43. schôdza

Áno, to bolo jedno z tvrdení, kde musíte byť naozaj patriť medzi dve tretiny Slovákov o ktorých hovorí pán Šimečka, aby ste povedali, na slovenskom stroji sa vyrobil vietnamský pas. A to sa dá ako konkrétne? Aj pri úplne elementárnej inteligencii viete, že na slovenskom stroji sa dá vyrobiť len slovenský pas a nijaký iný. Pretože každý stroj je individuálne len pre tú jednu krajinu urobený. To nie je výroba mlieka, ktorý môžte mať vietnamské mlieko a slovenské mlieko. Čiže to je, samozrejme, takisto nemožnosť. Ale všetky tieto bludy tam pochopiteľne boli. Ale ja dopoviem ešte to, čo som ja hovoril, že viacerí predstavitelia poprední, prezident Macron a predseda vlády Kanady, nemecký kancelár, nemecký prezident navštívili Vietnam. Asi si svoju mieru zodpovednosti, že nevydali korupčne stíhaného človeka pod roz, pod zatykačom Interpolu, asi si tak trošku sypali popol na hlavu. A čo sa stalo? Ten priestor, ktorý mal byť vytvorený pre nás, pre naše slovenské spoločnosti, pretože Slovensko má dobré meno vo Vietname za tie roky v podstate, kedy na jeho stranu sa vždy postavili, kedy ako menšia krajina boli napádaní. Tak v zásade tam videli priestor pre podnikanie, ktorý bol určený pre nás. Pani poslankyňa ukazuje, aby som zrýchlil, vadí jej, keď niečo hovorím. Čiže vám vadí, pani poslankyňa, keď niečo rozprávam. Vy nie ste schopní, vy nie ste ani sekundu schopní počúvať iný názor, ktorý vám nevyhovuje. (Reakcia z pléna.) Veď ja sa pozerám, mám tam presne pred tri minúty tridsaťštyri alebo koľko tam mám ešte, tak to nebojte sa, určite, určite, samozrejme, stihnem. Pani poslankyňa, nebojte sa, nemajte obavu. Viete, že ja vždy všetko stihnem, čo treba. Čiže vrátim sa k tomu. Čiže po všetkých tých svetových predstaviteľom ma predsa len ešte jeden predbehol o týždeň, a to bol Pete Hegseth, ktorý v podstate bol týždeň predo mnou na takom istom prijatí, iste viete kto to je. Minister obrany Spojených štátov. To znamená, neumožniť Slovensku, ktoré má najlepšie vzťahy z pomedzi všetkých krajín, ktoré som hovoril, aby zvýšilo svoju HDP tým, že zlepší obchodnú spoluprácu, bola by to proste absolútna chyba. A keď máte človeka, akým je Quang Le Hong, ktorý má veľmi dobré kontakty, pretože dlhoročne bol známy ako tvorca tých vzťahom medzi Vietnamom a Slovenskom, tak pochopiteľne to využite. A čo je na tom celom najkrajšie. Že sa to robí za darmo. Pýtali ste sa na vašu otázku, či je to platená funkcia. Nie, nie je. A to je na tom celom najkrajšie, to vás musí hrozne mrzieť. Pretože sú ľudia, ktorí naozaj veria tomu, že je dôležité, aby Slovensko bolo úspešné a nerobia také trapasy, akože poďme robiť Benešove dekréty. Alebo, alebo teda, Ukrajina to určite nesmie sa vzdať, nesmie podpísať mier. Ja sa vážne bojím, ak ten váš, ale absolútne nepochopiteľné medzinárodné odhady, ktoré dávate, ktorý každý jeden, ktorý ste povedali sa ukázal ako nesprávny, že týmto spôsobom by ste išli riadiť Slovensko. Veď to je akože istá cesta do katastrofy. Všetko, čo vlastne povedal kedy váš pán predseda, čo ste povedali vy, tie vaše názory na medzinárodnú politiku, sa padajú ako domčeky z karát, kedy dokazujete tú svoju