40. schôdza

Dobrý deň, ja nebudem skutočne nejako dlho rečniť. Ja by som možno len tento svoj príspevok zarámcovala do takých troch častí.
V prvom rade by som veľmi chcela pochváliť teda ministerstvo, ktoré týmto zákonom sa snaží riešiť všetkých aktérov vo vysokoškolskom systéme. Aj strategických manažérov, strategické vedenie univerzity, aj zamestnancov vysokých škôl a aj študentov vysokých škôl. Rozoberieme si to.
V prvom rade, čo sa týka strategického vedenia, vidí a zavádza aj v tomto vysokoškolskom zákone možnosti pre vzdelávanie AI, pre napĺňanie vízie postupného zavádzania umelej inteligencie na vysokých školách pre prípravu manažérskych schopností práve prostredníctvom napr. aj týchto kompetenčných centier a umožňuje a rozväzuje aj vedeniu univerzít ruky vo viacerých strategických víziách, ktoré potrebujú napĺňať. Na strane zamestnancov taktiež dlhodobo registrujeme záujem o dve dôležité veci. Áno, bolo tu spomínané práve táto definitíva, že je možno trošku kontroverzná. Ja ju nevidím ako kontroverznú, ja ju vidím ako veľmi prínosnú nielen preto, že zabezpečuje jednotlivým zamestnancom vysokých škôl pri ich platoch, aké majú, dlhodobú víziu udržania sa, udržania si svojho zamestnaneckého pomeru, ale zároveň aj dávajú priestor tej univerzite, aby si za tých deväť rokov, keď majú svojho zamestnanca, overili jeho schopnosti, či už teda publikovať alebo kvalitne vyučovať, viesť doktorandov a vykonávať všetky zložky, ktoré majú v náplni svojej práce v tomto zamestnaneckom pomere. Čiže vidíme tam silnú podporu aj teda zamestnávania a zamestnancov. Taktiež nemôžem opomenúť sabatikal alebo teda uvoľnenie z pedagogických činností, tzv. tvorivé voľno ľudovo povedané, v ktorom vidíme veľkú príležitosť pre všetkých tých, ktorí na vysokých školách sa chcú venovať vede a výskumu, aby práve si v rozmedzí šiestich mesiacov mohli zobrať toto tvorivé voľno, či už teda vycestovaním do zahraničia alebo nejakou, nejakým praktickým umiestnením vo vedeckých konzorciách, vo vedeckých tímoch dokázali nielen nadväzovať svoje a posilňovať hlavne svoje medzinárodné kontakty, ale hlavne mali ten priestor ponoriť sa do svojho výskumu a za tých šesť mesiacov priniesť revolučné zmeny, ktoré pri tom pedagogickom procese, ktorí prirodzene za nejakým trošku taký zošnurovaný, či už jednotlivým harmonogramom výučby, ale aj vedením diplomových prác, zasadnutím odborových komisií a programových rád a ďalších teda súčastí celého tohto akademického života. Takže aj v tomto tvorivom voľne vidíme obrovskú príležitosť a podporu zamestnávania na vysokých školách, aby nedochádzalo k odlivu týchto zamestnancov.
No a napokon spomeniem aj študentov. Myslím, že tu je práve veľká podpora pri previazaní s praxou, či už sú to diplomovky, ktoré bude možné vykonávať po odsúhlasení, samozrejme, programovej rady, teda tých garantov programu, aj v konkrétnom podniku alebo nejakej výskumnej inštitúcii, pričom nebudú zviazaní poskytnúť diplomovku v tom štandardnom formáte, v akom sa teraz predkladá, to znamená, úvod, jadro, záver, alebo teda výber literatúry, prehľad literatúry, potom je to cieľ, metódy, ale zamerajú sa pri tej diplomovke na tú pridanú hodnotu, ktorou sú výsledky práce, výsledky stáže, navrhnuté portfóliá, ktoré priniesli. Nuž a taktiež, ako spomenul aj pán kolega Habánik, práve zakomponovanie praxí a alebo teda prepojenie tohto vysokoškolského zákona spolu s mikrokreditmi, ktoré môžu získavať aj počas svojej praxe a započítavania do ECTS kreditov, je veľkým prínosom pre prepojenie toho študentského života s praktickými skúsenosťami. Taktiež veľmi oceňujem, že pán minister tento vysokoškolský zákon dáva spolu so zákonmi pre regionálne školstvo a práve tu vidno to strategické myslenie ministerstva, keďže už aj v stredoškolskom vzdelávaní myslí na to prepájanie s vysokoškolským životom, či už je to cez pedagóga kandidáta, kde umožňuje, aby po troch rokoch pedagogickej školy mohli prejsť jednotliví študenti už aj do praxe a získavať praktické skúsenosti, alebo teda započítavanie posledného roka štúdia na strednej škole do vysokoškolského bakalárskeho štúdia. To sú všetko krásne veci, ktorými prepája a sfunkčňuje celý systém, pomáha udržaniu aj študentov v tomto našom slovenskom systéme.
Z mojej strany som chcela spomenúť a zarámcovať možno tie najvýznamnejšie, najvýznamnejšie zmeny, ktoré nepovažujem za kozmetické napriek tomu, čo tu zaznelo v tomto pléne, ale považujem ich za zásadné a dlhodobo, dlhodobo teda nasmerované práve na ten dlhodobý rast, na tie strategické vízie, ktoré naše školstvo má mať. To znamená, zastabilizovanie personálneho zabezpečenia a zároveň prinášanie, otvorenie sa novým, novým, novým možnostiam alebo teda novým témam, ako je napr. umelá inteligencia a, samozrejme, rozvoj manažérskych kompetencií.
Rada by som ešte v rámci tohto príspevku aj požiadala, aby dva body zo spoločnej správy boli vyňaté na osobitné hlasovanie, konkrétne ide o body 4 a 6. Súvisí to s tým, že práve tieto body sa týkajú habilitačných, inauguračných konaní, momentálne prebiehajú akreditácie habilitačných, inauguračných konaní v rámci SAAVŠ, Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo, a teda chceli by sme ešte v tomto mať osobitné hlasovanie.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne kolegovia, dovoľte aj mne, aby som sa vyjadril v rámci tohto bloku k zákonu o vysokých školách. Na začiatku na samý úvod sa chcem poďakovať za každú dobrú myšlienku, dobrý podnet, ktorý vedie k skvalitneniu vysokoškolského prostredia, ktorý odznel v dnešnej rozprave, odznel na výbore alebo v rozprave v rámci prvého čítania. Určite nikto z nás sa nebude tváriť, že vysokoškolské prostredie nepotrebuje aj nové impulzy a neustály tlak na zvyšovanie kvality a konkurencieschopné prostredie, minimálne v európskom vysokoškolskom a vzdelávacom meradle.
Ja by som svoje vystúpenie rozdelil do takých dvoch častí. V prvej časti chcem sa vyjadriť k samotnému zákonu, ktorý, ako ste správne viacerí poznamenali, je kombináciou existujúcej právnej úpravy a nových prvkov, ktoré sú do zákona vkladané. Prečo tomu tak je? Je tomu tak preto, že existujúci platný zákon z 2002 bol novelizovaný, myslím si, že viac ako 50-krát menšími alebo väčšími alebo rozsiahlejšími novelami a častokrát sa už v tom prostredí stával neprehľadný, ktorá časť a ktorá novela ako platí, aj vo vzťahu k mnohým prechodným ustanoveniam v zákone. Preto zjednotenie do nového zákonu ja považujem za veľmi prospešné a rozumné aj za tej podmienky, áno, a to treba otvorene priznať, bude to znamenať zásah do vnútorných predpisov na úrovni univerzít, vysokých škôl a fakúlt, ale to nie je nič mimoriadne ani nové. Každá legislatívna norma, zmena aj v inej oblasti mimo vzdelávania znamená, že sa vnútorné predpisy na úrovni inštitúcií, ktorých sa dotýka, upravujú alebo novelizujú. Podstatné na tom je, či vieme dať do toho zákona také nové impulzy, ktoré pomôžu zatraktívniť a skvalitniť vysokoškolské prostredie, a myslím si, že sa to predkladateľom podarilo. A môžem povedať aj za seba, a to bolo vidieť aj z rozporových konaní, keď odchádzali jednotlivé reprezentácie vysokých škôl spokojné v rámci akceptovania ich pripomienok k samotnému textu zákona, že naozaj môže byť tento zákon takým impulzných prvkom v systéme vysokoškolského vzdelávania. A to nehovorím, teraz sa nebudem vracať ku krátkym programom, mikrocertifikátom, úprave podmienok obsadzovania funkčných miest alebo ďalších a ďalších náležitostí, ktoré sú tam nové s dopadom na podporné opatrenia pre študentov, prenos kreditov medzi formálnym a neformálnym vzdelávaním. Naozaj je to previazané so zákonom o vzdelávaní dospelých, je to previazané so zákonom o odbornom vzdelávaním a myslím si, že ešte s jedným zákonom, kde stanovujeme stredné priemyselné školy a ďalšie tieto atribúty, ktoré budú mať aj priamy dopad na fakulty a vysoké školy technického zamerania.
Bolo tu v rámci diskusie aj spomínané návrhy na úpravu funkčných období alebo možno nezlučiteľnosť funkcií. Aby v tom bolo úplne jasno v tejto snemovni, ale aj mimo tejto snemovne, dovoľujem si v tejto chvíli zacitovať z Ústavy Slovenskej republiky, snáď nikto z nás z tejto miestnosti nebude spochybňovať platné znenie Ústavy Slovenskej republiky. Ústava Slovenskej republiky v čl. 30 ods. 1 hovorí: „Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.". V nadväznosti na ods. 1 odsek 4 hovorí: „Občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám." Článok 77 ústavy: „Funkcia poslanca je nezlučiteľná s výkonom funkcie sudcu, prokurátora, verejného ochrancu práv, príslušníka ozbrojených síl, príslušníka ozbrojeného zboru a poslanca Európskeho parlamentu." Ak do ústavy Slovenskej republiky dopíšeme, že funkcia poslanca bude nezlučiteľná s funkciou rektora, dekana, predsedu vyššieho územného celku, starostu alebo primátora, alebo aj ďalších verejných a volených funkcií, tak potom ten návrh, ktorý predložila pani poslankyňa Gažovičová, možno považovať za relevantný. Teraz ho možno považovať za návrh, ktorý je v príkrom rozpore s platným znením Ústavy Slovenskej republiky.
