytvoriť také podmienky aj na úrovni školských obvodov, aby nedochádzalo alebo sa neprehlbovala segregácia v budúcom období, aby tieto školy boli rozmanitejšie, s týmto absolútne súhlasíme, ale nemyslím si, že by sme to mali dosahovať práve týmto spôsobom, kedy vlastne berieme nejakým školám časť z ich rozpočtu. Pretože priznajme si, že nech sa tieto školy rozhodnú pre ktorúkoľvek z týchto alternatív, tak vždy prídu o časť zo svojich zdrojov a teda ich voľba nie je o motivácii. My nemotivujeme súkromné alebo cirkevné školy, aby sa podieľali na inklúzii detí zo SZP, ale my im vlastne dávame nôž na krk, je to trest, hej? A zákon, ktorý sa stavia na vydieraní alebo trestaní, tak ten nikdy neprinesie želaný výsledok, ale naopak, vzbudzuje nielen obavy, ale aj odpor voči takýmto krokom.
Čiže ak chceme, aby mal tento krok zmysel, tak musí byť postavený, po prvé, aj na faktoch a tie tiež často nezaznievali z tej rozpravy, nebolo to úplne všetko s kostolným poriadkom, najmä vo vzťahu k poplatkom a toho, ako vnímame súkromné školy, ktoré sú vlastne elitné len kvôli tomu, že berú poriadky, to nebolo úplne najšťastnejšie k spravodlivosti, ale musíme budovať na pozitívne motivácie týchto škôl. Čiže my im potrebujeme skôr vytvárať benefity, ktoré ich budú povzbudzovať k tomu, aby sa otvárali všetkým deťom a nie ich strašiť stratou financií. Ja toto osobne pokladám za najhoršiu časť týchto zákonov. Našou úlohou totiž je hľadať riešenia, ktoré naozaj spájajú. Ak chceme budovať súdržnú spoločnosť, tak potom by sme nemali dávať zákony, ktoré vlastne rozdeľujú aj školy, aj verejnosť, aj rodičov, aj všetkých.
Čiže môže byť tento zákon akýkoľvek ambiciózny a správny, alebo jeho podstata, to znamená, že aby tá spoločnosť bola súdržná a školy boli diverzitné, v konečnom dôsledku to bude mať úplne iný dopad. Z môjho pohľadu by to bolo naozaj spravodlivé a správne, keby žiadne školy, ani súkromné, ani cirkevné, ani verejné nevyberali školné. Toto je podľa mňa ten spravodlivý spôsob, kedy sa každé dieťa dostane do školy, do ktorej bude chcieť, a zároveň toto vzdelávanie bude bezplatné. A k tomu určite nevedie taká cesta, že budeme robiť plošné škrty, najmä ak to vôbec nebolo cieľom, ani to nie je nejako ekonomické prínosné, to nie je racionalizačné opatrenie, ani optimalizačné, ani nijaké. Lebo maximálne v nejakom časovom horizonte môže priniesť, ja neviem koľko, keby sme tisíc detí krát 600 eur, tak je to veľmi mizivé, teda mizivý balík pre to, aby sme urobili zázraky v školstve, čiže toto určite nebolo toho cieľom. Čiže nemôže to viesť teda cez spoločné škrty a nejaké vynútené právne manévre, pretože to môže byť kontraproduktívne a zničiť aj to, čo tu doteraz roky fungovalo, a to je práve aj tá inklúzia a inovácie v tých školách, vybraných súkromných a cirkevných, ktoré na takomto princípe naozaj fungujú a niečo prinášajú aj v oblasti inovácií.
Čiže ja by som navrhovala skôr, aby sme išli cestou, že naozaj urobiť ozajstnú analýzu tých reálnych nákladov štátnych, cirkevných, súkromných, podľa nej potom upraviť normatív. Zrušiť to pokutovanie toho 20 % normatívu pre tých, čo nevstúpia do režimu, a kým nebude ten normatív naozaj realistický, aby z neho mohli ufinancovať všetky tie deti a aby vzdelávanie bolo dostupné, no a potom, keď bude taký ten normatív, tak potom nastaviť prísnejšiu reguláciu školného a stransparentniť tie poplatky, aby tu nevznikali nejaké elitné školy, ktoré naozaj žiadajú 600-700 eur. Takýmto, k takémuto niečomu prišlo postupne teda Estónsko a už aj oni hovoria, že budú toto percento regulácie postupne znižovať, aby sa dostali na nulu. A v toto sa zhodneme, že, áno, na to, aby sme sa dostali k nejakému cieľu, potrebujeme určitý čas, potrebujeme k tomu ísť postupne, ale toto je podľa mňa spravodlivý model a nie vytvárať tu ešte ďalšie kategórie škôl, ktoré budú viacej nedostupné, pretože ony si niekde tie školy ten deficit určite vykompenzujú a nebude to nič iné ako zvyšovanie poplatkov od rodičov.