absolútnu nevedomosť a neskúsenosť toho, že ako to vlastne má byť. Vy by ste boli najradšej schovaní, a nepoužil som to druhé slovíčko, niektorým európskym predstaviteľom, len aby ste boli nimi pohladkaní, že okej. Vy považujete za rešpekt to, že hovoríte, áno. Že súhlasíte so všetkým čo navrhnú. Vy by ste v roku 2007 zavreli aj Mochovce. Aj Bohunické by bolo treba, lebo vtedy vlastne ako zelení, aj tu máte svojich aktivistov, aj teraz mi pritakáte, že by ste to zavreli. Jasné, vy by ste zavreli jadrové elektrárne. To isté platí, v 2015 by ste súhlasili s tými kvótami na nelegálnu migráciu. Vtedy sme tiež stáli sami. Tiež sme boli tí, ktorí vlastne boli v tom čase obviňovaní, že prečo idete proti jednote Európskej únie. Úplne najviac mám rad, keď sa ma na tú jednotu Európskej únie pýta, britský veľvyslanec. A vtedy sa ho vždy opýtam, a vy ste prečo odišli? Presne z toho dôvodu ste odišli, lebo ste už nechceli súhlasiť so všetkými nezmyslami, ktoré v Bruseli vymyslia. My sme za Európsku úniu, ale to neznamená, že sa s nimi nebudeme hádať, ak ide o národnoštátne záujmy. Problém vás je, že by prešlo všetko, čo sa tam schváli. Povedať, akože prihlásiť sa a byť jediný, ktorý sa hlási. Viete, ale u nás na Slovensku to funguje inak. Viete prečo je Írsko úspešné? Lebo má najväčší počet výnimiek z celej Európskej únie. Veľa, no nechcem, neviem to percento odhadnúť, či sú to 30, 40 alebo 70 % niektorých právnych noriem, jednoducho u nich neplatia. Pretože Írsko má svoje špecifické pravidlá a vždy si vydobylo tie výnimky, ktoré má. A v tomto prípade takisto. Takisto musíme hájiť slovenské záujmy. Lebo v mnohých oblastiach máme špecifické postavenie. Čiže aj k tomu, čo ste vy povedali vám len hovorím, že pochopiteľne rozvíjanie vzťahov je u nás na prvom mieste, pretože na tom na konci môže zarobiť slovenská ekonomika, slovenský pracujúci, ktorí môžu mať lepšie platy, môžu mať lepšie odmeny a Slovensku sa môže dariť lepšie. (Potlesk.)

No, pán minister obrany, vy vždy, samozrejme, si nájdete spôsobom akým všetko obkecať, len škoda, že po tých rokoch už ľudia poznajú tie vaše spôsoby a triky a neveria vám. Ja mám takú otázku k tomuto celému, že teda, či si pán Quang Le Hong náhodou nepomýlil štát v ktorom mal vykonávať svoje...
===== ...No, pán minister obrany, vy vždy samozrejme si nájdete spôsob akým všetko obkecať, len škoda že po tých rokoch už ľudia poznajú tie vyše spôsoby a triky a neveria vám. Ja mám takú otázku k tomuto celému, že teda či si pán Quang Le Hong náhodou nepomýli štát v ktorom mal vykonávať svoje diplomatické veci. Lebo keď ho hľadala slovenská polícia, aby ho v súvislosti s únosom Vietnamca, ktorý potvrdili, že sa stal, nemecké orgány aj súdy potvrdili, že prešiel, že sa stal aj na území Slovenskej republiky, tak zistili, že pán Quang Le Hong je občanom Nigérie a nevedeli mu doručiť a vypátrať ho a doručiť predvolanie. Tak sa chcem spýtať, či z tých stoviek tisícov Vietnamcov, ktorí sú dnes už oficiálnou národnostnou menšinou na Slovensku, kedy tu žijú Slováci s vietnamskými koreňmi, sa nenájde lepšia osoba, ktorá by mohla byť našou diplomatickou spojkou vo Vietname ako občan Nigérie. Ďakujem.