Druhý aspekt – konflikt záujmov. Ten je rovnako vyriešený, ošetrený v rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, zoznámte sa s ním. Čo sa týka voľby a menovania alebo výberu, tu si tiež mýlime pojmy s dojmami. Verejná funkcia ako taká vzniká procesom voľby, demokratickej voľby. To neznamená, že keď sa niekto u verejnú funkciu uchádza, je hneď, automaticky zvolený a že je zvolený navždy. Naopak, máme tu nejaký proces výberu alebo menovania a to je ten prípad správnej rady, a preto ste ten príklad použitia správnej rady vo vzťahu k nezlučiteľnosti funkcie rektora použili veľmi nesprávne. Tento výklad je nesprávny, pretože je tam oddelenie spôsobu výberu člena správnej rady, vrátane predsedu správnej rady od akademických funkcionárov na úrovni univerzít alebo vysokých škôl.
Prosím, naozaj venujme sa tomu, tomu pozorne, podrobne. Ja v tomto prostredí robím takmer 26 rokov, takže som už prešiel všeličím za za tieto roky a naozaj aj výraznými zmenami legislatívneho procesu, ktoré na mňa dopadali, či už od, spred 26 rokov, od radového asistenta až po súčasnosť. Prosím všetkých, nebojme sa mať v tejto miestnosti rozumných, inteligentných, múdrych a vzdelaných ľudí. Čím viac ich v tejto miestnosti bude, tým lepšie sa bude mať naša krajina. Ak sa týchto ľudí začneme báť, tak potom, samozrejme, to bude mať výrazne negatívny dopad na sociálnu a ekonomickú stránku života našich občanov a budeme si právom hovoriť o tom, že kde sa naša, naša krajina nachádza.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Pán podpredsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, chcem sa poďakovať, že tá debata bola vecná, veľmi vecná, ale zároveň kolegyniam z Progresívneho Slovenska musím povedať, že by som si naozaj prial, aby bola odborná a toto, čo ste preukázali, prepáčte, ale naozaj považujem trošku za neprofesionálne, pretože buď ste si neprečítali ten zákon a neviete, čo sa robí posledné dva roky a pani predsedníčka aj pán podpredseda výboru vám to povedali, ale mám za to, že by ste to mali vedieť, lebo často o tom diskutujeme a ja vám teda poviem aj na tie veci, o ktorých ste hovorili, aj čo robíme.
Začnem správnou radou, lebo to sa tu stále opakuje a nie je to pravda, čo hovoríte. Správna rada sa menila minulý rok spôsobom, že sa reagovalo na dovtedajší stav, kedy zástupcovia akademickej samosprávy a zástupcovia štátu mali paritné zastúpenie a toho nepárneho člena si vyberali takým a nejakým spôsobom, až by som to možno použil ten výraz pokútnym. To, čo sme nemohli urobiť, je, že by sme väčšinu dali na stranu štátu, pretože tam v pláne obnovy a odolnosti v rámci reformného míľnika bolo jasne povedané, že štát nesmie mať väčšinu. Tak sme to zverili akademickej samospráve, ale zároveň sme v kompetenciách správnej rady zvýšili kvórum v rozhodovaní v kľúčových otázkach na dve tretiny. Inými slovami, nie je možné rozhodovať väčšinou, ani keď tu akademická samospráva v tej správnej rade má väčšinové zastúpenie. Čo v realite bolo aj v minulosti, lebo si to tak nejako dohodli. Len sme sa tvárili, že to tam proste nevidíme a je to v poriadku a niekedy kľudne to mohol mať štát, niekedy akademická samospráva, zároveň sme veľmi jasne nastavili aj kritériá, kto to má byť, ako sa to vyberá. Veľmi sme otvorili aj otázku toho, aby mohli pôsobiť zahraniční lektori, to sa deje aj teraz v zákone, aby sme tie podmienky, týkajúce sa tých docentúr, kedy museli mať vzdelávanie alebo pracovný pomer pomaly na Slovensku. Však sme nikoho nevedeli zo zahraničia pomaly dostať na tie pozície vzdelávacie. To sa riešilo aj minulý rok.
A teraz, čo sa rieši v tomto zákone, ktorý tak nazývate, že je takým vágnym. A ja považujem za kľúčovú vec, že sme nešli do tých, nazveme to, štrukturálnych, do tých inštitucionálnych rámcov, ktoré na jednak, ako povedal aj pán podpredseda výboru, jednak sú dané z plánu obnovy a odolnosti z hľadiska reformného míľnika, jednak fungujú, sú osvedčené a zároveň sme ich minulý rok upravovali. Tak neviem, prečo by sme to zasa mali celé zbúrať a stavať nejako nanovo. Ale tie kľúčové veci, o ktorých tu aj padla aj debata, tak ja ich zopakujem. Čo sa týka tých, a budem to volať ten flexibilný kreditový systém, čo nám umožňuje a považujem to za kľúčovú vec, že nepozeráme na bakalárske štúdium napríklad ako fixne dané trojročné. My máme možnosť získavať kredity viacerými spôsobmi. Jednak je cez systém zákona o vzdelávaní dospelých, alebo celoživotného vzdelávania, cez mikroosvedčenia, ďalej cez stredné odborné vzdelávanie, cez stredné školy, k čomu sme v zákone o odbornom vzdelávaní, ktorý sme preberali predtým, umožnili napríklad vyššie stredné školy priemyselné, ale aj napríklad pedagogické a zdravotné, kde keď budú, sa zosúladia tie kurikulá, a to nebude robiť štát, ale majú to urobiť tie školy spolu s príslušnými fakultami, tak je možné v tom praktickom prevedení mať napríklad priemyslovku, ktorá bude päťročná a v príslušnom odbore na vysokej škole si ukončiť bakalársky stupeň vzdelania za dva roky. To isté platí o zdravotníckych školách napríklad ošetrovateľstva, pedagogických školách. To považujem za strašne dôležitú motivačnú vec, ako udržať v tom ekosystéme mladých ľudí, ktorí nastúpia na tie odborné vzdelávania, nielen na tie všeobecné typy vzdelaní, aj keď budú dlhšie, zvyšuje sa im kvalifikácia pre trh práce, ale nejakým spôsobom sa nediskriminujú potom pre ďalšie stupne vzdelávania. To je strašne dôležité, ale okrem toho môžu napríklad kredity získať aj cez takzvanú podporu študentských spolkov a aktivít. To, čo poznáme v zahraničí, a teda minister to nevie vytvoriť, ale sú to rôzne kluby popri fakultách, ktoré si organizujú rôzne odborné mimoškolské aktivity, a pokiaľ to tá fakulta dozoruje, môže určiť aj programy, napríklad budú mať, ja neviem, AI spolok, budú tam mať rôzne prednášky, budú mať rôznych prispievateľov a pokiaľ to tá fakulta a príslušná katedra dozoruje, môžu si určiť, že napríklad absolvovanie takýchto aktivít nahradí kredity. Je to podpora toho spoločenstva študentov a spolkov a ich aktivít mimo toho hlavného prúdu vzdelávania, veď o tomto tu hovoríme roky, ale toto minister nemôže urobiť. Ako to urobiť? Podporujeme veľa internacionalizácie, tak, aby mladí ľudia chodili aj v rámci Erasmus plus, ale nie je to iba o financovaní, ale aj o tej ponuke, aby sa dostali na tie medzinárodné programy. My tie mobility chceme podporovať, ale mobility, ktoré sú kreditové, ktoré nie sú tie ucelené, že nám odídu študenti do zahraničia a nevrátia sa. Je fajn, keď odídu na pol roka alebo na dva semestre a tie skúsenosti, o ktorých hovoríme, prinesú a snažia sa ovplyvňovať a meniť to prostredie a keď ich bude dosť, tak sa im to bude dariť. My im zákonom vytvárame napríklad spôsob a a podporu v tom, v čom som povedal, podpora študentských spolkov a aktivít, kde môžu získať až kredity za tie aktivity.
Ďalšiu vec, ktorú poviem, lektori z praxe. Veď to je obrovský problém dneska, ako ich získať na školu, vrátane toho reťazenia, pán bývalý minister Horecký s tým nesúhlasí, ale myslím si, že deväť rokov je dosť na to, aby teda škola vedela určiť, či toho zamestnanca chce alebo nie. Vytvára to, áno, istý typ súťaže na jednej strane, ja to chápem, ale deväť rokov, ale my potrebujeme aj nejakú predvídateľnosť, aj nejakú stabilitu. Doktorandské školy som uviedol v úvode, ale je tam veľa debyrokratizácie postavenej na elektronizácii nielen v oblasti prihlášok, ale priamo fungovania celého systému. Keď ste hovorili o tom, že podporné opatrenia alebo nemáme tam teda nič v tejto otázke, tak to vás chcem uviesť veľmi z omylu. Aj z hľadiska bezpečnosti na školách, aj podporných opatrení, aj vám poviem teraz niečo k tým peniazom, o ktorých hovoríte, že keď nie sú peniaze, ale kde ste boli doteraz, pani poslankyňa Kosová? Však veď sme tu nedávno schvaľovali rozpočet. Ja vám poviem čísla, dobre? Rok 2020, tento rozpočet pripravovala vláda Petra Pellegriniho. Pre vysoké školstvo 603 mil. Rok 2021, 2022 a 2023, zo 603 mil. v ´23. sa skončilo na úroveň 636 mil. Zo 606 na 636. ´21, ´22, ´23, z ´20. 30 mil. Teraz vám poviem ja, dobre? Takže 636 mil. v ´23. Viete, koľko bude v 2026? Asi si nepamätáte číslo, poviem vám, 938 mil. Tam 30, tu 300 mil. To sú len štátny rozpočet a teraz vám poviem ďalšie peniaze, 170 mil. išlo na konzorciá, na podporu vysokých škôl, aby sa spájali alebo približovali, keď už nie k fyzickému, mimochodom ten zákon rieši aj podporu spájania, korektorstvo. My nevieme donútiť tie vysoké školy priamo, legislatívne, vytvárame im podmienky, jedna kľúčová sú napríklad výkonnostné zmluvy a dostanem sa k nim, časom budeme presúvať oveľa väčší počet z metodiky na ukazovatele a tým pádom tí, ktorí sa nejakým spôsobom neuspejú alebo nepreukážu tú svoju existenčnú schopnosť, tak dostanú menej peňazí a budú postupne redukovať sa. 170 mil. konzorcia, 60 mil. internáty, čo je strašne dôležité aj ten well-being a tak ale nechcite odo mňa, aby sme za dva roky urobili všetko, však sa stávajú a verím, v budúcom roku sa budú už môcť dodávať a budú môcť tí študenti nastupovať do lepších internátov. 50 miliónov simulačné centrá, aj pre humanitné alebo pre lekárske fakulty, aj pre technické. A potom sa vrátime k téme o duševnom zdraví, že či verejné vysoké školy majú v zásade zarábať peniaze za verejné peniaze. Ja hovorím, za verejné peniaze má byť verejná protihodnota. Nech je to na raste HDP. Veď nikto nemá, však oni majú verejné peniaze. Tie labáky si nezaplatili zo súkromných peňazí. Desať miliónov podporné opatrenia. Školské podporné tímy, psychológovia. Nehovorme, že sme nič neurobili v tej veci. Čo sa urobilo dovtedy? Nepríde mi to, prepáčte, poctivé.
