40. schôdza

Ja len v krátkosti by som sa vyjadril a spojil by som to ku obidvom zákonom. Samozrejme, je nás tuná veľa, ako pán poslanec Hlina obyčajne hovorí vždycky, že rozoznať kravu od jalovice je problém, čiže o to sa nemusí obávať, taký sa tu nachádzame. A je potrebné povedať a poukážem na tú poslednú stať, ktorá tu bola, povedané zase od kolegu Hlinu, čo sa týka tých rožkov. To ma zaujalo pretože ja tie rožky ozaj milujem, obľubujem, ale chcem tým povedať, že spotrebiteľ si obyčajne kupuje tam, kde vie, kde je kvalita. Ja nikdy nekupujem voľačosi také, čo je kdesi zabalené a urobené a neviem od koho to je a mal by som to konzumovať. A dneska máme, však on sám povedal pán poslanec, že má svoju pekárničku a myslím si, že nemá problém pretože, keď má kvalitné pečivo, tak to pečivo mu ľudia dennodenne vykúpia a má spotrebu a má to čo je dané. A čo sa týka všetkých tých vecí, ktoré boli tu spomenuté v rámci rozpravy aj pri prvom, aj druhom zákone, musíme si uvedomiť jednu vec, že áno, poľnohospodárstvo je v určitej miere také, ako bolo, keď sme boli my malí a poznali sme ho. Zmenila sa mechanizácia, dneska sa na inom robí, ale čo je hlavné v poľnohospodárstve sa zmenilo plodiny, ktoré sa pestujú. Dakedy sa pestovalo na poľnohospodárstve primerane všetko, dneska sa na poľnohospodárstve produkuje to, čo je predajné. Preto kade chodíme vidíme samú kukuricu, kde chodíme vidíme plodiny, ktoré sú vo veľkom množstve dané, prečo? Pretože ten farmár, či už je veľký alebo malý, nemá dôvod, aby jednoducho pestoval to, čo potom nebude vedieť speňažiť a nebude mať prostriedky na to, aby mohol ďalej rozvíjať tú farmu. Čiže len v krátkosti. No a zároveň chcem pán podpredseda oznámiť, že hlasovanie k obidvom zákonom budeme mať o 17. hodine.

Ďakujem pekne, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. (Výmena predsedajúcich.)