Som sa pobavil, pani poslankyňa, to bolo také vtipné. Tak ako všetci vaši kolegovia sa na tom zabávajú. Koľko je treba študovať na takúto otázku? Viem, som si všimol, hej, vo vašom prípade určite. Pani poslankyňa, prosím? Ja som bol veľmi slušný, pretože to je text, ktorým začínate. Viete, vy obhajujete človeka, ktorý je vulgárny, staváte sa na jeho stranu, voláte ho na pódium a tým sa snažíte naznačiť, že vy ste tí, ktorí chcú byť akože príjemní. Ja by som vám rád povedal, že vy bez problémov obviníte kohokoľvek, oblejete absolútnou špinou bez toho, že by ste poznali akýkoľvek detail. Žiadny nemecký úrad nepovedal, že sa dial na Slovensku. By som vás pekne poprosil, ani súd to nepovedal, pán kolega. Vy máte právnické vzdelanie? Tak vy viete, že existuje vec, ktorá sa volá že rozhodnutie a potom máte stanovisko jednej strany, stanovisko druhej a čo si z toho zobral súd. Jediný kto to tvrdí je samozvaná aktivistka a obhajkyňa toho človeka, ktorý ukradol 150 miliónov Vietnamskej republike. To je jediný kto to tvrdí. Nikto iný to netvrdí. A viete prečo to netvrdí? Lebo neexistuje jeden konkrétny dôkaz, že by na našom území bol. A ja som povedal, a veď sa to vyšetrovalo tri roky. Ste tu mali eldorádo vyšetrovania, tri roky to vyšetrovali. A prečo to nevyšetrili? Prečo to nevyšetrili? Pretože nezistili jediný fakt, že by tu mohol byť. Nezistili pochybenie Ministerstva vnútra, nezistili pochybenie moje, nezistili v tom, že by sme vydali nejaký pas, nezistili, že by niekto pridával dodávky, aby niekoho previezol, nikoho tajne neviezli, nikoho nevliekli na schody, nikto tam v zásade nekríval, nikto nemal facku, čo dokonca potvrdil aj jeho spoluväzeň, ktorý neskôr išiel do Nemecka a vypovedal, že vlastne žiadne zranenie na tvári nemal, napriek tomu, že to Denník N tvrdil. Byť konfrontovaný s tým, že vy slúžite Denníku N, ktorý neustále šíri že absolútne lži, aj napríklad o Tiborovi Gašparovi, aj o mojom ochrankárovi o ktorom napísali, že on cestoval tým lietadlom, aby to celé kontroloval a nikdy sa mu neospravedlnili. Čiže ešte raz. Ja hovorím to isté. A to je vtipné, keď sa pýtate na tú otázku, keď hovoríte od slova do slova je tá istá. Vy neviete ani napísať každá samostatnú otázku? To je dosť vtipné. Musíte si kopírovať medzi sebou, to je veľmi zvláštne. Čiže ešte raz na tú vašu otázku odpovedám. Celé toto v súvislosti so Slovenskou republikou je jeden veľký výmysel. Ja som povedal, že verím, že nebola zneužitá naša pohostinnosť a nechal som, aby orgány všetko šetrili. Nemecké orgány mali od nás všetky informácie, všetky kamery, všetky záznamy, všetky z diaľničných fotiek, všetky možné veci mali od nás. A napriek tomu ani prokuratúra, ani vyšetrovateľ nekvalifikovali, že by akýmkoľvek spôsobom sme sa podieľali. A to isté platilo aj pre Quanga Le Honga, pretože žiadny telefonát, žiadny kontakt medzi tými, ktorí v Nemecko urobili únos a slovenskou časťou neexistoval. Aj preto prišli vypočúvať práve posádku lietadla či náhodou nepotvrdí či na takom mieste niečo mohlo byť. Ale nikto nič také nevidel. To znamená, z tohto pohľadu sa ešte raz k tomu vrátim. Človek, ktorý má jedny z najlepších kontaktov vo Vietname práve pre tie roky spolupráce, ktoré boli, je práve aj vo Vietname veľmi uznávaný ako práve vietnamský Slovák, slovenský Vietnamec, akokoľvek to budete volať, aj v súvislosti s tým, že vláda uznala Vietnamcov ako národnostnú menšinu. Neni nás veľa štátov, ktoré sa k tomuto takýmto spôsobom postavili a kedy vietnamská komunita je plne integrovaná v rámci Slovenska. A keď zoberiete, aj keď som bol teraz na návšteve napríklad na generálnom riaditeľstve vietnamského obranného priemyslu, hneď námestník a ďalší dvaja riaditelia oddelení hovoria slovensky, teda dvaja slovensky a jeden česky. To sú veľmi dôležité vzťahy, ktoré v krízových obdobiach Vietnamu boli kreované. Aj preto je dôležité, že vedia byť ako takmer 110 miliónová krajina veľmi dobrým obchodným partnerom pre Slovensko, ktorí vedia veľmi pomôcť slovenskej ekonomike. A vy by ste na základe lží a klamstiev Denníka N radi vlastne rozbili tieto vzťahy. A keď vidím, že Nemecko profituje z tohto vzťahu extrémne. Tých investícií nemeckých, ktoré by ste tam videli, ktoré sme mohli mať my, ktoré sme mohli mať my. Keď vidím akým spôsobom aj Spojené štáty sa tlačia, aby mali tie vzťahy lepšie. Bolo by európskym hriechom nevyužiť a mať možnosť ak Slovensko má takúto dôveryhodnosť, má takéto postavenie, aby sa náš slovenský priemysel postavil aj na rozvoji Vietnamu z čoho môže získať obrovské finančné prostriedky a zároveň to môže znamenať aj zlepšenie slovenskej ekonomiky. Čiže v tom je tá smola, pani poslankyňa, že všetko čo ste povedali bolo klamstvo a mňa to veľmi mrzí, že na tom fičíte. Ale je pravda, že byť v područí denníka N nie je ľahký chlebíček. Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec, tá diskusia sa celkom dobre rozprúdila. Neviem, či pán minister ešte bude pokračovať. Pán poslanec, viete, že sme schválili Programové vyhlásenie vlády v ktorom sme si zadefinovali našu zahraničnú politiku, ktorá je ale diametrálne odlišná ako boli programové vyhlásenia vlády pred tým tých vlád, ktoré tu boli Matovičova, Hegerova a Ódorova, kde o suverénnosti ani nebolo ani chýru ani slychu. A preto som veľmi rád, že ste súčasťou tejto vládnej koalície, ktorá to podporila a my môžeme naozaj aj s podporou vašou robiť suverénnu zahraničnú politiku a máme to zakotvené aj Programovom vyhlásení vlády. Ja viem, že tuto tí vzdychanci, ktorí tu vzdychajú lebo ináč nevedia preukázať svoje názory nám v tom nezabránia, pretože oni boli zvyknutí robiť kolenačkovú politiku a pritakávať so všetkým čo sa len udialo. Ja poukážem na to vo viacerých príkladoch. Zastupovanie...pán predsedajúci, ...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Poprosím, aby ste zachovali kľud, pán poslanec. Vy toľko, vy toľko požadujete dodržiavať rokovací poriadok, keď to máte sami robiť, tak to nerobíte. Nech sa páči, pán minister.
Blanár, Juraj, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR
Obhajoba národnoštátnych záujmov je jedno z tých kľúčových vecí. A ja poviem také príklady, pretože môžeme hovoriť o mnohých oblastiach. Evidentne im vadilo, že máme jasne zadefinované v Programovom vyhlásení vlády, že náš životný priestor je Európska únia, rovnako aj NATO, ale samozrejme aj iné medzinárodná organizácie, kde máme veľmi silné miesto. Pre toto začali potom spochybňovať a snažili sa ľudí ešte zneužívať aj na námestiach klamstvami o tom, že nebodaj chceme vystúpiť z Európskej únie. No aká bola ich napríklad suverénna politika pri obhajovaní záujmov Slovenskej republiky? Spomínate si, keď sa vytváral sankčný zoznam po vypuknutí vojny na Ukrajine, kde zaradili jediného občana Európskej únie a to bol občan Slovenskej republiky za účasti ich ministra pána Korčoka? Keby nebol súhlasil, tak tam nikdy nebude zaradený, pretože všetky tieto zoznamy sa robia jednomyseľným hlasovaním. Stačí jedna krajina, ktorá povie, že nie a nebude tam zaradený. Akonáhle sme prišli my do vlády, to bola prvá vec, ktorú som otvoril a my ste toho nášho občana odtiaľ dostali, pretože všetci uznali teda z krajín Európskej únie, že tam bol neoprávnene. Ale zároveň oni budú rozprávať o tom, že my sme izolovaní, nikto nás nepodporuje a tak ďalej. Tak mi potom povedzte, pán poslanec, ako sme mohli tohoto občana dostať z tohoto sankčného zoznamu, ak sme izolovaní, keď je tam jednomyseľ hlasovanie. To je jedna z takých vecí, ktorú môžem poukázať. Alebo schvaľovanie sankčných balíčkov voči Ruskej federácii. To čo sa udialo zo strany Ruskej federácie je porušenie medzinárodné právo, to hovoríme úplne jasne. Ale zároveň hovoríme, že ten konflikt nemá vojenské riešenie, je potrebné mierové rokovania. Ale sankčné balíky neukazujú, že to pomáhajú. Ale dobre. Sme povedali, že budeme podporovať iba také sankčné balíky, ktoré nebudú mať vplyv na Slovensko, na ekonomiku, na životnú úroveň občanov Slovenskej republiky. A to sme robili a zároveň rokujeme o našich národnoštátnych záujmoch. No nie je náš národnoštátny záujem, ak bojujeme proti tomu, že RePower, ktorý sa má prijať obídením jednomyseľného hlasovania a použitím nejakej legislatívy, ktorá už je schvaľovaná iba kvalifikovanou väčšinou, no tak musíme za tým bojovať a musíme sa za to postaviť. Preto sme podmieňovali aj schválenie balíčkov 18 a 19 uzneseniami, kde bude jasne povedané, že Európska komisia niečo urobí s týmto v prospech Slovenska alebo krajín, ktoré s tým majú problém. Pretože my sme tu budovali tú infraštruktúru desaťročia a nemôžeme to len tak z večera na ráno zmeniť. Čiže aj v 18. balíku, aj v 19. balíku sme urobili rôzne zmeny. Ale zároveň ešte môžem povedať aj obhajovanie tých národnoštátnych záujmov je na tej multilaterálnej úrovni, či už je to na úrovni OSN, ale aj na úrovni OECD alebo OBSE a tak ďalej. Pripomenuli sme si mimochodom teraz 25. výročie členstva v OECD. Bolo to mimoriadne úspešné. Mali sme tu aj pekné podujatie Bratislavské fórum o umelej inteligencii, čo je prestížna záležitosť, prestížna záležitosť, že sme také niečo mohli hostiť a mali sme tu hlavy štátov z viacerých krajín. Druhá vec diplomacia pre....