Veľtrhy, pán podpredseda výboru o tom hovoril. Veď doteraz tu bolo 20 rokov a teraz v pondelok bol? Bol, myslím, akurát alebo bude Gaudeamus v Brne. Áno, vytvorili si, však česká strana veľmi umne a šikovne a prezieravo dlhé roky, desiatky rokov proste loví v našich vodách. Naši stredoškoláci vedia viacej o českých univerzitách ako o našich. A čo sme urobili teda za tie dva roky? Spustili sme náš vlastný, menší oveľa, veľtrh, je určený pre naše aj verejné, aj súkromné školy, ktorý napríklad v tomto roku bol v 14 mestách, okrem ôsmich krajských sme išli aj do tých, ktoré proste si vyžadovalo, geograficky sú niekde inde, ako Komárno, kde sú pozývaní študenti stredných škôl tretích ročníkov, aby sa oboznámili s tým, čo im poskytuje naše školstvo. Nechcite, aby sme dokázali za dva roky urobiť niečo, čo naozaj dlho, dlhé roky proste sa tu nerobilo, ale robí sa na tom. Tak nemôžte povedať, že sa proste na tom nerobí. Výkonnostné zmluvy, súhlasím, však ten koncept sa pripravoval, ale museli sme ho celý prerobiť alebo upraviť a neustále sa bude meniť a budeme zvyšovať ten podiel z výkonnostných zmlúv na výkonnostné zmluvy z metodiky. Nanovo opravená VER 2026 v oblasti vedy a výskumu. Teraz prebieha v oblasti metodiky zmena, postupná zmena koeficientov náročnosti, pretože to bolo postavené na nejakom lobingu asi historicky, to nemá žiadnu ako opodstatnenosť, ale to nemôžeme za jeden rok zaviesť, však by sme destabilizovali celé vysokoškolské vzdelávanie. Máme tu nové programy, v oblasti jadrovej energetiky sa nastavuje nová spolupráca napríklad medzi Imperial College a Slovenskou technickou univerzitou komplexne pre všetky fakulty. Nový program od septembra 2026 nastúpi v medzinárodnom programe, spoločný medzinárodný program v anglickom jazyku, inžinierske štúdium, medzi Slovenskou technickou univerzitou a Technickou univerzitou Košice a spoločnosťou NVIDIA, ktorá nám zabezpečuje 20 ambasádorov a teda lektorov, ktorí sem prídu, postavené kurikulum na najnovších štandardov univerzity zo Šanghaja, MIT, Oxfordu. To isté ideme urobiť o rok neskôr v rámci kvantových technológií a, samozrejme, jadrovej energetiky. My sme spustili štipendiá pre nedostatkové odbory, ktoré nám už za tie aspoň dva roky ukazujú, že tam, kde nám chýbajú ľudia, sa nám aj tým stimulom, tým finančným, hlásia na odbory, ktoré nám chýbali a dlhodobo chýbajú a na nich je postavená tá znalostná ekonomika. Nehovorme, že sa nerobí, robí sa neskutočne veľa. A áno, treba to tempo, pán poslanec Šmilňák hovoril o poctivosti, len zabudol to slovíčko. Povedal som v poctivej implementácii, bude treba byť dôrazný v tej implementácii a ďalších rokov a zákon určite nie je všetko. Je tu kopu vecí, ktoré majú nelegislatívny charakter, ale bude treba tie veci pretavovať, samozrejme, a súhlasím, môžte mať v zákone, čo chcete, môže to zlyhať, ale doteraz, ak sa bude pokračovať tak, ako sme nastolili ten trend, a ktokoľvek príde a bude dôrazný a poctivý, tak ja verím, že školstvo prináša slovenskej ekonomike, a zopakujem to, 40 % nárastu HDP, ale to si bude vyžadovať poctivú implementáciu a pokračovať v investíciách tak, ako som o nich hovoril doteraz. Aj zvyšovaním platov učiteľov, samozrejme, za to musia byť nejaké protihodnoty, preto sme zaviedli napríklad tú pohyblivú zložku, treba ísť s tým modelom. Treba investovať, samozrejme, aj do tech transferu, súhlasím, ale to je to tempo, ktoré sme nastolili. Nebudem ďalej pokračovať.
Ďakujem vám pekne za pozornosť.

V utorok o jedenástej, ale, prepáčte, ja ešte musím povedať ako spravodajca. Prvýkrát vlastne za posledné dva roky pod vedením pána ministra Druckera reálne slovenské vysoké školy išli spolu pod hlavičkou ministerstva, investovalo sa do toho, aj na medzinárodné veľtrhy, pre tri najväčšie trhy – pre Európu, Ameriku a Áziu. Prvýkrát tieto dva roky dostali alebo vyčlenili prostriedky z ministerstva práve aj na internacionalizáciu vysokých škôl a získavania medzinárodných študentov aj na tých najväčších trhoch s vysokoškolským vzdelávaním na svete. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, teraz mi dovoľte uviesť dva zákony, nové zákony z dielne ministerstva, ktoré sú v spojenej rozprave, nakoľko tieto dva zákony úzko medzi sebou súvisia, aj v tých rozpravách, diskusiách sa v zásade o nich vedie vzájomná, prepojená debata.
Čo sa týka zákona o financovaní škôl a školských zariadení, cieľom tohto návrhu je najmä komplexná právna úprava financovania škôl a školských zariadení zo štátneho rozpočtu a z výnosu dane z príjmov územnej samospráve, a to daním týchto obidvoch, či už prenesený výkon originálnych kompetencií, do jedného právneho predpisu, zlepšenie prehľadnosti a zrozumiteľnosti zákona. Návrh zákona zároveň reflektuje aj na zmeny, ktoré vyplývajú z navrhovanej novely zákona č. 245/2008, teda zo školského zákona, ale aj zo zákona o odbornom vzdelávaní č. 61/2015. Aktuálne účinný zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl a stredných škôl a školských zariadení bol tiež viackrát novelizovaný a jeho aplikácia dotknutými subjektami sa stáva komplikovanejšou. Pre aplikačnú prax je pomerne komplikované mať upravené financovanie škôl a školských zariadení v dvoch rôznych právnych predpisoch, zo štátneho rozpočtu a druhé z financovania z výnosu dane z príjmov územnej samosprávy, ktoré je upravené v zákone č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve.
Takže tento návrh zákona obsahuje to spojenie, vyčistenie, ale aj vecné zmeny, ktoré sa týkajú racionalizačných opatrení v súvislosti s optimalizáciou siete a školských zariadení. Ak ste mali možnosť sa oboznámiť s tým zákonom, po novom sa nepočíta s veľkostným koeficientom pre novovzniknuté školy. Samozrejme, bude existovať v dohodovacom konaní tzv. adaptačné koeficienty pre vznik nových škôl, ale vzhľadom na to, že máme rozdrobenú sieť malých škôl, ktoré dočasne mali byť financované veľkostnými koeficientami a my vidíme, že okrem toho, že na to dávame viac peňazí, žiaľ, výsledky detí navštevujúcich tieto menšie školy sú zásadne horšie potom pri testovaní ako ich spolužiakov pri veľkých školách. Keďže vieme, že to nie je možné len tak pouzatvárať a osekať a ostrihať, tak sme tam nechali prechodné obdobie do roku 2030. Koeficienty sú v nariadení vlády, tie sa budú znižovať. Zároveň sa bude pracovať so samosprávami v priebehu nasledujúce štyri roky k tomu, aby sa tieto peniaze im síce ponechali, ale tie samosprávy sa zaviazali k jednotlivým tzv. racionalizačným opatreniam. Či dôjde k spojeniu na úrovni škôl v organizačných zložkách, pokiaľ sú to trošku väčšie školy, alebo naozaj aj k fyzickému presunu žiakov. Čaká nás aj zmena neplnoorganizovaných škôl v dôsledku implementácie a nasadzovania kurikulárnej reformy pre prvý cyklus a druhý cyklus, teda zmene prvého stupňa štúdia, ktorý je dneska v štyroch ročníkoch, po novom v piatich.