Druhá vec je, že dneska sa tu už dlho rozprávalo o tom procese, nebudem sa k tomu nejako veľmi vracať, ale je to tiež taký spôsob, že my tu hovoríme veľa o inklúzii, o sociálnej súdržnosti, o spravodlivosti, o politickej kultúre a potom presadzujeme zmeny silou len preto, že môžeme? Že mali by sme sa baviť nielen odborne a vecne, ale naozaj aj k rešpekte, s rešpektom k dátam a k tej realite, ktorá v teréne je. Takže a toto sa podľa mňa počas celej tejto rozpravy o tejto časti zákonoch nedialo úplne, pretože sme tu vyktimizovali najmä súkromné školstvo ako elitárske, ktoré sa priživuje na vzdelávaní detí, a toto sa mi naozaj nepáčilo. Čiže tento zákon potrebujeme prepracovať tak, aby sme nezničili tie školy, ktoré suplovali štát, ktoré prinášali inovácie, a mali by sme z toho spraviť nástroj rovnosti šancí a nie kladivo na tých, ktoré držali systém nad vodou v čase, keď sa školstvu roky odoberalo.
To, čo je najpozitívnejšie na tom zákone, je, že po desiatich rokoch od začatia infringementu zo strany Európskej únie za pretrvávajúcej segregácie rómskych detí sa do zákazu dostáva zákaz segregácie už pri samotnom určovaní obvodov. Túto úpravu naozaj vítame, pretože práve tvorba, pri tvorbe školských obvodov vzniká segregácia. Ak to bude zakázané a ak to bude kontrolované, dôsledne kontrolované a aj sankcionované, tak potom môžeme zastaviť prehlbovanie segregácie. Regionálne úrady školskej samosprávy teda získavajú právomoc preveriť, či obce pri tvorbe školských obvodov zohľadňujú podmienku rovnomerného prerozdelenia detí. Pre mňa je zaujímavé, že tak môžu urobiť na podnet vlastnej iniciatívy alebo na podnet niekoho iného. V rozpočte však bolo viditeľné, že sa položka na regionálne úrady školskej samosprávy znižuje, ja predpokladám, že pôjde najmä o prepustených zamestnancov. Mám obavy, či súčasné kapacity alebo respektíve znížené kapacity v budúcnosti budú postačovať na to, aby regionálne úrady školskej samosprávy riešili takto závažnú vec a kontrolovali vlastne všetky školské obvody, či dodržujú zákaz segregácie alebo nedodržujú. Okrem toho to dôležité je treba povedať, že úrady majú len odporúčaciu právomoc. Pretože dokonca ani štát nemôže zasahovať do rozhodnutia samospráv, jediný, kto to môže urobiť, je prokurátor. Čiže keď sa pozrieme na schopnosť tej vymožiteľnosti toho, aby samosprávy upravili tie školské obvody, tak nie je asi veľmi veľká. Dokonca my máme prípady, kedy súd rozhodol o tom, že niektoré mestá musia prijať rómskych žiakov a ani tak k tomu nedochádza, to je napríklad prípad Trebišova, teda Prešova a Malého Slivníka.
Okrem toho, a to pokladám za jeden z najväčších problémov, zákon zavádza prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa nové vymedzenie verejných školských obvodov navrhuje na základe doterajších obvodov. To znamená, že mestá a obce si môžu nechať to, ako majú dneska zapísané tie školy v jednotlivých spádoch tak, ako je to v súčasnosti, bez toho, aby to zmenili. Pretože v dôvodovej správe stojí, že hoci sa aktualizácia verejných školských obvodov navrhuje každoročne, je pravdepodobné, že viaceré súčasné školské obvody už zodpovedajú novým pravidlám a teda nie je dôvod ich ku dňu zmeny určiť nanovo. A ja sa pýtam opätovne, či regionálne školské úrady majú takú kapacitu, aby naozaj skontrolovali každé mesto, každú obec v tomto štáte, či mali predtým, aj v súčasnosti budú mať teda po účinnosti tohto zákona školské obvody usporiadané v súlade so zákonom o zákaze segregácie. No nebudú. Čiže v konečnom dôsledku sa kľudne môže v praxi stať, že obce a mestá neurobia vôbec nič, nezmenia si tie obvody a nikto to nebude môcť kontrolovať. A potom čo? A stav, zároveň z toho vyplýva, že je dosť možné, že rómske deti teda budú pokračovať a budú chodiť do tých škôl naďalej, ale s určitosťou vieme povedať, že od roku 2028 sa normatív pre súkromné a cirkevné školy bude znižovať. Takže na jednej strane tu máme kladivo a na druhej strane je to dosť benevolentné.