Ďakujem pekne, pán minister. Chcem sa spýtať na váš názor ohľadom témy alebo problematiky Benešových dekrétov, čo Progresívne Slovensko, konkrétne s Michalom Šimečkom, na juhu Slovenska na mítingu požadovalo alebo žiada zrušenie Benešových dekrétov. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán poslanec. V krátkosti ešte doplním diplomacia pre občanov. Vytvorili sme systém takzvaného medzinárodného operačného krízového centra, kde môžu občania, ktorí sú v zahraničí Slovenskej republiky, ktorí mimochodom cestovať do 185 krajín, aj vďaka našej politike, bez víza. Sme so šiestym najsilnejším pasom na svete. Stačia nám tri krajiny a sme na úrovni Nemcov a Luxemburcov. 24/7 poskytujeme občanom Slovenskej republiky služby keď sa im niečo stane, v prípade úmrtia a straty dokladov alebo hocičo iné. To je ďalšia vec starostlivosť o ľudí v zahraničí. Potom je to ekonomická diplomacia. O tom nebudem viacej hovoriť. Posilňujeme ju, množstvo misií, posilňovanie ekonomických diplomatov a tak ďalej a humanitárna pomoc. O tom asi niet pochýb. Viete ako sme pomohli či už na Kube, v Gaze, rovnako aj na Ukrajine a pokračujeme v tom ďalej.
No a teraz k tomu čo ste mi položili tú otázku. Nuž viete, akokoľvek sa Progresívne Slovensko bude vykrúcať z toho čo sa udialo, tak sa z toho nevykrúti, pretože to, čo oni prijali, bolo to tuším poslanecký klub, ktorý zasadal v Komárne a prijali uznesenie, to je v podstate doktrína ich politiky, ktoré hovorí o tom, že Benešove dekréty sú vyhasnuté. Ako to viete pochopiť? Akože čo? Veď Benešove dekréty sú súčasťou nášho právneho systému, povojnového usporiadania, základom našej štátnosti, pretože na základe toho máme všetky veci zariadené z hľadiska ochrany medzinárodného práva. A oni povedia, že sú vyhasnuté a že nemôžu byť viac použité. Kto by ich používal, s prepáčením. Oni mali svoju historickú hodnotu, ktorú vtedy naplnili a tým to haslo. Ale pán Šimečka napriek tomu, keď Denník N začal sa stavať na ich obhajobu, pretože to boli prví, ktorí poskytli mu hneď, aby sa mohol vyjadriť, aby mohli zachrániť situáciu, pretože to poriadne prešliapli. Toto je naozaj obrovský prešľap, tak napriek tomu tvrdí, že na juhu Slovenska môžu ľudia aj dnes prísť kvôli odvolaniu sa na dekréty nanovo o napríklad nový pozemok. Tak čo to je, prosím vás? Vzápätí, keď si pozriete, aj právnici medzinárodní, ktorí sa k tomu vyjadrujú, tak hovoria, tie Benešove dekréty mali svoju historickú úlohu, ktorú...