Ďalej sa týkajú tie zmeny financovania neštátnych materských a základných škôl v nadväznosti na úpravu verejného poskytovateľa výchovy, vzdelávania v zákone o školskej správe na základe možnosti uzatvorenia dohody o službe vo výchove a vzdelávaní. Ďalej sa týkajú úpravy garantovaného minima pri financovaní škôl, úpravy niektorých nenormatívnych príspevkov školám, napr. dopravné zmeny v oblasti riešenia havárií, príspevku na deti a žiakov so sociálnym znevýhodnením prostredia. Zavádzame aj osobitnú časť v oblasti špecifík pre získanie finančných prostriedkov pre školy, ktoré tvoria niečo naviac, či už ide o nejaké inovatívne riešenia, alebo pôsobia ako mentorské alebo školiaci partner pre ostatné školy a učiteľov. Sú tam zmeny, ktoré sa týkajú hospodárenia a podnikania škôl. Správa, ktorú budú predkladať školy, sú tam zmeny v oblasti hospodárenia, ale napríklad aj v otázke tej záverečnej správy, ktorej bude do budúcna aj presné vyjadrenia, ako naložili napríklad s finančnými prostriedkami, ktoré im boli určené na ŠVVP alebo na podporné opatrenia, pretože ja súhlasím, že ide do toho veľmi veľa peňazí, videli sme to aj za ukrajinské deti, za euronormatív. Síce sa za to dokázali opraviť strechy a podobne, ale adresnosť smerom k tým deťom bola veľmi nízka, ktorých sa to bezprostredne dotýkalo. To sa týka, opakujem, nie iba všeobecne, alebo teda špecificky ukrajinských detí, ale všeobecne všetkých detí potom, ktoré získavajú špeciálno-výchovné alebo majú špeciálno-výchovné opatrenia, získavajú na to zvýšený príspevok alebo na samotné podporné opatrenia.
Kontroly financovania škôl, školských zariadení, povinnosti obcí určovať školské obvody. Asi o tom tu bude najväčšia diskusia, takže len krátko. Základné právo rodiča, ktoré existuje, nemôže byť vágnym vyjadrením toho, že ja mám právo, ale v skutočnosti žiadny nárok. Mnohí rodičia si dokážu toto právo uplatniť, pretože si vedia nájsť školu, dokonca si ju vedia možno aj zaplatiť a tým pádom majú tú ponuku oveľa širšiu a väčšiu, ale sú tu aj rodičia, ktorí z x dôvodov nenájdu takú školu, ktorá mu vezme dieťa, a tým pádom, ak nemajú garantovaný nárok štátom, garantovaný nárok, že jeho dieťa vezmú aspoň do jednej školy, ktoré zabezpečí plnohodnotne kvalitnú výchovu a vzdelávanie, v súlade ale aj s predpismi zákona, to znamená v súlade aj s požiadavkami na inklúziu, desegregáciu, kapacitu, kvalitu vzdelávania, tak toto musíme napraviť. Verejné školské obvody nie je nič nové, existuje to tu roky, len to nefunguje. Verejné školské obvody sú postavené na verejných školách. Princíp asi viete, ale ja ho tu zopakujem, čo verejná škola, to jeden verejný školský obvod. Kto je verejná škola, škola zriadená mestom, obcou, vyšším územným celkom alebo štátom. Štát síce nemá takmer žiadne základné školy, ale je potrebné, aby sa nastavil systém, ktorý zabezpečí konečne spravodlivosť. A tá tu nie je proste. A oháňať sa tu právom voľby rodiča je síce milé a pekné, ale toto právo dnes naozaj je veľmi vágnym vyjadrením a vyhovuje len nejakej skupine ľudí, len nejakej skupine.
Takisto tento zákon reaguje aj na zmeny týkajúce sa požiadaviek na úpravu financovania škôl a školských zariadení vyplývajúci z aplikačnej praxe. Čo sa týka, už som začal síce hovoriť aj o zákone o školskej správe, takisto ide o úplne nový zákon. Cieľom tohto návrhu zákona je, aby sme jednak reagovali na mnohé podnety, ktoré tu už sú roky. Keď sme minulý rok predstavovali ten balík zmien Nežnej revolúcie vo vzdelávaní, ja som upozorňoval, že v mnohých otázkach ide o aplikačnú prax a systémové veci sa prednesú alebo pripravia teraz. Pracovné tímy, ktoré pracovali a, prosím pekne, hovorme pravdu, viete dobre, že tam bolo 40 tímov, v ktorých boli zástupcovia všetkých dotknutých organizácií. Hovoriť potom, že niekto nemal informácie, tak si mali nominovať. Ja som v januári tohto roka opakovane vyzval všetkých našich partnerov s cieľom, o čom sa budú predkladať zákony, v akých oblastiach, aby ak majú potrebu, vymenili zástupcov v týchto pracovných skupinách. A je pravdou aj to, že títo partneri, mnohí partneri mali protichodné, vzájomne protichodné požiadavky. Ja som presvedčený, že sa majú zákony tvoriť participatívne, ale musia sa tvoriť aj s nejakou víziou. Nemôžme vytvoriť nejaké kompromisy, ktoré nedávajú žiadny význam, a takisto nemôžme proste presadzovať len úzky pohľad jednej skupiny. Takto sa tvorili tie zákony. Takto. A mnohé veci, na ktoré prichádzate aj s pozmeňujúcimi návrhmi, sú dielom nejakého typu kompromisov, či už ide o výberové komisie na obsadzovanie riaditeľov, ktorá jedna skupina to chce mať absolútne na jednu stranu, druhá absolútne na druhú. Zhodli sme sa a dohodli sme sa na nejakom vyváženom zastúpení a balanse.
Takže základné nejaké oblasti ešte mi dovoľte zhrnúť. Zvyšuje sa transparentnosť v niektorých oblastiach, ako som aj hovoril, či už ide pri výberových konaniach, ale aj zverejňovaných dokumentov na obsadenie miesta riaditeľa. Nakladáme s verejnými zdrojmi, našli sme mieru, ktorá je tomu primeraná. Všetko, čo sa tvorí v systéme s nakladaním z verejných zdrojov, má zvýšenú požiadavku na to, aby tie veci, ktoré vzniknú na základe úhrady, majú byť zdieľané. A to sú aj projekty riaditeľov, ktorí budú úspešní. To sú aj školské osnovy, ktoré sú v zmysle štátneho vzdelávacieho programu, majú byť verejné k dispozícii aj pre rodičov, aby sa s nimi oboznámili. A môžu, a hľadali sme kompromis vždy medzi tým, čo je miera administratívy a čo je miera istého vyváženia hodnoty za peniaze, ktorú do toho systému dávame. A pokiaľ sa niektoré školy budú inšpirovať niečím, čo vzniklo vo verejnom systéme a obohatí to ten zbytok systému, tak je to úplne v poriadku. Ak niekto chce ísť a podnikať v súkromnom sektore a držať si nejaký know-how, je to legitímne. Ale ja nevidím dôvod, prečo by sa nejakých iných škôl nemohlo inšpirovať napríklad s tým, že si pozrie, ako má iná škola vytvorený štátny alebo osnovu, implementáciu školského vzdelávacieho programu, keď je to hradené z verejných zdrojov.
Spresňuje sa zloženie rady školy vo výberovej komisii alebo zástupcov z rady školy do výberových komisií, po tom pozmeňujúcom návrhu, ktorý bol aj v spoločnej správe ktorú máte, aby som to len uzrejmil, aby sme to vedeli, po novom by mala byť parita medzi zriaďovateľom a zástupcami samosprávy škôl, to znamená, že dvaja za rodičov, dvaja za zástupcov zamestnancov, to je dokopy štyria, dokopy štyria za zriaďovateľa. Samozrejme, chceme, aby ten proces bol čo najviac férový, transparentný, spravodlivý. Doteraz tam bola štátna školská inšpekcia, teraz tam budú regionálne úrady školskej správy a dohodli sme sa aj so zástupcami zamestnancov, tam, kde majú zriadené svoje odborové organizácie, tak sa zástupcovia zamestnancov rozšíria ešte o jedného zástupcu odborovej organizácie.
V prípade stredných odborných škôl je tam naopak zástupca stavovskej organizácie. Veľa debát aj so zamestnávateľmi, aj s inými, aj so samosprávnymi krajmi, ale cieľom je nájsť, a ja viem, že niekedy sa ťažko hľadajú riaditelia a nájsť čo najlepšiu kvalitu a podriadiť ich nejakej debate. Veď v mnohých prípadoch sú to priamo zriaďovatelia alebo vo väčšine tí, ktorí si na konci vyberajú. Ale nemalo by to byť postavené, že ja si tam vo verejnom školstve, hovorím o verejnom školstve, dosadím vlastného kamaráta. Dneska to môže byť dobrý kamarát, ale my máme tisícky škôl.