Ďalšia vec je, že ak dôjde k prekresleniu obvodu, tak to bude platiť len na území mesta s viacerými školami a v obciach sa nebude dať upraviť tie spády tak, aby nedochádzalo k segregácii. Čiže opätovne v praxi štát uplatňuje dvojaký meter. Budeme segregáciu v podstate naďalej ticho tolerovať, lebo nemáme zavedený žiadny funkčný mechanizmus na jej odstránenie. Aj tie desegregačné štandardy, ktoré majú, ktoré má každá škola povinnosť implementovať, je len taká formalita, pretože ony si to nejakým spôsobom napísali do školských programov, ale nemajú v praxi určené nástroje na to, aby to odstraňovali. Áno, môžete argumentovať tým, že vznikne národný projekt desegregácie, ktorý bude na dvanástich školách a ktorý bude prinášať nejaké čiastkové teda výstupy, ktoré budú môcť byť prenášané, ale to je hudba ďalekej budúcnosti, kým k tomuto dospejeme. Alebo môže v budúcnosti vzniknúť národný projekt, ako ste sám povedal, desegregácie pri tvorbe školským obvodov, ale to bude až v nasledujúcom programovom období, lebo momentálne v tomto období na to finančné prostriedky nie sú, čiže to je tiež zase hudba ďalekej budúcnosti. Takže je pravda, že kým dôjde k nejakej ekonomickej destabilizácii vlastne súkromných a cirkevných škôl, tak so segregáciou sa budeme naozaj pasovať ešte strašne dlho.
Zároveň na záver potrebujem vyjadriť sa aj k tým snahám, ktoré tu momentálne na Slovensku pociťujeme zo strany vyvolávania nejakých poplašných správ o tom, že čo sa ide diať na úrovni verejného školstva aj vo vzťahu k cirkevným školám, ktoré budú musieť, aj k súkromným, ktoré budú musieť prijímať aj deti z marginalizovaného prostredia. Akurát dneska na mňa narazil článok, už som si ho všimla neskôr, ale dnes som si ho tak akože detailnejšie prečítala, kde dokonca boli zmobilizované aj psychologičky k tomu, aby sa vyjadrili k tomu, aké je nevhodné, aby rómske deti boli inkluované do verejných škôl a školských zariadení. Dokonca, a to je podľa mňa absolútny sen, že boli tieto deti prirovnané k červivým jablkám. Akože ideme do takejto miery vo verejnej, ovplyvňovaní verejnej mienky, že rómske deti prirovnávame k červeným (červivým, pozn. red.) jablkám, ktoré môžu, keď budú do školy inkluované, vlastne otráviť celé prostredie tých krásnych zrelých červených a zelených jabĺčok, tak mne sa to naozaj hnusí, je mi z toho zle. My politici a političky a aj tí ľudia, ktorí robíme s rómskymi deťmi, učitelia, učiteľky, psychológovia, psychologičky, máme podľa mňa povinnosť, povinnosť, aby sme ľuďom vysvetľovali, že tieto deti môžeme zachrániť práve tým, že im umožníme vzdelávať sa v rozličnom prostredí. A nie naopak vyvolávať nejaký strach vo verejnosti, že teraz budú masívne rómske deti prevážané do všetkých škôl a budú tam ničiť prostredie tried. Toto sa mi zdá absolútne neprijateľné, aby takáto komunikácia zaznievala vo verejnosti a je mi, bohužiaľ, ľúto, že mnohí z nás, čo tu dnes sedíme, tak takýto slovník používame.