===== ... môžu ľudia aj dnes prísť kvôli odvolaniu sa na dekréty nanovo o napríklad nový pozemok. Tak čo to je, prosím vás? Vzápätí, keď si pozriete aj právnici medzinárodní, ktorí sa k tomu vyjadrujú, tak hovoria, tie Benešove dekréty mali svoju historickú úlohu, ktorú vtedy splnili a je to súčasť aj Postupimskej dohody. To čo tu oni robia, je vážne ohrozovanie našej štátnosti, ale poviem vám ešte niečo iné. Pretože oni sa hrajú na veľkých odborníkov. Pamätáte si toho veľkého odborníka, ktorý hovoril o tých príležitostiach na Šancovej ulici, že tam bude električka a tak ďalej, to je tuším u pána Valla progresívec. Tak oni sa napríklad vyjadrili v tom svojom uznesení, že vyzývajú vládu Slovenskej republiky, aby uzavrela nejakú dohodu o dobrej spolupráci medzi Slovenskom a Maďarskom podobnú, ako má podpísané Česko a Nemecko. Dámy a páni, vážený pán poslanec, my si práve v tomto roku pripomíname 30. výročie podpisu takejto dohody, ktorú podpísal ešte predchádzajúci tedajší predseda vlády pán Mečiar v Paríži o dobrých susedských vzťahov medzi Maďarskom a Slovenskom na základe ktorej sa konajú mnohé zasadnutia zmiešaných komisií, kde riešime mnohé veci. Toto sú tí odborníci, ktorí volajú po, po zrušení dekrétov, ani pritom nevedia, akú máme bázu, ale ohrozujú tým našu štátnosť. Ale čo je na tom vážnejšie, pán poslanec, je to, že zneužívajú maďarskú kartu a zneužívajú rovnako aj občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti, lebo snažia sa takýmto spôsobom jatriť rany. To bol aj účel, prečo to urobili a museli sme na to zareagovať, pretože viackrát tam vyzývali vládu na mnohé iné nezmysli. Ešte hovoria o tom, že u nás nie je dostatočne umožnené použitie jazyka národnostných menšín. Kde, v ktorej krajine mi ukážete, máme také, majú také opatrenia pre národnostné menšiny ako u nás. Sme ešte umožnili aj pooznačovať napríklad železničné stanice alebo napríklad aj smerové tabule, kde ich môžu označovať v jazyku národnostnej menšiny. Čiže takúto máme opozíciu a ja sa v podstate ani veľmi nečudujem, lebo oni nikdy neobhajovali záujmy Slovenskej republiky. O čom im ide jediné, je, aby sa dostali k moci a presadzovali svoju liberálno-progresívnu ideológiu, ktorú nech Pán Boh ochraňuje Slovensko, keď sa tak stane. Ďakujem, to je všetko. (Potlesk.)

Vážené dámy, vážení páni, ak mi odpustite, pár sekúnd by som odčerpal na reakciu na opäť demonštratívnym spôsobom vykonaný útok pohľadom na mňa zo strany pána predsedu vlády Slovenskej republiky, kedy citujem, uviedol vo veci osoby, ktorá je trestné stíhaná v súdnom štádiu konania za extrémistickú trestnú činnosť, že sedem mesiacov držíte ho vo väzbe, je to zodpovednosť OČTK. Túto demonštratívnu a nekorektnú poznámku považujem za jednak nepresnú a jednak neprofesionálnu a musím sa voči tomuto útoku ohradiť, pretože ad1 o väzbe rozhoduje súd. O väzbe rozhodol súd. Nie orgán činný v trestnom konaní. Orgány činné v trestnom konaní sú prokurátor a policajt, v konaní pred súdom je to, je prokurátor stranou trestného konania. Teraz v niekoľkých sekundách sa dovolím zareagovať teda na vašu otázku. Zákon jasne stanovuje, aké sú podmienky pre vykonanie alebo vykonanie teda skráteného legislatívneho konania. Za mimoriadnych okolností ohrozenie základných ľudských práv a slobôd, bezpečnosti, ak hrozia štátu značné hospodárske škody. Navrhovateľ, navrhovateľ prakticky v tom návrhu neuviedol jeden jediný konkrétny dôvod na to, aby bolo vykonané skrátené legislatívne konanie. Neuviedol ani to, aké práva a slobody, aké základné ľudské práva by mohli byť ohrozené, respektíve, aké boli ohrozované alebo porušované, že si to vyžaduje bezprostredný mimoriadny ihneď zásah zákonodarcu napriek tomu, že podľa vyjadrení politikov bolo na príprave návrhu zákona teda rokovania a príprava bola dlhodobá. Že čo sa zmenilo za niekoľko dní, týždňov, mesiacov a dovolím si povedať aj rokov, pretože, pretože zásadné porušenie ľudských práv ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Ďakujem vám za udelenie slova. Moje vystúpenie bude výlučne právnické v