Upravuje sa aj spôsob určovania, ako som povedal, verejných školských obvodov. Zavádza sa inštitút verejného poskytovateľa výchovy a vzdelávania. V prípade neštátnych škôl alebo neverných vo väzbe na zákon o jeho financovaní škôl a školských zariadení a upravujú sa aj zlúčenie doterajšej siete do jedného registra škôl, školských zariadení, bude jeden register s viacerými podregistrami. Riešia sa aj tie právne vákuá, v prípade napríklad právnej formy nezisková organizácia, ktorá doteraz tak, ako je to vedené, vytvára právne vákuum, pretože mnohé školy, ktoré sú evidované aj v registri právnických osôb, aj štatistickom úrade ako neziskové organizácie, pretože sa hľadala konkrétna najbližšia právna forma a nerobilo to školstvo, robilo to ministerstvo vnútra, tak dnes by išli podľa zákona o neziskových organizáciách. Po novom tento návrh zákona vylučuje z pôsobnosti týchto právnych subjektov, ktorými sú dneska školy a školské zariadenie, pôsobnosť zákona o neziskových organizáciách a výlučne sa lex specialis tieto NO, nazvem ich, spravujú školským zákonom. Nemusia nič robiť tieto organizácie. Žiadna škola, nemusia urobiť jeden právny úkon, tak ako doteraz, ale naopak sa vytvára niečo, pretože dnes, ak by sme nič neurobili, tak v zmysle zákona by mali zriaďovať ďalšie orgány, ktoré proste sú absolútne nezmyselnosťou vo vzťahu k školám a školským zariadeniam. Sú tam aj ďalšie veci, ktoré súvisia s transformáciou zriaďovateľov v prípade fyzických osôb na právnické osoby. Súvisí to aj s aplikačnou praxou, kedy nám niekedy dochádza a, bohužiaľ, aj k úmrtiam týchto zriaďovateľov, kedy sa opäť dochádza k nejakej nepríjemnej situácii, kedy nemá, neexistuje zriaďovateľ, riešime konflikty záujmov, kedy tá istá fyzická osoba vo vzťahu zriaďovateľa a riaditeľovi školy zastupuje obidvoch a potom si v druhých stupňoch odvolania alebo v riešeniach, ktoré určí buď Štátna školská inšpekcia na riešenie alebo v odvolaniach rôznych v podstate koná ten istý človek sám voči sebe. Ja chápem, že to prináša istý typ diskomfortu, preto sme vyšli v ústrety napríklad aj prechodnými ustanoveniami, sú veci, ktoré je potrebné, aby nadobudli účinnosť od 1. januára, a sú veci, ktoré budú nadobúdať účinnosť postupne, tak, aby sa dokázali zaviesť do praxe. Budeme určite pracovať so všetkými partnermi našimi na postupné implementácie. Ministerstvo školstva plánuje ešte v tomto roku spustiť prvú etapu veľkých workshopov spolu s regionálnymi úradmi školskej správy, so školskými úradmi a súkromníkov a cirkevných poskytovateľov tak, aby sa začala pracovať na vysvetľovaní čo, kedy, ako tento zákon prináša. Vo výbore sme to mali možnosť opäť zmieniť, ak mi dovolíte za takýto výraz, pán poslanec Šmilňák spomenul kredity za vzdelávanie, ktoré tu šesť rokov tento zákon je účinný. A ja keď som chodil a stretával sa, tak sa ma to ikskrát pýtajú učitelia. Končia nám kredity. Však to viete šesť rokov. Ale ani nechápu a nechápali doteraz, že vlastne inovačné vzdelávanie si vedia uplatniť a tie príplatky, ktoré za to majú, majú mať. Filozoficky sa baví, či to má byť povinné alebo to má byť za... môžeme. Ale opäť sme nešli búrať celý systém vzdelávania popri všetkých veciach, ktoré robíme, a preto aby sme vysvetľovali, aby boli informovaní aj metodici, aj školy, aj riaditelia škôl, spúšťame takúto kampaň, prvú časť už v tomto roku po všetkých krajských mestách a ďalších mestách a budeme sa sústrediť na veci, ktoré nadobúdajú účinnosť od 1. januára budúceho roka, ale budeme im vysvetľovať aj na veci, ktoré nenadobúdajú účinnosť od 1. januára, ale v nasledujúcich rokoch a budeme s nimi pracovať.
Ďakujem. A ešte raz mi dovoľte požiadať o prerokovanie aj týchto dvoch zákonov.

Tak ešte raz, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som ako spoločný spravodajca za výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o financovaní škôl a školských zariadení, tlač 934, vo výboroch v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky sa uznesením z 23. septembra 2025 č. 1125 rozhodla prerokovať predmetný vládny návrh zákona v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Ako gestorský výbor určila výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch a určila lehoty na jeho prerokovanie. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
K vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj o návrhu nerokoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný. Ústavnoprávny výbor v uznesení č. 378 z 9. októbra 2025, výbor pre financie a rozpočet v uznesení č. 251 z 13. októbra 2025 a výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch v uznesení č. 113 z 13. októbra 2025 zhodne odporúčali návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v časti IV spoločnej správy. Z uznesení výborov uvedených v časti III tejto spoločnej správy vyplýva 47 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, o ktorých gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne, s odporúčaním ich schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených v tretej časti tejto spoločnej správy odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe. Predmetná spoločná správa výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch, gestorský výbor, z 15. októbra 2025 č. 123. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval o výsledku rokovania výborov a o stanovisku a návrhu gestorského výboru.
Dovoľte mi teraz, aby som ako spoločný spravodajca za výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch predniesol v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o školskej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 935, vo výboroch v druhom čítaní.
Národná rada sa uznesením z 23. septembra 2025 č. 1126 rozhodla prerokovať vládny návrh zákona v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Ako gestorský výbor určila výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch a určila lehoty na jeho prerokovanie. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
K vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj o návrhu nerokoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný. Ústavnoprávny výbor v uznesení č. 379 z 9. októbra 2025 a výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch v uznesení č. 107 z 13. októbra 2025 zhodne odporúčali návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v časti IV spoločnej správy. Z uznesení výborov uvedených v tretej časti tejto spoločnej správy vyplýva 92 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, o ktorých gestorský výbor odporúča hlasovať nasledovne: O návrhoch pod bodmi 1, 3 až 52, 54 a 92 hlasovať spoločne, s odporúčaním ich schváliť. O návrhoch pod bodmi 2 a 53 spoločne s odporúčaním ich neschváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.
Predmetná spoločná správa výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch z 15. októbra 2025 č. 124. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spoločného spravodajcu, aby na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov, o stanovisku a návrhu gestorského výboru.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Nejde mikrofón vôbec. Teraz ide. Ďakujem za zapnutie.
Vážený pán neexistujúci podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, sme pri poslednom teda nie zákone, ale to je zlúčená rozprava, takže pri posledných dvoch, myslím si, že tých najkontroverznejších návrhoch, ktoré sú tu predložené do Národnej rady. Vážený pán minister, zabudla som vás osloviť, ospravedlňujem sa, nebolo to naschvál. Chcela som poukázať na to, že je naozaj úsmevné, keď pán Danko pochváli ministra školstva za jeho odbornosť, ale, bohužiaľ, tu nie je. A je to už veľká vec, keď pán Danko niekoho pochváli. To môžte byť hrdý na to, pán minister. Ale pravdou je, že máte schopnosť naozaj v jednej súvislej reči povedať aj 30 vecí tak, aby to znelo úplne perfektne. Samozrejme ale bez možnosti, aby sme sa k tomu vyjadrili, keďže ste sa neprihlásil do rozpravy. A množstvo z tých vecí, ktoré ste povedali, s niektorými môžeme súhlasiť, ale pri mnohých veciach by som vám mohla oponovať alebo by sme teda mohli ísť do diskusie o tom, že či to tak je alebo to tak nie je. Nemám na to priestor a čas, keďže tento čas je určený na úplne iné zákony. Ale rada by som len v možno jednej veci vyjadrila, a to k tým správnym radám, ktoré sú podľa mňa kľúčové pre to, aby sme otvorili vysoké školy a ja to naozaj už rok kritizujem. Ak si spomínate, tak pri prvej rozprave som už hovorila, že podľa nás by bolo najideálnejšie, keby polovica členov správnej rady bola z akademickej obce, druhá polovica kedy by bola z radov externých odborníkov a odborníčok, ktoré by ale volil nezávislý orgán a vyberal, nominoval. Toto by bolo dôležité.
A potom je ešte jedna veľmi dôležitá vec, že stále pri niektorých dôležitých veciach, napr. pri rozhodovaní o majetku alebo pri voľbe doktora predsa nerozhoduje dve tretiny správnej rady, ale iba nadpolovičná väčšina. Čiže aj pri ďalších veciach, ktoré ste hovoril by sme mohli oponovať, lebo to nie je úplne tak, ako ste hovoril, ale nebudem sa teda teraz s týmto zaoberať a prejdem k tomu najdôležitejšiemu, a to sú zákony o financovaní a zákony o školskej správe.
Na začiatok je potrebné povedať fakty a pravdu o tých zákonoch a je nutné povedať, že v prípade niektorých štátnych, teda neštátnych škôl, ktoré poskytujú bezplatné vzdelávanie, či už ide o cirkevné alebo súkromné, ktoré už teraz pracujú na inkluzívnom princípe a prijímajú deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, takých je veľa, aj v oblasti cirkevných aj súkromných škôl a treba povedať, že aj sú také, ktoré teda nesídlia v nejakých komerčných nájmoch alebo verejných budovách a majú teda nižšie nájmy, tak pre takýchto bude vstup do verejnej siete určite výhodou. Avšak existujú školy na Slovensku, ktoré majú, bohužiaľ, taký vysoký komerčný nájom, ktorý často dosahujú aj 20 %, a poznám to z vlastnej skúsenosti, pre ktoré to bude Sofiina voľba. Aj napriek tomu, že argumentujete tým, že to bude mať nejaký nástupný charakter, pravdou je, že práve kvôli neschopnosti konsolidovať verejné financie budeme musieť konsolidovať možno ďalších desať rokov, to teda hovoria odborníci a odborníčky. A my nemáme istotu, že bude rásť primeraným spôsobom normatív a že bude na takej výške, aby tento deficit týchto 20 % dokázali nejakým spôsobom ufinancovať. Práve to sa mi zdá na tom to najhoršie, že v čase, keď všetci bojujeme s nedostatkom finančných prostriedkov ako na úrovni štátu, tak aj ľudia, ktorým sa tie peniaze vyťahujú z peňaženiek, tak práve vtedy prichádza takýto návrh zákona, ktorý môže byť tým, tým cieľom alebo tým, ako to povedať, to slovo neviem teraz nájsť, ktoré proste vzbudzuje obavy.