Gašpar Tibor, podpredseda NR SR
Pekný deň všetkým, ktorí ste v sále. Je vás síce veľmi málo, ale teraz nasleduje druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 887, správa výboru má tlač 887a. A prosím pána ministra spravodlivosti, pána Suska, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 887. Návrh zákona bol vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2025. Cieľom návrhu zákona je zabezpečiť efektívnejšie a flexibilnejšie využívanie elektronického monitoringu výkonu niektorých rozhodnutí vydaných v trestnom konaní a to vytvorením tzv. hybridného režimu využívania technických prostriedkov, a teda využívanie technických prostriedkov vo vlastníctve štátu a technických prostriedkov vypožičaných napríklad na základe rámcovej nájomnej zmluvy. Návrh zákona nadväzuje na správu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky z roku 2023, ktorý v jej záveroch uviedol, že je na ministerstve, aby s plnou zodpovednosťou prijal rozhodnutie, ako bude ďalej postupovať v situácii, kedy je využiteľnosť technických zariadení na monitoring obvinených a odsúdených osôb v rámci systému tzv. ESMO, preukázateľne na veľmi nízkej úrovni, avšak servisné náklady na jeho prevádzku sú neúmerne vysoké. Rovnako odporučil prijať také opatrenia, ktoré sa zamerajú na zvýšene intenzity využívania systému ESMO, ako aj opatrenia k odstráneniu ním zistených nedostatkov. Poukázal aj na aplikačnú prax iných členských štátov Európskej únie, v podmienkach ktorých je monitoring obvinených a odsúdených osôb nakupovaný ako služba a monitorovacie zariadenia spolu so softvérom, údržbou a prevádzkou monitorovacieho programu si prenajímajú od externej spoločnosti prevažne na základe zmluvy o lízingu za fixný mesačný poplatok. Napríklad Belgicko, Španielsko, Rakúsko, Švédsko, Fínsko, Portugalsko a ďalšie krajiny. Svoj záver národný kontrolný úrad podporil tvrdením, že ak by tento fixný mesačný poplatok predstavoval napríklad sumu 5 až 6 eur za jeden deň monitorovania jednej obvinenej alebo odsúdenej osoby, ako je tomu v rámci napríklad belgického justičného systému, potom by napríklad za šesť rokov v rokoch 2016-2021 prevádzky ESMO ako služby za servisné služby a spotrebný materiál pri existujúcom počte monitorovaných osôb, Slovenská republika nepreinvestovala viac ako 20 mil. eur, ale by vynaložila maximálne 2 mil. eur. Pri porovnaní s ďalšou krajinou Európskej únie, napríklad Španielskom, ktorá taktiež nakupuje monitoring obvinených a odsúdených osôb ako službu, kde náklady na jeden deň monitorovania obvinenej alebo odsúdenej osoby predstavovali 3,72 eur, potom by pri prerátaní prostriedkov vynaložených na jeden deň cez uhradené náklady na servisné služby a spotrebný materiál za šesť rokov prevádzky systému ESMO, by jeden deň monitorovania osoby Slovenskú republiku stál 63,48 eur. Záverom teda je, že ak by Slovenská republika postupovala rovnako ako vyššie uvedené krajiny, ktoré nakupujú monitoring obvinených a odsúdených osôb ako službu na základe zmluvy o lízingu za fixný mesačný poplatok, potom náklady na monitoring by aj v našich podmienkach boli niekoľkonásobne nižšie. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky má ako subjekt verejnej správy počas využívania verejných prostriedkov povinnosť zachovávať princíp hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti. Cieľom návrhu zákona je rešpektovať uvedené princípy a v konečnom dôsledku naplniť požiadavky Programového vyhlásenia vlády, ktoré akcentujú využívanie alternatívnych postupov trestania vo významne väčšej miere ako doteraz. Z tohto dôvodu si dovoľujeme navrhnúť tento krátky návrh novely zákona, ktorý umožňuje využívať aj alternatívne možnosti nakupovania prostriedkov pre elektronický monitoring osôb nielen z hľadiska vlastnenia štátu. Návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý bol zároveň určený za gestorský výbor a výsledky prerokovania sú uvedené v spoločnej správe o prerokovaní návrhu zákona a so závermi uvedenými v spoločnej správe vyjadrujem súhlas a odporúčam ich schváliť. Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem pán minister. Dávam slovo spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru, pánovi poslancovi Lučanskému, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výboru a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní návrhu zákona v ústavnoprávnom výbore. Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, ktorý určila aj ako gestorský výbor a určila lehotu na prerokovanie návrhu zákona vo výbore. Ústavnoprávny výbor návrh zákona prerokoval a odporučil ho schváliť. Poslanci Národnej rady, ktorý nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Správa ústavnoprávneho výboru obsahuje dva pozmeňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča o nich hlasovať spoločne a schváliť ich. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade schváliť návrh zákona aj ako celok. Spáva ústavnoprávneho výboru o prerokovaní návrhu zákona, tlač 887a bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru zo dňa 14. októbra 2025. Týmto uznesením ma zároveň výbor aj ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem spravodajcovi. Otváram rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy nie je žiadna písomná prihláška, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prihlásil sa jeden pán poslanec, pán poslanec Vančo. Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán minister, ja mám základnú otázku, aký máte plán, reálny plán pre tento systém? Počuli sme, že to chystáte pre budúcu vládu, že vy to nejdete teraz meniť. Počuli sme potom aj nejaké iné vyjadrenia. Keďže ja som po prvom čítaní zverejnil informácie o tom, že na základe čoho tento systém funguje. Máme tam zmluvu, ktorá bola uzatvorená ešte za ministra Boreca a štátnej tajomníčky Jankovskej, ktorí boli nominanti SMER-u. Tá firma, ktorá vlastne prevádzkuje ten systém je vlastne jediná, ktorá má licenciu na území Slovenskej republiky takýto systém alebo tento systém prevádzkovať. Za tých desať rokov približne táto firma zarobila podľa mojich informácii 80 mil. eur. Navyše, podľa teda odborníkov, ktorí teda túto zmluvu poznajú, tak je táto zmluva nezákonná. Čiže je tam priestor na to, aby sa ten systém veľmi rýchlo menil, zvlášť, keď stojí príliš veľa peňazí a zároveň nie je využitý, je aj neefektívny. Aj vy sám hovoríte o tom, že konáte aj na základe podnetu Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý sa v tomto duchu vyjadruje tiež. No a zároveň máme tu konsolidáciu, už tretiu v poradí, máme tu novely trestného zákona a trestného poriadku, ktoré vytvárajú zároveň aj príležitosť na to, aby sa šetrilo, aby tento systém aj fungoval, áno, aby sa používal, keď ho už máme a je to aj akoby v záujme celej spoločnosti, ak v prípadoch odsúdených, ktorí jednoducho nie sú nebezpeční pre spoločnosť, zároveň vedia byť užitoční aj vo výkone trestu, tak je dobré, aby sa tento systém používal čo najviac. Zvlášť, keď naň míňame veľa peňazí a veľa peňazí bude stáť tak či tak, ale určite je to menej ako keď ten človek je vo výkone trestu odňatia slobody, kde tie náklady sú 38-tisíc eur. Tento systém vie ušetriť veľa peňazí, dať príležitosť tým ľuďom osvedčiť sa na slobode, teda aj s tým náramkom. No a teraz teda tá základná otázka je a ja by som bol rád, keby ste to povedali tu v pléne, aj ako verejný prísľub, aký máte plán s týmto systémom, čo urobíte so starým systémom, ktorý teda ako som povedal funguje na základe nezákonnej zmluvy, ktorý je predražený, ktorý sa veľmi ťažko využíva, aj mne to nepostačuje, tým nárokom, ktoré tu vlastne novely trestného zákona a trestného poriadku nám dávajú. Takže naozaj, aj vylúčiť tie pochybnosti, aj teda váš postup, aj plán, akým spôsobom k tomu idete pristupovať lebo naozaj je to niečo, čo a ja si myslím, že toto je príklad len, kde aj v iných rezortoch sú takéto zmluvy, sú takéto systémy, ktoré proste sú nefunkčné alebo neefektívne, kde bola príležitosť na tom aj ušetriť a zároveň aj zlepšiť fungovanie štátu lebo je to aj o tom, že ako tento štát, ako tento štát funguje, že sa plytvajú peniaze na veci, ktoré nefungujú tak, aby boli užitočné pre spoločnosť, ale sú užitočné trebárs pre jednu firmu, ktorá má proste licenciu, má zmluvu, ktorá vlastne sa nedá ukončiť alebo teda je na neurčitý čas a jednoducho zarábajú na tom obrovské peniaze, ale ten prínos pre spoločnosť je veľmi slabý. Takže, budem rád pán minister, ak nám poviete, aký máte plán konkrétny aj s tou zmluvou, aj s tým systémom. Teraz aj, ak sa tento zákon, tento návrh zákona schváli, ako budete postupovať. Ďakujem pekne.

Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka, pani poslankyňa Števulová, nech sa páči.

Ja len krátko, že by som chcela naozaj podporiť túto otázku alebo tieto otázky, ktoré nastolil môj kolega Vančo lebo nás naozaj zaujíma, že akým spôsobom v prípade, že bude táto zmena odsúhlasená, budú obstarávané tie prenájmy tých technických zariadení, ako to máte v pláne a teda kolega Vančo má vážne informácie, tak by sme boli radi, keby ste sa k tomu vyjadrili. a nastavil môj kolega Vančo, lebo nás naozaj zaujíma, že akým spôsobom v prípade, že bude táto zmena odsúhlasená budú obstarávané tie prenájmy tých technických zariadení ako to máte v pláne a teda kolega Vančo má vážne informácie, takže by sme boli radi, keby ste sa k tomu vyjadrili.

Moment. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcete zaujať stanovisko pán navrhovateľ? Nech sa páči máte slovo.