medziach kompetencií daných mi ústavou a zákonom, pretože v právnom štáte to tak má byť. Spôsob komunikácie medzi Ústavným súdom a Národnou radou je výrazne formalizovaný a upravený zákonom. V konaniach o súlade právnych predpisov ako aj v iných konaniach pred Ústavným súdom, v ktorých je Národná rada účastníkom, komunikujú tieto ústavné autority výlučne procesne. Moje vystúpenie v parlamente v súvislosti s takýmito konaniami preto neprichádza do úvahy. Aj potenciálne vystúpenie k akémukoľvek legislatívnemu procesu má byť skôr mimoriadnym prípadom tak, ako tomu bolo v prípade môjho vystúpenia v Národnej rade k novele ústavy, ktorá sa priamo dotýkala právomoci Ústavného súdu. Skúmal som, akú legislatívnu históriu má § 28 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, ktorý upravuje možnosť predsedu Ústavného súdu vystúpiť jej v pléne. Dôvodová správa k súčasnému zákonu odkazuje na predchádzajúci zákon z roku 1989 a výkladu veľmi nepomáha. K naplneniu účelu a významu daného práva na udelenie slova však nepochybne zodpovedá vystúpenie predsedu Ústavného súdu k otázkam kompetenčného vzťahu medzi Ústavným súdom a Národnou radou v súvislosti s voľbou kandidátov na funkciu sudcu Ústavného súdu. Význam a dôležitosť Ústavného súdu v našom ústavnom systéme je nepopierateľná. Aj keď nie som milovníkom štatistík, dovoľte mi, aby som to dokumentoval niekoľkými číslami. V roku 2019, keď sa vykreoval súčasný štvrtý Ústavný súd, mu bolo doručených ročne 1 630 návrhov na začatie konania, z toho 18 návrhov, v ktorých je na rozhodovanie príslušné plénum Ústavného súdu. Teda predovšetkým návrhov na začatie konania o súlade právnych predpisov. V roku 2024, teda v minulom roku, to už bolo 3 290 návrhov na začatie konania, viac ako dvojnásobok oproti roku 2019, z toho opätovne 18 návrhov, ktorých je na rozhodovanie príslušné plénum a javí sa, že v roku 2025 to bude znovu o niečo viac. Ústavný súd ročne vydá bezmála 700 nálezov, ktorými buď vyhlási nejaký právny predpis a nesúladmi s ústavným poriadkom alebo konštatuje porušenie individuálnych základných práv alebo slobôd. Ako môžete vy aj verejnosť vidieť, Ústavný súd poskytuje ústavnú spravodlivosť nielen v množstve konaní o súlade právnych predpisov, ale rovnako aj v stovkách vecí ročne ochraňuje ľudskú dôstojnosť a základné práva a slobody jednotlivcov. Nejde len o kvantitatívny rozmer jeho pôsobenia pri ochrane ústavnosti. Ústavný súd je ako jediný orgán oprávnený svojimi rozhodnutiami záväzne interpretovať a aplikovať ústavu a rozvíjať princípy a hodnoty demokracie a právneho štátu, a tak vytvárať právne základy, ktoré presahujú volebné obdobia, apolitické agendy, a ktoré reagujú na požiadavky medzigeneračnej spoločnosti. Ako je verejne známe, Národná rada nie je už viac ako dva roky schopná splniť si svoju ústavnú povinnosť, zvoliť potrebný počet kandidátov na jedno uvoľnené miesto sudcu Ústavného súdu a následne týchto kandidátov navrhnúť pánovi prezidentovi, aby ten mohol chýbajúceho sudcu vymenovať. Keď som v roku 2019 v obdobnej situácii na tejto parlamentnej pôde vystúpil, nádejal som sa, že sa už nezopakuje. Žiaľ, ako je zo súčasnej situácie zrejmé, ani takzvaná justičná novela ústavy z roku 2020 problém plynulého obsadzovania uvoľnených miest sudcov na Ústavnom súde nevyriešila, hoci sa ponúkali viaceré možnosti. Bol by som nerád, aby moje vystúpenie pôsobilo ako tlak či pripomínanie ústavných povinností, ktorých si je Národná rada zrejme vedomá. Verím, že parlament a relevantné politické subjekty vnímajú svoju politickú a právnu zodpovednosť za splnenie si tejto svojej ústavnej povinnosti. Súčasťou demokracie sú pochopiteľne aj zložité politické procesy súvisiace s kreovaním ústavných sudcov. Čo plne chápem. Čo však nemožno pochopiť, je neprimerane dlhá doba, počas ktorej sa Národná rada s touto vecou vysporadúva. Zároveň ani nebadať signály, že je v blízkej dobre pripravená uskutočniť všetky potrebné procesy tak, aby sa mohla voľba samozrejme s pozitívnym výsledkom uskutočniť. To má význam nielen pre návrhové subjekty, ktoré