Nezhodujeme sa v tom, že strategický záujem zvýšenia dostupnosti škôl a teda tým, čím to celý zákon aj obhajujete, a teda budovaním inkluzívnejšej a súdržnejšej spoločnosti cez zabezpečenie, samozrejme, tej diverzity detí v školách nie je možné bez toho, aby sme ohrozili finančnú stabilitu súkromných a cirkevných škôl. Na jednej strane naozaj súhlasíme s tým, že je potrebné pozrieť sa na to, aká je diverzita škôl v našich školách a je potrebné vytvoriť také podmienky aj na úrovni školských obvodov, aby nedochádzalo alebo sa neprehlbovala segregácia v budúcom období, aby tieto školy boli rozmanitejšie, s týmto absolútne súhlasíme, ale nemyslím si, že by sme to mali dosahovať práve týmto spôsobom, kedy vlastne berieme nejakým školám časť z ich rozpočtu. Pretože priznajme si, že nech sa tieto školy rozhodnú pre ktorúkoľvek z týchto alternatív, tak vždy prídu o časť zo svojich zdrojov a teda ich voľba nie je o motivácii. My nemotivujeme súkromné alebo cirkevné školy, aby sa podieľali na inklúzii detí so SZP, ale my im vlastne dávame nôž na krk, je to trest, hej? A zákon, ktorý sa stavia na vydieraní alebo trestaní, tak ten nikdy neprinesie želaný výsledok, ale naopak vzbudzuje nielen obavy, ale aj odpor voči takýmto krokom. Čiže ak chceme, aby mal tento krok zmysel, tak musí byť postavený, po prvé, aj na faktoch a tie tiež často nezastievali z tej rozpravy, nebolo to úplne všetko s kostolným poriadkom, najmä vo vzťahu k poplatkom a toho, ako vnímame súkromné školy, ktoré sú vlastne elitné len kvôli tomu, že berú poriadky, to nebolo úplne najšťastnejšie k spravodlivosti, ale musíme budovať na pozitívne motivácie týchto škôl. Čiže my im potrebujeme skôr vytvárať benefity, ktoré ich budú povzbudzovať k tomu, aby sa otvárali všetkým deťom a nie ich strašiť stratou financií. Ja toto osobne pokladám za najhoršiu časť týchto zákonov. Našou úlohou totiž je hľadať riešenia, ktoré naozaj spájajú. Ak chceme budovať súdržnú spoločnosť, tak potom by sme nemali dávať zákony, ktoré vlastne rozdeľujú aj školy, aj verejnosť, aj rodičov, aj všetkých.
Čiže môže byť tento zákon akýkoľvek ambiciózny a správny, alebo jeho podstata, to znamená, že aby tá spoločnosť bola súdržná a školy boli diverzitné, v konečnom dôsledku to bude mať úplne iný dopad. Z môjho pohľadu by to bolo naozaj spravodlivé a správne, keby žiadne školy, ani súkromné, ani cirkevné, ani verejné nevyberali školné. Toto je podľa mňa ten spravodlivý spôsob, kedy sa každé dieťa dostane do školy, do ktorej bude chcieť a zároveň toto vzdelávanie bude bezplatné. A k tomu určite nevedie taká cesta, že budeme robiť plošné škrty, najmä ak to vôbec nebolo cieľom, ani to nie je nejako ekonomické prínosné, to nie je racionalizačné opatrenie, ani optimalizačné, ani nijaké. Lebo maximálne v nejakom časovom horizonte môže priniesť, ja neviem koľko, keby sme tisíc detí krát 600 eur, tak je to veľmi mizivé, teda mizivý balík pre to, aby sme urobili zázraky v školstve, čiže toto určite nebolo toho cieľom. Čiže nemôže to viesť teda cez spoločné škrty a nejaké vynútené právne manévre, pretože to môže byť kontraproduktívne a zničiť aj to, čo tu doteraz roky fungovalo, a to je práve aj tá inklúzia a inovácie v tých školách, vybraných súkromných a cirkevných, ktoré na takomto princípe naozaj fungujú a niečo prinášajú aj v oblasti inovácií.
Čiže ja by som navrhovala skôr, aby sme išli cestou, že naozaj urobiť ozajstnú analýzu tých reálnych nákladov, štátnych, cirkevných, súkromných, podľa nej potom upraviť normatív. Zrušiť to pokutovanie toho 20 % normatívu pre tých, čo nevstúpia do režimu, a kým nebude ten normatív naozaj realistický, aby z neho mohli ufinancovať všetky tie deti a aby vzdelávanie bolo dostupné, no a potom, keď bude taký ten normatív, tak potom nastaviť prísnejšiu reguláciu školného a stransparentniť tie poplatky, aby tu nevznikali nejaké elitné školy, ktoré naozaj žiadajú 600-700 eur. Takýmto, k takémuto niečomu prišlo postupne teda Estónsko a už aj ony hovoria, že budú toto percento regulácie postupne znižovať, aby sa dostali na nulu. A v toto sa zhodneme, že áno, na to, aby sme sa dostali k nejakému cieľu, potrebujeme určitý čas, potrebujeme k tomu ísť postupne, ale toto je podľa mňa spravodlivý model a nie vytvárať tu ešte ďalšie kategórie škôl, ktoré budú viacej nedostupné, pretože ony si niekde tie školy ten deficit určite vykompenzujú a nebude to nič iné ako zvyšovanie poplatkov od rodičov.
Druhá vec je, že dneska sa tu už dlho rozprávalo o tom procese, nebudem sa k tomu nejako veľmi vracať, ale je to tiež taký spôsob, že my tu hovoríme veľa o inklúziu, o sociálnej súdržnosti, o spravodlivosti, o politickej kultúre a potom presadzujeme zmeny silou len preto, že môžeme? Že mali by sme sa baviť nielen odborne a vecne, ale naozaj aj k rešpekte, s rešpektom k dátam a k tej realite, ktorá v teréne je. Takže a toto sa podľa mňa počas celej tejto rozpravy o tejto časti zákonoch nedialo úplne, pretože sme tu vyktimizovali najmä súkromné školstvo ako elitárske, ktoré sa priživuje na vzdelávaní detí, a toto sa mi naozaj nepáčilo. Čiže tento zákon potrebujeme prepracovať tak, aby sme nezničili tie školy, ktoré suplovali štát, ktoré prinášali inovácie, a mali by sme z toho spraviť nástroj rovnosti šancí a nie kladivo na tých, ktoré držali systém nad vodou v čase, keď sa školstvu roky odoberalo.
To, čo je najpozitívnejšie na tom zákone, je, že po desiatich rokoch od začatia infringementu zo strany Európskej únie za pretrvávajúcej segregácie rómskych detí sa do zákazu dostáva zákaz segregácie už pri samotnom určovaní obvodov. Túto úpravu naozaj vítame, pretože práve tvorba, pri tvorbe školských obvodov vzniká segregácia. Ak to bude zakázané a ak to bude kontrolované, dôsledne kontrolované a aj sankcionované, tak potom môžeme zastaviť prehlbovanie segregácie. Regionálne úrady školskej samosprávy teda získavajú právomoc preveriť, či obce pri tvorbe školských obvodov zohľadňujú podmienku rovnomerného prerozdelenia detí. Pre mňa je zaujímavé, že tak môžu urobiť na podnet vlastnej iniciatívy alebo na podnet niekoho iného. V rozpočte však bolo viditeľné, že sa položka na regionálne úrady školskej samosprávy znižuje, ja predpokladám, že pôjde najmä o prepustených zamestnancov. Mám obavy, či súčasné kapacity alebo respektíve znížené kapacity v budúcnosti budú postačovať na to, aby regionálne úrady školskej samosprávy riešili takto závažnú vec a kontrolovali vlastne všetky školské obvody, či dodržujú zákaz segregácie alebo nedodržujú. Okrem toho to dôležité je treba povedať, že úrady majú len odporúčaciu právomoc. Pretože dokonca ani štát nemôže zasahovať do rozhodnutia samospráv. Jediný, kto to môže urobiť, je prokurátor. Čiže keď sa pozrieme na schopnosť tej vymožiteľnosti toho, aby samosprávy upravili tie školské obvody, tak nie je asi veľmi veľká. Dokonca my máme prípady kedy súd rozhodol o tom, že niektoré mestá musia prijať rómskych žiakov a ani tak k tomu nedochádza, to je napríklad prípad Trebišova teda Prešova a Malého Slivníka.
Okrem toho, a to pokladám za jeden z najväčších problémov, zákon zavádza prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa nové vymedzenie verejných školských obvodov navrhuje na základe doterajších obvodov. To znamená, že mestá a obce si môžu nechať to, ako majú dneska zapísané tie školy v jednotlivých spádoch tak, ako je to v súčasnosti, bez toho, aby to zmenili. Pretože v dôvodovej správe stojí, že hoci sa aktualizácia verejných školských obvodov navrhuje každoročne, je pravdepodobné, že viaceré súčasné školské obvody už zodpovedajú novým pravidlám a teda nie je dôvod ich ku dňu zmeny určiť nanovo. A ja sa pýtam opätovne, či regionálne školské úrady majú takú kapacitu, aby naozaj skontrolovali každé mesto, každú obec v tomto štáte, či mali predtým, aj v súčasnosti budú mať, teda po účinnosti tohto zákona školské obvody usporiadané v súlade so zákonom o zákaze segregácie. No nebudú. Čiže v konečnom dôsledku sa kľudne môže v praxi stať, že obce a mestá neurobia vôbec nič, nezmenia si tie obvody a nikto to nebude môcť kontrolovať. A potom čo? A stav, zároveň z toho vyplýva, že je dosť možné, že rómske deti teda budú pokračovať a budú chodiť do tých škôl naďalej, ale s určitosťou vieme povedať, že od roku 2028 sa normatív pre súkromné a cirkevné školy bude znižovať. Takže na jednej strane tu máme kladivo a na druhej strane je to dosť benevolentné.
Ďalšia vec je, že ak dôjde k prekresleniu obvodu, tak to bude platiť len na území mesta s viacerými školami a v obciach sa nebude dať upraviť tie spády tak, aby nedochádzalo k segregácii. Čiže opätovne v praxi štát uplatňuje dvojaký meter. Budeme segregáciu v podstate naďalej ticho tolerovať, lebo nemáme zavedený žiadny funkčný mechanizmus na jej odstránenie. Aj tie desegregačné štandardy, ktoré majú, ktoré má každá škola povinnosť implementovať, je len taká formalita, pretože ony si to nejakým spôsobom napísali do školských programov, ale nemajú v praxi určené nástroje na to, aby to odstraňovali. Áno, môžete argumentovať tým, že vznikne národný projekt desegregácie, ktorý bude na dvanástich školách a ktorý bude prinášať nejaké čiastkové teda výstupy, ktoré budú môcť byť prenášané, ale to je hudba ďalekej budúcnosti, kým k tomuto dospejeme. Alebo môže v budúcnosti vzniknúť národný projekt, ako ste sám povedal, desegregácie pri tvorbe školským obvodov, ale to bude až v nasledujúcom programovom období, lebo momentálne v tomto období na to finančné prostriedky nie sú, čiže to je tiež zase hudba ďalekej budúcnosti. Takže je pravda, že kým dôjde k nejakej ekonomickej destabilitácii vlastne súkromných a cirkevných škôl, tak so segregáciou sa budeme naozaj pasovať ešte strašne dlho.