Rada by som teraz predstavila aj niektoré veci, ktoré považujeme za potrebné, možno trošičku upraviť a vyplýva to teda aj z toho, čo sme hovorili, akým spôsobom budeme tento zákon sa snažiť pozmeňovať napriek tomu, že nám je úplne jasné, že aj keď tieto návrhy z môjho pohľadu vôbec nie sú zlé, tak nebudú prijaté koalíciou.
V prvom rade pripravili sme pozmeňovací návrh aj s kolegyňou Gažovičovou, ktorý rieši úpravu tých školských obvodov, ktoré som spomínala, a navrhujeme, aby obce do školského roka 2027/2028 prispôsobili určenie školských a spádových obvodov tak, aby zodpovedali právnemu rámcu. Čiže nebude mať také, že si to môžu nechať, ako chcú, aleže budú mať povinnosť naozaj podľa nového zákona si to prerobiť a myslím si, že je to aspoň taký malý krok k tomu, aby naozaj k týmto zmenám v rámci desegregácii prišlo. Okrem toho si myslím, že dva školské roky (rečníčka si odkašľala), pardon, je dostatočný čas na to, aby takúto zmenu uskutočnili a zvyšuje to aj právnu istotu a zrozumiteľnosť a najmä zodpovednosť zriaďovateľov za to, že takúto zmenu musia urobiť.
Potom sme sa následne zamerali aj na kvalifikačné požiadavky na riaditeľa školy a navrhujeme, aby sa ustanovenie o kvalifikačných požiadavkách na funkciu riaditeľa rozšírilo aj na stredné odborné školy, stredné priemyselné školy a stredné športové školy. Pôvodné znenie zákona, ktoré sa do návrhu dostalo až po medzirezortnom pripomienkovacom konaní, zásadne obmedzilo uplatnenie kvalifikačných požiadaviek pre manažérsky typ riaditeľa a v praxi to znamenalo, že osoba s týmito manažérskymi skúsenosťami môže byť vylúčená len preto, že nie je riaditeľom spojenej školy. Takže toto sa snažíme teda upraviť v tom zákone a dávame tam aj možnosť, aby mohol pôsobiť manažér školy aj na takýchto zariadeniach a s tým, že tam by mal, samozrejme, zástupcu s príslušnou pedagogickou kvalifikáciou.
Potom sú to inovatívne školy a experimentálne programy. Toto je návrh, ktorý rozširuje vlastne výnimky pri vstupe do verejného registra siete škôl. Táto výnimka, jedna z nich bola napríklad, že stávajú sa verejnými zriaďovateľmi aj vtedy s možnosťou, ak robia nejaký medzinárodný program, ale niekde do vzduchoprázdna sa v podstate stratili tie programy, ktoré sú už experimentálne overené na Slovensku, ale nie sú štátnym vzdelávacím programom. Jedným z takýchto programov je napríklad aj program Montessori, sú tu aj ďalšie na Slovensku, nebudem ich teraz priamo menovať, ale je ich dosť, ktoré nie sú štátnym teda vzdelávacím programom, ale napriek tomu sú už dávno experimentálne schválené a teda by mali byť možnosť, neponúka ich žiadna verejná škola. Rodič teda nemá možnosť vybrať si inú alternatívu vo verejnej škole, ale len tú možnosť napríklad v súkromnej alebo cirkevnej škole, ak to ponúka. Ale ani o tom nemám vedomosť, že by cirkevná škola nejakú, nejaký takýto program vôbec ponúkala. Čiže to robia len v podstate v súčasnosti dneska súkromné školy.
Ďalší návrh sa týka úpravy ustanovenia, ktoré je možno odvolať riaditeľa školy na návrh hlavného školského inšpektora, a to aj v prípade, ak bol do funkcie vymenovaný zriaďovateľom bez splnenia kvalifikačných predpokladov. Znie to možno technicky, ale podľa mňa tu ide o základnú otázku spravodlivosti, pretože v praxi vznikali situácie, keď riaditeľ, ktorý nejakým spôsobom nepochybil, bol vymenovaný teda zriaďovateľom bez potrebnej kvalifikácie, bol následne, môže byť následne odvolaný a automaticky sankcionovaný zákazom účasti vo výberovom konaní na päť rokov. Čiže takto sa vytvorí ale absurdný stav, pretože riaditeľ nebude niesť dôsledky za svoje chyby, za svoje pochybenia v praxi vo výchovno-vzdelávacom procese, ale za to, že chybu urobil niekto iný, v tomto prípade zriaďovateľ. Navrhujem preto, aby dôvodom na odvolanie, z týchto dôvodov na odvolanie riaditeľa boli vylúčené závažné nedostatky zistené pri výkone inšpekcie, ktoré možno objektívne pripísať teda... tu mám asi chybu, ale nevadí, tak ja to potom ešte prečítam v dôvodovej správe. Ide o to, že teda chceme, aby tam boli zohľadnené iba tie závažné nedostatky zistené pri výkone inšpekcie.
