11:44
Peter Kalivoda
Ďakujem pekne, pán predseda.
Pán kolega Hlina, ja som si zobral k srdcu vaše slová, keď sta sa tu sťažovali opakovane, že nemáte priestor vystúpiť a že ako vy veľmi chcete hovoriť, ako chcete, ako to všetko chcete proste povedať o tom, o tom, čo ideme prijímať, o zákone, ktorý, o ktorom rokujeme. A musím povedať, že vy ste, aj keď som vás teda pozorne počúval, a ste, musím priznať, aj občas aj celkom vtipný, občas možno trošku menej,...
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda.
Pán kolega Hlina, ja som si zobral k srdcu vaše slová, keď sta sa tu sťažovali opakovane, že nemáte priestor vystúpiť a že ako vy veľmi chcete hovoriť, ako chcete, ako to všetko chcete proste povedať o tom, o tom, čo ideme prijímať, o zákone, ktorý, o ktorom rokujeme. A musím povedať, že vy ste, aj keď som vás teda pozorne počúval, a ste, musím priznať, aj občas aj celkom vtipný, občas možno trošku menej, občas použijete nejaké prirovnanie zo života, z rozprávok, z legiend, ako naozaj niekedy je to celkom, celkom zaujímavé vás počúvať, ale nepatrí to na pôdu Národnej rady Slovenskej republiky. Lebo vy ste k veci nepovedali opäť nič. Čiže hovorili ste tieto vaše rozprávky a vtipy a inotaje. Potom ste povedali o tom, že čo sa robí na Lesoch Slovenskej republiky, potom ste hovorili, koľko ľudí zamestnávate, ale opäť ste k tomu zákonu možno, ja neviem, dve-tri minúty hovorili. Ani ten celý čas, ktorý ste mali tých 20 minút, ste nevyužili, hovorili ste nejakých 14 minút. Čiže nesťažujte sa potom, ad jedna, že tu nie je kompletne plná sála a že vás nepočúvame, lebo naozaj sa vecne od vás veľa toho nedozvieme. A už keď máte ten priestor, tak ho využijete na veci nesúvisiace s témou, a teda na to, aby ste, samozrejme, vehementne pozývali ľudí na námestia, na protesty, aby ste znova len tú spoločnosť rozoštvávali, aby ste znova len to napätie v tej spoločnosti naťahovali do úplne absurdna, aby sme naozaj sa tu znova dožili nejakej, nejakej druhej udalosti, ktorú teda naozaj by sme už nikdy nechceli zažiť.
Takže trošku si vstúpte do svedomia, hovorte k veci, my vás budeme počúvať, ak dáte rozumný návrh, možno si ho aj osvojíme, ale toto od vás ťažko.
Ďakujem.
Skryt prepis
Ďakujem pekne, pán predseda.
Pán kolega Hlina, ja som si zobral k srdcu vaše slová, keď sta sa tu sťažovali opakovane, že nemáte priestor vystúpiť a že ako vy veľmi chcete hovoriť, ako chcete, ako to všetko chcete proste povedať o tom, o tom, čo ideme prijímať, o zákone, ktorý, o ktorom rokujeme. A musím povedať, že vy ste, aj keď som vás teda pozorne počúval, a ste, musím priznať, aj občas aj celkom vtipný, občas možno trošku menej, občas použijete nejaké prirovnanie zo života, z rozprávok, z legiend, ako naozaj niekedy je to celkom, celkom zaujímavé vás počúvať, ale nepatrí to na pôdu Národnej rady Slovenskej republiky. Lebo vy ste k veci nepovedali opäť nič. Čiže hovorili ste tieto vaše rozprávky a vtipy a inotaje. Potom ste povedali o tom, že čo sa robí na Lesoch Slovenskej republiky, potom ste hovorili, koľko ľudí zamestnávate, ale opäť ste k tomu zákonu možno, ja neviem, dve-tri minúty hovorili. Ani ten celý čas, ktorý ste mali tých 20 minút, ste nevyužili, hovorili ste nejakých 14 minút. Čiže nesťažujte sa potom, ad jedna, že tu nie je kompletne plná sála a že vás nepočúvame, lebo naozaj sa vecne od vás veľa toho nedozvieme. A už keď máte ten priestor, tak ho využijete na veci nesúvisiace s témou, a teda na to, aby ste, samozrejme, vehementne pozývali ľudí na námestia, na protesty, aby ste znova len tú spoločnosť rozoštvávali, aby ste znova len to napätie v tej spoločnosti naťahovali do úplne absurdna, aby sme naozaj sa tu znova dožili nejakej, nejakej druhej udalosti, ktorú teda naozaj by sme už nikdy nechceli zažiť.
Takže trošku si vstúpte do svedomia, hovorte k veci, my vás budeme počúvať, ak dáte rozumný návrh, možno si ho aj osvojíme, ale toto od vás ťažko.
Ďakujem.
Stav prepisu
Rozpracované