Zároveň na záver potrebujem vyjadriť sa aj k tým snahám, ktoré tu momentálne na Slovensku pociťujeme zo strany vyvolávania nejakých poplašných správ o tom, že čo sa ide diať na úrovni verejného školstva aj vo vzťahu k cirkevným školám, ktoré budú musieť, aj k súkromným, ktoré budú musieť prijímať aj deti z marginalizovaného prostredia. Akurát dneska na mňa narazil článok, už som si ho všimla neskôr, ale dnes som si ho tak akože detailnejšie prečítala, kde dokonca boli zmobilizované aj psychologičky k tomu, aby sa vyjadrili k tomu, aké je nevhodné, aby rómske deti boli inkluované do verejných škôl a školských zariadení. Dokonca, a to je podľa mňa absolútny sen, že boli tieto deti prirovnané k červivým jablkám. Akože ideme do takejto miery vo verejnej, ovplyvňovaní verejnej mienky, že rómske deti prirovnávame k červeným (červivým, pozn. red.) jablkám, ktoré môžu, keď budú do školy inkluované, vlastne otráviť celé prostredie tých krásnych, zrelých červených a zelených jabĺčok, tak mne sa to naozaj hnusí, je mi z toho zle. My politici a političky a aj tí ľudia, ktorí robíme s rómskymi deťmi, učitelia, učiteľky, psychológovia, psychologičky, máme podľa mňa povinnosť, povinnosť, aby sme ľuďom vysvetľovali, že tieto deti môžeme zachrániť práve tým, že im umožníme vzdelávať sa v rozličnom prostredí. A nie naopak vyvolávať nejaký strach vo verejnosti, že teraz budú masívne rómske deti prevážané všetkých škôl a budú tam ničiť prostredie tried. Toto sa mi zdá absolútne neprijateľné, aby takáto komunikácia zaznievala vo verejnosti a je mi, bohužiaľ, ľúto, že mnohí z nás, čo tu dnes sedíme, tak takýto slovník používame.
Rada by som teraz predstavila aj niektoré veci, ktoré považujeme za potrebné, možno trošičku upraviť a vyplýva to teda aj z toho, čo sme hovorili, akým spôsobom budeme tento zákon sa snažiť pozmeňovať napriek tomu, že nám je úplne jasné, že aj keď tieto návrhy z môjho pohľadu vôbec nie sú zlé, tak nebudú prijaté koalíciou.
V prvom rade pripravili sme pozmeňovací návrh aj s kolegyňou Gažovičovou, ktorý rieši úpravu tých školských obvodov, ktoré som spomínala, a navrhujeme, aby obce do školského roka 2027/2028 prispôsobili určenie školských a spádových obvodov tak, aby zodpovedali právnemu rámcu. Čiže nebude mať také, že si to môžu nechať, ako chcú, ale že budú mať povinnosť naozaj podľa nového zákona si to prerobiť a myslím si, že je to aspoň taký malý krok k tomu, aby naozaj k týmto zmenám v rámci desegregácii prišlo. Okrem toho si myslím, že dva školské roky (rečníčka si odkašľala), pardon, je dostatočný čas na to, aby takúto zmenu uskutočnili a zvyšuje to aj právnu istotu a zrozumiteľnosť a najmä zodpovednosť zriaďovateľov za to, že takúto zmenu musia urobiť.
Potom sme sa následne zamerali aj na kvalifikačné požiadavky na riaditeľa školy a navrhujeme, aby sa ustanovenie o kvalifikačných požiadavkách na funkciu riaditeľa rozšírilo aj na stredné odborné školy, stredné priemyselné školy a stredné športové školy. Pôvodné znenie zákona, ktoré sa do návrhu dostalo až po medzirezortnom pripomienkovacom konaní, zásadne obmedzilo uplatnenie kvalifikačných požiadaviek pre manažérsky typ riaditeľa a v praxi to znamenalo, že osoba s týmito manažérskymi skúsenosťami môže byť vylúčená len preto, že nie je riaditeľom spojenej školy. Takže toto sa snažíme teda upraviť v tom zákone a dávame tam aj možnosť, aby mohol pôsobiť manažér školy aj na takýchto zariadeniach a s tým, že tam by mal, samozrejme, zástupcu s príslušnou pedagogickou kvalifikáciou.
Potom sú to inovatívne školy a experimentálne programy. Toto je návrh, ktorý rozširuje vlastne výnimky pri vstupe do verejného registra siete škôl. Táto výnimka, jedna z nich bola napríklad, že stávajú sa verejnými zriaďovateľmi aj vtedy s možnosťou, ak robia nejaký medzinárodný program, ale niekde do vzduchoprázdna sa v podstate stratili tie programy, ktoré sú už experimentálne overené na Slovensku, ale nie sú štátnym vzdelávacím programom. Jedným z takýchto programov je napríklad aj program Montessori, sú tu aj ďalšie na Slovensku, nebudem ich teraz priamo menovať, ale je ich dosť, ktoré sú nie sú štátnym, teda vzdelávacím programom, ale napriek tomu sú už dávno experimentálne schválené a teda by mali byť možnosť, neponúka ich žiadna verejná škola. Rodič teda nemá možnosť vybrať si inú alternatívu vo verejnej škole, ale len tú možnosť napríklad v súkromnej alebo cirkevnej škole, ak to ponúka. Ale ani o tom nemám vedomosť, že by cirkevná škola nejakú, nejaký takýto program vôbec ponúkala. Čiže to robia len v podstate v súčasnosti dneska súkromné školy.
Ďalší návrh sa týka úpravy ustanovenia, ktoré je možno odvolať riaditeľa školy na návrh hlavného školského inšpektora, a to aj v prípade, ak bol do funkcie vymenovaný zriaďovateľom bez splnenia kvalifikačných predpokladov. Znie to možno technicky, ale podľa mňa tu ide o základnú otázku spravodlivosti, pretože v praxi vznikali situácie, keď riaditeľ, ktorý nejakým spôsobom nepochybil, bol vymenovaný teda zriaďovateľom bez potrebnej kvalifikácie. Bol následne, môže byť následne odvolaný a automaticky sankcionovaný zákazom účasti vo výberovom konaní na päť rokov. Čiže takto sa vytvorí ale absurdný stav, pretože riaditeľ nebude niesť dôsledky za svoje chyby, za svoje pochybenia v praxi vo vývchovno-vzdelávacom procese, ale za to, že chybu urobil niekto iný, v tomto prípade zriaďovateľ. Navrhujem preto, aby dôvodom na odvolanie, z týchto dôvodov na odvolanie riaditeľa boli vylúčené závažné nedostatky zistené pri výkone inšpekcie, ktoré možno objektívne pripísať teda... tu mám asi chybu, ale nevadí, tak ja to potom ešte prečítam v dôvodovej správe. Ide o to, že teda chceme, aby tam bolo zohľadnené iba tie závažné nedostatky zistené pri výkone inšpekcie.
Potom tu mám inkluzívne prijímanie detí, to sa týka vlastne teda detí a žiakov, ktorým poskytujeme podporné opatrenia podľa osobitného predpisu. A rada by som sa ešte zastavila pri tom druhom pozmeňovacom zákone, to som spomínala už aj vo výbore, kedy považujem za absolútne nespravodlivé, aby sa cestovné preplácalo súkromným školám, teda nepreplácalo súkromným školám, ktoré nie sú vo verejnej sieti, ale pri cirkevných školách to neplatí. Cirkevným školám sa prepláca cestovné či sú verejné, alebo nie sú verejné. Myslím si, že je to absolútne voči nim nespravodlivé a vlastne to vytvára školy dvoch kategórií.
Keďže mi už dochádza hlas, tak bude asi najlepšie, keď prečítam pozmeňujúce návrhy. Takže vás poprosím zastaviť mi čas. Najprv prečítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankýň Ingrid Kosovej... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Zastavte čas.

Kosová, Ingrid, poslankyňa NR SR
Ďakujem. Ďakujem krásne. Teda môj k vládnemu návrhu zákona o financovaní škôl a školských zariadení.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o financovaní škôl a školských zariadení, tlač 934.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem túto zmenu a doplnenie:
1. V § 15 ods. 1 písm. b) sa na konci pripájajú tieto slová: „súkromnej materskej školy, alebo súkromnej základnej školy, ktorá je verejným poskytovateľom výchovy a vzdelávania,”
2. V § 15 ods. 1 písm. c) znie:
„c) cirkevnej materskej školy alebo cirkevnej základnej školy, súkromnej materskej školy, alebo súkromnej základnej školy, ktorá je neverejným poskytovateľom výchovy a vzdelávania, a ktorá nie je prijímateľom zdrojov financovania podľa § 4 ods. 3 písm. f) alebo g), alebo obdobného plnenia, ktoré má povahu školného.”.
Odôvodnenie k bodom 1 a 2:
Nie je spravodlivé, aby súkromné školy boli vylúčené z nároku na príspevok na dopravu, zatiaľ čo cirkevné školy tento nárok majú — a to bez ohľadu na to, či sú verejným alebo neverejným poskytovateľom výchovy a vzdelávania. Mnohé súkromné aj cirkevné školy pôsobia v regiónoch, kde chýba dostatočná sieť verejných škôl. V takýchto prípadoch je príspevok na dopravu často nevyhnutnou podmienkou reálnej dostupnosti vzdelávania, najmä v menších obciach a pre sociálne zraniteľné skupiny. Rozšírenie možnosti čerpania príspevku na dopravu aj pre neverejných poskytovateľov výchovy a vzdelávania bez ohľadu na ich zriaďovateľa prispeje k spravodlivejšiemu systému podpory, zvýši motiváciu súkromných škôl zapájať sa do inkluzívneho vzdelávania a zároveň zlepší mobilitu detí a žiakov z vylúčených komunít. Podpora dopravy do školy by mala byť univerzálna, viazaná na potrebu dieťaťa a nie na formálny status školy.