Potom tu mám inkluzívne prijímanie detí, to sa týka vlastne teda detí a žiakov, ktorým poskytujeme podporné opatrenia podľa osobitného predpisu. A rada by som sa ešte zastavila pri tom druhom pozmeňovacom zákone, to som spomínala už aj vo výbore, kedy považujem za absolútne nespravodlivé, aby sa cestovné preplácalo súkromným školám, teda nepreplácalo súkromným školám, ktoré nie sú vo verejnej sieti, ale pri cirkevných školách to neplatí. Cirkevným školám sa prepláca cestovné či sú verejné, alebo nie sú verejné. Myslím si, že je to absolútne voči nim nespravodlivé a vlastne to vytvára školy dvoch kategórií.
Keďže mi už dochádza hlas, tak bude asi najlepšie, keď prečítam pozmeňujúce návrhy. Takže vás poprosím zastaviť mi čas. Najprv prečítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankýň Ingrid Kosovej... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Zastavte čas.

Kosová, Ingrid, poslankyňa NR SR
Ďakujem. Ďakujem krásne. Teda môj k vládnemu návrhu zákona o financovaní škôl a školských zariadení.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o financovaní škôl a školských zariadení, tlač 934.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem túto zmenu a doplnenie:
1. V § 15 ods. 1 písm. b) sa na konci pripájajú tieto slová: „súkromnej materskej školy, alebo súkromnej základnej školy, ktorá je verejným poskytovateľom výchovy a vzdelávania,”
2. V § 15 ods. 1 písm. c) znie:
„c) cirkevnej materskej školy alebo cirkevnej základnej školy, súkromnej materskej školy, alebo súkromnej základnej školy, ktorá je neverejným poskytovateľom výchovy a vzdelávania, a ktorá nie je prijímateľom zdrojov financovania podľa § 4 ods. 3 písm. f) alebo g), alebo obdobného plnenia, ktoré má povahu školného.”.
Odôvodnenie k bodom 1 a 2: Nie je spravodlivé, aby súkromné školy boli vylúčené z nároku na príspevok na dopravu, zatiaľ čo cirkevné školy tento nárok majú — a to bez ohľadu na to, či sú verejným alebo neverejným poskytovateľom výchovy a vzdelávania. Mnohé súkromné aj cirkevné školy pôsobia v regiónoch, kde chýba dostatočná sieť verejných škôl. V takýchto prípadoch je príspevok na dopravu často nevyhnutnou podmienkou reálnej dostupnosti vzdelávania, najmä v menších obciach a pre sociálne zraniteľné skupiny. Rozšírenie možnosti čerpania príspevku na dopravu aj pre neverejných poskytovateľov výchovy a vzdelávania bez ohľadu na ich zriaďovateľa prispeje k spravodlivejšiemu systému podpory, zvýši motiváciu súkromných škôl zapájať sa do inkluzívneho vzdelávania a zároveň zlepší mobilitu detí a žiakov z vylúčených komunít. Podpora dopravy do školy by mala byť univerzálna, viazaná na potrebu dieťaťa a nie na formálny status školy.
Teraz prečítam druhý pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Ingrid Kosovej a Tiny Gažovičovej k vládnemu návrhu zákona o školskej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 935.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o školskej správe a zmene o doplnení niektorých zákonov, tlač 935.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny a doplnenia
1. V čl. I § 7 ods. 6 sa za slová „Ak ide o” vkladajú slová „strednú odbornú školu, strednú priemyselnú školu, strednú športovú školu alebo”.
Odôvodnenie: Uvedený odsek bol do návrhu zákona doplnený až po vyhodnotení medzirezortného pripomienkového konania, pričom zásadným spôsobom obmedzil možnosti uplatnenia tam uvedených kvalifikačných požiadaviek na funkciu riaditeľa. Splnenie kvalifikačných požiadaviek na riaditeľa — osobu „manažéra” je rovnako relevantné aj pre uvedené druhy stredných škôl, nielen pre spojenú školu, ktorej organizačnou zložkou je stredná škola. I v prípade stredných škôl, ktoré sú samostatnou školou a nie organizačnou zložkou spojenej školy sa v prípade riaditeľa „manažéra” uplatní požiadavka na zástupcu riaditeľa, spĺňajúceho príslušné kvalifikačné predpoklady na pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca.