sú oprávnené navrhnúť jednotlivé osoby uchádzajúce sa o kandidatúru, ale predovšetkým aj pre našu právnickú elitu, ktorej členovia by mohli mať záujem uchádzať sa o túto funkciu. Musím povedať, že Ústavný súd aj v neúplnom počte ústavných sudcov hoci pod tlakom množstva vecí a s napätím zvláda plnenie svojich kompetencií. Vítame, že parlament v nedávnej dobe schválil zmeny v zákone Ústavnom súde riešiace najvypuklejšie problémy, ktoré sa ukázali pri jeho viac ako sedemročnej aplikácii. Rovnako vítame legislatívnu aktivitu ministerstva spravodlivosti, ktorá má za cieľ účinnejšie a efektívnejšie upraviť prostriedky nápravy v agende takzvaných zbytočných prieťahov vznikajúcich v konaniach pred všeobecnými súdmi, ktorá neúmerne zaťažuje Ústavný súd. Uvedené fakty však nemôžu byť ospravedlnením rezignácie parlamentu na výkon dôležitej ústavnej kompetencie spočívajúcej vo voľbe kandidátov na funkciu sudcu Ústavného súdu. V kontexte požiadavky na zabezpečenie funkčnosti ústavných orgánov a ústavného systému ako celku by som chcel zdôrazniť skutočnosť, že plná obsadenosť Ústavného súdu nie je len vecou aritmetiky, teda počtu sudcov a vybavených vecí, ale je predovšetkým vecou výmeny právnických myšlienok a názorov. V konaniach pred Ústavným súdom nemožno vylúčiť situáciu, že dvanásť sudcov pléna Ústavného súdu má na danú vec totožný právny názor a práve ostatný jeden sudca má názor iný a ten sa stane základom pre nový pohľad na celú vec. V tejto súvislosti si dovolím spomenúť známy film Dvanásť rozhnevaných mužov, ktorý pojednáva o tom, aký zásadný význam môže mať v porote jeden hlas. Napokon aj Ústavný súd v konaní, v ktorom posudzoval možnosť člena Súdnej rady pripojiť disent k rozhodnutiu Súdnej rady dôvodiac v prospech kultúry disentu uviedol názor sudcu ... (Nezrozumiteľne vyslovené.) Cítim sa menej komfortne, ak so mnou všetci súhlasia. Poviem si, mal by som lepšie premyslieť môj názor. Mám tušenie, že najhoršie rozhodnutia môjho súdu boli jednomyseľné, pretože nie je nikto, kto by upozornil na všetky chyby. Inými slovami. Aj jeden názor môže zmeniť názor celého pléna Ústavného súdu alebo naopak aj jeden názor hoci opačný môže ...
=====

... lepšie premyslieť môj názor. Mám tušenie, že najhoršie rozhodnutia môjho súdu boli jednomyseľné, pretože nie je nikto, kto by upozornil na všetky chyby. Inými slovami, aj jeden názor môže zmeniť názor celého pléna Ústavného súdu alebo naopak, aj jeden názor, hoci opačný, môže upevniť názor väčšinový. Čo je však dôležitejšie, máme tu aj reálnu situáciu, ktorá už nastala. Totiž už v dvoch veciach s vážnym celospoločenským dosahom v konaní o súlade právnych predpisov, nie je Ústavný súd schopný prijať meritórne rozhodnutie, keďže žiaden návrh na rozhodnutie nezískal podporu potrebnej väčšiny siedmich hlasov sudcov. Znamená to, že už dlhšiu dobu nie je odstránená právna neistota v tom, či tieto právne predpisy sú alebo nie sú v súlade s Ústavou alebo medzinárodnými zmluvami. Taký stav isto nie je žiadúci a nepotrebuje žiadny ďalší komentár. Preto apelujem na relevantné politické subjekty a v konečnom dôsledku na Národnú radu Slovenskej republiky, aby si splnila túto svoju ústavnú povinnosť. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk v sále.)

Ďakujem, pán podpredseda. Mám procedurálny návrh. Navrhujem, aby predseda Národnej rady požiadal Odbor legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady o vypracovanie stanoviska k vládnemu návrhu zákona o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1123, s dôrazom na posúdenie súladu predmetného návrhu s Ústavou Slovenskej republiky a s právom Európskej únie tak, aby uvedené stanovisko bolo k dispozícii poslancom Národnej rady najneskôr v utorok 2. novembra 2025 o 12.00 hod. Odôvodnenie. Mali sme tu, mali sme tu pred chvíľou vystúpenie predsedu Ústavného súdu a mali by sme dbať o to, aby zákony, ktoré schvaľuje Národná rada boli v súlade s Ústavou a teda aj s právnom Európskej únie. Nemáme tu štandardný proces, ale máme pár dní, aby OLAP mohol pripraviť stanovisko.