Teraz prečítam druhý pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Ingrid Kosovej a Tiny Gažovičovej k vládnemu návrhu zákona o školskej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 935.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o školskej správe a zmene o doplnení niektorých zákonov, tlač 935.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny a doplnenia
1. V čl. I § 7 ods. 6 sa za slová „Ak ide o” vkladajú slová „strednú odbornú školu, strednú priemyselnú školu, strednú športovú školu alebo”.
Odôvodnenie:
Uvedený odsek bol do návrhu zákona doplnený až po vyhodnotení medzirezortného pripomienkového konania, pričom zásadným spôsobom obmedzil možnosti uplatnenia tam uvedených kvalifikačných požiadaviek na funkciu riaditeľa. Splnenie kvalifikačných požiadaviek na riaditeľa — osobu „manažéra” je rovnako relevantné aj pre uvedené druhy stredných škôl, nielen pre spojenú školu, ktorej organizačnou zložkou je stredná škola. I v prípade stredných škôl, ktoré sú samostatnou školou a nie organizačnou zložkou spojenej školy sa v prípade riaditeľa „manažéra” uplatní požiadavka na zástupcu riaditeľa, spĺňajúceho príslušné kvalifikačné predpoklady na pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca.
2. V čl. I § 13 ods. 4 písm. a) sa vypúšťajú slová „alebo skutočnosť, že zriaďovateľ vymenoval do funkcie riaditeľa osobu, ktorá nespĺňa kvalifikačné predpoklady”.
Odôvodnenie:
Navrhovaná úprava spresňuje ustanovenie § 13 ods. 4 tak, aby dôvodom na odvolanie riaditeľa na návrh hlavného školského inšpektora boli výlučne závažné nedostatky zistené pri výkone inšpekčnej činnosti, ktoré možno objektívne pripísať činnosti alebo nečinnosti riaditeľa školy. Pôvodné znenie ustanovenia spájalo dva odlišné dôvody odvolania – (1) zistenie závažných nedostatkov a (2) vymenovanie osoby, ktorá nespĺňa kvalifikačné predpoklady. Zatiaľ čo prvý dôvod sa viaže na zodpovednosť riaditeľa, druhý dôvod vzniká pochybením zriaďovateľa. Ich spoločné uvedenie spôsobovalo, že aj riaditeľ odvolaný z dôvodu nesprávneho postupu zriaďovateľa bol následne sankcionovaný zákazom účasti vo výberovom konaní podľa 10 ods. 2 písm. a) na obdobie piatich rokov, a to aj v prípadoch, keď si medzitým doplnil požadovanú kvalifikáciu alebo spĺňal podmienky podľa § 7 ods. 6 ako uchádzač z radov manažérov bez pedagogickej spôsobilosti. Navrhovaná úprava túto nespravodlivosť odstraňuje a zosúlaďuje právnu úpravu s princípom spravodlivosti a rovnosti prístupu k verejným funkciám. Zároveň prispieva k väčšej právnej istote v aplikačnej praxi a predchádza sporom o výklad a dôsledky odvolania riaditeľa školy.
2. V čl. I § 46, to by malo byť už po 3, myslím, áno.
3. V čl. I § 46 sa ods. 4 sa dopĺňa písmenom c), ktoré znie:
„c) deti alebo žiaci, ktorých škola prijala z dôvodu poskytovania podporných opatrení podľa osobitného predpisu.²³⁾".
Poznámka pod čiarou k odkazu 23 znie:
„²³⁾ § 145b ods. 10 písm. a) zákona č. 245/2008 Z. z.".
Nasledujúce poznámky pod čiarou a odkazy na poznámky pod čiarou sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Prijatie detí a žiakov, ktorým škola na základe regionálneho princípu poskytovania podporných opatrení poskytuje podporné opatrenia, je súčasťou verejnej služby v zmysle princípov inkluzívneho vzdelávania. Z tohto dôvodu by sa nemali počítať do podielu detí alebo žiakov, ktorý materská škola alebo základná škola môže použiť na prijatie detí alebo žiakov bez ohľadu na verejný školský obvod. Týka sa to cirkevnej školy alebo súkromnej školy, ktorá sa stala verejným poskytovateľom výchovy a vzdelávania prostredníctvom zaradenia do verejného školského obvodu.
4. V čl. I § 51 ods. 1 písm. d) sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo experimentálne overeného programu, ktorý nie je štátnym vzdelávacím programom".
Odôvodnenie: Cieľom doplnenia je zabezpečiť, aby sa ustanovenia o verejnom poskytovateľovi a dohode o verejnej službe nevzťahovali ani na školy, ktoré realizujú výchovu a vzdelávanie podľa alternatívneho vzdelávacieho programu v minulosti overeného a schváleného na základe experimentálneho overovania (napríklad montessori). Tieto školy sú nositeľmi inovatívnych pedagogických prístupov a metodík, ktorých obsah, ciele a spôsob realizácie boli riadne posúdené a schválené v rámci systému experimentálneho overovania podľa zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní. Ide teda o programy, ktorých kvalita a súlad s cieľmi výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike sú garantované ministerstvom, ale z povahy poskytovaného vzdelávania nie je možný ich prechod do registra verejných poskytovateľov vzdelávania. Uplatnenie výnimky je preto opodstatnené – tieto školy už prešli procesom odbornej verifikácie a plnia významnú úlohu v rozvoji inovatívneho a inkluzívneho vzdelávania. Ich zaradenie medzi subjekty, na ktoré sa ustanovenia o verejnom poskytovateľovi nevzťahujú, umožní zachovať pedagogickú autonómiu a experimentálny charakter vzdelávacích programov bez zbytočných administratívnych obmedzení. Navrhovaná úprava zároveň vytvára priestor na rozširovanie programov s inovatívnou podobou výchovy a vzdelávania aj do verejných škôl. Tým sa posilní prenos inovatívnych prístupov naprieč vzdelávacím systémom a zlepší sa dostupnosť kvalitných a rozmanitých foriem vzdelávania pre deti a žiakov v celej Slovenskej republike.
5. V čl. I § 81 sa za odsek 10 vkladá nový odsek 11, ktorý znie:
„(11) Obce prispôsobia školské obvody základných škôl určené podľa doterajších predpisov tak, aby od školského roka 2027/2028 zohľadňovali skutočnosti uvedené v § 44 v znení účinnom od 1. januára 2026. Obce prispôsobia určenie spádových materských škôl tak, aby od školského roka 2027/2028 zohľadňovali skutočnosti uvedené v § 44 v znení účinnom od 1 . januára 2026.".
Doterajšie odseky 11 až 16 sa označujú ako odseky 12 až 17.
Ďalší bod v čl. I § 81 ods. 16 sa slová „odsek 16" nahrádzajú slovami „odsek 17".
Odôvodnenie:
Cieľom doplneného ustanovenia je zabezpečiť plynulý prechod zo súčasného systému spádových škôl na nový systém školských obvodov podľa predpisov účinných od 1. januára 2026. Zriaďovateľ, ktorým je obec, má právnu a organizačnú kompetenciu vykonávať zmeny v školských obvodoch, a preto je potrebné stanoviť jasnú povinnosť skontrolovať súlad existujúcich obvodov s § 44 zákona, ktorý určuje kritériá spádovej školy. Týmto opatrením sa zabezpečí, že obce vykonajú potrebné zmeny v školských obvodoch na základe objektívnej kontroly, čo garantuje súlad s legislatívou a rovnaké podmienky pre všetkých žiakov. Termín začiatku školského roka 2027/2028 umožňuje dostatočný čas na administratívne a organizačné opatrenia potrebné na úpravu školských obvodov a zároveň zaisťuje, že nová úprava začne účinne platiť od začiatku školského roka po prechode na nový systém. Doplnenie tohto ustanovenia tak zvyšuje právnu istotu, jasnosť zodpovedností zriaďovateľov a zabezpečuje, aby sa zvýšila transparentnosť povinnosti zakázať segregáciu pri tvorbe školských obvodov u verejných poskytovateľov vzdelávania. Zároveň sa v odseku 16 navrhuje úprava vnútorného odkazu vzhľadom na vloženie nového odseku 11.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pani poslankyňa, tri faktické.
Poslanec Horecký.

Ďakujem za slovo.
Pani kolegyňa, keďže po vás budem mať ja vystúpenie za klub, budem mať dosť priestoru, tak sa teraz vo faktickej dotknem len jednej veci, ktorá je taká citlivá. Spomínali ste tam, vyhradili ste sa voči necitlivým vyjadreniam na adresu detí z rómskych komunít, osobitne pri problémoch inklúzie, kedy ten pomer majority, minority je skôr opačný podľa tých názvov, že ste proste to, ak vás zacitujem pomenovali červivými jablkami, ak som dobre počul. A ja vás chcem ubezpečiť v tejto svojej faktickej, že aj keď sa v niektorých veciach, ako je napríklad povinné predprimárne vzdelávanie od troch rokov nezhodujeme, tak zo všetkých síl a všetkými prostriedkami podporujem inklúziu a osobitne problém generačnej chudoby a vyslobodenia detí, rómskych detí z proste neakceptovateľných, nehumánnych podmienok, v ktorých žijú v rómskych osadách. A považujem to, viackrát som to povedal, za priam povinnú premiérsku tému, za niečo, čo nevie vyriešiť minister školstva, aj keby to chcel. Čo musí byť súladné s viacerými rezortami, pretože je to nielen do neba volajúca krivda a doslova zločin na deťoch, ale je to aj strategicky dôležitá vec pre celé Slovensko, aj vzhľadom na demografiu, aj vzhľadom na to, čo si dovolí ekonomika Slovenskej republiky utiahnuť, aj to, aby títo ľudia v pasci generačnej chudoby neboli nedôstojne odkázaní na sociálne dávky, ale aby mali plnohodnotný, dôstojný život, tak ako si ho zaslúžia, ako všetci ľudia na svete. Tak v tomto budeme robiť určite všetko preto, aby sa tak stalo.
Ďakujem.

Poslankyňa Gažovičová.