2. V čl. I § 13 ods. 4 písm. a) sa vypúšťajú slová „alebo skutočnosť, že zriaďovateľ vymenoval do funkcie riaditeľa osobu, ktorá nespĺňa kvalifikačné predpoklady”.
Odôvodnenie: Navrhovaná úprava spresňuje ustanovenie § 13 ods. 4 tak, aby dôvodom na odvolanie riaditeľa na návrh hlavného školského inšpektora boli výlučne závažné nedostatky zistené pri výkone inšpekčnej činnosti, ktoré možno objektívne pripísať činnosti alebo nečinnosti riaditeľa školy. Pôvodné znenie ustanovenia spájalo dva odlišné dôvody odvolania – (1) zistenie závažných nedostatkov a (2) vymenovanie osoby, ktorá nespĺňa kvalifikačné predpoklady. Zatiaľ čo prvý dôvod sa viaže na zodpovednosť riaditeľa, druhý dôvod vzniká pochybením zriaďovateľa. Ich spoločné uvedenie spôsobovalo, že aj riaditeľ odvolaný z dôvodu nesprávneho postupu zriaďovateľa bol následne sankcionovaný zákazom účasti vo výberovom konaní podľa 10 ods. 2 písm. a) na obdobie piatich rokov, a to aj v prípadoch, keď si medzitým doplnil požadovanú kvalifikáciu alebo spĺňal podmienky podľa § 7 ods. 6 ako uchádzač z radov manažérov bez pedagogickej spôsobilosti. Navrhovaná úprava túto nespravodlivosť odstraňuje a zosúlaďuje právnu úpravu s princípom spravodlivosti a rovnosti prístupu k verejným funkciám. Zároveň prispieva k väčšej právnej istote v aplikačnej praxi a predchádza sporom o výklad a dôsledky odvolania riaditeľa školy.
2. V čl. I § 46, to by malo byť už po 3, myslím, áno.
3. V čl. I § 46 sa ods. 4 sa dopĺňa písmenom c), ktoré znie:
„c) deti alebo žiaci, ktorých škola prijala z dôvodu poskytovania podporných opatrení podľa osobitného predpisu.²³⁾".
Poznámka pod čiarou k odkazu 23 znie:
„²³⁾ § 145b ods. 10 písm. a) zákona č. 245/2008 Z. z.".
Nasledujúce poznámky pod čiarou a odkazy na poznámky pod čiarou sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Prijatie detí a žiakov, ktorým škola na základe regionálneho princípu poskytovania podporných opatrení poskytuje podporné opatrenia, je súčasťou verejnej služby v zmysle princípov inkluzívneho vzdelávania. Z tohto dôvodu by sa nemali počítať do podielu detí alebo žiakov, ktorý materská škola alebo základná škola môže použiť na prijatie detí alebo žiakov bez ohľadu na verejný školský obvod. Týka sa to cirkevnej školy alebo súkromnej školy, ktorá sa stala verejným poskytovateľom výchovy a vzdelávania prostredníctvom zaradenia do verejného školského obvodu.
4. V čl. I § 51 ods. 1 písm. d) sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo experimentálne overeného programu, ktorý nie je štátnym vzdelávacím programom".
Odôvodnenie: Cieľom doplnenia je zabezpečiť, aby sa ustanovenia o verejnom poskytovateľovi a dohode o verejnej službe nevzťahovali ani na školy, ktoré realizujú výchovu a vzdelávanie podľa alternatívneho vzdelávacieho programu v minulosti overeného a schváleného na základe experimentálneho overovania (napríklad Montessori). Tieto školy sú nositeľmi inovatívnych pedagogických prístupov a metodík, ktorých obsah, ciele a spôsob realizácie boli riadne posúdené a schválené v rámci systému experimentálneho overovania podľa zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní. Ide teda o programy, ktorých kvalita a súlad s cieľmi výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike sú garantované ministerstvom, ale z povahy poskytovaného vzdelávania nie je možný ich prechod do registra verejných poskytovateľov vzdelávania. Uplatnenie výnimky je preto opodstatnené – tieto školy už prešli procesom odbornej verifikácie a plnia významnú úlohu v rozvoji inovatívneho a inkluzívneho vzdelávania. Ich zaradenie medzi subjekty, na ktoré sa ustanovenia o verejnom poskytovateľovi nevzťahujú, umožní zachovať pedagogickú autonómiu a experimentálny charakter vzdelávacích programov bez zbytočných administratívnych obmedzení. Navrhovaná úprava zároveň vytvára priestor na rozširovanie programov s inovatívnou podobou výchovy a vzdelávania aj do verejných škôl. Tým sa posilní prenos inovatívnych prístupov naprieč vzdelávacím systémom a zlepší sa dostupnosť kvalitných a rozmanitých foriem vzdelávania pre deti a žiakov v celej Slovenskej republike.
5. V čl. I § 81 sa za odsek 10 vkladá nový odsek 11, ktorý znie:
„(11) Obce prispôsobia školské obvody základných škôl určené podľa doterajších predpisov tak, aby od školského roka 2027/2028 zohľadňovali skutočnosti uvedené v § 44 v znení účinnom od 1. januára 2026. Obce prispôsobia určenie spádových materských škôl tak, aby od školského roka 2027/2028 zohľadňovali skutočnosti uvedené v § 44 v znení účinnom od 1 . januára 2026.".
Doterajšie odseky 11 až 16 sa označujú ako odseky 12 až 17.
Ďalší bod v čl. I § 81 ods. 16 sa slová „odsek 16" nahrádzajú slovami „odsek 17".
Odôvodnenie: Cieľom doplneného ustanovenia je zabezpečiť plynulý prechod zo súčasného systému spádových škôl na nový systém školských obvodov podľa predpisov účinných od 1. januára 2026. Zriaďovateľ, ktorým je obec, má právnu a organizačnú kompetenciu vykonávať zmeny v školských obvodoch, a preto je potrebné stanoviť jasnú povinnosť skontrolovať súlad existujúcich obvodov s § 44 zákona, ktorý určuje kritériá spádovej školy. Týmto opatrením sa zabezpečí, že obce vykonajú potrebné zmeny v školských obvodoch na základe objektívnej kontroly, čo garantuje súlad s legislatívou a rovnaké podmienky pre všetkých žiakov. Termín začiatku školského roka 2027/2028 umožňuje dostatočný čas na administratívne a organizačné opatrenia potrebné na úpravu školských obvodov a zároveň zaisťuje, že nová úprava začne účinne platiť od začiatku školského roka po prechode na nový systém. Doplnenie tohto ustanovenia tak zvyšuje právnu istotu, jasnosť zodpovedností zriaďovateľov a zabezpečuje, aby sa zvýšila transparentnosť povinnosti zakázať segregáciu pri tvorbe školských obvodov u verejných poskytovateľov vzdelávania. Zároveň sa v odseku 16 navrhuje úprava vnútorného odkazu vzhľadom na vloženie nového odseku 11.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pani poslankyňa, tri faktické.
Poslanec Horecký.

Ďakujem za slovo.
Pani kolegyňa, keďže po vás budem mať ja vystúpenie za klub, budem mať dosť priestoru, tak sa teraz vo faktickej dotknem len jednej veci, ktorá je taká citlivá.
Spomínali ste tam, vyhradili ste sa voči necitlivým vyjadreniam na adresu detí z rómskych komunít, osobitne pri problémoch inklúzie, kedy ten pomer majority, minority je skôr opačný podľa tých názvov, že ste proste to, ak vás zacitujem, pomenovali červivými jablkami, ak som dobre počul. A ja vás chcem ubezpečiť v tejto svojej faktickej, že aj keď sa v niektorých veciach, ako je napríklad povinné predprimárne vzdelávanie od troch rokov, nezhodujeme, tak zo všetkých síl a všetkými prostriedkami podporujem inklúziu a osobitne problém generačnej chudoby a vyslobodenia detí, rómskych detí z proste neakceptovateľných, nehumánnych podmienok, v ktorých žijú v rómskych osadách. A považujem to, viackrát som to povedal, za priam povinnú premiérsku tému, za niečo, čo nevie vyriešiť minister školstva, aj keby to chcel. Čo musí byť súladné s viacerými rezortami, pretože je to nielen do neba volajúca krivda a doslova zločin na deťoch, ale je to aj strategicky dôležitá vec pre celé Slovensko aj vzhľadom na demografiu, aj vzhľadom na to, čo si dovolí ekonomika Slovenskej republiky utiahnuť, aj to, aby títo ľudia v pasci generačnej chudoby neboli nedôstojne odkázaní na sociálne dávky, ale aby mali plnohodnotný, dôstojný život, tak ako si ho zaslúžia, ako všetci ľudia na svete. Tak v tomto budeme robiť určite všetko preto, aby sa tak stalo.
Ďakujem.

Poslankyňa Gažovičová.

Ďakujem a ďakujem kolegyni Kosovej za teda prečítanie, tuším, už posledného z našich pozmeňovákov, ale teda je to celkom náročné to tu čítať nahlas v pléne.
Ja by som sa tiež chcela zamerať na podobnú tému ako predrečník Horecký. Áno, viac sa teraz vo verejnom priestore hovorí o tom, že je potrebné, aby deti aj z generačnej chudoby navštevovali deti školu spolu s deťmi z, nazvem to, strednej vrstvy a objavujú sa na to rôzne názory. My plne podporujeme aj snahu ministerstva školstva viacej priniesť nejaké desegregačné opatrenia a naozaj dbať na to, aby deti mali miesto v škole. Zároveň však vnímam ako nesmierne dôležité, aby to išlo ruka v ruke s podporou pre tie školy. A toto adresujem pánovi ministrovi, myslím si, že toto je niečo, čo zatiaľ ten balík zákonov dostatočne neobsahuje, a ja viem, že to nie sú iba legislatívne veci, ono do veľkej miery sú to finančné, napríklad či príspevok na SZP naďalej bude natoľko symbolický ako doteraz, alebo či sa podarí mu dať nejakú väčšiu váhu, či pri prideľovaní podporných profesií vlastne cez príspevok na podporné opatrenia, či sa tam viacej zohľadní to, že sú na škole aj deti zo SZP. Myslím si, že je potrebné aj na toto sa zamerať práve preto, aby v konečnom dôsledku, keď aj sa nám podarí tie deti dostať na nesegregované školy, aby tam mali dostatočnú podporu. Čiže podporujeme v tomto zmysle tie zákony, ale myslíme aj na to, čo bude nevyhnutné, aby to potom fungovalo.
Ďakujem.

Poslanec Šmilňák.

Vďaka za slovo.
Pani kolegyňa Kosová, ja by som si dal trošku pozor na to, na tie červivé jablká a pekné jabĺčka a zlé jabĺčka, a aby sme nehodili príliš veľkú špinu a neurobili terč z pracovníkov CPaP, z psychológov a učiteľov, ktorí robia v takých podmienkach, o ktorých sa nám ani nesníva. Takže toto pozor, po prvé.
Po druhé, inklúzia ešte nie je ľudské právo, inklúzia je šľachetný cieľ, ale základný dohovor o právach dieťaťa hovorí, že každé dieťa má právo byť vzdelávané takým vzdelávaním, ktorým dosiahne maximálne jeho potenciál. A to má platiť pre všetky deti, aj pre tie, ktoré sú vo vylúčených komunitách, aj tie, ktoré nie sú. Ale nedosiahnete to tak, že ich nasilu zmiešate. Vy nemôžete dosiahnuť zlepšenie situácie tak, že niekomu inému ju zhoršíte. Celé toto naše úsilie musí byť win-win. A to, čo zatiaľ predstavuje pán minister, zatiaľ toto vôbec nerieši. To, čo povedal Janko Horecký, podpisujem, musíme urobiť všetko preto, aby sme vyslobodili deti z generačnej chudoby, a snáď ma nebudete obviňovať za nejakého rasistu, ja som bol zakladateľom a dlho som viedol školu, ktorá bola maximálne inkluzívna aj s vylúčenou osadou a dneska tie deti sa maximálne zlepšili, chodia čisté, rodičia pracujú, prispievajú, chodia na lyžiarke výcviky. Trvalo nám to 20 rokov.
Čiže ja túto prácu podpisujem, ale dal by som, asi by som vážil slová a nerobte, prosím vás, z inklúzie mantru, lebo mnohí ľudia tomuto pojmu nerozumejú a zvlášť veľmi ťažko sa s týmto slovom operuje na východe Slovenska, kde už je proste situácia taká, že si ju mnohí z vás ani nedokážete predstaviť. Len to, prosím vás, berte do úvahy.
Ďakujem.

Poslankyňa Kosová.